{"guid": "1ef86d3a-cb06-47b0-a227-3176fe233dfd:15574120-6631-435b-8aa5-e11055563239", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1009201357.1", "spisova_znacka": "1Sžso/12/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/12/2012 z 12. 3. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. marca 2013, sp. zn. 1Sžso/12/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:1009201357.1", "identifikacne_cislo": "1009201357", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2013-03-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1994/273/#paragraf-12.odsek-7", "nazov": "§ 12 ods. 7 zákona č. 273/1994 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1994/273/#paragraf-12.odsek-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/273-1994/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1994/273/#paragraf-13.odsek-8", "nazov": "§ 13 ods. 8 zákona č. 273/1994 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1994/273/#paragraf-13.odsek-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/273-1994/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1994/273#paragraf-12", "/SK/ZZ/1994/273#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/15574120-6631-435b-8aa5-e11055563239", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1009201357.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1009201357.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1009201357.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžso/12/2012\n1009201357\n12. 03. 2013\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2013:1009201357.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej\nveci žalobcu: Mgr. C.W., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., XXX XX D., proti žalovanému: Úrad pre dohľad\nnad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova č. 2, 829 24 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa\n24.02.2012 č. k. 4S 176/2009-21, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24. februára 2012 č. k.\n4S 176/2009-21 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. DK 91/000001/2009/R zo 14. augusta 2009\nr u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nŽalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n1. Rozhodnutím č.: DK 91/000001/2009/R zo 14.08.2009 (č.l. 4 súdneho spisu) predseda žalovaného\nako odvolací správny orgán podľa ustanovenia § 84 v spojení s § 23 ods. 1 písm. e) a § 77 ods. 1 zákona\npredseda žalovaného ako odvolací správny orgán s oprávnením podľa § 84 v spojení s ustanovením\n§ 23 ods. 1 písm. e) a § 77 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad\nzdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nna účely tohto rozsudku tiež „zák. č. 581/2004 Z.z.“) postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.\no správnom konaní (správny poriadok) zmenil s účinkami, že v celom rozsahu nahrádza platobný výmer\nč. 2504 - 1/2003 z 09.01.2004 vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou so sídlom v Bratislave.\nPodľa § 84 zák. č. 581/2004 Z.z. v znení účinnom v čase napadnutého rozhodnutia začaté správne\nkonania doterajšej zdravotnej poisťovne právoplatne neskončené do dňa vydania právoplatného\npovolenia na základe tohto zákona dokončí úrad. Ak doterajšia zdravotná poisťovňa na základe\nschváleného transformačného projektu nezaloží akciovú spoločnosť do 31. marca 2005, začaté správne\nkonania právoplatne neskončené do 30. septembra 2005 prechádzajú na úrad 01. októbrom 2005.\n\nPodľa § 23 ods. 1 písm. e) zák. č. 581/2004 Z.z. v citovanom znení predseda úradu rozhoduje o\nrozkladoch proti rozhodnutiam úradu vydaným v prvom stupni, a to na návrh ním ustanovenej poradnej\nkomisie.\nPodľa § 77 ods. 1 zák. č. 581/2004 Z.z. v citovanom znení na konanie\na rozhodovanie\núradu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.\n2. Žalovaný hore uvedenú zmenu vymedzil nasledovne:\n1. „nemení sa\n1.1. dlžné poistné v sume 38,13 € na zdravotné poistenie za obdobie\n1.1.1. od 24.02.1996 do 29.02.1996 a\n1.1.2. od 01.03.2001 do 30.06.2001,\n1.2. poplatok z omeškania vo výške 0,2% z dlžnej sumy poistného na zdravotné poistenie, t.j. v sume\n77,17 € za obdobie\n1.2.1. od 24.02.1996 do 29.02.1996 a\n1.2.2. od 01.03.2001 do 30.06.2001,\n2. menia sa\n2.1. trovy konania súvisiace s vydaním platobného výmeru zo sumy 2,72 € na sumu 0,00 €,\n3. ruší sa\n3.1. poplatok z omeškania vo výške 0,1 % za obdobie od 02/1995 do 04/2003 v sume 1,02 €.\n3. Uvedený platobný výmer bol zdravotnou poisťovňou vydaný z dôvodu porušenia povinnosti\nustanovenej v § 16 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného\npoistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových,\npodnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej na účely tohto\nrozsudku tiež „zák. č. 273/1994 Z.z.“).\nPodľa § 16 ods. 3 zák. č. 273/1994 Z.z. v znení účinnom v čase sledovaného obdobia (1996 a 2001)\nosoby uvedené v § 10 ods. 2 odvádzajú poistné samy.\n4. Pri svojom zmeňujúcom rozhodnutí sa žalovaný najskôr zaoberal s námietkou premlčania vznesenou\nžalobcom. S citáciou § 21 ods. 1 a 4 a § 76b zákona č. 273/1994 Z.z. žalovaný zdôraznil, že uvedeným\nprechodným ustanovením sa zakotvilo, že právo predpísať poistné sa premlčí za 10 rokov odo dňa\njeho splatnosti. Preto poistné splatné do 08.01.1996, t.j. po účinnosti zákona č. 124/1998 Z.z. podľa\nžalovaného nebolo premlčané a vzťahuje sa naň desaťročná lehota.\n5. Ďalej s odkazom na ustanovenia § 23 ods. 1 a 2 zák. č. 273/1994 Z.z. žalovaný zdôraznil, že v konaní\nbolo preukázané, že žalobca v období od 24.02.1996 do 29.02.1996 a od 01.03.2001 do 30.06.2001,\nktoré sú predmetom tohto konania, bol vedený v zdravotnej poisťovni ako osoba podľa ustanovenia §\n10 ods. 2 zák. č. 273/1994 Z.z.\nV zmysle hore citovaného ustanovenia § 16 ods. 3 zák. č. 273/1994 Z.z. je táto osoba povinná sama\nodvádzať, resp. platiť poistné na zdravotné poistenie, pričom podľa ustanovenia § 13 ods. 8 zák.\nč. 273/1994 Z.z. vymeriavacím základom na určenie poistného je úhrn príjmov, ktorý podlieha dani\n\nz príjmov. Žalobca však sumy dlžného poistného podľa žalovaného zakladajúce sa na uvedených\nprávnych dôvodoch neuhradil.\nPodľa § 23 ods. 1 zák. č. 273/1994 Z.z. v citovanom znení platí, že ak platiteľ poistného zistil, že poistné\nnebolo uhradené včas a v správnej výške, je povinný zaplatiť poplatok z omeškania vo výške 0,1% z\ndlžnej sumy za každý kalendárny deň omeškania odo dňa pôvodnej splatnosti poistného za príslušný\nkalendárny mesiac alebo odo dňa skrátenia poistného za príslušný kalendárny mesiac do dňa, keď bola\ndlžná suma poukázaná na účet príslušnej poisťovne.\nPodľa § 23 ods. 2 zák. č. 273/1994 Z.z. v citovanom znení platí, že ak poisťovňa zistí nedostatky uvedené\nv odseku 1, predpíše platiteľovi poistného poplatok z omeškania vo výške 0,2% z dlžnej sumy poistného\nza každý kalendárny deň, prípadne odo dňa pôvodnej splatnosti poistného za príslušný kalendárny\nmesiac alebo odo dňa skrátenia tohto poistného za príslušný kalendárny mesiac do dňa, keď bola dlžná\nsuma poukázaná na účet príslušnej poisťovne.\nII.\nKonanie na prvostupňovom súde\n6. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal na Krajský súd v Bratislave žalobu zo dňa 14.09.2009.\n7. Krajský súd ako prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov\nuvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania, a na základe\nuvedeného dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju zamietol.\n8. Pri svojom zamietajúcom rozsudku vychádzal z nasledovného skutkového stavu. Všeobecná\nzdravotná poisťovňa, pobočka Bratislava vydala dňa 09.01.2004 platobný výmer, ktorý bol potvrdený\nžalovaným dňa 18.08.2004 pôvodným rozhodnutím č. 2004/3311/567/OP-63. Na podnet žalobcu toto\nprávoplatné rozhodnutie správneho orgánu bolo dňa 17.02.2005 Krajským súdom v Bratislave zrušené\npodľa ustanovenia § 250j ods. 2 O.s.p. a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie.\nKrajský súd v Bratislave vtedy jednoznačne zodpovedal spornú otázku povinnosti zaplatiť nezaplatené\npoistné vrátane povinnosti zaplatiť poplatok z omeškania, nakoľko v tejto časti označil napadnuté\nrozhodnutie ako súladné so zákonom. Naopak za rozporné so zákonom krajský súd označil vyrubenie\ntrov správneho konania.\n9. Na základe uvedeného potom žalovaný pokračoval v ďalšom konaní v intenciách rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave a tým, že prihliadol aj na ďalšie nedostatky v prechádzajúcom prvostupňovom konaní,\nnásledne vyslovil zmenu pôvodného platobného výmeru č. 2504-1/2003, ako je uvedené vo výroku\nnapadnutého rozhodnutia.\n10. Krajský súd ďalej z administratívneho spisu zistil, že žalobca v období od 20.09.1996 do 27.02.2003\nbol študentom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. V období marec až júl 2001 na\nzáklade dohody o vykonaní práce uzatvorenej so Slovenským národným centrom pre ľudské práva bol\njeho hrubý príjem mesačne 2.000 Sk. V tom istom období súčasne na základe dohody o pracovnej\nčinnosti uzatvorenej s advokátom JUDr. Tomáškom dosahoval jeho hrubý príjem mesačne 3.000,-Sk,\na to v mesiacoch marec a apríl, a po 1.500,-Sk v mesiacoch máj a júl 2001. Úhrnom príjem žalobcu v\nmesiaci marec a apríl 2001 dosiahol sumu 5.000,-Sk mesačne a v máji a v júni 2001 dosiahol sumu\n4.500,-Sk mesačne.\n\n11. Ďalej z administratívneho spisu pre krajský súd vyplýva, žalobca bol v období od 24.02.1996\ndo 29.02.1996 (t.j. 6 dní) a od 01.03.2001 do 30.06.2001 (t.j. 4 mesiace) skutočne v zdravotnej\npoisťovni vedený ako osoba podľa ustanovenia § 10 ods. 2 zák. č. 273/1994 Z.z. Avšak z uvedeného\nadministratívneho spisu nevyplýva, že by poistné na zdravotné poistenie v sume 38,13 € žalobca do\ndňa vydania napadnutého rozhodnutia bol uhradil.\n12. S odkazom na ustanovenia § 13 ods. 8, § 10, § 12, § 15 ods. 1 písm. d) a § 16 ods. 3 zák. č. 273/1994\nZ.z. krajský súd konštatoval, že počas vysokoškolského štúdia za žalobcu platil poistné štát do doby,\naž jeho príjem z dohody o pracovnej činnosti a z dohody o vykonaní práce presiahol sumu 3.000,-Sk.\nNakoľko žalobca nebol zaradený do žiadnej zo skupín platiteľov poistného uvedených v § 13 ods. 1 až\n7 zák. č. 273/1994 Z.z., hoci mal vlastný príjem, preto po dosiahnutí príjmu väčšieho ako 3.000,-Sk bolo\nzaradenie žalobcu ako študenta vysokoškolského denného štúdia žalovaným do kategórií upravených\nv § 13 ods. 8 zák. č. 273/1994 Z.z. podľa názoru krajského súdu správne. Tento záver podporuje aj to,\nže žalobca bol v rozhodnom období osobou, ktorú bolo potrebné zaradiť do skupiny osôb uvedených v\nustanovení § 10 ods. 2 písm. c) zák. č. 273/1994 Z.z., nakoľko podľa krajského súdu za neho poistné\nštát neplatil.\nPodľa § 13 ods. 8 zák. č. 273/1994 Z.z. v znení platnom do 29.02.1996 vymeriavacím základom na\nurčenie poistného pre ostatných poistencov je úhrn príjmov, ktorý podlieha dani z príjmov. 9a) Ak\npoistenec takýto príjem nemá, je vymeriavacím základom výška minimálnej mzdy, 9b) ktorá platí k\nprvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné.\nPodľa § 13 ods. 8 zák. č. 273/1994 Z.z. v znení platnom do 30.06.2001 vymeriavacím základom na\nurčenie poistného pre ostatných poistencov je úhrn príjmov, ktorý podlieha dani z príjmov. 9a) Ak\npoistenec takýto príjem nemá, je vymeriavacím základom 3.000,-Sk.\nPodľa § 10 ods. 2 písm. c) zák. č. 273/1994 Z.z. v znení platnom do 29.02.1996 poistné sú povinné\nplatiť aj osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktoré nie sú osobami, za ktoré platí\npoistné štát alebo Fond zamestnanosti Slovenskej republiky s výnimkou osôb vyňatých zo zdravotného\npoistenia podľa § 3 ods. 3 písm. b) a c).\nPodľa § 10 ods. 2 písm. c) zák. č. 273/1994 Z.z. v znení platnom do 30.06.2001 poistné sú povinné\nplatiť aj osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktoré nie sú osobami, za ktoré platí\npoistné štát alebo Národný úrad práce s výnimkou osôb vyňatých zo zdravotného poistenia podľa § 3\nods. 3 písm. b) a c).\n13. Ďalej krajský súd dôvodil, že skupina platiteľov osôb uvedená v § 12 zák. č. 273/1994 Z.z. je povinná\nzo zákona platiť poistné, pričom vzhľadom ku skutočnosti neexistencii konkrétneho príjmu, z ktorého by\nbolo možné vypočítať určenú výšku poistného (vymeriavacieho základu), by sa táto skupina osôb dostala\npodľa krajského súdu do situácie patovej. Preto zrejme zákonodarca v odseku 7 tohto ustanovenia určil,\nže tieto osoby si môžu určiť výšku svojho vymeriavacieho základu pre výpočet určeného poistného\nfiktívne, najmenej však sumou 3.000,-Sk.\nNa tomto mieste však krajský súd zdôraznil, že aj napriek tomu, že žalobca bol osobou, za ktorú štát\nprestal platiť poistné, nie je možné u neho aplikovať § 12 ods. 7 zák. č. 273/1994 Z.z., ale ustanovenie\n§ 13 ods. 8 citovaného zákona, pretože v rozhodnom období mal žalobca vlastný príjem a tento\npríjem predstavoval úhrnom sumu vyššiu ako 3.000,-Sk. Preto krajský súd s opätovným odkazom na\nustanovenie § 15 ods. 1 písm. d) zák. č. 273/1994 Z.z. názor žalobcu, že za použitia ustanovenia § 12\nods. 7 zák. č. 273/1994 Z.z. si mohol určiť vymeriavací základ sám, a to najmenej však sumou 3.000,Sk, neuznáva ako správny názor.\n14. Na uvedenom základe konajúci krajský súd s poukazom na vyššie uvedené námietky žalobcu\nneuznal za dôvodné, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.\n\nIII.\nOdvolanie žalobcu/stanoviská\nA)\n15. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 13.04.2012 (č.l. 26) proti rozsudku krajského (prvostupňového)\nsúdu žalobca vyjadril nesúhlas s argumentáciou krajského súdu vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 10\nods. 2 písm. c), odsek 7, § 12 ods. 7 a § 13 ods. 8 zák. č. 273/1994 Z.z.\n16. Uvedený výklad krajského súdu žalobca označil za teleologický výklad zákonnosť s mylnými\nzávermi. V súvislosti s uvedeným zdôraznil, že takzvané zdravotné poistenie je totiž v skutočnosti svojou\npodstatou účelovo viazanou zdravotnou daňou s určenou sadzbou a určeným okruhom príjmov, ktoré\nzdaneniu podliehajú, a príjmov, ktoré zdanenie nepodliehajú.\nNakoľko takto špecifikovanú zdravotnú daň musí platiť každá osoba, zákonodarca zároveň určil\nminimálnu daň osobám, ktoré zdaniteľný príjem nemajú, pričom podľa žalobcu „týmto osobám\noptimisticky ponechal možnosť platiť aj vyššiu daň“.\n17. Ďalej žalobca uviedol, že výklad krajského súdu princípy zdravotného zdanenia popiera, lebo ukladá\npovinnosť platiť zdravotnú daň aj z príjmov, ktoré zdaneniu nepodliehajú. Potom by podľa názoru žalobcu\nosoba vymedzená v § 10 ods. 2 zák. č. 273/1994 Z.z. mala odvádzať aj z úrokov na vkladných knižkách,\npoprípade z príjmu z predaja alebo prenájmu nehnuteľností, lebo tieto sa tiež považujú za príjmy v\nzmysle ustanovenia § 13 ods. 8 zák. č. 273/1994 Z.z. Avšak zamestnanci, ako aj ďalší poistenci (SZČO)\nz takéhoto príjmu zdravotnú daň platiť nemusia, nakoľko sa na nich ustanovenie § 13 ods. 8 zák. č.\n273/1994 Z.z. neaplikuje.\n18. Podľa žalobcu výklad, ku ktorému dospel krajský súd, tak nielenže nevyjadruje vôľu zákonodarcu, ale\nvo svojich dôsledkoch je nepriamo diskriminačný, nakoľko bez vecného opodstatnenia zaťažuje jednu\nvybranú kategóriu fyzických osôb zdravotnou daňou aj z príjmov, z ktorých ostatné kategórie poistencov\nzdravotnú daň neplatia.\n19. Preto sa podľa žalobcu mal krajský súd držať jasného znenia zákona a aplikovať triviálne výkladové\npravidlá. Najmä si mal byť vedomý toho, že ustanovenie § 12 ods. 7 zák. č. 273/1994 Z.z. má charakter\nšpeciálneho ustanovenia vo vzťahu k ustanoveniu § 13 ods. 8 citovaného zákona, ktoré sa vzťahuje na\nostatných poistencov, a preto má podľa žalobcu povahu všeobecného ustanovenia, ktorého aplikácia\nje v danom prípade vylúčená.\nPodľa § 12 ods. 7 zák. č. 273/1994 Z.z. v hore citovanom znení osoby uvedené v § 10 ods. 2 platia\npoistné v sume 13,7% z nimi určeného vymeriavacieho základu, najmenej však z výšky minimálnej mzdy.\n20. Takisto je podľa žalobcu mylný záver krajského súdu, že povinnosť platiť poistné mu vzniklo\nod 01.03.2001 (t.j. od uzatvorenie dohody o pracovnej činnosti). Povinnosť štátu platiť za žalobcu\npoistné však nezaniká uzatvorením dohody o pracovnej činnosti, ale až reálnym dosiahnutím príjmu\nprevyšujúceho sumu 3.000,-Sk, nakoľko, čo žalobca osobne zdôraznil, napriek uzatvoreným dohodám\nmohol mať, napríklad v dôsledku svojej práceneschopnosti príjem nižší.\nVyplatené odmeny sa v zmysle vtedy účinného zákona č. 286/1999 Z.z. o daniach z príjmov stali príjmom\nžalobcu až ich vyplatením, nie vznikom nároku na jej výplatu (viď § 40a zákona č. 286/1999 Z.z.).\n21. Navyše, ak by povinnosť platiť poistné vznikla už uzatvorení dohody o pracovnej činnosti, potom\nžalobca zdôraznil, že by si musel splniť svoju oznamovaciu povinnosť do ôsmich dní od uzavretia dohody\n\nnapriek tomu, že nedosiahol ešte žiaden príjem a ani mu na žiaden príjem nárok nevznikol. Skutočnú\nvýšku príjmu sa dozvedel až v posledný deň mesiaca marec 2001 a príjem naozaj dosiahol až vyplatením\nodmeny v mesiaci apríl 2001. Preto sa žalobca domnieva, že za mesiac marec 2001 nebol povinný platiť\npoistné, ktoré od neho žalovaný požaduje vo výške 700,-Sk.\n22. Záverom žalobca navrhol, aby bol napadnutý rozsudok krajského súdu zmenený tak, že jeho žalobe\nbude v celom rozsahu vyhovené rozhodnutie žalovaného bude zrušené.\nB)\n23. Z vyjadrenia žalovaného (č.l. 29) zo dňa 27.04.2012 vyplýva, že žalovaný sa stotožňuje s\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu. Žalovaný sa pridržiava svojho vyjadrenia zo dňa 04.11.2009\nv plnom rozsahu, pričom poukazuje najmä na skutočnosť, že jeho rozhodnutie je v súlade so zákonmi\na ostatnými právnymi predpismi, je vydané príslušným orgánom, vychádza zo spoľahlivo zisteného\nskutkového stavu a obsahuje predpísané náležitosti.\n24. Záverom žalovaný požiadal, aby odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnutý rozsudok\nkrajského súdu ako vecne správny.\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n25. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s\n§ 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.“).\nPo zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že\nide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie\nprípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po\nneverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolanie\nje dôvodné, pretože napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho\nposúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.), a preto postupom podľa § 220 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p.\nrozsudok krajského súdu zmenil tak, že z dôvodu uvedenom v § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. napadnuté\nrozhodnutie žalovaného zrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov.\n26. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu\n(tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa Najvyšší súd sčasti stotožňuje\nso skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených\nžalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise. Na druhej strane\npodstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu, ako aj žaloby, ktorou sa žalobca domáha\npreskúmania rozhodnutia žalovaného, je právna otázka, či platná právna úprava ukladala povinnosť\nosobe pripravujúcej sa na svoje budúce povolanie z príjmu získaného z činností mimo pracovného\npomeru platiť poistné na zdravotné poistenie. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze\nskutkového zistenia.\n27. Najvyšší súd z napadnutého rozsudku zistil, že krajský súd sa v svojom odôvodnení zaoberal\ninterpretáciou dvoch zákonných ustanovení, ktoré, ako sa na prvý pohľad aj javí, majú protichodný\ncharakter. Ide o vzájomný vzťah ustanovení § 12 ods. 7 a § 13 ods. 8 zák. č. 273/1994 Z.z.\nUvedené ustanovenia podľa krajského súdu súvisia s porušením povinnosti zakotvenej v § 16 ods. 3 zák.\nč. 273/1994 Z.z., ktorú mal podľa žalovaného, a tiež v zmysle záverov krajského súdu, žalobca porušiť.\nPodľa žalobcu mal krajský súd pri aplikácii užiť známe výkladové pravidlá, pričom si mal uvedomiť to,\nže medzi nimi je vzťah špeciálneho ustanovenia k ustanoveniu všeobecnému.\n\nS uvedeným tiež súvisí námietka žalobcu, že jeho povinnosť platiť poistné mu vznikla už 01. marca 2001,\nt.j. od uzatvorenia dohody o pracovnej činnosti, na základe ktorej žalobca mohol očakávať dosiahnutie\npríjmu presahujúceho 3.000,-Sk. Žalobca však tomuto názoru krajského súdu oponoval, že jeho príjem\npresiahol 3.000,-Sk až v mesiaci apríl 2001, a preto za mesiac marec 2001 nebol povinný platiť poistné,\nktoré odo neho žalovaný požaduje vo výške 700,-Sk.\n28. Predovšetkým Najvyšší súd v súvislosti s hore uvedenou námietkou žalobcu týkajúcou sa\nnesprávneho právneho posúdenia veci (t.j. výkladu práva) poukazuje na to, že idea právneho štátu\nzakotvená v článku 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky vyžaduje nielen od orgánov súdnej\nmoci, ale aj moci výkonnej, aby ich výklad práva v konkrétnej veci nepochybne smeroval (princíp právnej\nistoty) k tomu výsledku, ktorý mal, resp. mal mať na mysli zákonodarca pri jeho tvorbe.\nNa základe uvedeného potom pre sudcu spočíva význam interpretácie v tom, že zákonodarcom\nvšeobecne sformulované pravidlo (je nutné mať na mysli najmä jeho dispozíciu) musí transformovať\nprostredníctvom jazykových prostriedkov na, pre podmienky konkrétneho skutkového stavu, aplikácie\nschopné pravidlo, a toto porovnáva s reálnou situáciou, dejom, resp. postojom, či iným druhom správania\njednotlivca v prejednávanej veci. Následne úradná osoba vykonávajúca výklad svoje úvahy, ktoré ju\nabstraktne vedeným spôsobom viedli k prijatiu takéhoto výsledku výkladu, musí v zmysle § 47 ods. 3\nzákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), poprípade osobitných konaní správneho\norgánu v zmysle iných ustanovení, resp. v prípade sudcu podľa § 157 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1\nO.s.p. objasniť, ani že by sa vystavil nebezpečenstvu z nesprávneho právneho výkladu. Takýto prístup\nk výkladu práva v súdnej praxi je naplnením princípu právnej istoty v spoločnosti a súčasne eliminuje\nľudskú omylnosť a ovplyvniteľnosť.\n29. Ústavný súd Slovenskej republiky prostredníctvom nálezu sp. zn. III. ÚS 341/07 uviedol, že pri\nvýklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich\ndoslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne.\nMôže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď\nto zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne\nsúladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4\nústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju\ninterpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii.\nV prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho\nnapríklad viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom\npríslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybností, možno uprednostniť výklad „e\nratione legis“ pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom.\n30. Z napadnutého rozsudku Najvyšší súd zistil, že krajský súd vyslovil svoj právny názor v tom, že (viď\nbod č. 11) povinnosť štátu platiť poistné za žalobcu skončila v okamihu, keď jeho príjem z dohôd presiahol\nsumu 3.000,- Sk. Na základe skutočnosti, že žalobca nebol zaradený do žiadnej zo skupín platiteľov\npoistného uvedených v § 13 ods. 1 až 7 zák. č. 273/1994 Z.z., tak s dôrazom na to, že mal vlastný\npríjem (3.000,-Sk), bolo podľa krajského súdu s podporným odkazom na ustanovenie § 10 ods. 2 písm.\nc) zák. č. 273/1994 Z.z. zaradenie žalobcu ako študenta vysokoškolského denného štúdia žalovaným\ndo kategórií upravených v § 13 ods. 8 zák. č. 273/1994 Z.z. správne.\nPri vyslovení tohto právneho názoru krajský súd vychádzal aj z právnych názorov obsiahnutých\nv právoplatnom rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.02.2005, ktorý mali jednoznačne\nzodpovedať spornú otázku k povinnosti žalobcu zaplatiť nezaplatené poistné vrátane povinnosti zaplatiť\npoplatok z omeškania, nakoľko v tejto časti Krajský súd v Bratislave v tom čase označil napadnuté\nrozhodnutie ako súladné so zákonom. K uvedenému Najvyšší súd konštatuje, že vykonávajúc právomoc\nodvolacieho súdu nie je v zmysle § 135 ods. 1 O.s.p. viazaný právnymi závermi nižšieho súdu.\n\n31. Naopak žalobca takýto výklad dotknutých ustanovení zák. č. 273/1994 Z.z. podrobil kritike s tým, že\nuvedený výklad by viedol v praxi k absurdnostiam, ktoré príkladmo naznačil (najmä bod č. 21). Takisto\nžalobca (viď bod č. 16) charakterizoval podstatu platby poistného do systému zdravotného poistenia\nako účelovo viazanou zdravotnú daň s určenou sadzbou a určeným okruhom príjmov, ktoré zdaneniu\npodliehajú, a príjmov, ktoré zdaneniu nepodliehajú. Najvyšší súd sa čiastočne stotožňuje s uvedeným\nnázorom žalobcu, avšak uvedený charakter povinnej a pravidelnej platby nespĺňa požiadavky kladené\nteóriou finančného práva na daň, ktorá smeruje, na rozdiel od platieb poistného v prospech príslušnej\npoisťovne (ako verejnoprávnej ustanovizne, resp. subjektu „sui generis“), do príjmovej časti štátneho\nrozpočtu.\n32. Najvyšší súd pri odpovedaní na otázku, či žalobca bol v relevantnom období rokov 1996 a 2001\nzaťažený povinnosťou platiť poistné (§ 10 ods. 2 v spojení s § 16 ods. 3 zák. č. 273/1994 Z.z.),\npredovšetkým poukazuje na účel (cieľ) zákona (t.j. naznačenú vôľu zákonodarcu), ktorý je pre zák. č.\n273/1994 Z.z. prostredníctvom § 1 písm. a) a c) okrem iného vymedzený tak, že účelom tohto zákona je\nupraviť systém zdravotného poistenia vrátane jeho mechanizmu financovania. Uvedený mechanizmus\nfinancovania zákonodarca oprel o základnú myšlienku povinného zdravotného poistenia osôb majúcich\nna území Slovenskej republiky trvalý pobyt (§ 3 ods. 1 zák. č. 273/1994 Z.z.) a časovo sa toto poistenie\nvzťahuje na uvedené osoby spravidla od ich narodenia (§ 8 ods. 1 zák. č. 273/1994 Z.z.).\n33. Bremeno finančnej tvorby prostriedkov na zabezpečenie fungovania mechanizmu zdravotného\npoistenia (tzn. ako osobitnej povinnej pravidelnej platby verejnoprávnym subjektom) zákonodarca\nvztiahol prostredníctvom § 10 zák. č. 273/1994 Z.z. na okruh osôb, ktoré majú relevantný príjem\n(zamestnanci, samostatne zárobkovo činné osoby a spolupracujúce osoby) alebo na zabezpečujúce\nsubjekty, tzn. štát, poprípade Fond zamestnanosti Slovenskej republiky. Pre okruh maloletých osôb, tzn.\nosôb, u ktorých sa objektívne predpokladá, že vzhľadom na svoju pracovnú nespôsobilosť, resp. potrebu\nsa sústavne pripravovať na svoje budúce povolanie, nemajú možnosť si zaobstarať príjem vlastnou\nprácou, platí poistné do systému zdravotného poistenia štát. Táto situácia nastala aj v prejednávanej\nveci, nakoľko žalobca bol v predmetnom období vysokoškolským študentom, ktorý mal príležitostný\npríjem z činnosti vykonávaných na základe dohôd z mimopracovného pomeru.\n34. Z uvedeného pohľadu je dôležité to, že zákonodarca na jednej strane uzákonil povinnosť štátu (§\n10 ods. 6 písm. a/ zák. č. 273/1994 Z.z.) platiť poistné za takéto osoby, avšak na druhej strane z tejto\npovinnosti štátu vyňal osoby, ktoré majú vlastný príjem podliehajúci režimu dane z príjmov, a takýto\npríjem musí presahovať výšku minimálnej mzdy.\n35. Pre Najvyšší súd z tejto situácie vyplýva záver, že pokiaľ štát prestal byť zo zákonných dôvodov\nplatiteľom poistného pre hore uvedenú osobu (nezaopatrené dieťa), tak zákonodarca na takúto osobu\npreniesol v zmysle § 10 ods. 2 písm. c) zák. č. 273/1994 Z.z. povinnosť platiť poistné. Pričom\nprostredníctvom ustanovenia § 12 ods. 7 zák. č. 273/1994 Z.z. vymedzil výšku poistného stanovenou\npercentuálnou mierou a určiteľným vymeriavacím základom. Takáto situácia aj nastala u žalobcu, ktorý\nv mesiaci marec a apríl 2001 dosiahol brutto príjem mesačne 165,96 € (5.000,-Sk) a v mesiaci máj a\njún 2001 brutto príjem mesačne 116,17 € (3.500,-Sk). Za tejto situácie Najvyšší súd akceptuje výklad\nžalobcu, že bol oprávnený si zvoliť výpočtový základ aj v minimálnej sume 3.000,-Sk.\nPodľa § 10 ods. 2 písm. c) zák. č. 273/1994 Z.z. v hore uvedenom znení poistné sú povinné platiť aj\nosoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktoré nie sú osobami, za ktoré platí poistné\nštát alebo Národný úrad práce s výnimkou osôb vyňatých zo zdravotného poistenia podľa § 3 ods. 3\npísm. b) a c).\nPodľa § 12 ods. 7 zák. č. 273/1994 Z.z. v hore uvedenom znení osoby uvedené v § 10 ods. 2 platia\npoistné v sume 14,0% z nimi určeného vymeriavacieho základu, najmenej však z 3.000,-Sk.\n36. Napriek hore citovanému zneniu § 12 ods. 7 zák. č. 273/1994 Z.z. a výslovne vznesenej námietke\nžalobcom (str. 2 a 3 napadnutého rozhodnutia žalovaného), tak žalovaný na takúto situáciu nesprávne\n\naplikoval ustanovenie § 13 ods. 8 zák. č. 273/1994 Z.z., a následne, bez dostatočného objasnenia svojich\núvah požadovaného podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v spojení s § 58 ods. 1 zák. č. 273/1994\nZ.z., dospel k záveru o vzniku povinnosti žalobcu zaplatiť uvedené sumy na poistnom, ako aj vyrubený\npoplatok z omeškania. V uvedenej nesprávnej aplikácii § 13 ods. 8 zák. č. 273/1994 Z.z. na prejednávanú\nvec a v nedostatočnom odôvodnení dosiahnutých právnych záverov (žalovaný iba mechanicky na str.\n3 preberal dôvody zdravotnej poisťovne obsiahnuté v liste zo 16.02.2004) vidí Najvyšší súd dôvod na\nzrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného.\nPodľa § 13 ods. 8 zák. č. 273/1994 Z.z. v hore uvedenom znení vymeriavacím základom na určenie\npoistného pre ostatných poistencov je úhrn príjmov, ktorý podlieha dani z príjmov. 9a) Ak poistenec\ntakýto príjem nemá, je vymeriavacím základom 3.000,-Sk.\n37. Uvedenou nesprávnou právnou aplikáciou práva je dotknutá aj časť výroku týkajúca sa vyrubenia\npoplatku z omeškania. Navyše žalovaný, napriek svojmu zmeňujúcemu výroku (v celej časti pôvodného\nvýroku) presne nevymedzil, od kedy je žalobca v omeškaní.\nPodľa § 23 ods. 8 zák. č. 273/1994 Z.z. v hore uvedenom znení platí, že ak poisťovňa zistí nedostatky\nuvedené v odseku 1, predpíše platiteľovi poistného poplatok z omeškania vo výške 0,2% z dlžnej\nsumy poistného za každý kalendárny deň, prípadne odo dňa pôvodnej splatnosti poistného za príslušný\nkalendárny mesiac alebo odo dňa skrátenia tohto poistného za príslušný kalendárny mesiac do dňa,\nkeď bola dlžná suma poukázaná na účet príslušnej poisťovne.\nV.\n38. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nžalobcu, ako aj s prihliadnutím na závery žalovaného Najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo\nvýroku rozsudku.\n39. Najvyšší súd Slovenskej republiky neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie,\npodľa ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4 prvá veta O.s.p.), nakoľko\ndôvodom podania tejto informácie súdom je v zmysle § 250j ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť podklady\npre posúdenie prípustnosti možného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam\nNajvyššieho súdu vydaným v správnom súdnictve sú nielen generálne (§ 246c ods. 1 O.s.p.) ale aj\nšpeciálne (§ 250ja ods. 6 O.s.p.) prípustné opravné prostriedky, potom nie je možné ust. § 250j ods. 4\nO.s.p. na výroky rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať.\n40. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1\nv spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého úspešnému žalobcovi právo na náhradu trov tohto\nkonania vzniklo. Nakoľko úspešný žalobca nebol právne zastúpený a zo spisu žiadne iné náklady neboli\nzistené, náhrada trov mu nebola priznaná.\n41. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 3 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,\nlebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni\nsúdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle\n§ 250i ods. 2 O.s.p. (úprava povinnosti zaplatiť daň z pridanej hodnoty je spojená s verejnoprávnymi\nvzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných\ndôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4S/176/2009", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 341/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 1139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6"}], "citovane_v": []}