{"guid": "a0765569-0310-4b7b-887c-95da8e89d12a:89dca610-a0d8-4736-8817-a10739aad72e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1009200237.2", "spisova_znacka": "2Sžp/4/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/4/2013 z 20. 11. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. novembra 2013, sp. zn. 2Sžp/4/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:1009200237.2", "identifikacne_cislo": "1009200237", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "sudca_id": 248, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-singerova-248", "datum_vydania": "2013-11-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/364", "nazov": "zákon č. 364/2004 Z. z. (vodný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/364", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/364-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-74.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 74 ods. 1 písm. i) zákona č. 364/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-74.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/364-2004/paragraf-74"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/364#paragraf-74"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/89dca610-a0d8-4736-8817-a10739aad72e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1009200237.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1009200237.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1009200237.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžp/4/2013\n1009200237\n20. 11. 2013\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2013:1009200237.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci žalobcu:\nJURKI-HAYTON s.r.o., Prístavná 2, Bratislava, zastúpeného JUDr. Martou Michalkovou, advokátkou so\nsídlom v Bratislave, Župné námestie 3, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia\n- ústredie, Karloveská 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 13 940\n028 08/9174-39550/22/2008-Hyč zo dňa 27. novembra 2008, o odvolaní žalovaného proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 1S 22/2009-152 zo dňa 27. septembra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 22/2009-152 zo dňa\n27. septembra 2012, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č. k. 1S 22/2009-152 zo dňa 27. septembra 2012\nzamietol žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 13 940 028 08/9174-39552/22/2008/Hyč zo dňa 27. novembra 2008, ktorým žalovaný v odvolacom\nkonaní zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia,\nInšpektorátu životného prostredia Košice, odboru inšpekcie ochrany vôd zo dňa 23. septembra 2008,\nktorým bola žalobcovi uložená pokuta za porušenie povinností ustanovených v § 39 ods. 2 písm. a/ a\nb/ zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o\npriestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „vodný zákon\"), pri zaobchádzaní s nebezpečnými\nlátkami na čerpacej stanici pohonných látok Sabinov podľa § 75 ods. 5 zákona o vodách za správny\ndelikt uvedený v § 74 ods. 1 písm. i/ zákona o vodách.\nPo preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného dospel krajský súd k záveru, že tieto\nsú v súlade so zákonom, keď konanie žalobcu bolo správne klasifikované ako porušenie povinností\nustanovených v § 39 ods. 2 písm. a/ a b/ zákona o vodách. ďalej Krajský súd poukázal na to, že Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky jeho predchádzajúce dva rozsudky zrušil a že novo napadnutým rozsudkom\n1S 22/2009-152 zo dňa 27. septembra 2012 rešpektoval právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky vyslovený v zrušujúcom uznesení 2Sžp/13/2011 zo dňa 25. januára 2012.\nProti rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalobca a z hľadiska obsahu odvolania žiadal, aby\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a žalobe žalobcu vyhovel\na priznal žalobcovi náhradu trov konania. Poukázal na citáciu dôvodov z napadnutého rozsudku\nkrajského súdu zo strany 5 (ostatný odsek) a zo strany 6 (1. ods.) a že teda v danom prípade sa krajský\nsúd stotožnil so skutkovými zisteniami správneho orgánu, keď mal za to, že žalobca porušil povinnosti\n\nvyplývajúce mu z ust. § 39 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších predpisov.\nUvedené dôvody nevysvetľujú prečo krajský súd zmenil svoj právny názor vyslovený v predchádzajúcom\nrozsudku (zrušeným odvolacím súdom) k otázke svojej právomoci meniť výšku uloženej pokuty za\nuložený správny delikt. Poukázal na to, že v zmysle § 250 j ods. 5 O.s.p. súd môže konať v plnej\njurisdikcii a rozhodnúť aj o peňažnej sankcii a nahradiť tak rozhodnutie správneho orgánu. Žalobca\nmá za to, že krajský súd vychádzal v napadnutom rozsudku zo zrušujúceho uznesenia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky zo dňa 25. januára 2012, v ktorom odvolací súd uviedol, že vzhľadom na\npredchádzajúci rozsudok krajského súdu zo dňa 24. marca 2011(kedy krajský súd žalobu žalobcu\nako nedôvodnú zamietol) patrí do kategórie tzv. ,,prekvapivých rozhodnutí\". Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky dospel k takémuto záveru, keď rozsudok krajského súdu zo dňa 24. marca 2011, ktorým\nkrajský súd znížil žalobcovi výšku pokuty zo 40 000 Sk na 200 € nepovažoval za riadne odôvodnený\na za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a to v spojitosti so zmenou právneho názoru krajského\nsúdu vyslovenom vo svojom prvom rozsudku, kedy krajský súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.\nŽalobca ďalej uviedol, že v súčasnosti on považuje rozsudok krajského súdu za prekvapivý a to z dôvodu,\nže namiesto toho, aby riadne zdôvodnil svoj rozsudok 1S 22/2009 zo dňa 24. marca 2011 (kedy krajský\nsúd znížil žalobcovi výšku pokuty), tak zmenil svoj predchádzajúci rozsudok a žalobu teraz napadnutým\nrozsudkom zamietol bez toho, aby zdôvodnil zmenu svojho právneho názoru. Žalobca tiež uviedol,\nže Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom zrušujúcom uznesení neuviedol, že by krajský súd\nnemohol rozhodovať o výške uloženej pokuty správnym orgánom. V závere svojho odvolania žalobca\nuviedol, že skúšku tesnosti a kontrolu technického stavu nadzemných nádrží vykonala osoba, ktorá\nnemala certifikát na nedeštruktívne skúšanie, avšak vykonávala odborné skúšky technických zariadení\nna základe osvedčenia vydaného Technickou inšpekciou, pričom spoločnosť žalobcu nemala vedomosť\no tom, že p. N. nemá potrebné oprávnenie. S týmto konaním však nemohlo dôjsť ani nedošlo k ohrozeniu\nživotného prostredia, čo potvrdili i výsledky kontroly spoločnosti NITRATEST, s.r.o., ktorá má certifikát\nna nedeštruktívne skúšanie a ktorá vykonala tesnostné skúšky na ČS. Z týchto dôvodov výška pokuty\nuložená správnym orgánom nebola primeraná.\nŽalovaný správny orgán vo svojom písomnom vyjadrení žiadal napadnutý rozsudok Krajského súdu\nv Bratislave potvrdiť. Uviedol, že čo sa týka žalobcom namietanej zmeny právneho názoru krajského\nsúdu v otázke výšky uloženej pokuty, tak v zmysle § 250 j ods. 5 O.s.p., môže súd rozhodnúť o\npeňažnej sankcii, ak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že o uložení sankcie má byť\nrozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán. V danom prípade krajský súd dospel k záveru o správnosti\nskutkových zistení prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný taktiež uviedol, že pri stanovení výšky\npokuty bolo prihliadnuté na zákonné kritéria uvedené v § 76 ods. 1 vodného zákona, pričom rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo riadne odôvodnené a preto prípadné zníženie sankcie krajským súdom by bolo\nnutné považovať za prekročenie rozsahu preskúmavacej činnosti krajského súdu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 prvá\nveta Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu v rozsahu napadnutom v\nodvolaní (§ 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie\nje dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 Občianskeho\nsúdneho poriadku rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil s tým, že termín verejného vyhlásenia rozsudku bol\nzverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na jeho internetovej stránke www.nsud.sk\n(§ 156 ods. 1, ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku).\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nZákon o vodách v jedenástej časti upravuje zodpovednosť za porušenie povinností, pričom rozlišuje\nsprávne delikty upravené v §§ 74 až 76 a priestupky, upravené v § 77.\nPodľa § 74 ods. 1 písm. i/ orgán štátnej vodnej správy uloží pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe\n- podnikateľovi, ktorá porušuje povinnosti ustanovené v § 39 pri zaobchádzaní so škodlivými látkami a\nobzvlášť škodlivými látkami.\n\nPodľa ods. 3 inšpekcia ukladá pokuty za porušenie povinností ustanovených v odseku 1 v tých\nprípadoch, v ktorých má pôsobnosť na výkon štátneho vodoochranného dozoru.\nPodľa § 75 ods. 5 pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. f/ až i/ možno uložiť do výšky 6638,78 €.\nPodľa § 76 ods. 1 pri ukladaní pokuty podľa § 75 ods. 3 až 7 a 9 sa prihliada najmä na škodlivé následky\nporušenia povinností, na okolnosti, za ktorých sa povinnosti porušili, a ako sa právnická osoba alebo\nfyzická osoba - podnikateľ pričinili o odstránenie alebo zmiernenie škodlivých následkov.\nPodľa ods. 2 pokuta podľa § 74 ods. 1 písm. n/ sa neuloží, ak sa súčasne porušili povinnosti, za ktoré\nsa ukladá pokuta podľa § 74 ods. 1 písm. a/ až l/.\nPodľa ods. 3 konanie o uložení pokuty možno začať najneskoršie do jedného roka odo dňa, keď sa\norgán štátnej vodnej správy dozvedel o porušení povinností, najdlhšie však do uplynutia troch rokov odo\ndňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.\nPodľa ods. 4 konanie o uložení pokuty vykoná orgán štátnej vodnej správy, ktorý ako prvý zistil porušenie\npovinností.\nPodľa ods. 5 pokuta je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak orgán\nštátnej vodnej správy neurčí lehotu jej splatnosti inak.\nV § 77 sú upravené skutkové podstaty priestupkov na úseku ochrany vôd, vodných tokov a vodných\nstavieb, výška možných uložených pokút, ktorá je rádovo nižšia ako v prípade správnych deliktov, ako aj\npríslušnosť orgánov, ktorými sú obce a obvodné úrady životného prostredia, na prejednanie priestupkov\na uloženie sankcií, pričom podľa ods. 4 sa na priestupky a ich prejednávanie vzťahujú všeobecné\npredpisy o priestupkoch, t. j. zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.\nŽalovaný, ktorý v tomto prípade rozhodnutie o uložení pokuty rozhodol je odborný kontrolný orgán,\nktorý vykonáva štátny dozor vo veciach starostlivosti o životné prostredie, ukladá pokuty vo veciach\nstarostlivosti o životné prostredie, vykonáva miestnu štátnu správu na úseku integrovanej prevencie a\nkontroly znečisťovania životného prostredia a ďalšie činnosti podľa zákona č. 525/2003 o štátnej správe\nstarostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.\nPodľa § 10 ods. 1 tohto zákona ústredie inšpekcie a inšpektoráty vykonávajú štátnu správu starostlivosti\no životné prostredie v rozsahu podľa § 9 ods. 1 vo svojich územných obvodoch.\nPodľa ods. 5 na konanie v prvom stupni je príslušný inšpektorát, na konanie v druhom stupni je príslušné\nústredie inšpekcie.\nPodľa ods. 6 inšpektorát v administratívnosprávnom konaní koná samostatne.\nZ uvedených ustanovení zákona o vodách je zrejmé, že je potrebné rozlišovať konanie o správnych\ndeliktoch a konanie o priestupkoch, nakoľko tieto konania sa od seba odlišujú jednak príslušnosťou\nsprávnych orgánov, ale aj hmotnoprávnymi a predovšetkým procesnými predpismi a preto ich nemožno\nstotožňovať.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení vydanom pod č. k.\n2Sžp/13/2011-143 zo dňa 25. januára 2012, ktorým zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S\n22/2009-128 zo dňa 24. marca 2011, v dôvodoch svojho zrušujúceho rozhodnutia uviedol nasledovné:\n\n,,Správne poukázal žalovaný na skutočnosť, že krajský súd pri svojom predchádzajúcom rozhodovaní\nvo veci vydal diametrálne odlišné rozhodnutie, keď rozsudkom č. k. 1S 22/2009-94 zo dňa 18. marca\n2010 žalobu žalobcu zamietol a nepriznal mu náhradu trov konania. Zo záverov predchádzajúceho\nrozhodnutia krajského súdu a jeho dôvodov naopak vyplýva, že „súd sa nestotožňuje s tvrdeniami\nžalobcu a dal za pravdu žalovanému, pričom krajský súd mal za to, že konajúci správny orgán ustálením\nskutkového stavu neprekročil medze správneho uváženia, naopak jeho záver zodpovedá zásadám\nlogického myslenia a má podklad vo vykonanom dokazovaní. Žalobca postupom správneho orgánu\nnebol poškodený na svojich zákonom garantovaných právach a dôvodením žalobcu na zníženie pokuty\nnie je možné vyhovieť, nakoľko dôvody, ktoré uvádza žalobca, nemenia skutkovú podstatu zistenú\nkontrolou a preto nie sú ani dôvodom na zmiernenie alebo odpustenie sankčného postupu. Prvostupňový\norgán pri rozhodovaní o výške pokuty vychádzal z ust. § 76 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. a zohľadnil\nokolnosti, za ktorých došlo k porušeniu zákona a závažnosť zistených nedostatkov. Tiež súd poukazuje\nna skutočnosť, že pri rozhodovaní o výške pokuty správny orgán zohľadnil aj realizáciu nápravných\nopatrení, ktoré žalobca prijal\".\nOdvolací súd dáva vzhľadom na uvedené za pravdu žalovanému správnemu orgánu, že krajský\nsúd vydaním napadnutého rozsudku v ďalšom konaní bez toho, aby došlo k zmene skutkového a\nprávneho stavu vo veci, keď v otázke výšky pokuty zaujal diametrálne odlišný právny názor ako v\npredchádzajúcom konaní, tak mohli v dôsledku tohto postupu krajského súdu oprávnene vzniknúť u\nžalovaného pochybnosti v otázke, či išlo o spravodlivé konanie, keď žalovaný má za to, že takýmto\ndiametrálne odlišným rozhodovaním vo veci, bez toho, aby došlo k zmene skutkových okolností daného\nprípadu, vznikla potom situácia súvisiaca s právnou neistotou.\nAj podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky krajský súd bližšie vôbec nezdôvodnil, aké\nskutočnosti ho viedli k zníženiu danej pokuty na 200 € a je potrebné uviesť, že i keď v danom prípade\nsprávne konštatuje krajský súd, že o danej peňažnej sankcii koná súd v plnej jurisdikcii v zmysle ust.\n§ 250j ods. 5 O.s.p., tak neznamená táto skutočnosť, že súd by mohol v podstate paušálne znížiť\nsankcionovanému subjektu príslušnú pokutu bez toho, aby to riadne odôvodnil v súlade so zásadami\nlogického myslenia a riadneho zdôvodnenia, aké skutočnosti krajský súd k takémuto postupu viedli.\nOdvolací súd dáva do pozornosti i tú skutočnosť, že vzhľadom na predchádzajúci rozsudok krajského\nsúdu a na jeho závery, nie je možné považovať nové rozhodnutie krajského súdu za také, ktoré by\nnepatrilo do kategórie „tzv. prekvapivých rozhodnutí\".\nUvedeným postupom krajského súdu bola podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nžalovanému, ako účastníkovi konania, odňatá možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať\npred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných\npráv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva. Procesným právom účastníka je i právo na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, vyplývajúca z ust. §\n157 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., totiž znamená právo účastníka na\ndostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a jeho porušením sa účastníkovi odníma možnosť\nnáležite, skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce využiť možnosť\nopravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je\npreto porušením práva na spravodlivé súdne konanie.\nPotreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom súd preskúmava rozhodnutie správneho\norgánu, vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Aj keď s ohľadom na judikatúru\nESĽP nie je potrebné zdôvodňovať každý argument účastníkov konania, súdne rozhodnutia musia byť\nodôvodnené a musia obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli\nk rozhodnutiu. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a nielen\nodkazovať na určité časti zákonov (napr. rozsudok ESĽP Ruiz Torija proti Španielsku z 9. decembra\n1994).\nNakoľko v prejednávanom prípade nie je z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu zrejmé,\nakými úvahami sa riadil pri utváraní si záveru o skutkovom stave, prečo nepovažoval tvrdenia a\nargumentáciu žalovaného za právne dôvodnú, je nutné považovať takýto rozsudok súdu prvého\n\nstupňa za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, ktorý nedáva dostatočné záruky, že nebol vydaný\nspôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces\".\nPokiaľ žalobca poukazoval na skutočnosť, že krajský súd zmenil svoj právny názor v otázke svojej\nprávomoci meniť výšku uloženej pokuty a že v zmysle § 250 j ods. 5 O.s.p. súd môže konať v plnej\njurisdikcii a rozhodnúť aj o peňažnej sankcii a tak nahradiť rozhodnutie správneho orgánu, považuje\nNajvyšší súd Slovenskej republiky za potrebné zdôrazniť, že predchádzajúci rozsudok krajského súdu\nzrušený uznesením odvolacieho súdu bol doslova arbitrárny ba až svojvoľný oproti predchádzajúcemu\nrozsudku krajského súdu (1S 22/2009-94 zo dňa 18. marca 2010), ktorý bol i náležitým spôsobom\nodôvodnený, avšak konanie na súde 1. stupňa sa vyznačovalo vadou (§ 250a O.s.p., keď žalobca nebol\nzastúpený advokátom), pre ktorú skutočnosť musel odvolací súd ex offo rozhodnutie krajského súdu\nzrušiť.\nPrávne irelevantné je aj tvrdenie žalobcu, že najvyšší súd v citovanom zrušujúcom uznesení\njednoznačne neuviedol, že súdy nemôžu rozhodovať o výške pokuty uloženej správnym orgánom a to i\nnapriek tomu, že z dôvodov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. januára 2012,\nsp. zn. 2Sžp/13/2011 toto zistenie výslovne nevyplýva, nakoľko po zrušujúcom uznesení odvolacieho\nsúdu nebolo preukázané, že v porovnaní s predchádzajúcimi skutkovými zisteniami sa podstatným\nspôsobom zmenili skutkové okolnosti rozhodné pre posúdenie danej veci.\nVychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (pozri k tomu bližšie nálezy Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. júla 2008, sp. zn. III. ÚS 36/2010\nzo 4. mája 2010 alebo sp. zn. III. ÚS 70/2010 z 1. novembra 2010 - www.concourt.sk <http://\nwww.concourt.sk>) ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nepredstavuje iba viazanosť\nštátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky taktiež pripomína, že generálna interpretačná a realizačná klauzula\nustanovuje, že výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných\nprávnych predpisov musí byť v súlade s ústavou (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Výklad\nkaždej právnej normy (právneho predpisu) musí byť konformný s ústavou ako základným zákonom\nštátu s najvyššou právnou silou. V prípade, že vec pripúšťa rôzny výklad, orgán aplikujúci právo je\nv konkrétnej veci povinný uprednostniť ústavne konformný výklad (k tomu pozri bližšie napr. nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 15/98 z 11. marca 1999 - www.concourt.sk <http://\nwww.concourt.sk>).\nV danom prípade si taktiež žalobca musí uvedomiť, že v konaní na krajskom súde vôbec neboli splnené\nzákonné podmienky k tomu, aby krajský súd vôbec mohol nanovo rozhodovať o výške sankcie - o\njej znížení - v zmysle ustanovenia § 250 j ods. 5 O.s.p. a takéto zákonné podmienky neboli splnené\nv preskúmavacom konaní na krajskom súde ani predtým, keď krajský súd rozhodol rozsudkom 1S\n22/2009-128 zo dňa 24. marca 2011 o znížení sankcie žalobcovi zo sumy 40 000 Sk na sumu 200 €.\nNebolo totiž vôbec ani len v zmysle občianskeho súdneho poriadku vykonané žiadne dokazovanie\nkrajským súdom k tomu, aby mohol rozhodnutie správneho orgánu o uložení sankcie nahradiť vlastným\nrozhodnutím o uložení sankcie žalobcovi - teda o znížení peňažnej sankcie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky mal za preukázané z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom\nspise krajského súdu ako i z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise správneho\norgánu, že administratívny orgán už pri ukladaní sankcie žalobcovi aj prihliadal na zákonné kritéria\nzakotvené v § 76 ods. 1 vodného zákona a príslušnú sankciu žalobcovi uložil vzhľadom na zákonné\nmožnosti skôr na spodnej hranici zákonnej sadzby. Najvyšší súd Slovenskej republiky taktiež nezistil,\nže by sa správny orgán z hľadiska ustanovenia § 245 ods. 2 O.s.p. v rámci svojej rozhodovacej\nčinnosti odklonil od zákonom povolenej voľnej úvahy, svoje rozhodnutie náležitým spôsobom zdôvodnil\naj ohľadne výšky uloženej sankcie a keďže jeho rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených\npríslušným zákonom, nie je potom dôvodné, aby krajský súd, príp. Najvyšší súd Slovenskej republiky\nzasahoval do správnej úvahy správneho orgánu.\n\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí vydaných na základe zákonom povolenej voľnej úvahy\n(správne uváženie), súd preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom; súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 v spojení s §\n250l ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že správne\nuváženie odporcu v určení výšky pokuty za príslušný správny delikt nevybočilo z hraníc stanovených\nzákonom, je primerané a zodpovedá i účelu zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách vyjadrenému\nzákonodarcom.\nV odôvodnení rozhodnutia sa prvostupňový súd vysporiadal so všetkými skutkovými aj právnymi\notázkami majúcimi význam pre posúdenie prejednávanej veci. V rozhodnutí uviedol zákonné\nustanovenia, na základe ktorých dospel k právnemu záveru a dostatočným spôsobom sa vysporiadal\naj s právnou argumentáciou žalobcu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá\nby mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250j ods. 3 O.s.p.), v dôsledku čoho\nnemožno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu alebo jeho postup nie je v súlade\nso zákonom.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky žalobcu\nuvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie\ndanej veci a preto napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta\ndruhá O.s.p. a § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§\n219 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), nakoľko pri nedostatku žalobných dôvodov\npre zrušenie napadnutého rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej\npovinnosti.\nNa základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nžalobcu a tiež s prihliadnutím na závery obsiahnuté v dôvodoch rozhodnutia odvolacieho súdu, Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od právneho názoru krajského súdu\nv danej veci odchýlil (napr. zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu\nalebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska) a preto v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. za\npoužitia ust. § 246c ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu ako súladný so zákonom potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle ust. § 250k ods.\n1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. Žalobca v\nodvolacom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprináleží.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}