{"guid": "4e6da1fd-db1c-422e-b27d-86d320b7c7bb:5127a5d4-1f41-4a4b-b8a3-92aabccd3b3a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1008201092.1", "spisova_znacka": "2Sžp/16/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/16/2012 z 19. 6. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. júna 2013, sp. zn. 2Sžp/16/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:1008201092.1", "identifikacne_cislo": "1008201092", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "datum_vydania": "2013-06-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-137", "nazov": "§ 137 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-137", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-76", "nazov": "§ 76 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-76", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-76"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-88", "nazov": "§ 88 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-88", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-137", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-76", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-88"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5127a5d4-1f41-4a4b-b8a3-92aabccd3b3a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1008201092.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1008201092.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1008201092.1/text", "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžp/16/2012\n1008201092\n19. 06. 2013\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2013:1008201092.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a\nčlenov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci žalobcov: 1.) X.. C.\nL., nar. XX. E. XXXX, bytom v I., X., 2.) A. L., nar. XX. B. XXXX, bytom v I., X., obaja zastúpení advokátkou\nJUDr. Karolínou Staroňovou, so sídlom v Bratislave, Trenčianska 57, proti žalovanému: Obvodný úrad\nv Bratislave, so sídlom v Bratislave, Staromestská 6, za účasti účastníkov konania: 1.) A. I., nar. XX.\nA. XXXX, bytom v I., L., 2) W. I., nar. XX.A. XXXX, bytom v I., L., o preskúmanie zákonnosti postupu\na rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného bývalého Krajského stavebného úradu v Bratislave č.\nA-2008/01752-PSO zo dňa 20. mája 2008, konajúc o odvolaní žalobcov v prvom a druhom rade proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 64/2008-106 zo dňa 11. novembra 2011 v spojení s\nopravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 64/2008-138 zo dňa 24. apríla 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 64/2008-106 zo dňa\n11. novembra 2011 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 64/2008-138\nzo dňa 24. apríla 2012, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č. k. 4S 64/2008-106 zo dňa 11. novembra 2011\npodľa ustanovenia § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zamietol žalobu žalobcov proti\nrozhodnutiu právneho predchodcu žalovaného bývalého Krajského stavebného úradu v Bratislave (ďalej\nlen žalovaný) č. A-2008/01752-PSO zo dňa 20. mája 2008, ktorým zmenil rozhodnutie stavebného\núradu Mestskej časti Bratislava - Ružinov č. SÚ/2007/5836-26/HAN-27 zo dňa 8. novembra 2007\nv časti podmienok pre dokončenie fasády tak, že stavebníci (ďalší účastníci v prvom a druhom\nrade, pozn. súdu) sú povinní dbať, aby čo najmenej rušili užívanie susednej stavby (vo vlastníctve\nžalobcov v prvom a druhom rade, pozn. súdu); zateplenie a konečnú úpravu fasády zo strany susednej\nnehnuteľnosti sú povinní realizovať pomocou vysunutého lešenia z vlastného pozemku a montážnej\nplošiny, aby vykonávanými prácami nevznikli škody, ktorým možno zabrániť, a to v lehote 6 mesiacov\nodo dňa právoplatnosti rozhodnutia o dodatočnom stavebnom povolení a zároveň povolení užívania\npredmetnej stavby; v prípade, že pri prácach dôjde k poškodeniu susednej stavby, po ich ukončení sú\nstavebníci povinní uviesť susednú stavbu do pôvodného stavu, a ak to nie je možné alebo hospodársky\núčelné, poskytnúť vlastníkovi náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody (občianskoprávne\npredpisy). Vo zvyšnej časti rozhodnutie potvrdil.\nKrajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že oba správne orgány sa pri rozhodovaní v celom rozsahu\nvysporiadali s námietkami žalobcov, ktoré boli totožné s námietkami pred správnymi orgánmi a v\n\nsúdnom konaní; rozhodnutie žalovaného považuje za súladné so zákonom. Zo spisového materiálu\nmal krajský súd preukázané, že stavebný dozor na stavbe bol vykonávaný U.. W. P., autorizovaným\nstavebným inžinierom, evidenčné č. XXXX*A*X a U.. W. L., osobou odborne spôsobilou na výkon\nstavebného dozoru pre pozemné stavby, evidenčné č. XXXXX*XX*. Obaja v stanovisku z 30. júna\n2005 uviedli, že previazanie hydroizolácie prístavby domu žalobcov a budovanej časti renovovaného\ndomu stavebníkov I. umožňuje voľnú dilatáciu domov vo zvislej stykovej škáre od úrovne ± 0,000\ndomu žalobcov. Skutočnosti preukazujúce vlastníctvo žalobcov ku kanalizačnej prípojke nie sú zo\nstrany žalobcov preukázané žiadnym relevantným dokladom, a preto postup správnych orgánov, ktorým\nnebolo vyhovené požiadavke žalobcov na prerušenie konania podľa § 137 ods. 2 zákona č. 50/1976\nZb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov\n(ďalej len stavebný zákon) krajský súd považoval za súladný so zákonom. Uviedol, že je jednoznačnej\npreukázané, že ide o zmenu dokončenej stavby „Rekonštrukcia rodinného domu I. - J., D.“, a preto\nkrajský súd považovať námietku žalobcov, že ide o novostavbu, za neopodstatnenú.\nKrajský súd tiež konštatoval, že je síce pravdou, že samotný výrok rozhodnutia žalovaného podrobne\nnešpecifikuje námietky žalobcu, ktorým nevyhovel, avšak krajský súd mal za to, že žalovaný sa s nimi\ndostatočne vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia a z jeho obsahu je zrejmé, ako správny orgán vec z\nhmotnoprávneho hľadiska posúdil, s čím sa krajský súd stotožnil a poukázal na to, že účelom správneho\nkonania nie je veci riešiť iba po formálnej stránke.\nKrajský súd opravným uznesením č. k. 4S 64/2008-138 zo dňa 24. apríla 2012 opravil spisovú značku\nrozsudku na stranách 2-16.\nProti tomuto rozsudku podali žalobcovia v prvom a druhom rade v zákonnej lehote odvolanie, v\nktorom navrhli rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne rozsudok\nkrajského súdu zmeniť, rozhodnutie žalovaného a stavebného úradu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie\nkonanie; uplatnili si nárok na náhradu trov konania vo výške 134,79 €. Namietali, že stavebníci\nneuskutočnili zmenu dokončenej stavby, ale zhotovili novú stavbu na mieste pôvodne zaniknutej stavby.\nNa pojednávaní sa ďalší účastník a zástupca žalovaného vyjadrili, že pôvodné obvodové múry sú\nmomentálne priečkami v dome a že stavali nové základy. Je preto evidentné, že ide o novú stavbu.\nS týmito skutočnosťami sa krajský súd nevysporiadal, skutkový stav nesprávne právnej posúdil a len\nmechanicky sa stotožnil s argumentáciou žalovaného. Krajský súd sa nezaoberal argumentáciou a\nskutočnosťami uvedenými žalobcami na č.l. 44-48 a v rozsudku o tomto vyjadrení nie je ani zmienka.\nNamietali, že podľa krajského súdu nepreukázali vlastnícke právo ku kanalizačnej prípojke žiadnym\nrelevantným dokladom. Žalobcovia však predložili doklady preukazujúce ich vlastníctvo ku kanalizačnej\nprípojke - stanovisko BVS, a.s. k spoločnej kanalizačnej prípojke na X. z 2. februára 2005 (v ktorom sa\nuvádza, že vodovodné a kanalizačné prípojky sú vo vlastníctve žalobcov ako vlastníkov nehnuteľnosti),\nžiadosť žalobcov o vyjadrenie Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. (ďalej len BVS, a.s.), kúpnopredajnú zmluvu z 28. mája 1979 (ktorou prešlo vlastníctvo kanalizačnej prípojky na žalobcov), záznam\nz ústneho pojednávania z 2. júna 2005 (na ktorom bola predložená kúpno-predajná zmluva dokladujúca\nvlastníctvo ku kanalizačnej prípojke). V tejto súvislosti žalobcovia poukázali na § 4 ods. 7 (správne má\nbyť ods. 6, pozn. súdu) zákona\nč. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných\nkanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení\nneskorších predpisov (ďalej len zákon č. 442/2002 Z. z.), podľa ktorého vlastníkom kanalizačnej prípojky\nje osoba, ktorá zriadila prípojku na vlastné náklady.\nŽalobcovia v odvolaní nesúhlasili s názorom krajského súdu, že vyjadrením BVS, a.s. nedošlo k uloženiu\npovinnosti na vybudovanie novej kanalizačnej prípojky, pretože je v rozpore s § 23 ods. 4 zákona č.\n442/2002 Z. z. BVS, a.s., ktorá prevádzkuje verejné vodovody a kanalizácie podľa zákona č. 442/2002\nZ. z., vo vyjadrení uviedla, že je potrebné ukončiť stavebné konanie až na základe kladného stanoviska\nich spoločnosti. Takisto žalobcovia nesúhlasili s názorom krajského súdu, že je síce pravdou, že\nsamotný výrok rozhodnutia žalovaného podrobne nešpecifikuje námietky žalobcov, ktorým nevyhovel,\navšak z obsahu rozhodnutia je zrejmé, ako správny orgán vec z hmotnoprávneho hľadiska posúdil.\nV tomto kontexte žalobcovia poukázali na to, že záväzným je výlučne výrok rozhodnutia a nie jeho\n\nodôvodnenie; poukázali na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/430/2009,\n5Sžo/122/2010, R 33/2006, R 56/1995 a na rozhodnutie krajského súdu sp. zn. 2S 172/2007.\nPodľa názoru žalobcov krajský súd pochybil aj v tom, že do konania pribral vedľajších účastníkov\nmanželov I. a uznesenie o ich pribratí do konania obsahovalo nesprávne poučenie o opravnom\nprostriedku. Podľa názoru žalobcov Občiansky súdny poriadok v piatej časti inštitút vedľajšieho\núčastníka neupravuje. Navyše, proti uzneseniu o pribratí účastníka do konania je možné podať opravný\nprostriedok podľa § 246c ods. 1 v spojení s § 211 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Nesúhlasili s\nnázorom krajského súdu, že manželia I. aj keď sú účastníkmi správneho konania, výsledkom tohto sporu\nmôžu byť dotknuté ich práva a povinnosti. Manželia I. nemôžu vystupovať ako účastníci konania, pretože\npodľa názoru žalobcov § 250 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku priamo pomenúva účastníkov\nv konaní podľa druhej hlavy piatej časti bez možnosti pristúpenia tretích osôb. Na pojednávaní pred\nkrajským súdom 11. novembra 2011 bol vypočutý p. I., ktorý sa rozsiahlym spôsobom vyjadril ku\nkonaniu ako aj k stavebnému konaniu pred správny orgánom a uviedol, že s rozhodnutím správneho\norgánu súhlasí. Napriek tejto skutočnosti sa jeho vystúpenie neuviedlo do zápisnice o pojednávaní,\nktoré sa začalo o 9,00 hod. a skončilo o 10,15 hod., pričom zápisnica obsahuje len jednu stranu, ktorá\nnezodpovedá skutočnému priebehu pojednávania.\nŽalobcovia tiež namietali nedostatočné odôvodnenie rozsudku krajského súdu, ktoré nezodpovedá\npožiadavkám § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Krajský súd v odôvodnení neuviedol žiadne\nvlastné úvahy, ktorými sa riadil, neuviedol, ako sa vysporiadal s námietkami žalobcov. Poukázali tiež na\nformálne pochybenie týkajúce sa označenia spisovej značky na druhej až pätnástej strane rozsudku.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť.\nŽalobcovia v odvolaní uviedli tie isté skutočnosti, s ktorými sa už žalovaný vysporiadal vo vyjadrení k\nžalobe.\nĎalší účastníci v prvom a druhom rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedli, že podľa\nnich nie sú dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia krajského súdu. Argumenty uvedené v odvolaní\nsa nezakladajú na pravde, ignorujú technické normy a právne normy.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta\nObčianskeho súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu v rozsahu napadnutom v odvolaní\nspolu s výrokom o náhrade trov konania, pretože ide o závislý výrok, ktorý nebol napadnutý odvolaním\n(§ 212 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov\nv prvom a druhom rade nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle\n§ 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil, s tým, že termín\nverejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na jeho\ninternetovej stránke www.nsud.sk (§ 156 ods. 1, ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta Občianskeho\nsúdneho poriadku).\nS účinnosťou od 1. januára 2013 došlo k zrušeniu krajských stavebných úradov zákonom č. 345/2012\nZ.z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (§\n1 písm. b/). Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 citovaného zákona pôsobnosť krajských stavebných úradov\nustanovená osobitnými predpismi prechádza na obvodné úrady v sídlach krajov. V predmetnej veci v\ndruhom stupni rozhodoval bývalý Krajský stavebný úrad v Bratislave, preto jeho právnym nástupcom je\nObvodný úrad v Bratislave, ktorý má procesnú spôsobilosť konať v súdnom konaní (§ 2 ods. 6 zákona\nč. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov). Na základe uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky\nkonal s Obvodným úradom v Bratislave ako s právnym nástupcom žalovaného, a teda účastníkom tohto\npreskúmavacieho konania (§ 250 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, § 1 písm. b/, § 2 ods. 1 zákona\nč. 345/2012 Z. z., § 2 ods. 6 zákona č. 515/2003 Z. z.).\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis\nžalovaného č. A/2008/2461/PSO, zistil, že stavebníci - ďalší účastníci v prvom a druhom rade - požiadali\nstavebný úrad o vydanie stavebného povolenia na rekonštrukciu jestvujúceho rodinného domu, ktorý\nsa nachádza na pozemku parc. č. XXXXX/X v k. ú. J.. V predmetnej právnej veci, tak ako vyplýva z\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného, ide v poradí už o tretie rozhodnutie stavebného úradu o povolení\nstavby a následnej kolaudácie:\n1. Stavebný úrad Mestská časť Bratislava - Ružinov rozhodnutím č. RSP-2003/15041-4/KUE zo dňa\n26. augusta 2003 povolil stavbu „Rekonštrukcia rodinného domu s prístavbou a nadstavbou podkrovia“\nstavebníkom;\na. bývalý Krajský stavebný úrad v Bratislave rozhodnutím č. W-1733/2003-HVR z 1. decembra 2003\nstavebné povolenie zrušil;\n2. Stavebný úrad Mestská časť Bratislava - Ružinov dodatočne povolil zmenu dokončenej stavby\nrozhodnutím č. RSP-2004-10897-11/KUE zo dňa 10.septembra 2004;\na. bývalý Krajský stavebný úrad v Bratislave rozhodnutím č. A-4478/2004-HVR zo dňa 7. januára 2004\n(správne má zrejme byť 7. januára 2005) zrušil rozhodnutie stavebného úradu;\n3. Stavebný úrad Mestská časť Bratislava - Ružinov vydal rozhodnutie č. SÚ/2007/5836-26/HAN-27 zo\ndňa 8. novembra 2007, ktorým bolo dodatočne povolená stavba „Rekonštrukcia rodinného domu I. - J.,\nD.“ - tri bytové jednotky, na pozemku parc. č. XXXXX/X, k. ú. J., stavebníkom A. I. a manželke W. I. a\nzároveň podľa § 82 ods. 1 stavebného zákona a § 20 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. stavebný úrad povolil\npredmetnú stavbu užívať. Pre dokončenie fasády určil stavebníkom podmienky a rozhodol o námietkach\nsusedov A. L. a manželky X.. C. L., tak že námietkam týkajúcim sa riešenia odpadového zvodu,\nrozvodu vody, umiestnenia sanitárnych zariadení a ukončenia fasády vyhovel, ostatným námietkam\nnevyhovel. K zlúčeniu konania o dodatočnom povolení stavby a kolaudačného konania na predmetnú\nstavbu došlo preto, lebo stavba stavebníkov bola v čase konania už ukončená. Stavebný úrad\nv odôvodnení rozhodnutia o nevyhovení námietkam žalobcov uviedol, že žalobcovia hodnoverným\nspôsobom nepreukázali výlučné vlastníctvo ku kanalizačnej prípojke, preto stavebný úrad nepostupoval\npodľa § 137 stavebného zákona. Stavebný úrad sa nezaoberal otázkou náhrady škody, pretože ju rieši\nsúd v občianskom súdnom konaní. V stavebnom konaní stavebný úrad neprihliadol na stanovisko BVS,\na.s., ale poukázal na posúdenie existujúcej dimenzie kanalizačného potrubia prípojky vypracované U..\nZ. D., autorizovaným stavebným inžinierom pre technické, technologické vybavenie stavieb, zo dňa\n20. mája 2005, podľa ktorého je existujúce kanalizačné potrubie prípojky DN 150 schopné odvádzať\nmaximálnu sekundovú kapacitu odpadovej splaškovej vody z oboch rodinných domov s dostatočnou\nkapacitnou rezervou; postačujúcou by bolo aj potrubie so svetlosťou DN 125.\na. Bývalý Krajský stavebný úrad v Bratislave rozhodnutím č. A-2008/01752-PSO zo dňa 20. mája 2008\nzmenil rozhodnutie stavebného úradu č. SÚ/2007/5836-26/HAN-27 zo dňa 8. novembra 2007 v časti\npodmienok pre dokončenie fasády tak, že stavebníci sú povinní dbať, aby čo najmenej rušili užívanie\nsusednej stavby; zateplenie a konečnú úpravu fasády zo strany susednej nehnuteľnosti sú povinní\nrealizovať pomocou vysunutého lešenia z vlastného pozemku a montážnej plošiny, aby vykonávanými\nprácami nevznikli škody, ktorým možno zabrániť, a to v lehote šesť mesiacov odo dňa právoplatnosti\nrozhodnutia o dodatočnom stavebnom povolení a zároveň povolení užívania predmetnej stavby;\nstavebníci sú povinní oznámiť vlastníkovi susednej nehnuteľnosti začatie dokončovacích prác ešte pred\nich zahájením; ukončenie týchto prác sú stavebníci povinní oznámiť stavebnému úradu; v prípade, že\npri prácach dôjde k poškodeniu susednej stavby, po ich ukončení sú stavebníci povinní uviesť susednú\nstavbu do pôvodného stavu, a ak to nie je možné alebo hospodársky účelné, poskytnúť vlastníkovi\nnáhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody (občianskoprávne predpisy). Vo zvyšnej časti\nrozhodnutie stavebného úradu potvrdil. Žalovaný uviedol, že určením podmienky pre dokončenie\nfasády správne orgány vyšli žalobcom v ústrety. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že žalobcovia\nna jednej strane pri kolaudácii stavby namietali nedokončenú fasádu, no na druhej strane sami\nnesúhlasia s vykonaním dokončovacích prác. Pri riešení kanalizačnej prípojky a existujúcej kanalizácie\nžalovaný vychádzal z posúdenia existujúcej dimenzie kanalizačného potrubia prípojky zaoberajúcim sa\nodvádzaním zvýšeného množstva splaškových vôd z troch bytových jednotiek vypracovaného U.. Z. D.,\nautorizovaným stavebným inžinierom pre technické, technologické vybavenie stavieb. Pre žalovaného\nje takýto posudok platným dokladom, pretože ho vypracovala odborne spôsobilá autorizovaná osoba,\n\nktorá zaň nesie zodpovednosť. Žalovaný zároveň uviedol, že zastavaním revíznej šachty žalobcami,\nktorá pôvodne slúžila pre oba rodinné domy (žalobcov aj stavebníkov), žalobcovia zasiahli nepriamo\naj do práv stavebníkov; šachta sa mala premiestniť na nezastavanú časť pozemku. Skutočnosť, že\nšachta nie je voľne dostupná a prípadné poruchy by bolo možné riešiť len stavebným zásahom do\nich rodinného domu, bola spôsobená stavebnou činnosťou žalobcov. Pripomienku žalobcov, aby si\nstavebníci vybudovali domovú čistiareň odpadových vôd, je podľa žalovaného neodôvodnená. Žalovaný\nďalej uviedol, že nebude reagovať na námietku žalobcov ohľadom pravdepodobného napojenia sa\nna existujúcu kanalizačnú prípojku aj ďalšími dvoma domami (keďže existujúca kanalizačná prípojka\npokračuje smerom cez dve nehnuteľnosti), pretože nie je predmetom konania riešiť kanalizačnú sieť v\ncelom katastrálnom území J.. Tvrdenia žalobcov o neodbornom prevedení hydroizolácie, o príčinách\nvzniku škôd, nemožnosti napojenia sa na existujúcu kanalizačnú prípojku neboli v priebehu konania\npodložené relevantným dôkazmi, výpočtami ani meraniami.\nZ uvedeného vyplýva, že žalovaný sa riadne vysporiadal so skutkovým aj právnym stavom, reagoval\nna všetky námietky žalobcov, niektoré zohľadnil (týkajúce sa odpadového zvodu, rozvodu vody,\numiestnenia sanitárnych zariadení, dokončenia fasády) a ostatné zamietol, tak ako je to uvedené\nvo výroku rozhodnutia stavebného úradu č. SÚ/2007/5836-26/HAN-27 zo dňa 8. novembra 2007.\nStavebný úrad zároveň v citovanom rozhodnutí v prospech žalobcov uložil stavebníkom podmienku\npre dokončenie fasády tak, aby žalobcovia boli čo najmenej dotknutí a obťažovaní v užívaní svojho\nrodinného domu a priľahlého pozemku - zateplenie a konečná úprava fasády má byť realizovaná\npomocou vysunutého lešenia a montážnej plošiny z pozemku stavebníkov, zároveň majú stavebníci\ndbať na prevenciu vzniku škôd na stavbe žalobcov a v prípade ich vzniku majú po skončení uviesť\nstavbu žalobcov do pôvodného stavu, ak to nie je možné alebo hospodársky účelné, poskytnúť žalobcom\nnáhradu podľa všeobecných predpisoch o náhrade škody. Žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí\nč. A-2008/01752-PSO zo dňa 20. mája 2008 uvedenú podmienku ešte sprísnil uložením lehoty šesť\nmesiacov na dokončenie fasády a povinnosťou stavebníkov komunikovať so žalobcami ohľadom začatia\ndokončovacích prác. Uvedené je plne v súlade so stavebným zákonom (§ 88a ods. 1, § 88a ods. 4). V\nkonaní nebol preukázaný rozpor stavby s verejným záujmom, preto nebolo potrebné stavbu odstrániť\n(§ 88 ods. 1 písm. b/, § 88a ods. 1 stavebného zákona).\nPri posúdení námietky žalobcov ohľadom kanalizačnej prípojky, je potrebné uviesť, že v predmetnej\nprávnej veci bolo konanie začaté v roku 2003 a k 1. novembru 2005 došlo k novelizácii stavebného\nzákona zákonom č. 479/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní\na stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (vrátane zavedenia postavenia dotknutých orgánov a ich záväzných stanovísk podľa § 140a,\n§ 140b stavebného zákona, § 88a ods. 1 druhej vety, ods. 9 stavebného zákona). Podľa prechodného\nustanovenia § 141 ods. 11 stavebného zákona správne konania začaté podľa tohto zákona pred\n1. novembrom 2005 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2005. Na základe toho\nje možné za súhlasné stanoviská považovať len stanoviská orgánov štátnej správy - v predmetnej\nprávnej veci Hlavného mesta SR Bratislavy a bývalého Okresného úradu v Bratislave, odboru životného\nprostredia. Stanoviská BVS, a.s. z 2. februára 2005 a autorizovaného stavebného inžiniera U.. Z. D. z\n20. mája 2005 sa týkajú kanalizačnej prípojky, pričom každé z nich má iný záver; ide o subjekty, ktoré v\npredmetnej právnej veci nemajú postavenie dotknutých orgánov podľa § 140a, § 141 ods. 11 stavebného\nzákona. BVS, a.s. odporúča stavebníkom výstavbu novej kanalizačnej prípojky a U.. Z. D. tvrdí, že\nexistujúca kanalizačná prípojka DN 150 je dostatočná pre obe stavby, dokonca by stačilo aj potrubie so\nzakreslenou svetlosťou DN 125. Stavebný úrad aj žalovaný postupovali podľa posudku U.. Z. D. ako\nodborne spôsobilej autorizovanej osoby. Správne orgány oboch stupňov nezohľadnili námietku žalobcov\no odvádzaní dažďovej vody do kanalizácie, pretože nie je v súlade s právnymi predpismi, a navyše\nstavebníci preukázali (čo stavebný úrad aj na mieste samom preveril), že dažďové vody sú odvádzané\ndo vsakovacích šácht umiestnených na pozemku stavebníkov. Najvyšší súd Slovenskej republiky nemal\ndôvod o tomto zistení pochybovať a zároveň rovnako ako správne orgány oboch stupňov a krajský súd\npoukazuje na skutočnosť, že žalobcovia vlastnou stavebnou činnosťou zastavali kanalizačnú šachtu,\nnad ktorou sa nachádza prístavba žalobcov (jedna izba, predsieň a WC). Bolo v záujme tak žalobcov\nako aj stavebníkov, aby kanalizačná prípojka bola voľne prístupná a v prípade havarijnej situácie by\nbolo možné havarijný stav operatívne riešiť vo voľnom priestore bez obmedzenia stavbou. Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky pripúšťa, že v súčasnej situácii, kedy je kanalizačná prípojka zastavaná\nprístavbou žalobcov a nachádza sa v pivnici prístavby, spôsobuje v prípade možného havarijného\n\nstavu určitý diskomfort a zvýšené komplikácie pri jeho odstraňovaní, ktorý si však žalobcovia, resp. ich\nprávni predchodcovia, privodili sami vlastnou činnosťou. Bude preto vecou dohody medzi žalobcami a\nstavebníkmi, aby situáciu, ak ju vôbec považujú za nevyhovujúcu, riešili. Správne orgány ju vyriešili v\nrámci svojich kompetencií a v súlade so stavebným zákonom.\nOhľadom preukázania vlastníckeho práva ku kanalizačnej prípojke Najvyšší súd Slovenskej republiky\ndospel k rovnakému záveru ako krajský súd, že žalobcovia nepreukázali vlastnícke právo ku\nkanalizačnej prípojke. Účastník konania má v konaní dve povinnosti: povinnosť tvrdiť aj povinnosť\npreukázať svoje tvrdenia. Žalobcovia síce tvrdili, že sú vlastníkmi kanalizačnej prípojky, avšak listinnými\ndôkazmi to nepreukázali, neodkázali na žiadne zákonné ustanovenia, nepreukázali ani na koho náklady\nbola kanalizačná prípojka v roku 1940 postavená. V kúpnej zmluve uzatvorenej medzi D. L. s manželkou\na A. L. s manželkou ani v rozhodnutiach o prípustnosti stavby č. Výst/327/3812/73/Sit-18 zo 17.\nmája 1973 a o povolení k trvalému užívaniu stavby č. Výst/328/404/1974/Sit-1 zo 17. januára 1974\nnie je riešená kanalizačná prípojka, nie je uvedené, na koho náklady bola kanalizačná prípojka\nvybudovaná. Na základe uvedeného nie je možné jednoznačne určiť, že vlastníkmi kanalizačnej prípojky\nsú žalobcovia v prvom a druhom rade. Preto nebol stavebný úrad povinný postupovať podľa § 137 ods.\n2 stavebného zákona a odkázať žalobcov na občianske súdne konanie. Žalobcom však nič nebránilo,\naby občianske súdne konanie iniciovali sami, informovali o tom stavebný úrad a žiadali o prerušenie\nstavebného konania. Žalobcovia však uvedeným spôsobom nepostupovali, neiniciovali občianske súdne\nkonanie a ani nežiadali o prerušenie stavebného konania. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky\nvyhodnotil túto námietku žalobcov ako nedôvodnú a postup krajského súdu ako súladný so stavebným\nzákonom; krajský súd sa preto jednoznačne vyjadril aj k námietkam žalobcov uvedeným v replike\nžalobcov k vyjadreniu žalovaného na č.l. 44 - 48 súdneho spisu.\nV súvislosti s námietkou žalobcov o pribratí stavebníkov do súdneho preskúmavacieho konania ako\nďalších účastníkov Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že nejde o inštitút vedľajšieho účastníka\npodľa § 93 Občianskeho súdneho poriadku, ale o inštitút ďalších účastníkov súdneho preskúmavacieho\nkonania podľa § 250 ods. 1 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súd aj bez\nnávrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by\nmohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté. Inštitút ďalších účastníkov bol zavedený zákonom\nč. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 15. októbra 2008.\nKrajský súd preto správne uznesením č. k. 4S 64/2008-40 zo dňa 11. augusta 2011 podľa ustanovenia §\n250 ods. 1 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku pribral do konania účastníkov správneho konania\nA. I. a W. I. - stavebníkov, ktorí môžu byť rozhodnutím krajského súdu priamo dotknutí na ich právach a\nprávom chránených záujmoch. Krajský súd správne poučil účastníkov konania o opravnom prostriedku\npodľa § 246c ods. 1 druhá veta v spojení s § 250 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, teda že\nproti uzneseniu krajského súdu nie je prípustný opravný prostriedok, pretože to zákon v piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku výslovne neupravuje. Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že\nkrajský súd nepostupoval podľa § 93 Občianskeho súdneho poriadku a do konania nepribral vedľajších\núčastníkov. Na základe uvedených skutočností je námietka žalobcov nesprávna a nezodpovedá § 250\nods. 1 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku.\nKu kolaudácii stavby stavebníkov Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že v zmysle § 76 ods.\n1 stavebného zákona dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo\ntú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali\nstavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia. V kolaudačnom konaní\nstavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom\nv stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo\npodmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení, či skutočné realizovanie stavby alebo\njej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb,\nživotného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení. Nedokončenie fasády jednej strany\ndomu nespôsobuje nefunkčnosť stavby stavebníkov a v predmetnej právnej veci nebráni skolaudovaniu\nstavby. V konaní nebol zistený dôvod uvedený v § 81b stavebného zákona, ktorý by odôvodňoval\nnevydanie kolaudačného rozhodnutia. Napokon, samotný spôsob dokončenia fasády stavby žalobcovia\n\nv stavebnom konaní namietali a stavebný úrad spolu so žalovaným určili podmienku na jej dokončenie\nz hľadiska času a spôsobu, ktorý je v prospech žalobcov.\nVychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v\nBratislave č. k. 4S 64/2008-106 zo dňa 11. novembra 2011 v spojení s opravným uznesením Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 4S 64/2008-138 zo dňa 24. apríla 2012 ako vecne správny potvrdil podľa § 219\nods. 1 v spojení s § 250ja ods. 3 posledná veta Občianskeho súdneho poriadku.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko žalobcovia v prvom a druhom rade\nnemali v odvolacom konaní úspech, žalovanému náhrada trov konania neprináleží a ďalší účastníci v\nprvom a druhom rade, ktorí boli v konaní úspešní, si náhradu trov konania neuplatnili.\nPokiaľ žalobcovia namietajú neúplnosť zápisnice o pojednávaní pred Krajským súdom v Bratislave dňa\n11. novembra 2011, kompetentným rozhodnúť o tejto námietke je podľa § 40 ods. 3 v spojení s § 246c\nods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku predseda senátu Krajského súdu v Bratislave, ktorý vo\nveci konal a rozhodoval, a nie Najvyšší súd Slovenskej republiky. O námietke žalobcov proti zneseniu\nzápisnice o pojednávaní preto po vrátení spisu Krajskému súdu v Bratislave rozhodne predseda senátu\nKrajského súdu v Bratislave, ktorý vo veci konal a rozhodoval.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}}