{"guid": "e084665d-41d5-4cdb-aa0a-2827931adc03:23e65bef-5dda-4ec1-83e6-e9da2ed6b02f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1009200268.2", "spisova_znacka": "2Sžp/1/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/1/2013 z 18. 12. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. decembra 2013, sp. zn. 2Sžp/1/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:1009200268.2", "identifikacne_cislo": "1009200268", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Štefan Juhás", "datum_vydania": "2013-12-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/364", "nazov": "zákon č. 364/2004 Z. z. (vodný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/364", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/364-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-39.odsek-2.pismeno-a,d", "nazov": "§ 39 ods. 2 písm. a) zákona č. 364/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-39.odsek-2.pismeno-a,d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/364-2004/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-74.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 74 ods. 1 písm. i) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-74.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-74"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-74.odsek-5", "nazov": "§ 74 ods. 5 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-74.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-74"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/364#paragraf-39", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-74"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/23e65bef-5dda-4ec1-83e6-e9da2ed6b02f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1009200268.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1009200268.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1009200268.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžp/1/2013\n1009200268\n18. 12. 2013\nJUDr. Alena Poláčková\nECLI:SK:NSSR:2013:1009200268.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Poláčkovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci žalobcu: JURKIHAYTON, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Prístavná ul. č. 2, zastúpeného advokátkou: JUDr. Marta\nMichalková, Župné nám. 3, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia ústredie, so sídlom v Bratislave, Karloveská ul. č. 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 13 940 03208/9730-41490/22/2008/Hyč z 11. decembra 2008, o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave z 27. septembra 2012, č. k. 1S 26/2009-92, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 27. septembra 2012, č. k.\n1S 26/2009-92, p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom z 27. septembra 2012, č. k. 1S 26/2009-92 zamietol žalobu, ktorou\nsa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 13 940\n03208/9730-41490/22/2008/Hyč z 11. decembra 2008, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške\n20 000 Sk, za porušenie povinností ustanovených v § 39 ods. 2 písm. a/ a d/ zákona č. 364/2004\nZ. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „vodný zákon\"), pri zaobchádzaní s nebezpečnými látkami na čerpacej\nstanici pohonných látok Čerín, podľa § 74 ods. 1 písm. i/ v spojitosti s § 74 ods. 5 zákona o vodách\ntým, že :\n- nevykonal kontrolu technického stavu dvojplášťových skladovacích nádrží na naftu (16 m3 a 25 m3)\nodborne spôsobilou osobou s certifikátom na nedeštruktívne skúšanie (porušenie § 39 ods. 2 písm. d/\nv spojitosti s § 39 ods. 6 vodného zákona)\n- nevykonal skúšky tesnosti dvojplášťových skladovacích nádrží a súvisiacich potrubových rozvodov\nna naftu a žumpy na splaškové odpadové vody, obdobne spôsobilou osobou s certifikátom na\nnedeštruktívne skúšanie (porušenie § 39 ods. 2 písm. d/ v spojitosti s § 39 ods. 6 vodného zákona)\n- v čase kontroly dňa 9. mája 2008 bola záchytná vaňa pri stáčacej a výdajnej manipulačnej ploche na\nnaftu naplnená vodou z povrchového odtoku na takú mieru, že neplnila protihavarijnú funkciu (porušenie\n§ 39 ods. 2 písm. a/ vodného zákona).\nZ odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že inšpektori Slovenskej inšpekcie životného\nprostredia vykonali v dňoch 9. mája 2008 a 4. júla 2008 v JURKI-HAYTON, s.r.o., Bratislava - čerpacia\n\nstanica pohonných hmôt Čerín, kontrolu dodržiavania povinností ustanovených v § 39 vodného zákona,\npričom kontrola bola zameraná na dodržiavanie povinností pri zaobchádzaní s nebezpečnými látkami.\nVykonanou kontrolou boli zistené vyššie uvedené nedostatky, čím podľa názoru správnych orgánov\ndošlo k správnemu deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. i/ a k naplneniu skutkovej podstaty pre uloženie\npokuty podľa § 75 ods. 5 vodného zákona.\nSprávny orgán prvého stupňa listom č. 7372-25324/42/2008/Scha zo dňa 28. júla 2008, ktorý bol\nžalobcovi ako účastníkovi konania doručený dňa 30. júla 2008, začal správne konanie vo veci uloženia\npokuty. Žalobcovi bola pred vydaním rozhodnutia v súlade s ust. § 33 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní (ďalej len „Správny poriadok\") daná možnosť sa vyjadriť k podkladom pre vydanie rozhodnutia\nna ústnom pojednávaní dňa 14. augusta 2008. Žalobca sa písomne vyjadril, kde uviedol, že predložené\nprotokoly o skúškach technologických rozvodov a tlakových skúškach nádrží sú overené a vykonané p.\nW. a ten je odborne spôsobilý na vykonávanie týchto skúšok a zabezpečuje tlakové skúšky a kontroly\nnetesnosti a montáž technológií pre žalobcu už dlhé roky. Podľa názoru žalobcu čerpacia stanica spĺňa\npožiadavky zákona o vodách a neohrozuje svojou prevádzkou životné prostredie. Prvostupňový správny\norgán v rámci prvostupňového konania po preskúmaní vyjadrenia žalobcu nezistil také nové skutočnosti,\nktoré by jednoznačne vyvracali zistený stav v čase kontroly. Vydal rozhodnutie, proti ktorému žalobca\npodal odvolanie. Odvolanie preskúmal žalovaný, ktorý odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu.\nKrajský súd rozhodnutím z 18. marca 2010 pôvodne žalobu zamietol, lebo po preskúmaní postupu\na rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že tieto sú v súlade so zákonom. Na základe odvolania\nžalobcu vo veci rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd\"), ktorý napadnutý\nrozsudok krajského súdu zrušil z dôvodu procesného pochybenia, keď žalobca nebol v konaní zastúpený\nadvokátom a ani sám právnické vzdelanie nemal.\nKrajský súd vo veci rozhodoval opätovne rozsudkom zo 14. októbra 2010 v ktorom dospel k záveru, že\no uložení sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán. Podľa jeho názoru v konaní\nnebola preukázaná vyššia miera negatívnych dôsledkov konania žalobcu (závažnosť, dĺžka konania\na následky), než ktorá vyplýva z rozhodnutí žalovaného a prvostupňového správneho orgánu. Preto\npovažoval uloženie sankcie v sume 100 € za primerané okolnostiam prípadu a súčasne zodpovedajúce\naj požiadavke generálnej prevencie. Tento rozsudok bol na základe odvolania žalovaného zrušený\nrozhodnutím z 25. januára 2012, v ktorom najvyšší súd uviedol, že krajský súd bližšie vôbec nezdôvodnil,\naké skutočnosti ho viedli k zníženiu danej pokuty na 100 € a i keď v danom prípade krajský súd správne\nkonštatuje, že o predmetnej peňažnej sankcii koná súd v plnej jurisdikcii v zmysle ust. § 250j ods. 5 OSP,\ntak táto skutočnosť neznamená, že krajský súd by mohol v podstate paušálne znížiť sankcionovanému\nsubjektu príslušnú pokutu bez toho, aby to riadne odôvodnil v súlade so zásadami logického myslenia\na riadneho zdôvodnenia, aké skutočnosti krajský súd k takémuto postupu viedli. Uvedeným postupom\nkrajského súdu bola podľa najvyššieho súdu žalovanému, ako účastníkovi konania, odňatá možnosť\nkonať pred súdom, preto v ďalšom konaní najvyšší súd uložil krajskému súdu, aby vec prejednal znova\nv medziach podanej žaloby s prihliadnutím aj na dôvody odvolania, dôsledne sa vysporiadal so všetkými\nnámietkami účastníkov konania a znova vo veci rozhodol a svoje rozhodnutie riadne v súlade so\nzákonom odôvodnil.\nKrajský súd po opätovnom prejednaní veci dospel k záveru, že správne orgány pri rozhodovaní\nvychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, dôkazy vykonali spôsobom zodpovedajúcim\npravidlám spravodlivého procesu a v neposlednom rade podľa § 245 ods. 2 OSP posudzoval, či\nhodnotenie dôkazov zodpovedalo zásadám voľného hodnotenia dôkazov v zmysle ust. § 34 ods. 5\nSprávneho poriadku a či nevybočilo z jeho medzí. Podľa názoru krajského súdu si správne orgány\npre svoje rozhodnutie zadovážili dostatok skutkových podkladov, vo veci riadne zistili skutočný stav\na zo zistených skutkových okolností vyvodili aj správny záver vo veci. Uložená sankcia za spáchaný\nsprávny delikt nevybočuje podľa názoru krajského súdu z bežného rámca správnej úvahy a táto\nsankcia spĺňa zákonné kritériá pre jej uloženie. Krajský súd zdôraznil, že uloženie pokuty a jej výška\nsú zásadne v diskrečnej právomoci správneho orgánu a to, či bude pokuta uložená a v akej výške,\nzávisí od jeho uváženia, pričom je však povinný rešpektovať zákonné kritériá stanovené zákonom.\nÚlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať\nzákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti\nstanovené zákonom, pričom súd iba skúma, či toto uváženie nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených\nzákonom, či je v súlade s pravidlami logického myslenia a či podklady pre taký úsudok boli zistené\n\núplne a riadnym procesným postupom. Pokiaľ sú tieto predpoklady splnené, nemôže súd z tých istých\nskutočností vyvodzovať iné alebo opačné závery. Na záver krajský súd uviedol, že cieľom pokút je nielen\ntrest ale aj prevencia, pričom represívna zložka zahŕňa cieľ potrestať nelegálne konanie a preventívna\nzložka má zároveň odstrašujúci účinok. Pokuta bola v danom prípade podľa názoru krajského súdu\nuložená na dolnej hranici zákonnej sadzby a spĺňa tak represívnu funkciu voči žalobcovi ako aj funkciu\nindividuálnej a generálnej prevencie.\nNa základe vyššie uvedeného, po preskúmaní postupu a rozhodnutia žalovaného dospel krajský súd k\nzáveru, že tieto sú v súlade so zákonom, keď konanie žalobcu bolo správne klasifikované ako porušenie\npovinnosti ustanovenej v § 39 ods. 2 písm. a/ a d/ zákona o vodách.\nVčas podaným odvolaním sa žalobca domáhal, aby najvyšší súd vo veci rozhodol, nakoľko rozhodnutia\nkrajského súdu sú protichodné a opätovne nedostatočne odôvodnené.\nPoukázal na to, že krajský súd pri vydávaní napadnutého rozsudku vychádzal z uznesenia najvyššieho\nsúdu z 25. januára 2012. V uvedenom uznesení sa uvádza, že vzhľadom na predchádzajúci rozsudok,\nrozsudok zo dňa 14. októbra 2010 patrí do kategórie tzv. „prekvapivých rozhodnutí\". K tomuto záveru\ndospel najvyšší súd vzhľadom k tomu, že rozsudok zo 14. októbra 2010 nepovažoval za riadne\nodôvodnený a to v spojitosti so zmenou právneho názoru, v dôsledku čoho bol prvostupňový rozsudok\nnepreskúmateľný.\nVzhľadom na to, že krajský súd vo veci opakovane rozhodoval, posledné rozhodnutie považoval žalobca\nprekvapivý z dôvodu, že namiesto toho, aby riadne zdôvodnil svoje rozhodnutie zo dňa 14. októbra 2010,\nzmenil svoje rozhodnutie a žalobu zamietol bez toho, aby zdôvodnil zmenu svojho právneho názoru.\nK meritu veci uviedol, že v prejednávanom prípade došlo zo strany žalobcu k pochybeniu v tom smere,\nže protokoly, ktoré mal v čase kontroly k dispozícii boli vydané a overené (po vykonaní skúšky) O. W.,\nktorý nemal v tom čase oprávnenie požadovanú skúšku vykonávať. O tejto skutočnosti žalobca však\nnemal vedomosť. Keďže však jeho závery boli následne potvrdené certifikátom spoločnosti NITRA TEST,\ns.r.o., mal za to, že výška pokuty uložená správnym orgánom nebola primeraná. Vzhľadom na obsah\nsprávneho a súdneho spisu a rozdielnu rozhodovaciu prax krajského súdu žiadal, aby najvyšší súd vo\nveci rozhodol s konečnou platnosťou.\nŽalovaný vo svojom vyjadrení z navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.\nPoukázal na to, že krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku ako i v odôvodneniach skorších\nrozsudkov vydaných v danej právnej veci poukázal na správnosť skutkových zistení, z ktorých vyplynulo\nsprávne ustálenie žalovaného o tom, že žalobca porušil povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 39\nvodného zákona. Uvedeným konaním žalobcu došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu\npodľa § 74 ods. 1 písm. i/ citovaného zákona, na základe čoho mu prvostupňový orgán uložil pokutu\nv zmysle § 75 ods. 5 zákona vo výške 20 000 Sk (663,87 €). Správny orgán pri ukladaní pokuty\npostupoval v súlade s uvedeným zákonným ustanovením, keď sa podrobne zaoberal dôvodmi jej\nuloženia, rozsahom následkov, ktoré mohlo zanedbanie zákonných predpisov spôsobiť ako aj z toho\nvyplývajúcou spoločenskou nebezpečnosťou takéhoto konania. Sankcia bola uložená v rámci zákonom\nstanoveného rozpätia, pričom pri určení jej výšky prvostupňový orgán prihliadal na kritériá stanovené v\n§ 76 ods. 1 vodného zákona.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods.2 OSP preskúmal napadnutý\nrozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v\nspojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\nRozsudok bol verejne vyhlásený 18. decembra 2013 podľa § 156 ods.1 a 3 OSP v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá OSP.\n\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 Občianskeho súdneho\nporiadku).\nV prejednávanom prípade bolo potrebné posúdiť, či žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa,\npostupovali v súlade s vodným zákonom z pohľadu posúdenia porušenia § 39 ods. 2 písm. a/ a d/ a ods.\n6 žalobcom, ako aj pri ukladaní sankcie a odôvodnení jej výšky.\nOdvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že krajský súd síce rozhodol vo výroku vecne správne, avšak\nrozsudok je opakovane nedostatočne odôvodnený, keď krajský súd na piatich stranách opisuje obsah\npredchádzajúcich rozhodnutí najvyššieho súdu, pričom sa však týmito neriadil a v závere sa obmedzil\nlen na všeobecné zhrnutie princípov správneho trestania a hodnotenia diskrečnej právomoci správnych\norgánov bez toho, aby tieto aplikoval na konkrétny prejednávaný prípad.\nTieto pochybenia by v inom prípade viedli k opätovnému zrušeniu rozsudku krajského súdu z dôvodu\nnedostatočného odôvodnenia a absentujúceho právneho posúdenia veci.\nAvšak, vzhľadom na dĺžku času ktorý uplynul od podania žaloby na súd (16.2.2009) ku dnešnému dňu,\nnajvyšší súd dospel k záveru, že je potrebné vo veci meritórne a s konečnou platnosťou rozhodnúť z\ndôvodu dodržania princípu právnej istoty účastníkov konania.\nPodľa § 39 ods. 2 vodného zákona ten, kto zaobchádza s nebezpečnými látkami, je povinný dodržiavať\nosobitné predpisy, ktoré ustanovujú, za akých podmienok možno s týmito látkami zaobchádzať z\nhľadiska ochrany kvality povrchových vôd a pozemných vôd. Ak zaobchádzanie s nebezpečnými látkami\nz hľadiska ochrany vôd neupravujú osobitné predpisy, je ten, kto s takýmito látkami zaobchádza, povinný\nurobiť potrebné opatrenia, aby pri zaobchádzaní s nimi nevnikli do povrchových vôd alebo do pozemných\nvôd, alebo neohrozili ich kvalitu. Takýmito opatreniami sú najmä:\na/ umiestňovať stavby a zariadenia, v ktorých sa zaobchádza s nebezpečnými látkami tak, aby sa pri\nmimoriadnych okolnostiach mohlo účinne zabrániť nežiadúcemu úniku týchto látok do pôdy, pozemných\nvôd alebo do štrkovej siete a aby sa tým zabránilo ich nežiadúcemu miešaniu s odpadovými vodami\nalebo s vodou z povrchového odtoku,\nd) pravidelne vykonávať kontroly skladov a skládok, skúšky tesnosti potrubí, nádrží a prostriedkov na\nprepravu nebezpečných látok, ako aj vykonávať ich pravidelnú opravu a údržbu,\nPodľa ods. 3 písm. a/, ten, kto pravidelne zaobchádza v rámci výrobného procesu alebo inej činnosti s\ntuhými škodlivými látkami v množstve väčšom ako 1t alebo s kvapalnými škodlivými látkami v množstve\nväčšom ako 1m3 alebo zaobchádza s tuhými obzvlášť škodlivými látkami v množstve väčšom ako 0,3t\nalebo s kvapalnými obzvlášť škodlivými látkami v množstve väčšom ako 0,3m3, je povinný vykonať\nokrem opatrení uvedených v odseku 2 aj tieto opatrenia: zostaviť plán preventívnych opatrení na\nzamedzenie vzniku neovládateľného úniku nebezpečných látok do životného prostredia a na postup v\nprípade ich úniku (ďalej len ,,havarijný plán\"), predložiť ho orgánu štátnej vodnej správy na schválenie\na oboznámiť s ním zamestnancov.\nPodľa ods. 6 kontrolu a skúšky tesnosti podľa odseku 2 písm. d/ vodného zákona môže vykonávať iba\nodborne spôsobilá osoba s certifikátom na kvalifikáciu na nedeštruktívne skúšanie.\nPodľa § 74 ods. 1 písm. i) orgán štátnej vodnej správy uloží pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe\n- podnikateľovi, ktorá porušuje povinnosti ustanovené v § 39 pri zaobchádzaní so škodlivými látkami a\nobzvlášť škodlivými látkami.\nPodľa ods. 3 inšpekcia ukladá pokuty za porušenie povinností ustanovených v odseku 1 v tých\nprípadoch, v ktorých má pôsobnosť na výkon štátneho vodoochranného dozoru.\nPodľa § 75 ods. 5 pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. f/ až i/ možno uložiť do výšky 200 000 Sk (6638,78 €).\n\nPodľa § 76 ods. 1 pri ukladaní pokuty podľa § 75 ods. 3 až 7 a 9 sa prihliada najmä na škodlivé následky\nporušenia povinností, na okolnosti, za ktorých sa povinnosti porušili, a ako sa právnická osoba alebo\nfyzická osoba -podnikateľ pričinili o odstránenie alebo zmiernenie škodlivých následkov.\nZ administratívneho spisu odvolací súd zistil, že žalobcovi bola správnym orgánom prvého stupňa\nuložená pokuta za to, že kontrola technického stavu nadzemných dvojplášťových skladovacích nádrží\nna naftu a skúšky tesností dvojplášťových skladovacích nádrží a súvisiacich potrubí na naftu a žumpy na\nsplaškové odpadové vody neboli vykonané odborne spôsobilou osobou s certifikátom na nedeštruktívne\nskúšanie a že v čase kontroly 9. mája 2008 bola záchytná vaňa na naftu pri manipulačnej stáčacej a\nvýdajnej ploche naplnená vodou z povrchového odtoku na takú mieru, že neplnila protihavarijnú funkciu.\nNavyše, druhostupňový správny orgán okrem toho zistil, že kontrolovaný subjekt predložil havarijný plán\norgánu štátnej vodnej správy na schválenie až v priebehu kontroly listom z 29. mája 2008. Do toho času\nzaobchádzal s kvapalnými škodlivými látkami v množstve väčšom ako 1m3 bez schváleného havarijného\nplánu, čo je v rozpore s § 39 ods. 3 písm. a/ vodného zákona.\nPokiaľ ide o prvý dôvod, z listu konateľa žalobcu síce vyplýva, že predložené protokoly o skúškach\ntechnologických rozvodov a tlakových skúškach nádrží sú overené a vykonané p. O. W. - W., XXX XX\nC. XXX, ktorý zabezpečuje tlakové skúšky a kontroly netesností a montáž technológií pre spoločnosť\nJURKI - HAYTON, s.r.o. už dlhé roky, avšak zo zistení správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že\npredložené osvedčenie pre p. W., vydané Technickou inšpekciou a.s. pod č. j. OPO-000001-06 zo dňa 1.\nfebruára 2008 podľa § 14 ods. 1. písm. c/ a § 16 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia\npri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. ho neoprávňuje\nvykonávať kontroly a skúšky tesnosti podľa § 39 ods. 6 vodného zákona.\nZ uvedeného dôvodu nie je možné podľa ustanovení vodného zákona zo strany žalovaného akceptovať\nskúšky tesnosti vykonané pánom W. na čerpacej stanici pohonných hmôt JURKI Čerín, z čoho\njednoznačne vyplýva, že žalobca sa dopustil porušenia § 39 ods. 2 písm. d/ vodného zákona.\nZ ďalších skutkových zistení správnych orgánov vyplýva, že svojím konaním sa žalobca dopustil aj\nďalších dvoch porušení vodného zákona, § 39 ods. 2 písm. a/ a ods. 3 písm. a/.\nŽalobca samotný zistené porušenia vodného zákona nespochybňoval.\nNa tomto mieste odvolací súd považuje za potrebné pripomenúť základné zásady správneho trestania,\nktoré vychádzajú z čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len ,,dohovor\"), z Odporúčania výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách\nschváleného Výborom ministrov 13. februára 1991 (ďalej aj „odporúčanie o správnych sankciách\") ako\naj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976)\na posúdiť, či správne orgány z týchto vychádzali a tieto správne pri potrestaní žalobcu aplikovali.\nOdvolací súd zastáva názor, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických\nosôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný\npostih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom\nzákone a trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je\nvyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 odporúčania\no správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych\nsankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77) 31 aj pevne\nzavedené záruky v trestnom konaní. Nemožno pritom opomenúť, že hranice medzi trestnými deliktami,\nza ktoré ukladá trest súd a správnymi deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené\nprejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi.\nPrávna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné\nčiny, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne\ndelikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré\nkonkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa\nzávažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty,\n\nu iných správnych deliktov a disciplinárnych deliktov ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu\ndopustiť (výstižne to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie\npráve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom\nza určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého\ntypu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky,\niné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či\nuž ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda\nreflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia,\nči naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách,\nvoľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti\npostihu delikventa.\nZ týchto hľadísk je potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta\nv rozhodnutí. Zákonná úprava je jednoznačná pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretože\npodľa trestného zákona musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to\nnielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením\nmiesta, času a spôsobu spáchania, poprípade i iných skutočností potrebných, aby skutok nemohol\nbyť zamenený s iným. Pri priestupkoch je obdobná právna úprava. Výrok rozhodnutia o priestupku\nmusí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času jeho spáchania, vyslovenie viny, druh a\nvýmeru sankcie. Široká oblasť iných správnych deliktov však takéto jednoznačné vymedzenie výroku\nrozhodnutia nemá. Odkazuje sa len na správny poriadok (§ 47 ods. 2 správneho poriadku), čo však\nneznamená, že pri iných správnych deliktoch táto požiadavka dodržaná byť nemusí.\nV rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch,\nje nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len\nkonkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania,\nprípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s\niným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia\nprekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej,\npre určenie rozsahu dokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané\nrozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé\nskutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny\nskutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o tom,\nže postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia.\nVýznam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do\npráv a povinností účastníkov konania.\nRiadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť\nrozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli\nuložené.\nLen rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou.\nZ administratívneho spisu odvolací súd zistil, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktoré v\ncelom rozsahu žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil, obsahuje vo výroku presne opísané skutky\nktorých sa žalobca dopustil s uvedením miesta, času, ako aj spôsobu akým, a ktoré, ustanovenie\nvodného zákona porušil.\nJe nepochybné, že identita skutkov je určená tak, že tieto nie sú zameniteľné s inými skutkami a každý\nskutok je označený právnou kvalifikáciou, konkrétne právne posúdený. Výrok takisto obsahuje aj sankciu\nuloženú za spáchané správne delikty.\nZ vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav a na tieto\nzistenia správne aplikovali príslušné ustanovenia vodného zákona keď skonštatovali, že žalobca v čase\nkontroly zaobchádzal s nebezpečnými látkami v rozpore s ustanoveniami § 39 vodného zákona, čím sa\ndopustil viacerých skutkov, ktoré zákonodarca zaradil pod rovnaké ustanovenie paragrafu § 39 vodného\nzákona, tieto konania definuje ako správne delikty podľa § 74 ods. 1 písm. i/ a sankcionuje ich rovnakou\n\nsankciou podľa § 75 ods. 5, pokutou do výšky 6638,78 €, pričom výška pokuty je daná na uváženie\nsprávneho orgánu.\nPokiaľ ide o výšku uloženej pokuty, odvolací súd prisvedčil názoru žalovaného, že argumentácia žalobcu\nsmerujúca k zníženiu výšky pokuty spočívajúca v tvrdení, že počas prevádzky čerpacej stanice nedošlo\nk škodám na životnom prostredí a zistené nedostatky boli len administratívneho charakteru, nie je\ndôvodom na zníženie pokuty, lebo v čase kontroly tieto nedostatky reálne existovali.\nJe pravdepodobné a podľa názoru odvolacieho súdu až hraničiace s istotou, že bez vykonanej kontroly\nby tieto nedostatky žalobca samotný neodstránil a ohrozovanie životného prostredia spôsobom, akým\nnakladal s nebezpečnými látkami (o. i. žalobca sám potvrdil, že p. W., ktorý nedisponoval certifikátom\nna kvalifikáciu na nedeštruktívne skúšanie, zabezpečuje tlakové skúšky a kontroly netesností a montáž\ntechnológií pre spoločnosť JURKI - HAYTON, s.r.o. už dlhé roky) by naďalej pretrvávalo.\nPokiaľ sa však v napadnutom rozhodnutí žalovaného uvádza, že správne orgány pri rozhodovaní o\nvýške pokuty vychádzali z ustanovenia § 76 ods. 1 vodného zákona a zohľadnili „okolnosti, za ktorých\ndošlo k porušeniu zákona\" ako aj „závažnosť zistených nedostatkov\", neušlo pozornosti odvolacieho\nsúdu, že tak v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, ako aj v rozhodnutí žalovaného tieto pojmy\nbližšie konkretizované nie sú.\nTáto skutočnosť nevyplýva ani z rozsudku krajského súdu, ktorý si bez ďalšieho tieto pojmy osvojil a\nich obsah považoval za preukázaný.\nAvšak vzhľadom na to, že ochrana povrchových a podzemných vôd je všeobecne známou skutočnosťou\na zabezpečenie ich trvalo udržateľného využívania je dôležitým environmentálnym cieľom, je zrejmé,\nže zanedbanie povinností prevádzkovateľa čerpacej stanice pri manipulácii s nebezpečnými odpadmi,\nktoré by mohlo mať veľmi negatívne dôsledky na ochranu životného prostredia, sú tými „okolnosťami\" a\n„závažnými nedostatkami\", ktoré správne orgány zohľadnili pri určení výšky pokuty.\nV tomto kontexte vzhľadom na vážnosť spoločenského cieľa, ktorý vodný zákon v § 74 ods. 1 písm.\ni/ chráni, je preto podľa názoru odvolacieho súdu pokuta vo výške 20 000 Sk uložená v dolnej hranici\nzákonnej sadzby (do 6638,78 €) primeraná a odôvodnená.\nOdvolací súd však zároveň krajskému súdu ako aj žalovanému správnemu orgánu pripomína, že nie\nje úlohou súdov a už vôbec nie úlohou odvolacieho súdu domýšľať, resp. bližšie konkretizovať dôvody,\nktoré viedli správne orgány k uloženiu pokuty v konkrétnej výške.\nTáto povinnosť prináleží v prvom rade správnemu orgánu a je dôvodom na zrušenie jeho rozhodnutia\nuž v rámci súdneho prieskumu pred súdom prvého stupňa, pokiaľ prvostupňový súd nevyužije tzv. plnú\njurisdikciu v zmysle § 250i ods. 2 OSP a nevykoná vlastné dokazovanie a zistenie skutkového stavu, na\nzáklade ktorého uloží sankciu podľa svojho uváženia a túto následne aj riadne odôvodní.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto s poukazom na vyššie uvedené dôvody, ako aj na všetky\nindividuálne okolnosti daného prípadu, napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne\nsprávny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods.\n1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému zo zákona náhrada trov\nkonania neprináleží.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}