{"guid": "20c11d9c-94de-4db1-9a15-89e7357c56db:e77465ee-e2de-4ae1-a3b3-8751e819db38", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1008200135.1", "spisova_znacka": "6Sžf/35/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/35/2012 z 29. 5. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. mája 2013, sp. zn. 6Sžf/35/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:1008200135.1", "identifikacne_cislo": "1008200135", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "datum_vydania": "2013-05-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-2", "nazov": "§ 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-29"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-29"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e77465ee-e2de-4ae1-a3b3-8751e819db38", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1008200135.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1008200135.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1008200135.1/text", "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžf/35/2012\n1008200135\n29. 05. 2013\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2013:1008200135.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a\nčleniek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci žalobcu: Universal\nConsulting s.r.o., Ružová dolina 6, 821 08 Bratislava, IČO : 36 340 219 právne zastúpený Advokátskou\nkanceláriou - JUDr. Martin Modlitba, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 93, 821 08 Bratislava, IČO : 36\n863 963, za ktorú koná JUDr. Martin Modlitba, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Lazovná ulica 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.\nI/222/12675-85656/2007/991192-r zo dňa 22. novembra 2007, konajúc o odvolaní žalovaného proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 17/08-41 zo dňa 17. februára 2010 v spojitosti s opravným\nuznesením č. k. 2S 17/08-50 zo dňa 13. augusta 2010 a s opravným uznesením č. k. 2S 17/2008-60\nzo dňa 12. apríla 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 17/08-41\nzo dňa 17. februára 2010 v spojitosti s opravným uznesením č. k. 2S 17/08-50 zo dňa 13. augusta 2010\na s opravným uznesením č. k. 2S 17/2008-60 zo dňa 12. apríla 2012 vo veci samej p o t v r d z u j e .\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 17/08-41 zo\ndňa 17. februára 2010 v spojitosti s opravným uznesením č. k. 2S 17/08-50 zo dňa 13. augusta 2010 a s\nopravným uznesením č. k. 2S 17/2008-60 zo dňa 12. apríla 2012 v časti výroku o náhrade trov konania\nz m e ň u j e tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 346,93\n€ z toho titulom zaplateného súdneho poplatku 66,39 € a titulom trov právneho zastúpenia 280,54 €, na\núčet právneho zástupcu žalobcu vedeného v Z. V., R., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, v lehote 3 dní\nodo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 2S 17/08-41 zo dňa 17. februára 2010 v spojitosti s opravným\nuznesením č. k. 2S 17/08-50 zo dňa 13. augusta 2010 a s opravným uznesením č. k. 2S 17/2008-60\nzo dňa 12. apríla 2012 zrušil rozhodnutie žalovaného č. I/222/12675-85656/2007/991192-r zo dňa 22.\nnovembra 2007 a to podľa § 250j ods. 2 písm. c/, e/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nUvedeným rozhodnutím žalovaný potvrdil platobný výmer Daňového úradu Trenčín, ktorým správca\ndane vyrubil daň z príjmu právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2005 v sume 839.469 Sk.\nKrajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolávajúc sa na ustanovenie § 2 a 29 ods. 2 zákona č.\n511/1992 Zb. uviedol, že správne orgány sa vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami a zásadami\nneriadili. Poukázal na to, že z napadnutých rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že neboli odstránené\n\nrozpory vo výpovediach svedkov napr. U. X., L. U., z ktorých mala vyplynúť skutočnosť, kto bol\noprávnený konať za žalobcu. V konaní sa jednostranne prihliadlo na výpovede svedkov, ktorí vypovedali\nv neprospech žalobcu napr. výpovede svedka P. X., hoci vzhľadom na výpoveď P. G., ktorý poprel\nskutočnosti udávané P. X., vznikli pochybnosti o jej hodnovernosti. Za osobitne dôležitú skutočnosť\npovažoval krajský súd, že pri výpovedi tak závažného svedka, ako bol P. X., nebola umožnená\nprítomnosť žalobcu počas jeho výsluchu a možnosť klásť mu otázky, čím došlo k porušeniu ustanovenia\n§ 15 ods. 5 písm. e/ zákona č. 511/1992 Zb. Keďže tento svedok poprel existenciu záväzku medzi\ndodávateľom a odberateľom, na ktorý sa odvoláva žalovaný pri svojich dokladoch o dodaní tovaru.\nTakisto nebolo objasnené vo väzbe na tento skutok, aké trestné stíhanie je vedené proti P. X., či\njeho výpoveď v daňovom konaní mohla byť podmienená a závislá od jeho záujmov v prebiehajúcom\ntrestnom konaní. Bol toho názoru, že vzhľadom na rozporuplné výpovede rôznych svedkov správny\norgán nedostatočne vykonal dokazovanie, nakoľko rozpory vo výpovediach boli tak značené, že malo\npodľa názoru súdu dôjsť ku konfrontácii svedkov za prítomnosti žalovaného. Vzhľadom k uvedenému\nsúd dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostatočné na posúdenie veci a zároveň,\nže znemožnením účasti žalovaného na výsluchu P. X. bola v konaní správneho orgánu zistená taká\nvada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, v dôsledku čoho súd napadnuté\nrozhodnutia správnych orgánov zrušil a vrátil im vec na ďalšie konanie.\nO trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní voči\nžalovanému úspech, priznal právo na ich náhradu v sume 1.647,84 €.\nProti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že s tvrdením krajského\nsúdu, že správne orgány sa neriadili zákonnými ustanoveniami § 2, § 29 zákona č. 511/1992 Zb.\nv znení neskorších predpisov, najmä v súvislosti s neodstránením rozporov vo výpovediach U. X.\na L. U., nesúhlasí a poukázal na to, že na stranách 6 - 7 žalobou napadnutého rozhodnutia je\npresne a vyčerpávajúco uvedený celý postup a skutočnosti, na základe čoho správca dane spochybnil\noprávnenosť uplatnených výdavkov od dodávateľa KORAL(EX) s.r.o.\nKrajský súd považoval za osobitne dôležitú skutočnosť, že pri výpovedi svedka P. X. nebola umožnená\nprítomnosť žalobcu počas jeho výsluchu a možnosť klásť mu otázky, čím došlo k porušeniu ust. § 15 ods.\n5 písm. e/ zák. č. 511/1992 Zb. Žalovaný k uvedenému uviedol, že správca dane postupoval v súlade s §\n15 ods. 5 písm. e/ zák. č. 511/1992 Zb. v znení platnom v roku 2007 a žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku\nskutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole\nboli uvedené vyjadrenia k nim, tak ako je uvedené v citovanom ustanovení. Žalovaný dal do pozornosti\nsúdu, že na strane 9 žalobou napadnutého rozhodnutia je uvedené, že správca dane dňa 21. mája 2007\noboznámil konateľku so svedeckou výpoveďou P. X., konateľa BECOM TRADE s.r.o., a tým umožnil\nkonateľke v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 645/321/35977/Krch klásť svedkovi otázky, ktoré by boli\npoložené pri následnom vypočutí svedka P. X., ktoré právo nevyužila. Žalobca v odvolaní spochybnil\nvierohodnosť zápisnice spísanej v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Želiezovciach len preto, že\nkonateľka nebola účastná vypočutia. Správca dane pri oboznamovaní s výpoveďou svedka dal možnosť\nkonateľke vyjadriť sa k výpovedi, na čo konateľka reagovala len vyjadrením, že nesúhlasí, čo však\nnespochybnilo výpoveď svedka. S poukazom na vyššie uplatnenú právnu argumentáciu žalovaný tvrdil,\nže napadnutým rozsudkom bola vec po právnej a skutkovej stránke posúdená nesprávne a rozsudok\nkrajského súdu nie je v súlade so zákonom. Žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\npo posúdení veci napadnutý rozsudok zmenil a žalobu žalobcu zo dňa 28. januára 2008 zamietol a\nnepriznal žalobcovi náhradu trov konania.\nPokiaľ sa týka trov konania žalovaný podal proti opravnému uzneseniu týkajúceho sa trov konania v\nzákonnej lehote odvolanie. Poukázal na to, že krajský súd neuviedol, podľa ktorého právneho predpisu\npostupoval, z ktorého ustanovenia vychádzal pri výpočte výšky základnej sadzby tarifnej odmeny za\njeden úkon právnej služby. Podľa ustálenej súdnej praxe treba pri výpočte náhrady tarifnej odmeny za\njeden úkon právnej služby do 31. mája 2009 postupovať podľa § 11 ods. 1 cit. vyhlášky, t.j. za jeden úkon\nprávnej služby patrí 1/13 z výpočtového základu stanoveného pre každý rok osobitne a od 1. júna 2009\n1/6 výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti O.s.p. Ako vyplýva zo\nspisu, právny zástupca vykonal dva úkony právnej služby - príprava a prevzatie veci, spísanie žaloby dňa\n28. januára 2008 a jeden úkon - účasť na pojednávaní dňa 17. februára 2010. Žalovaný zastáva názor,\n\nže právnemu zástupcovi môže patriť odmena za jeden úkon právnej služby vo výške základnej sadzby\ntarifnej odmeny podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Takto určená základná tarifná odmena za\ndva úkony vykonané v roku 2008 (príprava a prevzatie veci, podanie žaloby) je 2 x 48,63 €, za jeden úkon\nrealizovaný v roku 2010 (účasť na pojednávaní) je 120,33 €. Ďalej namieta súdom priznanú paušálnu\nodmenu z dôvodu, že právnemu zástupcovi nemôže byť priznaná paušálna odmena, v prípade, že mu\npatrí tarifná odmena podľa druhej hlavy cit. zákona. Vzhľadom na to, že proti rozsudku prvostupňového\nsúdu podal žalovaný odvolanie v merite veci, navrhol, aby odvolací súd náhradu trov konania žalobcovi\nnepriznal. V prípade, že odvolací súd prvostupňový rozsudok potvrdí, s poukazom na vyššie uvedené\nnavrhol, aby prvostupňový rozsudok zmenil vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalovaný je povinný\nzaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania vo výške 217,59 €.\nŽalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že dôvody odvolania\nžalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave považuje za účelové a neopodstatnené, a preto\nnavrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil a žalovaného\nzaviazal nahradiť trovy odvolacieho konania. K odvolaniu žalovaného proti opravnému uzneseniu\ntýkajúceho sa trov konania uviedol, že uvedené odvolanie považuje za neopodstatnené a navrhuje\ntaktiež, aby ho odvolací súd ako vecne správne potvrdil. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že výsledok\nsúčtu jednotlivých položiek trov konania žalobcu je nesprávny, poukázal na to, že žalovaný pritom\nprehliadol ustanovenie § 18 ods. 3 vyhlášky; žalovaným namietaný rozdiel predstavuje práve príslušnú\nsumu DPH a keďže právny zástupca žalobcu je platiteľom DPH.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 prvá veta O.s.p.\na § 212 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods.\n2 O.s.p.). Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156\nods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.). Dospel k záveru, že\nodvolaniu žalovaného možno priznať úspech len v časti napadnutého výroku o náhrade trov konania.\nVzhľadom k tomu, že zákonom č. 479/2009 Z. z. a zákonom č. 333/2011 Z. z. bolo s účinnosťou od 1.\njanuára 2012 zrušené Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, ktorého\npôsobnosť a právomoc na úseku správy daní a poplatkov prešli na novozriadené Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky so sídlom v Bratislave, Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 107 ods. 4 O.s.p.\nna strane žalovaného koná s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzaného žalovaného.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných\nfinančných orgánov v znení platnom v roku 2007 (ďalej aj „zákon o správe daní a poplatkov“ resp. „zákon\nč. 511/1992 Zb.“) v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,\nchránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov\ndaňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.\nPodľa § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom\nkonaní vyšlo najavo.\nPodľa § 15 ods. 5 písm. e/ zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová\nkontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo\nklásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní.\nPodľa § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne\nurčenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových\nsubjektov.\n\nPodľa § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť alebo objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú\nzískané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových\nsubjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede,\nznalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a\nobhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa ods. 3 rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom\nkonaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti\nfyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo\npovinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa\nrozumie aj jeho nečinnosť.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmaval zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v\nsprávnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím\nči postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak\nkonanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, alebo bude účastníkom\nkonania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide.\nPredmetom súdneho prieskumu v danom prípade je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil platobný\nvýmer Daňového úradu Trenčín, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov\nprávnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2005 v sume 839.469 Sk.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) zistil z obsahu spisového materiálu, že\ndaňové orgány spochybnili oprávnenosť uplatnených výdavkov od dodávateľa KORAL(EX) s.r.o.,\npretože svedok L. U. (konateľ KORAL(EX) s.r.o. od 9. júna 2005 do 31. decembra 2005 potvrdil,\nže nevedel o činnosti tohto daňového subjektu v Bratislave, faktúry pre kontrolovaný daňový subjekt\nnevystavil a nepreberal peniaze za úhradu faktúr a následne svedok P. U., ktorý už v čase od 9. júna\n2005 do 31. decembra 2005 nebol konateľom KORAL(EX), s.r.o. potvrdil, že vystavoval faktúry pre\nUniversal Consulting s.r.o., ako aj preberal osobne peniaze za úhradu vystavených faktúr od osoby,\nprostredníctvom ktorej sa vykonávala obchodná činnosť pre kontrolovaný daňový subjekt. Daňový\nsubjekt mal zmluvne zabezpečenú distribúciu letákov s BECOM TRADE s.r.o. uzatvorenú v zastúpení s\nP. X., ktorý sa vyjadril, že konateľku daňového subjektu nepoznal, o distribúcii letákov nevedel, zmluvu\nneuzatvoril a nemá vedomosť ani o preberacom protokole.\nĎalší rozpor týkajúci sa distribúcie letákov bol podľa daňových orgánov v tom, že v čase 15. februára\n2005 a 20. mája 2005 daňový subjekt ešte nemal k dispozícii také množstvo letákov - dátum prvého\ndodania letákov podľa faktúry bol dňa 1. mája 2005 v množstve 68.000 kusov, podľa preberacieho\nprotokolu týkajúce sa distribúcie bolo odovzdaných daňovému subjektu BECOM TRADE s.r.o. 215.000\nkusov letákov. Ďalšie dodanie letákov bolo podľa fakturácie dňa 6. júna 2005. Daňový subjekt\nodovzdal spoločnosti vykonávajúcej distribúciu podľa preberacieho protokolu 415.000 letákov a podľa\ndodávateľských faktúr bolo dodaných 325.000 kusov letákov.\nK spochybneniu svedeckej výpovede P. X. aj jej vierohodnosti a to tvrdeniu, že konateľke G. B. bola\nupretá možnosť klásť otázky žalovaný uviedol, že z konania svedeckej výpovede P. X. vyplynulo, že\ndaňový subjekt BECOM TRADE s.r.o. neuzatvoril zmluvu o zabezpečení a distribúcii reklamných letákov,\n\nneprevzal protokol o prevzatí letákov, P. X. s nikým z UNIVERSAL CONSULTING s.r.o. nejednal, faktúry\nnevystavil ani nezabezpečoval distribúciu letákov. Správca dane dňa 21. mája 2007 oboznámil konateľku\nžalobcu so svedeckou výpoveďou P. X., konateľa BECOM TRADE s.r.o.; a umožnil konateľke v zápisnici\no ústnom pojednávaní č. 645/321/35977/2007/Kch klásť svedkovi otázky, ktoré by boli položené pri\nnáslednom vypočutí svedka P. X., ktoré právo však konateľka žalobcu nevyužila.\nNeumožnením prítomnosti žalobcu pri výpovedi tohto svedka aj podľa názoru odvolacieho súdu došlo\nk nespornému porušeniu § 15 ods. 5 písm. e/ zákona č. 511/1992 Zb., t.j. právo daňového subjektu byť\nprítomný pri výsluchu svedka, ktoré správca dane nemôže obmedziť alebo podmieniť. Toto porušenie\npráv žalobcu je o to závažnejšie, že sa jednalo vzhľadom k okolnostiam prípadu, o jednu z rozhodujúcich\nsvedeckých výpovedí, pričom naviac hodnovernosť výpovede tohto svedka spochybnila aj výpoveď P.\nG..\nPokiaľ krajský súd poukazuje na to, že vzhľadom na rozpor plnej výpovede rôznych svedkov správny\norgán nedostatočne vykonal dokazovanie, nakoľko rozpory vo výpovediach boli tak značné, že malo\npodľa názoru súdu dôjsť ku konfrontácii svedkov za prítomnosti žalovaného, odvolací súd v tejto\nsúvislosti poukazuje na to, že aj v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu samotný správca dane\nuvádza, že výpovede L. U. a P. U. sú rozporné v tom, že L. U. tvrdil, že faktúry a peniaze odovzdával\nP. U. a P. U. zase tvrdil, že peniaze po odpočítaní nákladov odovzdal L. U.. Ďalej sa konštatuje, že L.\nU. vypovedal, že spoločnosť predal novému konateľovi X. N. a doklady spoločnosti odovzdal novému\nkonateľovi. Uvedené výpovede podľa názoru správcu dane sú rozporné aj v tom, že nie je zrejmé, kto\nspravoval účtovné doklady (či U. alebo U.) a či vôbec boli odovzdané novému konateľovi spoločnosti\nX. N..\nKrajský súd preto správne došiel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostatočné na posúdenie\nveci a zároveň, že znemožnením účasti žalobcu na výsluchu P. X. bola v konaní správneho orgánu bola\nzistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, v dôsledku čoho\nkrajský súd nepochybil, keď napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nPo preskúmaní spôsobu a rozsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu a s ohľadom\nna dôvody, ktoré žalovaný uviedol v odvolaní, Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalovaného\nnevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v\nBratislave vo veci samej ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá, § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\nV ďalšom konaní bude žalovaný viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, za účelom daného\nzistenia skutkového stavu doplní dokazovanie v naznačenom smere a na základe toho vo veci opätovne\nrozhodne, pričom svoje rozhodnutie aj náležite odôvodní.\nPri preskúmaní dôvodnosti odvolania žalovaného namietajúceho výšku priznanej náhrady trov konania,\ndospel odvolací súd k potrebe zmeniť napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa náhrady trov konania\npodľa § 220 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi\nnáhradu trov konania vo výške 346,93 €. Priznaná náhrada trov konania pozostáva zo zaplateného\nsúdneho poplatku za žalobu v sume 66,39 € a z trov právneho zastúpenia v sume 280,54 €. Trovy\nprávneho zastúpenia boli priznané za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2007 [prevzatie a\npríprava zastúpenia dňa 13. decembra 2007 - § 14 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb (ďalej aj ako „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) účinnej do 31. mája 2009 ] a 45,51 € (§ 11 ods. 1\nvyhlášky č. 655/2004 Z. z. účinnej do 31. mája 2009), za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku\n2008 [podanie žaloby dňa 28. januára 2008 - § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. účinnej do\n31. mája 2009] á 48,63 € (§ 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. účinnej do 31. mája 2009), za jeden\nprávnej služby vykonaný v roku 2010 [účasť na pojednávaní konanom dňa 17. februára 2010 - § 14\nods. 1 písm. d/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení vyhlášky č. 209/2009 Z. z.] a 120,23 € (§ 11 ods.\n4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení vyhlášky č. 209/2009 Z. z.). Ďalej sú súčasťou priznanej náhrady\ntrov právneho zastúpenia režijný paušál v sume 5,90 € (rok 2007), v sume 6,30 € (rok 2008) a v sume\n\n7,21 € (rok 2010) a DPH 20% zo sumy 233,78 €, t.j. 46,76 €. Odvolací súd postupoval pri určení výšky\nnáhrady trov konania jednak v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. účinnej do 31. mája 2009 , keďže\ndva úkony právnej služby boli uskutočnené do 31. mája 2009 (v roku 2007 právny zástupca prevzal\nzastúpenie v danej veci a v roku 2008 bola podaná žaloba na Krajský súd v Bratislave) a jednak v\nsúlade s ustanoveniami citovanej vyhlášky v znení vyhlášky č. 209/2009 Z. z. účinnej od 1. júna 2009.\nUvedené je potrebné zdôrazniť, nakoľko s účinnosťou od 1. júna 2009 došlo k novelizácii ustanovenia\n§ 11 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v tom smere, že v § 11 ods. 4 je priamo upravená základná sadzba\ntarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky pri stanovení náhrady trov konania\nnevychádzal zo sumy uplatnenej advokátom, ktorý náhradu trov vyčíslil podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č.\n655/2004 Z. z. tak, že za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2007 si pravdepodobne vyčíslil\nsumu 436, 50 € (uvedené nie je možné s presnosťou zistiť, nakoľko odmena za roky 2007 a 2008\nje určená jednou sumou 873 €), za jeden úkon právnej služby v roku 2008 si vyčíslil sumu 436,50 €\na za právny úkon vykonaný v roku 2010 si uplatnil 436,54 €. Podľa dnes už ustálenej súdnej praxe\ntreba pri výpočte náhrady tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby do 31.mája 2009 postupovať\npodľa § 11 ods. 1 citovanej vyhlášky, t. j. za jeden úkon právnej služby patrí 1/13 z výpočtového základu\nstanoveného pre každý rok osobitne. Tento názor vychádza z predmetu správneho súdnictva, ktorým\nje v prvom rade prieskum rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktoré priznávajú najrôznejšie verejné\npráva alebo ukladajú verejnoprávne povinnosti, pričom základným kritériom, ktorý súd uplatňuje v tomto\nprieskume, je posúdenie, či postup a samotné napadnuté rozhodnutie správneho orgánu je zákonné\nalebo nie. Ide teda zásadne o veci, ktoré nie je možné objektívne oceniť v peniazoch. Správne súdnictvo\nnie je založené na nachádzaní subjektívnych práv jednotlivca vrátane určovania ich spornej výšky pri\npeňažnom plnení. Z týchto dôvodov sa súdna prax a následne na to aj legislatíva (vyhláška Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 209/2009 Z. z. účinná od 1.júna 2009 ), priklonili k názoru, že\núkony právnej pomoci vykonané advokátom v správnom súdnictve treba posudzovať ako hodnotu veci\nalebo práva, ktoré nemožno vyjadriť v peniazoch (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky\nč. k. III.ÚS 92/09-9 zo dňa 1. apríla 2009 - www.concourt.sk <http://www.concourt.sk> ).\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1\nOSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP a § 151 ods. 1 a 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak,\nže v odvolacom konaní čiastočne úspešnému žalobcovi, súc neviazaný výrokom rozsudku o prisúdení\nnáhrady trov konania, vyhlásenom dňa 29. mája 2013 tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal,\nnakoľko tento si nesplnil svoju povinnosť a nevyčíslil ich v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia\nrozsudku a zo spisu mu žiadne trovy konania nevyplývajú.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}}