Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžz/4/2012 z 17. 9. 2012 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 17. septembra 2012, sp. zn. 1Sžz/4/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:9012010146.1 Najvyšší súd | 1Sžz/4/2012 | ECLI:SK:NSSR:2012:9012010146.1 | 2012-09-17 | Uznesenie Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 103 OSP, § 104 ods. 1 OSP, § 250 ods. 8 písm. v) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/024378e5-5385-4659-a6bd-b326e7402345 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9012010146.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Sžz/4/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 9012010146
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Gavalec
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2012:9012010146.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: F. nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť
Maroko, t. č. Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného JUDr. Miroslavou
Mittelmannovou, advokátkou, Hurbanovo námestie 5, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom
orgánu verejnej správy, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v O.s.p., ktorý
bol Najvyššiemu súdu SR doručený dňa 14.9.2012, navrhovateľ žiadal, aby súd odporcovi (Ministerstvu
vnútra Slovenskej republiky) uložil zákaz pokračovať v úkonoch smerujúcich k navráteniu navrhovateľa
F. nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Maroko, do Rumunska až do doby, kým neprebehne riadne
konanie podľa Nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 ukončené vydaním rozhodnutia s odôvodnením a s
možnosťou podať opravný prostriedok. Žiadal, aby súd zaviazal odporcu na náhradu trov konania.

V návrhu navrhovateľ uviedol, že mu bola dňa 14.8.2012 doručená Dublinským strediskom Migračného
úradu MV SR „informácia o začatí konania podľa Nariadenia rady (ES) č. 343/2003 zo dňa 14.8.2012.
Následne bola navrhovateľovi doručená „informácia o výsledku konania podľa Nariadenia rady (ES)
č. 343/2003 zo dňa 27.8.2012. Dňa 11.9.2012 bola navrhovateľovi doručená „informácia o transfere
žiadateľa o azyle do Rumunska na základe podkladu odporcu vydaná Úradom hraničnej a cudzineckej
polície, podľa ktorej má byť navrhovateľ dňa 18.9.2012 o 5.00 hod. transferovaný z medzinárodného
letiska v Košiciach do Rumunska.

Nakoľko navrhovateľ vo veci svojho transferu neobdržal žiadne rozhodnutie a boli mu odňaté postupom
príslušných orgánov MV SR (Migračného úradu MV SR a Útvarom zaistenia pre cudzincov Medveďov,
Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Prezídium PZ) jeho základné práva v správnom konaní, podal
návrh na konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy - MV SR.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že dňa 23.7.2012 na Oddelení azylu Adamov - Gbely podal žiadosť o
azyl, následne na základe rozhodnutia č. p.:PPZ-HCP-BA10-AK-75/2012 zo dňa 23.7.2012 o zaistení
umiestnený v Útvare policajného zaistenia MV SR Medveďov. Dňa 7.8.2012 svoju žiadosť o azyle zobral
späť a dňa 9.8.2012 bolo vydané rozhodnutie o zastavení konania.

Podľa navrhovateľa nezákonný zásah odporcu spočíva vo vykonaní opatrení priamo súvisiacich k
prevozu navrhovateľa do krajiny zodpovednej podľa Dublinského nariadenia za posúdenie žiadosti
o azyl navrhovateľa - Rumunska, avšak bez vydania rozhodnutia, proti ktorému by navrhovateľ mal



možnosť podať odvolanie, čo je v priamom rozpore nielen s ustanoveniami Dublinského nariadenia
ako aj Správneho poriadku, ale aj porušenie základných práv a základných slobôd, predovšetkým
navrhovateľovho práva na účinný prostriedok nápravy.

Neoprávnený zásah odporcu do práv a právom chránených záujmov navrhovateľa trvá nakoľko odporca
naďalej vykonáva opatrenia priamo smerujúce k transferu žiadateľa do Rumunska, ktorý má byť
realizovaný dňa 18.9.2012.

Navrhovateľ zastáva názor, že takýmto zásahom je ukrátený na svojich právach nakoľko:

- navrhovateľovi nebolo doručené rozhodnutie ohľadne prevozu vrátenia,

- navrhovateľ teda nemá možnosť podať proti takémuto rozhodnutiu opravný prostriedok,

- navrhovateľove ďalšie procesné práva boli porušené (navrhovateľ nebol vypočutý a nemal možnosť
uviesť odporcovi skutočnosti brániace jeho transferu do Rumunska).

Navrhovateľ poukázal na čl. 20 ods. 1 písm. e/ Dublinského nariadenia, podľa ktorého v prípade,
že členský štát súhlasí, že prijme žiadateľa o azyl na svoje územie podľa niektorého z príslušných
ustanovení Dublinského nariadenia „žiadajúci členský štát oznámi formou rozhodnutia žiadateľovi jeho
vrátenie do zodpovedného členského štátu. V rozhodnutí sa uvedú dôvody, na ktorých sa zakladá.
Obsahuje podrobné údaje o lehotách na uskutočnenie odovzdania, a ak to je potrebné, obsahuje
informácie o mieste a čase, v ktorom sa má žiadateľ dostaviť, ak cestuje do zodpovedného členského
štátu vlastnou dopravou. Voči tomuto rozhodnutiu sa možno dovolať alebo ho je možné preskúmať.
Odvolaním ani preskúmaním tohto rozhodnutia sa nepozastaví vykonávanie odovzdania, iba ak súdy
alebo príslušné orgány takto rozhodnú v každom jednotlivom prípade, ak to vnútroštátne predpisy
umožňujú.“

Navrhovateľ namietal, že odporca nevydal žiadne rozhodnutie o jeho vrátení do zodpovedného
členského štátu, pričom Dublinské nariadenie explicitne obsahuje požiadavku vydania takéhoto
rozhodnutia. Obsahujúce odôvodnenie a riadnou možnosťou preskúmania rozhodnutia súdom alebo
iným príslušným orgánom.

Skutočnosť, že navrhovateľ zobral svoju žiadosť o azyl na území SR späť a teda v dobe prebiehajúceho
Dublinského konania už nie je žiadateľom o azyl na území SR (avšak ním je na území EÚ a na
účely Dublinského konania), nemôže podľa navrhovateľa zakladať dôvod, aby bol ukrátený na svojich
základných procesných právach, ktoré sú mu garantované priamo Dublinským nariadením.

Navrhovateľ poukázal na to, že Dublinské konanie je správnym konaním a v jeho prípade mu bolo len
oznámené začatie konania a následne dostal informáciu o tom, že zodpovedným štátom za posúdenie
jeho žiadosti je Rumunsko. Celý ďalší postup nezodpovedal ustanoveniam správneho poriadku,
nakoľko navrhovateľ nemal možnosť v konaní sa vyjadriť, nebol predvolaný na žiaden pohovor, nebol
oboznámený s podkladom pred vydaním rozhodnutia, nebolo mu žiadne rozhodnutie doručené. Bol teda
postupom odporcu úplne pozbavený svojich procesných práv vyplývajúcich mu zo Správneho poriadku.

Tým, že navrhovateľovi nebolo doručené žiadne rozhodnutie, navrhovateľ ani nemá možnosť podať
opravný prostriedok. Navrhovateľ pritom zdôraznil, že do Rumunska sa vrátiť nechce a so svojim
transferom nesúhlasí.

Navrhovateľ v tejto súvislosti poukázal na čl. 46 Ústavy SR ako aj na čl. 13 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, pričom vyjadril presvedčenie, že uvedené práva boli porušené
a navrhovateľovi bolo a naďalej je neoprávneným zásahom odporcu odňaté jeho právo na účinný
prostriedok nápravy ako aj právo vyjadriť sa v konaní predniesť svoje námietky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dotknutý týmto návrhom preskúmal všetky jeho náležitosti
a s prihliadnutím na dôvody uvádzané navrhovateľmi vyhodnotil otázku splnenia podmienok konania (§
103 v spoj. s § 250v ods. 8 a § 246c ods. 1 O.s.p.) a bez nariadenia pojednávania dospel k názoru,
že konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je nutné zastaviť, nakoľko
odpadli dôvody na ďalšie konanie.



Najvyšší súd Slovenskej republiky zo spisového materiálu Dublinského strediska Migračného úradu
Ministerstva vnútra SR č. MU-424/DS-DŽ-2012 zistil, že navrhovateľ 14. septembra 2012 - v deň podania
návrhu - znova požiadal o azyl na území Slovenskej republiky a z toho dôvodu bol transfer pripravovaný
na 18. septembra 2012 zrušený.

Na základe uvedeného (zrušenia transferu), ktorého zrušenia sa návrhom domáhal aj navrhovateľ,
odpadol v zmysle § 250v ods. 6 OSP dôvod na ďalšie konanie, čím boli splnené zákonné predpoklady
na zastavenie konania podľa tohto ustanovenia.

Podľa § 250v ods. 6 OSP súd konanie zastaví, ak odpadli dôvody na ďalšie konanie, a zároveň rozhodne
o trovách konania.

O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom podľa § 146 ods. 1 písm. c)
OSP v spoj. s ustanovením § 246c ods. 1 vety prvej OSP tak, že účastníkom konania nepriznal právo
na náhradu trov konania, nakoľko konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.