{"guid": "657a8c19-d5a6-402f-a327-c00499c72b07:b54f134f-1f95-4d0f-927f-c9a432526e19", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1008201710.1", "spisova_znacka": "5Sži/24/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži/24/2012 z 21. 11. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. novembra 2013, sp. zn. 5Sži/24/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:1008201710.1", "identifikacne_cislo": "1008201710", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Baricová", "sudca_id": 384, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-baricova-384", "datum_vydania": "2013-11-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-11"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/211#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b54f134f-1f95-4d0f-927f-c9a432526e19", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1008201710.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1008201710.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1008201710.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sži/24/2012\n1008201710\n21. 11. 2013\nJUDr. Jana Baricová\nECLI:SK:NSSR:2013:1008201710.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej\na členov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci žalobcu EUREA,\nobčianske združenie, so sídlom Tupého č. 25/A, Bratislava, IČO: 30 794 242, zastúpeného Mgr.\nVladimírom Šárnikom, advokátom so sídlom Národného oslobodenia 25, Bernolákovo, proti žalovanému\nÚradu pre verejné obstarávanie, so sídlom Dunajská 68, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia a postupu žalovaného z 31. októbra 2008, č. 139-P/10-2008, o odvolaní žalovaného proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave z 16. mája 2012, č. k. 2S/217/2008-50, v spojení s opravným\nuznesením z 19. októbra 2012, č. k. 2S/217/2008-70, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 16. mája 2012, č. k.\n2S/217/2008-50 v spojení s opravným uznesením z 19. októbra 2012, č. k. 2S/217/2008-70 p o t v\nrdzuje.\nÚčastnom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nRozsudkom zo 16. mája 2012, č. k. 2S/217/2008-50 Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nzamietol podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) žalobu, ktorou sa žalobca\ndomáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 31. októbra 2008, č. 139-P/10-2008.\nNapadnutým rozhodnutím žalovaný zmenil rozhodnutie úradu č. 223-211/2008 z 10. októbra 2008 o\nodmietnutí poskytnutia informácie týkajúcej sa zápisu občianskeho združenia C.R.I. tak, že účastníkovi\nkonania (žalobcovi v tunajšom konaní) podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom\nprístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“) nesprístupňuje informácie týkajúce sa\nzápisu občianskeho združenia C.R.I. do zoznamu podnikateľov a že mu sprístupňuje informácie, na\nktoré sa nevzťahuje obmedzenie prístupu k informáciám podľa informačného zákona.\nKrajský súd vo veci rozhodoval v novom konaní, po tom, ako bol jeho predchádzajúci rozsudok z\n20. októbra 2010, č. k. 2S/217/2008-21 uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) z 15. decembra 2011, sp. zn. 5Sži/3/2011 zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie\nkonanie.\nVzhľadom na to krajský súd, súc viazaný právnym názorom najvyššieho súdu vysloveným v označenom\nuznesení, rešpektoval upozornenie najvyššieho súdu na absenciu námietky všeobecného a neurčito\nformulovaného výroku napadnutého rozhodnutia, a na túto jeho vadu (nepreskúmateľnosť napadnutého\nrozhodnutia) neprihliadol.\n\nKrajský súd poukázal na právnu úpravu sprístupňovania informácií obsiahnutú v zákone o slobode\ninformácií (najmä § 3, § 11, § 12, § 17, § 18), ako aj na zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“; najmä § 26, § 128, §\n129) dospel k záveru, že nemožno priznať relevanciu tvrdeniu žalobcu, že pokiaľ podnikateľ podá\nžiadosť o registráciu, zákonom určené doklady, pričom nesplnenie tejto povinnosti je sankcionované\nzastavením konania. Podľa názoru krajského súdu náležitosti a prílohy žiadosti o registráciu ustanovené\n§ 129 zákona o verejnom obstarávaní nemožno stotožňovať s povinnosťou ich predložiť, ide len\npodmienku zápisu. Či bude podmienka splnená odovzdaním dokladov, o tom rozhoduje podnikateľ,\npredložiť doklady nie je jeho právnou povinnosťou. Sprístupnenie informácií, ktoré žalovanému poskytlo\nobčianske združenie C.R.I., je preto možné len so súhlasom dotknutej osoby. Vzhľadom na skutočnosť,\nže dotknutá osoba neudelila súhlas so sprístupnením informácií, ktoré žalovanému poskytla pri jej zápise\ndo zoznamu podnikateľov, žalovaný v súlade so zákonom uvedené informácie nebol oprávnený ani\npovinný sprístupniť.\nVo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že pre nedodržanie zákonom ustanovených lehôt na vydanie rozhodnutia\nv konaní podľa zákona o slobode informácií došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia (§18 ods. 3), a\nteda napadnuté rozhodnutie bolo vydané ako nadbytočné, krajský súd skonštatoval, že do dňa vydania\nnapadnutého rozhodnutia, 10.októbra 2008, nenastala fikcia vydania zamietavého rozhodnutia.\nV tomto smere krajský súd uviedol, že zákon o slobode informácií osobitne neupravuje otázku postupu\nsprávneho orgánu po tom, ako došlo k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia v odvolacom konaní. Preto\nje podľa názoru krajského sudu namieste pristúpiť k aplikácii všeobecného zákona o správnom konaní\n(§ 22 ods. 1 zákona o slobode informácií), t. j. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny\nporiadok)v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“). Správny poriadok ustanovuje\npovinnosť správneho orgánu vo veci rozhodnúť do 30 dní od začatia konania, vo zvlášť zložitých\nprípadoch najneskôr do 60 dní (§ 49 ods. 2 správneho poriadku).\nNásledne mal za to, že žalovaný po vrátení veci na ďalšie konanie rozhodnutím č. 119-P/09-2008 z 25.\nseptembra 2008 postupoval v súlade so subsidiárne platiacim správnym poriadkom, keď 10. októbra\n2008 vydal o žalobcovej žiadosti nové rozhodnutie. Keďže vydanie fiktívneho rozhodnutia spája zákon\no slobode informácií s márnym uplynutím lehoty 8 pracovných dní od podania žiadosti o sprístupnenie\ninformácií povinnej osobe, nemohlo mať rovnaké právne následky uplynutie lehoty 8 pracovných dní od\nzrušenia pôvodného rozhodnutia správnym orgánom druhého stupňa a vrátenia veci na ďalšie konanie.\nŽalovaný teda podľa názoru krajského súdu nepochybil, keď rozhodol o rozklade žalobcu tak, že svoje\nprvostupňové rozhodnutie zmenil, pričom časť informácií žalobcovi poskytol a časť podľa § 11 ods. 1\npísm. a/ zákona o slobode informácií nesprístupnil.\nO náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi a ani\nžalovanému, ktorý zásadne nemá právo na náhradu trov, právo na náhradu trov konania nepriznal.\nProti tomuto rozsudku podal v lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 OSP, § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP) odvolanie žalobca. Žiadal rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že žalobe bude v plnom rozsahu\nvyhovené. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania, ktoré špecifikoval.\nPodľa žalobcu nemožno priznať správnosť záverom krajského súdu o tom, že v dôsledku plynutia času\nnedošlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií. Má za to, že ani\nsprávny poriadok rovnako ako zákon o slobode informácií neobsahuje osobitnú právnu úpravu lehoty na\nrozhodnutie správneho orgánu po tom, ako bolo jeho rozhodnutie zrušené v odvolacom konaní a vec mu\nbola vrátená na ďalšie konanie. Krajský súd v zásade s neznámych dôvodov, úplne formalisticky, zvolil\naplikáciu správneho poriadku, ktorý je pre žalobcu nepriaznivejší a má za následok jeho diskrimináciu\nako žiadateľa o sprístupnenie informácie. Považuje za nelogické, aby v dôsledku úspešného uplatnenia\nopravného prostriedku sa lehota na sprístupnenie informácie predĺžila z 8 pracovných dní na 30 až 60\nkalendárnych dni.\nSpochybnil tiež záver o existencii právnej povinnosti občianskeho združenia C.R.I. poskytnúť k žiadosti\no zápis do zoznamu podnikateľov podľa zákona o verejnom obstarávaní. Podľa žalobcu je pravdivé\ntvrdenie, že podnikateľ nemá povinnosť požiadať o zápis do zoznamu podnikateľov; keď tak však\n\nurobí, vznikne mu podľa § 129 písm. g/ zákona o verejnom obstarávaní povinnosť poskytnúť zákonom\nustanovené doklady, pod sankciou zastavenia konania (§ 130 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní).\nNeobstojí preto, podľa názoru žalobcu, tvrdenie, že C.R.I. poskytol požadované listinné doklady bez\nprávnej povinnosti.\nŽalobca krajskému súdy vytkol, že ignoroval, okrem iného, aj ústavný aspekt veci. Najmä sa nezaoberal\notázkou naplnenia materiálnej podmienky pre obmedzenie práva na informácie v zmysle čl. 26 ods. 4\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). V tejto súvislosti mal podľa neho súd vysvetliť, prečo\nsa domnieva, že je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné utajiť informáciu o obsahu úradného spisu\nvedeného vo veci zápisu podnikateľa do zoznamu vedeného žalovaným. Nevyhnutnosť v demokratickej\nspoločnosti je totiž základnou podmienkou pre utajenie informácie.\nPripomenul, že zoznam podnikateľov podľa zákona o verejnom obstarávaní je zoznamom podnikateľov\noprávnených uchádzať sa o získanie zákazky financovanej z verejných prostriedkov, pričom predloženie\npotvrdenia o zápise do tohto zoznamu má za následok, že podnikateľ nemusí preukazovať splnenie\npodmienok účasti vo verejnom obstarávaní. Je preto v demokratickej spoločnosti nevyhnutné, aby\nverejnosť mala právo oboznámiť sa s obsahom takéhoto úradného spisu. Dodal, že práve občianske\nzdruženie C.R.I. v čase, keď sa s potvrdením o zápise do zoznamu úspešne zúčastnilo verejného\nobstarávania, nemalo podľa verejne dostupných registrov živnostenské oprávnenie, a teda nespĺňalo\nzákladnú podmienku účasti vo verejnom obstarávaní.\nĎalej žalobca spochybnil nerozpornosť a dôveryhodnosť rozsudku krajského súdu vo vzťahu k jeho\npredchádzajúcemu rozhodnutiu vo veci, rozsudku z 20. októbra 2010, č. k. 2S/217/2008-21, v ktorom\nkrajský súd skonštatoval nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, pričom v tu napadnutom\nrozsudku sa touto vadou vôbec nezaoberal. Zdôraznil, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia, a to aj\njeho výroku, je vadou, na ktorú musí súd prihliadať ex offo, a teda musí napadnuté rozhodnutie vždy\nzrušiť. Nepreskúmateľné rozhodnutie logicky nemôže meritórne preskúmať vôbec, inak by nebolo\nnepreskúmateľné, a to bez ohľadu na dôvody uvádzané v žalobe.\nŽalovaný sa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu nestotožnil s jeho názorom, že\nobčianske združenie C.R.I. poskytlo požadované listiny na základe právnej povinnosti. Je právom\nkaždého podnikateľského subjektu požiadať o zápis do zoznamu podnikateľov vedeného žalovaným.\nNásledne nemôže byť povinnosťou každého podnikateľského subjektu predložiť doklady požadované\npodľa § 129 zákona o verejnom obstarávaní. Jediná povinnosť vyplývajúca z citovaného zákona je\npovinnosť písomne oznámiť úradu zmenu údajov uvádzaných v žiadosti a doložiť aktuálny doklad\npreukazujúci zmenu v lehote 30 dní (§ 132 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní). Táto povinnosť sa\nvzťahuje len na už zapísaných podnikateľov.\nZastavenie konania o žiadosti o zápis do zoznamu z dôvodu, že nespĺňa požadované náležitosti,\nnemožno považovať za sankciu. Predložené prílohy sú vrátené podnikateľovi a on môže o zápis do\nzoznamu podnikateľov opätovne požiadať. Preto s dokumentmi, ktoré sú prílohou žiadosti o zápis do\nzoznamu podnikateľov treba nakladať v súlade s § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o slobode informácií.\nZdruženie C.R.I. vyjadrilo nesúhlas s poskytnutím informácií a dokladov, žalovaný sprístupnil len tie\ndoklady, na ktoré sa obmedzenie vyplývajúce z § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o slobode informácií\nnevzťahuje.\nČo sa týka ďalšej povinnosti podnikateľa zapísaného do zoznamu preukazovať splnenie podmienok\núčasti vo verejnom obstarávaní, žalovaný dal do pozornosti, že potvrdenie o zápise v zozname\npodnikateľov oprávňuje podnikateľa preukázať vo verejnom obstarávaní splnenie podmienok účasti\ntýkajúce sa osobného postavenia podľa § 26 ods. 2 koná o verejnom obstarávaní. Na účasť vo verejnom\nobstarávaní však verejný obstarávateľ, resp. obstarávateľ ustanovuje aj podmienky účasti týkajúce sa\nfinančného a ekonomického postavenia a doklady na ich preukázanie podľa § 27 zákona o verejnom\nobstarávaní a technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti a doklady na ich preukázanie podľa\n§§ 28 až 30 zákona o verejnom obstarávaní.\nVo vzťahu k lehote na rozhodnutie po tom, ako bolo odvolacím orgánom zrušené a vec vrátená\nna ďalšie konanie, žalovaný vyslovil názor, že v tomto prípade nie je možné aplikovať analogicky §\n17 ods. 1 zákona o slobode informácií, ale správny orgán sa bude riadiť lehotami ustanovenými v\n\nsprávnom poriadku. Preto nevidí pochybenie v tom, že po vrátení veci na ďalšie konanie (rozhodnutie\nz 25. septembra 2008, č. 119-P/09-2008) postupoval v súlade s § 49 správneho poriadku a 10.\noktóbra 2008 vydal nové rozhodnutie vo veci. Podľa žalovaného, nemožno sa stotožniť s tvrdením\nžalobcu, že aplikáciou § 49 správneho poriadku dochádza k poškodeniu žiadateľa o informáciu, pretože\njednoduchých veciach rozhodne správny orgán bezodkladne.\nVýrok napadnutého rozhodnutia je podľa žalovaného v absolútnom súlade s § 47 ods. 1, 2\nsprávneho poriadku. Obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa\nktorého sa rozhodlo. Výrok rozhodnutia, ktorým sa nesprístupňujú žiadateľom požadované informácie\nnemôže zároveň tieto informácie konkretizovať, keďže v takom prípade by výrok rozhodnutia fakticky\nsprístupňoval informácie, ktorých sprístupnenie § 11 zákon o slobode informácií zakazuje.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu\npredchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a ods.\n3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu\nnemožno priznať úspech.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti\nfyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 OSP).\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo\nv správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť\nrozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu\na vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude\núčastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.\nÚlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\npiatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný\nna konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj\nprocesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou\nvadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia\n(§ 250i ods. 3 OSP).\nZ administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zmenil\nrozhodnutie úradu č. 223-211/2008 z 10. októbra 2008 o odmietnutí poskytnutia informácie týkajúcej\nsa zápisu občianskeho združenia C.R.I. tak, že účastníkovi konania podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona\no slobode informácií nesprístupňuje informácie týkajúce sa zápisu občianskeho združenia C.R.I. do\nzoznamu podnikateľov, a že mu sprístupňuje informácie, na ktoré sa nevzťahuje obmedzenie prístupu\nk informáciám podľa informačného zákona.\nV odôvodnení rozhodnutia o. i. uviedol, že účastníkom konania požadované informácie, resp.\ndokumenty, konkrétne žiadosť o zapísanie do zoznamu podnikateľov a doklady podľa § 26 ods. 2 zákona\no verejnom obstarávaní, boli úradu ako povinnej osobe v zmysle § 2 zákona o slobode informácií\nodovzdané občianskym združením C.R.I., a to v súvislosti so zápisom tohto občianskeho združenia do\nzoznamu podnikateľov.\n\nVzhľadom na skutočnosť, že tieto informácie boli úradu odovzdané osobou, ktorá nemá status povinnej\nosoby v zmysle § 2 zákona o slobode informácií, úrad podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o slobode\ninformácií listom z 29. septembra 2008 vyzval občianske združenie C.R.I. na udeleniu súhlasu na\nsprístupnenie informácii požadovaných účastníkom konania.\nObčianske združenie C.R.I. listom z 02. októbra 2008 úradu oznámilo, že so sprístupnením informácií\ntýkajúcich sa zápisu občianskeho združenia C.R.I. do zoznamu podnikateľov nesúhlasí. Vzhľadom na\nuvedenú skutočnosť úrad v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o slobode informácií nesprístupnil\núčastníkovi konania informácie, ktoré boli občianskym združením C.R.I. v súvislosti so zápisom do\nzoznamu podnikateľov odovzdané úradu.\nInformácie tvoriace súčasť spisu, ktorý sa týka zápisu občianskeho združenia C.R.I. do zoznamu\npodnikateľov, ktoré nemajú status informácií v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o slobode informácií,\núrad účastníkovi konania podľa § 16 zákona o slobode informácií sprístupnil a v prílohe rozhodnutia\núčastníkovi konania zaslal ich fotokópie.\nZákon o slobode informácií v podrobnostiach upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu\nk informáciám (§ 1). Obmedzenia práva na slobodný prístup k informáciám sú upravené v ustanoveniach\n§ 8 až § 13 tohto zákona, pričom najvyšší súd sa bude zaoberať obmedzením na prístup k informáciám\npodľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ slobode informácií, ktoré je v predmetnej veci sporné.\nPodľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o slobode informácií povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie\nalebo informáciu nesprístupní, ak jej bola odovzdaná osobou, ktorej takú povinnosť zákon neukladá\na ktorá na výzvu povinnej osoby písomne oznámila, že so sprístupnením informácie nesúhlasí. Ak\nna výzvu povinnej osoby neodpovie osoba oprávnená udeliť súhlas na sprístupnenie informácie do\nsiedmich dní, predpokladá sa, že so sprístupnením informácie súhlasí. Na tieto následky musí byť osoba\nvo výzve upozornená,\nUstanovenie písmena a/ sa nepoužije, ak ide o informácie, ktoré sa získali za verejné financie, alebo\nak sú to informácie týkajúce sa použitia takých prostriedkov, alebo ak ide o informácie o nakladaní s\nmajetkom štátu alebo majetkom obce (§ 11 ods. 2 zákona o slobode informácií).\nDotknutou informáciou v prejednávanej veci sú údaje o občianskom združení C.R.I. vedené v zozname\npodnikateľov Úradu pre verejné obstarávanie podľa § 128 a nasl. zákona o verejnom obstarávaní.\nPodľa § 128 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní úrad vedie zoznam podnikateľov, ktorí preukázali\nspôsobilosť na uzavieranie zmlúv alebo rámcových dohôd vo verejnom obstarávaní a ktorí o zapísanie\npožiadali. Podnikateľ vo verejnom obstarávaní preukazuje splnenie podmienok účasti vo verejnom\nobstarávaní podľa § 26 údajmi a dokladmi, zapísanými v zozname podnikateľov.\nPodľa § 128 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní zoznam podnikateľov je verejne prístupný zoznam,\ndo ktorého môže každý nazrieť a robiť si z neho výpisy. Údaje zo zoznamu podnikateľov podľa § 131\npísm. a/ až d/ uverejní úrad na svojej internetovej stránke.\nPodľa § 130 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní ak žiadosť nespĺňa všetky požadované náležitosti,\núrad vyzve podnikateľa, aby ich v určenej lehote doplnil. Ak ich podnikateľ v určenej lehote nedoplní,\núrad konanie zastaví a žiadosť mu s prílohami vráti.\nZákon o verejnom obstarávaní pritom neukladá povinnosť podnikateľským subjektom požiadať o zápis\ndo zoznamu podnikateľov podľa § 128 a nasl. zákona o verejnom obstarávaní. Zápis je fakultatívny a\nsmeruje k uľahčeniu administrácie verejných obstarávaní.\n\nListiny požadované ako povinná príloha žiadosti podľa § 129 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní\nslúžia na osvedčenie údajov o podnikateľovi, ktorý sa rozhodol požiadať o zápis a majú rovnaký\nrežim ako žiadosť, t. j. vo vzťahu k zoznamu podnikateľov nezakladajú podnikateľovi povinnosť ich\npredloženia. Preto v prípade nepredloženia listiny, alebo jej nedostatku, ktorý žiadateľ neodstráni, úrad\nho do zoznamu nezapíše - konanie zastaví a listiny, ktoré bol doručil mu vráti (§ 130 ods. 1 zákona o\nverejnom obstarávaní).\nSprávne uviedol žalovaný, že zastavenie konania nemožno vnímať ako sankciu za nesplnenie zákonom\nuloženej povinnosti. Ide o následok nedostatku procesných podmienok pre to, aby úrad rozhodol o tom,\nči sú splnené hmotnoprávne predpoklady pre zápis do zoznamu, t. j. či podnikateľ spĺňa podmienky\núčasti vo verejnom obstarávaní podľa § 26 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní (pozri § 130 ods. 3\nzákona o verejnom obstarávaní). Takáto sankcia by bola navyše nelogická, pretože nemotivuje žiadateľa\nna predloženie úplnej žiadosti, nepredstavuje preňho hrozbu majetkovej alebo inej ujmy v dôsledku\nnesplnenia si povinnosti. Zastavenie konania o žiadosti o zápis do zoznamu podnikateľov nevylučuje\npodnikateľa z účasti na verejnom obstarávaní.\nPreto vo vzťahu k zoznamu podnikateľov vedenému žalovaným podľa § 128 a nasl. zákona o verejnom\nobstarávaní je podnikateľ vždy osobou, ktorej zákon neukladá povinnosť odovzdať informácie - listiny\npodľa § 129 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní. Tieto sú odovzdávané na báze dobrovoľnosti,\nktorou sa spravuje celý proces zapisovania do tohto zoznamu. Následne sú informácie nachádzajúce\nsa v zozname podnikateľov informáciami podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o slobode informácií a bez\nvýslovného alebo tacitného súhlasu dotknutej osoby nemôžu byť ďalej sprístupnené.\nNajvyšší súd považuje námietku žalobcu vo vzťahu k záverom krajského súdu o lehotách pre vydanie\nnového rozhodnutia o žiadosti o sprístupnenie informácií za irelevantnú. V tu prejednávanej veci totiž\ndošlo k faktickému vydaniu rozhodnutia o žiadosti žalobcu, preto neexistuje legitímna potreba pre fiktívne\nrozhodnutie podľa § 18 ods. 3 zákona o informáciách. Rozhodnutie, ktoré bolo povinnou osobou vydané,\nhoci aj po lehote na vydanie rozhodnutia (§ 17 zákona o slobode informácií), má vždy pred fiktívnym\nrozhodnutím prednosť.\nKonštrukcia fiktívneho rozhodnutia slúži na ochranu práv a právom chránených záujmov žiadateľa o\ninformáciu v prípade úplnej nečinnosti povinnej osoby. Účelom zavedenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia\n(§ 18 ods. 3 a § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií) poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil\nso žiadosťou na povinnú osobu o sprístupnenie informácií, nie „legalizovať“ nečinnosť povinných\nosôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa tohto zákona. Fikcia rozhodnutia vlastne predstavuje reálnu\nneexistenciu rozhodnutia a s prihliadnutím na účel zákona sa má aplikovať táto možnosť iba potiaľ,\npokiaľ nebolo vo veci vydané vecné rozhodnutie.\nZákon o slobode informácií má slúžiť predovšetkým ako nástroj spoločenskej kontroly. Preto ak\nrozhodnutie o žiadosti o informáciu bolo vydané, „fiktívne rozhodnutie“ sa stáva bezpredmetným. V\nopačnom prípade by dochádzalo k situáciám, kedy by sa rozhodnutie zrušilo iba pre to, aby sa zopakoval\nproces a odstránili formálne vady, ktoré však vzhľadom na už prejavenú správnu úvahu reálne neprivodia\niné, či výhodnejšie rozhodnutie pre žiadateľa informácie. Formálne zopakovanie administratívneho\nkonania nepredstavuje pre žalobcu vo vzťahu k skutkovej stránke veci reálnu možnosť dosiahnuť\npriaznivejšie rozhodnutie (k tomu pozri bližšie R 122/2003). Najvyšší súd v žiadnom prípade nepopiera\nprávo žalobcu na informácie, avšak je nevyhnutné, aby toto právo bolo uplatňované účelne (nie účelovo)\na efektívne, a to nielen vo vzťahu k povinným osobách, ale i vo vzťahu k súdu. V opačnom prípade\nide zo strany žiadateľov skôr o zneužívanie práva, kedy je toto právo zámienkou pre formalistické a\nbezúčelné spory.\nZároveň lehota, v ktorej napadnuté rozhodnutie bolo vydané nemala v prejednávanej veci vplyv na jeho\nzákonnosť.\n\nPredmetom súdneho preskúmania v správnom súdnictve je zákonnosť rozhodnutia (nie jeho vecná\nsprávnosť), preto má včasné, správne a úplné formulovanie žalobných dôvodov zásadný význam. Táto\npožiadavka na žalobcu je v správnom súdnictve o to významnejšia, že podľa § 250h ods. 1 OSP je\nsúd viazaný rozsahom žaloby od jej podania a žalobca uplynutím dvojmesačnej lehoty od doručenia\nnapadnutého rozhodnutia správneho orgánu nemá možnosť žalobné dôvody rozširovať.\nZo žaloby musí byť pre súd jasné a zrozumiteľné, aké žalobné dôvody uvádza žalobca na podporu\nsvojho tvrdenia podľa § 247 ods. 1 OSP, že dotknutým rozhodnutím bol na svojich právach ukrátený. Súd\nnemôže z vlastnej iniciatívy za žalobcu nahradiť žalobné dôvody ani sám nevyhľadáva ďalšie možné\nvady napadnutého rozhodnutia.\nŽalobca sa vo svojej žalobe ako na dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutie sústredil na lehoty\npre vydanie rozhodnutia, rozsah poskytnutej informácie a nedôvodnosť nesprístupnenia informácií z\nregistra podnikateľov vedeného žalovaným, pretože podľa žalobcu nešlo o informácie podľa § 11 ods.\n1 písm. a/ zákona o slobode informácií.\nPreto pokiaľ žalobca uvádza, že „nepreskúmateľnosť rozhodnutia je vadou, na ktorú musí súd prihliadať\nex offo, a teda musí napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť“, považuje najvyšší súd za potrebné upozorniť,\nže úprava konania v správnom súdnictve je striktnejšia než všeobecná úprava občianskeho súdneho\nkonania. Je pravda, že v zmysle § 250i ods. 3 OSP pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho\norgánu správny súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv\nna zákonnosť napadnutého rozhodnutia, avšak toto zákonné ustanovenie je nutné vykladať v spojení s §\n250h OSP, pretože žaloba v správnom súdnictve vymedzuje nielen rozsah preskúmavania napadnutého\nrozhodnutia, ale aj dôvody jeho tvrdenej nezákonnosti.\nNásledne teda platí, že súd v správnom súdnictve pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho\norgánu prihliada predovšetkým na tie vady konania pred správnym orgánom uvedené v žalobe, ktoré\nmohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nPri aplikácii ustanovenia § 250i ods. 3 OSP správny súd nad rámec žaloby prihliada len na tie vady\nkonania pred správnym orgánom, včítane vád procesných, ktoré mohli mať za následok ujmu na právach\núčastníka konania.\nHoci námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalobca vo svojej žalobe nevzniesol,\nkrajský súd sa ňou vo svojom skoršom rozsudku z 20. októbra 2010, č. k. 2S/217/2008-21 zaoberal a\nsvoj rozsudok, ktorým napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d/ a ods. 3 OSP, na ňom\npostavil, pričom vo výroku použité ustanovenia § 250j ods. 3 OSP vôbec neodôvodnil. Žalobca zrejme\nopomenul, že práve tento postup krajského súdu, spočívajúci v prekročení právomoci preskúmavať\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia čo do dôvodov nezákonnosti ako aj nedostatok odôvodnenia v\ntomto smere, bol dôvodom, pre ktorý najvyšší súd uznesením z 15. decembra 2011, sp. zn. 5Sži/3/2011\ntento rozsudok zrušil a vec krajskému súdu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bol vydaný tu odvolaním\nnapadnutý rozsudok.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky už vo svojom zrušujúcom uznesení z 15. decembra 2011 sp. zn.\n5Sži/3/2011 poukázal na to, že z obsahu spisového materiálu žalovaného nesporne vyplýva, že žalovaný\nv prílohe svojho zmeňujúceho rozhodnutia zaslal žalobcovi fotokópie dokumentov týkajúce sa zápisu\nobčianskeho združenia C.R.I. do zoznamu podnikateľov, na ktoré sa nevzťahuje režim nesprístupnenia\npodľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o slobode informácií. Jasne teda konštatoval, že niet sporu o tom,\naké informácie boli žalobcovi poskytnuté bez ohľadu na výrok rozhodnutia a že niet zákonného dôvodu\nna jeho zrušenie pre nepreskúmateľnosť.\nSkutočnosť, že krajský súd vo svojom prvšom rozsudku žalobe žalobcu vyhovel a napadnuté rozhodnutie\npre nepreskúmateľnosť zrušil, nezakladá dôvod pre spochybňovanie nového rozsudku krajského súdu\n\nvo veci. Rozhodne nemožno skonštatovať jeho nedôveryhodnosť. Čo sa týka žalobcom tvrdenej\nrozpornosti, táto vyplýva z vyššie uvedenej skutočnosti, t. j., že prvší rozsudok krajského súdu bol z\ndôvodu prekročenia preskúmavacej právomoci zrušený, pričom v novom konaní bol krajský súd viazaný\nprávnym názorom najvyššieho súdu vysloveným v uznesení z 15. decembra 2011, sp. zn. 5Sži/3/2011\n(§ 250ja ods. 4 OSP).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s odôvodením rozsudku krajského súdu (§ 219 ods.\n2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), že sprístupnenie informácií, ktoré žalovanému poskytlo\nobčianske združenie C.R.I., je možné len so súhlasom dotknutej osoby a že vzhľadom na skutočnosť, že\ndotknutá osoba neudelila súhlas so sprístupnením informácií, ktoré žalovanému poskytla pri jej zápise do\nzoznamu podnikateľov, žalovaný v súlade so zákonom uvedené informácie nebol povinný ani oprávnený\nsprístupniť.\nPokiaľ ide úvahy žalobcu týkajúce sa konania podľa zákona o verejnom obstarávaní, tieto sú podľa\nnázoru najvyššieho súdu vo vzťahu k žiadosti o poskytnutie informácie bez právneho významu.\nVychádzajúc z vyššie uvedeného dospel najvyšší súd k záveru, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nzo 16. mája 2012, č. k. 2S/217/2008-50 (v spojení s opravným uznesením z 19. októbra 2012, č.\nk. 2S/217/2008-70) bol vydaný v súlade so zákonom, krajský súd sa v ňom náležite vysporiadal s\nnámietkami vznesenými v žalobe a v ich rozsahu napadnuté rozhodnutie preskúmal, pričom jeho\nskutkové a práve závery sú správne, a preto tento rozsudok krajského sudu potvrdil podľa § 250ja ods.\n3 OSP a § 219 ods. 1, 2 OSP.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP\nv spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP, nakoľko žalobca v odvolacom konaní\núspech nemal a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/217/2008", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}