{"guid": "94ceaa2a-ded7-4e95-8966-26581ff02917:2305d534-fb62-4205-adc3-ab6f684dd8a9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1009201378.1", "spisova_znacka": "1Sžr/141/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/141/2012 z 11. 6. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. júna 2013, sp. zn. 1Sžr/141/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:1009201378.1", "identifikacne_cislo": "1009201378", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "datum_vydania": "2013-06-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1997/64/#paragraf-7.odsek-1", "nazov": "§ 7 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1997/64/#paragraf-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/64-1997/paragraf-7"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1997/64#paragraf-7"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2305d534-fb62-4205-adc3-ab6f684dd8a9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1009201378.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1009201378.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1009201378.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžr/141/2012\n1009201378\n11. 06. 2013\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2013:1009201378.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov JUDr.\nIng. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej veci žalobcov: 1/ Z., bytom G.,\n2/ A., bytom V., 3/ J., bytom G., 4/ A., bytom P., 5/ C., bytom V., 6/ F., bytom V., 7/ J., bytom Y., 8/ A., bytom\nJ., 9/ A., bytom J., 10/ U., bytom Z., 11/ A., bytom P., 12/ E., bytom G., 13/ J., bytom M. 14/ E., bytom P.,\n15/ A., bytom G., žalobcovia 1/ až 15/ právne zastúpení advokátom JUDr. Jánom Havlátom, Advokátska\nkancelária HAVLÁT & PARTNERS, so sídlom Rudnayovo nám. 1, Bratislava, proti žalovanému: Obvodný\npozemkový úrad v Bratislave, Krížna č. 52, Bratislava (pôvodne Krajský pozemkový úrad v Bratislave,\nKrížna č. 52, Bratislava, za účasti: 1/ E., bytom H., 2/ E., bytom X., 3/ H., bytom X., zúčastnené osoby 2/\na 3/ právne zastúpení advokátkou JUDr. Alenou Bábikovou, Michalská č. 2, Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1031/173/2009 zo dňa 16. júla 2009, o odvolaní žalobcov 1/ až\n15/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 3S/191/2009-209 zo dňa 05. júna 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 3S/191/2009-209 zo dňa\n05. júna 2012 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 1031/173/2009 zo dňa 16. júla 2009 v spojení\ns rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu Senec č. OPÚ/2008/2365-8/MO zo dňa 22. apríla 2009\nz r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na nové konanie.\nŽalovaný j e p o v i n n ý do 30 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcom v 1/ až 15/ rade\nk rukám právneho zástupcu JUDr. Jána Havláta, Advokátska kancelária HAVLÁT & PARTNERS, so\nsídlom Rudnayovo nám. 1, Bratislava, náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 5.522,32 € a náhradu\niných trov konania vo výške 66 €.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia zamietol žalobu\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 1031/173/2009 zo dňa 16. júla 2009, ktorým žalovaný zamietol\nodvolanie žalobcov 1/ až 15/ a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu\nSenec č. OPÚ/2008/2365-8/MO zo dňa 22. apríla 2009 o zamietnutí návrhu na vyporiadanie vlastníctva\npodľa § 7 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a\nvyporiadaní vlastníctva k nim (ďalej len „zákon“). O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žalobcov\n1/ až 15/ spoločne a nerozdielne zaviazal k náhrade trov konania účastníkov 1/ až 3/.\nKrajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, že správne orgány nepochybili, keď návrh na začatie\nkonania zamietli z dôvodu nesplnenia podmienky ustanovenej v § 7 ods. 1 zákona, pretože bolo zrejmé,\nže medzi vlastníkmi a žalobcami nebola uzavretá zmluva podľa nar. vl. č. 208/1994 a tak vznikol medzi\nnimi nájomný vzťah podľa zákona, z čoho vyplýva, že žalobcovia nie sú užívateľmi podľa § 2 ods. 2\nzákona.\n\nŽalobcovia včas podaným odvolaním navrhli rozsudok krajského súdu zmeniť a rozhodnutia správnych\norgánov oboch stupňov zrušiť a vrátiť vec na nové konanie. Namietali predovšetkým nesprávne zistený\nskutkový stav, nesprávne právne posúdenie veci a v konečnom dôsledku nepreskúmateľnosť rozsudku\nkrajského súdu.\nKrajskému súdu vytýkali, že svoje rozhodnutie neodôvodnil dostatočne, pretože vo svojom prvom\nrozhodnutí (zrušenom v odvolacom konaní) vychádzal z rovnakých skutkových zistení, no dospel\nk absolútne opačnému záveru ako teraz a preto bolo podľa žalobcov povinnosťou súdu vysvetliť,\nprečo rozhodol opačne. Ako príklad žalobcovia uviedli konštatovanie krajského súdu v zrušenom\nrozhodnutí, že medzi užívateľmi a vlastníkmi vznikol nájomný vzťah, pričom v tomto rozsudku krajský súd\nvychádzajúc z identických podkladov bez bližšieho vysvetlenia konštatoval, že žalobcovia nepreukázali,\nže boli riadnymi nájomcami alebo užívateľmi. Rozsudok krajského súdu bez náležitého odôvodnenia a\nbez odpovede na otázky a námietky žalobcov, no aj bez vysvetlenia vlastných záverov súdu, je podľa\nžalobcov rozhodnutím arbitrárnym a takto im bola odňatá možnosť konať pred súdom. Žalobcovia v tejto\nsúvislosti poukázali na ustálenú judikatúru ako aj nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky.\nŽalobcovia ďalej namietali, že správne orgány opreli svoje rozhodnutia o neplatnosť hospodárskej\nzmluvy, pričom krajský súd najprv vyslovil nezákonnosť správneho rozhodutia, a to aj z dôvodu, že\nna posúdenie platnosti zmluvy správny orgán nemal právomoc, no v rozsudku napadnutom v tomto\nkonaní krajsky súd tento záver nielenže nevyvrátil, ale sa ním ani bližšie nezaoberal, len prevzal tvrdenie\nžalovaného o neplatnosti uvedenej zmluvy.\nŽalobcovia zotrvali na názore, že boli užívateľmi predmetných pozemkov a zároveň, že boli splnné\npodmienky pre začatie konania podľa § 7 zákona a že ich návrh bol opodstatnený a odôvodnený.\nSprávnym orgánom žalobcovia vytýkali, že im neumožnili využiť ich procesné práva - nebola im daná\nmožnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, ani uplatniť svoje návrhy, čo je v rozpore s § 3 ods. 2 a\n§ 33 ods. 2 SP; ak bolo vykonané dokazovanie, stalo sa tak v neprítomnosti žalobcov ako účastníkov\nkonania a žalovaný ich navyše ani nepoučil o ich procesných právach a povinnostiach účastníkov\nkonania. Dokonca im ani neoznámil začatie správneho konania, hoci je to v zmysle § 18 ods. 3 SP\njeho obligatórnou povinnosťou. Pochybenie na strane správnych orgánov žalobcovia videli aj v tom, že\nsprávne rozhodnutia neboli riadne odôvodnené a nemajú zákonné náležitosti v zmysle § 47 ods. 3 SP.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne\nsprávny potvrdiť. Zotrval na svojom názore, že v čase podania návrhu nebola splnená zákonná\npodmienka podľa § 2 ods. 1 zákona zriadenie záhradkovej osady do 24. júna 1991 a tiež, že ZO SZZ 6-1\nBernolákovo, záhradková osada L., nemala riadne uzatvorenú tzv. veľkú zmluvu podľa vtedy platných\nzákonov č. 122/1975 Zb. alebo 123/1975 Zb.. Hospodárska zmluva o dočasnom užívaní národného\nmajetku zo dňa 08. júna 1989 uzavretá s MNV Bernolákovo, ktorý nemal k pozemkom žiaden vzťah,\nbola uzavretá v rozpore so zákonom. Od 24. júna 1991, teda od účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. boli\nplatne uzatvorené zmluvy zrušené a medzi vlastníkom a užívateľom vznikol priamo zo zákona nájomný\nvzťah. V tomto prípade však vzhľadom na vyššie uvedené k vzniku zákonného nájmu nemohlo dôjsť.\nÚčastníčka 1/ navrhla rozsudok krajkého súdu ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že vo veci nie je ani\ntak dôležité, či hospodárska zmluva z roku 1989 je alebo nie je platná, ako to, že žalobcovia v konaní\nnepreukázali uzavretie zmluvy s organizáciou, ktorá mala k pozemkom právo správy alebo užívacie\nprávo. Práva MNV Bernolákovo, prípadne ONV Bratislava - vidiek, k dotknutým pozemkom nikdy neboli\npreukázané. Uvedené pozemky nikdy neboli národným majetkom, vždy boli v súkromnom vlastníctve a\nich terajší vlastníci resp. ich predchodcovia, pozemky nezískali reštitúciou, ale na nich prešli dedením.\nZdôraznila, že žalobcovia sa domáhajú väčších práv ako majú vlastníci pozemkov a to na ich úkor.\n\nÚčastníci 2/ a 3/ navrhli rozsudok potvrdiť ako vecne správny, pretože rozhodnutia žalovaného\nsprávneho orgánu považovali za vydané v súlade so zákonom.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie\nprejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona\nč. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcov bolo dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil\ndňa 11. júna 2013 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§\n156 ods. 1 a 3 OSP).\nV zmysle § 1 písm. e/ zákona č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe\na o zmene a doplnení niektorých zákonov sa s účinnosťou odo dňa 01. januára 2013 zrušujú\nkrajské pozemkové úrady. Na základe nižšie citovaných právnych noriem má Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky preukázané, že do postavenia Krajského pozemkového úradu v Bratislave ako pôvodne\nžalovaného správneho orgánu nastúpil z titulu zákonných zmien Obvodný pozemkový úrad v Bratislave.\nUvedená právna zmena sa premietla v zákone č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní\npozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových\nspoločenstvách. Preto bude s týmto právnym nástupcom ďalej konané na strane žalovaného správneho\norgánu. Pod všeobecným označením žalovaný je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako\naj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.\nPodľa § 4 ods. 1 zákona č. 345/2012 Z. z. pôsobnosť krajských pozemkových úradov ustanovená\nosobitnými predpismi prechádza na obvodné pozemkové úrady v sídlach krajov.\nPodľa § 4 ods. 8 zákona č. 345/2012 Z. z. konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach, právom chránených\nzáujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb na úseku štátnej správy v pôsobnosti\nkrajského pozemkového úradu začaté do 31. decembra 2012, dokončí obvodný pozemkový úrad v sídle\nkraja, v ktorého územnom obvode mal krajský pozemkový úrad sídlo.\nPodľa § 5 ods. 6 zákona č. 330/1991 Zb. obvodné pozemkové úrady v sídlach krajov vykonávajú štátnu\nsprávu na úsekoch pozemkových úprav a ochrany poľnohospodárskej pôdy podľa odseku 4 v územnom\nobvode kraja, v ktorom majú sídlo.\nPredmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu o zamietnutí žaloby o\nzrušenie rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým žalovaný zamietol odvolanie a potvrdil\nrozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o zamietnutí návrhu členov ZO SZZ 6-1 Bernolákovo,\nL., na vysporiadane vlastníctva k pozemkom podľa zákona č. 64/1997 Z. z., a preto odvolací\nsúd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v\nrámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného a súčasne rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stuňa vysporiadal so\nvšetkými námietkami účastníkov a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a\nsprávnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.\nZ obsahu pripojeného spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis žalovaného,\nvyplýva, že žalobcovia dňa 30. decembra 2008 podali na Pozemkový úrad v Senci návrh podľa § 7\nzákona na vyporiadanie pozemkov v zriadenej záhradkárskej osade Benzínka, v k. ú. Bernolákovo.\nPrvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č. OPÚ/2008/2365-8/MO zo dňa 22. apríla 2009\nuvedený návrh zamietol s odôvodnením, že medzi vlastníkom a užívateľom nebola uzavretá zmluva\npodľa nariadenia vlády č. 208/1994 Z. z., a tak vznikol medzi nimi nájomný vzťah podľa zákona a v\ntakomto prípade záhradkár nie je užívateľom podľa § 2 ods. 2 zákona.\n\nV odvolacom konaní žalovaný rozhodnutím č. 1031/173/2009 zo dňa 16. júla 2009 odvolanie žalobcov\nzamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil vysloviac názor, že nebola splnená podmienka podľa § 2\nods. 1 zákona, a to zriadenie záhradkárskej osady do 24. júna 1991, ako aj to, že nebola uzavretá zmluva\nna dočasné užívanie pozemkov podľa vtedy platných zákonov (č. 122/1975 Zb. alebo č. 123/1975 Zb.),\na teda nesplnením podmienky podľa § 2 ods. 2 zákona nedošlo k vzniku zákonného nájmu medzi\nvlastníkom a užívateľom podľa § 3 ods. 1 zákona a z toho dôvodu žalobcovia neboli ani oprávnení podať\nnávrh na vyporiadanie vlastníctva k pozemkom podľa uvedeného zákona. Žalovaný v rozhodnutí vyslovil\ntiež právny záver, že Hospodárska zmluva o dočasnom užívaní národného majetku uzavretá podľa §\n348 HZ zo dňa 08. júna 1989 bola uzavretá v rozpore s platnými právnymi predpismi, nakoľko MNV\nBernolákovo nemalo k pozemku, ktorý bol predmetom tejto zmluvy, žiadny právny vzťah a jediný, kto\nmal k nemu právny vzťah, bolo JRD.\nZo spisu ďalej vyplynulo, že ZO SZZ Bernolákovo vznikla na ustanovujúcej schôdzi dňa 30. novembra\n1961 a získala na základe Hospodárskej zmluvy o dočasnom užívaní zo dňa 08. júna 1989 od MNV\nv Bernolákove do užívania pozemok v k. ú. L., a to parc. č. XXXX o výmere 7.668 m2, vedená ako\nostatná plocha, za účelom zriadenia záhradkárskej osady pre svoje individuálne potreby. Nájomý vzťah\nbol zapísaný v evidenčnom liste č. XXXX k. ú. L..\nŽalobcovia tvrdili, že predmetná časť pozemku parc. č. XXXX prešla do vlastníctva Československého\nštátu a pozemok parc. č. XXXX bol v správe MNV Bernolákovo. Na podporu tejto skutočnosti žalobcovia\npredložili list zo dňa 02. decembra 1992 a list zo dňa 21. marca 1983, ktorým MNV oznamuje, že parc.\nč. XXXX a parc. č. XXXX boli zlúčené bývalým Národným výborom do parc. č. XXXX a ten je v užívaní,\nresp. v správe Obvodného úradu Bernolákovo. Tvrdili, že pozemok bol vo vlastníctve Československého\nštátu a v správe MNV a bol ponechaný do užívania inej socialistickej organizácie v súlade s § 71 a §\n348 HZ. Hospodárske zmluvy o dočasnom užívaní majetku za odplatu podľa § 348 HZ sa v zmysle\n§ 816 ods. 2 veta prvá ObZ menia od účinnosti tohto zákona na nájomné zmluvy (účinnosť od 01.\njanuára 1992). Žalobcovia do spisu založili o. i. výpis z PK vložky č. XXX a č. XX, z ktorého vyplýva,\nže časť parc. č. XXXX je vo vlastníctve Československého štátu, ostatné pozemky boli v správe MNV\nBernolákovo, žiadosť o zápis poznámky prevzatia nehnuteľnosti zo dňa 17. decembra 1940, žiadosť o\nvklad vlastníckeho práva v prospech Československého štátu finančného odboru Rady ONV Bratislava\n- okolie zo dňa 18. augusta 1958.\nZúčastnené osoby 1/ až 3/ v konaní tvrdili opak, že pozemky neprešli do vlastníctva štátu a právo\nhospodárenia na nich patrilo len JRD, a teda zmluva o užívaní mohla byť platne uzatvorená len s JRD, nie\nvšak s MNV. Podľa žalobcov však toto tvrdenie, ktoré si osvojil aj žalovaný, že právny vzťah k pozemku\nmalo mať JRD Bernolákovo, nie je podložené žiadnym dôkazom a nevyplýva to z dôkazného materiálu\nnachádzajúceho sa v predmetnom spise.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona zriadenou záhradkovou osadou sa rozumie záhradková osada zriadená do\n24. júna 1991 na pozemkoch, ku ktorým bola uzavretá Zmluva o dočasnom užívaní pozemku medzi\nSlovenským zväzom záhradkárov, Slovenským zväzom chovateľove, alebo jeho organizačnou zložkou\n(ďalej len „záhradkárska organizácia“), alebo jej členov a poľnohospodárskou organizáciou alebo inou\norganizáciou, ktorá k pozemku mala:\na) právo správy (právo hospodárenia), alebo\nb) právo družstevného užívania, alebo\nc) právo náhradného užívania, alebo\nd) právo užívania na zabezpečenie výroby, alebo\ne) iné užívacie právo.\n\nPodľa § 2 ods. 2 zákona nájomcom alebo užívateľom pozemkov v zriadenej záhradkovej osade sa\nrozumie člen záhradkárskej organizácie, ktorý na základe zmluvy so záhradkárskou organizáciou, alebo\npoľnohospodárskou organizáciou, alebo inou organizáciou tieto pozemky obhospodaruje a užíva tie\npozemky, ktoré slúžia všetkým členom záhradkárskej organizácie, najmä pozemky, na ktorých sú\nvybudované prístupové cesty, spoločne hygienické, rekreačné a iné prevádzkové zariadenia (ďalej len\n„spoločný pozemok“).\nPodľa § 3 ods. 1 zákona ak medzi vlastníkom a užívateľom nebola uzavretá nájomná zmluva podľa\nosobitného predpisu (NV SR č. 208/1994 Z. z.), vznikne medzi nimi dňom nadobudnutia účinnosti tohto\nzákona nájomný vzťah.\nPodľa § 3 ods. 2 zákona nájomný vzťah podľa ods. 1 môže vypovedať vlastník pozemku, ktorého výmera\na prislúchajúci podiel z výmery spoločných pozemkov tvorí viac ako polovicu pozemku užívaného\nužívateľom, ak užívateľ:\na/neužíva pozemok so starostlivosťou riadneho hospodára,\nb/zriadil na pozemku bez staveného povolenia alebo ohlásenia,\nc/uzavrel bez súhlasu vlastníka pozemku alebo záhradkárskej organizácie k pozemku podnájomnú\nzmluvu, alebo ho bez ich súhlasu iným spôsobom zveril tretej osobe,\nd/nezaplatil napriek písomnému upozorneniu splatné nájomné za bežný rok do 30. augusta\nnasledujúceho roka.\nPodľa § 3 ods. 5 zákona nájomný vzťah podľa ods. 1 možno vypovedať len do začatia konania podľa § 7,\na to k 01. októbru bežného roku. Výpovedná lehota je jeden rok, pričom sa nemôže skončiť pred dňom,\nv ktorom by užívateľovi zanikol nájom podľa § 22 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych\nvzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, alebo pred poskytnutím náhrady podľa ods. 3\na 4.\nPodľa § 7 ods. 1 zákona konanie sa začína na návrh nadpolovičnej väčšiny užívateľov, ktorí užívajú\nnadpolovičnú výmeru plochy a prislúchajúci podiel z výmery spoločných pozemkov a ktorí preukázali, že\nvlastníci odmietli k týmto pozemkom uzavrieť kúpnu zmluvu s návrhom ceny najmenej vo výške náhrady\nuvedenej v § 11, alebo že vlastníci sa k návrhu kúpnej zmluvy nevyjadrili v lehote podľa odseku 2.\nOdvolací súd pripomína, že v tomto konaní preskúmavaný rozsudok krajský súd vydal po tom, čo bol\njeho pôvodný (zrušujúci) rozsudok č. k. 3S/191/2009-101 zo dňa 20. júla 2010 v odvolacom konaní\nzrušený uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/250/2010 zo dňa 24. novembra\n2011 z dôvodu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP ako nepreskúmateľný, pretože krajský súd sa v ňom\nriadne, resp. vôbec nevysporiadal s námietkami účastníkov 1/ až 3/.\nOdvolací súd poukazuje na argumentáciu v uvedenom zrušujúcom uznesení: „...Zmyslom a účelom\nplatnej právnej úpravy správneho súdnictva je poskytovať efektívnu ochranu verejným subjektívnym\nprávam fyzických a právnických osôb.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).\nPodľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy (t. j. druhej hlavy piatej časti) sa postupuje\nv prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\n\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia\na postupu.\nPodľa § 250j ods. 1 OSP ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z\ndôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby“) dospel k záveru, že rozhodnutie a postup\nsprávneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.\nV zmysle citovaného ustanovenia § 250j ods. 1 OSP príslušný súd rozhodne vo veci samej tak, že\nžalobu zamietne, ak zistí, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade\nso zákonom. Záver o súlade postupu a rozhodnutia správneho orgánu so zákonom sa týka rozsahu a\nz dôvodov, pre ktoré bola žaloba podaná. Súd musí v rozsahu prieskumu venovať pozornosť tomu, či\nvo veci nemalo byť prednostne aplikované komunitárne právo (čl. 7 ods. 2 ústavy) a podľa výsledku aj\ntakéhoto prieskumu musí postupovať v súlade s citovaným článkom ústavy.\nProcesnému právu účastníka konania vznášať v žalobe námietky nezákonnosti voči postupu\na rozhodnutiu správneho orgánu zodpovedá povinnosť správneho súdu preskúmať rozhodnutie\nsprávneho orgánu v rozsahu žalobných námietok, o vznesených námietkach rozhodnúť a pokiaľ ich\nnepovažoval za dôvodné, vysvetliť a vyložiť, z akých dôvodov. Ak tak správny súd neurobí, zaťaží svoje\nrozhodnutie nielen vadami spočívajúcimi v porušení všeobecných procesných princípov - podraditeľných\npod vadu konania v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ OSP - ale súčasne postupuje aj v rozpore so zásadami\nvyjadrenými v druhej hlave, siedmom oddiele Ústavy SR (predovšetkým čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2) a v\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd (ďalej aj „Dohovor“; porov. II. ÚS\n9/00, I. ÚS 35/01, I. ÚS 26/94, IV. ÚS 156/03).\nSúčasťou práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces je nepochybne aj právo na riadne\nodôvodnenie súdneho verdiktu. Právo na spravodlivý proces vyţaduje, aby rozhodnutie bolo\nodôvodnené. Vyplýva to z potreby transparentnosti výkonu spravodlivosti, ktorá je inherentná každému\njurisdikčnému aktu. Je korelátom práva účastníka prednášať návrhy aj argumenty, aby na ne dostal\nodpoveď. Odôvodnenie rozhodnutia je aj zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Je\npredpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na opravné prostriedky. Napokon je\npredpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti.\nSúčasťou práva na riadne odôvodnenie je aj to, aby sa súd riadne vysporiadal so všetkými relevantnými\nnámietkami účastníka konania. Nedostatočné vysporiadanie sa s námietkami účastníka konania\nspôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Odôvodnenie má presvedčiť účastníkov konania, že\nrozhodnutie bolo výsledkom starostlivého zhodnotenia relevantných faktov, že nebolo len doprovodom\nvopred prijatého rozhodnutia, a že nebolo svojvoľné. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné trvať\nna logickej súladnosti (bezrozpornosti) a vecnej konzistencii odôvodnenia rozhodnutia, ktoré nemôže\nopomenúť dôležité skutočnosti a tieto ponechať bez odpovede....\n...Z obsahu napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa námietky účastníkov\nkonania v I., II. a III. rade ponechal bez povšimnutia, nie je preto zrejmé, ako sa s námietkami a\nargumentmi účastníkov vysporiadal, pretože k nim nezaujal žiadne stanovisko.\nPokiaľ teda v posudzovanej veci krajský súd nepreskúmal námietky účastníkov v I., II. a III. rade, podľa\nnázoru odvolacieho súdu postupoval nedôsledne, a uvedeným postupom bolo porušené ich právo na\nspravodlivý a riadny súdny proces, právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na\nnezávislom a nestrannom súde ako aj zásadu spravodlivého procesu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 38 ods. 2\nListiny základných práv a slobôd. Ústavný súd SR už vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na\nspravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (IV. ÚS 115/03).....“\n\nOdvolací súd musel konštatovať, že krajský súd sa ani v novom rozhodnutí neriadil vyššie citovaným\nnázorom odvolacieho súdu - nevysporiadal sa s argumentáciou účastníkov konania, len prevzal právne\nzávery správneho orgánu bez akéhokoľvek náznaku uvedenia vlastného názoru a jeho zdôvodnenia.\nBez povšimnutia ostali tvrdenia a listinné dôkazy predložené žalobcami týkajúce sa vlastníctva a správy\npredmetných pozemkov (keď žalobcovia tvrdili a preukazovali, že časť pozemku prešla na štát a\nčasť bola v správe MNV). Práve tieto skutočnosti sú podľa názoru odvolacieho súdu rozhodujúce pri\nposúdení, či bola splnená podmienka vyplývajúca z § 2 ods. 1 zákona, teda či bola uzavretá zmluva\nso subjektom, ktorý k sporným pozemkom mal niektoré z tam uvedených práv. Ako dôvodne podotkla\núčastníčka konania 1/ - vo veci nie je ani tak dôležité posúdenie platnosti hospodárskej zmluvy, ako\npreukázanie, že zmluva bola uzavretá medzi ZO SZZ a niektorým zo subjektov uvedeným v § 2 ods.\n1 zákona. V prípade nepreukázania uvedeného sa nemôžu žalobcovia domáhať usporiadania užívania\npozemkov na základe návrhu podľa § 7 ods. 1 zákona. Krajský súd však v tomto smere nevyslovil žiadny\nnázor, ktorý by aj riadne odôvodnil - len prebral tento záver z rozhodnutia správneho orgánu.\nNavyše krajský súd v novom rozhodnutí prevzal aj konštatovanie žalovaného o neplatnosti hospodárskej\nzmluvy, hoci v pôvodnom rozhodnutí sám konštatoval nedostatok právomoci správneho orgánu vysloviť\nneplatnosť zmluvy a urobil tak bez akéhokoľvek odôvodnenia zmeny svojho názoru. Rovnako tak aj\nzáver o vzniku nájomného vzťahu medzi užívateľmi a vlastníkmi, pričom v tomto rozsudku krajský súd\nvychádzajúc z identických podkladov bez bližšieho vysvetlenia uviedol, že žalobcovia nepreukázali, že\nboli riadnymi nájomcami alebo užívateľmi, hoci pôvodne tvrdil (opäť bez vysvetlenia), že nimi boli. V\ntomto smere dal odvolací súd za pravdu žalobcom, že takýto rozsudok krajského súdu je arbitrárny a\nv konečnom dôsledku aj nepreskúmateľný.\nKrajskému súdu treba vytknúť aj to, že ani náznakom nezdôvodnil, prečo (tentoraz) podľa neho vznikol\nnájomný vzťah podľa zákona medzi vlastníkmi a užívateľmi, z čoho má vyplývať, že žalobcovia nie sú\nužívateľmi, pričom takýto záver konštatoval aj prvostupňový správny orgán, no druhostupňový správny\norgán v poslednom odseku na strane 2 svojho rozhodnutia uviedol, že podľa § 3 ods. 1 zákona\nnesplnením podmienky podľa § 2 ods. 2 zákona nedošlo k vzniku zákonného nájmu medzi užívateľmi\na vlastníkmi.\nPodľa názoru odvolacieho súdu správne orgány sa mali v konaní predovšetkým vyporiadať s tým, či\nMNV Bernolákovo bolo subjektom, aký malo na zreteli ustanovenie § 2 ods. 1 zákona, a to s ohľadom\nna všetky predložené dôkazy, ku ktorým mali zaujať svoje jednoznačné stanovisko a vysvetliť, prečo\npredložené doklady nepovažovali za relevantné (napr. list ONV Bratislava - vidiek, ktorým bola ZO\nodkázaná na MNV, s ktorým mala užívacie vzťahy k pozemkom usporiadať). Neprináleží správnemu\norgánu posudzovať platnosť zmluvy, hoci by šlo i o neplatnosť absolútnu, ktorá nastáva ex lege, pretože\naj absolútnu neplatnosť úkonu môže vysloviť len všeobecný súd.\nVzhľadom na uvedené sa aj rozhodnutia správnych orgánov javia ako nedostatočne odôvodnené,\nvzájomne rozporné, vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a bez dostatočného\nzistenia skutkového stavu veci a ich odôvodnenie nedáva zrozumiteľný a presvedčivý podklad pre\npreskúmanie ich zákonnosti.\nV správnom súdnictve sa vykonáva prieskum rozhodnutí správnych orgánov, a preto sa od konajúceho\nsúdu neočakáva, že bude v rámci svojej prieskumnej pôsobnosti doplňovať chýbajúce právne závery\nalebo ich dôvody, ktoré správny orgán v svojom odôvodnení nevyslovil, hoci ich vysloviť mal. Takáto\nčinnosť súdu by bola v rozpore s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\nPodľa názoru odvolacieho súdu rozsudok krajského súdu nespĺňa zákonom požadované náležitosti,\nneobsahuje vlastne žiadne odôvodnenie - tým nemôže byť len prevzatie záveru správneho orgánu bez\nvyporiadania sa s relevantnými námietkami účastníkov konania a uvedenia vlastného názoru súdu,\nnajmä s ohľadom na to, že v pôvodnom rozsudku dospel na základe identických čiatkových názorov k\núplne opačnému záveru. Avšak vzhľadom na rozpory a nedostatky skutkových zistení ako aj právneho\nposúdenia, ktoré videl odvolací súd v rozhodnutiach správnych orgánov, nebolo dôvodné rozsudok\n\nkrajského súdu zrušiť a vrátiť vec na nové posúdenie súdu, ale odvolací súd dospel k záveru, že\nje dôvodné prvostupňové súdne rozhodnutie zmeniť tak, že sa rozhodnutie žalovaného v spojení s\nrozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušuje z dôvodov podla § 250j ods. 2 písm. a/, c/ a d/\nOSP a vec sa mu vracia na nové konanie (§ 250ja ods. 3 veta prvá OSP).\nPovinnosťou správneho orgánu v novom konaní bude ustáliť okruh účastníkov konania v zmysle §\n7 ods. 1 zákona (ktorým má byť aj záhradkárska organizácia), riadne poučiť všetkých účastníkov\nkonania o ich procesných právach a povinnostiach a umožniť im aj ich realizáciu, vykonať potrebné\ndôkazy a vyhodnotiť ich, dôkladne zvážiť predložené listinné doklady (aj tie dodatočne predložené, ktoré\nmajú svedčiť o vlastníctve čsl. štátu a práve správy MNV), zaujať jednoznačné a riadne odôvodnené\nstanovisko ohľadne skutočnosti, či MNV Bernolákovo bolo subjektom, aký malo na zreteli ustanovenie §\n2 ods. 1 zákona a následne posúdiť splnenie či nesplnenie ďalších zákonných podmienok pre konanie\no návrhu žalobcov a vydať rozhodnutie, ktoré aj riadne odôvodní a uvedie v ňom, ktoré skutočnosti boli\njeho podkladom, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na\nktorých základe rozhodoval (§ 47 ods. 3 SP).\nO trovách konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 246c ods. 1 veta prvá OSP, § 224 ods. 1, 2\nOSP, § 250k ods. 1 OSP a § 151 ods. 1, 2 OSP tak, že úspešným žalobcom priznal náhradu uplatnených\na riadne vyčíslených trov konania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky priznal žalobcom 1/ až 15/ v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z.\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhl.“) náhradu trov konania v celkovej výške\n5.588,32 €. Náhrada trov konania pozostáva z trov právneho zastúpenia vo výške 5.522,32 € a iných\ntrov konania vo výške 66 €.\nTrovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za 5 úkonov právnej služby a k nim prislúchajúce\nrežijné paušály:\n1. príprava a prevzatie veci vrátane prvej porady s klientom dňa 09. septembra 2009 (§ 14 ods. 1 písm.\na/ vtedy platnej vyhl.) v sume 15 x 115,90 € (1.738,50 €), znížená v súlade s vyhl. platnou do 31. mája\n2010 o 20 %, t. j. 1.390,80 € + režijný paušál v sume 6,95 €, celkom 1.397,75 €,\n2. podanie žaloby na súd dňa 17. septembra 2009 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vtedy platnej vyhl.) v sume 15\nx 115,90 € (1.738,50 €), znížená v súlade s vyhl. platnou do 31. mája 2010 o 20 %, t. j. 1.390,80 € +\nrežijný paušál v sume 6,95 €, celkom 1.397,75 €,\n3. účasť na pojednávaní dňa 13. júla 2010 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhl.) v sume 15 x 120,23 € (1.803,45\n€), znížená v súlade s vyhl. platnou od 01. júna 2010 o 50 %, t. j. 901,73 € + režijný paušál v sume\n7,21 €, celkom 908,94 €,\n4. vyjadrenie k odvolaniu účastníčky v 1. rade zo dňa 14. októbra 2010 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhl.) v\nsume 15 x 120,23 € (1.803,45 €), znížená v súlade s vyhl. platnou od 01. júna 2010 o 50 %, t. j. 901,73\n€ + režijný paušál v sume 7,21 €, celkom 908,94 €,\n5. vyjadrenie k odvolaniu účastníkov v 2. a 3. rade zo dňa 14. októbra 2010 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhl.) v\nsume 15 x 120,23 € (1.803,45 €), znížená v súlade s vyhl. platnou od 01. júna 2010 o 50 %, t. j. 901,73\n€ + režijný paušál v sume 7,21 €, celkom 908,94 €.\nSpolu: 5.522,32 €\nIné trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 66 €.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky žalobcom 1/ až 15/ nepriznal trovy právneho zastúpenia za 3. - 5.\núkon tak, ako si ich právna zástupkyňa vyčíslila, a to z toho dôvodu, že išlo o úkony právnej služby\nvykonané po 01. júna 2010, odkedy bol § 13 ods. 2 zmenený, a to tak, že ak ide o spoločné úkony pri\nzastupovaní dvoch alebo viacerých osôb, základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, a nie o 20\n% ako tomu bolo podľa právnej úpravy platnej do 31. mája 2010. Najvyšší súd tak rozhodol aj napriek\ntomu, že pri vyčíslení trov konania právna zástupkyňa uviedla dátum pojednávania, za ktorý si vyčíslila\nnáhradu trov konania, 12. júla 2009, pričom ide zjavne o chybu v písaní, nakoľko zo spisu krajského\nsúdu je zrejmé, že v tento deň sa žiadne pojednávanie nekonalo a ani sa konať nemohlo, keďže samotná\nžaloba bola podaná na súd až 17. septembra 2009 a pojednávanie sa uskutočnilo 13. júla 2010.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}