{"guid": "cc7bb108-0fb9-4edc-8ac7-1df7cc6adea3:17c6709d-cd82-4832-a49e-5e768f4b331f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1008200014.1", "spisova_znacka": "2Sžp/27/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/27/2012 z 18. 9. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. septembra 2013, sp. zn. 2Sžp/27/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:1008200014.1", "identifikacne_cislo": "1008200014", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "sudca_id": 248, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-singerova-248", "datum_vydania": "2013-09-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-39"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/17c6709d-cd82-4832-a49e-5e768f4b331f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1008200014.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1008200014.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1008200014.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžp/27/2012\n1008200014\n18. 09. 2013\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2013:1008200014.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej\na členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcu:\nUTILIS Building, s.r.o., IČO 31 367 194, so sídlom v Bratislave, Farebná 44, zastúpeného advokátom\nJUDr. Jozefom Horváthom, so sídlom v Bratislave, Francisciho 11, proti žalovanému: Obvodný úrad v\nBratislave, so sídlom v Bratislave, Staromestská 6, za účasti účastníčky konania: T.. T. Z., O.., bytom v\nK., G. A. XXX/X, zastúpenej advokátkou JUDr. Alenou Bábikovou, so sídlom v Bratislave, Michalská 2, o\npreskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného bývalého Krajského\nstavebného úradu v Bratislave č. A/2007/1583-HRL zo dňa 18. októbra 2007, konajúc o odvolaní žalobcu\nproti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 2/2008-81 zo dňa 16. augusta 2010, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 2/2008-81 zo dňa 16.\naugusta 2010, p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nŽalobca j e p o v i n n ý zaplatiť ďalšej účastníčke konania T.. T. Z., O.. náhradu trov odvolacieho konania\n(trovy právneho zastúpenia) vo výške 77,28 € k rukám jej právnej zástupkyne JUDr. Aleny Bábikovej v\nlehote tridsať dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č. k. 3S 2/2008-81 zo dňa 16. augusta 2010 podľa\nustanovenia § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zamietol žalobu žalobcu proti rozhodnutiu\nprávneho predchodcu žalovaného bývalého Krajského stavebného úradu v Bratislave (ďalej len\nžalovaný) č. A/2007/1583-HRL zo dňa 18. októbra 2007, ktorým bolo čiastočne zmenené (druh stavby,\ncelková plocha pozemku, umiestnenie voči susedným nehnuteľnostiam - bod III. 1.1; na strane 5\nodôvodnenia bol vynechaný celý prvý odsek a na strane 6 odôvodnenia v riadku 23 bol zmenený\nregister na č. 4716) a vo zvyšku potvrdené prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu - Mestská\nčasť Bratislava - Ružinov č. SÚ/2007/5306-5/AZA zo dňa 15.januára 2007. Prvostupňový správny orgán\nrozhodol rozhodnutím č. SÚ/2007/5306-5/AZA zo dňa 15. januára 2007 o umiestnení stavby č. XXX v\nO., na Y. ulici v K. na pozemku parc. č. XXXX/X pre T.. T. Z. a určil aj podmienky pre umiestnenie stavby\na projektovú prípravu. Krajský súd žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods.\n1 Občianskeho súdneho poriadku a zároveň ho zaviazal nahradiť trovy konania ďalšej účastníčke T.. Z.\nvo výške 461,91 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\nKrajský súd v odôvodnení uviedol, že o žalobe právnej predchodkyne žalobcu I. I. bolo rozhodnuté\nrozsudkom č. k. 3S 2/2008-31 zo dňa 10. novembra 2009 tak, že žalobu zamietol. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky, na základe odvolania I. I., uznesením sp. zn. 2Sžo/59/2010 zo dňa 8. decembra\n\n2010 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 2/2008-31 zo dňa 10. novembra 2009 a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd konštatoval, že krajský súd sa dostatočne nevysporiadal\ns námietkou týkajúcou sa umiestnenia stavby, neuviedol príčinu nedôvodnosti námietky týkajúcej sa\nzáväzného regulatívu všeobecne záväzného nariadenia o indexe zastavanosti ani príčiny irelevancie\nnámietky týkajúcej sa nesplnenia zákonných podmienok § 6 ods. 4 vyhlášky Ministerstva životného\nprostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných\ntechnických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané\nosobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len ,,vyhláška č. 532/2002 Z. z.\")\nohľadom stiesnených podmienok v danej lokalite. Krajský súd preto opätovne preskúmal napadnuté\nrozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe.\nKrajský súd uznesením č. k. 3S 2/2008-64 zo dňa 19. apríla 2010 pripustil zmenu účastníka konania v\npostavení žalobcu a súhlasil, aby z konania vystúpila žalobkyňa I. I., nar. X. B. XXXX, bytom v K., Y. XX,\na aby na jej miesto vstúpila spoločnosť UTILIS Building, s.r.o., IČO 31 367 194, so sídlom v Bratislave,\nFarebná 44.\nKrajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalovaného, že záväzná časť Územného\nplánu Hlavného mesta SR Bratislavy v časti 2.2 - Regulácia využitia jednotlivých plôch definuje rozvojové\na stabilizované územie. Stabilizovaným územím je územie mesta, v ktorom územný plán ponecháva\nsúčasné funkčné využitie a predpokladá mieru stavebných zásahov prevažne do 15% celkovej podlažnej\nplochy existujúcej zástavby v území. Stavba, ktorá je predmetom napadnutého územného rozhodnutia,\nsa umiestňuje v stabilizovanom území. V danom prípade nemožno mieru zastavanosti posudzovať podľa\nkoeficientu 0,35, tak ako to uviedol žalobca, nakoľko tento koeficient je záväzný pre rozvojové územie\na nie pre stabilizované územie, kde sa má navrhovaná stavba nachádzať. Stavebníčka je vlastníčkou\nstavebného pozemku vo výmere cca 308 m2. V prípade výstavby by došlo k zastavaniu plochy vo výmere\ncca 162 m2 (dom a garáž), disponibilná plocha stavebníčky predstavuje veľkosť 211,5 m2 (podlažnosť\ndomov krát počet domov v lokalite) z výsledku podlažnej plochy 15%. Umiestnenie rodinného domu je\npreto podľa názoru krajského súdu v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, t.j. záväznou\nčasťou schváleného Územného plánu Hlavného mesta SR Bratislavy. Žalovaný vyhovel námietke\nžalobcu týkajúcej sa vzdialenosti stavby od hranice pozemku tak, že posunul umiestnenie stavby o\n1 m od hranice pozemku parc. č. XXXX. V časti stavby umiestnenej na hranici pozemku parc. č.\nXXXX žalovaný ponechal umiestnenie stavby, pretože ide o rovnosť správ oboch účastníkov konania\na v tejto časti hranice susediacich pozemkov je už postavený rodinný dom odvolateľov, preto nová\nstavba nemôže obmedziť užívanie pozemku na účel stavby. Stavebný úrad správne konštatoval, že\nide o stiesnené územné podmienky. Výmera 308 m2 o šírke pozemku parc. č. XXXX/X, k. ú. P.,\nje na hranici minimálnej plochy postačujúcej na dnešné požiadavky na výstavbu rodinného domu.\nV stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4\nm, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností. V týchto prípadoch sa\nnevyžaduje dodržanie vzdialenosti od spoločných hraníc pozemkov podľa ustanovenia § 6 ods. 3\nvyhlášky č. 532/2002 Z. z., pretože v protiľahlej stene nie je situované okno obytnej miestnosti; z toho\nvyplýva, že žalovaný neporušil zákon. Námietky žalobcu, že nie je doklad o vykonaní hydrogeologického\nprieskumu ani odborný posudok o tom, či existencia termálneho vrtu nemôže spôsobiť podmývanie\nrodinného domu žalobcu alebo ohroziť jeho statiku, krajský súd vyhodnotil ako irelevantné, pretože\ntieto otázky sú predmetom stavebného konania a nie povolenia o umiestnení stavby. Krajský súd\nv závere konštatoval, že nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie\nrozhodnutia žalovaného a prvostupňového stavebného úradu; žalovaný sa vysporiadal so všetkými\nnámietkami žalobcu, opravil chyby v písaní aj vo výmere pozemku ako aj ďalšie chyby, ktoré sa vyskytli\nv rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa. Podľa názoru krajského súdu pohoda bývania nie\nje merateľná veličina a žalovaný nezistil takú skutočnosť, ktorou by sa znehodnotila kvalita bývania\na užívania susedných nehnuteľností plánovanou výstavbou. Navrhovaná stavba neovplyvní výkon\nvlastníckeho práva vlastníka susedného pozemku a rodinného domu (žalobcu) a stavebný úrad nemal\ndôvod spochybňovať svetlotechnický posudok znalca.\nProti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol rozsudok krajského\nsúdu zmeniť, rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému\nsprávnemu orgánu na ďalšie konanie, alternatívne rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť\nna ďalšie konanie; uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Podľa názoru žalobcu bol rozsudkom\nkrajského súdu porušený zákon, rozsudok bol vydaný v rozpore so skutočný stavom veci a platnou\n\nprávnou úpravou. Krajský súd porušil čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1 Ústavný Slovenskej republiky, § 13\nods. 3 písm. c/, § 27 ods. 3, ods. 6, § 37 ods. 1 až ods. 4, § 37a ods. 1, ods. 2 písm. b/, § 43b\nods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení\nneskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 50/1976 Zb.\"), § 4 ods. 1, ods. 2, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1 až\nods. 7 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., § 3 ods. 4 písm. a/ vyhlášky č. 453/2000 Z. z., § 3 ods. 1, ods. 4, §\n32 ods. 1, ods. 2, § 33 ods. 2, § 46, § 59 ods. 1, ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v\nznení neskorších predpisov (ďalej len ,,Správny poriadok\"), § 250j ods. 2 písm. a/, písm. c/, písm. e/, §\n250ja ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku. V konaní nebolo jednoznačne preukázané, že umiestnenie\nstavby rodinného domu na pozemku parc. č. XXXX/X, k. ú. P., je v súlade so záväznou časťou územného\nplánu Hlavného mesta SR Bratislavy schváleného vo VZN č. 4/2007 zo dňa 31. mája 2007 a účinného\nod 1. septembra 2007, resp. VZN platným v čase vydania prvostupňového rozhodnutia. Podľa jeho\nnázoru nebol rešpektovaný záväzný regulatív tohto VZN o indexe zastavanej plochy platný pre územie,\nna ktorom sa umiestňovala stavba rodinného domu a ktorý bol v čase vydania odvolacieho rozhodnutia\npre danú lokalitu maximálne 0,35. Pozemok parc. č. XXXX/X, k.ú. P., má výmeru 237 m2 a umiestňovaná\nstavba má zastavanú plochu 125,88 m2, takže index zastavanosti územia pozemku je 0,53 a nie 0,35,\na to do miery zastavanosti neboli započítané objekty garáže a rodinného domu stojace na pozemkoch\nparc. č. XXXX a č. XXXX/X, ktoré výraznou mierou zvyšujú koeficient zastavanosti nad povolenú mieru.\nK týmto stavbám nebolo vydané búracie povolenie. Krajský súd sa touto otázkou vôbec nezaoberal,\nnekriticky prevzal len argumentáciu žalovaného bez zistenia, či išlo o znenie platné v čase vydania\nnapadnutého rozhodnutia v októbri 2007 alebo až v súčasnosti. Žalovaný použil svoju argumentáciu\ntýkajúcu sa koeficientu 0,35 až vo svojom podaní zo dňa 10. augusta 2011 a nie v odôvodnení touto\nžalobou napadnutého rozhodnutia, čo podľa názoru žalobcu spochybňuje vierohodnosť tohto tvrdenia\nžalovaného. Podľa názoru žalobcu boli rozhodnutia žalovaného a krajského súdu vydané v rozpore s\nVZN č. 4/2007 zo dňa 31. mája 2007. Podľa jeho názoru nejde o stiesnené pomery v danej lokalite, ale o\nklasický pozemok, ktorý umožňuje realizáciu menšieho, teda primerane veľkého rodinného domu a nie\nrodinného domu v navrhovanom rozsahu. Preto podľa jeho názoru neboli splnené zákonné podmienky\npre aplikáciu § 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. navrhovaný rodinný dom stavebníčky má byť\nsmerom do dvora realizovaný hlbšie ako je v súčasnosti umiestnený rodinný dom žalobcu, dôjde k\npodstatnému a trvalému obmedzeniu pohody bývania v jeho rodinnom dome. Podľa žalobcu nie je\nriešená otázka prístupu stavebníčky do dvornej časti jej pozemku v krízových situáciách, keďže stavba\nmá byť realizovaná na hranici pozemkov, čím bude stavebníčka nepriamo tlačiť na to, aby mohla na\ntento účel užívať pozemok žalobcu.\nŽalobca v odvolaní ďalej namietal, že vykurovanie rodinného domu má byť zabezpečované z termálneho\nprameňa, ktorý sa nachádza na pozemku parc. č. XXXX/X, k.ú. P.. V predložených dokumentoch však\nnie je doklad o vykonaní hydrogeologického prieskumu, ani odborný posudok o tom, či existencia\ntermálneho vrtu (studne) nemôže spôsobiť podmývanie rodinného domu žalobcu alebo ohroziť jeho\nstatiku. Takisto sa nenachádza doklad o tom, že osadenie stavby rodinného domu stavebníčky (ktorého\nzáklady sú hlbšie ako základy rodinného domu žalobcu) nebude ohrozovať statiku rodinného domu\nžalobcu. Podľa názoru žalobcu neobstojí tvrdenie krajského súdu, že týmito otázkami sa má stavebný\núrad zaoberať až v stavebnom konaní. Žalobca zastáva názor, že v zmysle § 39a ods. 1 zákona č.\n50/1976 Zb. povinnosťou stavebného úradu je vysporiadať sa s touto otázkou aspoň „v hrubých rysov\nbez detailov\" už v územnom konaní. Krajský súd nerešpektoval ani obsah odôvodnenia uznesenia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/59/2010 zo dňa 8.decembra 2010.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.\nĎalšia účastníka konania v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok krajského súdu\npotvrdiť a odvolanie zamietnuť. Pridržiava sa svojich doterajších ústnych a písomných vyjadrení. Podľa\njej názoru žalobca neuviedol žiadne dôkazy o tom, že rozhodnutie žalovaného a prvostupňového súdu\nsú v rozpore so zákonom. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 77,28 €.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 prvá\nveta Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu v rozsahu napadnutom v\nodvolaní (§ 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie\nje dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 Občianskeho\nsúdneho poriadku rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil s tým, že termín verejného vyhlásenia rozsudku bol\n\nzverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na jeho internetovej stránke www.nsud.sk\n(§ 156 ods. 1, ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku).\nS účinnosťou od 1.januára 2013 došlo k zrušeniu krajských stavebných úradov zákonom č. 345/2012\nZ. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (§\n1 písm. b/). Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 citovaného zákona pôsobnosť krajských stavebných úradov\nustanovená osobitnými predpismi prechádza na obvodné úrady v sídlach krajov. V predmetnej veci v\ndruhom stupni rozhodoval bývalý Krajský stavebný úrad v Bratislave, preto jeho právnym nástupcom\nje Obvodný úrad v Bratislave, ktorý má procesnú spôsobilosť konať v súdnom konaní (§ 2 ods. 6\nzákona č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení účinnom do 30. septembra 2013). Na základe uvedených skutočností Najvyšší súd\nSlovenskej republiky konal s Obvodným úradom v Bratislave ako s právnym nástupcom žalovaného,\na teda účastníkom tohto preskúmavacieho konania (§ 250 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, § 1\npísm. b/, § 2 ods. 1 zákona č. 345/2012 Z. z., § 2 ods. 6 zákona č. 515/2003 Z. z.).\nRozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú\nsa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas\nplatnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. V\npodmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie\nstarostlivosti o životné prostredie, na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického\nriešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby\nvrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie\nstavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického\nvybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo\nstavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, požiadavky vyplývajúce\nz chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, požiadavky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov\n(§ 39a ods. 1, ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.).\nÚzemné konanie predchádza stavebnému konaniu a jeho právoplatné skončenie tvorí podmienku\nsine qua non pre stavebné konanie. Územné konanie prebieha pred stavebným konaním alebo\nnajneskôr spolu so stavebným konaním v rámci spojeného územného a stavebného konania za splnenia\npodmienok uvedených v § 39a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. V predmetnej právnej veci neboli splnené\npodmienky na spojenie územného a stavebného konania podľa citovaného zákonného ustanovenia,\npretože nejde o jednoduchú stavbu alebo jej prístavbu a nadstavbu, u ktorej by boli podmienky\numiestnenia stavby jednoznačné.\nPodľa § 37 ods.1 zákona č. 50/1976 Zb. podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné\nplány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie\núzemného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce\npodklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného\nrozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom\nzisťovaní.\nStavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné\nprostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s\npodkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným\ntechnickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané\nosobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické,\nprotipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky,\npodmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho\nfondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom (§ 37 ods. 2 zákona č.\n50/1976 Zb.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou sú aj administratívne spisy\nžalovaného č. A/2007/1583 a spis s názvom „I. I., bytom C., »Prístavba a nadstavba podkrovia«, Y. ulica\nč. XX, XXX XX K., vydané pod č.j. 469/97/Mc-41/126 zo dňa 15. júla 1997\", zistil, že na základe žiadosti\nďalšej účastníčky T.. Z. stavebný úrad - Mestská časť Bratislava Ružinov - rozhodla o umiestnení stavby\nč. XXX „rodinný dom - O., Y. ul. v K.\" na pozemku parc č. XXXX/X vedenom na liste vlastníctva č. XXXX,\nk.ú. P., a určil podmienky pre umiestnenie stavby a projektovú prípravu (rozhodnutie č. SÚ/2007/5306-5/\n\nAZA zo dňa 15. januára 2007). Vzhľadom na niektoré chyby v písaní stavebný úrad rozhodol o ich oprave\nrozhodnutím č. SÚ/2007/5306-6/AZA zo dňa 23. apríla 2007.\nŽalovaný na základe odvolania právnej predchodkyne žalobcu (I. I.) vydal napadnuté rozhodnutie č.\nA/2007/1583-HRl zo dňa 18. októbra 2007, ktorým zmenil rozhodnutie stavebného úradu o umiestnení\nstavby v časti podmienok na umiestnenie stavby bod III.1.1 tak, že celková plocha pozemku je 308\nm2, umiestnenie rodinného domu od parc. č. XXXX je 1,0 m (namiesto slov „na hranici pozemku\"),\nod parc. č. XXXX je 14,4 m (namiesto 10,8 m) a doplnil umiestnenie stavby od parc. č. XXXX - na\nhranici pozemku (RD). Zmenil odôvodnenie rozhodnutia na stranách 5 a 6, ktoré však boli predmetom\nopravného rozhodnutia stavebného úradu č. SÚ/2007/5306-6/AZA zo dňa 23. apríla 2007. Vo zvyšnej\nčasti rozhodnutie stavebného úradu potvrdil. Zmenu odôvodnil vypustením umiestnenia objektu zimnej\nzáhrady (skleníka) pri hranici pozemku parc č. XXXX a vyhovením námietke právnej predchodkyne\nžalobcu týkajúcej sa odstupu stavieb v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. a príslušných vykonávacích\nvyhlášok (§ 6 ods. 2, ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.). Potvrdenie rozhodnutia odôvodnil tým, že\nstavebný úrad postupoval v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. a Správnym poriadkom.\nKrajský súd o podanej žalobe pôvodne rozhodol rozsudkom č. k. 3S 2/2008-31 zo dňa 10. novembra\n2009 tak, že žalobu zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky, na základe odvolania právnej\npredchodkyne žalobcu, uznesením sp. zn. 2Sžo/59/2010 zo dňa 8. decembra 2010 zrušil rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 3S 2/2008-31 zo dňa 10. novembra 2009 a vec mu vrátil na\nďalšie konanie. Odvolací súd krajskému súdu vytýkal nedostatočné odôvodnenie a nevysporiadanie\nsa s námietkami právnej predchodkyne žalobcu umiestnenia stavby, neuviedol príčinu nedôvodnosti\nnámietky žalobkyne týkajúcej sa záväzného regulatívu všeobecne záväzného nariadenia o indexe\nzastavanosti ani príčiny irelevancie námietky žalobkyne týkajúcej sa nesplnenia zákonných podmienok\n§ 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.\nKrajský súd po zrušení rozsudku a vrátení veci na ďalšie konanie opätovne rozhodol rozsudkom, ktorý je\npredmetom tohto odvolacieho konania. Krajský súd sa v odôvodnení vysporiadal s námietkami žalobcu\ntýkajúcimi sa umiestnenia stavby, a to aj vo vzťahu k § 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., vysporiadal sa\ns námietkou právnej predchodkyne žalobcu týkajúcej sa záväzného regulatívu všeobecne záväzného\nnariadenia o indexe zastavanosti.\nV územnom konaní sa k umiestňovanej stavbe vyjadrili dotknuté orgány v zmysle § 140a, § 140b\nzákona č. 50/1976 Zb. - Hlavné mesto SR Bratislava (č. Mag-06/21127/43218 zo dňa 20. októbra\n2006), Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy - II. sekcia: oddelenie územného plánovania a\nrozvoja mesta (č. MAG/0621127/43218 zo dňa 5. októbra 2006), - oddelenie životného prostredia\n(MAG/2006/20835/43217/Ma z 20. septemba 2006), Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s. (č.\n10736a/4021/2006/La zo dňa 16. augusta 2006), Obvodný úrad životného prostredia v Bratislave, odbor\nochrany prírody (č. ZPO/2006/05910/4/HUV-BaII zo dňa 17. júla 2006), odbor odpadového hospodárstva\n(č. ZPH/2006/6232/II/MES zo dňa 14. júla 2006), Západoslovenská energetika, a.s. (bez čísla, zo dňa\n7. júna 2006). Dotknuté orgány nemali námietky k umiestneniu predmetnej stavby. Stavebný úrad v\núzemnom konaní postupoval v súlade s ustanoveniami § 37 ods. 2, § 140a, § 140b zákona č. 50/1976\nZb., a tak jeho postup vyhodnotil aj krajský súd.\nV prípade námietky žalobcu týkajúcej sa indexu zastavanosti krajský súd správne poukázal na záväznú\nčasť Všeobecne záväzného nariadenia Hlavného mesta SR Bratislavy č. 4/2007, ktorým bol schválený\núzemný plán hlavného mesta SR Bratislavy (ďalej len VZN č. 4/2007). Krajský súd, v súlade s VZN\nč. 4/2007, rozlišoval medzi rozvojovým územím (ide o územie mesta, v ktorom územný plán navrhuje\nnovú výstavbu na doteraz nezastavaných plochách, zásadnú zmenu funkčného využitia, zmenu spôsobu\nzástavby veľkého rozsahu, pri zachovaní funkčného využitia územia) a stabilizovaným územím (ide\no územie mesta, v ktorom územný plán ponecháva súčasné funkčné využitie, predpokladá mieru\nstavebných zásahov prevažne do 15% celkovej podlažnej plochy existujúcej zástavby v území). Krajský\nsúd v zmysle VZN č. 4/2007 zaradil mestskú časť Ružinov do stabilizovaného územia a Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky vzhľadom na správnosť záveru krajského súdu nemá dôvod zaradenie tohto\núzemia meniť. Krajský súd správne poukázal na bod 2.2 (časť C.2 VZN č. 4/2007), podľa ktorého\nstanovenie regulácie intenzity stabilizovaných území z celomestského pohľadu na úrovni územného\nplánu mesta nie je účelné na tej istej úrovni ako pre rozvojové územie. Pre rozvojové územia sú na\ncelomestskej úrovni stanovené regulatívy intenzity využitia územia, ktoré sú vyjadrením kritérií pre\n\nkonkrétny typ územia v územnom pláne mesta, pričom sa vychádza z druhu urbanistickej funkcie\na charakteru zariadení, ktoré ju reprezentujú, z polohy regulovaného rozvojového územia v meste\n[centrum, vnútorné mesto (kam patrí aj mestská časť Ružinov) a vonkajšie mesto] a z charakteru\nkonkrétneho rozvojového územia. Pre rozvojové územia sú potom v tabuľkách stanovené ukazovatele\nvyužitia územia, index zastavanosti územia a podobne, medzi ktorými sa nachádza aj index zastavanosti\núzemia 0,35, na ktorý poukazuje žalobca. Pre stabilizované územia VZN č. 4/2007 určuje osobitné\npodmienky pre reguláciu intenzity využitia územia: vo vnútornom meste (vrátane mestskej časti\nRužinov) sa vyskytujú stabilizované územia so zástavbou mestského typu, komplexy zástavby, areály\na územia izolovanej zástavby, najmä bytové domy sídliskového typu a enklávy rodinných domov; v\ndotváraní území je potrebné rešpektovať diferencovaný prístup podľa jednotlivých typov existujúcej\nzástavby a nie je možné ho generalizovať stanovením jednotnej regulácie intenzity využitia pre celú\nstabilizovanú funkčnú plochu; stabilizované územia v rámci územného plánu mesta vzhľadom na\nsvoju rozmanitosť a špecifiká nemôžu mať stanovené jednotné ukazovatele intenzity využitia územia.\nZ celomestského pohľadu nie je možné ani účelné obsiahnuť detail a zložitosť, ktorú predstavuje\nstavba v stabilizovanom území. Základným princípom pri stanovení regulácie stabilizovaných území v\nmeste je uplatniť požiadavky a regulatívy funkčného dotvárania územia na zvýšenie kvality prostredia\n(nielen zvýšenie kvality zástavby, ale aj zvýšenie prevádzkovej kvality územia). Z VZN č. 4/2007 teda\njednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že v stabilizovanom území nie sú určené jednotné\nnumerické vyjadrenia intenzity zastavanosti územia (ako je tomu napríklad v rozvojom území spolu\ns indexom zastavanosti územia 0,35, na ktorý poukazuje žalobca), ale je potrebné zohľadňovať už\nexistujúcu zástavbu. Vychádzajúc z citovaných ustanovení VZN č. 4/2007 je dôvodný záver o irelevancii\na účelovosti námietky žalobcu týkajúcej sa použitia indexu zastavanosti územia 0,35, pretože tento sa na\nstabilizované územie nevzťahuje. Navyše, osobitný prístup k zástavbe v stabilizovanom území (k.ú. P.)\npreukázal aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí, keď nariadil odstránenie existujúceho rodinného domu\na garáže po výstavbe nového rodinného domu stavebníčky práve s ohľadom mieru zastavanosti územia.\nŽalovaný nemal dôvod v napadnutom rozhodnutí uvádzať index zastavanosti územia 0,35, pretože sa\nna predmetnú vec nevzťahuje.\nK stiesneným pomerom vyplývajúcim z § 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. a oprávňujúcim znížiť\nvzdialenosť medzi rodinnými domami až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná\nobytných miestností a nedodržať vzdialenosti od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3 (ak\nrodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako\n7 m; vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m),\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že zákon č. 50/1976 Zb. ani vyhláška č. 532/2002 Z. z.\npojem „stiesnené pomery\" nedefinujú, preto je potrebné vychádzať z jeho gramatického významu.\nKrátky slovník slovenského jazyka (4.doplnené a upravené vydanie. Bratislava: Veda 2003) a Slovník\nslovenského jazyka (Bratislava: vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied 1959-1968) definujú pojem\n„stiesnený\" ako priestorovo obmedzený, malý, tesný, prípadne stlačený, zovretý, obmedzený <.,\nstisnutý. Pozemok parc. č. XXXX/X, k.ú. P., na ktorom je umiestňovaný rodinný dom stavebníčky, má\nvýmeru 237 m2, prípadne celková výmera 308 m2 pozemkov parc. č. XXXX/X, XXXX a XXXX/X (bližšie k\ntomu pozri list vlastníctva č. XXXX vedený pre obec Bratislava - mestská časť Ružinov, k.ú. P.), čo podľa\nnázoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zhodne s krajským súdom a žalovaným, predstavuje\nmalú a priestorovo obmedzenú výmeru na výstavbu rodinného domu; tento záver odôvodňuje aplikáciu\n§ 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Sám žalobca tvrdí, že na uvedenom pozemku parc. č. XXXX/X,\nk.ú. P., môže byť postavený menší, teda primerane veľký rodinný dom, čím de facto potvrdil priestorovú\nobmedzenosť, a teda stiesnenosť pomerov na výstavbu rodinného domu (hoci expressis verbis nepoužil\nslovo „stiesnený\" ale „klasický pozemok\"). Preto je záver krajského súdu a žalovaného o stiesnených\npomeroch na výstavbu rodinného domu a aplikácii § 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. správny.\nNeobstojí ani námietka žalobcu, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí sa vôbec nezaoberal stiesnenými\npomermi pre umiestnenie stavby a tento pojem „vytvoril\" až v súdnom konaní. Opak je pravdou. Na\nstrane 5 napadnutého rozhodnutia žalovaného č. A/2007/1583-HRL zo dňa 18. októbra 2007 (bod 6.)\nžalovaný expressis verbis uviedol, že v danej lokalite ide o stiesnené pomery pre umiestnenie stavby.\nCelková výmera 308 m2 o šírke pozemku parc č. XXXX/X, k.ú. P., je na hranici minimálnej plochy\npostačujúcej na dnešné požiadavky na výstavbu rodinných domov. Stavby nachádzajúce sa v zadnej\nčasti pozemku (parc. č. XXXX, XXXX/X, k.ú. P.) po ukončení novej stavby je potrebné odstrániť na\nzáklade rozhodnutia o odstránení stavby práve z dôvodu najnižšieho indexu zastavania pozemku.\n\nV prípade námietky žalobcu týkajúcej sa vykurovania rodinného domu stavebníčky termálnou vodou\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že vykurovanie\npredmetného rodinného domu stavebníčky nebude realizované prostredníctvom termálnej vody zo\nstudne, ale bude vykurovaný vlastným zdrojom - kotlom na zemný plyn (Technická správa požiarnej\nochrany vypracovaná A. M., špecialistkou požiarnej ochrany v decembri 2006, s. 5). Preto je námietka\nžalobcu ohľadom vykurovania, realizovania termálnych vrtov a v dôsledku toho podmývania rodinného\ndomu žalobcu irelevantná. Napokon, krajský súd správne poukázal na to, že prípadný hydrogeologický\nprieskum je predmetom až stavebného konania, nie územného konania. Podľa názoru odvolacieho\nsúdu aj sám žalobca si v otázke predloženia dokladu (dôkazu) o hydrogeologickom prieskume odporuje,\npretože na jednej strane tvrdí, že tento prieskum má byť realizovaný už v územnom konaní a na druhej\nstrane argumentuje, že stavebný úrad sa má s touto otázkou vysporiadať v územnom konaní aspoň „v\nhrubých rysov bez detailov\", pričom tento pojem bližšie nedefinoval. Podľa názoru odvolacieho súdu\npojem „v hrubých rysoch bez detailov\" nepredstavuje predloženie posudku ani iného listinného dôkazu\nv územnom konaní, navyše je v kontraste s predchádzajúcimi tvrdeniami žalobcu.\nK námietke žalobcu týkajúcej sa možného vstupu na jeho pozemok v súvislosti s nepredvídanými\nsituáciami (napríklad požiar) Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na stanovisko Okresného\nriaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Bratislave č. ORHZ-4766/OPP-2006 zo dňa 2. januára\n2006, z ktorého vyplýva, že nemá k riešeniu požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti pripomienky. Z\nTechnickej správy požiarnej ochrany (citovanej vyššie) vyplýva, že požiarna výška umiestňovaného\nrodinného domu je len 2,65 m, preto nemusí byť zriadená nástupná plocha k stavbe podľa § 83 ods.\n1 písm. a/ vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú\ntechnické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb (ďalej len vyhlášky\nč. 94/2004 Z. z.). K stavbe je možný prístup po existujúcej komunikácii, ktorá spĺňa požiadavky na\nvzdialenosť, šírku a únosnosť podľa § 82 ods. 1, ods. 3 vyhlášky č. 94/2004 Z. z. Vnútorné zásahové\ncesty nemusia byť zriadené, nakoľko protipožiarny zásah je možné viesť z vonkajšieho priestoru stavby;\npožiarna výška je len 2,65 m. vzhľadom na uvedené skutočnosti je irelevantnou aj námietka žalobcu, že\ndo navrhovanej stavby nie je možný prístup v prípade požiaru a že stavebníčka bude na žalobcu tlačiť,\naby jej umožnil prístup cez svoj pozemok.\nZo svetlotechnického posudku spracovaného autorizovaným stavebným inžinierom T.. J. A. dňa 3. janura\n2007 vyplýva, že ostatné okolité rodinné domy sú dostatočne ďaleko od plánovanej výstavby, prípade\nplánovaná výstavba predstavuje nevýrazné tienenie. Vplyv plánovanej výstavby rodinného domu na\nparcele č. XXXX/X, k.ú. P., vyhovuje požiadavkám STN 73 4301 na preslnenie okolitých bytov ako\naj STN 73 0580 na denné osvetlenie okolitých miestností s dlhodobým pobytom ľudí. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky nemá dôvod tento svetlotechnický posudok spochybňovať. Tvrdenie žalobcu o\nzhoršení osvetlenia rodinného domu nebolo z jeho strany ničím podložené ani preukázané; na podporu\nsvojich tvrdení nepredložil žiaden iný svetlotechnický posudok, ktorý by odôvodňoval jeho námietku.\nNavyše, žalovaný vyhovel námietke žalobcu v územnom konaní a zmenil odstupy medzi stavbami tak, že\nposunul vzdialenosť umiestňovaného rodinného domu od v časti existujúceho rodinného domu (na parc.\nč. XXXX), ktorá nie je na hranici nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X, o 1,0 m od hranice pozemku parc. č.\nXXXX, k.ú. P., ktorý je vo vlastníctve žalobcu. Týmto posunutím sa vytvorili ešte priaznivejšie podmienky\nna osvetlenie a oslnenie rodinného domu žalobcu a bez narušenia nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu.\nŽalovaný tiež poukázal na to, že v tej časti hranice susediacich pozemkov je už postavený rodinný dom\nžalobcu, nemôže nová stavba obmedziť užívania pozemku ne účel stavby rodinného domu, pretože\nten tam už je. Tento argument žalovaného je logický, vyplýva z reálnej situácie, preukázanej aj kópiou\nkatastrálnej mapy z 29. septembra 2006 (vyhotovenou Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou\nkatastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, na parcely č. XXXX,XXXX/X,X pre okres Bratislava II, Obec BA - m.č. Ružinov, k.ú. P., mapový list č. 7-0/41, 7-0/32) založenou v administratívnom spise, preto nebol\ndôvod ho spochybňovať. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky túto námietku žalobcu vyhodnotil ako\nprávne irelevantnú.\nKrajský súd sa v odôvodnení rozsudku podrobne vysporiadal s námietkami žalobcu, aplikoval príslušné\nustanovenia zákona č. 50/1976 Zb., vyhlášky č. 532/2002 a VZN č. 4/2007 a postupoval v súlade s\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/59/2010 zo dňa 8. decembra 2010.\nOdôvodnenie rozsudku krajského súdu nevykazuje znaky svojvôle alebo arbitrárnosti; spĺňa požiadavky\nustanovenia § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.\n\nVychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd slovenskej republiky potvrdil rozsudok Krajského\nsúdu v Bratislave č.k. 3S 2/2008-81 zo dňa 16. augusta 2010 ako vecne správny v súlade s § 219 ods.\n1 v spojení s § 250ja ods. 3 posledná veta Občianskeho súdneho poriadku.\nO náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 250k ods.\n1 v spojení s § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a neúspešnému žalobcovi náhradu trov\nodvolacieho konania nepriznal. V konaní bola úspešná ďalšia účastníčka konania T.. T. Z., O.., ktorej\nsúd priznal náhradu trov odvolacieho konania podľa § 246c ods. 1 prvá veta v spojení s § 142 ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku vo výške 77,28 €. Najvyšší súd Slovenskej republiky pri rozhodovaní o\nnáhrade trov konania postupoval podľa § 151 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta Občianskeho\nsúdneho poriadku a rozhodol o nich na základe návrhu ďalšej účastníčky a jej vyčíslenia, § 11, § 14,\n§ 15 písm. a/, § 18, § 20c vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no náhradách a odmenách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom do 30. júna\n2013 (ďalej len vyhláška). Celková náhrada trov odvolacieho konania pozostáva z nasledovných úkonov\nprávnej služby:\n· písomné vyjadrenie z 12.decembra 2011 k odvolaniu žalobcu - 57 € (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky),\n· režijný paušál v roku 2011 - 1 x 7,41 € = 7,41 € (§ 15 písm. a/ vyhlášky),\n· daň z pridanej hodnoty 20% zo sumy 64,41 € = 12,88 € (§ 18 ods. 3 vyhlášky).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zároveň uvádza, že ďalšej účastníčke by v zmysle § 11 ods. 4\nvyhlášky patrila náhrada trov odvolacieho konania vo vyššej sume, keďže ide o konanie podľa piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku (správne súdnictvo) a základná sadzba tarifnej odmeny sa určuje podľa\n§ 11 ods. 4 vyhlášky a nie podľa § 11 ods. 1 vyhlášky, ako to uviedla vedľajšia účastníčka vo vyčíslení\ntrov odvolacieho konania. Zároveň je však potrebné zohľadniť, že rozhodnutie o náhrade trov konania sa\nzačína na návrh účastníka konania (nie ex offo zo strany súdu), ktorý súdu predkladá aj vyčíslenie. Preto\nmal Najvyšší súd Slovenskej republiky za to, že ďalšia účastníčka náhradu trov odvolacieho konania vo\nvyššej sume nežiada, pričom neboli splnené podmienky na výpočet trov konania podľa § 151 ods. 2 v\nspojení s § 246c ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku, súd jej priznal náhradu trov konania\nvo výške, ktorú si uplatnila. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov bolo\no náhrade trov odvolacieho konania rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3S/2/2008", "guid": "382eb9f9-f906-4ff9-bd89-7a5f14ee4c3b:b1eff94d-5985-43d1-b982-2203aeaded38", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}