{"guid": "cbb8a911-e13f-4815-864e-37f96f70606e:4c6428be-5257-43ae-a509-dea0008302fb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:9012010155.1", "spisova_znacka": "1Sžz/6/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžz/6/2012 z 11. 10. 2012", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. októbra 2012, sp. zn. 1Sžz/6/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:9012010155.1", "identifikacne_cislo": "9012010155", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2012-10-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zastavujúce odvolacie konanie"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Nezákonný zásah orgánu verejnej správy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250.odsek-6.pismeno-v", "nazov": "§ 250 ods. 6 písm. v) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250.odsek-6.pismeno-v", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4c6428be-5257-43ae-a509-dea0008302fb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9012010155.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9012010155.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9012010155.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžz/6/2012\n9012010155\n11. 10. 2012\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2012:9012010155.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: F., nar. XX.X.XXXX, štátna príslušnosť,\nAlžírska ľudová demokratická republika, t. č. Útvar policajného zaistenia pre cudzincov, Medveďov,\nzastúpeného JUDr. Miroslavou Mittelmannovou, Hurbanovo nám. 5, 811 03 Bratislava, proti odporcovi:\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, v konaní o\nochrane pred nezákonným zásahom opierajúcim sa o právoplatné rozhodnutie č. p. PPZ-HCP-BA6AV-105-11/2012 Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava, Hrobákova 44, 852 42 Bratislava, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky konanie z a s t a v u j e .\nŽiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nNávrh a konanie pred správnymi orgánmi\nNávrhom zo dňa 5. októbra 2012 označeným ako Návrh na konanie o ochrane pred nezákonným\nzásahom orgánu verejnej správy - Ministerstva vnútra Slovenskej republiky podľa § 250v a nasl.\nzákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, vo veci pozbavenia osobnej slobody zaistením bez\nexistencie zákonného účelu, doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 8. októbra 2012 sa\nnavrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne domáhal, aby konajúci súd uložil Ministerstvu\nvnútra Slovenskej republiky vo veci zaistenia navrhovateľa podľa rozhodnutia Oddelenia cudzineckej\npolície PZ Bratislava, Hrobákova 44, 852 42 Bratislava, č. p. PPZ-HCP-BA6-AV-105-11/2012 z\n31. augusta 2012, povinnosť bez zbytočného odkladu po doručení rozsudku prepustiť zaisteného\nnavrhovateľa z Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov a súčasne si uplatnil náhradu trov\nprávneho zastúpenia vo výške 261,73 €.\nV odôvodnení návrhu navrhovateľ uviedol, že bol uvedeným rozhodnutím zaistený podľa § 88 ods. 1\npísm. c) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 404/2011 Z. z.“) a za účelom vrátenia do Rumunska,\nkde si podal žiadosť o azyl. V zmysle Dublinského nariadenia (Nariadenie Rady (ES) č. 343/2003 z\n18. februára 2003 ustanovujúce kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za\nposúdenie žiadosti o azyl podanej v členskom štáte príslušníkom tretej krajiny Ú.v. EÚ L 050, 25.2.2003)\nbol umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Proti predmetnému rozhodnutiu\no zaistení opravný prostriedok nepodal.\nListom zo 4. septembra 2012 bol upovedomený o začatí konania v zmysle Dublinského nariadenia a\npreto 19 septembra 2012 právnička Ligy za ľudské práva JUDr. Katarína Fajnorová adresovala žiadosť\n\no prešetrenie prípadov a prepustenie zo zaistenia v ÚPZC navrhovateľa, a to bezodkladne, najneskôr\ndo 21. septembra 2012.\nK jeho prepusteniu zo zaistenia neprišlo a do 5. októbra 2012 Lige za ľudské práva ani nebola zaslaná\nodpoveď na uvedenú žiadosť z 19. septembra 2012. Nakoľko navrhovateľ bol ukrátený na svojich\nprávach a právom chránených záujmoch a tento zásah, resp. jeho dôsledky naďalej trvajú, podal tento\nnávrh na konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy - Ministerstva vnútra\nSR (ďalej len „odporca“).\nPodľa navrhovateľa nezákonný zásah odporcu spočíva v jeho držaní v zaistení napriek tomu, že je\nzrejmé, že rozhodnutie o jeho prevoze do Rumunska ešte vydané nebolo, a teda nie je daný účel podľa\n§ 88 ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov.\nAby bol naplnený účel takéhoto zaistenia navrhovateľa, muselo by existovať vykonateľné rozhodnutie\npríslušného orgánu o tom, že takýto prevoz sa má skutočne zrealizovať, čo v danom prípade absentuje,\nabsentuje aj účel zaistenia.\nExistencia odtlačkov prstov v systéme EURODAC je len dôkazom o tom, že navrhovateľ sa pred\npríchodom na územie SR nachádzal v Rumunsku, kde požiadal o azyl. Táto skutočnosť je právnym\ndôvodom na to, aby príslušný orgán, ktorým je Migračný úrad MV SR inicioval tzv. Dublinské konanie\n(čo sa aj stalo dňa 4.9.2012) a požiadal Rumunsko o prevzatie navrhovateľa na základe Dublinského\ndohovoru na svoje územie.\nAž existencia vykonateľného rozhodnutia o prevoze môže byť právnym titulom na zaistenie navrhovateľa\nna účel výkonu prevozu podľa Dublinského nariadenia.\nDublinské konanie bolo iniciované dňa 4.9.2012 a ku dňu 24.9.2012, kedy navrhovateľ požiadal o azyl,\nnebolo o jeho prevoze rozhodnuté.\nNavrhovateľ poukázal na to, že od 24.9.2012 je žiadateľom o azyl na území SR a výsledok konania\npred Migračným úradom MV SR nie je jednoznačný, pretože môže nastať situácia, že Migračný úrad sa\nrozhodne aplikovať tzv. doložku suverenity, resp. môže nastať situácia, že rumunská strana neakceptuje\nsvoju zodpovednosť za posúdenie žiadosti o azyl a odmietne jeho prevzatie.\nPodľa navrhovateľa zásah odporcu do práva navrhovateľa na osobnú slobodu je preto nezákonný, keď\nnavrhovateľa drží v zaistení na účel výkonu prevozu podľa Dublinského nariadenia a to ešte predtým,\nako bolo príslušným orgánom (Migračným úradom MV SR) v danej veci konané a rozhodnuté.\nNavrhovateľ vyjadril tak presvedčenie, že jeho zaistenie je v rozpore s ustanoveniami zákona o pobyte\ncudzincov a Dublinského nariadenia, ale aj v rozpore s čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd. V jeho prípade neprebieha momentálne konanie o jeho vyhostenie ani vydanie.\nNavrhovateľ napokon uviedol, že nenapáda zákonnosť rozhodnutia o jeho zaistení (vo vzťahu ku\nktorému sa vzdal práva na podanie a odvolania v mylnej domnienke, že o jeho prevoze už bolo\nrozhodnuté), ale napáda následok, ktorý na základe rozhodnutia o zaistení vznikol a stále trvá- t.j.\nobmedzenie osobnej slobody navrhovateľa.\nV návrhu ďalej uviedol, že v čase podania návrhu na ochranu proti nezákonnému zásahu bol zaistený\nv Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov.\nII.\nVyjadrenie odporcu k návrhu navrhovateľa\nOdporca sa k návrhu navrhovateľa na výzvu súdu zo dňa 8.10.2012 vyjadril dňa 9.10.2012 (faxom).\nUviedol, že v prípade navrhovateľa bolo dňa 31.8.2012 lustráciou odtlačkov prstov v systéme EURODAC\nzistené, že navrhovateľ už požiadal o udelenie azylu v Rumunsku. Na základe tejto skutočnosti bola dňa\n4.9.2012 odoslaná Rumunsku žiadosť o prijatie späť podľa čl.16 (1) © nariadenia Rady (ES) č. 343/2003.\n\nRumunská strana odporcu dňa 18.9.2012 informovala, že akceptuje prijatie späť navrhovateľa na svoje\núzemie.\nDňa 24.9.2012 navrhovateľ požiadal o udelenie azylu, z tohto dôvodu nebolo možné navrhovateľovi\ndoručiť informáciu o výsledku konania, nakoľko je potrebné s ním v zmysle zákona o azyle uskutočniť\npohovor, za účelom objasnenia jeho azylovej žiadosti. Pohovor je naplánovaný na 11.10.2012.\nIII.\nK o n a n i e p r e d N a j v y š š í m s ú d o m SR\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej v texte rozhodnutia iba „najvyšší súd“) ako súd dotknutý\ntýmto návrhom preskúmal všetky jeho náležitosti a s prihliadnutím na dôvody uvádzané navrhovateľom\nvyhodnotil otázku splnenia podmienok konania (§ 103 v spoj. s § 250v ods. 8 a § 246c ods. 1 O.s.p.) a\nbez nariadenia pojednávania dospel k názoru, že konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu\nverejnej správy je nutné zastaviť, nakoľko takémuto návrhu súdnu ochranu nemôže poskytnúť.\nPredovšetkým sa najvyšší súd zameral na preverenie svojej právomoci vo veci konať, čo v zmysle\nzásady legality (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) patrí medzi základné podmienky konania,\nkeďže existenciu procesných podmienok konania musí skúmať ex officio, a to v ktoromkoľvek štádiu\nkonania.\nPodľa § 250v ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich\nprávach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je\nrozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo\nvykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú\nalebo hrozí jeho opakovanie.\nPodľa § 250v ods. 2 O.s.p. orgán, proti ktorému návrh smeruje, je orgán, ktorý podľa tvrdenia uvedeného\nv návrhu vykonal zásah; v prípade zásahu ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného\nzboru je to orgán, ktorý tento zbor riadi, alebo ktorému je taký zbor podriadený.\nPodľa § 250v ods. 8 O.s.p. sa na konanie podľa tejto hlavy použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto\nčasti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.\nHore citované zákonné ustanovenia taxatívne vymedzujú právomoc najvyššieho súdu v konaní o\nochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Túto právomoc najvyššieho súdu nie je\nmožné rozšíriť.\nUž vo svojej predchádzajúcej judikatúre (napríklad uznesenie sp. zn. 5Sžz/5/2009 z 9. marca 2010)\nnajvyšší súd konštatoval, že pod pojmom nezákonný zásah je nutné chápať iba takú činnosť orgánu\nverejnej správy (štátnej moci), ktorá má svoj nepochybný základ vo vykonávaní vrchnostenských\noprávnení na základe predpisov správneho práva bez vydania rozhodnutia.\nV rozsudku zo dňa 1.7.2011 sp. zn. 8Sžz/3/2011 Najvyšší súd SR uviedol, že Občiansky súdny poriadok\nv ustanovení § 250v pojem ,,zásah\" nedefinuje; jeho definíciu neobsahuje ani iný zákon. Z citovaného\nustanovenia vyplýva, že ide o súdnu ochranu pred faktickými nezákonnými zásahmi orgánov verejnej\nmoci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo iným individuálnym aktom.\nJudikatúra považuje za zásah nezákonný resp. v širšom zmysle protiprávny útok orgánov verejnej\nmoci proti subjektívnym verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupe orgánu\nverejnej správy, v jeho činnosti, (úkon, pokyn), prípadne nečinnosti. Musí ísť o priamy zásah do\nsubjektívnych verejných práv (napr. porušenie práv na život, práva na osobnú slobodu, práva na\nochrancu vlastníctva, práva na ochranu obydlia a pod.). Takýto zásah orgánu verejnej správy správny\nsúd nemôže zrušiť, môže však správnemu orgánu zakázať, aby v porušovaní dotknutého práva\npokračoval a ak je to možné správnemu orgánu prikázať, aby obnovil stav pred zásahom. Cieľom\nochrany podľa § 250v OSP je teda ukončenie nezákonného zásahu správneho orgánu, proti ktorému\nsa fyzická alebo právnická osoba nemôže brániť inými prostriedkami.\n\nV obdobnom duchu najvyšší súd judikoval (napríklad uznesenie sp. zn. 1Sžr 134/2011 z 10. júla\n2011), že s prihliadnutím na systematický výklad zákona (výklad vykonaný s dôrazom na zatriedenie\nprávnych noriem do štruktúry právneho predpisu a právneho odvetvia s využitím interných ako\naj medziodvetvových väzieb na pochopenie zámyslu zákonodarcu) zákonodarca prostriedky súdnej\nochrany v správnom súdnictve (5. časť Občianskeho súdneho poriadku) rozčlenil až na sedem odlišných\ntypov. V tomto členení sa základný dôraz kladie na ochranu jednotlivca pred nezákonným rozhodnutím\npodľa 2. hlavy, a ostatné konania sú zosumarizované do skupiny „ius specialis“ (najmä pripustením\nsubsidiárneho pôsobenia 2. hlavy prostredníctvom ustanovení § 250l ods. 2, § 250t ods. 8, či už uvedené\nustanovenie § 250v ods. 8 OSP).\nPreto aplikácia jednotlivých špeciálnych úprav (najmä obsiahnutých v 3. až 5. hlave) prichádza do úvahy\niba vtedy, ak nie je možné aplikovať rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych\norgánov podľa 2. hlavy, tzn. za účelom eliminácie súbežne aplikovaných dvoch alebo viacerých súdnych\nprieskumov hore uvedenými odlišnými typmi súdnej ochrany na to isté správne konanie, ktoré by skôr\nči neskôr viedli k vytvoreniu vzájomných prekážok litispendencie (§ 83 v spoj. s § 246c ods. 1 OSP),\nresp. res iudicatae.\nKonanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy sa zakladá na nezastupiteľnej\nskutočnosti, že ukrátenie osoby na jej právach a právom chránených záujmoch nie je zapríčinené\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, ktoré v prípade tvrdeného zásahu musí logicky absentovať, ale\ntoto ukrátenie je vyvolané konaním úradnej osoby orgánu verejnej správy (v prípade ozbrojených síl,\nozbrojených alebo verejných zborov procesnú zodpovednosť za toto konanie nesie riadiaci orgán [§\n250v ods. 2 záver O.s.p.]), a toto konanie musí vykazovať nezákonné prvky.\nZ uvedeného je nesporné, že právomoc najvyššieho súdu na rozhodnutie o ochrane pred nezákonným\nzásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, nie je daná, keďže zásah orgánu verejnej\nsprávy obmedzujúci osobnú slobodu navrhovateľa v prejednávanej veci vychádza z rozhodnutia\nOddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava, Hrobákova 44, 852 42 Bratislava, č. p. PPZ-HCP-BA6AV-105-11/2012 z 31. augusta 2012, na základe ktorého bol navrhovateľ zaistený v zmysle ustanovenia\n§ 88 ods. 1 písm. c) zák. č. 404/2011 Z. z., a to i napriek tomu, že proti tomuto rozhodnutiu nepodal\nnavrhovateľ opravný prostriedok.\nV súvislosti s uvedeným najvyšší súd tiež dáva do pozornosti aj zásadu prezumpcie správnosti aktov\nverejnej správy (štátnej moci v zmysle čl. 1 ods. 1 veta prvá ústavy), podľa ktorej sa predpokladá\nsprávnosť každého aktu verejnej správy až do okamihu vyslovenia opaku oprávneným orgánom.\nZa týchto okolností musel najvyšší súd vyhodnotiť návrh podaný navrhovateľom ako návrh požadujúci\nneprípustný súdny prieskum. Vzhľadom na uvedené názory musel najvyšší súd postupom podľa § 104\nods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 244 ods. 5 veta prvá O. s. p. konanie o tomto návrhu\nzastaviť.\nPodľa § 104 ods. 1 veta prvá O. s. p. platí, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno\nodstrániť, súd konanie zastaví.\nPodľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti,\nsa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 244 ods. 5 veta prvá O. s. p. súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným\nzásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov.\nIII.\nTrovy konania\n\nO trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.\ns. p. v spojení s ustanovením § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p. tak, že účastníci konania nemajú právo\nna náhradu trov konania, nakoľko konanie bolo zastavené.\nZrýchleným konaním vo veci Najvyšší súd vyhovel požiadavke navrhovateľa, aby zohľadnil účinky článku\n5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O. s. p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}