{"guid": "1197ec0e-839f-4524-a343-8943b2ac71de:da375550-0bad-48b1-a14a-0e8199ced415", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:9012010191.1", "spisova_znacka": "10Sžz/7/2012", "identifikacne_cislo": "9012010191", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "datum_vydania": "2012-12-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Neodstránitelné podmienky konania"], "merito": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-104.odsek-1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-104.odsek-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250v.odsek-1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250v.odsek-1"}], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/da375550-0bad-48b1-a14a-0e8199ced415", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9012010191.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9012010191.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9012010191.1/text", "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžz/7/2012\n9012010191\n06. 12. 2012\nJUDr. Jana Henčeková\nECLI:SK:NSSR:2012:9012010191.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: E. U., narodeného XX. A. XXXX, bez\nštátnej príslušnosti, t. č. Útvar policajného zaistenia pre cudzincov, Sečovce, zastúpeného Advokátskou\nkanceláriou Škamla, s. r. o., so sídlom Makovického č. 15, 010 01 Žilina, proti orgánu verejnej správy\noznačeným navrhovateľom ako: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova č. 2,\n812 72 Bratislava, v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom Útvaru policajného zaistenia pre\ncudzincov Sečovce, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky konanie z a s t a v u j e .\nŽiadny z účastníkov n e m á\n\np r á v o na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n\nI.\n1. Návrhom z 20. novembra 2012 označeným ako Žaloba na ochranu pred nezákonným zásahom\nÚtvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\n23. novembra 2012 sa navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby konajúci\nsúd uložil Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky bez zbytočného odkladu po vyhlásení rozhodnutia\npovinnosť prepustiť navrhovateľa z Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce a súčasne, aby\nnavrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 323,50 €, ktorú je odporca povinný zaplatiť na\núčet právneho zástupcu navrhovateľa do troch dni od právoplatnosti rozsudku.\n2. V odôvodnení návrhu navrhovateľ uviedol, že bol rozhodnutím Oddelenia hraničnej kontroly PZ Ulič č.\np.: PPZ-HCP-SOl5-P-12/2012 z 1. augusta 2012 zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011\nZ. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zák. č. 404/2011 Z. z.“) a na účel výkonu administratívneho vyhostenia umiestnený v Útvare\npolicajného zaistenia pre cudzincov Sečovce.\n3. Ďalej navrhovateľ 7. septembra 2012 požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky s\ntými účinkami, že odo dňa požiadania o udelenie azylu sa stal žiadateľom o udelenie azylu na území\nSlovenskej republiky a ako takého ho nemožno administratívne vyhostiť.\n4. Navrhovateľ tiež uviedol, že v čase podania tohto návrhu na ochranu proti nezákonnému zásahu bol\nzaistený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce a na žiadosť o prepustenie navrhovateľa\nzo zaistenia z 13. novembra 2012 Útvar policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach nereagoval.\n5. Odporca sa vyjadril k návrhu tak, že navrhol konanie zastaviť s poukázaním na to, že smeruje proti\nrozhodnutiu a nie je teda prípustný, ani dôvodný a navyše navrhovateľ bol I 23.11.2012 prepustený z\nÚtvaru policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach do záchytného tábora Migračného úradu MV\nSR v rámci azylovej procedúry ako žiadateľ o azyl na území Slovenskej republiky a to aj napriek tomu,\n\nže rozhodnutie o zaistení menovaného bolo Krajským súdom v Košiciach sp. zn. 2Sp/20/20I2 potvrdené\na následne potvrdené aj Najvyšším súdom Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/6/2012.\nII.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej v texte rozhodnutia iba „najvyšší súd“), ako súd dotknutý\ntýmto návrhom, preskúmal všetky jeho náležitosti a s prihliadnutím na dôvody uvádzané navrhovateľom\nvyhodnotil otázku splnenia podmienok konania (§ 103 v spoj. s § 250v ods. 8 a § 246c ods. 1 O.s.p.) a\nbez nariadenia pojednávania dospel jednomyseľne k názoru, že konanie o ochrane pred nezákonným\nzásahom orgánu verejnej správy je nutné zastaviť, nakoľko takémuto návrhu súdnu ochranu nemôže\nposkytnúť.\n7. Predovšetkým sa najvyšší súd zameral na preverenie svojej právomoci vo veci konať, čo v zmysle\nzásady legality (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) patrí medzi základné podmienky konania,\nkeďže existenciu procesných podmienok konania musí skúmať ex officio, a to v ktoromkoľvek štádiu\nkonania.\nPodľa § 250v ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich\nprávach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je\nrozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo\nvykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú\nalebo hrozí jeho opakovanie.\nPodľa § 250v ods. 2 O.s.p. orgán, proti ktorému návrh smeruje, je orgán, ktorý podľa tvrdenia uvedeného\nv návrhu vykonal zásah; v prípade zásahu ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného\nzboru je to orgán, ktorý tento zbor riadi, alebo ktorému je taký zbor podriadený.\nPodľa § 250v ods. 8 O.s.p. sa na konanie podľa tejto hlavy použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto\nčasti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.\n8. Hore citované zákonné ustanovenia taxatívne vymedzujú právomoc najvyššieho súdu v konaní o\nochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Túto právomoc najvyššieho súdu nie je\nmožné rozšíriť.\n9. Už vo svojej predchádzajúcej judikatúre (napríklad uznesenie sp. zn. 5Sžz/5/2009 z 9. marca 2010)\nnajvyšší súd konštatoval, že pod pojmom nezákonný zásah je nutné chápať iba takú činnosť orgánu\nverejnej správy (štátnej moci), ktorá má svoj nepochybný základ vo vykonávaní vrchnostenských\noprávnení na základe predpisov správneho práva bez vydania rozhodnutia.\n10. V obdobnom duchu najvyšší súd judikoval (napríklad uznesenie sp. zn. 1Sžr/134/2011 z 10. júla\n2011), že s prihliadnutím na systematický výklad zákona (výklad vykonaný s dôrazom na zatriedenie\nprávnych noriem do štruktúry právneho predpisu a právneho odvetvia s využitím interných ako\naj medziodvetvových väzieb na pochopenie zámyslu zákonodarcu) zákonodarca prostriedky súdnej\nochrany v správnom súdnictve (5. časť Občianskeho súdneho poriadku) rozčlenil až na sedem odlišných\ntypov. V tomto členení sa základný dôraz kladie na ochranu jednotlivca pred nezákonným rozhodnutím\npodľa 2. hlavy, a ostatné konania sú zosumarizované do skupiny „ius specialis“ (najmä pripustením\nsubsidiárneho pôsobenia 2. hlavy prostredníctvom ustanovení § 250l ods. 2, § 250t ods. 8, či už uvedené\nustanovenie § 250v ods. 8 O.s.p.).\n11. Preto aplikácia jednotlivých špeciálnych úprav (najmä obsiahnutých v 3. až 5. hlave) prichádza do\núvahy iba vtedy, ak nie je možné aplikovať rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom\nsprávnych orgánov podľa 2. hlavy, tzn. za účelom eliminácie súbežne aplikovaných dvoch alebo\nviacerých súdnych prieskumov hore uvedenými odlišnými typmi súdnej ochrany na to isté správne\nkonanie, ktoré by skôr či neskôr viedli k vytvoreniu vzájomných prekážok litispendencie (§ 83 v spoj. s\n§ 246c ods. 1 O.s.p.), resp. res iudicatae.\n12. Konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy sa zakladá na nezastupiteľnej\nskutočnosti, že ukrátenie osoby na jej právach a právom chránených záujmoch nie je zapríčinené\n\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, ktoré v prípade tvrdeného zásahu musí logicky absentovať, ale\ntoto ukrátenie je vyvolané konaním úradnej osoby orgánu verejnej správy (v prípade ozbrojených síl,\nozbrojených alebo verejných zborov procesnú zodpovednosť za toto konanie nesie riadiaci orgán [§\n250v ods. 2 záver O.s.p.]), a toto konanie musí vykazovať nezákonné prvky.\n13. Z uvedeného je nesporné, že právomoc najvyššieho súdu na rozhodnutie o ochrane pred\nnezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, nie je daná, keďže zásah orgánu\nverejnej správy obmedzujúci osobnú slobodu navrhovateľa v prejednávanej veci vychádza z rozhodnutia\nOddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Ulič č. p.: PPZ-HCP-SOl5-P-12/2012 z 1. augusta 2012,\nna základe ktorého bol navrhovateľ zaistený v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) zák. č. 404/2011\nZ. z., a toto rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 2Sp/20/2012\nzo dňa 15. augusta 2012, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn.: lSZa/6/2012 z 25. septembra 2012. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že navrhovateľ podal 13.\nnovembra 2012 žiadosť o prepustenie zo zaistenia, na ktorú Útvar policajného zaistenia pre cudzincov\nv Sečovciach nereagoval.\nV súvislosti s uvedeným najvyšší súd tiež dáva do pozornosti aj zásadu prezumpcie správnosti aktov\nverejnej správy (štátnej moci v zmysle čl. 1 ods. 1 veta prvá ústavy), podľa ktorej sa predpokladá\nsprávnosť každého aktu verejnej správy až do okamihu vyslovenia opaku oprávneným orgánom.\nIII.\n14. Za týchto okolností musel najvyšší súd vyhodnotiť návrh podaný navrhovateľom, ako návrh\npožadujúci neprípustný súdny prieskum. Vzhľadom na uvedené názory musel najvyšší súd postupom\npodľa § 104 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 244 ods. 5 veta prvá O.s.p. konanie o tomto\nnávrhu zastaviť.\nPodľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. platí, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno\nodstrániť, súd konanie zastaví.\nPodľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 244 ods. 5 veta prvá O.s.p. súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným\nzásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov.\n15. O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom podľa § 146 ods. 1 písm.\nc) O.s.p. v spoj. s ustanovením § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. tak, že účastníci konania nemajú právo\nna náhradu trov konania, nakoľko konanie bolo zastavené.\n16. Zrýchleným konaním vo veci najvyšší súd vyhovel požiadavke navrhovateľa, aby zohľadnil účinky\nčlánku 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {}}