{"guid": "6ab17278-073d-44ff-83ba-c7f154661cbc:473ad496-9476-4929-8cbf-f3a1c8877753", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1009200100.1", "spisova_znacka": "2Sži/9/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sži/9/2012 z 27. 3. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2013, sp. zn. 2Sži/9/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:1009200100.1", "identifikacne_cislo": "1009200100", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Milučký", "datum_vydania": "2013-03-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/473ad496-9476-4929-8cbf-f3a1c8877753", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1009200100.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1009200100.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1009200100.1/text", "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sži/9/2012\n1009200100\n27. 03. 2013\nJUDr. Jozef Milučký\nECLI:SK:NSSR:2013:1009200100.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci žalobcu:\nEUREA, občianske združenie, so sídlom v Bratislave, Tupého 25/A, IČO: 30 794 242, zastúpeného\nadvokátom Mgr. Vladimírom Šárnikom, so sídlom v Bernolákove, Národného oslobodenia 25, proti\nžalovanému: Slovenská komora exekútorov, so sídlom v Bratislave, Šustekova 49, o preskúmanie\nzákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 16. decembra 2008, konajúc o odvolaní žalobcu\nproti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4 S 15/2009-37 zo dňa 15. júna 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4 S 15/2009-37 zo dňa\n15. júna 2012, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č. k. 4 S 15/2009-37 zo dňa 15. júna 2012 podľa\nustanovenia § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zamietol žalobu žalobcu proti fiktívnemu\nrozhodnutiu žalovaného zo dňa 16. decembra 2008, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu zo dňa 1.\ndecembra 2008 a potvrdené fiktívne prvostupňové rozhodnutie zo dňa 25. novembra 2008. Žalobca\nžiadal žalovaného o sprístupnenie interného normatívneho aktu, prípadne odporúčania, usmernenia,\nvydaného komorou, ktorý určuje (odporúča) súdnym exekútorom spôsob a pravidlá vymožených\nprostriedkov na bankových účtoch exekútora. Žalovaný ako povinná osoba v zmysle zákona č. 211/2000\nZ. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode\ninformácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 211/2000 Z. z.) vydal oznámenie, v\nktorom žalobcovi oznámil, že procesný postup exekútora pri výkone exekučnej činnosti je ustanoveným\nzákonom č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len zákon č. 233/1995 Z.\nz.), preto nie je potrebné, aby žalovaný riešil uvedenú problematiku interným predpisom.\nKrajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že vo veci bolo medzi účastníkmi sporné, či zo zákona\nnastali podmienky vedúce k vydaniu tzv. fiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000\nZ. z. a následne v dôsledku podania odvolania zo strany žalobcu k vydaniu druhostupňového fiktívneho\nrozhodnutia, spôsobilého podrobiť sa súdnemu prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku. Žalovaný v zákonnej lehote žalobcovi odpovedal na jeho žiadosť listom zo dňa\n14. novembra 2008, v ktorom žalobcovi oznámil, že procesný postup exekútora pri výkone exekúcie,\njeho postavenie, kompetencie a povinnosti pri výkone exekučnej činnosti, sú ustanovené zákonom\nč, 233/1995 Z. z. Požadované informácie sú komplexne a jednoznačne obsiahnuté vo všeobecne\nzáväzných právnych predpisoch, preto nie je potrebné, aby žalovaný riešil uvedenú problematiku\n\ninterným predpisom. Podľa názoru krajského súdu žalovaný odpovedal žalobcovi na jeho žiadosť\nadekvátnym spôsobom a v súlade s § 18 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.; zrozumiteľne a výslovne\nuviedol, že požadované informácie týkajúce sa súdneho exekútora žalobca môže nájsť vo všeobecne\nzáväzných právnych predpisov (zákon č. 233/1995 Z. z.), pričom výslovne uviedol aj to, že uvedenú\nproblematiku žiaden interný predpis nerieši. Žalobca bol na požadované informácie odkázaný v súlade\ns § 7 zákona č. 211/2000 Z. z. Z toho dôvodu nemožno tvrdiť, že žalovaný bol nečinný, resp. že\nžalobcovi neposkytol žiadne informácie. Krajský súd neakceptoval tvrdenie žalobcu, že keď mu nebol\nzo strany žalovaného poskytnutý interný normatívny akt, odporúčanie alebo usmernenie, tak nedošlo k\nsprístupneniu informácií. Obsahom základného práva na prijímanie informácií podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je právo\ndostávať informácie podľa predstáv a očakávaní žalobcu. Krajský súd citoval rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sži/5/2011 zo dňa 16. novembra 2011. Podľa názoru krajského súdu\nk žiadnej ujme na právach žalobcu v dôsledku neexistujúceho fiktívneho rozhodnutia nemohlo dôjsť.\nÚčel zákona č. 211/2000 Z. z. bol v danom prípade naplnený.\nProti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol zmeniť rozsudok\nsúdu prvého stupňa a žalobe vyhovieť; uplatnil si nárok na náhradu trov konania. V odvolaní namietal, že\nžalobca žiadal o sprístupnenie interného normatívneho aktu vydaného žalovaným, o ktorého existencii\npočul od exekútorov a ktorého obsah mal byť hrubo nezákonný. Jeho obsahom totiž mal byť príkaz\nsúdnym exekútorom, aby vymožené prostriedky ukladali na bezúročnom účte v určitej banke, čím by\nboli poškodzovaní oprávnení, ktorým v zmysle § 156 zákona č. 233/1995 Z. z. patria aj úroky z výťažku\ndražby. Žalovaný podľa žalobcu reagoval indiferentnou odpoveďou, ktorej obsahom bolo oznámenie, že\npostup súdneho exekútora upravuje zákon č. 233/1995 Z. z., a teda nie je potrebné, aby žalovaný vydal\ninterný normatívny akt. Žalobca sa však nepýtal, ktorý zákon upravuje postup exekútora a či je niečo\npotrebné riešiť interným predpisom, ale žiadal sprístupniť interný akt žalobcu. Zároveň uviedol, žeby do\nistej miery privítal aj odpoveď, že požadovaný interný normatívny akt neexistuje. Takéto tvrdenie však zo\nstrany žalovaného neodznelo. Pokiaľ žalobcovi nebola informácia sprístupnená, mali mu byť oznámené\ndôvody nesprístupnenia, s ktorými by žalobca mohol polemizovať v rozklade. Podľa názoru žalobcu\nžalovaný zostal nečinný, čím vzniklo fiktívne rozhodnutie podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne\nsprávny potvrdiť. Poukázal na ustanovenia § 16, § 18 ods. 1, § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000\nZ. z. poskytnutie informácie žalovaného nie je odmietnutím požadovanej informácie a nejde ani\no nesprístupnenie informácie. Žalobcovi bola poskytnutá informácia v zákonom stanovenej lehote,\nžalovaný preto nebol nečinný a nemohlo dôjsť k vydaniu fiktívneho rozhodnutia v zmysle § 18 ods. 3\nzákona č. 211/2000 Z. z.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 prvá\nveta Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako\naj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol\nbez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku\nrozsudkom, ktorý verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Termín verejného\nvyhlásenia rozsudku bol oznámený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a jeho internetovej\nstránke www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta\nObčianskeho súdneho poriadku).\nPrávo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými\nÚstavou Slovenskej republiky, Listou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide\no opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti\nštátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej\nrepubliky). Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie čl. 13\nods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí\ndbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah\n\nobmedzení základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne. Zákon č. 211/2000 Z. z. potom\nv podrobnostiach upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis\nžalovaného č. 3887, 4187, zistil, že žalobca žiadosťou doručenou žalovanému dňa 12. novembra 2008\npožiadal podľa § 2 ods. 2 a § 14 zákona č. 211/2000 Z. z. o sprístupnenie interného normatívneho aktu,\npríp. odporúčania, usmernenia, vydaného žalovaným, ktorým sa určuje (odporúča) súdnym exekútorom\nspôsob a pravidlá uloženia vymožených prostriedkov na bankových účtoch exekútora.\nŽalovaný listom č. SKE 2403/08 zo dňa 14. novembra 2008 žalobcovi oznámil, že procesný postup\nsúdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie, jeho postavenie, kompetencie a povinnosti pri výkone\nexekučnej činnosti, sú ustanovené zákonom NR SR č. 233/1995 Z. z. Žalobcom požadované informácie\nsú komplexne a jednoznačne obsiahnuté vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, preto nie je\npotrebné, aby žalovaný riešil uvedenú problematiku interným predpisom.\nŽalobca podal proti podľa jeho názoru fiktívnemu rozhodnutiu žalovaného rozklad. Žalovaný k rozkladu\nzaujal stanovisko v zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., podľa ktorého proti rozhodnutiu, ktorým\nbolo žiadosti žiadateľa vyhovené, nie je prípustný opravný prostriedok. Žalovaný sa preto rozkladom\nďalej nezaoberal.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v prvom rade poukazuje na správne konštatovanie krajského súdu,\nže medzi účastníkmi je spornou otázka vydania alebo nevydania fiktívneho rozhodnutia žalovaného v\nzmysle § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. a následná možnosť podania opravného prostriedku.\nZákon č. 211/2000 Z. z. pri sprístupňovaní informácií rozlišuje tri spôsoby vybavenia žiadosti, a to keď:\n- povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 (ústne,\npísomne, odpis, výpis, kópia informácií, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou) a v zákonom\nstanovenej lehote; v tomto prípade sa rozhodnutie urobí záznamom v spise a nie je proti nemu prípustný\nopravný prostriedok - § 18 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.\n- povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti; v tom prípade vydá v zákonom stanovenej lehote\npísomné rozhodnutie, proti ktorému je prípustný opravný prostriedok - § 18 ods. 2 , § 19 ods. 1 zákona\nč. 211/2000 Z. z.\n- povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani\ninformáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala fiktívne rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť\ninformáciu a je proti nemu prípustný opravný prostriedok - § 18 ods. 3, § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000\nZ. z.\nPodľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky žalobcovi bola poskytnutá požadovaná informácia\nv zmysle § 18 ods. 1 v spojení s § 16 zákona č. 211/2000 Z. z.: žalovaný uviedol, že procesný\npostup súdnych exekútorov a ich kompetencie sú ustanovené zákonom č. 233/1995 Z. z., žalobcom\npožadované informácie sú komplexne obsiahnuté vo všeobecne záväzných právnych predpisoch,\na preto nie je potrebné, aby žalovaný riešil uvedenú problematiku interným predpisom. Z toho\njednoznačne, použijúc jazykový a logický výklad, vyplýva, že žalovaný interný predpis nevydal, preto\nho nemôže žalobcovi poskytnúť. Žiaden iný výklad oznámenia žalovaného zo 14. novembra 2008 nie\nje vzhľadom na jeho obsah možný.\nŽalobcovi bola poskytnutá požadovaná informácia, aj keď v inej forme a rozsahu, akú žiadal. Nemožno\npreto hovoriť o vydaní fiktívneho rozhodnutia, pretože nejde o rozhodnutie uvedené v § 18 ods. 3 zákona\nč. 211/2000 Z. z., v ktorom by:\n1. povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie, alebo\n\n2. povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti nevydala rozhodnutie, alebo\n3. povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti informáciu nesprístupnila.\nFikcia rozhodnutia podľa citovaného ustanovenia nastáva až vtedy, keď je povinná osoba v zákonnej\nlehote nečinná. V predmetnej právnej veci však povinná osoba - žalovaný - nebola nečinná, v zákonnej\nlehote poskytla informácie, vydala rozhodnutie a informáciu sprístupnila, aj keď v inom ako žalobcom\npožadovanom rozsahu. Obsahom základného práva na prijímanie informácií podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je právo\ndostávať informácie podľa predstáv a očakávaní žalobcu (pozri napríklad uznesenie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 184/03 z 1. októbra 2003, publikované v Zbierke nálezov a uznesení\nÚstavného súdu Slovenskej republiky pod č. 334/2003, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 2Sži/5/2011 zo dňa 16. novembra 2011).\nKeďže nedošlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., ale k\nsprístupneniu informácie v zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., proti ktorému nie je prípustný\nopravný prostriedok, žalovaný postupoval správne, keď rozklad žalobcu vyhodnotil ako neprípustný,\na ktorým sa ďalej nemohol zaoberať. V tom prípade nemohlo prísť ani k vydaniu druhostupňového\nfiktívneho rozhodnutia o rozklade. Skutočnosť, že sa žalobca nestotožňuje s obsahom zverejnenej\ninformácie, bez ďalšieho nepredstavuje porušenie ustanovení zákona č. 211/2000 Z. z., ani porušenie\npráva žalobcu na prijímanie informácií v zmysle čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky považuje postup a rozhodnutie žalovaného za súladný so zákonom č. 211/2000 Z.\nz. a čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.\nVychádzajúc z uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave nepochybil, keď žalobu žalobcu zamietol.\nPreto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4 S 15/2009-37 zo\ndňa 15. júna 2012 ako súladný so zákonom potvrdil (§ 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho\nporiadku, keď neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal a žalovanému náhrada trov\nkonania neprináleží.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}}