{"guid": "d965e317-f16d-47ba-bdae-8fd7395e7cc2:e2f27a42-a693-4cb8-b087-24f4f4b92eb2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:9012010081.1", "spisova_znacka": "6Sžz/5/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžz/5/2012 z 24. 10. 2012", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. októbra 2012, sp. zn. 6Sžz/5/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:9012010081.1", "identifikacne_cislo": "9012010081", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2012-10-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Nezákonný zásah orgánu verejnej správy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/351/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 zákona č. 351/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/351-2011/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/351/#paragraf-74", "nazov": "§ 74 zákona č. 351/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/#paragraf-74", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/351-2011/paragraf-74"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/351", "nazov": "zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/351-2011"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/351#paragraf-10", "/SK/ZZ/2011/351#paragraf-74"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e2f27a42-a693-4cb8-b087-24f4f4b92eb2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9012010081.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9012010081.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9012010081.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžz/5/2012\n9012010081\n24. 10. 2012\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2012:9012010081.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a\nčleniek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci navrhovateľa:\nSlovak Telekom, a. s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, zastúpený Mgr. Ľuboslavom Kohútom,\nzamestnancom navrhovateľa, proti odporcovi: Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky, so sídlom\nTovárenská 7, Bratislava 24, v konaní na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy,\njednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky návrh z a m i e t a .\nNavrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNávrhom na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa ustanovenia §\n250v Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „OSP“) navrhovateľ žiadal, aby súd odporcovi\nzakázal pokračovať v porušovaní práv navrhovateľa pokračovaním v činnosti smerujúcej k ukladaniu\nregulačných povinností v súvislosti so zmenou Referenčnej ponuky na prepojenie sietí na základe\nvýsledného znenia návrhu rozhodnutia o zmene referenčnej ponuky na prepojenie sietí zverejneného\nÚradom dňa 14. júna 2012 na jeho konzultačnom mieste a obnovil stav pred nezákonným zásahom,\ntzn. obnovil vo veci výsledného znenia návrhu rozhodnutia o zmene referenčnej ponuky na prepojenie\nsietí zverejneného Úradom dňa 14. júna 2012 na jeho konzultačnom mieste stav národných konzultácií\na poskytol navrhovateľovi lehotu najmenej 1 mesiac na vyjadrenie k návrhu opatrenia.\nV návrhu navrhovateľ, odvolávajúc sa na ustanovenia § 10 ods. 1 až 4 zákona č. 351/2011\nZ. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len ako „zákon č. 351/2011 Z. z.“ alebo „zákon o\nelektronických komunikáciách“) uviedol, že na základe odporcom zverejneného Návrhu rozhodnutia o\nzmene referenčnej ponuky na prepojenie sietí (ďalej len ako „návrh opatrenia“) podal dňa 12. apríla\n2012, teda v rámci stanovenej lehoty, pripomienky, v ktorých okrem iného namietal i postup odporcu\npodľa § 19 zákona č. 351/2011 Z. z., keďže úpravou podmienok referenčnej ponuky nemožno meniť\npovinnosti, ktoré sa ukladajú podľa § 23 zákona o elektronických komunikáciách „Regulácia cien prístupu\na prepojenia“ a podľa § 22 citovaného zákona „Prístup k určitým sieťovým prostriedkom“ a ktorých\nzmene predchádza analýza trhu podľa § 17 zákona o elektronických komunikáciách. Následne odporca\nna konzultačnom mieste zverejnil výsledné znenie návrhu rozhodnutia o zmene referenčnej ponuky\nna prepojenie sietí (ďalej len ako „výsledné znenie návrhu opatrenia“) zodpovedajúce zmenenému\nnávrhu opatrenia, vrátane vyhodnotenia pripomienok - stanoviska až po jeho upozornení dňa 14. júna\n2012, pričom konštatoval svoje pochybenie a potvrdil tak porušenie ustanovenia § 10 ods. 3 zákona\nč. 351/2011 Z. z. Navrhovateľ poukázal však na to, že po 12. máji 2012, odporca zaslal Európskej\nkomisii zmenené znenie návrhu opatrenia a svojho stanoviska, pričom sa o zmenenom návrhu opatrenia\n\na stanoviska odporcu dozvedel až z webovej stránky Európskej komisie dňa 7. júna 2012 zistiac, že\nzmenený návrh opatrenia sa odlišuje od návrhu opatrenia a v tejto súvislosti upozornil na to, že zmenený\nbol aj výrok navrhovaného rozhodnutia - doplnením ukladanej povinnosti, ktorá nebola obsahom návrhu\nopatrenia a ktorá s ním nebola vôbec konzultovaná podľa § 10 zákona č. 351/2011 Z. z. Jedná\nsa o nasledovnú povinnosť: „5. v referenčnej ponuke na prepojenie sietí v časti D1 - Ceny ST za\nslužby súvisiace s implementáciou siete v súlade s § 2 ods. 1 a § 27 ods. 1 zákona o elektronických\nkomunikáciách vypustiť ročný poplatok za signalizačné linky.“\nUviedol, že na uvedené upozornil odporcu listom č. 49666/2012 zo dňa 13. júna 2012 a zároveň ho\npožiadal o uplatnenie svojich zákonných práv na nazeranie do spisu poukazujúc v tejto súvislosti na\nto, že odporca listom č. 664/OER/2012 zo dňa 14. júna 2012 uznal nezverejnenie dokumentov na\nkonzultačnom mieste až do dňa 14. júna 2012, ale zároveň odmietol späťvzatie zmeneného návrhu\nopatrenia a opätovné začatie národných konzultácií, a rovnako mu odmietol nazrieť do spisu napriek\nskutočnosti, že na proces konzultácií sa v zmysle § 74 ods. 1 a 2 zákona č. 351/2011 Z. z. vzťahuje\nvšeobecný predpis o správnom konaní, t.j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)\nv znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“). Tiež poukázal na to, že sa domnieva,\nže medzi Európskou komisiou a odporcom prebehla ďalšia komunikácia nad rámec zverejnených\npísomností, ku ktorým mu bol postupom odporcu odopretý prístup.\nPoukázal ďalej na to, že odporca mu v procese konzultácií vôbec neposkytol možnosť vyjadriť sa\nku všetkým navrhovaným zmenám navrhovanej referenčnej ponuky, t.j. ku všetkým navrhovaným\npovinnostiam a pri vydávaní výsledného znenia návrhu opatrenia nielenže nerešpektoval ustanovenia\nsprávneho poriadku o vedení konania a právach účastníka konania (najmä ustanovenia podľa § 3\nods. 2 a 4, § 23 ods. 1, § 32 ods. 2 a § 33 ods. 1 a 2 správneho poriadku), ale opomenul aj\nsvoju základnú informačnú povinnosť podľa § 10 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z. z., t.j. informovať\nho a ostatné dotknuté subjekty o výsledku konzultácií, vyhodnotení pripomienok a výslednom znení\nnávrhu opatrenia, čím závažným spôsobom porušil svoju povinnosť konzultovať a odoprel mu tým\nmožnosť realizovať právo podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona. Ďalej mu vytýkal, že vyššie popísaným\npostupom v procese konzultácií znemožnil splnenie svojej zákonnej povinnosti, a to v čo najväčšej miere\nprihliadnuť na stanovisko dotknutého podniku podľa § 10 ods. 1 zákona č. 351/2007 Z. z. a § 3 ods. 2\nsprávneho poriadku dodajúc, že týmto postupom v procese konzultácií vyvolal chaos a právnu neistotu\nnielen vo vzťahu k nemu, ale aj k ostatným dotknutým účastníkom trhu a to predovšetkým tým, že\npo zaslaní jeho pripomienok, prípadne ďalších konzultujúcich subjektov, nepokračoval v konzultáciách,\nnezverejnil predpísaným spôsobom vyhodnotenie ich vznesených pripomienok a ani finálne znenie\nnávrhu opatrenia.\nUpozornil tiež na to, že niektoré časti výsledného znenia návrhu opatrenia zverejneného odporcom dňa\n14. júna 2012 nasvedčujú tomu, že odporca prekročil svoje oprávnenia vyplývajúce z § 19 ods. 2 zákona\nč. 351/2011 Z. z. a prostredníctvom zmeny Referenčnej ponuky na prepojenie sietí sa snaží dosiahnuť\núčel, ktorý je možné dosiahnuť iba na základe predchádzajúcej riadnej analýzy príslušného relevantného\ntrhu podľa § 17 citovaného zákona a následného uloženia, resp. úpravy povinností podľa § 22 a 23\nzákona č. 351/2007 Z. z. podložiac svoj názor tým, že odporca vo výslednom znení návrhu opatrenia dňa\n14. júna 2012 na konzultačnom mieste neuviedol, v rozpore s požiadavkou vyplývajúcou z ustanovenia\n§ 19 ods. 2 citovaného zákona, na uplatnenie ktorých povinností zmenu referenčnej ponuky ukladá,\npričom má dôvodnú pochybnosť aj o obsahovom súlade návrhu opatrenia s oprávnením odporcu podľa §\n19 ods. 2 citovaného zákona, ktoré upravuje uloženie povinnosti transparentnosti prístupu a prepojenia.\nZ vyššie uvedených dôvodov mal za to, že odporca viedol proces konzultácií v rozpore s ustanoveniami\nsprávneho poriadku a zákona o elektronických komunikáciách, závažným spôsobom porušil ich\nustanovenia a týmto postupom neodôvodnene a bez zákonného podkladu zasahuje do jeho práv a\nprávom chránených záujmov konkretizujúc:\na) zásah do jeho práva na upovedomenie o začatí správneho konania podľa § 18 ods. 3 správneho\nporiadku, neaplikovaním správneho poriadku v procese konzultácie návrhu opatrenia,\nb) zásah do jeho práva podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, najmä do práva nazerať do spisu podľa §\n23 ods. 1 správneho poriadku, a to nečinnosťou odporcu, najmä nevedením spisu v procese konzultácie\na nezverejnením výsledkov konzultácií vrátane vyhodnotenia pripomienok a výsledného znenia návrhu\nopatrenia podľa § 10 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z. z.\nOdporca vo vyjadrení k návrhu navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh zamietol v plnom\nrozsahu. Poukázal na to, že Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 250v pojem „zásah“ nedefinuje a\njeho definíciu neobsahuje ani iný zákon s tým, že judikatúra považuje za zásah nezákonný resp. v širšom\nzmysle protiprávny útok orgánov verejnej moci proti subjektívnym právam fyzickej alebo právnickej\n\nosoby spočívajúci v postupe orgánu verejnej správy, v jeho činnosti (úkon, pokyn), prípadne nečinnosti,\npričom musí ísť o priamy zásah do subjektívnych práva. Vzhľadom na uvedené, preto konštatoval,\nže opomenutie notifikačnej povinnosti podľa § 10 ods. 3 zákona o elektronických komunikáciách\nnemožno považovať za nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov navrhovateľa. V\nsúvislosti s označením nerešpektovania ustanovení správneho poriadku o vedení konania a právach\núčastníka konania z jeho strany nezákonným zásahom poukázal na ustanovenie § 1 ods. 1 správneho\nporiadku a ustanovenie § 10 zákona o elektronických komunikáciách upravujúceho proces konzultácií,\nktorý je výsledkom transpozície článkov 7 a 7a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/\nES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby\n(ďalej len „rámcová smernica“). Rovnako upriamil pozornosť aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 8 Sžz/2/2012, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že na proces konzultácií\nsa ustanovenia správneho poriadku nevzťahujú, keďže tento proces je podrobne upravený v zákone o\nelektronických komunikáciách a z uvedeného dôvodu v čase konzultácií, t.j. pred začatím správneho\nkonania vo veci nevedie osobitný administratívny spis, tento vedie až v samotnom správnom konaní,\npričom všetky dokumenty, ktoré boli predmetom konzultácií, sú uverejnené na jeho internetovej stránke.\nZáverom poukázal na to, že podľa jeho názoru opomenutie notifikačnej povinnosti podľa § 10 ods.\n3 zákona o elektronických komunikáciách, navrhovateľa nijako neukrátilo na jeho právach a právom\nchránených záujmoch dodajúc, že uvedený nedostatok bezodkladne odstránil. Rovnako mal za to, že\nnavrhovateľa neukrátil na jeho právach tým, že neviedol konzultácie podľa správneho poriadku, nakoľko\nproces konzultácií je komplexne upravený v zákone o elektronických komunikáciách.\nNavrhovateľ vo vyjadrení k vyjadreniu odporcu poukázal na to, že odporca v ňom neuviedol žiadne\nrelevantné skutočnosti, ktorý by vyvrátili jeho tvrdenia uvedené v návrhu a preto zotrval na návrhu trvajúc\nna tom, že bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom\nodporcu tak, ako je popísaný v návrhu a v tomto vyjadrení najmä tým, že\n- odporca nezverejnil pripomienky dotknutých subjektov v procese konzultácií (ktorú skutočnosť na str.\n3 vyjadrenia sám priznal), čím porušil svoju povinnosť podľa § 10 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z.;\n- vyššie uvedeným pochybením v rozpore so zákonom uprel návrhom dotknutým subjektom právo\noboznámiť sa s vyhodnotenými pripomienkami ostatných telekomunikačných podnikov, vyjadriť sa k nim\na uplatniť si svoje práva;\n- odporca pokračoval v konzultáciách napriek tomu, že takéto konanie bolo v rozpore s § 10 ods. 4\nzákona č. 351/2011 Z. z., podľa ktorého odporca môže sprístupniť návrh opatrenia Európskej komisii až\npo zverejnení výsledkov konzultácií podľa § 10 ods. 3 citovaného zákona;\n- odporca pokračoval v konzultáciách a komunikoval s Európskou komisiou spôsobom, ktorým ju uviedol\ndo omylu pri jej vyjadrení sa a tak zmaril účel tzv. „nadnárodných konzultácií“;\n- odporca začal voči navrhovateľovi konanie o zmene referenčnej ponuky, ktoré označuje ako správne\nkonanie podľa správneho poriadku, bez splnenia zákonnej povinnosti najskôr riadne uskutočniť\nkonzultácie o návrhu na zmenu referenčnej ponuky;\n- v začatom konaní odporca opätovne zásadným spôsobom ignoruje práva navrhovateľa tým, že ho\nneprimerane a neodôvodnene skracuje spojením oznámenia o začatí konania s výzvou pred vydaním\nrozhodnutia.\nZ vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal rozsudok tak, ako\nje uvedené v návrhu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) ako súd vecne príslušný na konanie o\nnávrhu navrhovateľa na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v OSP\n(§ 246 ods. 2 písm. b/ OSP v spojení s § 250v ods. 8 OSP) vo veci nariadil podľa § 250g ods. 1 OSP\npojednávanie na deň 24.10.2012, kedy aj rozsudok verejne vyhlásil.\nPodľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky je Slovenská republika zvrchovaným,\ndemokratickým a právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je dobre fungujúce správne\nsúdnictvo.\nOchrana verejných subjektívnych práv fyzických a právnických osôb zo strany správnych súdov má\nsubsidiárny charakter vo vzťahu k ochrane, ktorú poskytujú orgány verejnej správy. Preto fyzická alebo\nprávnická osoba, ktorej práva boli porušené alebo ohrozené, má sa prioritne domáhať ochrany svojich\npráv na správnom orgáne. Ak nedošlo k náprave a ochrane zo strany orgánov verejnej správy, je možné,\n\naby fyzická alebo právnická osoba sa domáhala ochrany svojich práv na správnych súdoch. Vyplýva to\nz historicky daného a v Slovenskej republike ústavne garantovaného postavenia správneho súdnictva,\nktorého úlohou nie je nahrádzanie vecných kompetencií orgánov verejnej správy, ale zabezpečenie ich\nsúdnej kontroly.\nPodľa čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí orgánov\nverejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak\nustanoví zákon. Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy v intenciách článku 46\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sa uskutočňuje podľa ustanovení druhej a tretej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku.\nPodľa § 244 ods. 5, veta prvá OSP súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným\nzásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov. Piata hlava\npiatej časti Občianskeho súdneho poriadku zakotvuje konanie o ochrane pred nezákonným zásahom\norgánu verejnej správy.\nÚčelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je poskytnutie súdnej\nochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom\nchránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento\nzásah bol zameraný proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný za predpokladu, ak\ntaký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Súdne konanie je zárukou, že súd\nuložením povinnosti odporcu nepokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné,\nobnoviť stav pred zásahom, vytvorí reálny predpoklad na eliminovanie nezákonného stavu, ktorý vznikol\nprotiprávnym konaním, prípadne aj nekonaním orgánu verejnej správy.\nPrávna úprava správneho súdnictva v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku na rozdiel od konania\nv občianskoprávnych veciach ustanovuje rigoróznu úpravu jednotlivých úkonov. To platí aj rovnako pre\nkonanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v OSP, keďže v\nodseku 8 citovaného ustanovenia je stanovené, že na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia\nprvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.\nKonanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy predstavuje subsidiárnu formu\nsúdnej ochrany v správnom súdnictve, ktorú možno aplikovať iba v prípade, ak iná právna možnosť\nochrany chýba. V prípade ak bolo vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy, je treba sa domáhať\nsúdnej ochrany postupom podľa druhej alebo tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.\nPojem „nezákonný zásah“ Občiansky súdny poriadok priamo nedefinuje a všeobecne ho nedefinuje\nani iný zákon. Vychádzajúc z ústavnej formulácie uvádzajúcej „rozhodnutia, opatrenia alebo iné zásahy\nverejnej moci“, pojem „zásah“ možno vykladať ako aktívne konanie vykazujúce znaky bezprostredného\n„zásahu“ „pokynu“ alebo „donútenia“ zameraného priamo proti poškodenému, resp. proti nemu\npriamo vykonaného. Jeho znakom je aj to, že ním vyvolané účinky na poškodeného sú definitívne,\nt.j. inými prostriedkami nápravy ako súdnym donútením neodstrániteľné, čo zákonodarca zvýraznil\nneprípustnosťou takého návrhu, ktorý smeruje proti „zásahu“, na ktorého elimináciu neboli vyčerpané\niné zákonom prípustné prostriedky.\nCieľom ochrany podľa § 250v OSP je teda ukončenie nezákonného zásahu správneho orgánu, proti\nktorému sa fyzická alebo právnická osoba nemôže brániť inými prostriedkami.\nNezákonný zásah je v ustanovení § 250v OSP vymedzený nasledovnými atribútmi:\n- ide o nezákonný zásah orgánu verejnej správy,\n- zásah nie je rozhodnutím,\n- zásah bol zameraný priamo proti fyzickej alebo právnickej osobe alebo proti nim vykonaný,\n- dôsledky zásahu trvajú alebo hrozí jeho opakovanie,\n- navrhovateľ vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis,\n- návrh bol podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr\nvšak do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.\nZ citovaného ustanovenia však vyplýva aj negatívne vymedzenie, že návrh nie je úspešný, ak sa\nnavrhovateľ domáha iba určovacieho výroku, že zásah je alebo bol nezákonný.\n\nPrávne posúdenie splnenia definičných znakov, ktorými je nezákonný zásah v ustanovení § 250v OSP\nvymedzený, predstavuje rozhodovanie vo veci samej, t.j. v merite veci.\nNajvyšší súd posúdil návrh navrhovateľa v intenciách definičných znakov, ktorými je nezákonný zásah\nvymedzený v ustanovení § 250v OSP, a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.\nZákladným poslaním zákona č. 351/2011 Z. z. bola transpozícia nových smerníc Európskeho parlamentu\na Rady do právneho poriadku Slovenskej republiky. Ide o nasledovné dokumenty:\n- Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa mení a\ndopĺňa smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických\nkomunikačných sietí a služieb, smernica 2002/58/ES týkajúca sa spracovávania osobných údajov a\nochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií a nariadenie (ES) č. 2006/2004 o spolupráci\nmedzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa.\n- Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa menia a\ndopĺňajú smernice 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a\nslužby, 2002/19/ES o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení a\n2002/20/ES o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby. Tretím dokumentom je\nNariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1211/2009 z 25. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje\nOrgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) a jeho úrad.\nProces konzultácií je jedným zo základných nástrojov regulácie trhu elektronických komunikácií. Právna\núprava subsumovaná v ustanovení § 10 zákona č. 351/2011 Z. z. vymedzuje rozsah návrhov opatrení, vo\nvzťahu ku ktorým úrad uskutočňuje vnútroštátne konzultácie a rovnako konzultácie na úrovni Európskej\núnie.\nPodľa § 10 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. pred prijatím opatrenia, ktoré bude mať značný vplyv na\nrelevantný trh, alebo ak to ustanovuje tento zákon umožní úrad dotknutým osobám vyjadriť sa k návrhu\nopatrenia. Lehota na vyjadrenie je jeden mesiac odo dňa zverejnenia návrhu opatrenia; v zložitých\nprípadoch môže byť lehota predĺžená najviac na dva mesiace. Ak je to primerané, úrad v čo najväčšej\nmiere prihliadne na stanoviská združení koncových užívateľov, výrobcov telekomunikačných zariadení\na podnikov.\nPodľa § 10 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. účel konzultácií úrad zriadi a spravuje na svojom webovom\nsídle konzultačné miesto, na ktorom zverejní pravidlá upravujúce postup úradu a dotknutých osôb v\nprocese konzultácií, návrhy opatrení, predložené pripomienky okrem informácií, ktoré sú označené ako\npredmet obchodného tajomstva a výsledky konzultácií vrátane vyhodnotenia pripomienok.\nPodľa § 10 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z. z. výsledky konzultácií, vrátane vyhodnotenia pripomienok, úrad\nzverejní na konzultačnom mieste do jedného mesiaca od uplynutia lehoty na vyjadrenie podľa ods. 1.\nZ obsahu návrhu, najvyšší súd vzhliadol skutočnosť, že navrhovateľ za nezákonný zásah označil\nodporcovo pokračovanie v činnosti smerujúcej k ukladaniu regulačných povinností v súvislosti so\nzmenou Referenčnej ponuky na prepojenie sietí na základe výsledného znenia návrhu rozhodnutia\no zmene referenčnej ponuky na prepojenie sietí zverejneného Úradom dňa 14. júna 2012 na jeho\nkonzultačnom mieste, keďže sa svojím návrhom domáhal zákazu tejto činnosti odporcu a obnovenia\nstavu pred nezákonným zásahom. Rovnako navrhovateľ v návrhu tvrdil, že bol ukrátený na svojich\nprávach a chránených záujmoch zásahom v dôsledku neaplikovania správneho poriadku odporcom v\nprocese konzultácií, keď konkrétne tvrdil, že išlo o zásah do práv účastníka správneho konania podľa § 3\nods. 2 a 4, § 23 ods. 1, § 32 ods. 2 a § 33 ods. 1 a 2 správneho poriadku argumentujúc ustanovením § 74\nods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z., podľa ktorého sa na konanie podľa tohto zákona, teda aj na konzultácie\npodľa § 10, vzťahuje správny poriadok.\nPodľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej\nmedziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n\nZákon č. 351/2011 Z. z. v ustanovení § 6 vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti\nelektronických komunikácií, t.j. Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej\nrepubliky a Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky.\nTelekomunikačný úrad je v konaní podľa zákona č. 351/2011 Z. z. garantom zákonnosti, keď aj s\nodkazom na čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, jedným zo znakov právneho štátu je\ntaká činnosť orgánov verejnej správy, ktorá je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,\npričom na ochrane a presadzovaní zákonnosti je verejný záujem.\nProces konzultácií je podľa názoru najvyššieho súdu jednoznačne upravený z hľadiska hmotného práva,\nale i procesného v ustanovení § 10 zákona č. 351/2011 Z. z. Konzultácie predstavujú verejný postup,\nz ktorého nie je vylúčený žiadny subjekt, t.j. do procesu konzultácií sa môže zapojiť neobmedzený, t.j.\nneurčitý počet subjektov.\nJe síce pravdou, že zákon č. 351/2011 Z. z. na rozdiel od predtým platného zákona expressis verbis v\nustanovení § 74 nevylúčil aplikáciu všeobecného predpisu o správnom konaní na konzultácie podľa § 10\ncit. zákona. Je treba však venovať pozornosť § 74 ods. 1, v ktorom je zakotvené, že ,,na konanie podľa\ntohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri interpretácii slov „ak tento zákon neustanovuje inak“, treba podľa názoru najvyššieho súdu dospieť\nk záveru, že zákonodarca zakotvil v zákone špeciálnu procesnú úpravu. To platí aj pre konzultácie\nupravené v ustanovení § 10 cit. zákona. Iný výklad by bol podľa názoru najvyššieho súdu v rozpore so\nzmyslom a účelom inštitútu konzultácií.\nKonzultácie nie sú konaním, v ktorom sa rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo\npovinnostiach fyzických osôb a právnických osôb tak, ako je to stanovené v ustanovení § 1 správneho\nporiadku, naviac proces konzultácií nie je zavŕšený vydaním rozhodnutia (procesného alebo rozhodnutia\nv merite veci), ktoré patrí medzi obligátne znaky správneho konania.\nZ ustanovenia § 10 vyplýva, že v procese konzultácií sa realizujú práva Európskej únie a odporca\nspolupracuje aj s Európskou komisiou a orgánom európskych regulátorov. Aj v tomto kontexte považoval\nnajvyšší súd za ústavne konformný výklad § 74 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z., že na proces konzultácií\nsa nevzťahuje zákon o správnom konaní.\nKeďže v procese konzultácií neprebiehalo správne konanie, nebolo podľa názoru najvyššieho súdu\npovinnosťou odporcu viesť administratívny spis a z tohto dôvodu nemohol byť navrhovateľ ukrátený\nna svojich subjektívnych právach a právom chránených záujmoch zásahom v podobe neaplikovania\nsprávneho poriadku.\nVo vzťahu k navrhovateľom tvrdenému nezákonnému zásahu, ktorý mal byť založený na pochybení\nodporcu v samotnom procese konzultácií a mal spočívať jednak v tom, že výsledky konzultácií\nzverejnené na webovej stránke Európskej komisie, konkrétne „Stanovisko Telekomunikačného úradu\nSlovenskej republiky k pripomienkam spoločnosti Slovak Telekom, a. s. a k pripomienkam spoločnosti\nSlovanet, a. s., k návrhu opatrenia“ a zmenený návrh opatrenia „Návrh rozhodnutia o zmene referenčnej\nponuky na prepojenie sietí“ neboli do 14. júna 2012 v rozpore s § 10 ods. 2 a 3 zákona č. 351/2011 Z. z.\nzverejnené na konzultačnom mieste na webovom sídle odporcu a jednak v tom, že po ich preštudovaní\nnavrhovateľ zistil, že zmenený návrh opatrenia bol rozšírený o ďalšiu úpravu referenčnej ponuky, t.j.\noproti pôvodnému návrhu opatrenia zverejnenému dňa 12. marca 2012, ktorý bol predmetom konzultácií,\nodporca rozšíril výrokovú časť návrhu opatrenia o ďalší bod, ktorým sa majú navrhovateľovi uložiť ďalšie\npovinnosti, má najvyšší súd, podobne ako v prvom prípade navrhovateľom tvrdeného zásahu za to, že\ntento nie je dôvodný.\nZ obsahu administratívneho spisu mal najvyšší súd preukázané, že odporca svoje pochybenie\nspočívajúce v opomenutí zverejniť na konzultačnom mieste na svojom webovom sídle vyššie uvedené\ndokumenty korigoval tým, že tento nedostatok odstránil okamžite po tom, čo bol na túto skutočnosť\nnavrhovateľom upozornený. Pokiaľ sa jedná o zmenený návrh rozhodnutia o zmene referenčnej ponuky\nna prepojenie sietí najvyšší súd mal z vyjadrenia odporcu zo dňa 14. júna 2012 ozrejmené, že skutočne\nnávrh tohto rozhodnutia obsahuje uloženie ďalšej povinnosti navrhovateľovi a to z dôvodu akceptovania\npripomienky spoločnosti Slovanet, a. s. odporcom v rámci národných konzultácií, pričom sa stotožnil s\n\nnázorom odporcu, že akceptovaním pripomienok od účastníkov národných konzultácií a ich zahrnutím\ndo návrhu rozhodnutia nevzniká odporcovi ex lege povinnosť opätovne začať národné konzultácie. Preto\npodľa názoru najvyššieho súdu ani v tomto prípade nedošlo postupom odporcu k nezákonnému zásahu\nvoči navrhovateľovi.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti najvyšší súd dospel k záveru, že v danej veci neboli splnené\npodmienky definičných znakov nezákonného zásahu, preto postupujúc podľa § 250v ods. 4 OSP návrh\nako nedôvodný zamietol.\nKeďže navrhovateľ nebol v konaní úspešný, súd mu nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250v\nods. 5 OSP).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 8\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nZáverom najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že proces konzultácií upravený v § 10 zákona o\nelektronických komunikáciách sa uskutočňuje pred prijatím opatrení, ktorých demonštratívny výpočet\nvymedzuje Čl. 2 „Pravidiel upravujúcich postup Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky a\ndotknutých osôb v procese konzultácií“ Č. 14/OLaP/2012 zo dňa 16. januára 2012 s tým, že po ukončení\ntohto procesu nasleduje samotné správne konanie uskutočnené v súlade s správnym poriadkom (§\n74 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z.), v rámci ktorého bude mať navrhovateľ možnosť zákonnými\nprostriedkami hájiť svoje práva a právom chránené záujmy a v prípade, ak by sa ďalšie konanie podľa\nzákona č. 315/2011 Z. z. javilo ako nezákonné, môže sa navrhovateľ, samozrejme za podmienky\nvyčerpania riadneho opravného prostriedku, domáhať súdnej ochrany svojich subjektívnych verejných\npráv a záujmov na nezávislom súde.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}