{"guid": "9f46a632-5a2e-4e04-9c75-317cc809f0e9:5a0f2190-3093-4f87-a1be-5c6182f5d0ab", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1008201859.1", "spisova_znacka": "6Sžf/16/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/16/2012 z 20. 3. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. marca 2013, sp. zn. 6Sžf/16/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:1008201859.1", "identifikacne_cislo": "1008201859", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2013-03-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené", "Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-2", "nazov": "§ 221 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246c.odsek-1", "nazov": "§ 246c ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246c.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-246c"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-246c"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5a0f2190-3093-4f87-a1be-5c6182f5d0ab", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1008201859.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1008201859.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1008201859.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžf/16/2012\n1008201859\n20. 03. 2013\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2013:1008201859.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Slovenské elektrárne, a.s., so sídlom Mlynské\nNivy č. 47, Bratislava, zastúpeného Mgr. Petrom Bollardtom, advokátom poskytujúcim právne služby\nprostredníctvom spoločnosti BOLLARDT, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Štúrova 4, proti žalovanému:\nFinančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (pôvodne Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky), so\nsídlom Lazovná ul. 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nI/221/13576-76360/2008/990311-r z 1. októbra 2008, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu\nv Bratislave, č. k. 4S/164/2008-298 z 11. novembra 2011, jednomyseľne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/164/2008-298 z 11.\nnovembra 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v\ntexte rozsudku len „O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. I/221/13576-76360/2008/990311-r z 1. októbra 2008, ktorým zamietol\nodvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty\n- dodatočný platobný výmer č. 500/230/11135/08/Kotv z 23.4.2008, ktorým podľa § 44 ods.6 písm. b/\nbod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných\norgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 511/1992 Zb.“) bol žalobcovi vyrubený rozdiel\ndane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2005 v sume 57 362 182 Sk.\nV odôvodnení rozsudku krajský súd skonštatoval, že vzhľadom na obsah jednotlivých zmlúv, ktoré v\nrozsudku podrobne špecifikoval a opísal, ako aj vykonaných prác a dodávok sa v niektorých prípadoch\njednalo o práce a dodávky realizované v roku 2004, ďalej nešlo o opravy čiastočného fyzického\nopotrebovania uvedených prístrojov a výpočtovej techniky, ale o zabezpečenie nových zariadení a\nprístrojov, pričom v niektorých prípadoch bolo možné obstaranie niektorých strojov bežne dostupných na\ntrhu bez ich výmeny za nové prístroje, pričom žalovaný pri posúdení charakteru jednotlivých postupov\nžalobcu v súvislosti so zaúčtovaním nákladov, ktoré vznikli v roku 2004 do obdobia s ktorým časovo a\nvecne súvisia, ako aj pri posúdení výdavkov súvisiacich so zabezpečením nových zariadení, prístrojov\nresp. zmeny riadiacich systémov, ktoré nepovažoval za opravu, ale za nové zariadenia dôsledne\npostupoval v súlade s ustanoveniami zákona č. 511/1992 Zb., zákona č. 595/2003 Z. z. o dani\nz príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej „zák. č. 595/2003 Z. z.“), zákona č. 431/2002 Z.\nz. o účtovníctve v znení neskorších predpisov ( ďalej „zák. č. 431/2002 Z. z.“), ako aj s internými\nusmerneniami Ministerstva financií Slovenskej republiky (opatrenie č. 23054/2002 - 92 zo dňa 16.\ndecembra 2002), a preto nebol daný dôvod prikloniť sa k názoru žalobcu. Podľa názoru prvostupňového\nsúdu rozhodnutie správneho orgánu bolo dostatočne vypracované a v plnom rozsahu odôvodnené a zo\nstrany súdu neboli voči nemu žiadne výhrady. Ohľadne požiadavky žalobcu, aby bol ustanovený súdny\nznalec na posúdenie otázky technického charakteru v súvislosti s vykonanými výmenami a opravami\nzariadení, súd konštatoval, že žalobca túto požiadavku nevzniesol v rámci správneho konania, a v\ntomto štádiu konania ju súd považoval za nedôvodnú. Súd konštatoval, že žalovaný sa pri rozhodovaní\n\nvysporiadal v celom rozsahu s námietkami žalobcu a dospel k záveru, že jeho postup ako aj rozhodnutie\nje v súlade so zákonom. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak,\nže neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal.\nProti tomuto rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote podal žalobca odvolanie a navrhol, aby\nodvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného vrátane\nprvostupňového správneho rozhodnutia, zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal\nžalovanému uložiť povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške, ktorú vyčísli na výzvu súdu.\nOdvolanie odôvodnil s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f / O.s.p., kedy podľa\njeho názoru prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy\npotrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym\nskutkovým zisteniam a nesprávne vec po právnej stránke posúdil. Žalobca zdôraznil, že z\nodôvodnenia rozsudku - ktoré začína na strane číslom 30 v poslednom odseku - je zrejmé, že\nprvostupňový súd sa v konaní obmedzil len na posúdenie otázky, či vykonané dôkazy, z ktorých\nžalovaný vychádzal nie sú pochybné, najmä s ohľadom na pramene, z ktorých pochádzajú alebo pre\nporušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a tiež na otázku, či vykonané dôkazy logicky\nrobia vôbec možným skutkový záver ku ktorému žalovaný dospel. Zo záveru prvostupňového súdu\nvyplýva, že sa rovnako ako žalovaný riadil výlučne gramatickým výkladom predložených zmlúv a že\nžiadnym spôsobom nezohľadnil argumentáciu žalobcu, pričom vôbec neozrejmil, prečo ju považoval\nza nedôvodnú. Zdôraznil, že vzhľadom na výrok rozsudku, sa dá predpokladať, že prvostupňový\nsúd bol názoru, žeskutkový stav bolo žalovaným dostatočne zistený, avšak prvostupňový súd tento\nsvoj názor vôbec neodôvodnil a v konaní vo vzťahu k tejto otázke neuviedol jediný dôvod, pre ktorý\npovažoval námietky žalobcu za neopodstatnené. Prvostupňový súd závery uvedené v znaleckom\nposudku, predloženom žalobcom v konaní, nielenže žiadnym spôsobom nezohľadnil, ale k návrhom\nžalobcu sa ani žiadnym spôsobom nevyjadril. Inými slovami prvostupňový súd sa zaoberal len návrhom\nžalobcu na ustanovenie súdneho znalca a nie už ostatnými procesnými návrhmi žalobcu viažucimi\nsa na predložený znalecký posudok. Žalobca uviedol, že je si vedomý skutočnosti, že súdy v konaní\no žalobách podľa ustanovenia § 247 a nasl. O.s.p. nevykonávajú, s výnimkou prípadov uvedených\nv ust. § 250i ods. 2 O.s.p., dokazovanie vo vzťahu k skutkovej podstate napadnutého správneho\nrozhodnutia, ale iba dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti takéhoto rozhodnutia. Zdôraznil,\nže jednou z podmienok zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia je aj dostatočné zistenie skutkového\nstavu postačujúce na rozhodnutie vo veci a preto súd v rámci konania podľa § 247 a nasl. O.s.p. môže\nvykonať dokazovanie v tomto smere s tým, že uvedený názor potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky v rozsudku sp. zn. 8 Sžo 360/2009 z 18. marca 2010. Žalobca uviedol, že z administratívneho\nspisu žalovaného, ako aj zo samotnej žaloby vyplýva, že povaha predmetných opráv bola jednou zo\nzákladných sporných otázok v konaní vedúcom k vydaniu napadnutého rozhodnutia, pričom žalovaný vo\nvzťahu k posúdeniu povahy predmetných úprav vychádzal z čisto formalistického výkladu a posúdenia\nparametrov pôvodných a nových súčastí zariadení. Žalobca naopak argumentoval tým, že je potrebné\nzohľadniť viaceré fakty a okolnosti, ktoré v správnom konaní podrobne špecifikoval a odôvodnil,\navšak žalovaný ich nijako nezohľadnil. Argumenty predložené žalobcom v správnom konaní, ako aj v\nprvostupňovom súdnom konaní minimálne vzbudzujú pochybnosti o správnosti výkladu žalovaného a\nkeďže správny orgán nevykonal žiadne kroky k ich odstráneniu, porušil podľa žalobcu svoju povinnosť\nzistiť čo najúplnejšie skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti. Žalobca uviedol,\nže formalistickým výkladom zmluvných dojednaní a formalistickým posúdením predmetných opráv\nbez zohľadnenia odôvodnenej a podloženej argumentácie žalobcu v tomto smere došlo zároveň k\nporušeniu jednej zo základných zásad daňového konania, a to zásady, že správny orgán pri uplatňovaní\ndaňových predpisov v daňovom konaní berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej\nskutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Žalobca zdôraznil, že je nespochybniteľné,\nže v správnom konaní bol aktívny a spolupracoval so správcom dane, pričom, ak správca dane alebo\nžalovaný považovali jeho argumentáciu za nedostatočne podloženú, bolo ich povinnosťou vyzvať ho na\njej doplnenie alebo preukázanie sporných skutočností, prípadne si mali sami zaobstarať dôkazy, ktoré by\nbez pochybností preukázali alebo vyvrátili jeho argumenty (napríklad znalecké dokazovanie). Žalobca\ndôvodil, že je pravdou, že v súlade s § 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. je v daňovom konaní veľká\nčasť dôkazného bremena na daňovom subjekte, avšak tento fakt nijako neoslobodzuje daňové orgány\nod povinnosti zistiť čo najúplnejšie skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti.\nUvedený názor bol opakovane potvrdený aj v rozhodovacej praxi súdov, pričom v tomto smere poukázal\n\nna rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sž 124/01 a 7Sž 131 - 137/01, ako\naj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 25. augusta 2011 sp. zn. 5Sžf/11/2011.\nŽalobca zdôraznil, že ak daňový subjekt predloží v konaní dôkazy, čo i len spochybňujúce závery\ndaňového orgánu, nemôže daňový orgán bez ďalšieho na tieto neprihliadať, ale jeho povinnosťou je\npodniknúť kroky za účelom odstránenia rozporov. Ak tak neurobí, je rozhodnutie vydané za takéhoto\nstavu nezákonným rozhodnutím. Žalobca zdôraznil, že vzhľadom na postoj žalovaného v správnom\nkonaní k jeho argumentácii ako aj k dôkazom ním predloženým, predložil v súdnom konaní\ndôkaz - znalecký posudok - preukazujúci pravdivosť jeho argumentácie, a teda dôkaz toho, že žalovaný\ndostatočne nezistil skutkový stav. Takýto dôkaz je možné v správnom súdnictve vykonať a podľa názoru\nžalobcu to bolo v tomto konaní aj nevyhnutné. Tým, že prvostupňový súd znalecký posudok nevykonal,\ndošlo podľa názoru žalobcu k neúplnému zisteniu skutkového stavu veci. Žalobca tvrdil, že v prípade\nnapadnutého rozhodnutia ide o prípad uvedený v ust. § 250i ods. 2 O.s.p., ktorý zároveň citoval s tým,\nže účelom tejto zákonnej úpravy vychádzajúcej z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva\nzaoberajúcej sa výkladom článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je\nzabezpečiť ochranu práva na spravodlivý proces v prípade, ak rozhodnutia správnych orgánov závažne\nzasahujú do práv ich adresátov. Z dôvodu, že na predmetnú vec sa vzťahuje tzv. plná jurisdikcia, sa\nsúd nemal zaoberať iba zákonnosťou napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, ale\nmal posúdiť aj jeho skutkové okolnosti. Žalobca sa domnieval, že za takýchto okolností prvostupňový\nsúd v rozsudku nedostatočne posúdil skutkový stav. Uplatnenie zásady plnej jurisdikcie odvodil aj zo\nskutočnosti, že v prípade nepriaznivého výsledku tohto sporu, mu bude uložená pokuta v zmysle\nustanovenia § 155 ods. 1 písm. f/ bod 1 v spojení sa ustanovením § 154 ods. 1 písm. e/ zák. č.\n563/2009 Z. z o správe daní (Daňový poriadok). To, že pôjde o sankciu v zmysle ustanovenia § 250i\nods. 2 O.s.p. priamo vyvolanú nepriaznivým rozhodnutím žalovaného v správnom konaní podľa žalobcu\nvyplýva okrem iného :\na/ z opisu prípadov v ktorých daňový poriadok ukladá správcovi dane povinnosť uložiť pokuty\nb/ zo systematického zaradenia ustanovení o pokutách v piatej časti (zodpovednosť za porušenie\npovinností) daňového poriadku a\nc / zo sumy pokuty ( trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky), ktorej účelom\nje zjavne odrádzať od porušovania zákona a toto porušenie potrestať.\nDodal, že obdobne boli pokuty ukladané podľa ust. § 35 ods. 1 predtým účinného zákona č. 511/1992\nZb. o správe daní a poplatkov. Žalobca uviedol, že uvedená argumentácia je podporená aj rozhodnutím\nESĽP z 24. februára 1994 vo veci W. v. C., číslo sťažnosti 12547/86. Žalobca aj na základe uvedeného\nvyjadril presvedčenie, že v napadnutom rozsudku mal súd uplatniť zásadu plnej jurisdikcie a zaoberať\nsa aj skutkovými okolnosťami podstaty veci, a to vzťahu ku všetkým namietaným porušeniam.\nŽalobca poukázal na skutočnosť, že odôvodnenie rozsudku je napriek zložitosti veci a rozsahu\nspisového materiálu správneho orgánu pomerne stručné a navyše z neho nie je možné zistiť, akými\núvahami sa prvostupňový súd pri posudzovaní dôkazov, ktoré sú podkladom rozsudku, riadil a prečo\nsa nezaoberal viacerými bodmi argumentácie žalobcu. Vo vzťahu k nezohľadneniu odpisov technického\nzhodnotenia alebo obstarania majetku (podrobne uvedené v bodoch 62 až 71 žaloby) a k všeobecnému\nporušeniu predpisov upravujúcich daňové konanie a zásady daňového konania (podrobne uvedené\nv bodoch 72 až 82 žaloby) sa prvostupňový súd dokonca vôbec nevysporiadal s námietkami\nžalobcu, a k týmto námietkam žalobcu sa ani stručne nevyjadril. Žalobca zdôraznil, že z takto\nodôvodneného rozhodnutia nevyplýva záver, ktorý by bol pre žalobcu alebo tretiu osobu zrozumiteľný\na už vôbec nie presvedčivý. Potreba zrozumiteľného a presvedčivého rozsudku je v tomto prípade\npodľa názoru žalobcu umocnená skutočnosťou, že rozsudkom potvrdený platobný výmer výrazne\nzasiahne do majetkovej sféry žalobcu. Záverom zdôraznil, že potreba riadneho odôvodnenia rozsudkov\nbola opakovane potvrdená aj Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), pričom\npoukázal na uznesenie ústavného súdu č. IV. ÚS 176/05 zo 14. júna 2005 .\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s právnym posúdením veci v\nrozsudku krajského súdu a námietky žalobcu v odvolaní považoval za neopodstatnené.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez\nnariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý\nrozsudok je potrebné z dôvodu závažného procesného pochybenia zrušiť.\nZmyslom a účelom platnej právnej úpravy správneho súdnictva je poskytovať efektívnu ochranu\nverejným subjektívnym právam fyzických a právnických osôb.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).\nPodľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy (t. j. druhej hlavy piatej časti) sa postupuje\nv prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia\na postupu.\nPodľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z\ndôvodov uvedených v žalobe (ďalej len \"v medziach žaloby\") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup\nsprávneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.\nV zmysle citovaného ustanovenia § 250j ods. 1 O.s.p. príslušný súd rozhodne vo veci samej tak, že\nžalobu zamietne, ak zistí, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade\nso zákonom. Záver o súlade postupu a rozhodnutia správneho orgánu so zákonom sa týka rozsahu a\ndôvodov, pre ktoré bola žaloba podaná.\nProcesnému právu účastníka konania vznášať v žalobe námietky nezákonnosti voči postupu\na rozhodnutiu správneho orgánu zodpovedá povinnosť správneho súdu preskúmať rozhodnutie\nsprávneho orgánu v rozsahu žalobných námietok, o vznesených námietkach rozhodnúť a pokiaľ ich\nnepovažoval za dôvodné, vysvetliť a vyložiť, z akých dôvodov. Ak tak správny súd neurobí, zaťaží svoje\nrozhodnutie nielen vadami spočívajúcimi v porušení všeobecných procesných princípov - podraditeľných\npod vadu konania v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. - ale súčasne postupuje aj v rozpore so zásadami\nvyjadrenými v druhej hlave, siedmom oddiele Ústavy Slovenskej republiky (predovšetkým čl. 46 ods. 1,\nčl. 48 ods. 2) a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd (ďalej aj „Dohovor“;\nporov. II. ÚS 9/00, I. ÚS 35/01, I. ÚS 26/94, IV. ÚS 156/03).\nPodľa § 157 ods.2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal\na z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,\njasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôvodov\nvychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec\nprávne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\nCitované zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí obsahovať dostatočné\ndôvody, na základe ktorých je založené.\nV správnom súdnictve je súd viazaný žalobou vymedzeným rozsahom a dôvodmi preskúmania\nzákonnosti napadnutého rozhodnutia, čomu zodpovedá povinnosť súdu rozhodnúť o všetkých žalobných\nnámietkach a v odôvodnení sa s nimi vysporiadať.\n\nV tomto smere poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/25/2011\nz 25. januára 2012, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že :\n„V správnom súdnictve je (krajský) súd viazaný obsahom jednotlivých bodov žaloby a v odôvodnení\nrozhodnutia sa musí s nimi vyporiadať. Len Najvyššiemu súdu SR ako odvolaciemu súdu v správnom\nsúdnictve zákon umožňuje, ak sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,\nv odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,\nprípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods.\n2 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta OSP); ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako\nodvolací súd v obdobnej veci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v\nodôvodnení poukázať už len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie (§ 250ja\nods. 7 OSP). Krajského súdu ako súdu prvého stupňa v správnom súdnictve sa citované zákonné\nustanovenia netýkajú a nerešpektovaním platných princípov na riadne odôvodnenie rozhodnutia krajský\nsúd v správnom súdnictve odníma účastníkovi možnosť náležite skutkovo a aj právne argumentovať\nproti rozhodnutiu súdu (rozsudku krajského súdu), voči ktorému má právo podať opravný prostriedok\n(odvolanie).\nZ citovaného odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd sa uvedených zákonných zásad dôsledne\nnepridržiaval, čím sa stalo jeho rozhodnutie nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov a preto mu\nchýba presvedčivosť, požadovaná zákonom (§ 157 ods. 2 posledná veta v spojení s § 246c ods. 1 prvá\nveta OSP)“.\nPosudzujúc obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, odvolací súd dospel k záveru, že argumentácia\nžalobcu v odvolaní, týkajúca sa nepreskúmateľnosti prvostupňového rozsudku z dôvodu jeho\nnedostatočného odôvodnenia, je v plnom rozsahu opodstatnená. Prisvedčil mu v tom, že krajský súd\nodôvodnenie výroku napadnutého rozsudku založil iba na formálnom i keď rozsiahlom opise jednotlivých\nzmlúv, v podstate bez akéhokoľvek vysporiadania sa s argumentáciou žalobcu uvedenou v žalobe,\npričom vlastnému právnemu odôvodneniu rozsudku venoval pozornosť v minimálnom rozsahu (na\nstrane č. l. 31), čím postihol napadnutý rozsudok deficitom nepreskúmateľnosti odvolacím súdom.\nPokiaľ teda v posudzovanej veci krajský súd nepreskúmal komplexne žalobcove procesné i hmotné\nnámietky, podľa názoru odvolacieho súdu postupoval nedôsledne, a uvedeným postupom bolo\nporušené jeho právo na spravodlivý a riadny súdny proces, právo domáhať sa zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde ako aj zásada spravodlivého procesu podľa\nčl. 46 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd. Ústavný súd Slovenskej republiky už\nvyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na\ntaké odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a\nskutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany“ (IV. ÚS 115/03).\nZa stavu, že súd prvého stupňa sa žalobnými dôvodmi dostatočne nezaoberal, odvolaciemu súdu\nnezostávalo nič iné ako skonštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nezodpovedá požiadavke\nvyplývajúcej z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. v zmysle ktorej je povinnosťou súdov uviesť v rozhodnutí\ndostatočné a relevantné dôvody na ktorých svoje rozhodnutie založili. Súčasťou základného práva na\nsúdnu a inú právnu ochranu je totiž nepochybne požiadavka, aby sa príslušný všeobecný súd v konaní\nprávne korektným spôsobom a zrozumiteľne vyrovnal nielen so skutkovými okolnosťami prípadu, ale aj\ns vlastnými právnymi závermi, ktoré ho viedli ku konkrétnemu rozhodnutiu. Podľa názoru odvolacieho\nsúdu odôvodnenie predmetného rozhodnutia krajského súdu uvedené atribúty nespĺňa.\nPodľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania postupom súdu\nodňala možnosť konať pred súdom.\nPod odňatím možnosti konať pred súdom možno vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým\núčastníkovi konania znemožnil realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok\npriznáva, pričom možnosť konať pred súdom prvého stupňa, je účastníkovi odňatá vždy, ak jeho\n\nrozhodnutie neposkytuje účastníkovi konania dostatočné argumenty preukazujúce zákonnosť jeho\nrozhodnutia alebo postupu.\nU nepreskúmateľného rozhodnutia nemožno hodnotiť správnosť relevantných právnych otázok ani vady\nsprávneho konania, pretože bolo nutné takéto rozhodnutie zrušiť a otvoriť tým krajskému súdu procesný\npriestor pre vydanie rozhodnutia nového, ktoré nebude postihnuté zmieneným deficitom.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, s poukazom na vyššie uvedené, zrušil z procesných dôvodov podľa\n§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. napadnutý rozsudok a vec podľa §\n221 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie\nbez toho, aby sa zaoberal meritom veci.\nV ďalšom konaní prvostupňový súd prejedná vec v medziach podanej žaloby, dôsledne sa vysporiada so\nvšetkými námietkami žalobcu, vrátane odvolacích námietok, znova o nej rozhodne a svoje rozhodnutie\naj riadne a presvedčivo odôvodní.\nSúčasne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí opätovne rozhodne o náhrade trov konania vrátane\ntrov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvej O.s.p.).\nPodľa § 250ja ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom\nodvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta tretia\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4S/164/2008", "guid": "f94c4e92-975d-44cf-aa65-9e3e1169ab74:2bf7a2e9-2402-4108-ba6b-f592c45db048", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}