Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžz/3/2012 z 6. 8. 2012 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 6. augusta 2012, sp. zn. 1Sžz/3/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:9012010117.1 Najvyšší súd | 1Sžz/3/2012 | ECLI:SK:NSSR:2012:9012010117.1 | 2012-08-06 | Uznesenie Oblasť práva: Správne právo – Nezákonný zásah orgánu verejnej správy Citované ustanovenia: § 104 ods. 1 OSP, § 103 OSP, § 250 ods. 8 písm. v) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b7cb3d89-84df-47c2-b1f7-ce06223de9bf Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9012010117.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Sžz/3/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 9012010117
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Gavalec
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2012:9012010117.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: U., nar.: XX.XX.XXXX, štátna
príslušnosť Konžská republika, t. č. pobytom: Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, zast.
Advokátskou kanceláriou Škamla, s. r. o., so sídlom Makovického č. 15, 010 01 Žilina, proti orgánu
verejnej správy označeným navrhovateľkou ako: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom
Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom Útvaru policajného
zaistenia pre cudzincov Sečovce, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie z a s t a v u j e .

Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Návrhom z 25. júla 2012 označeným ako Žaloba na ochranu pred nezákonným zásahom Útvaru
policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa
27. júla 2012 sa navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala, aby konajúci súd
uložil Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky bez zbytočného odkladu po vyhlásení
rozhodnutia povinnosť prepustiť navrhovateľku z Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce a
súčasne, aby navrhovateľke priznal náhradu trov konania vo výške 323,50 €, ktorú je odporca povinný
zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľky do troch dni od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení návrhu navrhovateľka uviedla, že bola rozhodnutím Oddelenia hraničnej kontroly PZ
Čierna nad Tisou č. p.: PPZ-HCP-SO11-73-018/2012 z 11. júla 2012 zaistená podľa § 88 ods. 1 písm. d)
zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zák. č. 404/2011 Z.z.“) a za účelom vrátenia v zmysle Dohody medzi Európskym
spoločenstvom a Ukrajinou o readmisii osôb (ďalej len „Dohoda“) umiestnená v Útvare policajného
zaistenia pre cudzincov Sečovce.

3. Dňa 18. júla 2012 navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu podala opravný prostriedok vo
veci svojho zaistenia. K dnešnému dňu nemá Najvyšší súd Slovenskej republiky relevantnú informáciu,
či bolo o tomto opravnom prostriedku príslušným súdom rozhodnuté.

4. Ďalej navrhovateľka dňa 17. júla 2012 požiadala o udelenie azylu na území Slovenskej republiky s
tými účinkami, že odo dňa požiadania o udelenie azylu sa navrhovateľka stala žiadateľkou o udelenie
azylu na území Slovenskej republiky a ako takú ju nemožno vrátiť na územie Ukrajiny.



5. Tiež navrhovateľka uviedla, že v čase podania tohto návrhu na ochranu proti nezákonnému zásahu
bola zaistená v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce.

II.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej v texte rozhodnutia iba „Najvyšší súd“) ako súd dotknutý
týmto návrhom preskúmal všetky jeho náležitosti a s prihliadnutím na dôvody uvádzané
navrhovateľkou vyhodnotil otázku splnenia podmienok konania (§ 103 v spoj. s § 250v ods. 8 a § 246c
ods. 1 O.s.p.) a bez nariadenia pojednávania dospel k názoru, že konanie o ochrane pred nezákonným
zásahom orgánu verejnej správy je nutné zastaviť, nakoľko takémuto návrhu súdnu ochranu nemôže
poskytnúť.

7. Predovšetkým sa Najvyšší súd zameral na preverenie svojej právomoci vo veci konať, čo v zmysle
zásady legality (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) patrí medzi základné podmienky konania,
keďže existenciu procesných podmienok konania musí skúmať ex officio, a to v ktoromkoľvek štádiu
konania.

Podľa § 250v ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich
právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je
rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo
vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú
alebo hrozí jeho opakovanie.

Podľa § 250v ods. 2 O.s.p. orgán, proti ktorému návrh smeruje, je orgán, ktorý podľa tvrdenia uvedeného
v návrhu vykonal zásah; v prípade zásahu ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného
zboru je to orgán, ktorý tento zbor riadi, alebo ktorému je taký zbor podriadený.

Podľa § 250v ods. 8 O.s.p. sa na konanie podľa tejto hlavy použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto
časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.

8. Hore citované zákonné ustanovenia taxatívne vymedzujú právomoc Najvyššieho súdu v konaní o
ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Túto právomoc Najvyššieho súdu nie je
možné rozšíriť.

9. Už vo svojej predchádzajúcej judikatúre (napríklad uznesenie sp. zn. 5Sžz 5/2009 z 09.03.2010)
Najvyšší súd konštatoval, že pod pojmom nezákonný zásah je nutné chápať iba takú činnosť orgánu
verejnej správy (štátnej moci), ktorá má svoj nepochybný základ vo vykonávaní vrchnostenských
oprávnení (bez vydania rozhodnutia) na základe predpisov správneho práva.

10. V obdobnom duchu Najvyšší súd judikoval (napríklad uznesenie sp. zn. 1Sžr
134/2011 z 10.07.2011), že s prihliadnutím na systematický výklad zákona (výklad vykonaný s dôrazom
na zatriedenie právnych noriem do štruktúry právneho predpisu a právneho odvetvia s využitím interných
ako aj medziodvetvových väzieb na pochopenie zámyslu zákonodarcu) zákonodarca prostriedky súdnej
ochrany v správnom súdnictve (5. časť Občianskeho súdneho poriadku) rozčlenil až na sedem odlišných
typov. V tomto členení sa základný dôraz kladie na ochranu jednotlivca pred nezákonným rozhodnutím
podľa 2. hlavy, a ostatné konania sú zosumarizované do skupiny „ius specialis“ (najmä pripustením
subsidiárneho pôsobenia 2. hlavy prostredníctvom ustanovení § 250l ods. 2, § 250t ods. 8, či
už uvedené ustanovenie § 250v ods. 8 O.s.p.).

11. Preto aplikácia jednotlivých špeciálnych úprav (najmä obsiahnutých v 3. až 5. hlave)
prichádza do úvahy iba vtedy, ak nie je možné aplikovať rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam
a postupom správnych orgánov podľa 2. hlavy, tzn. za účelom eliminácie súbežne aplikovaných dvoch
alebo viacerých súdnych prieskumov hore uvedenými odlišnými typmi súdnej ochrany na to isté správne



konanie, ktoré by skôr či neskôr viedli k vytvoreniu vzájomných prekážok litispendencie (§ 83 v spoj. s
§ 246c ods. 1 O.s.p.), prípadne res iudicatae.

12. Konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy sa zakladá na
nezastupiteľnej skutočnosti, že ukrátenie osoby na jej právach a právom chránených záujmoch nie
je zapríčinené rozhodnutím orgánu verejnej správy, ktoré v prípade tvrdeného zásahu musí logicky
absentovať, ale toto ukrátenie je vyvolané konaním úradnej osoby orgánu verejnej správy (v prípade
ozbrojených síl, ozbrojených alebo verejných zborov procesnú zodpovednosť za toto konanie nesie
riadiaci orgán [§ 250v ods. 2 záver O.s.p.]), a toto konanie musí vykazovať nezákonné prvky.

13. Z uvedeného je nesporné, že právomoc Najvyššieho súdu na rozhodnutie o ochrane pred
nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, nie je daná, keďže zásah
orgánu verejnej správy obmedzujúci osobnú slobodu navrhovateľky v prejednávanej veci vychádza
z rozhodnutia Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Čierna nad Tisou č. p.: PPZ-HCP-
SO11-73-018/2012 z 11. júla 2012, na základe ktorého bola navrhovateľka zaistená v zmysle
ustanovenia § 88 ods. 1 písm. d) zák. č. 404/2011 Z.z.

14. V súdnom konaní o uvedenom opravnom prostriedku (viď bod č. 3) sa navrhovateľke vytvára
procesný priestor, aby si všetky relevantné námietky vrátane tých, ktoré súvisia s jej postavením
žiadateľa o udelenie azylu, uplatnila.

V súvislosti s uvedeným Najvyšší súd tiež dáva do pozornosti aj zásadu prezumpcie správnosti aktov
verejnej správy (štátnej moci v zmysle čl. 1 ods. 1 veta prvá ústavy), podľa ktorej sa predpokladá
správnosť každého aktu verejnej správy až do okamihu vyslovenia opaku oprávneným orgánom.

III.

15. Za týchto okolností musel Najvyšší súd vyhodnotiť návrh podaný navrhovateľkou ako návrh
požadujúci neprípustný súdny prieskum. Vzhľadom na uvedené názory musel Najvyšší súd postupom
podľa § 104 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 244 ods. 5 veta prvá O.s.p. konanie o tomto
návrhu zastaviť.

Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. platí, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 244 ods. 5 veta prvá O.s.p. súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred
nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych
orgánov.

16. O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom podľa § 146 ods.
1 písm. c) O.s.p. v spoj. s ustanovením § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. tak, že účastníkom
konania právo na náhradu trov konania nemohol priznať, nakoľko zastavením konania im nevzniklo.

17. Zrýchleným konaním vo veci Najvyšší súd vyhovel požiadavke navrhovateľky, aby zohľadnil účinky
článku 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Poučenie:



Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).