{"guid": "c71561b3-734f-4cf5-8675-3dbfc950ca30:cd74c7f0-6da9-4572-ab9f-3887328a7240", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:9012010075.1", "spisova_znacka": "5Sžz/2/2012", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžz/2/2012 z 28. 6. 2012", "citacia": "rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2012, sp. zn. 5Sžz/2/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:9012010075.1", "identifikacne_cislo": "9012010075", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Baricová", "sudca_id": 384, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-baricova-384", "datum_vydania": "2012-06-28", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250v.odsek-1", "nazov": "§ 250v ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250v.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250v"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-244.odsek-5", "nazov": "§ 244 ods. 5 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-244.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-244"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250v", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-244"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cd74c7f0-6da9-4572-ab9f-3887328a7240", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9012010075.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9012010075.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9012010075.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžz/2/2012\n9012010075\n28. 06. 2012\nJUDr. Jana Baricová\nECLI:SK:NSSR:2012:9012010075.1\n\nRozhodnutie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej\na členov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci navrhovateľa I.,\nnarodeného XX. februára XXXX., štátneho občana X., t. č. zdržiavajúceho sa v Útvare policajného\nzaistenia pre cudzincov Sečovce, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Škamla, s. r. o., so sídlom\nMakovického 15, Žilina, proti odporcovi Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2,\nBratislava, v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky návrh z a m i e t a .\nNavrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nŽalobou (správne návrhom) na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa §\n250v Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) podanou na Najvyšší súd Slovenskej republiky\ndňa 11.06.2012 sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky bez\nzbytočného odkladu prepustiť ho zo zaistenia Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce.\nV návrhu poukazoval na to, že rozhodnutiami Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Čierna\nnad Tisou č. p.: PPZ-HCP-SO11-73-013/2012 z 07.05.2012 bol navrhovateľ zaistený podľa § 88 ods. 1\npísm. d/ zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon pobyte cudzincov“), a to za účelom jeho vrátenia na Ukrajinu.\nTvrdil, že Ukrajina podmieňuje prijatie cudzincov na svoje územie tým, že cudzinec nepožiada na území\nSlovenskej republiky o udelenie azylu. Navrhovateľ dňa 15.05.2012 požiadal o udelenie azylu alebo o\nposkytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky.\nNavrhovateľ ďalej zdôraznil, že rozhodnutie o vrátení navrhovateľa, či jeho administratívnom vyhostení,\nktorého vykonaním by mohol byť naplnený účel zaistenia neexistuje. Navrhovateľ v čase podania návrhu\nbol zaistený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce.\nPodľa názoru navrhovateľa okamihom požiadania o udelenie azylu na území Slovenskej republiky sa\nsplnenie podmienok jeho prijatia na územie Ukrajiny stalo nemožným. Útvar policajného zaistenia pre\ncudzincov Sečovce v tomto okamihu mal vedomosť o tom, že podmienky na prijatie navrhovateľa na\nUkrajinu sa nesplnili a vrátenie navrhovateľa na Ukrajinu sa tak neuskutoční. Zaistenie navrhovateľa\nza účelom jeho vrátenia sa tak stalo nenaplneným a vrátenie navrhovateľa na územie Ukrajiny\nnemožným. Okamihom požiadania o udelenie azylu na území Slovenskej republiky zanikol účel zaistenia\nnavrhovateľa - vrátenie navrhovateľa na Ukrajinu.\nPoukazujúc na ustanovenie § 22 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého žiadateľ o azyl\nje osobou oprávnenou sa zdržiavať na území Slovenskej republiky, navrhovateľ tvrdil, že okamihom\n\npodania vyhlásenia o žiadosti o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je u neho splnená\npodmienka oprávneného pobytu na území Slovenskej republiky. Ak by aj Ukrajina sama túto podmienku\nnevyslovila, žiadosť o udelenie azylu má za následok oprávnený pobyt navrhovateľa na území\nSlovenskej republiky, a teda vznik situácie, za ktorej nemožno aplikovať článok 3 Dohody medzi\nEurópskym spoločenstvom a Ukrajinou o readmisii osôb a ani Dohodu ako takú. Navyše v zmysle\nčlánku 8 ods. 6 Dohody, po schválení readmisie sa dotknutá osoba bezodkladne odovzdá spôsobom\ndohodnutým príslušnými orgánmi v súlade s článkom 9 ods. 1 tejto Dohody. Na základe riadne\nodôvodnenej žiadosti žiadajúceho štátu, možno túto lehotu predĺžiť o čas potrebný na odstránenie\nprávnych alebo vecných prekážok brániacich uskutočneniu odovzdania.\nTiež poukazoval na to, že nebol po schválení jeho vrátenia na územie Ukrajiny bezodkladne odovzdaný.\nSlovenská republika nepožiadala riadne odôvodnenou žiadosťou o predĺženie lehoty na odovzdanie\nz dôvodu odstránenia právnych a vecných nedostatkov. Súhlas Ukrajiny s prijatím navrhovateľa na\núzemie Ukrajiny stratil svoju relevanciu a najneskôr týmto okamihom - nerealizáciou bezodkladného\nvrátenia navrhovateľa a nepožiadaním o predĺženie tejto lehoty účel zaistenia zanikol. Napriek tomu bol\nnavrhovateľ ponechaný v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce. Navrhovateľ tvrdil, že\nÚtvar policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce porušil zákonnú povinnosť prepustiť cudzinca po\nzániku účelu zaistenia.\nZ tohto dôvodu žiadal o urýchlené rozhodnutie v zmysle čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.\nŽiadal zároveň, aby súd zaviazal odporcu na náhradu trov konania.\nOdporca žiadal návrh zamietnuť, pretože je s poukazom na ustanovenie § 250v ods. 1 a ods. 3 OSP\nnedôvodný a súčasne neprípustný, alternatívne žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie\nzastavil.\nPoukazoval na to, že v danom prípade podal navrhovateľ návrh podľa § 250v OSP, ktorý označil ako\nžalobu na ochranu pred nezákonným zásahom Útvaru Policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce.\nAvšak možnosť domáhať sa súdnej ochrany s poukazom na ustanovenia § 250v OSP sa vzťahuje len\nna prípady, kedy dôjde k nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy inak ako vydaním rozhodnutia.\nV tomto prípade však bolo vydané rozhodnutie o zaistení č. p. PPZ-HCP-SO11-73-013/2012 zo dňa\n07.05.2012 v súlade s osobitnými právnymi predpismi, ktoré nadobudlo právoplatnosť. Z uvedeného\ndôvodu odporca namieta neprípustnosť návrhu navrhovateľa s poukazom na ustanovenie § 250v ods. 1\nOSP, pričom na podporu svojich tvrdení poukazoval na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nvo veciach sp. zn. 3Sžz/3/2010, či sp. zn. 3Sžz/31/2009. Tiež poukazoval na uznesenie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 6Sž/153/2003 ako aj na jeho rozsudok sp. zn. 3Sžz/2/2011\nz 03.05.2011.\nĎalším dôvodom neprípustnosti žalobného návrhu je podľa odporcu skutočnosť, že nedošlo k\nvyčerpaniu všetkých opravných prostriedkov, ktorých použitie upravuje osobitný predpis. V danom\nprípade navrhovateľ proti rozhodnutiu o zaistení opravný prostriedok nepodal a rozhodnutie o\nzaistení navrhovateľa č. p. PPZ-HCP-SO11-73-013/2012 zo dňa 07.05.2012 nadobudlo právoplatnosť.\nNavrhovateľ teda nevyužil žiaden opravný prostriedok, ktorý mu právne predpisy Slovenskej republiky\numožňujú využiť. V tejto súvislosti poukazoval odporca na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 4Sžz/1/2003 zo dňa 30.11.2004.\nOdporca ďalej zdôrazňoval, že pre postup a aplikáciu ustanovenia § 250v ods. 1 OSP je okrem\nuvedeného potrebné dodržať zákonom stanovenú lehotu na podanie žaloby, ktorá je 30 dní odo dňa, keď\nsa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela (subjektívna lehota), táto však navrhovateľom dodržaná\nnebola. Poukazoval na to, že navrhovateľ bol zadržaný dňa 07.05.2012. Subjektívna lehota na podanie\nnávrhu podľa § 250v OSP uplynula dňom 06.06.2012, pričom návrh bol na Najvyššom súde Slovenskej\nrepubliky podaný dňa 13.06.2012, teda po uplynutí subjektívnej lehoty na jeho podanie. Vzhľadom na\nuvedené odporca trvá na tom, že návrh bol podaný oneskorene a z uvedeného dôvodu by mal súd\nkonanie zastaviť. V tejto súvislosti poukazoval na uznesenie sp. zn. 3Sžz/2/2010-36 z 06.09.2010,\nktorým bolo konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v OSP\nzastavené práve z dôvodu, že žalobca z meškal subjektívnu 30 dňovú lehotu na podanie návrhu.\n\nOdporca ďalej poukazoval na to, že bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľ porušil ustanovenia\nčlánku 5 ods. 1 písm. a/ a b/ Kódexu schengenských hraníc a zároveň svojím konaním sa dopustil\npriestupku podľa ustanovenia § 116 ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov, v dôsledku čoho bol\npolicajtmi predvedený podľa ust. § 79 zákona o pobyte cudzincov na príslušný policajný útvar. Pretože\nsa jednalo o cudzinca, navrhovateľovi boli zabezpečené jeho práva na vyjadrenie sa v jazyku, ktorému\nrozumel (francúzsky jazyk), a preto mu bol ustanovený tlmočník. Navrhovateľ do zápisnice o vyjadrení z\n07.05.2012 uviedol, že si je vedomý, že sa na území Slovenskej republiky zdržiava neoprávnene a tiež\nuviedol, že má vedomosť, že povolenie na pobyt vo Francúzsku je falošné. Súčasne policajný útvar začal\nv zmysle platného rozhodnutia Rady č. 839/2007 z 29.11.2007 o uzavretí Dohody medzi Európskym\nspoločenstvom a Ukrajinou o readmisii osôb správne konanie za účelom vrátenia navrhovateľa späť na\núzemie Ukrajiny. Poukázal i na to, že navrhovateľ má na území Ukrajiny povolený pobyt na účel štúdia,\nako študent vysokej školy v meste Termopil.\nK tvrdeniu navrhovateľa, že Ukrajina podmieňuje prijatie svojich cudzincov na svoje územie s tým, že\ncudzinec nepožiada na území Slovenskej republiky o udelenie azylu sa odporca uviedol, že toto sa\nnezakladá na pravde. V zápisnici zo stretnutia pomocníkov pohraničných splnomocnencov Slovenskej\nrepubliky a Ukrajiny zo dňa 07.05.2012 nie je toto výslovne a ani len v náznakoch uvedené.\nK ďalšiemu navrhovateľovmu tvrdeniu, že žiadosť o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej\nochrany sú dôvodom na prepustenie navrhovateľa z Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov v\nSečovciach, odporca uviedol, že tieto tvrdenia nemajú oporu v osobitných právnych predpisoch (§ 88\nods. 3 zákona o pobyte cudzincov).\nČo sa týka tvrdenia navrhovateľa, že v súčasnosti neexistuje dôvod zaistenia cudzinca, odporca uviedol,\nže ho považuje taktiež za nepravdivý, nakoľko zaistenie navrhovateľa v danej veci bolo založené na\nriadnom rozhodnutí č. PPZ-HCP-SO11-73-013/2012 zo dňa 7. 5. 2012, pričom bol zaistený podľa § 88\nods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov na účel jeho vrátenia v zmysle Dohody medzi Európskym\nspoločenstvom a Ukrajinou o readmisii osôb, nakoľko sa neoprávnene zdržiava na území Slovenskej\nrepubliky a následne bol umiestnený do Útvaru Policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce podľa §\n88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov.\nNa tomto názore zotrval odporca i vo svojom prednese na ústnom pojednávaní.\nV podaní z 25.06.2012 doručenému Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 27.06.2012, ktoré\nnavrhovateľ označil ako „Žiadosť o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a vyjadrenie k veci“ a ktoré\nbolo zároveň replikou na vyjadrenie odporcu, navrhovateľ uviedol, že sa domnieval, že bol Oddelením\ncudzineckej polície PZ Čierna nad Tisou zaistený zákonne, avšak zmenou podstatných okolností vo\nveci zanikol účel zaistenia. Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce mal podľa navrhovateľa\npovinnosť po celý čas zaistenia skúmať účel zaistenia a v prípade zániku účelu zaistenia navrhovateľa\nprepustiť. Účel zaistenia podľa navrhovateľa zanikol v okamihu nemožnosti vrátiť navrhovateľa na\núzemie Ukrajiny, pričom naplnenie účelu zaistenia bolo zmarené následkom oficiálneho podania žiadosti\no udelenie azylu na území Slovenskej republiky.\nNavrhovateľ mal pre za to, že útvar policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce mal zákonom\nstanovenú povinnosť prepustiť ho bezodkladne potom, čo zanikol účel zaistenia.\nK vyjadreniu odporcu navrhovateľ uviedol, že nepodal opravný prostriedok o zaistení nakoľko toto\nrozhodnutie bolo podľa neho z pohľadu hmotnoprávnych predpisov zákonné a procesnou stránkou\nrozhodnutia o zaistení sa navrhovateľ nezaoberal.\nPoukázal pritom na to, že účel zaistenia môže zaniknúť bez ohľadu na zánik samotného rozhodnutia\no zaistení, pričom poukázal na znenie § 90 ods. 2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, ktoré Útvaru\npolicajného zaistenia pre cudzincov Sečovce ukladá povinnosť bezodkladne prepustiť zaisteného\ncudzinca tak z dôvodu zániku účelu zaistenia ako aj z dôvodu existencie právoplatného rozhodnutia\nsúdu. Zánik účelu zaistenia nie je podľa navrhovateľa spätý iba s existenciou právoplatného rozhodnutia\nsúd. Navrhovateľ tvrdil, že tieto dva dôvody existujú samostatne vedľa seba a súčasne sa navzájom\nnekonzumujú. Aj v prípade existencie právoplatného súdneho rozhodnutia zrušujúceho rozhodnutie o\n\nzaistení môže naďalej existovať účel zaistenia, ktorý objektívne možno zaistením naplniť. Rovnako môže\núčel zaistenia zaniknúť aj bez existencie právoplatného súdneho rozhodnutia.\nĎalej uviedol, že sa žalobou bráni proti nezákonnému zásahu odlišnému od rozhodnutia.\nProstredníctvom žaloby nenapáda rozhodnutie o jeho zaistení, ale skutočnosť, že je napriek zániku účelu\nzaistenia a žiadosti o prepustenie zo zaistenia je naďalej pozbavený svojej osobnej slobody v zaistení.\nPozbavenie osobnej slobody je pritom viazané na existenciu účelu zaistenia.\nK existencii dôvodu zaistenia zopakoval námietky uvedené v návrhu ohľadom jeho nemožnosti vrátenia\nna Ukrajinu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd vecne príslušný na konanie o návrhu\nnavrhovateľa na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v OSP (§ 246\nods. 2 písm. b/ OSP) prejednal vec dňa 28.06.2012 na ústnom pojednávaní (§ 250g ods. 1 OSP v spojení\ns § 250v ods. 8 OSP) bez účasti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, ktorý sa riadne ospravedlnil\na súhlasil, aby súd vo veci konal bez jeho prítomnosti, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu,\nako aj s vyjadrením navrhovateľa k vyjadreniu odporcu dňa 27.06.2012 a dospel k záveru, že návrhu\nnavrhovateľa nie je prípustný, a preto mu nie je možné vyhovieť.\nZ obsahu spisového materiálu mal najvyšší súd za preukázané, že navrhovateľ pri hraničnej kontrole\nhliadkou Oddelenia hraničnej kontroly Čierna nad Tisou pri kontrole medzinárodného osobného vlaku\nna vstupe z Ukrajiny do Slovenskej republiky predložil platný cestovný pas s povolením na pobyt vo\nFrancúzskej republike vo forme IDK, ktoré vykazovalo znaky falšovania, čím sa navrhovateľ na území\nSlovenskej republiky zdržiaval v rozpore s ustanovením § 2 ods. 1 písm. f/ zákona o pobyte cudzincov\na dopustil sa tak priestupku v zmysle § 118 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov, zároveň naplnil\nv zmysle § 82 ods. 1 písm. h/ zákona o pobyte cudzincov zákonný dôvod na administratívne vyhostenie\na určenie zákazu vstupu. Zo správy Národnej ústredne Interpol z 03.06.2012, ktorú pripojil odporca, je\nzrejmé, že navrhovateľ sa pokúsil opustiť Ukrajinu už v r. 2011 nelegálnym vstupom na územie Maďarska\ns falošným belgickým povolením; z Maďarka bol vyhostený 18.08.2011; na Ukrajine je navrhovateľ\nregistrovaný pre výtržníctvo a porušenie migračných zákonov.\nPrezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej polície\nSobrance, Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Čierna nad Tisou vydalo vo veci navrhovateľa\ndňa 07.05.2012 rozhodnutie č. p.: PPZ-HCP-SO11-73-013/2012 o jeho zaistení. Proti tomuto\nrozhodnutiu napriek jeho riadnemu poučeniu o možnosti podať opravný prostriedok na Krajský súd v\nKošiciach, navrhovateľ opravný prostriedok nepodal a rozhodnutie tak nadobudlo právoplatnosť.\nPodľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky je Slovenská republika zvrchovaným,\ndemokratickým a právnym štátom.\nNeoddeliteľným atribútom právneho štátu je dobre fungujúce správne súdnictvo.\nVychádzajúc z predmetu a účelu správneho súdnictva ochrana verejných subjektívnych práv fyzických\na právnických osôb zo strany správnych súdov má subsidiárny charakter vo vzťahu k ochrane, ktorú\nposkytujú orgány verejnej správy. Preto fyzická alebo právnická osoba, ktorej práva boli porušené alebo\nohrozené, má sa prioritne domáhať ochrany svojich práv na správnom orgáne. Aby nedošlo k náprave\na ochrane zo strany orgánov verejnej správy, je možné, aby sa fyzická alebo právnická osoba domáhala\nochrany svojich práv na správnych súdoch. Vyplýva to i z historicky daného a v Slovenskej republike\nústavne garantovaného postavenia správneho súdnictva, ktorého úlohou nie je nahrádzanie vecných\nkompetencií orgánov verejnej správy, ale zabezpečenie ich súdnej kontroly.\nPodľa čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí orgánov\nverejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak\nustanoví zákon. Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy v intenciách článku 46\n\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sa uskutočňuje podľa ustanovení druhej a tretej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku.\nPodľa § 244 ods. 5 veta prvá OSP súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným\nzásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov. Piata hlava\npiatej časti Občianskeho súdneho poriadku zakotvuje konanie o ochrane pred nezákonným zásahom\norgánu verejnej správy.\nPodľa § 250v ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich\nprávach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je\nrozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo\nvykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú\nalebo hrozí jeho opakovanie.\nNávrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný\npredpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí\nbyť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do\njedného roka odo dňa, keď k nemu došlo (§ 250v ods. 3 OSP).\nSúd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný (§ 250v ods. 4 veta druhá OSP).\nÚčelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je poskytnutie súdnej\nochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom\nchránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento\nzásah bol zameraný proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný za predpokladu, ak\ntaký zásah alebo jeho dôsledku trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Súdne konanie je zárukou, že súd\nuložením povinnosti odporcu nepokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné,\nobnoviť stav pred zásahom, vytvorí reálny predpoklad na eliminovanie nezákonného stavu, ktorý vznikol\nprotiprávnym konaním, prípadne aj nekonaním orgánu verejnej správy.\nNezákonný zásah nesmie mať ani formu rozhodnutia ani základ v rozhodnutí správneho orgánu,\nlebo potom sa navrhovateľ musí domáhať ochrany svojich dotknutých práv prostredníctvom celkom\nodlišného mechanizmu súdnej ochrany (napríklad prostredníctvom žaloby alebo opravného prostriedku\nv správnom súdnictve). Návrh na ochranu proti nezákonnému zásahu, nemôže byť považovaný za\nnáhradu žaloby či opravného prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu a nie je v procesnej\ndispozícií účastníka konania určiť, či podá návrh podľa piatej hlavy alebo žalobu podľa druhej hlavy\nalebo opravný prostriedok podľa tretej hlavy piatej časti OSP.\nKonanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy teda predstavuje subsidiárnu\nformu súdnej ochrany v správnom súdnictve, ktorú možno aplikovať iba v prípade, ak iná právna možnosť\nochrany chýba. V prípade, ak bolo vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy, je treba sa domáhať\nsúdnej ochrany postupom podľa druhej alebo tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.\nPodľa judikatúry ústavného súdu sťažovateľ musí vyčerpať procesné prostriedky v súlade so zákonom,\nteda musí ich uplatniť v príslušných lehotách a v súlade so zákonnými podmienkami na ich uplatnenie\n(forma, obsah). Preto, ak sťažovateľ uplatní procesný prostriedok oneskorene alebo ak nesplní\npodmienku jeho prípustnosti, teda ak zaviní jeho neúčinnosť, nastáva z procesného hľadiska rovnaká\nsituácia, ako by ich neuplatnil vôbec pozri k tomu bližšie uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky\nvo veci sp. zn. IV. ÚS 428/09 - www.concourt.sk <http://www.concourt.sk>).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) posúdiac návrh navrhovateľa v intenciách\ndefiničných znakov, ktorými je nezákonný zásah vymedzený v ustanovení § 250v OSP dospel k\n\nzáveru, že návrh navrhovateľa nie je prípustný z dôvodu, že navrhovateľ bol zaistený podľa § 88\nods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov rozhodnutím odporcu zo 07.05.2012 č. p.: PPZ-HCPSO11-73-013/2012, proti ktorému bolo prípustné domáhať sa ochrany na súde podľa tretej hlavy priatej\nčasti OSP, navrhovateľ však opravný prostriedok proti rozhodnutiu o zaistení nepodal.\nPokiaľ ide o podstatu podaného návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy,\nktorou bolo tvrdenie navrhovateľa, že neexistoval účel jeho zaistenia, resp. že tento nevznikol, treba\nzdôrazniť, že navrhovateľ zaistený na základe právoplatného rozhodnutia o zaistení, a preto návrh podľa\n§ 250v OSP nie je na mieste.\nVychádzajúc z ústavnej formulácie pojem „zásah“ možno vykladať ako aktívne konanie vykazujúce\nznaky bezprostredného „zásahu“ „pokynu“ alebo „donútenia“ zameraného priamo proti poškodenému,\nresp. proti nemu priamo vykonaného. Jeho znakom je aj to, že ním vyvolané účinky na poškodeného sú\ndefinitívne, t. j. inými prostriedkami nápravy ako súdnym donútením neodstrániteľné, čo zákonodarca\nzvýraznil neprípustnosťou takého návrhu, ktorý smeruje proti „zásahu“, na ktorého elimináciu neboli\nvyčerpané iné zákonom prípustné prostriedky.\nV danej veci došlo k obmedzeniu osobnej slobody navrhovateľa na základe rozhodnutia príslušného\nsprávneho orgánu, ktoré bolo v čase rozhodovania najvyššieho súdu právoplatné.\nVzhľadom na to, že vo veci bolo vydané rozhodnutie o zaistení, proti ktorému navrhovateľ nepodal\nopravný prostriedok, pričom návrh proti nezákonnému zásahu nemôže suplovať opravný prostriedok\nproti takémuto rozhodnutiu, nakoľko ak bolo vo veci vydané rozhodnutie, má žaloba, resp. opravný\nprostriedok prednosť pred návrhom podľa § 250v OSP je návrh neprípustný (k tomu pozri bližšie napr.\nrozsudok najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 5Sžz/1/2009).\nJe teda zrejmé, že pri existencii právoplatného rozhodnutia o zaistení nemožno akceptovať tvrdenia\nnavrhovateľa, že zo strany odporcu dochádza k nezákonnému zásahu do navrhovateľových práv.\nZo samotnej podstaty zaistenia za účelom vydania do inej krajiny v zmysle Dohody medzi Európskym\nspoločenstvom a Ukrajinou o readmisii osôb je zrejmé, že obmedzenie osobnej slobody je viazané na\núčel zaistenia vymedzený v rozhodnutí o zaistení.\nNajvyšší súd sa nestotožnil ani s názorom navrhovateľa, že neexistuje účel jeho zaistenia, resp. že\ntento nevznikol a že podaním žiadosti o udelenie azylu na území Slovenskej republiky sa podstatným\nspôsobom zmenil skutkový stav prípadu navrhovateľa.\nPodľa § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie\nštátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie\nzaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa osobitného predpisu nie je zaistením\nštátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté.\nZ citovaného zákonného ustanovenia nesporne vyplýva, že samotné podanie žiadosti o udelenie azylu a\nkonanie podľa zákona 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\no azyle“) nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho občana tretej krajiny. Navrhovateľ bol\nzaistený na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy na územie Ukrajiny, pretože neoprávnene\nvstúpil na územie Slovenskej republiky, a tento účel zaistenia trvá naďalej, a to aj počas konania o azyle,\na zanikne buď uplynutím doby, na ktorú bol navrhovateľ zaistený t. j. dňom 02.11.2012, alebo udelením\nazylu v zmysle § 8, 9 alebo 10 zákona o azyle. Neobstojí preto ani názor navrhovateľa, že okamihom\npožiadania o udelenie azylu na území Slovenskej republiky sa splnenie podmienok jeho prijatia na\núzemie Ukrajiny stalo nemožným.\n\nZ vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh navrhovateľa v zmysle\nustanovenia § 250v ods. 4 OSP zamietol ako neprípustný.\nO náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250v ods. 5OSP, nakoľko navrhovateľ má právo\nna náhradu trov konania, iba ak súd jeho návrhu vyhovel.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku\n\nn i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:fed12845-0c38-4b9c-a491-b0db57ef4ef7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 428/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 428/09 z 16. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-16", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fed12845-0c38-4b9c-a491-b0db57ef4ef7"}], "citovane_v": []}