{"guid": "ff4cc32e-8366-45c1-898f-a680bb7febfa:b4342c1f-3fd8-429f-bf55-a090382b97a5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:9012010114.1", "spisova_znacka": "1Sžz/1/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžz/1/2012 z 6. 8. 2012", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 6. augusta 2012, sp. zn. 1Sžz/1/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:9012010114.1", "identifikacne_cislo": "9012010114", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Peter Priehoda", "sudca_id": 629, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-peter-priehoda-629", "datum_vydania": "2012-08-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zastavujúce odvolacie konanie"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Nezákonný zásah orgánu verejnej správy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-103", "nazov": "§ 103 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-103", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-103"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-104.odsek-1", "nazov": "§ 104 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-104.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-104"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250.odsek-8.pismeno-v", "nazov": "§ 250 ods. 8 písm. v) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250.odsek-8.pismeno-v", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-103", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-104", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b4342c1f-3fd8-429f-bf55-a090382b97a5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9012010114.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9012010114.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9012010114.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Najvyšší súd\nSpisová značka: 1Sžz/1/2012\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 9012010114\nDátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2012\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI: ECLI:SK:NSSR:2012:9012010114.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: K., nar.: XX.X.XXXX, štátna príslušnosť\nKonžská republika, t. č. pobytom: Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, zast. Advokátskou\nkanceláriou Škamla, s. r. o., so sídlom Makovického č. 15, 010 01 Žilina, proti orgánu verejnej správy\noznačeným navrhovateľom ako: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova č. 2,\n812 72 Bratislava, v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom Útvaru policajného zaistenia pre\ncudzincov Sečovce, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky konanie   z a s t a v u j e .\n\nŽiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania   n e p r i z n á v a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nI.\n\n1. Návrhom z 25. júla 2012 označeným ako Žaloba na ochranu pred nezákonným zásahom Útvaru\npolicajného zaistenia pre cudzincov Sečovce doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa\n27. júla 2012 sa navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby konajúci súd\nuložil Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky                      bez zbytočného odkladu po vyhlásení\nrozhodnutia povinnosť prepustiť navrhovateľa z Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce a\nsúčasne, aby navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 323,50 €, ktorú je odporca povinný\nzaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa do troch dni od právoplatnosti rozsudku.\n\n2. V odôvodnení návrhu navrhovateľ uviedol, že bol rozhodnutím Oddelenia hraničnej kontroly PZ Čierna\nnad Tisou č. p.: PPZ-HCP-SO11-73-019/2012 z 11. júla 2012 zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. d) zákona\nč. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zák. č. 404/2011 Z.z.“)                     a za účelom vrátenia v zmysle Dohody\nmedzi Európskym spoločenstvom a Ukrajinou o readmisii osôb (ďalej len „Dohoda“) umiestnený v Útvare\npolicajného zaistenia                        pre cudzincov Sečovce.\n\n3. Dňa 18. júla 2012 navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu podal opravný prostriedok vo veci\nsvojho zaistenia. K dnešnému dňu nemá Najvyšší súd Slovenskej republiky relevantnú informáciu, či\nbolo o tomto opravnom prostriedku príslušným súdom rozhodnuté.\n\n4. Ďalej navrhovateľ dňa 17. júla 2012 požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky s tými\núčinkami, že odo dňa požiadania o udelenie azylu sa navrhovateľ stal žiadateľom o udelenie azylu na\núzemí Slovenskej republiky a ako takého ho nemožno vrátiť na územie Ukrajiny.\n\n5. Tiež navrhovateľ uviedol, že v čase podania tohto návrhu na ochranu proti nezákonnému zásahu bol\nzaistený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce.\n\nII.\n\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej v texte rozhodnutia iba „Najvyšší súd“) ako súd dotknutý\ntýmto návrhom preskúmal všetky jeho náležitosti a s prihliadnutím                       na dôvody uvádzané\nnavrhovateľom vyhodnotil otázku splnenia podmienok konania (§ 103 v spoj. s § 250v ods. 8 a § 246c\nods. 1 O.s.p.) a bez nariadenia pojednávania dospel k názoru, že konanie o ochrane pred nezákonným\nzásahom orgánu verejnej správy je nutné zastaviť, nakoľko takémuto návrhu súdnu ochranu nemôže\nposkytnúť.\n\n7. Predovšetkým sa Najvyšší súd zameral na preverenie svojej právomoci vo veci konať, čo v zmysle\nzásady legality (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) patrí medzi základné podmienky konania,\nkeďže existenciu procesných podmienok konania musí skúmať ex officio, a to v ktoromkoľvek štádiu\nkonania.\n\nPodľa § 250v ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich\nprávach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je\nrozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo\nvykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú\nalebo hrozí jeho opakovanie.\n\nPodľa § 250v ods. 2 O.s.p. orgán, proti ktorému návrh smeruje, je orgán, ktorý podľa tvrdenia uvedeného\nv návrhu vykonal zásah; v prípade zásahu ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného\nzboru je to orgán, ktorý tento zbor riadi, alebo ktorému je taký zbor podriadený.\n\nPodľa § 250v ods. 8 O.s.p. sa na konanie podľa tejto hlavy použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto\nčasti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.\n\n8. Hore citované zákonné ustanovenia taxatívne vymedzujú právomoc Najvyššieho súdu v konaní o\nochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Túto právomoc Najvyššieho súdu nie je\nmožné rozšíriť.\n\n9. Už vo svojej predchádzajúcej judikatúre (napríklad uznesenie sp. zn. 5Sžz 5/2009 z 09.03.2010)\nNajvyšší súd konštatoval, že pod pojmom nezákonný zásah je nutné chápať iba takú činnosť orgánu\nverejnej správy (štátnej moci), ktorá má svoj nepochybný základ                 vo vykonávaní vrchnostenských\noprávnení (bez vydania rozhodnutia) na základe predpisov správneho práva.\n\n10. V obdobnom duchu Najvyšší súd judikoval (napríklad uznesenie                                      sp. zn. 1Sžr\n134/2011 z 10.07.2011), že s prihliadnutím na systematický výklad zákona (výklad vykonaný s dôrazom\nna zatriedenie právnych noriem do štruktúry právneho predpisu a právneho odvetvia s využitím interných\nako aj medziodvetvových väzieb na pochopenie zámyslu zákonodarcu) zákonodarca prostriedky súdnej\nochrany v správnom súdnictve (5. časť Občianskeho súdneho poriadku) rozčlenil až na sedem odlišných\ntypov. V tomto členení sa základný dôraz kladie na ochranu jednotlivca pred nezákonným rozhodnutím\npodľa 2. hlavy, a ostatné konania sú zosumarizované do skupiny „ius specialis“ (najmä pripustením\nsubsidiárneho pôsobenia 2. hlavy prostredníctvom ustanovení § 250l ods. 2, § 250t ods. 8, či už uvedené\nustanovenie § 250v ods. 8 O.s.p.).\n\n11. Preto aplikácia jednotlivých špeciálnych úprav (najmä obsiahnutých v 3. až                     5. hlave)\nprichádza do úvahy iba vtedy, ak nie je možné aplikovať rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam\na postupom správnych orgánov podľa 2. hlavy, tzn. za účelom eliminácie súbežne aplikovaných dvoch\nalebo viacerých súdnych prieskumov hore uvedenými odlišnými typmi súdnej ochrany na to isté správne\n\nkonanie, ktoré by skôr či neskôr viedli k vytvoreniu vzájomných prekážok litispendencie (§ 83 v spoj. s\n§ 246c ods. 1 O.s.p.), prípadne                         res iudicatae.\n\n12. Konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy sa zakladá               na\nnezastupiteľnej skutočnosti, že ukrátenie osoby na jej právach a právom chránených záujmoch nie\nje zapríčinené rozhodnutím orgánu verejnej správy, ktoré v prípade tvrdeného zásahu musí logicky\nabsentovať, ale toto ukrátenie je vyvolané konaním úradnej osoby orgánu verejnej správy (v prípade\nozbrojených síl, ozbrojených alebo verejných zborov procesnú zodpovednosť za toto konanie nesie\nriadiaci orgán [§ 250v ods. 2 záver O.s.p.]), a súčasne toto konanie musí vykazovať nezákonné prvky.\n\n13. Z uvedeného je nesporné, že právomoc Najvyššieho súdu na rozhodnutie o ochrane pred\nnezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, nie je daná, keďže zásah orgánu\nverejnej správy obmedzujúci osobnú slobodu navrhovateľa v prejednávanej veci vychádza z rozhodnutia\nOddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Čierna nad Tisou č. p.: PPZ-HCP-SO11-73-017/2012\nz 11. júla 2012, na základe ktorého bol navrhovateľ zaistený v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 písm.\nd) zák. č. 404/2011 Z.z.\n\n14. V súdnom konaní o uvedenom opravnom prostriedku (viď bod č. 3) sa navrhovateľovi vytvára\nprocesný priestor, aby všetky relevantné námietky vrátane tých, ktoré súvisia s jeho postavením\nžiadateľa o udelenie azylu, uplatnil.\n\nV súvislosti s uvedeným Najvyšší súd tiež dáva do pozornosti aj zásadu prezumpcie správnosti aktov\nverejnej správy (štátnej moci v zmysle čl. 1 ods. 1 veta prvá ústavy), podľa ktorej sa predpokladá\nsprávnosť každého aktu verejnej správy až do okamihu vyslovenia opaku oprávneným orgánom.\n\nIII.\n\n15. Za týchto okolností musel Najvyšší súd vyhodnotiť návrh podaný navrhovateľom ako návrh\npožadujúci neprípustný súdny prieskum. Vzhľadom na uvedené názory musel Najvyšší súd postupom\npodľa § 104 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 244 ods. 5 veta prvá O.s.p. konanie o tomto\nnávrhu zastaviť.\n\nPodľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. platí, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno\nodstrániť, súd konanie zastaví.\n\nPodľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\n\nPodľa § 244 ods. 5 veta prvá O.s.p. súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane                 pred\nnezákonným zásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych\norgánov.\n\n16. O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom podľa                      §\n146 ods. 1 písm. c) O.s.p. v spoj. s ustanovením § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. tak,                      že\núčastníkom konania právo na náhradu trov konania nemohol priznať, nakoľko zastavením konania im\nani nemohlo vzniknúť.\n\n17. Zrýchleným konaním vo veci Najvyšší súd vyhovel požiadavke navrhovateľa,                  aby zohľadnil\núčinky článku 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n\nPoučenie:\n\nProti  tomuto  uzneseniu   n i e   j e   prípustný  opravný  prostriedok  (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}