{"guid": "b2dbbebd-d8c2-4c7f-af5c-29ed12063981:245526f1-eaa4-44a7-9c85-163f4aaa9b8d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:9012010160.1", "spisova_znacka": "1Sžz/7/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžz/7/2012 z 29. 10. 2012", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. októbra 2012, sp. zn. 1Sžz/7/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:9012010160.1", "identifikacne_cislo": "9012010160", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2012-10-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/245526f1-eaa4-44a7-9c85-163f4aaa9b8d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9012010160.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9012010160.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9012010160.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžz/7/2012\n9012010160\n29. 10. 2012\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2012:9012010160.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov Ing.\nJUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD v právnej veci navrhovateľa: F. R. P.,\nnar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Ruská federácia, t. č. Útvar policajného zaistenia pre cudzincov\nSečovce, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Škamla, s.r.o. Makovického 15, Žilina, proti odporcovi:\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, v konaní o ochrane pred\nnezákonným zásahom orgánu verejnej správy, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky u k l a d á odporcovi Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky vo veci\nzaistenia navrhovateľa v zmysle rozhodnutia Prezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej\npolície Bratislava, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Prešov, Oddelenia cudzineckej polície\nPZ Košice zo dňa 24.9.2012, č. PPZ-HCP-PO6-ZVC-28-013/2012 bez zbytočného odkladu po doručení\ntohto rozsudku p r e p u s t i ť z a i s t e n é h o: F. R. P., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Ruská\nfederácia, z Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce.\nO náhrade trov konania bude rozhodnuté podľa ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p.\nodôvodnenie:\nNávrhom na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v O.s.p.,\nktorý bol Najvyššiemu súdu SR doručený dňa 23.10.2012, navrhovateľ žiadal, aby súd odporcovi\n(Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky) uložil bez zbytočného odkladu po vyhlásení rozhodnutia\nprepustiť navrhovateľa prepustiť zo zaistenia z Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce.\nV návrhu navrhovateľ uviedol, že rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície PZ Košice zo dňa\n24.9.2012, č. PPZ-HCP-PO6-ZVC-28-013/2012 bol zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona č.\n404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len ,,zákon o pobyte cudzincov“) na účel výkonu administratívneho vyhostenia z územia\nSR v zmysle § 82 ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov - (bol právoplatne odsúdený za úmyselný\ntrestný čin a nebol mu uložený trest vyhostenia). Navrhovateľ bol umiestnený v Útvare policajného\nzaistenia pre cudzincov Sečovce. Navrhovateľ podal proti rozhodnutiu opravný prostriedok.\nRozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Sp/24/2012 zo dňa 17.10.2012 bolo uvedené\nrozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Rozhodnutie o zaistení navrhovateľa zo\ndňa 24.9.2012 sa tak stalo neexistujúcim. Rozsudok krajského súdu je nenapadnuteľný a nezrušiteľný.\nOkamihom vyhlásenia bolo Oddeleniu cudzineckej polície PZ Košice oznámené, že rozhodnutie\no zaistení navrhovateľa je nezákonné bez možnosti podať odvolanie, pričom zástupca Oddelenia\ncudzineckej polície PZ Košice bol podrobne oboznámený s odôvodnením tohto súdneho rozhodnutia.\n\nNa tom, že zaistenie navrhovateľa na základe rozhodnutia zo dňa 24.9.2012 bolo nezákonné, nemôže\nnič zmeniť ani doručenie uvedeného rozsudku Krajského súdu v Košiciach, pretože doručenie rozsudku\nje iba dodržaním procesného postupu.\nPodľa navrhovateľa mal byť po zrušení rozhodnutia o jeho zaistení bez zbytočného odkladu prepustený\nzo zaistenia.\nNavrhovateľ uviedol, že je na svojich právach ukrátený nezákonným zásahom orgánu verejnej správy,\nktorý nie je rozhodnutí, zásah je proti nemu zameraný a na ňom vykonávaný, jeho dôsledky trvajú a\nobjektívne hrozí jeho opakovanie. Navrhovateľ uviedol, že vyčerpal všetky prostriedky, ktorých využitie\nmu umožňuje osobitný predpis a vzhľadom na skutočnosť, že v tomto prípade ide o pozbavenie\nosobnej slobody, iné ako súdne preskúmanie veci v zmysle čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd ani neprichádza do úvahy. Podľa navrhovateľa jeho ďalšie držanie v útvare\npolicajného zaistenia pre cudzincov Sečovce je nezákonným zásahom orgánu verejnej správy do práv\nnavrhovateľa.\nNavrhovateľ napokon s poukazom na článok 5 ods. 4 Dohovoru (každý kto bol pozbavený slobody\nzatknutím alebo iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol\no zákonnosti pozbavenia jeho slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné)\npoukázal na to, že jediné konanie podľa slovenského právneho poriadku, kde môže súd nariadiť\nprepustenie, je žaloba na ochranu pred nezákonným zásahom. Navrhovateľ má v zmysle čl. 5 ods. 4\ndohovoru právo, aby súd rozhodol o zákonnosti pozbavenia jeho osobnej slobody a v prípade, ak je\nnezákonné, nariadil jeho prepustenie.\nNavrhovateľ požiadal o urýchlené rozhodnutie v zmysle čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.\nNavrhovateľ zdôraznil, že návrh podáva v lehote 30 dní odo dňa 17.10.2012, kedy sa na pojednávaní\nKS Košice dozvedel o tom, že rozhodnutie o jeho zaistení bolo ako nezákonné zrušené.\nOdporca sa k návrhu navrhovateľa vyjadril tak, že tento návrh označil za nedôvodný a súčasne\nneprípustný, nakoľko vo veci zaistenia navrhovateľa bolo vydané rozhodnutie, voči ktorému je prípustný\nopravný prostriedok na príslušnom súde SR a tiež z dôvodu, že nedošlo k vyčerpaniu všetkých\nprostriedkov umožnených zákonom.\nOdporca namietal, že právomoc NS SR na rozhodnutie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu\nverejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, nie je daná, keďže zásah orgánu verejnej správy obmedzujúci\nosobnú slobodu navrhovateľa v prejednávanej veci vychádza z rozhodnutia Oddelenia cudzineckej\npolície PZ Košice o zaistení č. p.: PPZ-HCP-PO6-ZVC-28-013/2012 z 24.9.2012.\nNakoľko vo veci bolo vydané rozhodnutie, má žaloba, resp. opravný prostriedok prednosť pred návrhom\npodľa § 250 OSP.\nZ uvedeného dôvodu odporca namieta neprípustnosť návrhu navrhovateľa.\nNa podporu tvrdení o tom, že návrh podaný navrhovateľom na NS SR je návrhom požadujúcim\nneprípustný prieskum a preto konanie má byť s poukazom na ust. § 104 ods. 1 v spojení s § 246c ods.\n1 veta prvá a § 244 ods. 5 OSP zastavené, poukázal na uznesenia NS SR v obdobných veciach napr.\nsp. zn. 10Sžz 2/2012 z 22.8.2012, sp. zn. 10Sžz 1/2012 z 7.8.2012, sp. zn. 1Sžz 1/2012 z 7.8.2012,\nsp. zn. 1Sžz 2/2012 z 13.8.2012, sp. zn. 1Sžz 3/2012 z 7.8.2012, sp. zn. 10Szž 3/2012 z 22.8.2012,\n\n1Sžz 6/2012 z 11.10.2012 a 2Sžz 2/2012 z 13.6.2012. Odporca na základe uvedeného navrhol konanie\nzastaviť.\nNa výzvu súdu sa k návrhu dňa 24.10.2012 vyjadril správny orgán, ktorý vydal rozhodnutie o zaistení\nnavrhovateľa (Oddelenie cudzineckej polície PZ Košice). Uviedol, že voči rozhodnutiu o zaistení\nnavrhovateľa podal navrhovateľ opravný prostriedok, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach dňa\n17.10.2012 tak, že rozhodnutie správneho orgánu zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d/ OSP a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že formálnou chybou rozhodnutia bol, že v odôvodnení rozhodnutia\no zaistení správny orgán neuviedol číslo, pod ktorým vydal rozhodnutie o administratívnom vyhostení\npre účastníka konania, pričom uvedené rozhodnutie je dôvodom a podkladom pre vydanie rozhodnutia\nna zaistenie cudzinca. Touto chybou sa stalo rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo\npre nedostatok dôvodov.\nZ uvedeného teda vyplýva, že sa jedná len o formálnu chybu a nie tak ako tvrdí zástupca navrhovateľa,\nže sa jedná zo strany správneho orgánu o nezákonné rozhodnutie.\nPoukázal na to, že krajský súd vo svojom rozsudku na základe návrhu osobitným výrokom nerozhodol\no okamžitom prepustení cudzinca. Po vyhlásení rozsudku správny orgán v zmysle § 90 ods. 2 písm. d/\nzákona o pobyte cudzincov skúmal, či dôvody zaistenia naďalej trvajú. Ako vyplýva z IS MIGRA správny\norgán ÚPZC Sečovce dňa 27.9.2012 požiadal Zastupiteľský úrad Ruskej federácie Bratislava o vydanie\nNáhradného cestovného dokladu. V súčasnej dobe sa cudzinec stále nachádza v ÚPZC Sečovce. Z\nuvedeného vyplýva, že dôvody pre ktoré bol cudzinec zaistený a následne umiestnený ÚPZC Sečovce\nnaďalej trvajú.\nSprávny orgán poukázal na to, že vo veci zaistenia naďalej koná a po odstránení formálnych nedostatkov\nbude opätovne vydané rozhodnutie o zaistení účastníka konania.\nPodľa správneho orgánu zaistenie cudzinca je dôvodné, nakoľko tento sa na území SR zdržiava bez\noprávnenia a bez platného cestovného dokladu a nie je možné zabezpečiť výkon jeho administratívneho\nvyhostenia.\nNa výzvu Najvyššieho súdu SR reagoval aj Krajský súd v Košiciach. Uviedol, že na pojednávaní\nkonanom dňa 23.10.2012 vo veci navrhovateľa bol osobne prítomný zástupca správneho orgánu Oddelenia cudzineckej polície PZ Košice Mgr. U.R.. Krajský súd zaslal Najvyššiemu súdu zápisnicu\nz pojednávania vo veci prieskumu rozhodnutia o zaistení navrhovateľa zo dňa 17.10.2012 a dňa\n25.10.2012 bol najvyššiemu súdu SR doručený aj rozsudok KS Košice č. k. 2Sp 24/2012-25 zo dňa\n17.10.2012 v písomnom vyhotovení.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na konanie o návrhu navrhovateľa na\nochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v O.s.p. (§ 246 ods. 2 písm. b/\nO.s.p. v spojení s § 250v ods. 2 O.s.p.) vo veci nariadil podľa § 250g ods. 1 O.s.p. pojednávanie na deň\n29. októbra 2012. V predmetnej veci bolo nariadené pojednávanie s ohľadom na charakter veci podľa §\n51 O.s.p. a termín pojednávania bol oznámený telefonicky a faxom právnemu zástupcovi navrhovateľa\nako aj odporcovi .\nSúd pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa a odporcu.\nZ podania navrhovateľa a ním predložených dôkazov bolo zistené, že rozhodnutím Oddelenia\ncudzineckej polície PZ Košice zo dňa 24.9.2012, č. PPZ-HCP-PO6-ZVC-28-013/2012 bol navrhovateľ\nzaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o pobyte cudzincov“) na účel výkonu\nadministratívneho vyhostenia z územia SR v zmysle § 82 ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov a bol\n\numiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce. Navrhovateľ podal proti rozhodnutiu\nopravný prostriedok.\nRozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Sp/24/2012 zo dňa 17.10.2012 bolo uvedené\nrozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.\nPodľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky je Slovenská republika zvrchovaným,\ndemokratickým a právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je dobre fungujúce správne\nsúdnictvo.\nOchrana verejných subjektívnych práv fyzických a právnických osôb zo strany správnych súdov má\nsubsidiárny charakter vo vzťahu k ochrane, ktorú poskytujú orgány verejnej správy. Preto fyzická alebo\nprávnická osoba, ktorej práva boli porušené alebo ohrozené, má sa prioritne domáhať ochrany svojich\npráv na správnom orgáne. Ak nedošlo k náprave a ochrane zo strany orgánov verejnej správy, je možné,\naby fyzická alebo právnická osoba sa domáhala ochrany svojich práv na správnych súdoch. Vyplýva to\nz historicky daného a v Slovenskej republike ústavne garantovaného postavenia správneho súdnictva,\nktorého úlohou nie je nahrádzanie vecných kompetencií orgánov verejnej správy, ale zabezpečenie ich\nsúdnej kontroly.\nPodľa čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí orgánov\nverejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak\nustanoví zákon. Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy v intenciách článku 46\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sa uskutočňuje podľa ustanovení druhej a tretej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku.\nPodľa § 244 ods. 5, veta prvá O.s.p. súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným\nzásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov. Piata hlava\npiatej časti Občianskeho súdneho poriadku zakotvuje konanie o ochrane pred nezákonným zásahom\norgánu verejnej správy.\nÚčelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je poskytnutie súdnej\nochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom\nchránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento\nzásah bol zameraný proti nej alebo v jeho dôsledky bol proti nej priamo vykonaný za predpokladu, ak\ntaký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Súdne konanie je zárukou, že súd\nuložením povinnosti odporcu nepokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné,\nobnoviť stav pred zásahom, vytvorí reálny predpoklad na eliminovanie nezákonného stavu, ktorý vznikol\nprotiprávnym konaním, prípadne aj nekonaním orgánu verejnej správy.\nPrávna úprava správneho súdnictva v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku na rozdiel od konania\nv občianskoprávnych veciach ustanovuje rigoróznu úpravu jednotlivých úkonov. To platí aj rovnako pre\nkonanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v O.s.p. keďže v\nodseku 8 citovaného ustanovenia je stanovené, že na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia\nprvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.\nKonanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy predstavuje subsidiárnu formu\nsúdnej ochrany v správnom súdnictve, ktorú možno aplikovať iba v prípade, ak iná právna možnosť\nochrany chýba. V prípade ak bolo vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy je treba sa domáhať\nsúdnej ochrany postupom podľa druhej alebo tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.\nCieľom ochrany podľa § 250v O.s.p. je teda ukončenie nezákonného zásahu správneho orgánu, proti\nktorému sa fyzická alebo právnická osoba nemôže brániť inými prostriedkami.\n\nSúd v danej veci musel posúdiť, či došlo k naplneniu jednotlivých znakov, ktorými je nezákonný zásah\nv ustanovení § 250v O.s.p. vymedzený:\nMusí ísť o návrh, v ktorom fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a\nprávom chránených záujmoch a\n- ide o nezákonný zásah orgánu verejnej správy,\n- zásah nie je rozhodnutím,\n- zásah bol zameraný priamo proti fyzickej alebo právnickej osobe alebo proti nim vykonaný,\n- dôsledky zásahu trvajú alebo hrozí jeho opakovanie,\n- navrhovateľ vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis,\n- návrh bol podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr\nvšak do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.\nZ citovaného ustanovenia vyplýva aj negatívne vymedzenie, že návrh nie je úspešný, ak sa navrhovateľ\ndomáha iba určovacieho výroku, že zásah je alebo bol nezákonný.\nPrávne posúdenie splnenia definičných znakov, ktorými je nezákonný zásah v ustanovení § 250v O.s.p.\nvymedzený, predstavuje rozhodovanie vo veci samej, t.j. v merite veci.\nNajvyšší súd posúdil návrh navrhovateľa v intenciách definičných znakov, ktorými je nezákonný zásah\nvymedzený v ustanovení § 250v O.s.p., a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k\nzáveru, že návrh navrhovateľa v čase jeho podania bol prípustný.\nNajvyšší súd SR musel vychádzať zo skutkovej okolnosti, ktorá odôvodňovala záver Najvyššieho súdu\nSR, že namietaný zásah nie je rozhodnutím, keďže rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa\n17.10.2012 č. k. 2Sp 24/2012-25 bolo zrušené rozhodnutie č. p.: PPZ-HCP-PO6-ZVC-28-013/2012 zo\ndňa 24.9.2012 podľa § 250j ods. 2 písm. d/ OSP o zaistení navrhovateľa a vec bola vrátená na ďalšie\nkonanie. Rozsudok krajského súdu o zrušení rozhodnutia o zaistení v čase rozhodovania najvyššieho\nsúdu nebol právoplatný, avšak voči nemu nie je prípustný opravný prostriedok.\nNajvyšší súd SR neposudzoval zákonnosť rozhodnutia o zaistení navrhovateľa, ale následok, ktorý na\njeho základe vznikol, t.j. obmedzenie osobnej slobody navrhovateľa. Musel prihliadnuť na skutočnosť,\nže rozhodnutie o zaistení navrhovateľa bolo krajským súdom zrušené bez možnosti podať opravný\nprostriedok proti takémuto rozsudku.\nÚstava SR zaručuje osobnú slobodu v čl. 17. Ústavný súd SR vo svojej judikatúre viackrát zdôraznil\nnevyhnutnosť dôslednej ochrany osobnej slobody. Išlo najmä o rozhodnutia vo väzobných veciach (napr.\nII. ÚS 76/02, IV. ÚS 171/03) a pri detenciách zo zdravotných dôvodov (napr. I. ÚS 79/93). Osobitnú\npozornosť venoval zaisteniu za účelom vyhostenia v Náleze sp. zn. II. ÚS 264/09-81 zo dňa 19. októbra\n2010, v ktorom uviedol: \"Zákon umožňuje štátu, aby mal vo fyzickej dispozícii osobu, u ktorej prebieha\nvyhosťovacie konanie, aby mohlo byť realizované. Z tohto pohľadu treba vnímať aj nevyhnutnosť\nzaistenia. Administratívne zaistenie nemusí byť nevyhnutné tým spôsobom, ako je pri väzbe v trestnom\nkonaní, kde musia byť naplnené väzobné dôvody.\nPrávo na osobnú slobodu patrí k najzákladnejším ľudským právam. Toto právo garantuje nielen Ústava\nSR ale aj Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len \"Dohovor\"). V prvej vete čl. 5\nods. 1 Dohovoru sa zaručuje každému právo na slobodu a bezpečnosť. To znamená, že sa vzťahuje na\n\nobčanov SR ako aj na cudzincov. Pozitívny výpočet dôvodov pozbavenia osobnej slobody vymedzený v\nčl. 5 ods. 1 Dohovoru je potom doplnený negatívnym vymedzením (kedy a za akých podmienok nemôže\nbyť človek pozbavený osobnej slobody) v čl. 1 Dodatkového protokolu č. 4 k Dohovoru, ktorý je záväzný\naj pre Slovenskú republiku.\nDôvodom pozbavenia osobnej slobody je v zmysle čl. 5 ods. 1, písm. f) Dohovoru zákonné zatknutie\nalebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa jej zabránilo nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby,\nproti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.\nČlánok 5 ods. 4 Dohovoru sa vzťahuje na všetky prípady pozbavenia slobody vymenované v čl. 5 ods. 1,\nteda aj na zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie osobnej slobody osoby, proti ktorej prebieha konanie\no vyhostenie podľa čl. 5 ods. 1, písm. f) Dohovoru. Podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru každý, kto bol pozbavený\nslobody niektorým zo spôsobov uvedených v čl. 5 ods. 1 Dohovoru, má právo podať návrh na konanie,\nv ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak\nje pozbavenie slobody nezákonné. Účelom čl. 5 ods. 4 Dohovoru je zabezpečiť zatknutým alebo inak\nslobody pozbaveným osobám právo na súdnu previerku zákonnosti opatrenia, ktorým boli pozbavené\nslobody. Ak rozhodnutie o pozbavení slobody vydal správny orgán, čl. 5 ods. 4 Dohovoru nepochybne\nzaväzuje štát poskytnúť osobe pozbavenej slobody možnosť obrátiť sa na súd.\nČlánok 5 ods. 4 Dohovoru zaručuje osobe pozbavenej slobody jednak právo na urýchlené rozhodovanie\no zákonnosti pozbavenia slobody, ale tiež aj právo na periodickú kontrolu dôvodnosti ďalšieho trvania\ntohto obmedzenia. Z hľadiska rýchlosti konania o pozbavení slobody by malo ísť o lehoty rátané na dni,\nresp. týždne, nie však už na mesiace (Sanchez - Reisse v. Švajčiarsko, sťažnosť č. 9862/82, rozsudok\nz 21. októbra 1986, Bezicheri v. Taliansko, sťažnosť č. 11400/85, rozsudok z 25. októbra 1989).\nČlánok 5 ods. 4 Dohovoru zaručuje osobe pozbavenej slobody jednak právo na urýchlené rozhodovanie\no zákonnosti pozbavenia slobody, ale tiež právo na nariadenie jej prepustenia, ak je pozbavenie slobody\nnezákonné.\nPodstatou podaného návrhu navrhovateľa na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej\nsprávy bolo tvrdenie navrhovateľa, že odpadol účel jeho zaistenia stanovený v rozhodnutí, keďže\nrozhodnutie o zaistení bolo zrušené. Zo samotnej podstaty zaistenia za účelom vyhostenia je zrejmé,\nže obmedzenie osobnej slobody je viazané na účel zaistení vymedzený v rozhodnutí o zaistení.\nPri osobnej slobode je previazaný hmotnoprávny a procesnoprávny komponent a preto aj ochrana\nosobnej slobody je tak podrobne upravená v Ústave Slovenskej republiky a Dohovore o ľudských\nprávach a základných slobodách. Obmedzenie osobnej slobody zaručenej v čl. 17 Ústavy SR je možné\niba na základe zákona. Ďalej je nevyhnutné, aby obmedzenie obstálo z hľadiska princípu proporcionality.\nPrincíp proporcionality predstavuje jednak metodologický koncept na posúdenie v kolízii stojacich\nústavne chránených hodnôt, nemožno mu ale odoprieť ani hmotnoprávny význam. V uvedenom princípe\nje totiž obsiahnutý aj príkaz na minimalizáciu zásahu do základného práva a slobody, a to s ohľadom\nna cieľ, ktorý toto obmedzenie sleduje.\nÚstavný súd SR uvedený princíp vyložil v niekoľkých svojich doterajších rozhodnutiach (porovnaj\npredovšetkým nálezy sp. zn. PL. ÚS 3/00 z 24. apríla 2001 a sp. zn. PL. ÚS 67/07 zo 6. februára\n2008). Obmedzenie základného práva z hľadiska uvedeného princípu musí v prvom rade sledovať\nlegitímny cieľ, resp. účel, ktorý obstojí s ohľadom na ústavne ustanovený obsah dotknutého základného\npráva. Nestačí teda akýkoľvek dôvod na obmedzenie základného práva, ale musí ísť o dôvod, ktorému\ns ohľadom na ústavný poriadok možno priznať obdobnú právnu relevanciu, akú má obmedzované\nzákladné právo. V zásade tak bude týmto cieľom iné základné právo alebo iný ústavou ustanovený\nverejný záujem. V ďalšom kroku je nevyhnutné pristúpiť k posúdeniu samotného obmedzenia. Toto\nobmedzenie musí v prvom rade obstáť z hľadiska vhodnosti, teda musí byť vhodné dosiahnuť sledovaný\ncieľ. Ďalším posudzovaným krokom musí byť otázka potrebnosti (nevyhnutnosti) tohto obmedzenia.\n\nPodstatou tohto kroku je posúdenie obmedzenia z hľadiska existencie možných iných normatívnych\nprostriedkov vo vzťahu k uvedenému cieľu, a teda či ho nemožno dosiahnuť iným normatívnym\nprostriedkom, ktorý by obmedzoval dotknuté základné právo v menšej intenzite. Napokon, posledným\nktorom je posúdenie proporcionality v užšom rozsahu, teda posúdenie v kolízii stojacich ústavných\nhodnôt, v danom prípade základného práva, do ktorého má byť zasiahnuté, a základného práva alebo\niného verejného záujmu, ktorého realizáciu alebo dosiahnutie sleduje posudzované obmedzenie.\nV danej veci došlo k obmedzeniu osobnej slobody na základe rozhodnutia, ktoré bolo v čase\nrozhodovania najvyššieho súdu zrušené, a proti rozsudku krajského súdu nie je prípustný opravný\nprostriedok. Najvyšší súd Slovenskej republiky súčasne poukazuje na obdobný právny názor, ktorý\nzaujal NS SR vo veci sp. zn. 8Sžz 3/2012-92 dňa 29. mája 2012. Podľa uvedeného rozsudku,\nkeďže rozhodnutie o zaistení bolo krajským súdom zrušené, odpadol dôvod na obmedzenie osobnej\nslobody navrhovateľa. Najvyšší súd SR vychádzajúc z čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozhodol rozsudkom tak, že uložil odporcovi vo veci zaistenia navrhovateľa v\nzmysle rozhodnutia Prezídia PZ, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstva hraničnej polície\nS., Oddelenia hraničnej kontroly PZ Č. n. T. z 9. mája 2012, č. X. bez zbytočného odkladu po doručení\nrozsudku prepustiť zaisteného: V. N. N., nar. X, štátna príslušnosť K. d. r., z Útvaru Policajného zaistenia\npre cudzincov S.\nNajvyšší súd SR aplikoval uvedené východiská na prejednávanú vec pričom vychádzajúc z princípu\nproporcionality, posúdil verejný záujem a právo navrhovateľa na osobnú slobodu a to v súlade s\nčl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, tak že vzhľadom na to, že\nrozhodnutie o zaistení bolo krajským súdom zrušené, ďalej neexistuje zákonný titul na obmedzenie\nosobnej slobody navrhovateľa, Najvyšší súd SR uložil odporcovi vo veci zaistenia navrhovateľa v zmysle\nrozhodnutia Prezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstva hraničnej a\ncudzineckej polície Prešov, Oddelenia cudzineckej polície PZ Košice zo dňa 24.9.2012, č. PPZ-HCPPO6-ZVC-28-013/2012 bez zbytočného odkladu po doručení tohto rozsudku p r e p u s t i ť z a i s t e\nn é h o z Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce.\nV predmetnej právnej veci nebolo možné postupovať spôsobom, ktorý odporca vyvodzuje z ním\noznačených rozhodnutí NS SR, keď súd konanie zastavil, pretože závery uvedené v rozhodnutiach NS\nSR, ktorými súd konanie zastavil, nedopadajú na prípad navrhovateľa.\nV danej veci totiž došlo k obmedzeniu osobnej slobody na základe rozhodnutia, ktoré bolo v čase\nrozhodovania najvyššieho súdu zrušené, a proti rozsudku krajského súdu nie je prípustný opravný\nprostriedok, kým vo veciach, v ktorých zastavil Najvyšší súd SR konanie, právomoc najvyššieho súdu\nna rozhodnutie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, nebola daná, pretože\nzásah orgánu verejnej správy obmedzujúci osobnú slobodu navrhovateľa vychádzal z rozhodnutia\nsprávneho orgánu, na základe ktorého bol účastník konania zaistený v zmysle zákona č. 404/2011\nZ.z., a navrhovateľ proti tomuto rozhodnutiu nepodal opravný prostriedok, resp. ho podal a opravnom\nprostriedku v čase rozhodovania NS SR nebolo rozhodnuté.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2012).\nO náhrade trov konania rozhodne najvyšší súd podľa ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}