{"guid": "f8151934-4ebf-417d-b210-06938e8c135a:9a84d856-ca37-44c8-8a29-33e1fee27e2c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1009201526.1", "spisova_znacka": "2Sžp/32/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/32/2012 z 16. 10. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. októbra 2013, sp. zn. 2Sžp/32/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:1009201526.1", "identifikacne_cislo": "1009201526", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Štefan Juhás", "sudca_id": 339, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stefan-juhas-339", "datum_vydania": "2013-10-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-82.odsek-1", "nazov": "§ 82 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-82.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-82"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-82.odsek-2", "nazov": "§ 82 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-82.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-82"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-82.odsek-3", "nazov": "§ 82 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-82.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-82"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250d.odsek-3", "nazov": "§ 250d ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250d.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250d"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-82", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250d"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9a84d856-ca37-44c8-8a29-33e1fee27e2c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1009201526.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1009201526.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1009201526.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžp/32/2012\n1009201526\n16. 10. 2013\nJUDr. Alena Poláčková\nECLI:SK:NSSR:2013:1009201526.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Poláčkovej\nPhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci žalobcov:\n1/ Európa Business Center, a.s., IČO: 36 634 611, Na Troskách 26, Banská Bystrica, zastúpený\nadvokátom: Mgr. Ján Garaj, advokátska kancelária HMG&PARTNERS a. s., Štefanovičova 12,\nBratislava, 2/ SAD, Banská Bystrica, a.s., Partizánska cesta 97, Banská Bystrica, zastúpený: JUDr.\nĎurčeková, s.r.o. Námestie Slobody, Banská Bystrica, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, pôšt\na telekomunikácií Slovenskej republiky, Námestie Slobody 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č.: 13677/2009-SŽDD/z. 36133 z 9. septembra 2009, o odvolaní žalobcov proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave z 9. mája 2012, sp. zn. 2S 197/09-151, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 9. mája 2012, sp. zn. 2S\n197/09-151, vo vzťahu k žalobe žalobcu v 2. rade p o t v r d z u j e.\nVo vzťahu k žalobe žalobcu v 1. rade rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 9. mája 2012, sp. zn. 2S\n197/09-151 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom z 9. mája 2012, sp. zn. 2S 197/09-151 zamietol podľa § 250j\nods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) žaloby, ktorými sa žalobcovia v 1. a 2.\nrade domáhali preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 13677/2009-SŽDD/z. 36133 z 9. septembra\n2009, ktorým bolo zmenené prvostupňové kolaudačné rozhodnutie Banskobystrického samosprávneho\nkraja č. 2608/2008/ODI-rozh. z 19. marca 2008 týkajúce sa povolenia užívania stavby „EURÓPA\nShopping center Banská Bystrica - Trosky, objekt SO 006 rekonštrukcia trolejového vedenia“ tak, že\nv úvodnej vete sa slová „EURÓPA SC, a.s., Malachitova 13, Banská Bystrica, IČO: 36 623 571, v\nzastúpení spoločnosťou EURÓPA Business Center, a.s., Kapitulská 12, Banská Bystrica, IČO: 36 634\n611 nahrádzajú slovami „Európa Business Center, a.s., Kapitulská 12, Banská Bystrica, IČO: 36 634\n611“. Vo zvyšnej časti zostalo napadnuté rozhodnutie nezmenené. Kolaudačným rozhodnutím č.\n2608/2008/ODI-rozh. z 19. marca 2008 Banskobystrický samosprávny kraj (ďalej len prvostupňový\nsprávny orgán“) povolil užívanie vyššie označenej stavby pozostávajúcej z: SO 006-1 provizórne\ntrolejové vedenie; SO 006-2 rekonštrukcia trolejového vedenia; SO 006-3 ovládanie výhybiek; SO 006-4\nprekládka 22 kV vedení; SO 006-5 prekládka napájacích vedení; SO 006-6 prekládka ovládacieho kábla;\npostavených na pozemkoch v k. ú. R. R., parc. č.: KN 3014,3424/2,3424/3 a v k. ú. A., parc. č.: KN-C\n462/1,1312/1,1313,1297/3 (pôvodné čísla parciel).\n\nŽalobou vedenou pod sp. zn. 2S 197/09 doručenou Krajskému súdu v Bratislave 19. októbra 2009\nsa žalobca v 1. rade domáhal preskúmania zákonnosti vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného. V\nžalobe predovšetkým namietal znenie podmienky č. 6 kolaudačného rozhodnutia, kde je stanovené,\nže v súlade s podmienkou pod bodom č. 14 stavebného povolenia č. j. 2507/2005/OD z 15. augusta\n2005, realizovaný stavebný objekt žalobca v 1. rade odovzdá bezodplatným prevodom žalobcovi v\n2. rade. Žalobca v 1. rade namietal, že nemá voči žalobcovi v 2. rade žiadne zmluvné záväzky\ntýkajúce sa bezodplatného prevodu stavby, neuzatvoril žiadnu zmluvu, v zmysle ktorej by bol povinný\nstavbu odovzdať, správny orgán mu nebol oprávnený uložiť uvedenú podmienku užívania. Ďalej žalobca\nv 1. rade uviedol, že 12. apríla 2007 s pôvodným stavebníkom, spoločnosťou EURÓPA SC, a. s.,\nuzatvoril zmluvou o vzájomnej spolupráci. V článku č. 4 predmetnej zmluvy sa žalobca v 1. rade a\npôvodný stavebník dohodli, že v okamihu podpisu zmluvy stavebník postupuje na žalobcu všetky práva\na povinnosti, ktoré mu vyplývajú z platného stavebného povolenia, týkajúceho sa výstavby kruhového\nobjazdu, súčasťou ktorého je aj predmetná stavba. V zmysle tejto zmluvy sa žalobca v 1. rade stal\nstavebníkom a tým aj vlastníkom stavby. Žalobca v 1. rade však nevstúpil do žiadnych iných práv a ani\npovinností spoločnosti EURÓPA SC, a. s. a nie je možné, aby bolo od neho vyžadované plnenie, na\nktoré sa nikdy nezaviazal a na ktoré neexistuje žiadny platný právny titul. Záväzok žalobcu v 1. rade na\nplnenie uložené mu kolaudačným rozhodnutím v časti, ktorá bola potvrdená rozhodnutím žalovaného,\nnezakladá žalobcovi v 2. rade žiadny právny nárok. Žalobca v 1. rade s poukazom na § 18 ods. 13\nzákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len „cestný zákon“) tvrdil, že ak žalovaný\npožaduje od žalobcu v 1. rade vydanie stavby, t. j. všetky jej stavebné objekty, v prospech žalobcu\nv 2. rade, žalobca v 1. rade napriek tomu, že na takéto plnenie nie je povinný, je pripravený takéto\nplnenie uskutočniť za adekvátnu náhradu nákladov, ktoré súvisia s plnením, ktorým zvýšil výkonnosť\nstavby a celú stavbu zmodernizoval. Podľa názoru žalobcu v 1. rade, stavebný úrad nemá pri vydávaní\nstavebného povolenia, ani pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia, oprávnenie rozhodovať o prípadnej\npovinnosti odovzdať stavbu, o ktorej patrí rozhodovať výlučne príslušnému súdu. Podľa názoru žalobcu\nv 1. rade, stavebný úrad tak rozhodol o otázke, ktorá nespadá do jeho právomoci a takéto rozhodnutie\nje preto nezákonné. Výrok o povinnosti odovzdať stavbu prekračuje aj rozsah stavebného zákona pre\nobsah a význam kolaudačného povolenia. Z hľadiska spôsobilosti stavby na jej užívanie je otázka\njej odovzdania irelevantná a nemá žiadny vplyv na posúdenie povolenia užívať stavbu. Z uvedených\ndôvodov žiadal žalobca v 1. rade rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec\nvrátiť žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalobou z 18. novembra 2009, vedenou na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 3S 225/09, žiadal\nžalobca v 2. rade preskúmať zákonnosť toho istého rozhodnutia žalovaného, rozhodnutia správnych\norgánov oboch stupňov zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.\nPodľa jeho názoru sa správne orgány nevysporiadali riadne, určito, zrozumiteľne a v súlade so zákonom\ns nástupníctvom stavebníka - so žalobcom v 1. rade. Poukázal na § 68 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom\nplánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „Stavebný zákon“), podľa ktorého možno povoliť zmenu\nstavby pred dokončením. Podľa názoru žalobcu v 2. rade, aj prípadná zmena stavebníka je zmenou,\nktorá sa môže dotknúť práv, právom chránených záujmov a povinností účastníkov stavebného konania.\nZároveň však uviedol, že výrok rozhodnutia považuje za správny.\nKrajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2S 197/09-125 spojil veci o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného vedené pod sp. zn. 2S 197/09 a sp. zn. 3S 225/09 na spoločné konanie s tým,\nže ďalej konanie viedol pod sp. zn. 2S 197/09.\nZ odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu vyplýva, že z pripojeného administratívneho spisu\nkrajský súd zistil, že prvostupňový správny orgán pod č. 2608/2008/ODI-rozh. vydal 19. marca 2008\nkolaudačné rozhodnutie, ktorým povolil užívanie predmetnej stavby. V podmienkach užívania stavby\nsa v bode 6 uvádza, že v súlade s podmienkou pod bodom 14 stavebného povolenia č. j. 2507/2005/\nOD z 15. augusta 2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť 7. septembra 2005, bude zrealizovaný\nstavebný objekt zo strany žalobcu v 1. rade bezodplatným prevodom odovzdaný žalobcovi v 2. rade.\nOdovzdanie sa uskutoční písomnou formou, pričom súčasťou zápisu bude preukázanie funkčnosti\nobjektu, kompletná projektová dokumentácia a fyzické odovzdanie. Na splnenie tejto povinnosti bola\nstavebníkovi, obchodnej spoločnosti EURÓPA SC, a.s. v zastúpení žalobcom v 1. rade určená\ndvojmesačná lehota. Po podaní odvolaní žalobcom v 1. rade a obchodnou spoločnosťou EURÓPA SC,\n\na.s. o týchto rozhodol žalovaný 14. júla 2008 rozhodnutím č. 114774/2008-241 l/z. 33687 a prvostupňové\nrozhodnutie zmenil s tým, že nahradil pôvodného stavebníka žalobcom v 1. rade.\nNa základe podanej žaloby Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 1 S 238/2008-126 zo 6. augusta\n2009 zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vrátil správnym orgánom na ďalšie konanie,\nnakoľko žalovaný nepredložil administratívny spis v požadovanej podobe.\nŽalovaný opätovne preskúmal rozhodnutie v celom rozsahu a dospel k názoru, že prvostupňový správny\norgán vo svojom pôvodnom rozhodnutí z 19. marca 2008 nesprávne uviedol označenie stavebníka,\nktorým bol podľa uzatvorenej zmluvy o spolupráci žalobca v 1. rade. Požiadavke oboch odvolateľov na\nvypustenie bodu 6 podmienok užívania stavby žalovaný nevyhovel z dôvodu, že podpisom zmluvy o\nspolupráci boli na žalobcu v 1. rade prevedené všetky práva a povinnosti, ktoré obchodnej spoločnosti\nEURÓPA SC, a.s. Banská Bystrica ako stavebníkovi vyplývali zo stavebného povolenia, týkajúceho sa\nvýstavby kruhového objazdu vrátane všetkých procesných práv.\nKrajský súd s poukazom na § 82 ods. 1, 2 a 3 Stavebného zákona a § 244 ods. 1 OSP uviedol, že\npredpokladom na úspešnosť žaloby spočívajúcej v zrušení napadnutého rozhodnutia správneho orgánu\nsúdom je bezpochyby preukázané tvrdenie, že žalobca bol na svojich právach rozhodnutím ukrátený.\nV prejednávanom prípade však podľa názoru krajského súdu k takémuto zásahu do práv nedošlo ani\nu jedného zo žalobcov.\nPokiaľ ide o žalobcu v 1. rade, krajský súd poukázal na to, že ten nesúhlasil s podmienkou č. 6\nužívania stavby uvedenou v kolaudačnom rozhodnutí o tom, že kolaudovaný stavebný objekt bude\nžalobcom v 1. rade bezodplatným prevodom odovzdaný žalobcovi v 2. rade do dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti rozhodnutia. Vychádzajúc z dikcie príslušných ustanovení Stavebného zákona (§ 82),\nvyústením kolaudačného konania má byť rozhodnutie povoľujúce užívanie stavby. V kolaudačnom\nkonaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným\núradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny\nalebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné\nrealizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska\nochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení. Podľa\nnázoru krajského súdu predmetom posudzovania a rozhodovania stavebným úradom nie je priame\nvysporiadanie vzťahov medzi účastníkmi kolaudačného konania. Z obsahu administratívneho spisu je\nzrejmé, že v stavebnom povolení určená podmienka č. 14, zhodná s posudzovanou podmienkou č. 6\nkolaudačného rozhodnutia, vychádzala z úmyslu dotknutých účastníkov konania o povolení stavby. Proti\njeho zneniu neprotestovali, nepodali odvolanie. Stavebné povolenie Banskobystrického samosprávneho\nkraja č. j. 2507/2005/OD z 15. augusta 2005 nadobudlo právoplatnosť 7. septembra 2005.\nKrajský súd ďalej poukázal na to, že povinnosti stavebníka a z toho plynúce oprávnenia tretích osôb\nmožno vymáhať v prípade ich neplnenia len cestou podania žaloby na súd. Žalovaný stavebný úrad\nk tomuto podľa názoru krajského súdu nemal zákonný mandát. Podmienku č. 6 preskúmavaného\nrozhodnutia žalovaného nemožno preto považovať za zaväzujúcu žalobcu v 1. rade, majúcu akýkoľvek\nvplyv na jeho práva a povinnosti. Preto podľa názoru krajského súdu touto obsolentnou časťou výroku\nv žalobe napadnutého rozhodnutia žalobca v 1. rade nijako na svojich právach ukrátený nebol.\nPokiaľ ide o žalobcu v 2. rade, krajský súd uviedol, že tento namietal, že mala byť vykonaná zmena\nstavebníka v samostatnom konaní o zmene stavby pred dokončením. Zároveň žalobca v 2. rade\nuviedol, že výrok rozhodnutia považuje za správny. Samotným vyjadrením o správnosti výroku v žalobe\nnapadnutého rozhodnutia žalobca v 2. rade podľa názoru krajského súdu potvrdil, že týmto rozhodnutím\nna svojich právach nebol ukrátený. Pre túto skutočnosť na jeho námietky o procesnom pochybení\nžalovaného nemožno prihliadať. Pokiaľ ide o požiadavky vznesené žalobcom v 2. rade v kolaudačnom\nkonaní, o nedostatočnom vysporiadaní sa s prechodom práv a povinností stavebníka v stavebnom\nkonaní, táto podľa názoru krajského súdu nebola vzhľadom na vyjadrenú správnosť výroku rozhodnutia,\nopodstatnená a pokiaľ ide o požiadavku žalobcu v 2. rade na zachovanie vyššie opísanej podmienky č.\n6, ktorú krajský súd považuje za nemajúcu žiaden právny účinok, táto bola žalovaným zachovaná.\n\nNa základe zistených skutočností, po preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutí správnych orgánov,\ndospel krajský súd v záveru, že tieto sú v súlade so zákonom, a preto žaloby, obsahujúce námietky,\nktoré nemohli mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, ako nedôvodné zamietol.\nO trovách konania rozhodol podľa § 250k OSP s tým, že neúspešným žalobcom ich náhradu nepriznal.\nVčas podaným odvolaním sa žalobca v 1. rade domáhal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu\nzmenil tak, že rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové správne rozhodnutie v časti podmienky č.\n6 zrušuje a vracia vec správnym orgánom na ďalšie konanie, v časti týkajúcej sa zamietnutia žaloby\nžalobcu v 2. rade ponechal rozsudok nedotknutý a aby mu boli priznané trovy konania ako aj trovy\nodvolacieho konania.\nPodľa jeho názoru je ukrátený na svojich právach napadnutým rozhodnutím žalovaného a je v záujme\nochrany jeho práv, aby takéto rozhodnutie v časti nezákonnej podmienky bolo zrušené. Žalobca\ntvrdil, že práve na základe toho, že takáto podmienka bola uvedená v prvostupňovom správnom\nrozhodnutí, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného, začal Banskobystrický samosprávny kraj\nako dráhový úrad správne konanie vo veci uloženia pokuty podľa § 106 Stavebného zákona vo veci\nnedodržania podmienky č. 6 kolaudačného rozhodnutia. Podľa názoru žalobcu v 1. rade, na svojich\nprávach je ukrátený prvostupňovým správnym rozhodnutím, ako aj rozhodnutím žalovaného, minimálne\nv tom smere, že je nútený sa brániť v správnych konaniach, sporoch, ktoré vznikli alebo v budúcnosti\nmôžu vzniknúť práve z dôvodu uloženia tejto podmienky v rozhodnutí. Bez zrušenia tejto podmienky\nv rozhodnutí nebude žalobca v 1. rade môcť predísť takýmto správnym konaniam, resp. prípadným\nsporom.\nPodľa jeho názoru, ak krajský súd skonštatoval, že na uloženie podmienky č. 6 nemal žalovaný\nzákonný mandát, čo znamená že správny orgán prekročil svoju právomoc, tak bolo namieste rozhodnutie\nžalovaného ako aj prvostupňové správne rozhodnutie v časti podmienky č. 6 zrušiť, nakoľko sa jedná o\nvýrok rozhodnutia, ktorého vydanie nie je v súlade so zákonom, čo je podľa názoru žalobcu v 1. rade\ndôvodom k tomu, aby takéto rozhodnutie v tejto časti bolo zrušené pre nezákonnosť. Navyše, ak krajský\nsúd v samotnom odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaný nemal zákonný mandát na uloženie\ntakejto podmienky. Žalovaný uložením tejto podmienky prekročil svoju právomoc, podmienka č. 6 je v\nrozpore so zákonom a takéto rozhodnutie v tejto časti nemôže byť preto považované za rozhodnutie\nvydané v súlade so zákonom. V tejto súvislosti poukázal aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, ktorý vo svojich rozhodnutiach konštatoval, že nulita aktu je sama o sebe dôvodom pre jeho\nzrušenie súdom bez ohľadu na to, že žaloba túto skutočnosť nenamietala alebo žiadala o zrušenie z\niných dôvodov (Rozhodnutie NS 4Sž 88/1995, rozhodnutie NS 4S 34/ 1997).\nVčas podaným odvolaním sa žalobca v 2. rade domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok\nkrajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušuje\nz dôvodov, že prvostupňový súd dospel podľa názoru žalobcu v 2. rade k nesprávnym skutkovým\nzisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nPodľa názoru žalobcu v 2. rade, prvostupňový súd nesprávne zisťoval a posudzoval skutkový stav, keď\nsa nezaoberal jeho námietkami s poukazom na konanie správneho orgánu najmä v rozsahu zmeny\nsubjektu - stavebníka od času vydania stavebného povolenia, až do vydania kolaudačného rozhodnutia,\nt.j. rozhodnutia, ktoré žalobca v 2. rade napáda. Žalobca v 2. rade si je v plnom rozsahu vedomý, že\nskutočnosť, ktorou podmieňoval svoj súhlas k stavbe a to, aby zrealizovaný stavebný objekt po jeho\nrealizácii bol jemu bezodplatne odovzdaný, bola do kolaudačného rozhodnutia bez výhrad poňatá. Preto\nv rozsahu pre stavebníka uloženej podmienky v kolaudačnom rozhodnutí považoval žalobca v 2. rade\nvýrok správneho orgánu za správny, keďže správny orgán uložil stavebníkovi bezodplatne odovzdať\nzrealizovaný stavebný objekt žalobcovi v 2. rade.\nŽalobca v 2. rade sa však nestotožňuje s konaním správneho orgánu, keď s ním ako s účastníkom\nsprávneho - stavebného konania riadne nekonal, pokiaľ sa týka právneho nástupníctva stavebníka, ktoré\nakceptoval bez toho, aby o tom s účastníkmi správneho konania konal.\n\nOpätovne poukázal na samotné vyjadrenia spoločnosti Európa Business Center, a.s., ako spoločnosti\nv prospech ktorej bolo vydané kolaudačné rozhodnutie v spojení s rozhodnutím žalovaného, ktoré\nnadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 1. októbra 2008.\nUvedená spoločnosť vo všetkých svojich podaniach popiera, že by prevzala všetky povinnosti\nvyplývajúce zo stavebného povolenia. Vo svojich podaniach tvrdí, že sa na ňu nevzťahuje povinnosť\nodovzdať bezodplatne zrekonštruovaný objekt, ktorý bol predmetom stavby „EURÓPA Shopping center\nBanská Bystrica - Trosky, objekt SO 006 - rekonštrukcia trolejového vedenia“.\nNa základe uvedeného je podľa názoru žalobcu v 2. rade zrejmé, že v rámci konania o povolenie stavby\nnepreukázal subjekt Európa Business Center, a.s. legitimáciu byť stavebníkom v konaní o povolenie\nstavby „EURÓPA Shopping center Banská Bystrica - Trosky, objekt SO 006 - rekonštrukcia trolejového\nvedenia“.\nNa základe uvedeného sa žalobca v 2. rade domnieval, že krajský súd pochybil ak uviedol, že žalobca\nv 2. rade nebol na svojich právach ukrátený.\nPodľa jeho názoru, prechod práv a povinností subjektov v tak zložitých a rozsiahlych konaniach ako bolo\naj v danom prípade je potrebné posudzovať kvalifikovane v celom kontexte vzťahov správneho konania\nv tomto prípade konkrétneho stavebného konania. Prechod práv a povinností dohodnutý zmluvne zo\nsubjektu, ktorý požiadal o vydanie stavebného povolenia na iný subjekt sa dotýka všetkých účastníkov\nkonania a títo účastníci majú právo vyjadriť svoj súhlas, resp. nesúhlas k takému prechodu práv a\npovinností v rámci správneho konania. Pokiaľ sa im takéto právo odníme, nemožno pokladať takéto\nkonanie správneho orgánu a jeho rozhodnutie za zákonné a spravodlivé. Takýmto postupom správneho\norgánu sa ktorýkoľvek účastník správneho konania môže dostať do nevýhodnejšieho postavenia ako\nbol vo vzťahu k pôvodnému účastníkovi konania a to bez akejkoľvek možnosti takúto situáciu ovplyvniť.\nKaždý správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať\npotrebné doklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.\nSprávny orgán v tomto prípade podľa názoru žalobcu v 2. rade pochybil, ak bez riadneho zistenia stavu\nveci a vyjadrení všetkých účastníkov konania k danej veci bez ďalšieho konal s iným stavebníkom - inou\nobchodnou spoločnosťou.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu z 27. augusta 2012 žiadal rozsudok krajského súdu ako\nvecne správny potvrdiť pričom zdôraznil, že krajský súd sa v dostatočnom rozsahu vysporiadal so\nvšetkými relevantnými námietkami žalobcu v 1. aj v 2. rade a že žalobcovia v odvolaniach neuvádzajú\nžiadne nové skutočnosti, ku ktorým by bolo potrebné sa vyjadriť.\nŽalobca v 1. rade sa vyjadril k odvolaniu žalobcu v 2. rade podaním z 29. augusta 2012 v ktorom žiadal,\naby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu v časti týkajúcej sa žaloby žalobcu v 2. rade ako\nvecne správny potvrdil.\nVo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že z odôvodnenia kolaudačného rozhodnutia vyplýva, že žalobca v 2.\nrade ako účastník konania sa vyjadroval ku kolaudačnému konaniu, vedel o tom, že žiadosť o vydanie\nkolaudačného rozhodnutia podal žalobca v 1. rade a že na základe zmluvy o vzájomnej spolupráci\nuzatvorenej medzi Európa SC a.s. a Európa Business Center, a.s. sa žalobca v 1. rade stal stavebníkom\nstavby, ktorá bola predmetom kolaudačného konania. Podľa jeho názoru účastník kolaudačného konania\nje oprávnený sa vyjadrovať v rámci kolaudačného konania ku stavbe a nie k osobe stavebníka. Právo\núčastníka konania vyjadriť svoj súhlas, resp. nesúhlas k prechodu práv a povinností dohodnutý zmluvne\nzo subjektu, ktorý požiadal o vydanie stavebného povolenia na iný subjekt, ktoré uvádza žalobca v 2.\nrade vo svojom odvolaní, nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, o čom svedčí aj skutočnosť, že\nžalobca v 2. rade vo svojom odvolaní ani neuvádza, na základe akého právneho predpisu, by mal mať\nprávo vyjadrovať sa k prechodu práv a povinností zo stavebného povolenia na iný subjekt.\nŽalobca v 1. rade tiež poukázal na to, že žalobca v 2. rade zavádzajúcim spôsobom spája dve\nsamostatné veci a to prevod práv a povinností vyplývajúcich zo stavebného povolenia a povinnosť\nodovzdať bezodplatne zrekonštruovaný objekt, ktorý bol predmetom stavby.\n\nŽalobca v 1. rade vždy tvrdil a tvrdí, že na základe Zmluvy o vzájomnej spolupráci, ktorú žalobca v 1.\nrade uzatvoril s Európa SC a.s. prešli na žalobcu v 1. rade práva a povinnosti, ktoré spoločnosti Európa\nSC a.s. ako stavebníkovi vyplývajú z platného stavebného povolenia týkajúceho sa výstavby kruhového\nobjazdu - súčasťou, ktorého je aj predmetná stavba. V zmysle tejto zmluvy sa stal žalobca v 1. rade\nstavebníkom a tým aj vlastníkom stavby.\nKrajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podľa názoru žalobcu v 1. rade správne právne posúdil,\nže nie je predmetom posudzovania a rozhodovania stavebným úradom priame vysporiadanie vzťahov\nmedzi účastníkmi kolaudačného konania, že žalovaný stavebný úrad k uloženiu takejto podmienky\nnemal zákonný mandát a nemožno preto podmienku č. 6 preskúmavaného rozhodnutia žalovaného\npovažovať za zaväzujúcu žalobcu v 1. rade a majúcu akýkoľvek vplyv na jeho práva a povinnosti.\nŽalobca v 1. rade už v žiadosti o vydanie kolaudačného rozhodnutia uviedol, že je stavebníkom na\nzáklade zmluvy o vzájomnej spolupráci. Účastníkom kolaudačného konania bol aj žalobca v 2. rade, to\nznamená, že mu žiadnym spôsobom nebolo odňaté právo vyjadriť sa ku konaniu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, podľa § 10 ods. 2 OSP, preskúmal napadnutý\nrozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>, a dospel k záveru, že odvolaniam žalobcov nie je možné\nvyhovieť.\nRozsudok bol verejne vyhlásený 16. októbra 2013 podľa § 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods.\n1 veta prvá OSP.\nPodľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa ods. 3 rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom\nkonaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti\nfyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo\npovinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa\nrozumie aj jeho nečinnosť.\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v\nsprávnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím\nči postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak\nkonanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania\ns rovnakými právami ako ten, o koho práva ide.\nPredmetom súdneho preskúmania je zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho\norgánu prvého stupňa pri vydaní kolaudačného rozhodnutia, predmetom ktorého bolo povolenie užívania\nstavby “EURÓPA Shopping center Banská Bystrica - Trosky, objekt SO 006 rekonštrukcia trolejového\nvedenia, pozostávajúcej z: SO 006-1 provizórne trolejové vedenie; SO 006-2 rekonštrukcia trolejového\nvedenia; SO 006-3 ovládanie výhybiek; SO 006-4 prekládka 22 kV vedení; SO 006-5 prekládka\nnapájacích vedení; SO 006-6 prekládka ovládacieho kábla; postavených na pozemkoch v k. ú. R. R.,\nparc. č.: KN 3014,3424/2,3424/3 a v k. ú. A., parc. č.: KN-C 462/1,1312/1,1313,1297/3 (pôvodné čísla\nparciel).\nPodľa § 70 Stavebného zákona, stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti sú záväzné\naj pre právnych nástupcov konania.\n\nPodľa § 76 ods. 1 dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť\nstavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné\npovolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.\nPodľa § 81 ods. 1 v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa\ndokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky\nurčené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení.\nĎalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem,\npredovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a\ntechnických zariadení.\nPodľa § 82 ods. 1 kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, a ak je to\npotrebné, určia sa podmienky užívania stavby.\nPodľa ods. 2 v kolaudačnom rozhodnutí môže stavebný úrad určiť podmienky vyplývajúce zo\nvšeobecných technických požiadaviek na výstavbu, odstránenie drobných nedostatkov skutočného\nrealizovania stavby zistených pri kolaudačnom konaní a určiť primeranú lehotu na ich odstránenie. Môže\ntak urobiť iba v prípade, že ide o nedostatky, ktoré neohrozujú zdravie a bezpečnosť osôb a nebránia vo\nsvojom súhrne riadnemu a nerušenému užívaniu stavby na určený účel; inak kolaudačné rozhodnutie\nnevydá.\nPodľa ods. 3 v podmienkach užívania stavby stavebný úrad podľa druhu a účelu stavby uloží najmä\nvyznačenie drobných odchýlok do overenej dokumentácie stavby, ktoré stavebný úrad vzal na vedomie,\na ďalšie povinnosti na zabezpečenie verejných záujmov, na ochranu práv a oprávnených záujmov\núčastníkov, na zabezpečenie záujmov starostlivosti o životné prostredie, bezpečnosť a ochranu zdravia\nľudí, požiarnu bezpečnosť a zabezpečenie prístupu osobám s obmedzenou schopnosťou pohybu a\norientácie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, viazaný rozsahom odvolaní, preskúmal rozsudok krajského súdu a\ndospel k záveru, že odvolania žalobcu v 1. a 2. rade nie sú dôvodné avšak zároveň dospel k záveru,\nže právny názor krajského súdu obsiahnutý v predmetnom rozsudku nie je správny napriek tomu, že vo\nvzťahu k žalobcovi v 2. rade rozhodol krajský súd správne, keď žalobu zamietol.\nOdvolací súd považuje v prvom rade za potrebné ozrejmiť, že stavebné konanie ako i kolaudačné\nkonanie sú v podstate dva ucelené druhy konaní, ktoré však na seba v jednotlivých fázach nadväzujú.\nPri stavebnom konaní príslušný správny orgán skúma najmä splnenie podmienok, uvedených v ust. §\n62 Stavebného zákona, a finálne v kladnom prípade vydá časovo obmedzené stavebné povolenie, v\nktorom určí záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov\nkonania. Nadobudnutím právoplatnosti sa považuje konanie za právoplatne skončené.\nNásledne až po dokončení stavby prichádza do úvahy konanie, ktoré je upravené v siedmom oddiely\nStavebného zákona pod názvom „Kolaudácia stavieb“, nakoľko dokončenú stavbu možno užívať až\npo vydaní kolaudačného rozhodnutia. Predmet kolaudačného konania je upravený v ust. § 81 ods. 1\nStavebného zákona, podľa ktorého príslušný správny orgán skúma najmä, či sa stavba uskutočnila podľa\ndokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky\nurčené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení.\nĎalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem,\npredovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a\ntechnických zariadení.\nKolaudačné rozhodnutie sa vydáva na žiadosť stavebníka a cieľom žiadosti je získať povolenie na\nužívanie stavby. Keď stavebný úrad v kolaudačnom konaní zistí, že všetky podmienky vyplývajúce zo\nstavebného prípadne územného rozhodnutia boli splnené a užívaniu stavby nebránia žiadne zákonné\nprekážky, kolaudačné rozhodnutie vydá. V opačnom prípade kolaudačné rozhodnutie nevydá, alebo\nkolaudačné konanie preruší. Z tohto pohľadu je potrebné vnímať zmysel a účel kolaudačného konania.\n\nV predmetnom prípade bol žiadateľom o vydanie kolaudačného rozhodnutia žalobca v 1. rade ako\nsubjekt, na ktorého pôvodný stavebník EUROPA SC a.s. previedol zmluvou všetky práva a povinnosti\nvyplývajúce mu zo stavebného povolenia, t. j. nepochybne vo vzťahu k stavebnému úradu sa stal žalobca\nv 1. rade právnym nástupcom pôvodného stavebníka. V tomto kontexte žalobca v 1. rade nemohol byť\nna svojich právach vydaním kolaudačného rozhodnutia ukrátený, nakoľko zo strany stavebného úradu\nbolo jeho žiadosti vyhovené a ním požadované kolaudačné rozhodnutie bolo vydané.\nIba v prípade, ak by kolaudačné rozhodnutie stavebný úrad nevydal, bol by podľa názoru odvolacieho\nsúdu stavebník, ktorý o jeho vydanie žiadal, oprávnenou osobou na podanie žaloby, nakoľko iba v\ntakomto prípade mohlo dôjsť k zásahu do jeho práv a právom chránených záujmov.\nÚčastník kolaudačného konania, ktorého žiadosti o vydanie kolaudačného rozhodnutia bolo\nrozhodnutím stavebného úradu vyhovené, nie je osobou oprávnenou na podanie žaloby podľa § 250d\nods. 3 v súvislosti s § 247 ods. 1 OSP.\nPodľa § 247 ods. 1 OSP, podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo\nprávnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,\na žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa § 250d ods. 3, súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala\nneoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom,\nak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu\nžaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť ( § 250h ods.\n2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.\nVzhľadom k tomu, že žalobca v 1. rade podal žalobu proti rozhodnutiu, ktorým bolo zo strany správnych\norgánov jeho žiadosti v celom rozsahu vyhovené, dospel odvolací súd k záveru, že tento nebol osobou\noprávnenou na podanie žaloby, a preto v tejto časti rozsudok krajského súdu zrušil a konanie podľa §\n221 ods. 2 OSP zastavil.\nNavyše, neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že žalobca v 1. rade bol, ako zástupca pôvodného\nstavebníka, účastníkom už aj stavebného konania, v rámci ktorého boli posudzované aj otázky týkajúce\nsa budúceho užívania zrealizovanej stavby. Ako takému mu bolo od začiatku známe, na základe\nakých právnych úkonov bola do stavebného povolenia zahrnutá podmienka bezodplatného prevodu\nzrealizovanej stavby na žalobcu v 2. rade. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že v tomto\nkonaní neprináleží súdom preskúmavať správnosť postupu a rozhodnutia stavebného úradu pokiaľ\nide o stavebné povolenie, nakoľko stavebné konanie bolo vydaním stavebného povolania právoplatne\nskončené a v ňom zahrnuté podmienky na realizáciu stavby sa stali pre stavebníka, ako aj jeho právnych\nnástupcov, záväzné. Preto v zásade vychádza z toho, že správny orgán mal zákonný dôvod a podklad\nna to, aby takúto podmienku do stavebného povolenia zahrnul. Avšak, ako vyplýva z administratívneho\nspisu a vyjadrení žalobcu v 2. rade v odvolacom správnom konaní, ale aj z vyjadrenia účastníka\nsprávneho konania, Mesta Banská Bystrica, súhlas žalobcu v 2. rade so stavebným povolením bol\nnevyhnutný z toho dôvodu, že stavba - rekonštrukcia trolejového vedenia, sa týkala trolejového vedenia,\nktoré bolo vo výlučnom vlastníctve žalobcu v 2. rade, resp. jeho právneho predchodcu a podkladom pre\nzahrnutie podmienky č. 14 do stavebného povolenia bola zmluva o budúcej zmluve, ktorou sa zaviazal\npôvodný stavebník bezodplatne previesť predmet rekonštrukcie po jej vykonaní do vlastníctva vlastníka\nveci - žalobcu v 2. rade.\nKeďže na základe zmluvy o spolupráci, ktorej existenciu ani jeden z účastníkov konania nepopiera,\nprevzal žalobca v 1. rade na základe článku VI bod 2 na seba všetky práva a povinnosti pôvodného\nstavebníka, čím došlo len k zdôrazneniu podmienky obsiahnutej v § 70 Stavebného zákona, potom\nakékoľvek jeho námietky o prekročení právomoci stavebného úradu v súvislosti s doslovným prevzatím\ntejto podmienky do kolaudačného rozhodnutia sú irelevantné, keď od samého počiatku vedel, že\npôvodný stavebník sa na takýto postup zaviazal a v stavebnom konaní proti tejto podmienke nevzniesol\nžiadne námietky.\n\nPreto aj keby existovali dôvody na prieskum uvedeného kolaudačného rozhodnutia len na základe\nžaloby žalobcu v 1. rade, ktoré podľa názoru odvolacieho súdu neexistujú, musel by odvolací súd\ndospieť k záveru, že práva a povinnosti žalobcu neboli postupom správnych orgánov dotknuté a že tieto\npostupovali v súlade so zákonom.\nPokiaľ ide o žalobcu v 2. rade, odvolací súd sa stotožnil s názorom krajského súdu, že tento nemohol\nbyť v žiadnom prípade ukrátený na svojich právach, avšak z odlišných dôvodov.\nŽalobca v 2. rade namietal, že stavebný úrad a následne rovnako žalovaný pochybili, keď nevenovali\ndostatočnú pozornosť zmene v osobe stavebníka. V tejto súvislosti odvolací súd upozorňuje na to, že\nriešenie právneho nástupníctva v osobe stavebníka nie je predmetom konania o zmene stavebného\npovolenia bez ohľadu na to, či je predmetom stavebného povolenia jednoduchá, alebo zložitá stavba.\nZ § 70 Stavebného zákona vyplýva, že stavebné povolenie je záväzné aj pre právnych nástupcov\nstavebníka, čím je táto otázka zreteľne a zrozumiteľne vyriešená. Navyše, v prejednávanom prípade,\nako bolo uvedené vyššie, sa právny nástupca pôvodného stavebníka, žalobca v 1. rade zmluvou o\nspolupráci zaviazal, že preberá všetky práva a povinnosti pôvodného stavebníka, ktoré preňho vyplývajú\nzo stavebného povolenia, čím povinnosť zakotvenú v § 70 Stavebného zákona iba zdôraznil.\nŽalovaný ani stavebný úrad preto nepochybili, keď o zmene stavebníka nekonali v samostatnom konaní\no zmene stavebného povolenia, nakoľko predmetom konania o zmene stavebného povolenia sú otázky\nuvedené v § 60 a nasl. Stavebného zákona, medzi ktoré zmena v osobe stavebníka nepatrí. Pokiaľ\nžalobca v 2. rade namietal, že v správnom konaní boli porušené jeho ústavné práva, tieto námietky\nodvolací súd posúdil ako irelevantné, nakoľko správne orgány oboch stupňov s ním konali ako s\núčastníkom konania.\nZa týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je podľa názoru odvolacieho súdu\nvydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutočného stavu a správne právne posúdené.\nPreto ak krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov oboch\nstupňov a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k\nporušeniu zákona a chránených záujmov žalobcov, tento jeho názor vovzťahu k žalobcovi v 2. rade\npovažoval odvolací súd v rozsahu a z dôvodov uvedených vyššie, za správny.\nZ uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniam žalobcov nevyhovel a s\nprihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Bratislave v\nčasti týkajúcej sa žaloby žalobcu v 1. rade zrušil a konanie zastavil podľa § 221 ods. 2 OSP a v časti\nžaloby žalobcu v 2. rade ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá OSP a § 250k ods. 1 OSP, nakoľko žalobcovia v odvolacom konaní nemali úspech a žalovanému\nnáhrada trov konania zo zákona nepatrí.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}