{"guid": "e42f07e5-0196-4519-83ff-22904d6db381:88d99f2d-f56d-4768-baae-af5bbd81babf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:9012899706.2", "spisova_znacka": "6MCdo/5/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/5/2012 z 28. 11. 2012", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. 6MCdo/5/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:9012899706.2", "identifikacne_cislo": "9012899706", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Kamila Nagyová", "sudca_id": 523, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-kamila-nagyova-523", "datum_vydania": "2012-11-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-76.odsek-4", "nazov": "§ 76 ods. 4 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-76.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-76"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-75.odsek-6", "nazov": "§ 75 ods. 6 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-75.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-75"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-109", "nazov": "§ 109 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-109", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-109"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-105.odsek-3", "nazov": "§ 105 ods. 3 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-105.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-105"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-76", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-75", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-109", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-105"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/88d99f2d-f56d-4768-baae-af5bbd81babf", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9012899706.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9012899706.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9012899706.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6MCdo/5/2012\n9012899706\n28. 11. 2012\nJUDr. Daniela Švecová\nECLI:SK:NSSR:2012:9012899706.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ ML-catering, s.r.o., Trnava, Hlavná 2\na 2/ REAL SERVICES, s.r.o., Bratislava, Záhradnícka 72, v dovolacom konaní zastúpených JUDr.\nJozefom Polákom, advokátom so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1718, proti žalovanému WEON\ngroup, a.s., Bratislava, Mraziarenská 6, v dovolacom konaní zastúpenému JUDr. Pavlom Malichom,\nadvokátom so sídlom v Bratislave, Dunajská 25, o zaplatenie 3 597 458,94 € a úrokov z omeškania a o\nnariadenie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 10 C 94/2011, o\nmimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu\nv Bratislave z 12. augusta 2011 sp.zn. 3 Co 292/2011, takto\nrozhodol:\nMimoriadne dovolanie z a m i e t a.\nŽalobca 1/ je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov dovolacieho konania v sume 159,16 €, a to\nna účet jeho zástupcu JUDr. Pavla Malicha vedený vo VOLKSBANK Slovensko, a.s., č.ú. 4000 843\n604/3100, do troch dní.\nodôvodnenie:\nV konaní o zaplatenie 3 597 458,94 € a úrokov z omeškania Okresný súd Bratislava II (súd prvého\nstupňa) uznesením z 20. mája 2011 č.k. 10 C 94/2011-65 nariadil predbežné opatrenie, ktorým\nžalovanému uložil povinnosť „zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX k.ú.\nJ., a to KN-C parc. č. 698/72 orná pôda o výmere 552 m2, č. 698/73 orná pôda o výmere 552 m2, č.\n698/74 orná pôda o výmere 551 m2, č. 698/75 orná pôda o výmere 552 m2, č. 698/76 orná pôda o\nvýmere 551 m2, č. 698/77 orná pôda o výmere 552 m2, na LV č. XXXX k.ú. M., a to dom súp. č. 3990\nna parcele č. 7613 a KN-C na parc. č. 7613 zastavané plochy a nádvoria o výmere 245 m2, ďalej na LV\nč. XXXX k.ú. E. ako KN-C parc. č. 3883/32 ovocné sady o výmere 4293 m2, na LV č. XXXX k.ú. I. ako\nsklad súp. č. 3296 postavený na parc. č. 4934/29, KN-C parc. č. 4934/29 zastavané plochy a nádvoria\no výmere 1260 m2, KN-C parc. č. 4934/91 ostatné plochy a nádvoria o výmere 127 m2, KN-C parc. č.\n23080/38 ostatné plochy o výmere 167 m2, všetko o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 a na LV č.\nXXXX. k.ú. M. ako KN-C parc. č. 10187 záhrady o výmere 738 m2 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu\npod B4 a B5 spolu 2721/3000-in v rozsahu predaja, darovania, zámeny, založenia, zaťaženia vecným\nbremenom, vypožičania alebo vloženia do obchodnej spoločnosti alebo družstva.“ Žalovanému uložil aj\npovinnosť „zdržať sa nakladania s pohľadávkou, ktorú má z titulu Zmluvy o pôžičke zo dňa 9. júla 2007,\nvoči dlžníkovi obchodnej spoločnosti ŠAKOŇ s.r.o., Panenská cesta 6, Bratislava, IČO: 36 800 333,\nktorej splnenie je najviac do výšky 1.659.695,94 Eur zabezpečené záložným právom k nehnuteľnostiam\nzapísaným na LV č. XXXX k.ú. Z. na základe Záložnej zmluvy V-1354/10, a to v rozsahu jej odplatného\nalebo bezodplatného postúpenia, dania do zálohu, vloženia do obchodnej spoločnosti alebo družstva\nalebo udelenia súhlasu s prevzatím dlhu, ktorý koreluje tejto pohľadávke.“\nPri rozhodovaní o návrhu žalobcov na nariadenie predbežného opatrenia súd prvého stupňa dospel\nk záveru, že „je tu právny vzťah medzi účastníkmi konania, ktorý vyžaduje dočasnú úpravu vo forme\n\nnavrhovaného predbežného opatrenia“. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na\nnariadenie predbežného opatrenia a na tieto preto iba odkázal v zmysle ustanovenia § 76 ods. 4 O.s.p.\nMal za to, že skutkové okolnosti uvedené v návrhu boli riadne doložené listinnými dôkazmi. Žalobcovia\nnajmä osvedčili, že majú voči žalovanému pohľadávku, ktorá bola priznaná platobným rozkazom, že\ntáto pohľadávka nebola dosiaľ uhradená ani v exekučnom konaní. Žalobcovia preukázali aj existenciu\nzatiaľ sporného dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 24. júla 2008, ktorého obsah a platnosť síce bude\npredmetom skúmania až vo veci samej, avšak tento dodatok spolu s kúpnou zmluvou osvedčuje právny\nvzťah medzi účastníkmi konania, ktorý je nevyhnutnou podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie\npredbežného opatrenia. Žalobcovia tiež preukázali, že žalovaný niektoré nehnuteľnosti, ktoré nadobudol\nna základe kúpnej zmluvy z 24. júla 2008, previedol na tretie osoby a ďalšie nehnuteľnosti, ktoré sú\ndoposiaľ v jeho vlastníctve, sú buď zaťažené záložným právom, alebo majú nízku hodnotu vo vzťahu k\nuplatňovanej pohľadávke. Hodnotnejším právom žalovaného, o ktorom majú žalobcovia vedomosť, je\nlen jeho pohľadávka záložného veriteľa voči spoločnosti ŠAKOŇ, s.r.o. z titulu zmluvy o pôžičke, ktorá\nsa taktiež stala súčasťou navrhovaného a nariadeného predbežného opatrenia.\nKrajský súd v Bratislave na odvolanie žalovaného uznesením z 12. augusta 2011 sp.zn. 3 Co 292/2011\nzmenil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa tak, že návrh na vydanie predbežného opatrenia\nzamietol. Dospel k záveru, že žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali svoje tvrdenia „o dôvodnosti\nobáv ohrozenia a marenia výkonu rozhodnutia“. K tomu uviedol, že žalovaný scudzil časť svojich\nnehnuteľností ešte v roku 2008, krátko po ich nadobudnutí, a ďalšiu časť vo februári 2011, teda\npredtým, ako mal vôbec vedomosť o vydaní exekučného príkazu. Prisvedčil tvrdeniu žalovaného, že\nza scudzené nehnuteľnosti predsa získal protihodnotu. Prevodmi síce došlo k zmene štruktúry jeho\nmajetku, jeho „majetkové hodnoty“ sa ale nezmenili. Podľa odvolacieho súdu žalobcovia nepreukázali,\nže by žalovaný so získanou protihodnotou nehnuteľností narábal tak, že by mohli vzniknúť dôvodné\nobavy z ohrozenia ich práv. Samotný prevod nehnuteľností za odplatu nepovažoval za dôvod na vydanie\npredbežného opatrenia. Nepovažoval za preukázané ani tvrdenie žalobcov, že konaním žalovaného\ndošlo k zníženiu hodnoty jeho majetku a že hodnota nehnuteľností, ktoré vlastní, nedosahujú ani polovicu\nhodnoty v konaní uplatňovaného práva. Podľa odvolacieho súdu, ak by aj žalobcovia preukázali potrebu\ndočasnej úpravy pomerov účastníkov a dôvodnosť ich obavy z ohrozenia vymožiteľnosti ich práva,\nchýbala by tu ďalšia podmienka nariadenia predbežného opatrenia, a to „podmienka primeranosti“,\nktorú naostatok súd prvého stupňa ani neskúmal. Keďže žalobcovia neuviedli vôbec, aké sú hodnoty\njednotlivých nehnuteľností, súd nemal naostatok ani možnosť preskúmať primeranosť navrhovaného\npredbežného opatrenia. Poukázal v tejto súvislosti aj na ustanovenie § 109 ods. 1 Exekučného poriadku,\nktoré vyložil tak, že oprávnený (žalobca 1/) nemôže voči dlžníkovi povinného (žalovanému) uplatniť\núroky z omeškania. „Ide o zodpovednostný právny vzťah, kde je zaviazaným povinný (žalovaný 2/).\nIntercesia tohto dlhu, ani prechod aktívnej formálnej legitimácie, nie je vyslovený v žiadnom ustanovení\nzákona. Preto neprichádza do úvahy ako nárok, ktorý možno úspešne uplatniť poddlžníckou žalobou.“\nVychádzajúc z uvedeného uzavrel, že „sa javí, že nárok žalobcu 1/ uplatňovaný v konaní, nie je v súlade\ns § 109 Exekučného poriadku.“\nProti uzneseniu odvolacieho súdu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej aj ako\n„dovolateľ“) mimoriadne dovolanie. Uviedol, že tak robí na podnet žalobcu 1/, pretože napadnutým\nrozhodnutím bol porušený zákon, pričom ochranu práv a zákonom chránených záujmov nie je možné\ndosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Mimoriadne dovolanie odôvodnil tým, že konanie odvolacieho\nsúdu je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že jeho\nrozhodnutie spočíva aj v nesprávnom právnom posúdení veci (dovolacie dôvody podľa § 243f ods. 1\npísm. b/ a c/ O.s.p.). Na odôvodnenie mimoriadneho dovolania uviedol:\n„Krajský súd Bratislava [...] v zásade uviedol dva dôvody pre zamietnutie návrhu. Po prvé, odvolací súd\nvychádzal z toho, že pre nariadenie predbežného opatrenia nebola splnená podmienka primeranosti.\nVysvetlil, že nárokom žalobcu v 1. rade v predmetnom konaní je pohľadávka, ktorá mu vznikla voči\nžalobcovi v 2. rade a úroky z omeškania. Uviedol, že v súlade s ustanovením § 109 Exekučného poriadku\noprávnený (žalobca v 1. rade) nemôže voči dlžníkovi povinného uplatniť úroky z omeškania. Po druhé,\nodvolací súd mal za to, že z konania žalovaného, ktorý scudzil niektoré nehnuteľnosti v roku 2008 a\npotom až v roku 2011, nie je možné vyvodiť, že by sa žalovaný zbavoval majetku tak, že by ohrozil výkon\npráv žalobcov. Žalovaný získal za scudzené nehnuteľnosti protihodnotu, jeho majetkové pomery sa preto\nnezmenili, došlo iba k zmene ich štruktúry. Žalobcovia nepreukázali, že by takýmto konaním žalovaného\ndošlo k zníženiu hodnoty jeho majetku. Uznesením Krajského súdu v Bratislave z 12. augusta 2011 č.k.\n\n3Co 292/2011-128 bol podľa môjho názoru porušený zákon, keďže odvolací súd vec nesprávne právne\nposúdil § 243f ods. 1 písm. c/ OSP). Konanie je zároveň zaťažené aj inou vadou, ktorá mala za následok\nnesprávne rozhodnutie veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ OSP). [...]“.\nPodľa dovolateľa nesprávne posúdenie veci odvolacím súdom spočíva v nesprávnej interpretácii\nustanovení § 105 ods. 3 a § 109 ods. 1 Exekučného poriadku. K tomuto dovolaciemu dôvodu uviedol:\n„Nesprávnou interpretáciou uvedených ustanovení prišiel odvolací súd k záveru, že žalobca v 1. rade\nnie je aktívne legitimovaný pre uplatnenie celej ním žalovanej sumy, z čoho potom vyvodil, že nie\nje daná proporcionalita medzi časťou dôvodne osvedčenej žalovanej sumy a obmedzením uloženým\npredbežným opatrením žalovanému.\nOdvolací súd uviedol, že „oprávnený nemôže voči dlžníkovi uplatniť úroky z omeškania“ (strana 10 ods.\n5 rozsudku odvolacieho súdu). Z odôvodnenia uznesenia však nie je zrejmé, či mal odvolací súd na mysli\na) úroky z omeškania, ktoré sú príslušenstvom pohľadávky oprávneného voči povinnému (teda\npríslušenstvo vymáhanej pohľadávky), alebo\nb) úroky z omeškania, ktoré sú príslušenstvom pohľadávky povinného voči dlžníkovi povinného (teda\npríslušenstvo exekvovanej pohľadávky).\nZ odseku 5 na strane 10 uznesenia odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd mal na mysli príslušenstvo\nvymáhanej pohľadávky (ad a), avšak z odseku 3 na strane 10, kde odvolací súd zvýraznil slovo\n„pohľadávka“ (rozumej pohľadávka dlžníka voči povinnému) sa naopak javí, že odvolací súd sa vyjadruje\no príslušenstve exekvovanej pohľadávky (ad b).\nAd a) Všeobecne platí, že oprávnený môže v exekúcii vymáhať svoju pohľadávku s príslušenstvom,\nktorým sú aj úroky z omeškania. Úroky z omeškania je možné vymôcť každým zákonným spôsobom\nvedenia exekúcie, nevynímajúc spôsob prikázaním inej peňažnej pohľadávky povinného. Uvedené\nvyjadruje expressis verbis ustanovenie § 105 ods. 3 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého\nsa pohľadávka povinného voči dlžníkovi povinného môže zexekvovať aj za účelom vymoženia\npríslušenstva pohľadávky oprávneného voči povinnému. Tento výklad je v právnej praxi notorietou.\nIde o výklad gramatický, text zákona je zrozumiteľný, výslovne uvádza slová „a jej príslušenstva“. Je\npreto v danom prípade prípustné, že žalobca v 1. rade zexekvoval pohľadávku žalobcu v 2. rade voči\nžalovanému nielen na vymoženie istiny svojej pohľadávky, ale aj na vymoženie úrokov z omeškania,\nktoré sú jej príslušenstvom.\nAd b) Pokiaľ sa odvolací súd nazdával, že pohľadávka povinného voči dlžníkovi povinného nemôže byť\nzexekvovaná v časti úrokov z omeškania, ktoré sú jej príslušenstvom, ale že môže byť zexekvovaná\niba čo do výšky istiny, ide aj v tomto prípade o výklad nesprávny. Ustanovenie § 109 ods. 1\nExekučného poriadku pripúšťa, aby sa oprávnený domáhal na súde priamo voči poddlžníkovi zaplatenia\n„pohľadávky“ (ktorú má povinný voči poddlžníkovi), pričom výrazom „pohľadávka“ použitým v zákonnom\ntexte sa rozumie istina vrátane príslušenstva. Táto interpretačná otázka nerobila v právnej praxi\nnikdy problém. Opačný výklad by bol absurdný. Takýto nesprávny výklad by znamenal bezdôvodnú a\nmateriálne ničím nepodloženú exempciu niektorých majetkových práv povinného z exekúcie (úrokov,\núrokov z omeškania, poplatku z omeškania a nároku na náhradu nákladov spojených s uplatnením\npohľadávky). V danom prípade je prípustné, že žalobca v 1. rade žiada, aby mu žalovaný uhradil\nto, čo dlží žalovanému v 2. rade, bez relevancie, či suma dlžná žalovaným predstavuje istinu alebo\npríslušenstvo jeho záväzku voči žalobcovi v 2. rade.\nK uvedenej problematike poznamenávam, že aplikačná prax zastáva správny názor, že omeškaním\npoddlžníka so zaplatením exekvovanej pohľadávky nevzniká oprávnenému priamy nárok na úroky\nz omeškania voči poddlžníkovi. Túto skutkovú situáciu je potrebné odlíšiť od výkladu uvedeného\nad b). Príklad: Oprávnený vymáha od povinného určitú sumu a zexekvuje pohľadávku povinného\nvoči poddlžníkovi do výšky vymáhanej sumy. Poddlžník sa po splatnosti svojho záväzku dostane do\nomeškania. Je zrejmé, že oprávnenému týmto nevzniká nárok na úroky z omeškania voči poddlžníkovi.\nNárok na úroky z omeškania voči poddlžníkovi vzniká za opísaných okolností povinnému, teda\npriamemu veriteľovi. Avšak aj tento nárok povinného na úroky z omeškania môže byť zexekvovaný,\nteda môže byť postihnutý exekučným príkazom, samozrejme za podmienky, že vymáhaná pohľadávka\n\ns príslušenstvom nie je v celosti uspokojená z nominálnej hodnoty, ktorú mala zexekvovaná pohľadávky\npred vznikom omeškania.\nZ tvrdeného skutkového stavu v žalobe ale nevyplýva, že by žalobca v 1. rade uplatňoval úroky\nz omeškania ako svoj priamy nárok voči žalovanému. Žalobca uplatňuje zaplatenie zexekvovanej\npohľadávky do výšky, do ktorej bola exekučným príkazom postihnutá. Inými slovami, exekvovaný nárok\nna úroky z omeškania uplatňuje žalobca v 1. rade z titulu poddlžníckej žaloby a nie ako priamy nárok\nveriteľa (čo by samozrejme nebolo prípustné).\nUvedená problematika sa javí komplikovaná, čo prispelo k tomu, že súd si opísané rozdiely nedostatočne\nuvedomil, rozhodnutie odôvodnil nejasne a rozporuplne a vec nesprávne právne posúdil.“\nPodľa dovolateľa odvolací súd zaťažil svoje konanie aj inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne\nrozhodnutie veci. Na odôvodnenie tohto dovolacieho dôvodu uviedol:\n„V danom prípade vychádzal súd prvého stupňa z toho, že žalobcovia dostatočne osvedčili, že\nuspokojenie ich žalovanej pohľadávky je ohrozené, pretože žalovaný v roku 2008 a v roku 2011 predal\nniektoré nehnuteľnosti, ktoré nadobudol od žalobcu v 2. rade. Takýto záver súdu prvého stupňa sa javí\nsprávny. Ide totiž o situáciu, kedy kupujúci nehnuteľnosti ešte v celosti nezaplatil, ale už ich z časti\npreviedol na iné osoby, čo nepochybne môže objektívne vyvolať obavu, že vymoženie kúpnej ceny, s\nktorou je kupujúci v omeškaní, je ohrozené.\nOdvolací súd sa však neuspokojil s mierou, v ktorej žalobcovia obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia\nosvedčili. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného v odvolaní proti predbežnému opatreniu, že\npredajom nehnuteľností došlo iba k transformácii aktív žalovaného.\nŽalobcovia však v návrhu na vydanie predbežného opatrenia osvedčili obavu ohrozenia výkonu\nrozhodnutia v takej miere, akú po nich možno objektívne požadovať. Osvedčili existenciu skutočností,\nktoré dôvodne mohli poznať (dispozícia žalovaného s nehnuteľnosťami, ktoré kúpil, avšak zatiaľ\nnezaplatil). Žalobcovia nemohli už v návrhu na vydanie predbežného opatrenia (a ani neskôr v priebehu\nkonania) osvedčiť, či žalovaný previedol nehnuteľnosti za ich reálnu hodnotu a či peňažné prostriedky\nzískané po prevode nehnuteľností má naďalej k dispozícii, a teda či napriek prevodu nehnuteľností\nnenastala obava uspokojenia ich pohľadávky, ktorá sa z vykonania prevodu nehnuteľností objektívne\njaví.\nŽalobcovia môžu osvedčiť iba vlastné tvrdenia, nemôžu však osvedčiť tvrdenia protistrany.\nSúd prvého stupňa vychádzal pri nariadení predbežného opatrenia z osvedčených tvrdení žalobcov, že\nobava výkonu rozhodnutia je daná. Ak potom odvolací súd postavil svoje rozhodnutie na tvrdeniach\nžalovaného (že k zmenšeniu jeho majetku prevodom nehnuteľností nedošlo), mal logicky požadovať,\naby to bol žalovaný, kto osvedčí skutočnosti tvrdené v odvolaní. Odvolací súd mal požadovať, aby\nžalovaný osvedčil svoje tvrdenia, že nehnuteľnosti boli predané za ich objektívnu trhovú hodnotu a že\nich predajom nedošlo k zníženiu aktív žalovaného.\nŽalovaný v odvolaní uviedol (strana 5 a 6 odvolania), že „kúpna cena za prevádzané nehnuteľnosti\nbola určená ako cena prevyšujúca cenu, za ktorú uvedené nehnuteľnosti žalovaný od žalobcu v 2. rade\nkúpil. Uvedeným prevodom nedochádzalo k znehodnocovaniu, či k znižovaniu majetku ...“. Žalovaný sa\nale nevyjadril k predmetnej situácii in concreto. Iba všeobecným spôsobom uviedol, že samotný predaj\nnehnuteľností nemusí znamenať predaj nevýhodný alebo zmenšujúci jeho majetok. Neuviedol žiadne\nfaktické tvrdenia o tom, za akú cenu nehnuteľnosti predal, neosvedčil, že predaj nehnuteľností bol (tak\nako tvrdí) výhodný a že k zmenšeniu jeho majetku nedošlo.\nOdvolací súd mal preto postupom podľa § 43 ods. 1 OSP vyzvať žalovaného na doplnenie jeho tvrdení\nuvedených v odvolaní, aby tieto tvrdenie premietol zo všeobecnej roviny do roviny konkrétnej, aby tvrdil\nza akú cenu nehnuteľnosti predal, aby uviedol tvrdenia o porovnaní jeho stavu majetku pred prevodom a\npo prevode, a aby uviedol aký majetok za nehnuteľnosti získal a osvedčil jeho existenciu. Pokiaľ odvolací\nsúd takto nepostupoval zaťažil konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie veci.“\n\nŽalobca 1/ sa stotožnil s dôvodmi mimoriadneho dovolania. Zdôraznil, že opodstatnenosť návrhu\nna nariadenie predbežného opatrenia naďalej trvá. Navrhol mimoriadnym dovolaním napadnuté\nrozhodnutie zmeniť tak, že uznesenie súdu prvého stupňa bude potvrdené.\nŽalovaný navrhol mimoriadne dovolanie zamietnuť. Vo vyjadrení k tomuto opravnému prostriedku\nuviedol, že dovolateľ spochybňuje také dôvody zamietnutia návrhu na nariadenie predbežného\nopatrenia, ktoré odvolací súd použil len ako podporné, na doplnenie svojej základnej argumentácie,\nže žalobcovia nepreukázali dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Tiež poukázal na\nuznesenie Okresného súdu Bratislava I zo 16. januára 2012 sp.zn. 2 K 57/2011, ktorým bol na majetok\nžalobcu 2/ vyhlásený konkurz, čo vzhľadom na priamu prepojenosť exekučného konania, z ktorého\nvzišla napokon poddlžnícka žaloba, s konaním o tejto žalobe, a teda aj konaním o návrhu na nariadenie\npredbežného opatrenia, nie je možné v sporovom konaní, a teda ani v konaní o mimoriadnom dovolaní\npodanom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia\nďalej pokračovať.\nŽalobca 2/ v dovolacom konaní procesný návrh nepodal.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po tom, ako ustálil, že\nvyhlásenie konkurzu na majetok žalobcu 2/ po podaní mimoriadneho dovolania nebráni, aby bolo o tomto\nmimoriadnom opravnom prostriedku rozhodnuté, a po zistení, že mimoriadne dovolanie bolo podané\nvčas osobou oprávnenou na tento opravný prostriedok (§ 243g O.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia\ndovolacieho pojednávania, keďže jeho nariadenie nepovažoval za potrebné (§ 243a ods. 3 O.s.p. v\nspojení s § 243i ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie nie je dôvodné.\nV zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu\nza podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je\npostihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci.\nDovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne\nsa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali\nza následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1, druhá veta O.s.p. v spojení s § 243i ods.\n2 O.s.p.). Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa\nobsahu tohto opravného prostriedku.\nPlniac si vyššie uvedené povinnosti dovolací súd sa preto predovšetkým zaoberal otázkou, či konanie\nv tejto právnej veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p.\n(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť\núčastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku\nveci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie\nkonania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka\npred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným).\nDovolací súd nezistil, že by konanie v preskúmavanej právnej veci bolo takou vadou postihnuté; takouto\nvadou konania napokon neodôvodňuje svoj mimoriadny opravný prostriedok ani generálny prokurátor.\nSo zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1, druhá veta O.s.p., dovolací súd rovnako skúmal, či v konaní\nnedošlo k tzv. inej procesnej vade konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nO tzv. inú vadu ide okrem iného napr. vtedy, keď súd skutkové závery, z ktorých vyvodil svoje právne\nzávery, založil na výsledkoch dokazovania, ktoré nebolo vykonané v súlade so zákonnými ustanoveniami\nupravujúcimi spôsob vykonania dokazovania určitým dôkazným prostriedkom alebo že jeho skutkové\nzávery sú v rozpore s tým, čo vyšlo za konania najavo. Tzv. iné vady sú spôsobilým dovolacím dôvodom\niba za predpokladu, že mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nGenerálny prokurátor v mimoriadnom opravnom prostriedku takúto tzv. inú vadu konania, majúcu za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci, výslovne namieta. Tvrdí, že táto (iná) vada spočíva v tom, že\nodvolací súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že predajom časti svojich nehnuteľností tretej osobe\nnedošlo k zmenšeniu majetku (iba k transformácii jeho aktív), bez vykonania náležitého dokazovania,\n\nbez toho, že by žalovaného (v tomto smere dôkazné bremeno nemohlo zaťažovať žalobcov) vyzval\npostupom podľa § 43 ods. 1 O.s.p. na doplnenie svojich tvrdení v odvolaní („aby tieto tvrdenia premietol\nzo všeobecnej roviny do roviny konkrétnej“), a teda aby „osvedčil svoje tvrdenia, že nehnuteľnosti\nboli predané za ich objektívnu trhovú hodnotu, aby uviedol tvrdenia o porovnaní jeho stavu majetku\npred prevodom a po prevode“ [...] „a aby uviedol aký majetok za nehnuteľnosti získal a osvedčil jeho\nexistenciu“.\nVo vzťahu k takto uplatnenému dovolaciemu dôvodu dovolací súd, keďže to má zásadný význam pre\nposúdenie opodstatnenosti dôvodov mimoriadneho dovolania a spôsob rozhodnutia o tomto opravnom\nprostriedku, považuje za potrebné vo všeobecnosti opätovne (aj keď už tak urobil odvolací súd) uviesť a\nzdôrazniť, že predbežné opatrenie nie je rozhodnutie konečné a jeho účelom je dočasná úprava pomerov\núčastníkov. Podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej, úpravy\nprávnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ\nnenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru\npredbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú\npotrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny\npostup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti\npotrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i\nosvedčenie, že je tu dôvodná obava zo vzniku bezprostrednej ujmy alebo ohrozenia budúceho výkonu\nrozhodnutia. Okrem existencie nároku musí navrhovateľ osvedčiť i to, že bez predbežného opatrenia by\nbol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne\na musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie\npredbežného opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný\nvýkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je\nzníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou\nnegatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery (R 20/1998).\nDovolací súd sa stotožňuje so záverom odvolacieho súdu, že žalobcovia, domáhajúci sa nariadenia\npredbežného opatrenia z dôvodu ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia, tieto základné predpoklady\nnariadenie predbežného opatrenia neosvedčili.\nZ návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyplýva, že podľa žalobcov, vzhľadom na konanie\nžalovaného, ktorý kúpnymi zmluvami z 2. septembra 2008 a zo 7. februára 2011 previedol svoje\nnehnuteľnosti na tretie osoby, „je odôvodnený predpoklad ďalšieho prevodu nehnuteľností z majetku\nžalovaného na tretiu osobu.“\nDovolací súd sa stotožňuje so záverom odvolacieho súdu, že iba z toho, že žalovaný kúpnymi zmluvami\nz 2. septembra 2008 a zo 7. februára 2011, teda zmluvami uzavretými predtým, než bol vydaný príkaz\nna začatie exekúcie prikázaním pohľadávky (21. februára 2011) a doručený exekučný príkaz (1. marca\n2011) a pred podaním poddlžníckej žaloby a žaloby o zaplatenie úrokov z omeškania (6. mája 2011),\nscudzil časť svojich nehnuteľností, bez ďalšieho nemožno vyvodiť, že je tu dôvodný predpoklad zmarenia\nprípadného zmarenia výkonu rozhodnutia.\nTen, ktorý navrhuje nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu obáv zo zmarenia výkonu rozhodnutia,\nmusí preukázať, že nebezpečie zmarenia výkonu je reálne a hrozí bezprostredne. To však žalobcovia\nnepreukázali.\nNemá preto opodstatnenie tvrdenie generálneho prokurátora, že „sa javí správny“ záver súdu prvého\nstupňa (a teda naopak, nesprávny záver odvolacieho súdu), že žalobcovia dostatočne osvedčili, že\nuspokojenie ich žalovanej pohľadávky je ohrozené, pretože žalovaný v roku 2008 a v roku 2011 predal\nniektoré nehnuteľnosti, ktoré nadobudol od žalobcu 2/. Pokiaľ generálny prokurátor v tejto súvislosti\nargumentoval, že „ide totiž o situáciu, kedy kupujúci nehnuteľnosti ešte v celosti nezaplatil, ale už\nich z časti previedol na iné osoby, čo nepochybne môže objektívne vyvolať obavu, že vymoženie\nkúpnej ceny, s ktorou je kupujúci v omeškaní, je ohrozené, treba poukázať na to, že žalobcovia\ndosiaľ náležite nespochybnili platnosť dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve z 24. júla 2008 [ktorým malo\ndôjsť ku zmene platobných podmienok upravených v kúpnej zmluve v závislosti od splnenia podmienky\n(zmeny územného plánu)], odvolávajúc sa na ktorý dodatok žalovaný poprel opodstatnenosť nároku na\nzaplatenie ďalšej časti kúpnej ceny a otázka platnosti tohto dodatku ostáva sporná medzi účastníkmi a\n\ns konečnou platnosťou bude vyriešená až v rozhodnutí vo veci samej. Z odôvodnenia uznesenia súdu\nprvého stupňa nie je zrejmé, na základe čoho sa súd oprávnene domnieval, že základný predpoklad\núspešnosti žalôb je aspoň pre účely nariadenia napadnutého uznesenia osvedčený, a prečo vzhľadom\nna všetky okolnosti sa nárok navrhovateľky súdu javí ako pravdepodobný.\nSnahu žalobcu o zmarenie výroku rozhodnutia naostatok bez ďalšieho nemožno vyvodiť z toho, že\nčasť nehnuteľností nadobudnutých od žalobcu 2/ kúpnou zmluvou z 2. septembra 2008 previedol na\nobchodnú spoločnosť BUWON, s.r.o.\nVzhľadom na uvedené bolo by nad rámec konania skúmať otázku, či žalovaný dôvodne tvrdil vo svojom\nodvolaní, že nehnuteľnosti predal za kúpnu cenu zodpovedajúcu ich skutočnej hodnote a že ich predajom\nnedošlo k zníženiu jeho aktív, nedostatok skúmania ktorej generálny prokurátor stavia do podoby tzv.\ninej vady pri zisťovaní skutkového stavu veci.\nNapriek tomu dovolací súd nad rámec svojich dôvodov významných pre spôsob rozhodnutia o\nmimoriadnom dovolaní k výtke tzv. inej vady poznamenáva, že z dočasného charakteru predbežných\nopatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie\na zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. To však neznamená, že\nsúd môže vydať predbežné opatrenie len na základe tvrdení žalobcu bez osvedčenia aspoň základných\nskutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť\npredbežná ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.\nPrávna úprava síce výslovne neupravuje, ako má súd postupovať pri zisťovaní skutkového základu pre\nvydanie predbežného opatrenia, avšak ustanovenie § 75 ods. 6 O.s.p. dáva zreteľne najavo, že nemôže\nísť o dokazovanie v plnom rozsahu. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa\nvydania predbežného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy\npomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť\nnároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.\nMedzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania\nskutkového stavu pri vydávaní uznesenia o predbežnom opatrení a rozsudku.\nDokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na predbežné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu\nvyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Staršia legislatíva a teraz náuka toto\ndokazovanie preto označuje výrazom osvedčenie alebo osvedčovanie. Osvedčovanie na rozdiel\nod dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie\nskutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani\nnemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom\ntakéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia\nako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. Aj v tomto konaní (konanie o vydanie predbežného opatrenia)\nsúd postupuje v súčinnosti s účastníkmi tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná a aby sa skutočnosti,\nktoré sú medzi účastníkmi sporné, spoľahlivo zistili. Použitie týchto zásad je však primerané a limitom je\ndosiahnutie účelu predbežného opatrenia. Tieto zásady sa neuplatňujú v celej šírke, ale s dôrazom na\nrýchlosť ochrany práv a spoľahlivosť tvrdení navrhovateľa na úrovni osvedčenia (spravdepodobnenia)\nskutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe a nevyhnutnosti nariadenia predbežného\nopatrenia (Mazák, J.: Zabezpečovacie prostriedky v civilnom konaní, IuraEdition, Bratislava 1997, s. 134\n- 135).\nOdhliadnuc od vyššie uvedených princípov dokazovania v konaní o návrhu na vydanie predbežného\nopatrenia, ktoré podľa dovolacieho súdu konaním a rozhodnutím odvolacieho súdu neboli porušené,\ntreba poukázať na to, že ak by aj bolo možné považovať skutkové závery odvolacieho súdu za postihnuté\ntzv. inou vadou tvrdenou generálnym prokurátorom, nemalo by to za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci, ktorý následok je zákonnou podmienkou relevancie tzv. inej vady v zmysle § 243f ods. 1 písm.\nb/ O.s.p.\nGenerálny prokurátor vyvodil túto tzv. inú vadu konania odvolacieho súdu z toho, že žalovaného\npostupom podľa § 43 ods. 1 O.s.p. nevyzval, aby svoje tvrdenie o tom, že nehnuteľnosti, ktoré nadobudol\nod žalobcu 2/, previedol na iný subjekt dokonca za vyššiu cenu, „premietol zo všeobecnej roviny do\n\nroviny konkrétnej, aby tvrdil za akú cenu nehnuteľnosti predal, aby uviedol tvrdenia o porovnaní jeho\nstavu majetku pred prevodom a po prevode, a aby uviedol aký majetok za nehnuteľnosti získal a osvedčil\njeho existenciu.“\nZ obsahu spisu nepochybne vyplýva, že túto vadu generálny prokurátor vyčíta vo vzťahu k scudzeniu\nnehnuteľností žalovaným obchodnej spoločnosti BUWON s.r.o. Bratislava, Mraziarenská 6, kúpnou\nzmluvou z 2. septembra 2008.\nZ odôvodnenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 169/2010 z 18. januára 2011,\nvydaného vo veci ústavnej sťažnosti obchodnej spoločnosti BUWON s.r.o. Bratislava, Mraziarenská\n6, ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na\nspravodlivé súdne konanie vo veci proti nej nariadeného predbežného opatrenia v konaní vedenom\npred Okresným súdom Bratislava II pod sp.zn. 6 C 120/2009 o žalobe žalobcu (žalobcu 2/ v tomto\nkonaní; poznámka dovolacieho súdu) o určenie, že je voči nemu neúčinná kúpna zmluva medzi\ndlžníkom žalobkyne (žalovaným v tomto konaní) a sťažovateľkou (BUWON, s.r.o., Bratislava), okrem\niného, vyplýva, že z listín predložených v priebehu konania o sťažnosti je zjavné, že kúpna cena\nnehnuteľnosti, za ktorú dlžník veriteľa (žalovaný v tomto konaní) nadobudol predmetné nehnuteľnosti\nod žalobcu (žalobcu 2/ v tomto konaní), bola približne o štvrtinu nižšia (o 700 Sk na m2) ako cena, za\nktorú ju neskôr scudzil sťažovateľke (BUWON, s.r.o., Bratislava) na základe odporovanej kúpnej zmluvy\nz 2. septembra 2008.\nPodľa dovolacieho súdu už záver odvolacieho súdu o deficite relevantného dôkazu na preukázanie\ntvrdenia žalobcov o ohrození prípadného výkonu súdneho rozhodnutia konaním žalovaného plne\npostačovalo k tomu, aby bolo nesprávne rozhodnutie súdu prvého stupňa o nariadení predbežného\nopatrenia zmenené a návrh na jeho nariadenie bol zamietnutý. Pokiaľ odvolací súd nad rámec\ntohto svojho záveru, ktorým odôvodnil svoje zamietajúce rozhodnutie, navyše v odôvodnení svojho\nrozhodnutia „podotkol“, že aj v prípade, že by žalobcovia preukázali podmienky na nariadenie\npredbežného opatrenia, nebola by splnená podmienka primeranosti navrhovaného predbežného\nopatrenia, pretože žalobca 1/ nemôže voči žalovanému, teda dlžníkovi žalobcu 2/, uplatniť úroky z\nomeškania, nebolo to významné z hľadiska skutočností dôležitých pre posúdenie správnosti spôsobu\nrozhodnutia odvolacieho súdu.\nPokiaľ teda generálny prokurátor, majúc nesprávne za to, že ostatne uvedený záver odvolacieho\nsúdu bol nosným dôvodom jeho rozhodnutia a ako taký ho v mimoriadnom dovolaní napáda, robí\ntak nadbytočne, pretože nech by už bol výsledok prieskumu rozhodnutia odvolacieho súdu v tejto\nčasti akýkoľvek, nespochybnilo by to správnosť záverov odvolacieho súdu o nedostatku základných\npodmienok nariadenia predbežného opatrenia.\nDovolací súd vychádzajúc z vyššie uvedených osobitostí preskúmavanej právnej veci dospel k\nzáveru, že odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o nariadení\npredbežného opatrenia správne aplikoval na zistený skutkový stav príslušné právne ustanovenia, a preto\nmimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky nepovažoval za dôvodné a ho\npodľa § 243b ods. 1, 4 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p. uznesením zamietol.\nV dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti\nžalobcovi 1/, ktorý podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania a ktorý úspech nemal (§ 148a\nods. 2 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky žalovanému preto priznal ním uplatnenú náhradu\ntrov konania v sume 159,16 €, ktorú je žalobca 1/ povinný zaplatiť do troch dní na účet právneho\nzástupcu žalovaného. Pri určení trov vychádzal z toho, že žalovanému vzniklo právo na náhradu trov\nspočívajúcich v odmene advokáta za dva úkony právnej pomoci (2 vyjadrenia v dovolacom konaní; nie\nvšak za prevzatie a prípravu zastúpenia, keďže žalovaný je zastúpený tým istým zástupcom aj v tzv.\nzákladnom konaní) podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z., spolu s režijným paušálom\na DPH.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3Co/292/2011", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}