{"guid": "a7664db7-8a05-45bc-b062-f27203d7ee5c:35b2d7c6-b0f4-4159-893c-2eabfa9cb2ed", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1009200417.1", "spisova_znacka": "6Sžo/38/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/38/2012 z 31. 7. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2013, sp. zn. 6Sžo/38/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:1009200417.1", "identifikacne_cislo": "1009200417", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2013-07-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-193.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 193 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-193.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-193"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/73#paragraf-193"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/35b2d7c6-b0f4-4159-893c-2eabfa9cb2ed", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1009200417.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1009200417.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1009200417.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžo/38/2012\n1009200417\n31. 07. 2013\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2013:1009200417.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členov\nsenátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Ivana Rumanu, v právnej veci žalobcu: G. Y., bytom S. X, U.,\nzastúpeného JUDr. Miroslavom Bogdalikom, advokátom, Advokátska kancelária Bajzova 8, Bratislava,\nproti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. p. SLV-897/PK-2008 z 28. januára 2009, o odvolaní\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 20. apríla 2012, č. k. 4S 45/2009-71, jednomyseľne\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 20. apríla 2012, č. k. 4S\n45/2009-71, p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 20. apríla 2012, č. k. 4S 45/2009-71 podľa ust. § 250j ods.\n1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa\nžalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. p. SLV-897/PK-2008\nzo dňa 28. januára 2009, ktorým žalovaný rozhodol o rozklade žalobcu proti personálnemu rozkazu\nministra vnútra SR č. 516 zo dňa 27. októbra 2008, ktorým bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm.\ne/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej\nslužby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej aj len\n„zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru“ alebo „zákon č. 73/1998 Z. z.“) prepustený\nzo služobného pomeru príslušníka PZ, pričom rozklad podľa § 243 ods. 4 citovaného zákona zamietol\na prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalobca bol napadnutým rozhodnutím prepustený zo služobného\npomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona, pretože zvlášť hrubým spôsobom porušil\nslužobnú prísahu a služobnú povinnosť s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na\nujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti spočívalo v tom,\nže v rozpore s čl. 2 ods. 1 písm. d/ rozkazu riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave č. 15 zo\ndňa 31. júla 2003 podal o osobe umiestnenej v cele policajného zaistenia, ktorá je svedkom v iných\nzávažných trestných veciach a jej svedecká výpoveď má dôležitý význam pre ich objasnenie, informácie\nnepovolanej osobe. Uvedeným konaním zároveň porušil ust. § 48 ods. 3 písm. a/, b/, f/, g/ a h/ zákona o\nštátnej službe príslušníkov policajného zboru. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd s poukazom\nna ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovaný nemá\nna náhradu trov konania zákonný nárok.\n\nKrajský súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je\nv súlade so zákonom, žalovaný sa dôsledne vysporiadal s námietkami žalobcu a nezistil dôvod pre\nzrušenie žalobou napadnutých rozhodnutí. Zistenie skutočného stavu na základe vykonaných dôkazov\npovažoval za dostačujúce, pričom mal za preukázané, že žalobca dňa 21. augusta 2008 vykonával dozor\nnad osobami umiestnenými v cele policajného zaistenia, kde bol v uvedený deň do cely policajného\nzaistenia umiestnený odsúdený H. N., ktorý je svedkom v iných závažných trestných veciach a následne\nv čase o 21:10 hod. oznámil umiestnenie odsúdeného N. nepovolanej osobe, čím sa podľa názoru súdu,\ndopustil porušenia služobnej disciplíny, tak ako to konštatoval žalovaný v zmysle v rozhodnutí uvedených\nustanovení zákona. Krajský súd poukázal na to, že nevyhnutnou podmienkou vzniku služobného pomeru\nobčana k Policajnému zboru, je zloženie služobnej prísahy v znení uvedenom v ust. § 17 ods. 1\nzákona č. 73/1998 Z. z.. Porušenie služobnej prísahy je tiež pojmovým znakom právneho dôvodu\nprepustenia policajta zo služobného pomeru podľa ust. § 192 ods. 1 písm. e/ citovaného zákona.\nUviedol, že žalobca sa v riešenom prípade čestne a zodpovedne nezachoval, konal v hrubom rozpore\nso služobnou prísahou, žalovaný preto podľa jeho názoru, opodstatnene posúdil konanie žalobcu ako\nzvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy bez možnosti ponechania v služobnom pomere, nakoľko dňa\n21. augusta 2008 žalobca porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť tým, že podal o osobe, ktorá\nbola umiestnená v cele policajného zaistenia, ktorá bola svedkom v iných závažných trestných veciach\na jej svedecká výpoveď má dôležitý význam pre ich objasnenie, informácie nepovolanej osobe.\nProti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v ktorom namietal nesprávne\nvyhodnotenie preukázaných skutočností a právne posúdenie a hodnotenie skutku, ktorý je predmetom\nkonania. Žalobca nesúhlasil s názorom vysloveným v rozsudku krajského súdu, že v danej veci boli dané\ndôvody k jeho prepusteniu zo služobného pomeru a jeho konanie kvalifikovať ako zvlášť hrubé porušenie\nslužobnej prísahy ako aj služobnej disciplíny. Žalobca poukazovaním na výkon jeho dlhoročnej\npráce, čestným, statočným a disciplinovaným výkonom štátnej služby, považoval jeho prepustenie za\nneprimerané a neúmerne tvrdé, nezákonné a nespravodlivé. Zastal názor, že konanie za ktoré bol\nprepustený, nenapĺňa ani formálne, ani zákonné a ani materiálne znaky skutkovej podstaty prepustenia\npodľa ust. § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z. z. a taktiež vzhľadom na riadny, čestný, statočný a\ndisciplinovaný 19 ročný výkon štátnej služby v Policajnom zbore, nie je splnená ani podmienka skutkovej\npodstaty prepustenia spočívajúca v tom, že jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by\nbolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Zastal názor, že vec je potrebné zhodnotiť komplexne,\nv nadväznosti na všetky skutočnosti zdokumentované a preukázané vykonaným šetrením v správnom\nkonaní, pričom poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Sž-o-NS 100/2004 z 24. mája 2005, z ktorého je\nzrejmé, že ust. § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. v sebe obsahuje viacero pojmov, ktoré musia\nbyť v súhrne splnené, aby oprávnený mohol pristúpiť k uvedenému kroku t.j. k prepusteniu policajta\nzo služobného pomeru. Pritom naplnenie znakov týchto pojmov musí byť dostatočné preukázané a\nmusí sa prihliadnuť k tomu, že ide o krajné riešenie vo vzťahu k policajtovi. Taktiež uviedol, že stojí\nza citlivé zváženie súdu, či ponechanie žalobcu v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov\nštátnej služby. Konštatoval, že aj podľa judikatúry NS SR, nie každé porušenie služobnej prísahy alebo\npovinností naplňuje materiálne znaky skutkovej podstaty prepustenia podľa ust. § 192 ods. 1 písm.\ne/ zák. č. 73/1998 Z. z., ale len také porušenie, ktoré je nad rámec a vymyká sa z bežného, alebo\nhrubého porušenia, teda také, ktoré sa ako to vyžaduje zákon, vymyká z uvedeného a je skutočne zvlášť\nhrubým porušením služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti, pri súčasnom plnení podmienky, že\nponechanie takéhoto policajta by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.\nŽalobca mal ďalej za to, že aj v personálnom konaní je dôležité pri posudzovaní, či porušil služobnú\nprísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom skúmať motív a pohnútky jeho konania a\npodľa toho vyhodnotiť toto konanie. Bol presvedčený a vykonaným dokazovaním v trestnom ako aj v\nsprávnom konaní bolo jednoznačne dokázané, že sa jedná o previnenie menšieho rozsahu na úrovni\ndisciplinárneho previnenia, a záver o jeho úmyselnom konaní nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.\nZáverom žalobca poukázal na to, že uvedeným postupom bola porušená aj Ústavou garantovaná\nrovnosť občanov pred zákonom, keď v obdobných, ale aj iných pracovnoprávnych vzťahoch občanov\nvoči štátu, v štátnej službe, kde sa vyžadujú identické resp. veľmi podobné podmienky ako u príslušníkov\nPZ, neboli vyvodené také extrémne prísne dôsledky. Poukázaním na uvedené skutočnosti navrhol,\naby odvolací súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 20. apríla 2012, č. k. 4S 45/2009-71,\nako aj rozhodnutie žalovaného č. p. SLV-897/PK-2008 z 28. januára 2009, vrátane prvostupňového\nrozhodnutia - personálnemu rozkazu ministra vnútra SR č. 516 z 27. októbra 2008 a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie.\n\nŽalovaný, ktorý vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok Krajského súdu v\nBratislave ako vecne správne potvrdiť, sa v plnom rozsahu pridržiaval svojho vyjadrenia k samotnej\nžalobe. Pri poukazovaní na ust. § 245 ods. 2 O.s.p. zdôraznil, že v zmysle ustáleného názoru\nNajvyššieho súdu SR je posúdenie otázky závažnosti porušenia služobnej prísahy alebo služobnej\npovinnosti predmetom správneho uváženia žalovaného a súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou\nnahrádzal diskrečné oprávnenie správneho orgánu v otázke naplnenia obsahu právne neurčitého\npojmu „porušenie služobnej prísahy a služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom“, pretože tak by\nvstupoval do právomoci orgánu exekutívy, ktorá mu neprináleží. Žalovaný sa nestotožnil s názorom\nžalobcu o potrebe zohľadniť jeho aktívny výkon štátnej služby, pretože aktívne plnenie uložených úloh\npolicajtom je základnou služobnou povinnosťou každého policajta, a to počas celej doby príslušnosti k\nPZ, čo vyplýva priamo z ustanovenia § 48 ods. 3 zákona. Okrem iného aktívne a svedomité plnenie\nuložených úloh nie je a nemôže byť ospravedlnením pre protiprávne konanie, ktorého sa žalobca\ndopustil. Zákon v ust. § 192 ods. 1 písm. e/ neobsahuje poľahčujúce hľadiská pre miernejšie posúdenie\nporušenia služobnej prísahy, nepochybil preto služobný orgán, ak za danej situácie nepovažoval za\nrozhodujúcu skutočnosť, že žalobca si doposiaľ riadne plnil svoje povinnosti a nebol disciplinárne stíhaný\n(NS SR sp. zn. 7Sž 124/03, 2Sžo 73/2008, 8Sžo 373/2009). Žalobca bol oboznámený so sprísnenými\nopatreniami na zvýšenie disciplíny príslušníkov PZ, teda vedel aké následky môže očakávať, najmä keď\nzneužije informácie získané pri výkone štátnej služby. Žalovaný videl zvlášť hrubé porušenie služobnej\nprísahy a služobnej povinnosti práve v tom, že žalobca v rozpore s čl. 2 ods. 1 písm. d/ rozkazu riaditeľa\nKR PZ v BA č. 15 zo dňa 31. júla 2003, podľa ktorého sú službukonajúci policajti povinní nepodávať o\nosobách umiestnených v cele informácie, podal o osobe umiestnenej v cele policajného zaistenia, ktorá\nje svedkom v iných závažných trestných veciach a jej svedecká výpoveď má dôležitý význam pre ich\nobjasnenie, informácie nepovolanej osobe. Týmto konaním žalobca zároveň porušil aj ust. § 48 ods. 3\npísm. a, b/, f/, g/ a h/ zákona č. 73/1998 Z. z..\nTaktiež poukazovanie žalobcu na samostatné trestné konanie považoval žalovaný za nedôvodné. V\ntejto súvislosti poukázal na ustálenú judikatúru, či už NS SR alebo Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej\nsamostatné trestné konanie vedené v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a Trestného zákona\na samostatné personálne konanie vedené v súlade s ustanoveniami zákona č. 73/1998 Z. z. sú na\nsebe nezávislé a navzájom sa nevylučujú. V tejto súvislosti upriamil žalovaný pozornosť na rozhodnutie\nÚstavného súdu SR sp. zn. III. ÚS SR 263/06-14, podľa ktorého v právomoci príslušných služobných\norgánov je samostatne prešetriť a právne posúdiť skutočnosti významné z hľadiska naplnenia dôvodu\nskončenia služobného pomeru podľa ust. § 192 ods. 1 písm. e/ zákona, ako aj na to, že predmetom\nkonania, v ktorom sú rozhodnutia zo strany žalovaného v danej veci vydané, nebolo rozhodovanie o\notázke viny za trestný čin. Taktiež podľa právneho názoru prezentovaného v rozhodnutiach NS SR\nsp. zn. 6Sžo/92/2008, 2Sžo 253/2010, príslušný nadriadený policajta nerieši otázku, či tento spáchal\nalebo nespáchal priestupok alebo trestný čin. Zákonné predpoklady prepustenia musia byť dané v čase\nrozhodovania o prepustení a nie sú závislé od výsledku prípadného trestného konania alebo konania\no priestupku, keďže porušenie služobnej prísahy, resp. služobnej povinnosti nemusí nutne dosahovať\nintenzitu trestného činu alebo priestupku. Vyslovil presvedčenie, že je nepochybné, že žalovanému\nv zmysle ust. § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. prislúcha právo hodnotenia dôkazov podľa svojej\nvlastnej úvahy a súd sa v rozsahu dôvodov žaloby zaoberá len tým, či takéto hodnotenie vychádza zo\nzistených skutočností a predstavuje tak logické vyústenie pre jeho záver (NS SR č. k. 1Sžo 33/2008).\nVykonaným šetrením žalovaného a dôsledným vyhodnotením všetkých dôkazov bol spoľahlivo zistený\na ustálený skutočný stav veci a žalobcovi bolo protiprávne konanie dostatočne preukázané. Tým bola\nvytvorená prekážka pre jeho ďalšie zotrvanie v služobnom pomere z hľadiska konania nezlučiteľného\ns postavením a úlohami príslušníka PZ. Podľa právneho názoru prezentovaného v rozhodnutiach ÚS\nSR III. ÚS 366/06, 263/06, 345/04, nie sú účelom konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nministerstva o prepustení sťažovateľa zo služobného pomeru otázky jeho viny alebo neviny, ale len\notázka, či sú splnené zákonné predpoklady na prepustenie policajta zo služobného pomeru. Preto\nnemožno vo veci sťažovateľa skúmať otázku prezumpcie neviny, trestnosť činu v rozsahu, ktorý je v\nkonaní pred slovenským trestným súdom ústavne zaručený obvinenej osobe.\nŽalovaný sa taktiež nestotožnil s názorom žalobcu, že jeho konanie možno považovať za previnenie\nmenšieho rozsahu na úrovni disciplinárneho previnenia a že úmyselné konanie mu nebolo preukázané.\nŽalovaný poukázal na judikát NS SR č. 60/2002, podľa ktorého za porušenie služobnej prísahy alebo\nslužobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom sa nemôže vyžadovať porušenie takej intenzity, ktorá\n\nby bola charakterizovaná ako úmyselné konanie. Protiprávne konanie, ktorého sa žalobca dopustil je\npotrebné podľa názoru žalovaného považovať za konanie, ktoré je nezlučiteľné s postavením príslušníka\nPZ ohrozujúce vážnosť PZ a dôveru v tento zbor, pričom jeho konanie po vyhodnotení zadovážených\ndôkazov v súlade s ust. § 238 ods. 4 zákona, naplnilo stupeň intenzity zvlášť hrubého porušenia\nslužobnej prísahy a služobnej povinnosti. K otázke zavinenia žalovaný uviedol, že ust. § 192 ods.\n1 písm. e/ zákona nevyžaduje, aby k porušeniu služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť\nhrubým spôsobom došlo úmyselným konaním. Taktiež prepustenie zo služobného pomeru, podľa vyššie\ncitovaného ustanovenia zákona, nemožno považovať za disciplinárne opatrenie, ale za personálne\nopatrenie. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na právny názor NS SR, v ktorom konštatuje, že aj keby\nbol žalovaný za predmetný skutok riešený súčasne aj disciplinárne (disciplinárne konanie je upravené\nv ust. § 52 a nasl. zákona, ide o samostatné konanie), prijatie disciplinárneho opatrenia samo o sebe\nnevylučuje, aby nadriadený voči policajtovi prijal aj personálne opatrenie podľa ust. § 192 ods. 1 písm.\ne/ zákona (pozri právny názor NS SR sp. zn. 4Sž 29/04, 5 Sž 110/02, 7 Sž 132/03 a sp. zn. 1 Sž-oNS\n99/2004, uznesenie ÚS SR III. ÚS 42/2012-12).\nZáverom žalovaný uviedol, že rozsudok krajského súdu považuje za vydaný v súlade s ustanoveniami\nO.s.p., ktorý je dostatočne odôvodnený, pričom súd sa vysporiadal so všetkými relevantnými\nnámietkami.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1\nO.s.p. v spojení § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods.\n2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3\nO.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu\nžalobcu nemožno priznať úspech.\nZ obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol listom zo dňa 24. septembra 2008\nupovedomený o začatí konania vo veci jeho prepustenia zo služobného pomeru a zároveň bol požiadaný\no predloženie vyjadrenia k veci toho istého dňa do 15:00 hod. Zo zápisnice o výsluchu účastníka konania\nvypracovanej dňa 24. septembra 2008 je zrejmé, že žalobca sa k veci nebude vyjadrovať. Následne\nbol vypracovaný návrh na prepustenie zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ podľa ust.\n§ 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z .z. žalobcu, ktorý bol prerokovaný v súlade s ust. § 225 ods.\n2 písm. b/ citovaného zákona so základnou organizáciou OZP č. 8/8 v Bratislave, ktorá s návrhom na\njeho prepustenie súhlasila. Žalobca bol opätovne dňa 3. októbra 2008 a 6. októbra 2008 oboznámený\ns návrhom na prepustenie zo služobného pomeru a zároveň bol poučený o možnosti predložiť svoje\npísomné pripomienky, námietky, návrhy a dôkazy dňa 3. októbra 2008 v lehote do 15:00 hod. a dňa 6.\noktóbra 2008 v lehote do 15:00 hod. Personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 516\nzo dňa 27. októbra 2008 bol žalobca prepustený podľa ust. § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z. z.\nzo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru. Proti uvedenému personálnemu rozkazu podal\nžalobca rozklad, ktorý bol rozhodnutím ministra vnútra SR č. SLV-897/PK-2008 zo dňa 28. januára 2009\nzamietnutý a prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené. Preskúmanie zákonnosti vyššie uvedených\nrozhodnutí a postupov bolo predmetom konania podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).\nPodľa ust. § 244 ods.1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo\nopravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\n\nPodľa ust. § 246c ods. 1 O. s. p., veta prvá, pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto\nčasti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je\nprípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti.\nPodľa ust. § 16 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z. z. v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase, služobný\npomer vzniká dňom určeným v rozhodnutí nadriadeného o prijatí občana do služobného pomeru, ak\nnastúpi štátnu službu v tento deň a zloží služobnú prísahu.\nPodľa ust. § 17 ods. 1 citovaného zákona, občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú\nprísahu, ktorá znie:\n\"Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a\nschopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a\nto aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!\".\nPodľa ust. § 47 citovaného zákona, služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení\npovinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.\nPodľa ust. § 48 ods. 3 písm. a/, b/, f/, g/ a h/ citovaného zákona, policajt je povinný plniť svedomite úlohy,\nktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi\npredpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi\nriadne oboznámený, vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas, zdržať sa konania, ktoré by mohlo\nviesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie\nzískané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného, v štátnej službe i\nmimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť\ndôveru v tento zbor, dodržiavať služobnú disciplínu.\nPodľa ust. § 192 ods. 1 písm. e/ citovaného zákona, policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil\nslužobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom\npomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.\nPodľa ust. § 192 ods. 5 citovaného zákona, o prepustení policajta z dôvodov uvedených v odseku 1 písm.\nd/ až g/ možno rozhodnúť len do dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia,\nnajneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách sa musí rozhodnutie\no prepustení policajtovi aj doručiť.\nPodľa ust. § 193 ods. 2 citovaného zákona, policajtovi musí byť daná možnosť vyjadriť sa k návrhu na\nprepustenie zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e/, navrhovať dôkazy a\nobhajovať sa.\nPodľa ust. § 194 ods. 1 veta pred bodkočiarkou, rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne a\nmusí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné.\nPodľa ust. § 233 ods. 1, 2 citovaného zákona, oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia\ntak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie\npotrebné podklady. Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez\nohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.\n\nPodľa ust. § 238 ods. 1, 2, 3, 4 citovaného zákona, za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými\nmožno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä\nvýpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy,\nvyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Účastník konania je oprávnený\nnavrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a\nto každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.\nPodľa ust. § 241 ods. 1 citovaného zákona rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi,\nmusí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V\npísomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a\noznačenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie\ntoho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania\nvyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto\nrozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa\nv rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.\nPodľa ust. § 247a citovaného zákona, na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis\no správnom konaní, okrem výkonu rozhodnutia.\nPodľa čl. 2 ods. 1 písm. d/ rozkazu riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave č.\n15 zo dňa 31. júla 2003, dozor nad osobami umiestnenými v celách vykonávajú policajti OPZaE\nurčení v knihe služieb. Službukonajúci policajti sú povinní nepodávať o osobách umiestnených v cele\ninformácie. Informácie poskytnúť len v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám a na písomný\nsúhlas pracovníkov súdu, prokuratúry, útvarov PZ, ktorí osobu v cele umiestnili. Pri telefonickej žiadosti\noprávnenej osoby až po spätnom preverení tel. čísla. Každé poskytnutie telefonickej informácie uviesť\nv knihe fonogramov a hlásení, kde uviesť konkrétne meno pracovníka OPZaE, ktorý vec vybavil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku,\nv rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní, ako i po oboznámení sa s obsahom administratívneho\nspisu, dospel k záveru o vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozsudku krajského súdu. Obdobne\nako krajský súd, tak i odvolací súd, dospel k totožnému právnemu záveru, že preskúmavaným\nrozhodnutím žalovaný nevybočil z medzí zákona a postupom správneho orgánu teda nedošlo k\nporušeniu zákona a zákonom chránených záujmov žalobcu. Pokiaľ sa žalobca nestotožnil s tým,\nže boli dané dôvody k jeho prepusteniu a že jeho konanie možno kvalifikovať ako hrubé porušenie\nslužobnej prísahy ako aj disciplíny, odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na závery krajského súdu\nako i žalovaného, prezentované v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, že žalovaný na základe\nobjektívne zisteného a preukázaného skutkového stavu veci, vyvodil správny právny záver, že žalobca\nsa dopustil porušenia služobnej prísahy a služobných povinností tak, ako to vyplýva z predloženého\nadministratívneho spisu.\nPodľa ustáleného právneho názoru najvyššieho súdu, posúdenie otázky závažnosti porušenia služobnej\nprísahy alebo služobnej povinnosti je predmetom správneho uváženia žalovaného a súd nemôže\ndo takto prijatej úvahy správneho orgánu zasahovať a túto môže preskúmavať len do tej miery, či\nnevybočuje z medzí a hľadísk zákona. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.\nŽalovaný správny orgán vyhodnotil, že zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti\nspočívalo v konaní žalobcu v rozpore s čl. 2 ods. 1 písm. d/ rozkazu riaditeľa KR PZ v Bratislave č. 15\nzo dňa 31. júla 2003, keď podal informácie nepovolanej osobe, o osobe umiestnenej v cele policajného\nzaistenia, ktorá bola svedkom v iných závažných trestných veciach a jej výpoveď mala dôležitý význam\npre ich objasnenie. Týmto konaním sa zároveň žalobca dopustil porušenia ust. § 48 ods. 3 písm. a/, b/,\nf/, g/ a h/ zák. č. 73/1998 Z. z. S uvedeným sa stotožnil aj krajský súd. Žalobca svojou argumentáciou\nobsiahnutou v žalobe ako i odvolaní nevyvrátil právne východiská žalovaného správneho orgánu ku\nktorým dospel na základe správnej úvahy vychádzajúc pri tom z riadne zisteného skutočného stavu,\na správny súd nemal za preukázané vybočenie z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Ďalším\nzákonným predpokladom, ktorý musí byť splnený pri rozhodovaní o prepustení policajta z PZ je, že by\njeho ponechanie v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Tento záujem\n\nidentifikoval žalovaný v potrebe dôsledného dodržiavania služobnej disciplíny a všeobecne záväzných\nprávnych predpisov všetkými príslušníkmi PZ, na ich čestnosti a na upevňovaní dôvery občanov v PZ.\nŽalovaný ďalej konštatoval, že je nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom\npomere príslušníka PZ zotrval policajt, ktorý aj napriek tomu, že bol oboznámený so sprísnenými\nopatreniami na zvýšenie disciplíny príslušníkov PZ, pri vykonávaní dozoru nad osobami umiestnenými\nv celách policajného zaistenia, tieto opatrenia úmyselne porušil. Opätovne odvolací súd zdôrazňuje,\nže je vecou správnej úvahy správneho orgánu vymedziť tento neurčitý pojem a pokiaľ sa nevymyká\nzo zákonných medzí do takéhoto vymedzenia nezasahovať. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom\nžalobcu, že záver o jeho úmyselnom konaní nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko jeho\númyselné porušenie opatrení bolo preukázané jeho konaním, ktoré bolo vedomé, chcené, zámerne\n(ako synonymom slova úmyselné), v rozpore so služobnými povinnosťami a zloženou prísahou a ktoré\nžalobca nepoprel, vedomý si ich porušení. V súvislosti s námietkou ohľadne potreby zohľadnenia\ndoterajšej služobnej činnosti žalobcu, sa odvolací súd stotožňuje s názorom žalovaného prezentovaným\nv jeho vyjadrení k odvolaniu o tom, že aktívne plnenie uložených úloh policajtom je základnou služobnou\npovinnosťou každého policajta, a to počas celej doby príslušnosti k PZ, čo vyplýva priamo z ustanovenia\n§ 48 ods. 3 zákona. Okrem iného aktívne a svedomité plnenie uložených úloh nie je a nemôže byť\nospravedlnením pre protiprávne konanie, ktorého sa žalobca dopustil. Za stavu, že zákon č. 73/1998 Z.\nz. v ust. § 192 ods. 1 písm. e/ neobsahuje poľahčujúce hľadiská pre miernejšie posúdenie porušenia\nslužobnej prísahy, nepochybil služobný orgán, ak za danej situácie nepovažoval za rozhodujúcu\nskutočnosť, že žalobca si doposiaľ riadne plnil svoje povinnosti a nebol disciplinárne stíhaný (napr.\nrozsudok NS SR sp. zn. 8Sžo 373/2009).\nPokiaľ žalobca vo svojom odvolaní vo všeobecnej rovine namietal porušenie garantovanej rovnosti\nobčanov pred zákonom - keď v obdobných, ale aj iných pracovnoprávnych vzťahoch občanov voči\nštátu, v štátnej službe neboli vyvodené také extrémne prísne dôsledky, ktoré prípady sú verejne\nznáme, nakoľko boli publikované masmédiami - podľa názoru odvolacieho súdu táto námietka je\nneopodstatnená. Článok 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky upravuje ústavnoprocesný princíp\nrovnosti účastníkov v konaní pred orgánom súdnej alebo inej právnej ochrany. „Zásada rovnosti je jedna\nz hlavných právnych záruk spravodlivej súdnej ochrany subjektívnych práv, ktoré zabezpečujú rovnaké\nmožnosti na uplatnenie ich hmotnoprávnych a procesných práv (čl. 1, 25 a 37 Listiny základných práv a\nslobôd, čl. 12 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). Touto zásadou sa teda spravujú vzťahy\núčastníkov v konaní, v ktorom uplatňujú ústavné právo na súdnu, ale aj inú právnu ochranu. Ide teda\nvýlučne o rovnosť účastníkov v procesnoprávnych vzťahoch, či už v súdnom, správnom, rozhodcovskom\nkonaní a podobne“ (pozri ÚS PL 4/96).\nPodľa Ústavného súdu SR „zmyslom procesných garancií vyplývajúcich z ustanovení čl. 47 ods. 3 a\nz čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd je zabezpečiť, aby bola účastníkovi konania, na ktoré sa tieto garancie vzťahujú, poskytnutá zo\nstrany príslušného orgánu verejnej moci rozumná a dostatočná možnosť uplatniť svoj vplyv na priebeh\na výsledok konania využitím svojich procesných práv za podmienok, ktoré ho nestavajú do podstatne\nnevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhým účastníkom konania. Ak procesný postup orgánu verejnej\nmoci objektívne poskytol účastníkovi konania priestor uplatniť tieto procesné práva, no ten ich bez\ndôvodu hodného osobitného zreteľa nevyužil (prípadne nevyužil v plnom rozsahu), nemožno dospieť k\nzáveru, že došlo k porušeniu jeho základných práv na súdnu ochranu, na rovnosť v konaní alebo na\nprerokovanie veci v jeho prítomnosti, prípadne k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie“ (pozri\nIII. ÚS 153/07). V predmetnej veci nebolo zo strany odvolacieho súdu zistené, že by bola žalobcovi v\nkonaní o jeho prepustení zo služobného pomeru upretá realizácia jeho procesných práv a okrem iného\nvychádzajúc zo zmyslu uvedených garancií sa má za to, že v konaní sa bude jednať o pluralitu účastníkov\nkonania, čo v danom prípade splnené nebolo, keďže účastníkom konania bol iba žalobca. V širšom\nponímaní ochrany by bolo dôvodné uvedené namietať za situácie, pokiaľ by v predmetnom konaní\nneboli poskytnuté rovnaké možnosti na uplatnenie hmotnoprávnych a procesných práv žalobcu, ktoré\nv konečnom dôsledku mali výrazne pozitívnejší vplyv na konečné rozhodnutie orgánu verejnej moci v\nporovnaní s rozhodnutím vo veci v ktorej sa porušenie tejto zásady namieta. Žalobca však porušenie\nuvedenej ústavnej zásady namietal veľmi všeobecne bez konkrétneho označenia konania v ktorom,\nv porovnaní s predmetnou vecou, bolo vychádzajúc z tých istých skutkových okolností rozhodnuté v\nprospech policajta, a preto na túto jeho námietku nebolo možné prihliadnuť.\n\nOdvolací súd zistil, že odvolanie žalobcu neobsahuje žiadne nové právne relevantné tvrdenia a dôkazy,\nktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\nKrajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery,\nktoré náležite aj odôvodnil a s ktorými sa odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu\nstotožnil.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, napadnutý\nrozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v\nspojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.\ntak, že v konaní neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4S/45/2009", "guid": "ec56037c-ae7a-4a7d-a9a9-e249f233b0f7:eada2c25-de1d-464f-9b53-d949a22f7bba", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}