{"guid": "b3a23a60-5ce3-4d56-ab89-93ccb0062444:a521b5a8-c6a0-4e25-8a21-fc109e3fb091", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:9012010141.1", "spisova_znacka": "4Sž/19/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/19/2012 z 30. 10. 2012", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. októbra 2012, sp. zn. 4Sž/19/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:9012010141.1", "identifikacne_cislo": "9012010141", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Božena Brinčíková", "sudca_id": 209, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-bozena-brincikova-209", "datum_vydania": "2012-10-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-71", "nazov": "§ 71 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-71"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-37a.odsek-2", "nazov": "§ 37a ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-37a.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-37a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-64.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-64.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-64"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-71", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-37a", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-64", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a521b5a8-c6a0-4e25-8a21-fc109e3fb091", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9012010141.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9012010141.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9012010141.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sž/19/2012\n9012010141\n30. 10. 2012\nJUDr. Ida Hanzelová\nECLI:SK:NSSR:2012:9012010141.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a\nčlenov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci navrhovateľa\nMARKÍZA-SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Bratislavská 1/a, 842 56 Bratislava, zast. Mgr. Zuzanou\nZlámalovou, advokátkou so sídlom Trnavská 11, 931 04 Bratislava, proti odporkyni Rada pre vysielanie\na retransmisiu, so sídlom Dobrovičova 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nodporkyne č. RP/036/2012 zo dňa 10. júla 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/036/2012 zo dňa 10. júla 2012\ntvrdzuje.\n\npo\n\nNavrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nNavrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Najvyššieho súdu Slovenskej republiky súdny poplatok\n66 Eur v lehote 30 dní od doručenia rozsudku.\nodôvodnenie:\nRozhodnutím č. RP/036/2012 zo dňa 10. júla 2012 odporkyňa - Rada pre vysielanie a retransmisiu (ďalej\nlen „Rada“) v správnom konaní č. 229PLO/0-2365/2012 ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 až 3 a\n§ 5 ods. 1 písm. g/ zák. č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zák. č. 195/2000 Z.z. o\ntelekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon č. 308/2000 Z.z.“ alebo „ zákon“)\npostupom podľa § 71 zák. č. 308/2000 Z.z. rozhodla, že navrhovateľ porušil povinnosť ustanovenú §\n34 ods. 1 zák. č. 308/2000 Z.z. tým, že na televíznej programovej službe TV Markíza dňa 25.2.2012\nodvysielal o cca 11:47 hod., o cca 12:18 hod. a o cca 12:45 hod. v rámci reklamného prerušenia programu\nBeethoven 2 komunikáty, ktoré naplnili definíciu vlastnej propagácie podľa § 37a ods. 2 zákona č.\n308/2000 Z.z. a teda reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., čím došlo k odvysielaniu\nreklamy bez jej rozoznateľného a zreteľného oddelenia od iných častí programovej služby tak, aby neboli\nzameniteľné s inými zložkami programovej služby, za čo mu uložil podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č.\n308/2000 Z.z. sankciu - pokutu , určenú podľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. vo výške 3\n319 €, slovom tritisíc tristodevätnásť eur a súčasne rozhodol, že podľa § 64 ods. 5 zákona č. 308/2000\nZ.z.: „Uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila.“\nSvoje rozhodnutie Rada odôvodnila tým, že Rada na svojom zasadnutí dňa 24. 4. 2012 prijala uznesenie\no začatí správneho konania voči MARKÍZA-SLOVAKIA, spol. s r.o. vo veci možného porušenia § 34 ods.\n1 zákona číslo 308/2000 Z.z. v súvislosti s tým, že na televíznej programovej službe TV Markíza dňa 25.\n2. 2012 odvysielal o cca 11:47 hod., o cca 12:18 hod. a o cca 12:45 hod. v rámci reklamného prerušenia\n\nprogramu Beethoven 2 komunikáty, ktoré mohli naplniť definíciu vlastnej propagácie podľa § 37a ods.\n2 zákona číslo 308/2000 Z.z. bez rozoznateľného a zreteľného oddelenia od iných častí programovej\nslužby tak, aby neboli zameniteľné s inými zložkami programovej služby. Oznámenie o začatí správneho\nkonania bolo účastníkovi konania doručené dňa 22. 5. 2012. Na základe tejto skutočnosti sa začalo\nsprávne konanie 229 - PLO/ O- 2365/2012 vo veci dohľadu nad dodržiavaním zákona číslo 308/2000\nZ.z.. Začatie správnych konaní bolo účastníkovi konania dňa riadne oznámené a súčasne bol vyzvaný,\naby v lehote do 10 dní od doručenia oznámenia v súlade s § 33 ods. 1 a § 34 ods. 3 zákona číslo\n71/1967 Zb. k oznámeniu zaslal svoje stanovisko, prípadne navrhol dôkazy. Súčasne bol upozornený, že\npokiaľ svoje práva v stanovenej lehote nevyužije, Rada môže rozhodnúť vo veci aj bez jeho stanoviska,\npokiaľ uzná, že podklady a dôkazy zhromaždené v správnom konaní sú dostačujúce podľa ustanovenia\n§ 46 zákona číslo 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov. Účastník konania dňa 4. 6. 2012 požiadal\no doručenie Správy o kontrole dodržiavania povinností podľa zákona číslo 308/2000 Z.z. týkajúcej\nsa predmetnej sťažnosti. Táto mu bola v zmysle ustanovení zákona číslo 211/2000 doručená dňa\n14. 6. 2012. Vyjadrenie účastníka konania bolo Rade doručené dňa 20. 6. 2012. Podkladmi pre toto\nrozhodnutie sú záznam vysielania programu Beethoven 2 odvysielaného na televíznej programovej\nslužbe TV MARKÍZA dňa 25. 2. 2012 o cca 11:22 hod., predpis/popis skutkového stavu, ktorý tvoril\nprílohu oznámenia o začatí správneho konania a vyjadrenia účastníkov konania.\nV rozhodnutí Rady je uvedený prepis záznamu vysielania a citácia ustanovení §§ 32 ods. 1, § 34 ods.\n1 a § 37a ods. 2 zákona číslo 308/2000 Z.z.. Odporca sa v rozhodnutí následne zaoberal obsahom\nvyjadrenia navrhovateľa k oznámeniu o začatí správneho konania a uvádza, že správne konanie\nčíslo 229-PLO/O-2365/2012 bolo začaté z dôvodu, že účastník konania odvysielal namiesto bežných\nreklamných predelov (krátke zvukovo - obrazové komunikáty medzi reklamou a programom) komunikáty,\nktoré vzhľadom na svoj obsah mohli naplniť definíciu vlastnej propagácie podľa § 37a ods. 2 zákona\nčíslo 308/2000 Z.z.. V prípade, ak tieto komunikáty skutočne boli vlastnou propagáciou, táto by nebola\noddelená od programu a došlo by teda k porušeniu § 34 ods. 1 zákona číslo 308/2000 Z.z..\nV rozhodnutí Rada citovala vyjadrenie navrhovateľa, ktorý vo svojom stanovisku uviedol,( cit.): „Dňa 25.\n2. 2012 v čase o cca 11:47 hod., 12:18 hod. a o cca 12:45 hod. pred reklamným prerušením programu\na po reklamnom prerušení programu s názvom Beethoven 2 a o cca odvysielal vysielateľ rozoznateľné\na zreteľné predely, ktoré jednoznačne a nespochybniteľne oddelili jednotlivé programové komunikáty a\nto vlastné vysielanie vo forme programu s názvom Beethoven 2 od vysielania konkrétneho reklamného\nbloku. Zákon definuje povinnosť zreteľne a rozoznateľne oddeliť reklamu a telenákup od ostatných častí\nprogramovej služby tak, aby neboli zameniteľné s inými zložkami programovej služby v ustanovení § 34\nods. 1, pričom vymedzuje, že sa takto má uskutočniť vo vysielaní televíznej programovej služby zvukovo\n- obrazovým alebo priestorovými prostriedkami. Máme za to, že sa takto dňa 25. 2. 2012 udialo. Na\noddelenie programu s názvom Beethoven 2 od reklamných blokov boli použité zvukovo - obrazové a\npriestorové prostriedky, ktoré sa výrazne líšili od ostatných častí programovej služby, ktoré navzájom\noddeľovali. Divák nemohol byť uvedený do omylu o podstate a správnosti sledovanej informácie,\nnakoľko všetky predely boli označené grafickým logom TV Markíza , ktorý vysielateľ pravidelne používal\na zvukovo - obrazové prostriedky nijakým spôsobom neevokovali akékoľvek iné vysielanie vysielateľa\nuvedením znakov charakteristických pre tzv. vlastnú propagáciu vysielateľa. (dátum a čas vysielania\nkonkrétneho programu) “.\nPodľa názoru Rady, ako vyplýva z predmetného záznamu vysielania, ako aj z predpisov vysielania,\nkomunikáty tvorili vizuálne výňatky z audiovizuálneho diela Harry-Potter a Fénixov rád, ktoré boli\ndoplnené hlavnou hudobnou témou filmovej série o Harry Potterovi. Všetky komunikáty tiež obsahovali\nlogo účastníka konania ( M v kruhu) a spolu s ním nápis „ Harry Potter a Fénixov rád“. Recipient teda\ndostal v rámci komunikátov zreteľnú informáciu prostredníctvom krátkych výňatkov pochádzajúcich z\naudiovizuálneho diela Harry Potter a Fénixov rád identifikovaného tak explicitne - vizuálnym zobrazením\njeho názvu, ako aj implicitne - špecifickou hudbou, ktorá je tzv. hlavnou hudobnou témou celej série\no Harry Potterovi. Z tohto dôvodu nie je možné súhlasiť s účastníkom konania, že cit.: „.. zvukovo\n- obrazové prostriedky nijakým spôsobom neevokovali akékoľvek iné vysielanie vysielateľa (dátum a\nčas vysielania konkrétneho programu) “ naopak napriek skutočnosti, že recipient nedostal informáciu\no dátume a čase vysielania daného audiovizuálneho diela, tieto komunikáty jednoznačne upriamovali\npozornosť recipienta na konkrétnu časť vysielania účastníka konania a síce program Harry Potter\n\na Fénixov rád. Táto skutočnosť je vzhľadom na obsah komunikátov úplne zjavná a práve ich obsah\nvylučuje akúkoľvek inú interpretáciu.\nK vyjadreniu účastníka konania podľa ktorého (cit.): „nestotožňujeme sa s názorom správneho orgánu,\nže sa v prípade reklamných predelov málo jednať o upútavanie na vlastné vysielanie, t.j. o vlastnú\npropagáciu podľa ustanovenia § 37a ods. 2 zákona číslo 308/2000 Z.z.. Preskúmavané reklamné\npredely neobsahovali náležitosti uvedené v ustanovení § 37 a ods. 2 zákona číslo 308 /2000 Z.z., prvky\nverifikujúce upútavanie na vlastné vysielanie neboli súčasťou týchto reklamných predelom, absentovali\núdaje o dátume a termíne vysielania ako aj údaje o vekovej vhodnosti etc. Zákon v ustanovení § 34\nods. 1 nestanovuje vysielateľovi konkrétne požiadavky na obsah a vizuálne stvárnenie tzv. predelov,\nhovorí len o zvukovo - obrazových alebo priestorových prostriedkov. Všetky použité predely v daný\npreskúmavaný termín boli zvukovo - obrazovými, priestorovými prostriedkami, v rozsahu cca 3 - 4 sek,\ndôraz bol kladený na logo vysielateľa v závere 3 sekundového predelu. Vysielateľ na stvárnenie takéhoto\npredelu môže použiť akýkoľvek zvukovo obrazový alebo priestorový záber a to tak, ako urobil napr. aj\ndňa 25. 2. 2012 v čase o 11:52 hod. alebo v čase o 12:51 hod.“, Rada uviedla, že vlastná propagácia\nje podľa § 37 a ods. 2 zákona číslo 308/2000 Z.z. činnosť vysielateľa určená na získanie a udržanie\npozornosti verejnosti na vlastné vysielanie, programy, tovary alebo služby, priamo spojené s vysielaním\na programami. Z uvedeného je zrejmé, že definícia vlastnej propagácie neobsahuje prvky, ktoré účastník\nkonania uvádza vo svojom stanovisku „... údaje o dátume a termíne vysielania ako aj údaje o vekovej\nvhodnosti, názve údajne upútavaného vlastného vysielania... “. Je pravdou, že uvedené údaje bývajú\nsúčasťou tzv. upútavky na konkrétny program, ktorá je vlastnou propagáciou. Upútavka je však iba\njednou z foriem vlastnej propagácie a v žiadnom prípade nie je možné tvrdiť, že by upútavka bola jedinou\nmožnou formou vlastnej propagácie. V skutočnosti Rada už v minulosti v rámci svojej rozhodovacej\nčinnosti označila komunikáty, ktoré upriamovali pozornosť recipienta na určitú časť vysielania vysielateľa\nnapr. film Pasca v rozhodnutí č. RP/148/2003 zo dňa 9. 9. 2003 za vlastnú propagáciu, ktorá nie\nje upútavkou (tento komunikát neobsahoval údaj o čase a dátume vysielania predmetného filmu),\npričom Rada skonštatovala, že išlo o cit.: „... najčistejšiu formu vlastnej propagácie, ktorá mala divákovi\npripomenúť vysielanie filmu „Pasca“ ( event. upútavky k nemu) a motivovať ho (získať ho) k jeho\nsledovaniu. “\nZákon číslo 308/2000 Z.z. v ustanovení § 34 ods. 1 zákona číslo 308/2000 Z.z. síce nestanovuje\nkonkrétne požiadavky na obsah a vizuálne stvárnenie tzv.\nreklamných predelov ale z daného\nustanovenia je nepochybné, že účelom týchto predelov je rozoznateľne a zreteľne oddeliť reklamu\nod ostatných zložiek programovej služby, tak aby s ostatnými zložkami programovej služby nebola\nzameniteľná. Z logiky veci teda jednoznačne vyplýva, že komunikáty, ktoré upriamujú pozornosť\nverejnosti na konkrétny program účastníka konania, a teda sú vlastnou propagáciou, jednou z foriem\nreklamy, nemôžu tento účel v žiadnom prípade splniť. Odvysielané komunikáty podľa Rady jednoznačne\nzískavali a udržiavali pozornosť verejnosti na vlastné vysielanie účastníka konania, konkrétne na\nprogram Harry Potter a Fénixov rád a teda naplnili definíciu vlastnej propagácie podľa § 37a ods. 2\nzákona číslo 308/2000 Z.z. Ako vyplýva zo záznamu vysielania ako aj z predpisu/popisu skutkového\nstavu predmetné komunikáty, ktoré naplnili definíciu vlastnej propagácie, a teda reklamy podľa § 32\nods. 1 zákona číslo 308/2000 Z.z. neboli od bezprostredne predchádzajúceho alebo bezprostredne\nnasledujúceho programu oddelené žiadnymi zvukovo - obrazovými ani priestorovými prostriedkami.\nVzhľadom na uvedené je podľa rozhodnutia Rady zrejmé, že v predmetnom správnom konaní došlo k\nporušeniu § 34 ods. 1 zákona číslo 308/2000 Z.z.“ Následne odporca odôvodnil uloženie sankcie.\nProti rozhodnutiu Rady podal v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok navrhovateľ a žiadal,\naby najvyšší súd rozhodnutie Rady zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.\nNavrhovateľ poukázal na obsah vyjadrenia k oznámeniu o začatí správneho konania, poukázal na znenie\nustanovenia § 34 ods. 1 zákona a na to, že zákon neuvádza, čo sa považuje za zvukovo - obrazové\nalebo priestorové prostriedky na oddelenie od iných častí programovej služby pričom dlhoročná prax\npri tvorbe tzv. predelov u všetkých vysielateľov je taká, že tieto zvyčajne krátke zvukovo - obrazové\nalebo priestorové komunikáty si vytvára vo vlastnej réžii a na vlastné náklady. Obsahovo prispôsobuje\ntieto komunikáty svojej grafickej a marketingovej identite, teda pracuje s takými zvukovo - obrazovými\n\na priestorovými prostriedkami, ktoré evokujú jeho obchodnú značku, logo, farebnou škálou, výrazové\nprostriedky, komunikuje vlastné produkty a vlastné služby. Táto prax je vžitá a nespochybniteľná u\nakéhokoľvek vysielateľa, nakoľko je dôležité, aby divák pri akomkoľvek programovom vstupe vysielateľa\nmal vedomosť o skutočnosti, ktorú programovú službu sleduje. Uviedol, že zákon nevylučuje ako\nmožnosť v súlade s § 34 ods. 1 zákona číslo 308/2000 Z.z. použiť také zvukovo - obrazové alebo\npriestorové prostriedky, ktoré by sa identifikovali s produktami, službami, obchodným názvom, logom,\nochrannou známkou konkrétneho vysielateľa. Zákon v ustanovení § 34 ods. 1 neobsahuje žiadne\nnegatívne vymedzenie zvukovo - obrazových alebo priestorových prostriedkov, ktorých použitie pri\ntvorbe predelov podľa § 34 ods. 1 by bolo v rozpore s týmto ustanovením. Navrhovateľ teda nemá\nvedomosť o tom, prečo správny orgán považuje použitie zvukovo - obrazových výňatkov z diel pri tvorbe\npredelov za také, ktoré zakladajú rozpor s ustanovením § 34 ods. 1 zákona číslo 308/2000 Z.z.. S\npoukazom na obsah predelov odvysielaných 25. 2. 2012 navrhovateľ konštatoval, že ani jeden z nich\nneobsahoval prvky vlastnej propagácie alebo prvky reklamného charakteru. Zároveň všetky predely\nsú výrazne krátkeho časového rozsahu. Nie je možné však na základe použitia názvu filmového diela\nv predele HARRY POTTER A FÉNIXOV RÁD vyvodiť záver, že tento názov propaguje konkrétne\nvysielanie, nakoľko aj v spojení so zvukovo - obrazovými prostriedkami použitými v predely nie je zrejmé\nže toto konkrétne filmové dielo bude obsahom vysielania a kedy by toto konkrétne filmové dielo malo\nbyť obsahom vysielania .\nNavrhovateľ súčasne poukázal na to, že dňa 25. 2. 2012 odvysielal aj iné predely, za ktoré\nnebol sankcionovaný. Považuje preto rozhodnutie Rady za nepreskúmateľné z dôvodu nesprávneho\nposúdenia skutkového stavu veci. Navrhovateľ ďalej namietal, že k začatiu predmetného správneho\nkonania predchádzal list správneho orgánu zo dňa 13. 3. 2012 nazvaný ako Vyžiadanie záznamov\nvysielania, ktorým správny orgán podľa ustanovenia § 5 ods. 1 písmeno m/ a § 16 ods. 3 písm. l)\nzákona číslo 308/2000 Z.z. žiadal navrhovateľa o zaslanie súvislého záznamu vysielania zo dňa 25.\n2. 2012 Beethoven v čase od cca 11:20 hod. Navrhovateľ bol v dôsledku hrozby uloženia finančnej\nsankcie povinný správnemu orgánu v lehote 7 dní doručiť požadovaný záznam vysielania zo dňa 25.\n2. 2012 s názvom Beethoven. V liste zo dňa 13. 3. 2012 však nebolo uvedené za akým účelom, z\nakých dôvodov si správny orgán predmetné vysielanie vyžiadal, nebolo v liste uvedené, že tento bude\nslúžiť ako dôkaz v správnom konaní proti navrhovateľovi. Navrhovateľ pod hrozbou uloženia sankcie\npodľa ustanovenia § 67 ods. 2 písm. a) správnemu orgánu poskytol v stanovenej lehote požadovaný\nzáznam vysielania zo dňa 25. 2. 2012, film s názvom Beethoven vysielaný v čase od cca 11:20\nhod. Navrhovateľ teda bez uvedenia dôvodu vyžiadania záznamu vysielania a pod hrozbou finančnej\nsankcie bol nútený poskytnúť správnemu orgánu dôkaz, ktorý bol použitý v jeho neprospech. Správne\nkonanie vedené podľa ustanovení správneho poriadku je podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky analogicky v mnohých veciach považované a posudzované ako trestné konanie,\npričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Sžo/200/2009, ktorý\ncitoval. Navrhovateľ nemal možnosť adekvátne pred nezávislým súdnym orgánom hájiť svoje práva,\nnemal možnosť vyjadriť sa k nezákonne získanému dôkazu, ktorý bol povinný v dôsledku hrozby\nďalšej finančnej sankcie správnemu orgánu predložiť, nebolo vytýčené v správnom konaní ústne\npojednávanie, v ktorom by mohol účinnejšie hájiť svoje práva, záver správneho orgánu vyslovený\nrozhodnutím RP/036/2012 považuje za porušenie prezumpcie neviny navrhovateľa. Zároveň uvádza, že\nako podklad pre vydanie RP/036/2012 slúžil okrem nezákonne získaného dôkazu - záznamu vysielania\nzo dňa 25. 2. 2012, písomný prepis reklamných vstupov vysielania zo dňa 25. 2. 2012, pričom správny\norgán neuvádza, kto takýto písomný prepis uskutočnil, z akého záznamu vysielania bol písomný prepis\nuskutočnený. Bez overenia pravdivosti predpisu porovnaním so záznamom vysielania zo dňa 25. 5. 2012\nnie je možné takýto dôkaz považovať za relevantný dôkaz v súdnom konaní, nie je možné jednoznačne\nposúdiť, či obsah písomného prepisu je obsahom reálne odvysielaného zo dňa 25. 2. 2012.\nNavrhovateľ v odvolaní poukázal na zásady trestného práva procesného , osobitne na prezumpciu\nneviny, ktorá zahŕňa právo nevypovedať vo svoj neprospech, ktoré pozostáva z práva odoprieť výpoveď\na z práva, ktorým je zaručené, aby nikto nemohol byť nútený predkladať dôkazy vo svoj neprospech,\nktoré sa vzťahujú aj na správne konanie.\nV ďalšom navrhovateľ vzniesol námietky proti rozhodnutiu o výške a odôvodneniu výšky sankcie.\n\nOdporkyňa vo vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa žiadala potvrdenie rozhodnutia.\nKonštatovala, že navrhovateľ vo veci samej uviedol identické argumenty ako vo svojom stanovisku\nk predmetu správneho konania, s ktorými sa odporkyňa vysporiadala v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia (strana 5, 6).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 2 písm.\na) O.s.p. a § 64 ods. 5, 6 zákona číslo 308/2000 Z.z.), preskúmal v medziach opravného prostriedku\nrozhodnutie odporkyne ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v zmysle ustanovenia\ntretej hlavy piatej časti O.s.p., opravný prostriedok prejednal na ústnom pojednávaní, na ktoré sa\nnavrhovateľ ani jeho právna zástupkyňa neustanovili s ospravedlnením neúčasti a so súhlasom s\nuskutočnením pojednávania bez ich účasti. Po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov, s obsahom\nadministratívneho spisu a záznamom vysielania dospel súd jednomyseľne k záveru, že odvolaniu\nnavrhovateľa nie je dôvodné vyhovieť.\nPredmetom preskúmavaného konania v danej veci je rozhodnutie a postup odporkyne - správneho\norgánu, ktorého rozhodnutím bola navrhovateľovi uložená sankcia podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č.\n308/2000 Z. z. za porušenie povinnosti podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z..\nÚlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) preto v zmysle námietok\nnavrhovateľa bolo posúdiť, či postup odporkyne v správnom konaní bol v súlade so zákonom, či\nnavrhovateľ odvysielaním tohto programu porušil zákonné ustanovenia špecifikované odporkyňou v\nrozhodnutí, a či bola v súlade so zákonom uložená sankcia.\nNajvyšší súd sa v prvom rade zaoberal procesnými dôvodmi opravného prostriedku navrhovateľa.\nPodľa § 4 zákona č. 308/2000 Z. z. poslaním Rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní\npráva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať\nštátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb\nna požiadanie. Zároveň Rada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách\nvysielateľov, ktorí vysielajú na základe zákona, alebo na základe licencie podľa tohto zákona.\nDohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie\naudiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania,\nretransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom\ntýmto zákonom. Činnosť Rady vyplývajúcu z tohto jej poslania a pôsobnosti, upravenej v § 5 zákona\nč. 308/2000 Z. z., vykonávajú členovia Rady a úlohy spojené s činnosťou Rady plnia zamestnanci jej\nKancelárie Rady pre vysielanie a retransmisiu.\nV oblasti výkonu štátnej správy zákon č. 308/2000 Z. z. v ustanovení § 5 ods. 1 písm. m/ v prípade\npotreby oprávňuje Radu vyžiadať si od vysielateľov záznamy vysielania. Vysielateľom v ustanovení § 16\nods. 3 písm. l/ ukladá korešpondujúcu povinnosť uchovávať súvislé záznamy vysielania počas 45 dní\nodo dňa ich vysielania v zodpovedajúcej kvalite a na vyžiadanie Rady poskytnúť záznam vysielania na\nzvyčajnom technickom nosiči, ktorého druh určí Rada v licencii po dohode s vysielateľom.\nPokiaľ ide o samotnú žiadosť o poskytnutie záznamu najvyšší súd k argumentácii navrhovateľa\nuvádza, že Rada neporušila žiadne ustanovenie zákona vyžiadaním si záznamu vysielania a vysielateľ\nposkytnutím záznamu plnil na základe požiadavky Rady svoju zákonom uloženú povinnosť.\nNámietka navrhovateľa týkajúca sa použitia nezákonne získaného dôkazu je preto podľa názoru\nnajvyššieho súdu neopodstatnená.\nNajvyšší súd judikoval uvedené v rozhodnutí 5Sž/18/2011 z 29. marca 2012 a aj ďalších následných\nrozhodnutiach. (5Sž/37/2011)\n\nZáznam vysielania, ktorý si odporkyňa v súlade so zákonom vyžiadala, presne a úplne zachytáva\nskutkový stav, obsah vysielania. V čase vyžiadania si záznamu ešte neprebiehalo správne konanie voči\nvysielateľovi. Vyžiadanie si záznamu vysielania ako jednej z foriem výkonu dohľadu nad dodržiavaním\nprávnych predpisov upravujúcich vysielanie a jeho predloženie nie je predložením dôkazu proti sebe,\nale poskytnutím informácií o svojej činnosti, s ktorým počíta všeobecne záväzný právny predpis. Takto\nzískaný záznam, ktorý sa v správnom konaní môže stať podkladom pre rozhodnutie, nie je možné\npovažovať za nezákonný, resp. neprípustný, ako to v podanom odvolaní navodzuje navrhovateľ.\nPokiaľ navrhovateľ namietal, že nemal možnosť pred nezávislým súdnym orgánom hájiť svoje práva,\nnemal možnosť vyjadriť sa k nezákonne získanému dôkazu, ktorý bol povinný predložiť. Najvyšší\nsúd s poukazom na § 250 i ods. 2 O.s.p. uvádza, že vytvoril podmienky pre konanie o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia Rady v plnej jurisdikcii na ústnom pojednávaní, ktorého sa však navrhovateľ\na jeho právna zástupkyňa nezúčastnili a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti, resp. o to\nvýslovne žiadali. Na základe uvedeného súd nemal dôvod neakceptovať vyjadrenie odporcu, podľa\nktorého s poukazom na § 21 ods. 1 zákona číslo 71/1967 Zb. nariadenie ústneho pojednávania v\nsprávnom konaní vzhľadom na povahu veci nebolo potrebné k objasneniu skutkového stavu, ktorý bol\nzistený zo záznamu vysielania a ani samotný navrhovateľ o vytýčenie ústneho pojednávania v správnom\nkonaní nepožiadal. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že nie je mu známe, kto uskutočnil písomný prepis\nzáznamu vysielania a bez overenia jeho pravosti a porovnania so záznamom nie je možné ho považovať\nza relevantný dôkaz, súd len poznamenáva, že vyslovenie pochybností zo strany navrhovateľa samé\nosebe bez konkrétneho uvedenia dôvodu tejto pochybnosti sa javí ako účelové a nemá vplyv na zmenu\nskutkových záverov o obsahu vysielania. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. sa na konanie o\nsankciách vrátane ukladania pokút vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (správny poriadok),\nktorého ustanovenia v správnom konaní v medziach napadnutých opravným prostriedkom porušené\nneboli.\nK právnemu posúdeniu porušenia § 34 ods. 1 zákona Najvyšší súd uvádza, že dôvody rozhodnutia\nodporkyne považuje za logické vyústenie skutkových zistení o obsahu vysielaných predelov, pričom\nnezistil prekročenie medzí správnej úvahy Rady ( § 245ods. 2 OSP), pokiaľ kvalifikovala predmetné\npredely ako také, ktoré naplnili definíciu vlastnej propagácie a teda reklamy, a preto, ak došlo k ich\nodvysielaniu bez rozoznateľného a zreteľného oddelenia od iných častí programovej služby tak, aby\nneboli zameniteľné s inými zložkami programovej služby, boli naplnené znaky porušenia zákona podľa\nuvedeného zákonného ustanovenia. Odporca dostatočne a zrozumiteľne zdôvodnil svoje skutkové\nzávery a správne úvahy, ktorého viedli k záveru uvedenému na strane 5 - 7 preskúmavaného rozhodnutia\na ktoré súd preskúmavajúci zákonnosť rozhodnutia, tak ako ich citoval aj v tomto rozhodnutí, považuje v\nmedziach podaného opravného prostriedku za akceptovateľné. Súd len pripomína, že komunikáty tvorili\nvizuálne výňatky z audiovizuálneho diela Harry Potter a Fénixov rád, doplnené hlavnou hudobnou témou\nfilmovej série o Harry Potterovi, a preto hoci recipient nedostal informáciu o dátume a čase vysielania\ndaného audiovizuálneho diela, tieto komunikáty boli spôsobilé jednoznačne upriamiť pozornosť na\nkonkrétne vysielanie - program Harry Potter a Fénixov rád a preto vysielateľ mal postupovať podľa §\n34 ods. 1 zákona. Tento záver Rady, ako odborného orgánu a zriadeného pre posudzovanie otázok\nvysielania je zrozumiteľný a zjavný a opravným prostriedkom navrhovateľa nebol spochybnený do tej\nmiery, aby ho mohol súd kvalifikovať ako nezákonný.\nPokiaľ navrhovateľ spochybňoval záver Rady tým, že iné (ním označené komunikáty) neboli posúdené\nako rozporné so zákonom, odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku uviedla dôvody,\npre ktoré boli uvedené komunikáty posúdené skutkovo a právne odlišne. Vyjadrenie Rady bolo\nnavrhovateľovi doručené, preto súd nepovažuje za potrebné sa s touto námietkou, nevzťahujúcou sa k\nsamotnému predmetu konania, zaoberať.\nK výške sankcie, ktorú navrhovateľ namietal v tom, že skoršia sankcia za porušenie § 34 ods. 1 zákona\nbola uložená pred šiestimi rokmi a pri inom skutkovom stave, odporca vo vyjadrení poukázal na to,\nže v oboch prípadoch išlo o porušenie rovnakej povinnosti, zabezpečiť, aby bola vysielaná reklama\nrozoznateľná a zreteľne oddelená od iných častí programovej služby, pričom je irelevantné, aký dlhý\nčasový úsek ubehol od skoršieho sankcionovania za porušenie tej istej povinnosti. Súd sa stotožňuje s\n\nnázorom odporkyne, že pokiaľ sankcia zodpovedá zákonnému minimu, nedošlo jej uložením k porušeniu\nkritérií daných v § 64 ods. 3 zákona. Rada zohľadnila uloženou sankciou časový odstup od uloženia\nskoršej sankcie. Preto súd nezistil dôvod na zrušenie či zmenu rozhodnutia o výške sankcie.\nPodľa § 2 ods. 4 zákona číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch bol navrhovateľ zaviazaný na zaplatenie\nsúdneho poplatku za konanie. Podľa § 250k ods. 1 navrhovateľovi náhrada trov konania nepatrí.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}