{"guid": "bf412574-5aca-4eea-8fc4-8d488b44aac8:ca6ed0ba-e1e1-4487-ba27-48dfa5f230df", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:9012010061.1", "spisova_znacka": "8Sžz/3/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžz/3/2012 z 29. 5. 2012", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. mája 2012, sp. zn. 8Sžz/3/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:9012010061.1", "identifikacne_cislo": "9012010061", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "CSc., JUDr. Eva Babiaková", "datum_vydania": "2012-05-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Nezákonný zásah orgánu verejnej správy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250v", "nazov": "§ 250v OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250v", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250v"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250v"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ca6ed0ba-e1e1-4487-ba27-48dfa5f230df", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9012010061.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9012010061.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9012010061.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžz/3/2012\n9012010061\n29. 05. 2012\nCSc., JUDr. Eva Babiaková\nECLI:SK:NSSR:2012:9012010061.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej,\nCSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci navrhovateľa : X. O.\nO., nar. X.XX.XXXX, štátna príslušnosť M. Y. E., trvale bytom : N. Y. U. - O., R.. Y. G. O., M., M. Y. E., t. č.\nÚtvar policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, zastúpeného Mgr. Martinom Škamlom, advokátom,\nso sídlom Advokátska kancelária Škamla, s.r.o., Makovického 15, Žilina, proti odporcovi : Ministerstvo\nvnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, v konaní o ochrane pred nezákonným\nzásahom orgánu verejnej správy, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky u k l a d á odporcovi Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky vo veci\nzaistenia navrhovateľa v zmysle rozhodnutia Prezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej\npolície, Riaditeľstva hraničnej polície Sobrance, Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Čierna\nnad Tisou zo dňa 9. mája 2012, č. PPZ-HCP-5011-73-016/2012 bez zbytočného odkladu po doručení\nrozsudku p r e p u s t i ť z a i s t e n é h o : X. O. O., nar. X.XX.XXXX, štátna príslušnosť M. Y. E., z\nÚtvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce.\nO náhrade trov konania bude rozhodnuté podľa ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p.\nodôvodnenie:\nNávrhom na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v O.s.p.\nnavrhovateľ žiadal, aby súd uložil Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky bez zbytočného odkladu\nprepustiť zo zaistenia navrhovateľa z Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce. Žiadal, aby\nsúd zaviazal odporcu na náhradu trov konania.\nV návrhu navrhovateľ uviedol, že rozhodnutím Oddelenia hraničnej polície Policajného zboru Čierna\nnad Tisou, č. PPZ-HCP-5011-73-007/2012 zo dňa 19. apríla 2012 bol zaistený podľa § 88 ods. 1 písm.\na/ zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o pobyte cudzincov“) za účelom vrátenia na územie Ukrajiny v\nzmysle Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Ukrajinou o readmisii osôb a umiestnený v Útvare\npolicajného zaistenia pre cudzincov Sečovce. Navrhovateľ podal proti rozhodnutiu opravný prostriedok.\nRozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7Sp/8/2012 zo dňa 2. mája 2012 bolo uvedené\nrozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 9.\nmája 2012.\n\nOddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Čierna nad Tisou vydalo 9. mája 2012 ďalšie rozhodnutie\no zaistení navrhovateľa č. PPZ-HCP-5011-73-016/2012, ktorým navrhovateľa zaistilo na základe\nrovnakého ustanovenia, ako pri rozhodnutí zo dňa 19. apríla 2012, pričom určilo začiatok plynutia lehoty\nspätne od 19. apríla 2012, teda odo dňa vydania prvého, súdom zrušeného rozhodnutia o zaistení\nnavrhovateľa.\nNavrhovateľ v návrhu uviedol, že súčasne s návrhom na ochranu pred nezákonným zásahom podal na\nKrajský súd v Košiciach opravný prostriedok proti rozhodnutiu č. PPZ-HCP-5011-73-016/2012 zo dňa\n9. mája 2012.\nNavrhovateľ prejavil pri prvom kontakte so štátnymi orgánmi Slovenskej republiky, pri ktorom bol\nprítomný tlmočník, vôľu požiadať o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Navrhovateľ bol\nzaistený za účelom vrátenia na Ukrajinu, pričom Ukrajina podmienila prijatie navrhovateľa na svoje\núzemie tým, že navrhovateľ nepožiada o azyl na území Slovenskej republiky. Rozhodnutie o zaistení\nnavrhovateľa č. PPZ-HCP-5011-73-009/2010 zo dňa 19. apríla 2012 bolo zrušené rozsudkom Krajského\nsúdu v Košiciach zo dňa 2. mája 2012, pričom proti rozsudku nebolo možné podať opravný prostriedok.\nNavrhovateľ nebol prepustený zo zaistenia a to ani po doručení uvedeného rozsudku. Nebol prepustený\nzo zaistenia ani po právoplatnosti rozsudku dňa 9. mája 2012. Miesto toho, aby bol navrhovateľ\nprepustený zo zaistenia, Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Čierna nad Tisou vydalo dňa 9.\nmája 2012 nové rozhodnutie č. PPZ-HCP-5011-73-016/2012, ktorým opakovane zaistilo navrhovateľa\nza tým istým účelom - vrátane na základe medzinárodnej zmluvy - s tým, že v tomto rozhodnutí sa\nsnažilo opraviť chyby vytýkané v odôvodnení rozsudku Krajského súdu v Košiciach. Rozhodnutie bolo\nvydané s určením lehoty zaistenia spätne, ku dňu vydania pôvodného, už súdom zrušeného rozhodnutia\no zaistení. Tento postup nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení. Oddelenie hraničnej kontroly\nPolicajného zboru Čierna nad Tisou nemôže spätne opravovať svoje rozhodnutia. Navrhovateľ bol\nodo dňa 19. apríla 2012 pozbavený svojej osobnej slobody nezákonne. Túto nezákonnosť nemožno\nza žiadnych okolností konvalidovať spätne rozhodnutím zo dňa 9. mája 2012. pozastavenie osobnej\nslobody navrhovateľa napriek existencii a právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn.\n7Sp/8/2012 zo dňa 2. mája 2012 je nezákonným zásahom do práv navrhovateľa. Tým, že navrhovateľ\npožiadal o azyl na území Slovenskej republiky, nebola splnená podmienka jeho prijatia na územie\nUkrajiny, čím sa zneužila možnosť realizovať vrátenie navrhovateľa, ktoré je účelom jeho zaistenia. Tým\nzanikol účel zaistenia.\nNavrhovateľ poukázal na čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a žiadal,\naby súd rozhodol o zákonnosti pozbavenia jeho slobody a nariadil jeho prepustenie.\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky v písomnom vyjadrení uviedlo, že navrhovateľ dňa 19. apríla\n2012 v skorých ranných hodinách pricestoval z Ukrajiny vlakom na hraničný priechod Čierna nad Tisou,\npričom pri kontrole cestovných dokladov bolo zistené, že doklad - povolenie na pobyt Francúzskej\nrepubliky č. F 73973 9637 je falošné. Bolo preukázané, že navrhovateľ porušil ustanovenie čl. 5 ods.\n1 písm. a/ a b/ Kódexu schengenských hraníc a súčasne sa svojim konaním dopustil priestupku podľa\n§ 118 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov. Navrhovateľ bol za účelom readmisie na Ukrajine\nzaistený rozhodnutím zo dňa 19. apríla 2012, č. PPZ-HCP-5011-73-007/2012 policajného útvaru podľa §\n88 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov. Uvedené rozhodnutie bolo zrušené rozsudkom Krajského\nsúdu v Košiciach sp. zn. 7Sp/8/2012 zo dňa 2. mája 2012.\nDňa 9. mája 2012 vydal policajný útvar nové rozhodnutie o zaistení č. PPZ-HCP-5011-73-016/2012,\npričom navrhovateľ podal proti rozhodnutiu opravný prostriedok. Krajský súd v Košiciach vytýčil\npojednávanie na deň 29. mája 2012. Odporca vo vyjadrení navrhol, aby súd s poukazom na ustanovenie\n§ 104 O.s.p. konanie zastavil, keďže súčasne prebieha konanie na krajskom súde. Alternatívne odporca\nnavrhol, aby súd zamietol návrh navrhovateľa ako nedôvodný alebo neprípustný, lebo nie sú splnené\npodmienky ustanovené v ustanovení § 250v ods. 1 a ods. 3 O.s.p.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na konanie o návrhu navrhovateľa na\nochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v O.s.p. (§ 246 ods. 2 písm.\nb/ O.s.p. v spojení s § 250v ods. 2 O.s.p.) vo veci nariadil podľa § 250g ods. 1 O.s.p. pojednávanie\nna deň 29. mája 2012. V predmetnej veci bolo nariadené pojednávanie s ohľadom na charakter veci\npodľa § 51 O.s.p. a termín pojednávania bol oznámený e-mailom právnemu zástupcovi navrhovateľa.\nPredvolanie na pojednávanie bolo doručené 28. mája 2012 Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky\nsúdnym doručovateľom.\nSúd pojednával v prítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa a odporcu.\nPrávny zástupca navrhovateľa uviedol, že trvá na podanom návrhu a žiada, aby súd uložil odporcovi\nprepustiť navrhovateľa z Útvaru Policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce. Uviedol, že návrhom\nbol žalovaný postup zo strany policajného útvaru, ktorý ani po právoplatnosti rozhodnutia krajského\nsúdu neprepustil navrhovateľa zo zaistenia, ale vydal nové rozhodnutie o zaistení. Oddelenie hraničnej\nkontroly PZ Čierna nad Tisou postupovalo v rozpore s § 90 ods. 1 písm. d/ a § 90 ods. 2 písm. b/ bod 2\no pobyte cudzincov. Predložil súdu fotokópiu žiadosti o bezodkladné prepustenie navrhovateľa zo dňa\n9. mája 2012, o ktorej nebolo rozhodnuté. Uviedol, že treba aplikovať čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd.\nPrávna zástupkyňa odporcu uviedla, že zotrváva na podanom písomnom vyjadrení\nzo dňa 25.\nmája 2012. V danej veci neboli splnené podmienky na podanie návrhu, ktoré sú stanovené v ustanovení\n§ 250v O.s.p. Zaistenie navrhovateľa nebolo v rozpore s čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd. Navrhla návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť.\nZo spisu, ktorý predložil odporca, bolo zistené, že rozhodnutím č. PPZ-HCP-5011-73-016/2012 zo dňa\n9. mája 2012 v zmysle § 88 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov bol zaistený navrhovateľ na\núčel vrátenia podľa Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Ukrajinou o readmisii osôb, nakoľko\nsa neoprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky. Navrhovateľ bol umiestnený do Útvaru\npolicajného zaistenia pre cudzincov Sečovce na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do 10. októbra\n2012 s tým, že lehota plynie od 19. apríla 2012 od 16,50 hod.\nPredsedníčka senátu oboznámila na pojednávaní rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn.\n7Sp/11/2012 zo dňa 29. mája 2012 (bol doručený e-mailovou poštou). Týmto rozsudkom krajský súd\npodľa § 250l ods. 2, § 250q ods. 2, § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. zrušil rozhodnutie z 9. mája 2012,\nč. PPZ-HCP-5011-73-016/2012 a vec vrátil Oddeleniu hraničnej kontroly Policajného zboru Čierna nad\nTisou na ďalšie konanie. Proti rozsudku nie je prípustné odvolanie v zmysle ustanovenia § 250s O.s.p.\nRozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29. mája 2012.\nPodľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky je Slovenská republika zvrchovaným,\ndemokratickým a právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je dobre fungujúce správne\nsúdnictvo.\nOchrana verejných subjektívnych práv fyzických a právnických osôb zo strany správnych súdov má\nsubsidiárny charakter vo vzťahu k ochrane, ktorú poskytujú orgány verejnej správy. Preto fyzická alebo\nprávnická osoba, ktorej práva boli porušené alebo ohrozené, má sa prioritne domáhať ochrany svojich\npráv na správnom orgáne. Ak nedošlo k náprave a ochrane zo strany orgánov verejnej správy, je možné,\naby fyzická alebo právnická osoba sa domáhala ochrany svojich práv na správnych súdoch. Vyplýva to\nz historicky daného a v Slovenskej republike ústavne garantovaného postavenia správneho súdnictva,\nktorého úlohou nie je nahrádzanie vecných kompetencií orgánov verejnej správy, ale zabezpečenie ich\nsúdnej kontroly.\n\nPodľa čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí orgánov\nverejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak\nustanoví zákon. Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy v intenciách článku 46\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sa uskutočňuje podľa ustanovení druhej a tretej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku.\nPodľa § 244 ods. 5, veta prvá O.s.p. súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným\nzásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov. Piata hlava\npiatej časti Občianskeho súdneho poriadku zakotvuje konanie o ochrane pred nezákonným zásahom\norgánu verejnej správy.\nÚčelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je poskytnutie súdnej\nochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom\nchránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento\nzásah bol zameraný proti nej alebo v jeho dôsledky bol proti nej priamo vykonaný za predpokladu, ak\ntaký zásah alebo jeho dôsledku trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Súdne konanie je zárukou, že súd\nuložením povinnosti odporcu nepokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné,\nobnoviť stav pred zásahom, vytvorí reálny predpoklad na eliminovanie nezákonného stavu, ktorý vznikol\nprotiprávnym konaním, prípadne aj nekonaním orgánu verejnej správy.\nPrávna úprava správneho súdnictva v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku na rozdiel od konania\nv občianskoprávnych veciach ustanovuje rigoróznu úpravu jednotlivých úkonov. To platí aj rovnako pre\nkonanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v O.s.p. keďže v\nodseku 8 citovaného ustanovenia je stanovené, že na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia\nprvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.\nKonanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy predstavuje subsidiárnu formu\nsúdnej ochrany v správnom súdnictve, ktorú možno aplikovať iba v prípade, ak iná právna možnosť\nochrany chýba. V prípade ak bolo vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy je treba sa domáhať\nsúdnej ochrany postupom podľa druhej alebo tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.\nCieľom ochrany podľa § 250v O.s.p. je teda ukončenie nezákonného zásahu správneho orgánu, proti\nktorému sa fyzická alebo právnická osoba nemôže brániť inými prostriedkami.\nSúd v danej veci musel posúdiť, či došlo k naplneniu jednotlivých znakov, ktorými je nezákonný zásah\nv ustanovení § 250v O.s.p. vymedzený:\nMusí ísť o návrh, v ktorom fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a\nprávom chránených záujmoch a\n- ide o nezákonný zásah orgánu verejnej správy,\n- zásah nie je rozhodnutím,\n- zásah bol zameraný priamo proti fyzickej alebo právnickej osobe alebo proti nim vykonaný,\n- dôsledky zásahu trvajú alebo hrozí jeho opakovanie,\n- navrhovateľ vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis,\n- návrh bol podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr\nvšak do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.\n\nZ citovaného ustanovenia vyplýva aj negatívne vymedzenie, že návrh nie je úspešný, ak sa navrhovateľ\ndomáha iba určovacieho výroku, že zásah je alebo bol nezákonný.\nPrávne posúdenie splnenia definičných znakov, ktorými je nezákonný zásah v ustanovení § 250v O.s.p.\nvymedzený, predstavuje rozhodovanie vo veci samej, t.j. v merite veci.\nNajvyšší súd posúdil návrh navrhovateľa v intenciách definičných znakov, ktorými je nezákonný zásah\nvymedzený v ustanovení § 250v O.s.p., a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa v čase jeho podania\nnebol prípustný, keďže navrhovateľ v zastúpení svojim advokátom podal proti rozhodnutiu o zaistení\nzo dňa 19. apríla 2012, č. PPZ-HCP-5011-73-016/2012 opravný prostriedok, ktorú skutočnosť uviedol\nnavrhovateľ v zastúpení svojim advokátom aj v podanom návrhu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky musel vychádzať z novej skutkovej okolnosti, ktorú predstavuje\nrozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29. mája 2012, sp. zn. 7Sp/11/2012, ktorým bolo\nzrušené rozhodnutie Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Čierna nad Tisou, ktoré v čase\nrozhodovania najvyššieho súdu nebolo právoplatné, ale nie je voči nemu prípustný opravný prostriedok.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky neposudzoval zákonnosť rozhodnutia o zaistení navrhovateľa, ale\nnásledok, ktorý na jeho základe vznikol, t.j. obmedzenie osobnej slobody navrhovateľa. Musel prihliadnuť\nna skutočnosť, že rozhodnutie o zaistení navrhovateľa bolo krajským súdom zrušené.\nÚstava Slovenskej republiky zaručuje osobnú slobodu v čl. 17.\nÚstavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre viackrát zdôraznil nevyhnutnosť dôslednej\nochrany osobnej slobody. Išlo najmä o rozhodnutia vo väzobných veciach (napr. II. ÚS 76/02, IV. ÚS\n171/03) a pri detenciach zo zdravotných dôvodov (napr. I. ÚS 79/93). Osobitnú pozornosť venoval\nzaisteniu za účelom vyhostenia v Náleze sp. zn. II. ÚS 264/09-81 zo dňa 19. októbra 2010, v ktorom\nuviedol: ,,Zákon umožňuje štátu, aby mal vo fyzickej dispozícii osobu, u ktorej prebieha vyhosťovacie\nkonanie, aby mohlo byť realizované. Z tohto pohľadu je potrebné vnímať aj nevyhnutnosť zaistenia.\nAdministratívne zaistenie nemusí byť nevyhnutné tým spôsobom, ako je pri väzbe v trestnom konaní,\nkde musia byť naplnené väzobné dôvody.\nPrávo na osobnú slobodu patrí k najzákladnejším ľudským právam. Toto právo garantuje nielen Ústava\nSlovenskej republiky, ale aj Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,Dohovor“).\nV prvej vete čl. 5 ods. 1 Dohovoru sa zaručuje každému právo na slobodu a bezpečnosť. To znamená,\nže sa vzťahuje na občanov Slovenskej republiky ako aj na cudzincov. Pozitívny výpočet dôvodov\npozbavenia osobnej slobody vymedzený v čl. 5 ods. 1 Dohovoru je potom doplnený negatívnym\nvymedzením (kedy a za akých podmienok nemôže byť človek pozbavený osobnej slobody) v čl. 1\nDodatkového protokolu č. 4 k Dohovoru, ktorý je záväzný aj pre Slovenskú republiku.\nDôvodom pozbavenia osobnej slobody je v zmysle čl. 5 ods. 1, písm. f/ Dohovoru zákonné zatknutie\nalebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa jej zabránilo nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby,\nproti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.\nČlánok 5 ods. 4 Dohovoru sa vzťahuje na všetky prípady pozbavenia slobody vymenované v čl. 5 ods. 1,\nteda aj na zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie osobnej slobody osoby, proti ktorej prebieha konanie\no vyhostenie podľa čl. 5 ods. 1, písm. f/ Dohovoru. Podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru každý, kto bol pozbavený\nslobody niektorým zo spôsobov uvedených v čl. 5 ods. 1 Dohovoru, má právo podať návrh na konanie,\nv ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak\nje pozbavenie slobody nezákonné. Účelom čl. 5 ods. 4 Dohovoru je zabezpečiť zatknutým alebo inak\nslobody pozbaveným osobám právo na súdnu previerku zákonnosti opatrenia, ktorým boli pozbavené\n\nslobody. Ak rozhodnutie o pozbavení slobody vydal správny orgán, čl. 5 ods. 4 Dohovoru nepochybne\nzaväzuje štát poskytnúť osobe pozbavenej slobody možnosť obrátiť sa na súd.\nČlánok 5 ods. 4 Dohovoru zaručuje osobe pozbavenej slobody jednak právo na urýchlené rozhodovanie\no zákonnosti pozbavenia slobody, ale tiež aj právo na periodickú kontrolu dôvodnosti ďalšieho trvania\ntohto obmedzenia. Z hľadiska rýchlosti konania o pozbavení slobody by malo ísť o lehoty rátané na dni,\nresp. týždne, nie však už na mesiace (Sanchez - Reisse v. Švajčiarsko, sťažnosť č. 9862/82, rozsudok\nz 21. októbra 1986, Bezicheri v. Taliansko, sťažnosť č. 11400/85, rozsudok z 25. októbra 1989).\nPodstatou podaného návrhu navrhovateľa na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej\nsprávy bolo tvrdenie navrhovateľa, že odpadol účel jeho zaistenia stanovený v rozhodnutí, keďže\nrozhodnutie o zaistení bolo zrušené.\nZo samotnej podstaty zaistenia za účelom vyhostenia je zrejmé, že obmedzenie osobnej slobody je\nviazané na účel zaistení vymedzený v rozhodnutí o zaistení.\nPri osobnej slobode je veľmi bezprostredne priam na nerozlíšenie previazaný hmotnoprávny a\nprocesnoprávny komponent a preto aj ochrana osobnej slobody je tak podrobne upravená v Ústave\nSlovenskej republiky a Dohovore o ľudských právach a základných slobodách.\nObmedzenie osobnej slobody zaručenej v čl. 17 Ústavy Slovenskej republiky je možné iba na základe\nzákona.\nĎalej je nevyhnutné, aby obmedzenie obstálo z hľadiska princípu proporcionality. Princíp proporcionality\npredstavuje jednak metodologický koncept na posúdenie v kolízii stojacich ústavne chránených hodnôt,\nnemožno mu ale odoprieť ani hmotnoprávny význam. V uvedenom princípe je totiž obsiahnutý aj príkaz\nna minimalizáciu zásahu do základného práva a slobody, a to s ohľadom na cieľ, ktorý toto obmedzenie\nsleduje.\nÚstavný súd uvedený princíp vyložil v niekoľkých svojich doterajších rozhodnutiach (porovnaj\npredovšetkým nálezy sp. zn. PL. ÚS 3/00 z 24. apríla 2001 a sp. zn. PL. ÚS 67/07 zo 6. februára\n2008). Obmedzenie základného práva z hľadiska uvedeného princípu musí v prvom rade sledovať\nlegitímny cieľ, resp. účel, ktorý obstojí s ohľadom na ústavne ustanovený obsah dotknutého základného\npráva. Nestačí teda akýkoľvek dôvod na obmedzenie základného práva, ale musí ísť o dôvod, ktorému\ns ohľadom na ústavný poriadok možno priznať obdobnú právnu relevanciu, akú má obmedzované\nzákladné právo. V zásade tak bude týmto cieľom iné základné právo alebo iný ústavou ustanovený\nverejný záujem. V ďalšom kroku je nevyhnutné pristúpiť k posúdeniu samotného obmedzenia. Toto\nobmedzenie musí v prvom rade obstáť z hľadiska vhodnosti, teda musí byť vhodné dosiahnuť sledovaný\ncieľ. Ďalším posudzovaným krokom musí byť otázka potrebnosti (nevyhnutnosti) tohto obmedzenia.\nPodstatou tohto kroku je posúdenie obmedzenia z hľadiska existencie možných iných normatívnych\nprostriedkov vo vzťahu k uvedenému cieľu, a teda či ho nemožno dosiahnuť iným normatívnym\nprostriedkom, ktorý by obmedzoval dotknuté základné právo v menšej intenzite. Napokon, posledným\nktorom je posúdenie proporcionality v užšom rozsahu, teda posúdenie v kolízii stojacich ústavných\nhodnôt, v danom prípade základného práva, do ktorého má byť zasiahnuté, a základného práva alebo\niného verejného záujmu, ktorého realizáciu alebo dosiahnutie sleduje posudzované obmedzenie.\nV danej veci došlo k obmedzeniu osobnej slobody na základe rozhodnutia, ktoré bolo v čase\nrozhodovania najvyššieho súdu zrušené, a proti rozsudku krajského súdu nie je prípustný opravný\nprostriedok.\nPreto najvyšší súd vychádzajúc z princípu proporcionality posúdil verejný záujem a právo navrhovateľa\nna osobnú slobodu. Keďže rozhodnutie o zaistení bolo krajským súdom zrušené, odpadol dôvod na\n\nobmedzenie osobnej slobody navrhovateľa. Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z čl. 5 ods.\n4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodol rozsudkom tak, že uložil odporcovi\nvo veci zaistenia navrhovateľa v zmysle rozhodnutia Prezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej a\ncudzineckej polície, Riaditeľstva hraničnej polície Sobrance, Oddelenia hraničnej kontroly Policajného\nzboru Čierna nad Tisou zo dňa 9. mája 2012, č. PPZ-HCP-5011-73-016/2012 bez zbytočného odkladu\npo doručení rozsudku prepustiť zaisteného : X. O. O., nar. X.XX.XXXX, štátna príslušnosť M. Y. E., z\nÚtvaru Policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce.\n.\nO náhrade trov konania rozhodne najvyšší súd podľa ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2012).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}