{"guid": "2fbb9787-41c3-4f14-a725-a6fc1af11571:c1fb8ed3-9bc4-49c4-99d9-77ed3c70276a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:9012010119.1", "spisova_znacka": "5Sž/16/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sž/16/2012 z 29. 10. 2012", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. októbra 2012, sp. zn. 5Sž/16/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:9012010119.1", "identifikacne_cislo": "9012010119", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Baricová", "datum_vydania": "2012-10-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c1fb8ed3-9bc4-49c4-99d9-77ed3c70276a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9012010119.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9012010119.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9012010119.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sž/16/2012\n9012010119\n29. 10. 2012\nJUDr. Jana Baricová\nECLI:SK:NSSR:2012:9012010119.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a\nčlenov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci žalobcu H., advokáta so\nsídlom advokátskej kancelárie Q., proti žalovanej Slovenskej advokátskej komore, so sídlom Kolárska\n4, 813 42 Bratislava, zastúpenej advokátkou H., sídlo advokátskej kancelárie TK., o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia Disciplinárnej komisie Slovenskej advokátskej komory z 10. marca 2011, č. DS\nX. 50/10:1298/2010, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky žalobu z a m i e t a .\nÚčastníkom náhradu trov n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nRozhodnutím X. disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie Slovenskej advokátskej komory (ďalej len\n„komora“ alebo „SAK“) z 10. marca 2011 č. DS X. 50/10:1298/2010 bol žalobca uznaný za vinného,\nže po prebratí zálohy vo výške 80 000 Sk na zaplatenie súdneho poplatku, potom, ako bola jeho\nklientka oslobodená od platenia súdnych poplatkov, túto sumu po odpočítaní vzniknutých trov právneho\nzastúpenia v čiastke 32 000 Sk klientke vo výške 48 000 Sk /1593,3] €/ nevrátil a to i napriek tomu, že\nk vráteniu tejto sumy bol zaviazaný rozsudkom sp. zn. 17C 208/2008 Okresného súdu Bratislava 2 zo\ndňa 22. septembra 2009, právoplatným dňa 14. decembra 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 6Co 424/09, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zákona č.\n586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní\n(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZoA“), pretože závažným spôsobom porušil\npovinnosť advokáta uloženú v ustanoveniach:\na/ § 18 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v platnom znení, podľa ktorého advokát postupuje\npri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný\ndodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určujú predpisy komory,\nb/ § 11 ods. 3 Advokátskeho poriadku, podľa ktorého peniaze a iné majetkové hodnoty, ktoré advokát\nprevzal na stanovený účel, je povinný opatrovať s odbornou starostlivosťou, nesmie ho použiť na iný,\nnež tento účel. Po skončení zastúpenia ich musí vyúčtovať alebo vrátiť. Prípadné prírastky hodnôt je\npovinný vydať klientovi alebo tretej osobe ak nebolo dohodnuté inak.\nZa toto disciplinárne previnenie mu bolo uložené disciplinárne opatrenie podľa § 56 ods. 2 písm. d/\nzákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii - pozastavenie výkonu advokácie na dobu 18 mesiacov.\nSúčasne bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť paušálne trovy disciplinárneho konania vo výške 317\neur do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (§ 42 ods. 2 Disciplinárneho poriadku SAK).\nNávrh na začatie disciplinárneho konania zo 17. júna 2010, doručený SAK 21. júna 2010, podala Revízna\nkomisia SAK na základe sťažnosti H., bytom H., z 1. apríla 2010, doručenej SAK 7. apríla 2010.\n\nSenát na nariadenom pojednávaní v neprítomnosti disciplinárne obvineného advokáta - žalobcu za\nsplnenia podmienok pre takéto pojednávanie podľa § 17 ods. 7 Disciplinárneho poriadku SAK, vykonal\ndokazovanie celým disciplinárnym spisom a v ňom obsiahnutých listinných dôkazov, najmä návrhom RK\nSAK zo dňa 17. júna 2010, celým sťažnostným spisom RK SAK č. 97/1928/2010, najmä sťažnosťou\nH. z 1. apríla 2010, vyjadrením žalobcu k sťažnosti sťažovateľky zo dňa 26. apríla 2010, v ktorom\nnesporoval, že od klientky prevzal oproti príjmovému pokladničnému dokladu dňa 5. mája 2005 sumu\n80 000 Sk, uznesením Okresného súdu BA II, č. k. 31Ro/1814/2005, rozsudkom označeného súdu sp.\nzn. 17C/208/2008, právoplatným 14. decembra 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava\nsp. zn. 6Co 424/09, písomným podaním sťažovateľky H. adresovaným RK SAK zo dňa 4. apríla 2011,\núdajmi navrhovateľa z domény SAK a registrom disciplinárnych opatrení žalobcu.\nKeďže vo veci vzniesol žalobca námietku premlčania disciplinárneho previnenia, senát skúmal jej\nopodstatnenosť, t.j. či návrh na začatie disciplinárneho konania proti jeho osobe nebol podaný až po\nuplynutí subjektívnej 6 mesačnej lehoty odo dňa, kedy sa žalovaná dozvedela o disciplinárnom previnení\nH., resp. najneskôr však do 2 rokov odo dňa, keď k disciplinárnemu previneniu došlo.\nDisciplinárny senát dospel k záveru, že konanie žalobcu je potrebné posudzovať ako trvajúce\nporušovanie povinností advokáta voči klientovi, ktoré vzniklo dňom vydania uznesenia Okresného\nsúdu Bratislava II z 23. marca 2006, č. k. 17C 208/2008, ktorým bola sťažovateľka ako klientka\nnavrhovateľa oslobodená od súdneho poplatku. Týmto momentom odpadol právny dôvod, pre ktorý H.\nprevzal od klientky 80 000 Sk (ktoré mali byť použité na zaplatenie súdneho poplatku v predmetnom\nkonaní) a advokát mal klientke túto sumu (po odpočítaní špecifikovaných a vyúčtovaných trov právneho\nzastúpenia) vrátiť, len čo predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť. Žalobca peniaze klientke\nnevrátil a tento stav trval ešte aj v čase pojednávania disciplinárneho senátu (10. marca 2011).\nV nadväznosti na to disciplinárny senát prijal právny názor, že žalobca svojím konaním trvale udržiaval\nstav porušovania povinností advokáta tak, ako sú konkretizované v návrhu na začatie disciplinárneho\nkonania, a to až do doby splnenia si týchto konkrétnych povinností advokáta. Preto analogicky aj s\nohľadom na výklad ustanovenia § 122 ods. 10 Trestného zákona (správne má byť § 122 ods. 12\nTrestného zákona), možno záverovať, že v prípade trvajúceho porušovania povinností H. v tomto\nkonkrétnom prípade nedošlo k uplynutiu dvojročnej premlčacej lehoty 24. marca 2008 (t.j. po uplynutí 2\nrokov od momentu, kedy advokát mohol po prvýkrát nadobudnúť vedomosť o tom, že odpadol právny\ndôvod, pre ktorý prevzal od klientky sumu 80 000 Sk ako v námietke tvrdil žalobca), ale až uplynutím 2\nrokov od posledného dňa, v ktorom žalobca stále porušoval svoje povinnosti advokáta a udržiaval takýto\nstav porušovania povinností.\nKeď takýto stav jestvoval aj v čase podania návrhu na disciplinárne konanie t.j. 21. júna 2010, logicky\nnemohlo dôjsť k podaniu návrhu až po uplynutí subjektívnej šesťmesačnej lehoty odo dňa, kedy sa\nnavrhovateľ dozvedel o disciplinárnom previnení žalobcu. Boli teda splnené podmienky disciplinárneho\nkonania v zmysle § 58 ods. 2 zákona o advokácii.\nZ vykonaného dokazovania mal disciplinárny senát za preukázané, že žalobca prevzal 5. mája 2005 od\nklientky H. sumu 80 000 Sk na zaplatenie súdneho poplatku za návrh v konaní vedenom na Okresnom\nsúde Bratislava II, sp. zn. 31Ro 1814/2005. Na výzvu súdu na zaplatenie súdneho poplatku v sume 77\n185 Sk z 24. mája 2005, podal 16. júna 2005 žalobca v mene klientky žiadosť o oslobodenie od súdnych\npoplatkov z dôvodov nutnej núdze. V čase, keď okresný súd rozhodol o oslobodení H. od súdneho\npoplatku (23. marca 2006), už navrhovateľ 15. decembra 2005 informoval okresný súd, že H.ú zastupuje\nbezodplatne. Následne žiadosť H.j o vrátenie sumy 80 000 Sk určenej na zaplatenie súdneho poplatku\nv konaní, v ktorom bola od tejto povinnosti oslobodená.\nVychádzajúc najmä z rozsudku Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 17C 208/2008, v spojení s\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 6Co 424/2009, si disciplinárny senát osvojil skutkové\nzistenia a stotožnil sa s právnym záverom týchto súdov, že H. sa na úkor svojej klientky H. bezdôvodne\nobohatil o sumu 1593,31 Eur ako rozdielu medzi prevzatými 80 000 Sk od klientky a trovami vykonaného\nprávneho zastupovania vo výške 32 000 Sk, ktorý rozdiel klientke nevrátil. Disciplinárny senát považoval\nza potrebné pripomenúť, že advokát po odpadnutí právneho dôvodu, pre ktorý prevzal od klientky\nzmienených 80 000 Sk mal tieto peniaze klientke vrátiť bez ohľadu na to, že klientke vyúčtoval náklady\nposkytnutého právneho zastupovania.\nŽalobca teda svojím konaním bezpochyby naplnil všetky požadované formálne znaky ustanovení § 56\nods. 1 zákona o advokácii tým, že pri výkone nepostupoval advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť\nadvokátskeho stavu a nedodržal pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určujú predpisy komory\ntak, ako to predpokladá § 18 ods. 3 zákona o advokácii. Navyše svojím konaním porušil § 11 ods.\n3 Advokátskeho poriadku, podľa ktorého peniaze a iné majetkové hodnoty, ktoré advokát prevzal na\nstanovený účel je povinný opatrovať s odbornou starostlivosťou, nesmie ich použiť na iný, než tento\n\núčel. Po skončení zastúpenia ich musí vyúčtovať alebo vrátiť a prípadné prírastky hodnôt je povinný\nvydať klientovi alebo tretej osobe ak nebolo dohodnuté inak.\nKonanie žalobcu, najmä s ohľadom na klientkine osobné, majetkové pomery a na jej status invalidnej\ndôchodkyne, vyhodnotil disciplinárny senát ako nesprávne a neetické. Poukázal tiež na to, že klientka\npovažovala za nevyhnutné vec riešiť súdnou cestou, pričom žalobca peniaze vrátil až na doručené\nupovedomenie o exekúcii.\nVo vzťahu k druhu a výmere disciplinárneho opatrenia vzal disciplinárny senát do úvahy závažnosť\ndisciplinárneho previnenia žalobcu vo vzťahu k H. ale aj vo vzťahu k profesionálnej právnickej, ale aj\nlaickej verejnosti, keďže jeho konanie pokladal za vážny zásah do dôstojnosti a úcty advokátskeho\npovolania. Zdôraznil, že žalobca prejavil svojím postojom ku klientke nezáujem a neúctu k jej právu a\nzáujmu na lojálne a včasné vysporiadanie prevzatých finančných prostriedkov na stanovený účel.\nDisciplinárny senát tiež prihliadol, vychádzajúc z registra disciplinárnych opatrení, na to, že žalobca bol\nv minulosti už dvakrát uznaný za vinného disciplinárnym previnením. Právoplatnými rozhodnutiami mu\nboli uložené disciplinárne opatrenia - peňažné pokuty, konk. právoplatným rozhodnutím sp. zn. 2006:\n2186/2005 z 3. júla 2007 pre porušenie § 56 ods. l zákona o advokácii s uložením peňažnej pokuty 7600\nSk a právoplatným rozhodnutím sp. zn. 44/2008:204/2008 zo 14. decembra 2010 pre porušenie § 56\nods. l a iné zákona o advokácii s uložením peňažnej pokuty 15 000 Sk.\nDospel k záveru, že s ohľadom na opakované porušovanie povinností advokáta a s ohľadom na potrebu\nrepresívneho aj preventívneho účinku disciplinárneho opatrenia do budúcnosti nutné pôsobiť uplatnením\nprísnejšej sankcie, a preto žalobcovi v zmysle § 56 ods. 2 zákona o advokácii uložil disciplinárne\nopatrenie pozastavenia výkonu advokácie na dobu 18 mesiacov.\nO náhrade trov disciplinárneho konania rozhodol disciplinárny senát podľa § 57 ods. 5 zákona o\nadvokácii.\nProti tomuto rozhodnutiu podal na Slovenskej advokátskej komore žalobca 28. júna 2011 odvolanie\na žiadal disciplinárne konanie v jeho veci zastaviť z dôvodu premlčania disciplinárneho previnenia,\nalternatívne žiadal rozhodnutie č. DS X. 50/10:1298/2010 z 10. marca 2011 zrušiť a konanie zastaviť.\nRozhodnutím z 3. februára 2012, sp. zn. P-38/2011:1298/2010 Predsedníctvo SAK podľa § 59 ods.\n5 zákona o advokátoch v spojení s § 32 písm. c/ Disciplinárneho poriadku SAK zamietlo odvolanie\npodané žalobcom v predmetnej veci, pretože smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie\nje prípustné, a rozhodnutie X. Disciplinárneho senátu SAK potvrdilo.\nPredsedníctvo SAK na zasadnutí dňa 3. februára 2012 preskúmalo odvolaním napadnuté rozhodnutie\na dospelo k záveru, že ustanovenie § 32 písm. c/ Disciplinárneho poriadku SAK a § 59 ods. 5 zákona\no advokácii nepripúšťa možnosť odvolania, pričom disciplinárne obvinený má právo podať žalobu na\nvecne a miestne príslušný súd, na preskúmanie rozhodnutia vydaného v správnom konaní súdom.\nVzhľadom k tomu, že disciplinárne obvinený sa pri podaní odvolania riadil nesprávnym Poučením X.\nDisciplinárneho senátu SAK, lehota na podanie žaloby začína plynúť doručením tohto rozhodnutia.\nProti tomuto rozhodnutiu podal žalobca žalobu. Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej\naj „najvyšší súd“) v zmysle § 250j ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil\nrozhodnutie Disciplinárnej komisie SAK z 10. marca 2011, sp. zn. DS X.50/10: 1298/2010 v spojení s\nrozhodnutím Predsedníctva SAK z 3. februára 2012, sp. zn. P-38/2011: 1298/2010 a vec vrátil žalovanej\nna ďalšie konanie.\nPodľa názoru žalobcu závery preskúmavaných rozhodnutí SAK nemajú oporu v zákone. Disciplinárna\nkomisia SAK hodnotila predložené dôkazy jednostranne v prospech tvrdení sťažovateľky p. H. keď\ndospela k záveru, že poskytnutá záloha bola určená na zaplatenie súdneho poplatku. Navyše,\nprejednaním veci v neprítomnosti žalobcu mu bola odňatá možnosť osobne sa vyjadriť k obvineniam\na predložiť dôkazy na jeho obhajobu. Žalobca pritom svoju neprítomnosť na zasadnutí Disciplinárnej\nkomisie SAK riadne a včas ospravedlnil a uviedol závažný dôvod, ktorým bolo pojednávanie pred\nnajvyšším súdom. Poukázal pritom na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 217/2009-43 z 3.\ndecembra 2010. Dodal, že tak, ako v ospravedlnení nežiadal preloženie termínu zasadnutia, výslovne\nnevyjadril ani súhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.\nVo vzťahu k zálohe poskytnutej sťažovateľkou uviedol, že ju zastupoval vo viacerých veciach, okrem\nveci 31Ro 1814/2005, v ktorej bola vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 77 185\nSk, to bolo konanie vo veci starostlivosti o maloletú G. vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.\n1P 136/2005. Poskytnutá záloha 80 000 Sk nebola určená na zaplatenie uvedeného súdneho poplatku,\nale ako záloha za poskytnutie právnych služieb v rôznych právnych veciach. Vyčíslené trovy právneho\n\nzastúpenia presahovali sumu poskytnutej zálohy. Nie je tiež pravdou, že by zálohu prevzal až po tom,\nako klientka bola rozhodnutím súdu oslobodená od súdnych poplatkov.\nŽalovaný ďalej namietal správnosť zistenia Disciplinárnej komisie SAK, že dlžnú sumu v zmysle\nrozsudku Okresného súdu Bratislava II., sp. zn. 17C 208/2008 z 22. septembra 2009 v spojení s\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 6Co 424/2009, sťažovateľke ako jeho klientke hneď\npo právoplatnosti rozsudku (14. decembra 2010) nevrátil uviedol, že sťažovateľku kontaktoval 24.\njanuára 2011 listom. Žiadal ju o zaslanie čísla účtu, na ktorý by dlžnú sumu zaslal. Tento údaj, rovnako\nako ani adresu, na ktorej sa zdržiava, však nemal k dispozícii. Neboli mu poskytnuté ani právnou\nzástupkyňou sťažovateľky. List z 24. januára 2011 sa vrátil ako nedoručený. Následne mu bolo doručené\nupovedomenie o začatí exekúcie, na ktoré okamžite reagoval uhradením celej dlžnej sumy (14. februára\n2011), teda celý mesiac pred zasadnutím Disciplinárnej komisie SAK konaným 10. marca 2011. Tvrdenie\no neuhradení dlžnej sumy je teda bez právnej relevancie.\nDo pozornosti najvyššieho súdu dal žalovaný tiež, že skutok, za ktorý je disciplinárne stíhaný je\npremlčaný. Použitie § 122 ods. 10 Trestného zákona (pokračovací trestný čin) je podľa neho nesprávne\na účelové. Navyše, jeho konanie nemožno hodnotiť ako disciplinárne previnenie.\nNa záver žalobca uviedol, že členom Slovenskej advokátskej komory je od roku 1994 bez prerušenia\na vo svojej advokátskej kancelárii zamestnáva piatich advokátskych koncipientov. Preskúmavané\nrozhodnutie má negatívny dopad aj na nich, pričom uložený trest považuje za neprimeraný a prísny aj\ns ohľadom na jeho osobnú situáciu, kedy je jediným živiteľom štvorčlennej rodiny s dvoma maloletými\ndeťmi a manželkou na materskej dovolenke.\nŽalovaná vo svojom písomnom vyjadrení žiadala žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietnuť.\nRozhodnutie X. disciplinárneho senátu považuje za vecne správne a vydané v súlade so zákonom.\nUviedla, že skutočnosti, na základe ktorých disciplinárny senát vychádzal pri hodnotení konania žalobcu\nako disciplinárneho previnenia, mal preukázané. Na základe toho dospel k záveru, že žalobca svojím\nkonaním porušil ustanovenia zákona o advokácii a Advokátskeho poriadku, ktoré je každý advokát\npovinný dodržiavať. Následne sa vyjadrila k jednotlivým bodom žaloby.\nK námietke, že žalobcovi bola postupom disciplinárneho senátu odňatá možnosť osobne sa vo veci\nvyjadriť, uviedla, že žalobca riadne prevzal predvolane na pojednávanie určené na 10. februára 2011, z\nktorého sa ale ospravedlnil s poukazom na kolíziu s pojednávaním pred Najvyšším súdom Slovenskej\nrepubliky vo veci sp. zn. 1To/23/2010. Toto pojednávanie bolo zrušené a žalobcovi bol telefonicky\noznámený nový termín pojednávania určený na 10. marca 2011, ktorý vzal na vedomie. Na pojednávanie\nsa však nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil. Poukázala na § 17 ods. 7 Disciplinárneho\nporiadku SAK, v zmysle ktorého ak sa disciplinárne obvinený na pojednávanie nedostaví a ani nepožiada\nz dôležitého dôvodu o jeho odročenie, senát môže pojednávať v neprítomnosti disciplinárne obvineného.\nNásledne žalovaná uviedla, že zloženie sumy 80 000 Sk klientkou žalobcu v konaní nebolo sporné, sám\nžalobca túto skutočnosť potvrdil (č.l. 10 sťažnostného spisu), a to aj v konaní pred Okresným súdom\nBratislava II, sp. zn. 17C 208/2008.\nK výhrade žalobcu uvedenej v jeho odvolaní, že nepoznal číslo účtu klientky, žalovaná poukázala na\nvýrok rozsudku Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 17C 208/2008 s tým, že po vyznačení doložky\nprávoplatnosti a vykonateľnosti mohol plnenie zaslať na adresu uvedenú v záhlaví rozsudku.\nV závere vyjadrenia, na námietku premlčania disciplinárneho previnenia vznesenú žalobcom, žalovaná\nuviedla, že subjektívna i objektívna lehota pre podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania podľa\n§ 58 ods. 2 zákona o advokácii bola zachovaná. Navrhovateľ sa o disciplinárnom previnení žalobcu\ndozvedel zo sťažnosti sťažovateľky doručenej SAK 7. apríla 2010. Vo vzťahu k objektívnej lehote uviedla,\nže porušovanie povinnosti advokáta trvalo do 14. februára 2011, kedy došlo k úhrade žalovanej sumy,\npričom začalo momentom, kedy sa žalobca dozvedel, že klientka bola oslobodená od súdnych poplatkov.\nSkutok, ktorý bol predmetom disciplinárneho konania, možno charakterizovať ako trvajúci. Podanie\nnávrhu na začatie disciplinárneho konania 21. júna 2010 bolo teda urobené pred uplynutím lehôt podľa\n§ 58 ods. 2 zákona o advokácii.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na prejednanie veci (§ 246 ods. 2 písm. b/\nOSP, § 59 ods. 5 ZoA ), preskúmal rozhodnutie žalovanej vydané v správnom konaní, ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo, v medziach podanej žaloby (§ 249 OSP) prejednal s tým, že vo veci nariadil\npojednávanie na 29. októbra 2012 o 12.00 hod. (§ 250g ods. 1 OSP, § 250ja ods. 2 veta druhá OSP),\nna ktoré boli účastníci riadne predvolaní a ktorého sa žalobca zúčastnil osobne, žalobkyňa v zastúpení\nprávnou zástupkyňou H.. Najvyšší súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n\nPredmetom súdneho konania v tejto veci je preskúmanie zákonnosti disciplinárneho rozhodnutia\nžalovanej, ktorým bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie pozastavenia výkonu advokácie na\ndobu 18 mesiacov.\nPodľa § 59 ods. 5 ZoA rozhodnutie disciplinárneho senátu, ktorým bolo uložené disciplinárne opatrenie\nvyčiarknutie zo zoznamu advokátov, zoznamu advokátskych koncipientov, zoznamu euroadvokátov,\nzoznamu zahraničných advokátov alebo zoznamu medzinárodných advokátov alebo pozastavenie\nvýkonu advokácie [§ 56 ods. 2 písm. d/ a e/], je preskúmateľné Najvyšším súdom Slovenskej republiky\npodľa osobitného predpisu. Návrh je oprávnený podať len disciplinárne obvinený, ktorého sa rozhodnutie\ntýka.\nV zmysle poznámky pod čiarou sa osobitným predpisom myslí § 244 až § 250k OSP, t.j. rozhodnutie\ndisciplinárneho senátu, ktorým bolo uložené pozastavenie výkonu advokácie, ako v prejednávanej veci,\npreskúmava zákonnosť dotknutého disciplinárneho rozhodnutia súd v konaní podľa ustanovení druhej\nhlavy piatej časti OSP.\nPodľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 244 ods. 2 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov\norgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a\nďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a\npovinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len \"rozhodnutie správneho\norgánu\").\nPodľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto (druhej) hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická\nalebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho\norgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa § 247 ods. 2 a 3 OSP Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je\npredpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných\nprostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. (odsek 2) Predmetom preskúmania\nmôže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa\nopravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. (odsek 3)\nPodľa § 250b ods. 1 OSP žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho\norgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno\nodpustiť.\nPreskúmavané rozhodnutie žalovanej bolo žalobcovi doručené 20. júna 2011. Žaloba žalobcu bola\nnajvyššiemu súdu doručená poštovou zásielkou danou na prepravu 1. augusta 2012, t.j. po uplynutí\nzákonom ustanovenej lehoty, ktorej posledný deň pripadol na 20. augusta 2011.\nZo spisu predloženého správnym orgánom najvyšší súd zistil, že podaním z 21. júna 2011, daným na\npoštovú prepravu 24. júna 2011, žalobca podal odvolanie proti preskúmavanému rozhodnutiu, a to na\nSlovenskú advokátsku komoru - žalovanú. Žalovaná sa podaním zaoberala ako odvolaním podaným\nv správnom konaní. Vo veci bolo vytýčených viacero pojednávaní Predsedníctva SAK, z účasti na\nktorých sa žalobca ospravedlnil (14. októbra 2011 z dôvodu pojednávania na súde, 11. novembra\n2011 z dôvodu PN, 13. januára 2012 z dôvodu pojednávaní na súde, 3. februára 2012 z dôvodu\nchoroby). Na pojednávaní konanom 3. februára 2012 v neprítomnosti žalobcu Predsedníctvo SAK po\noboznámení sa s obsahom disciplinárneho spisu rozhodlo o zamietnutí odvolania žalobcu v súlade\ns § 59 ods. 5 ZoA a § 32 písm. c/ disciplinárneho poriadku, pretože zákon o advokácii nepripúšťa\nmožnosť odvolania, ale disciplinárne obvinený mal podať žalobu na vecne a miestne príslušný súd\nna preskúmanie rozhodnutia vydaného v správnom konaní súdom. Vzhľadom k tomu, že disciplinárne\nobvinený sa pri podaní odvolania riadil nesprávnym poučením X. Disciplinárneho senátu SAK, lehota\nna podanie žaloby začína plynúť doručením tohto rozhodnutia.\n\nNajvyšší súd sa preto následne zaoberal poučením preskúmavaného rozhodnutia, ktoré znie: „Proti\ntomuto rozhodnutiu môže disciplinárne obvinený alebo navrhovateľ podať odvolanie do 15 dní odo dňa\ndoručenia rozhodnutia Slovenskej advokátskej komore. Odvolanie má odkladný účinok. Rozhodnutie\ndisciplinárneho senátu, ktorým bolo uložené disciplinárne opatrenie vyčiarknutie zo zoznamu advokátov,\nzoznamu advokátskych koncipientov, zoznamu euroadvokátov, zoznamu zahraničných advokátov alebo\nzoznamu medzinárodných advokátov alebo pozastavenie výkonu advokácie /§ 56 ods. 2 písm. d/ a e/, je\npreskúmateľné Najvyšším súdom Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu. Návrh je oprávnený\npodať len disciplinárne obvinený, ktorého sa rozhodnutie týka.“\nDospel k názoru, že nie je dôvod hodnotiť poučenie o opravnom prostriedku ako nesprávne, napriek\ntomu, že prvá časť poučenia obsahujúca znenie § 59 ods. 1 ZoA, je nadbytočná. Žalobca ako\ndisciplinárne odsúdený advokát, ktorému bolo uložené disciplinárne opatrenie pozastavenia výkonu\nadvokácie, sa mal riadiť jeho druhou časťou, ktorá kopíruje znenie § 59 ods. 5 ZoA, z ktorého mu\njednoznačne vyplývalo, že rozhodnutie v jeho veci je preskúmateľné Najvyšším súdom Slovenskej\nrepubliky v konaní podľa osobitného predpisu. Najvyšší súd tiež považuje za potrebné uviesť, že nie\nje v právomoci SAK ako správneho orgánu určovať začiatok plynutia lehôt na podanie opravných\nprostriedkov ustanovených zákonom.\nVzhľadom k tomu, že preskúmavaným rozhodnutím bolo žalobcovi uložené druhé najprísnejšie\ndisciplinárne opatrenie, najvyšší súd prihliadol na tú skutočnosť, že keby sa žalovaná Slovenská\nadvokátska komora riadne zaoberala odvolaním podaným žalobcom a bezodkladne ho vyhodnotila ako\nnesprávne podané, žalobca by mal čas reagovať a žalobu najvyššiemu súdu doručiť v lehote podľa\n§ 250b ods. 1 OSP. Z administratívneho spisu predloženého žalovanou totiž vyplýva, že vyjadrenie\nRevíznej komisie SAK k podanému odvolaniu bolo komore doručené 26. júla 2011, pričom z neho,\nako ani zo zápisníc z troch pojednávaní Predsedníctva SAK vo veci, nevyplýva, že by sa ktorýkoľvek\nz týchto orgánov komory zaoberal otázkou prípustnosti odvolania voči preskúmavanému rozhodnutiu\npred pojednávaním konaným 3. februára 2012. S ohľadom na rozsah, akým takéto rozhodnutie zasahuje\ndo práva na výkon povolania žalobcu je až zarážajúce, že rozhodnutie prijaté 3. februára 2012 bolo\nžalobcovi doručené 7. júna 2012. Takýto postup správneho orgánu je totiž v hrubom rozpore s právami\nfyzických a právnických osôb na právnu ochranu, ako aj na primeranú dĺžku konania, v ktorom je ich\nvec vybavená (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd).\nPreto najvyšší súd, prihliadnuc na skutočnosť, že žalobca podal žalobu v lehote dvoch mesiacov od\ndoručenia ostatného rozhodnutia žalovanej o odvolaní proti preskúmavanému rozhodnutiu, pristúpil k\njej vecnému vybaveniu.\nPodľa § 159 ods. 2 OSP výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány;\nak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.\nV disciplinárnom konaní proti žalobcovi vychádzala žalovaná vo vzťahu k zisteniu skutku z rozsudku\nOkresného súdu Bratislava II z 22. septembra 2009, sp. zn. 17C 208/2008, ktorý nadobudol\nprávoplatnosť 14. decembra 2010 a vykonateľnosť 17. decembra 2010 v spojení s rozsudkom Krajského\nsúdu v Bratislave, č. k. 6Co 424/2009-107. Citovaným rozsudkom bol žalobca zaviazaný zaplatiť Jarmile\nKováčovej (sťažovateľke) 1593,31 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,5% od 31. marca 2006 až\ndo zaplatenia, a náhradu trov konania.\nTitulom pre uloženie tejto povinnosti, ako vyplýva už aj z citovaného rozsudku Okresného súdu Bratislava\nII nachádzajúceho sa v administratívnom spise, bola tá skutočnosť, že žalobca prevzal od sťažovateľky\nfinančnú hotovosť 80 000 Sk za účelom zaplatenia súdneho poplatku vo veci vedenej na Okresnom súde\nBratislava II pod sp. zn. 31Ro 1814/2005, v ktorej sťažovateľku ako advokát zastupoval, a následne, po\npriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov sťažovateľke, okrem iného aj s prihliadnutím na oznámenie\nžalobcu, že právnu pomoc sťažovateľke poskytuje bezplatne, túto sumu sťažovateľke nevrátil. Právny\ndôvod, pre ktorý žalobca prevzal sumu 80 000 Sk nadobudnutím právoplatnosti uznesenia o oslobodení\nod poplatkov odpadol a žalobca bol povinný tieto peniaze sťažovateľke vrátiť.\nV konaní pred žalovanou boli vo veci vytýčené tri pojednávania. Z pojednávania vytýčeného na 25.\nnovembra 2010 o 13:00 hod. sa žalobca ospravedlnil z dôvodu choroby (PN z dôvodu jej nevystavenia\n\nnepredložil), pričom súčasne navrhol počkať na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave vo veci\nodvolania proti už citovanému rozsudku Okresného súdu Bratislava II. a vzniesol námietku premlčania\ndisciplinárneho deliktu. Z pojednávania vytýčeného na 10. februára 2011 sa žalobca opäť ospravedlnil z\ndôvodu kolízie s pojednávaním na Najvyššom súde Slovenskej republiky. Zároveň oznámil, že rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. 6Co 424/2009 nadobudol právoplatnosť a listom vyzval\nsťažovateľku listom na adresu trvalého pobytu, k rukám jej právnej zástupkyne a do Centra bezplatnej\nprávnej pomoci, aby mu oznámila číslo účtu, na ktoré má poukázať sumu podľa rozsudku, pričom\nodpoveď neobdržal.\nV ani jednom prípade žalobca nepožiadal o odročenie pojednávania a ani nevyužil možnosť písomne\nsa vo veci vyjadriť.\nTermín 10. februára 2011 bol, podľa záznamu v spise žalovanej (č.l. 23a) zo zdravotných dôvodov\nčlena senátu zrušený. Nový termín vytýčený na 10. marca 2011 bol oznamovaný telefonicky. Zo spisu\nžalovanej a ani z tvrdení žalobcu nevyplýva, že by žalobca doručil ospravedlnenie a požiadal o odročenie\npojednávania vytýčeného na tento termín. Vzhľadom k tomu, že pre každý z predchádzajúcich termínov\npojednávania disciplinárneho senátu boli splnené podmienky pre pojednávanie v neprítomnosti žalobcu,\nnemožno prihliadnuť ani jeho námietku vznesenú na pojednávaní pred najvyšším súdom 29. októbra\n2012, že o termíne 10. marca 2011 nemá žiaden záznam.\nPodľa § 17 ods. 5 disciplinárneho poriadku SAK účasť navrhovateľa na pojednávaní je povinná.\nSenát môže pojednávať v jeho neprítomnosti, ak sa na pojednávanie nedostaví napriek riadnemu\nupovedomeniu, alebo ak súhlasí, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti.\nPodľa § 17 ods. 6 disciplinárneho poriadku SAK pojednávanie sa koná v prítomnosti disciplinárne\nobvineného. Senát môže pojednávať v neprítomnosti disciplinárne obvineného, ak s tým disciplinárne\nobvinený písomne súhlasí.\nPodľa § 17 ods. 7 disciplinárneho poriadku SAK ak sa disciplinárne obvinený na pojednávanie nedostaví\na nepožiadal ani o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, senát môže pojednávať v jeho\nneprítomnosti. Ak disciplinárne obvinený požiada najneskôr do začatia pojednávania o jeho odročenie\na ak sú na odročenie dôvody hodné osobitného zreteľa, predseda senátu môže pojednávanie odročiť.\nPokiaľ žalobca poukazuje na nesprávnosť postupu žalovanej spočívajúcu vo vykonaní pojednávania\nv jeho disciplinárnej veci v jeho neprítomnosti a odvoláva sa na to, že hoci nepožiadal o odročenie\ndotknutých pojednávaní, ale ani neudelil písomný súhlas na pojednávanie v jeho neprítomnosti, najvyšší\nsúd má za to, že táto námietka žalobcu je neopodstatnená.\nPojednávanie, na ktorom bolo prijaté preskúmavané rozhodnutie sa konalo 10. marca 2011, pričom vo\nvzťahu k tomuto pojednávaniu disciplinárneho senátu žalobca nepožiadal o jeho odročenie, ani sa z neho\nneospravedlnil pre existenciu dôležitej prekážky. Je v prvom rade povinnosťou disciplinárne obvineného\nsa na riadne oznámené pojednávanie dostaviť. Len v prípade existencie dôvodov hodných osobitného\nzreteľa, na základe ktorých disciplinárne obvinený požiada najneskôr do začatia pojednávania o jeho\nodročenie, predseda senátu môže pojednávanie odročiť. Je namieste uviesť, že uvedené pojednávanie\nbolo tretím vytýčeným pojednávaním vo veci.\nExistencia písomného súhlasu s pojednávaním v neprítomnosti disciplinárne obvineného je len jednou\nz možností, kedy disciplinárny senát môže vo veci vykonať pojednávanie bez prítomnosti disciplinárne\nobvineného. Druhým prípadom, kedy tak disciplinárny senát môže urobiť, a to aj bez danosti takéhoto\nsúhlasu, je prípad, že sa napriek riadnemu upovedomeniu na pojednávanie disciplinárne obvinený\nnedostaví a včas a z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepožiada o odročenie pojednávania.\nZmyslom všetkých procesných predpisov je zabezpečiť realizáciu hmotných noriem vo forme\nrozhodnutia o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb podľa takého postupu, aby vo\nveci bol zistený skutkový stav čo najúplnejšie prostriedkami, ktoré objasňujú okolnosti rozhodujúce pre\nposúdenie veci, a aby účastníkovi, o ktorého vec - práva a povinnosti ide, bola poskytnutá možnosť\npredkladať dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva. Toto platí osobitne, ak ide o konanie, v ktorom\ndôkazná povinnosť spočíva na účastníkovi. Pri tomto zmysle konania dôvodom na zrušenie rozhodnutia\n\nsprávneho orgánu v zmysle § 250i ods. 3 OSP môže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv\nna správnosť, zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a\nodstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka\n(pozri k tomu bližšie R 122/2003).\nNajvyšší súd sa stotožnil s právnym názorom žalovanej, že boli splnené podmienky pre to, aby\ndisciplinárny senát vec žalobcu prejednal v jeho neprítomnosti. Pojednávanie síce predstavuje jedinú\nmožnosť pre disciplinárne obvineného vyjadriť sa ústne ku skutočnostiam v konaní, nie je však jediným\nprostriedkom, ktorý disciplinárne obvinený môže využiť na obranu svojich práv a právom chránených\nzáujmov (§ 10 disciplinárneho poriadku SAK). Žalovaný žiadnu z ďalších možností, napríklad zastúpenie\nv konaní, nahliadnutie do spisu a predloženie písomného vyjadrenia, nevyužil.\nPodľa § 10 Advokátskeho poriadku advokát poskytuje právne služby za odmenu (§ 24 a § 25 zákona).\nMá právo požadovať od klienta primeraný preddavok. Pri posudzovaní primeranosti preddavku vychádza\nz reálneho odhadu celkovej výšky odmeny, očakávaných hotových výdavkov a náhrady za stratu času.\nAdvokát má nárok na sumu klientovi prisúdenej náhrady trov konania (§ 149 ods. 1 OSP) iba vtedy, ak\nsa na tom s klientom písomne dohodol.\nPodľa § 11 ods. 1 Advokátskeho poriadku advokát alebo spoločnosť sú povinní viesť úplnú a presnú\nevidenciu finančných prostriedkov, ktoré prevzali v súvislosti s poskytovaním právnych služieb. Finančné\nprostriedky klienta a iných osôb sú povinní zreteľne odlíšiť.\nPodľa § 11 ods. 2 Advokátskeho poriadku advokát alebo spoločnosť nesmú na úhradu svojej pohľadávky\npozostávajúcej z odmeny za právne služby, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času\npoužiť peniaze klienta alebo tretej osoby, ktoré boli účelovo viazané. Musia ich bezodkladne poukázať\noprávnenej osobe.\nPodľa § 11 ods. 3 Advokátskeho poriadku peniaze a iné majetkové hodnoty, ktoré advokát alebo\nspoločnosť prevzali na stanovený účel, sú povinní opatrovať s odbornou starostlivosťou; nesmú ich\npoužiť na iný než tento účel. Po skončení zastúpenia ich musia vyúčtovať alebo vrátiť najneskôr v lehote\n30 dní od skončenia zastupovania, ak sa s klientom písomne nedohodli inak. Prípadné prírastky hodnôt\nsú povinní vydať klientovi alebo tretej osobe, ak nebolo dohodnuté inak.\nPokiaľ žalobca poukazuje na to, že záloha vo výške 80 000 Sk nesmerovala len do konania vedeného\nna Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 31Ro 1814/2005 s určením na úhradu súdneho poplatku,\nrespektíve došlo k zmene dojednaného použitia týchto peňazí, túto skutočnosť nijako nepreukázal. Z\nodôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 22. septembra 2009, č. k. 17C 208/2008-86 jasne\nvyplýva, že „z obsahu potvrdenky súd zistil, že odporca (t.j. žalobca v tunajšom konaní) prevzal dňa\n05.05.2005 od navrhovateľky (t.j. sťažovateľky) sumu 80 000 Sk na účel: ´vymáhanie pohľadávky 1 543\n769 Sk od Filo´.\nNavyše, ako vyplynulo z obsahu spisu a aj citovaných rozsudkov Okresného súdu Bratislava II a\nKrajského súdu v Bratislave, žalobca sťažovateľke poskytoval právnu pomoc bezplatne minimálne vo\nveci vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 31Ro 1814/2005, je preto možné dôvodne\npredpokladať, že bezplatné zastúpenia sa vzťahovalo aj na tieto veci. O opaku jeho tvrdenia svedčí aj\nprávoplatné odsúdenie na povinnosť zaplatiť sťažovateľke zostatok zálohy po odpočítaní si odmeny za\nposkytnuté právne služby (hoci išlo o bezplatné zastupovanie vo veci!).\nVyššie citované ustanovenia Advokátskeho poriadku nemajú za cieľ bezúčelovo zaťažovať advokátov\nzbytočnou administratívou, ale práve naopak, ich dodržiavaním si advokát vytvára „poistku“ pre prípad\nnedorozumenia s klientom vo forme presne vedených prehľadov prijatých finančných prostriedkov a ich\npoužitia. Zanedbanie tejto povinnosti advokáta (§ 75 ods. 1 ZoA v spojení s Advokátskym poriadkom), t.j.\nnevedenie úplnej a presnej evidencie prijatých, použitých, vrátených finančných prostriedkov, prípadne\nich viazanie v konkrétnej veci, nemôže ísť na ťarchu klienta.\nVzhľadom na dlhoročnú prax v advokácii si žalobca mohol a mal uvedomiť závažnosť situácie už v\nmomente, kedy mu bol doručený návrh na začatie konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II, sp.\nzn. 17C 208/2008, v ktorom ho sťažovateľka ako klientka žalovala o vrátenie predmetnej zálohy. Preto\n\nje prinajmenšom zarážajúci postoj žalobcu po právoplatnosti rozsudku vo veci, kedy miesto poukázania\npeňazí formou poštovej poukážky na meno, zaslal sťažovateľke žiadosti o oznámenie účtu, pričom\nriadne zdokladoval len odoslanie listu na adresu uvedenú v záhlaví rozsudku. V administratívnom spise\nžalovanej sa pritom nachádza podanie sťažovateľky zo 4. januára 2011 s uvedenou jej adresou. Navyše,\ncitovaný rozsudok konštatoval porušenie povinnosti advokáta v minulosti, vzhľadom k čomu snaha\nžalobcu o zistenie platobného miesta nepredstavuje takú okolnosť, na ktorú by sa malo hľadieť ako na\npoľahčujúcu, respektíve až vyviňujúcu. V žiadnom prípade nemožno prihliadnuť na žalobcom viackrát\ntvrdené problémy so zisťovaním adresy sťažovateľky.\nPodľa § 58 ods. 1 ZoA disciplinárne konanie sa začína na návrh predsedu revíznej komisie (§ 73) alebo\nministra spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len \"navrhovateľ\").\nPodľa § 58 ods. 2 ZoA návrh na začatie disciplinárneho konania možno podať do šiestich mesiacov odo\ndňa, keď sa navrhovateľ dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr však do dvoch rokov odo dňa,\nkeď k disciplinárnemu previneniu došlo.\nZákon o advokácii ustanovuje pre podanie návrhu dve lehoty, subjektívnu šesťmesačnú a objektívnu\ndvojročnú, pričom po uplynutí ktorejkoľvek z nich nemožno skutok prejednať v disciplinárnom konaní z\ndôvodu oneskoreného podania návrhu.\nV prejednávanej veci sa navrhovateľ, revízna komisia SAK, o skutku zakladajúcom disciplinárne\nprevinenie advokáta preukázateľne dozvedel na základe sťažnosti sťažovateľky - pani Jarmily Kováčovej\nz 1. apríla 2010, doručenej SAK 7. apríla 2010. Návrh na začatie disciplinárneho konania proti žalobcovi\nbol navrhovateľom v tamojšom konaní doručený 21. júna 2010, t.j. v šesťmesačnej subjektívnej lehote.\nVo vzťahu k otázke zachovania dvojročnej objektívnej lehoty sa najvyšší súd stotožnil s právnym\nnázorom žalovanej, že skutok, ktorého sa žalobca dopustil je namieste hodnotiť ako trváci. Analogické\npoužitie predpisov trestného práva tak, ako to urobila i žalovaná, vyplýva z absencie príslušnej definície\ntrváceho porušenia zákona nezakladajúceho trestný čin. Aplikácia všeobecných ustanovení predpisov\ntrestného práva hmotného na prípady tzv. správneho trestania (konanie o správnom delikte, disciplinárne\nkonania pred správnym orgánom a.i.) vyplýva aj z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské\npráva. Za trváci trestný čin sa v zmysle Trestného zákona považuje vyvolanie a udržiavanie alebo len\nudržiavanie protiprávneho stavu (§ 122 ods. 12 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon; žalovaná v\npreskúmavanom rozhodnutí zrejme omylom poukázala na § 122 ods. 10 TZ, ktorý definuje pokračovací\ntrestný čin).\nV konaní pred Okresným súdom Bratislava II, sp. zn. 17C 208/2008 bolo preukázané, že žalobca\n„navrhovateľku zastupoval v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 31Ro\n1814/2005, pričom navrhovateľku upozornil na poplatkovú povinnosť. Za týmto účelom prevzal od nej\nzálohu vo výške 80.000,-Sk, o čom jej vydal potvrdenie“. Právoplatnosťou rozhodnutia Okresného súdu\nBratislava II o oslobodení sťažovateľky od súdnych poplatkov z 23. marca 2006, č. k. 31Ro 1814/2005-90\nzanikol právny dôvod pre to, aby žalobca mal u seba peniaze sťažovateľky určené ako zálohu na súdny\npoplatok. Ako vyplýva citovaného z rozsudku, sťažovateľka písomne požiadala žalobcu o finančné\nvyrovnania, list mu bol doručený 31. marca 2006.\nPokiaľ žalobca tvrdí, že peniaze si u seba ponechal z titulu právneho zastupovania sťažovateľky v iných\nkonaniach, len potvrdzuje danosť porušenia povinnosti vyplývajúcej mu z § 11 ods. 3 Advokátskeho\nporiadku, pretože tieto peniaze boli ním prevzaté za účelom zaplatenia súdneho poplatku v konaní\nvedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 31Ro 1814/2005, a nemohli byť teda použité na\niný než tento účel. Žalobca ani v konaní pred Okresným súdom Bratislava II, sp. zn. 17C 208/2008, ani\nv disciplinárnom konaní a ani v tunajšom konaní nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by preukázal súhlas\nsťažovateľky so zmenou použitia týchto peňazí.\nPozornosti najvyššieho súdu neunikla ani skutočnosť, že „listom z 15. decembra 2005 oznámil H.\n(žalobca) Okresnému súdu Bratislava II, že právnu pomoc poskytuje navrhovateľke v konaní 31Ro\n1814/2005 bezodplatne.“ Nebol teda ani dôvod ponechať si peniaze ako zálohu na trovy v tomto konaní.\n\nOd momentu právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Bratislava II o oslobodení sťažovateľky od\nsúdnych poplatkov z 23. marca 2006, č. k. 31Ro 1814/2005-90 až do zaplatenia sumy podľa rozsudku\nOkresného súdu Bratislava II z 22. septembra 2009, č. k. 17C 208/2008-86, t.j. do dňa pripísania\nfinančných prostriedkov na účet exekútora H. povereného Okresným súdom Bratislava II v exekučnom\nkonaní pod č. EX 37750/2011, 0Er 62/2011, t.j. najskôr 14. februára 2011, kedy bol žalobcom urobený\npríkaz na úhradu prevodom z účtu vedeného v rovnakej banke, bol zo strany žalobcu udržiavaný\nprotiprávny stav spočívajúci v nedôvodnom ponechaní si peňazí poskytnutých mu sťažovateľkou na\núčel, ktorý odpadol.\nEšte 14. februára 2011 teda pretrvával protiprávny stav, a teda tento deň bol dňom, kedy k\ndisciplinárnemu previneniu dochádzalo. Až týmto dňom začala plynúť objektívna lehota na podanie na\nzačatie disciplinárneho konania podľa § 58 ods. 2 ZoA. Návrh na začatie disciplinárneho konania vo veci\nžalobcu doručený 21. júna 2010 bol dokonca podaný pred začatím plynutia tejto lehoty.\nŽalovaná teda postupovala správne, keď o skutku - disciplinárnom delikte žalobcu konala a rozhodla,\nvychádzajúc z toho, že návrh na začatie disciplinárneho konania bol podaný včas (§ 58 ods. 2 ZoA).\nRovnako sa najvyšší súd stotožnil s jej skutkovými a právnymi závermi, že žalobca svojím vyššie\npopísaným konaním závažným spôsobom porušil povinnosť advokáta (§ 18 ods. 3 ZoA, § 56 ods. 1 ZoA).\nPodľa § 250i ods. 2 OSP ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej\nprávnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods.\n1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým\nstavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu,\nopätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti\ndruhej hlavy.\nPodľa § 250j ods. 5 OSP vo veciach uvedených v § 250i ods. 2 OSP môže súd rozhodnúť rozsudkom o\nnáhrade škody, o peňažnom plnení alebo o peňažnej sankcii, ak na základe vykonaného dokazovania\ndospel k záveru, že o spore, o inej právnej veci alebo o uložení sankcie má byť rozhodnuté inak, ako\nrozhodol správny orgán. Rozsudok súdu nahrádza rozhodnutie správneho orgánu v takom rozsahu, v\nakom je rozsudkom súdu rozhodnutie správneho orgánu dotknuté. Tento rozsah musí byť uvedený vo\nvýroku rozsudku, pričom súd dotknutý výrok zmení. Súd rozhodne o trovách konania vrátane trov, ktoré\nvznikli v konaní pred správnym orgánom.\nVo vzťahu k uloženému disciplinárnemu opatreniu pozastavenia výkonu advokácie na dobu 18\nmesiacov najvyšší súd považuje za potrebné upozorniť žalovanú, že v prípade ďalších okolností, najmä\npredchádzajúcich disciplinárnych deliktov disciplinárne obvineného, je nevyhnutné tieto okolnosti nielen\nvonkajšie špecifikovať - ako v prípade predloženej veci konštatovaním predchádzajúcich disciplinárnych\nodsúdení s poukazom na číslo disciplinárneho konania a druh uloženého disciplinárneho opatrenia, ale\ntreba uviesť aj podstatu konania, ktorým sa disciplinárne obvinený v minulosti dopustil disciplinárneho\ndeliktu, na ktorý sa pri ukladaní disciplinárneho opatrenia v práve prejednávanej veci odvoláva, hoci sám\ndisciplinárne odsúdený má tieto údaje k dispozícii, pretože sú potrebné na účely preskúmania zákonnosti\nsprávnej úvahy, ktorou sa správny orgán pri určovaní druhu a výmery sankcie riadil.\nVzhľadom k tomu, že preskúmavané rozhodnutie žalovanej takúto špecifikáciu skutkov, na ktoré sa\nodvolávala neobsahovalo, musel najvyšší súd doplniť dokazovanie za účelom zistenia primeranosti\nuloženej sankcie. Za týmto účelom si od žalovanej vyžiadal rozhodnutia v disciplinárnych veciach\nžalobcu sp. zn. DS VII. 255-2186/2005 z 5. júna 2007 a sp. zn. DS IV.-44/08:204/2008 z 9. septembra\n2008.\nV disciplinárnom konaní sp. zn. DS VII. 255-2186/2005 bol žalobca uznaný za vinného, „pretože\ndňa 15. júla 2004 prevzal od sťažovateľa /.../, zálohu 10 000 Sk na trovy obhajoby v jeho trestnej\nveci /.../, o ktorej však neviedol úplnú a presnú evidenciu a nezabezpečil ani jej zapísanie do účtovnej\nevidencie advokátskej kancelárie“. Išlo teda o disciplinárne odsúdenie svojou povahou podobné tomu\nv prejednávanej veci. V konaní DS VII. 255-2186/2005 bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie\npeňažnej pokuty vo výške jednomesačnej minimálnej mzdy, t.j. 7600 Sk. Na odvolanie JUDr. Almášiho\nrozhodnutím z 12. novembra 2010, sp. zn. P-55/2010:204/2008 bolo prvostupňové disciplinárne\nrozhodnutie potvrdené.\n\nV disciplinárnom konaní sp. zn. DS IV.-44/08:204/2008 bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania\ndisciplinárneho previnenia, „pretože prevzal právne zastúpenie sťažovateľky /.../ v spore o zaplatenie\n890 000 Sk proti /..../, ktorý bol vedený na Okresnom súde Bratislava V. pod sp. zn. 39C 186/06.\nSplnomocnenie prijal 25. mája 2006, zo zálohy poskytnutej klientkou zaplatil súdny poplatok 53 400 Sk a\ndňa 19. septembra 2007 oznámil súdu, že sa nezúčastní pojednávania vytýčeného na deň 19. septembra\n2007 o 11.00 hod. z dôvodu vypovedania plnej moci. Túto skutočnosť sťažovateľke neoznámil, čím\nspôsobil, že nebola v spore zastúpená a došlo k závažnému poškodeniu jej práv.“ Za to mu bolo uložené\ndisciplinárne opatrenie peňažnej pokuty vo výške 15 000 Sk.\nV oboch predchádzajúcich prípadoch, ako aj v tu prejednávanej veci žalobca svojím konaním podstatne\nnarušil dôveru klienta v advokáta, ktorá je podstatou ich vzťahu. Advokát je povinný svojím správaním\nvzbudzovať, respektíve nenarúšať vieru klienta nielen v to, že advokát vo veci, v ktorej ho zastupuje,\nbude vystupovať v záujme klienta, vrátane riadneho poučenia o právnych možnostiach a rizikách\nprevzatej alebo pridelenej veci, riadneho výkonu zastupovania pred súdmi, správnymi orgánmi a\nfyzickými alebo právnickými osobami. Toto jeho konanie je zároveň závažným porušením požiadaviek\nustanovených v § 18 ZoA.\nVo vzťahu k primeranosti uloženej sankcie žalobca okrem iného argumentoval poukazom na skutočnosť,\nže povolanie advokáta vykonáva už od roku 1994, pričom v čase uloženia disciplinárneho opatrenia\npozastavenia výkonu advokácie na 18 mesiacov zamestnával piatich advokátskych koncipientov,\nktorých sa toto rozhodnutie dotýka. Rovnako tak uložená sankcia bude mať vplyv na jeho rodinu, kedy\nje žalobca v zásade jej živiteľom, pretože t.č. je jeho manželka na materskej dovolenke s ich druhým\nmaloletým dieťaťom.\nNajvyšší súd zvážil aj túto skutočnosť a dospel k záveru, že spôsob, akým žalobca poškodil sťažovateľku,\nmatku maloletých detí na materskej dovolenke s mesačným príjmom necelých 400€ mesačne vrátane\nvýživného na deti, ktorá bola toho času ubytovaná v krízovom centre a ktorá sa celkovo nachádzala\nvo veľmi nepriaznivej životnej situácii, je natoľko závažný, že na žalobcom uvedené okolnosti nemožno\nprihliadnuť. Je to naopak žalobca, kto si mal byť vedomý svojej zodpovednosti voči vlastnej rodine a\nzamestnancom a svojím správaním predísť disciplinárnemu odsúdeniu.\nS ohľadom na uvedené sa najvyšší súd vyhodnotil rozhodnutie žalovanej o uloženej sankcii disciplinárnom opatrení ako správne a zákonné.\nPodľa § 18 ods. 1 ZoA advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy\nklienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi\npredpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.\nPodľa § 18 ods. 2 ZoA advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou,\nktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne\nprostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné.\nPritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.\nPodľa § 18 ods. 3 ZoA advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť\nadvokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré\nurčuje predpis komory.\nVzhľadom na postavenie a rolu advokáta v právnom systéme Slovenskej republiky, t.j. ako profesie,\nktorej úlohou je pomáhať uplatňovať ústavné právo fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné\npráva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými\nzákonmi, so zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 1 ods. 1 ZoA), je požiadavka\ndodržiavať povinností advokáta ustanovených najmä v § 18 ZoA namieste. Navyše, advokáti pri výkone\nsvojho povolania nepodliehajú inej kontrole, než je tá vykonávaná prostredníctvom disciplinárneho\nkonania, respektíve v závažnejších prípadoch prostredníctvom súdneho sporu. Tieto sú však už len\nnásledkom správania advokáta, ktoré vzbudilo u jeho klienta závažné pochybnosti o tom, že advokát\nkoná čestne, svedomito, primeraným a spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a\nuplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné.\n\nNajvyšší súd tu len zopakuje už vyššie uvedené, že dodržiavanie predpisov o advokácii, či už ide o zákon\no advokácii alebo predpisy komory, zo strany advokáta je nutným predpokladom ochrany advokáta,\npretože rovnako nie je možné vylúčiť špekulatívne konanie klienta. Pokiaľ sa teda advokát nespráva v\nsúlade s týmito predpismi, je namieste vyvodiť jeho zodpovednosť za správanie v rozpore s právom, a\nto aj s prihliadnutím na skutočnosť, že v očiach klienta reprezentuje nielen advokáciu ako stav, ktorej\ndôstojnosť svojím správaním znižuje. V právnom štáte je nevyhnutné nielen to, aby sa občania mohli s\ndôverou obrátiť na súdy, ale tiež to, aby mohli s dôverou a bez obáv vyhľadať právnu pomoc advokáta\nvo veci bez ohľadu na spôsob jej riešenia, pretože obe tieto inštitúcie realizujú základné právo občanov\nna súdnu a inú právnu ochranu.\nPo preskúmaní rozhodnutia a postupu žalovanej v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe Najvyšší súd\nSlovenskej republiky dospel k záveru dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie a postup žalovanej\nv medziach žaloby sú v súlade so zákonom. Preto žalobu žalobcu zamietol. (§ 250j ods. 1 OSP).\nO trovách konania najvyšší súd rozhodol tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal, pretože žalobca v\nkonaní nebol úspešný a žalovanej priznať právo na ich náhradu zákon neumožňuje (§ 250k OSP).\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}