{"guid": "be49e2f1-dfa2-4102-b570-c3fbd25618b7:34777315-6949-4d14-a679-e357b5279212", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:9012010041.1", "spisova_znacka": "8Sžz/2/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžz/2/2012 z 28. 6. 2012", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2012, sp. zn. 8Sžz/2/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:9012010041.1", "identifikacne_cislo": "9012010041", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "CSc., JUDr. Eva Babiaková", "sudca_id": 440, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/csc-judr-eva-babiakova-440", "datum_vydania": "2012-06-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Nezákonný zásah orgánu verejnej správy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250v.odsek-4", "nazov": "§ 250v ods. 4 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250v.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250v"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250v"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/34777315-6949-4d14-a679-e357b5279212", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9012010041.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9012010041.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9012010041.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžz/2/2012\n9012010041\n28. 06. 2012\nCSc., JUDr. Eva Babiaková\nECLI:SK:NSSR:2012:9012010041.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej,\nCSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera, v právnych veciach navrhovateľa :\nSlovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, zastúpený Mgr. Ľuboslavom Kohútom,\nzamestnancom navrhovateľa, proti odporcovi : Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky, so sídlom\nTovárenská 7, Bratislava 24, v konaní na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy,\njednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky návrh z a m i e t a .\nNavrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNávrhom na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa ustanovenia § 250v\nO.s.p. navrhovateľ žiadal, aby súd odporcovi zakázal pokračovať v porušovaní práv navrhovateľa v\nprocese konzultácií podľa zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „Zákon č.\n351/2011 Z.z.) a prikázal odporcovi obnoviť stav pred zásahom :\na) začínať proces konzultácií vo veci návrhu opatrení : Analýzy veľkoobchodného relevantného trhu č. 4\na Analýzy veľkoobchodného relevantného trhu č. 5 zverejnených dňa 16. januára 2012 na konzultačnom\nmieste na webovom sídle Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky v súlade so zákonom č.\n71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov,\nb) viesť spis konzultácií vo veci návrhu opatrení : Analýzy veľkoobchodného relevantného trhu č. 4 a\nAnalýzy veľkoobchodného relevantného trhu č. 5,\nc) dodržiavať postupnosť procesných úkonov v konzultáciách vo veci návrhu opatrení : Analýzy\nveľkoobchodného relevantného trhu č. 4 a Analýzy veľkoobchodného relevantného trhu č. 5\nstanovených Zákonom, a tým súčasne uplatňovať postupy a inštitúty stanovené správnym poriadkom\ntak, aby boli zachované a chránené všetky práva a oprávnené záujmy spoločnosti Slovak Telekom, a.s.\na ďalších účastníkov konania vyplývajúce zo správneho poriadku a zákona č. 351/2011 Z.z.\nŽiadal, aby odporca bol zaviazaný k náhrade trov konania.\nV návrhu navrhovateľ uviedol, že pripomienky a stanovisko k návrhu v procese konzultácií predložil\nlistom dňa 16. februára 2012, pričom dňa 24. februára 2012 navrhovateľovi bol doručený list odporcu\nzo dňa 20. februára 2012, v ktorom bolo uvedené ,,proces konzultácií nie je konaním, v ktorom sa\nrozhoduje o právach a právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických\nosôb, preto na tento proces nie je možné aplikovať režim správneho poriadku“. Následne dňa 28.\nfebruára 2012 odporcovi adresoval žiadosť o nazretie do správnych spisov, pričom listom dňa 7. marca\n2012 mu odporca oznámil, že žiadosť o nazretie do správnych spisov považuje za neopodstatnenú.\n\nVšetky písomnosti týkajúce sa konzultácií sú transparentne zverejnené na internetovej stránke úradu.\nOdporca v liste uviedol, že okrem uverejnených písomností nedisponuje ďalšími písomnosťami a ani\niným podkladom rozhodnutia. Dňa 18. marca 2012 navrhovateľ zaslal odporcovi sťažnosť pre porušenie\npráv a chránených záujmov spoločnosti Slovak Telekom, a.s.\nNezákonnosť zásahu zdôvodnil navrhovateľ v návrhu nasledovne : Ustanovenie § 74 ods. 2 zákona č.\n351/2011 Z. z. na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy § 72 ods. 2 písm. a/ zákona č. 610/2003\nZ. z., konzultácie nijako nevyníma spod pôsobnosti správneho poriadku. Proces konzultácií je teda\nv zmysle zákona č. 351/2011 Z. z. nepochybne postupom, na ktorý je odporca povinný aplikovať\nustanovenia správneho poriadku a rešpektovať práva všetkých účastníkov konania. Keďže sa na\nkonanie - proces konzultácií vzťahuje správny poriadok, odporca bol povinný viesť správne spisy a\numožniť navrhovateľovi do nich nahliadnuť. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky, sp. zn. 3Sžz/3/2010. Odporca tým, že nevedie spis procesu konzultácií analýz\nnesplnil základnú požiadavku na kontrolu zákonnosti jeho postupu a výkonu právomoci a súčasne\nneumožnil navrhovateľovi realizovať práva účastníka konania.\nOdporca vo vyjadrení k návrhu navrhol, aby súd návrh zamietol v plnom rozsahu ako neprípustný\nalebo nedôvodný. Namietal, že navrhovateľ nesplnil subjektívnu prekluzívnu lehotu na podanie návrhu\nstanovenú v § 250v ods. 3 O.s.p., keďže národné konzultácie začali dňa 16. januára 2012 uverejnením\nAnalýzy relevantného trhu na webovom sídle Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky. Keďže\nnavrhovateľ zaslal pripomienky v lehote jedného mesiaca, musel sa o začiatku konzultácií dozvedieť\nnajneskôr dňa 16. februára 2012. Z tohto dôvodu žiadal o odmietnutie návrhu. Proces konzultácií\nnemožno podriadiť správnemu poriadku. Proces konzultácií je komplexne upravený v § 10 zákona č.\n351/2011 Z. z., ktorý je výsledkom transpozície článkov 7 a 7a Smernice Európskeho parlamentu a Rady\nč. 2002/21/ES zo dňa 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné\nsiete a služby. Proces konzultácií nie je konaním, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány\nrozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb.\nPostup podľa správneho poriadku by bol v rozpore s rozhodnutím Komisie zo dňa 19. mája 2011,\nč. C(2011)3645. Komisia uviedla, že doručenie oznámenia výhradne spoločnosti Slovak Telekom,\na.s. predstavuje postup, pri ktorom sa so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. zaobchádza inak a\nprivilegovaným spôsobom. Komisia vyzvala odporcu, aby v budúcnosti zaistil v národných konzultáciách\nrovnaké zaobchádzanie so všetkými trhovými subjektmi. Odporca uviedol, že v procese konzultácií\npostupoval v súlade so zákonom a preto nemohlo dôjsť k porušeniu procesných práv navrhovateľa.\nOdporca doručil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky oznámenie o začatí správneho konania vo veci\nurčenia významného podniku o uloženia povinností na relevantnom trhu č. 4 zo dňa 9. mája 2012, č.\n443/OER/2012, ktoré bolo doručené navrhovateľovi.\nNavrhovateľ vo vyjadrení k vyjadreniu odporcu uviedol, že lehotu na podanie návrhu podľa § 250v O.s.p.\ndodržal, keďže sa o nezákonnom zásahu pod č. 1 dozvedel až dňa\n22. marca 2012,\nktorého dňa zverejnil odporca na svojom konzultačnom mieste na webovom sídle odporcu finálne znenie\noboch dotknutých relevantných trhov č. 4 a č. 5. Pokiaľ ide o zásah pod č. 2, odporca listom zo dňa 7.\nmarca 2012, ktorý bol doručený navrhovateľovi dňa 13. marca 2012, oznámil, že nahliadnutie do spisu\nnepovoľuje.\nUviedol, že na proces konzultácií sa musí vzťahovať správny poriadok s ohľadom\nna\núpravu obsiahnutú v zákone č. 351/2011 Z. z. Pokiaľ ide o rozhodnutie Komisie, toto pochádza z obdobia\nplatnosti predchádzajúcej právnej úpravy - zákona č. 610/2003 Z. z. Odporca mal povinnosť viesť\nadministratívny spis správneho konania - konzultácií podľa\n§ 10 zákona č. 351/2011 Z. z.\nZotrval v plnom rozsahu na návrhu zo dňa 12. apríla 2012.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na konanie o návrhu navrhovateľa na\nochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v O.s.p. (§ 246 ods. 2 písm.\nb/ O.s.p. v spojení s § 250v ods. 8 O.s.p.) vo veci nariadil podľa § 250g ods. 1 pojednávanie na deň\n28. júna 2012.\nNa pojednávaní dňa 28. júna 2012 navrhovateľ - jeho právny zástupca uviedol, že trvá na podanom\nnávrhu a na rozdiel od písomného návrhu, neuplatňuje náhradu trov konania.\nZa súčasnej právnej\núpravy sa na konzultácie podľa § 10 zákona č. 351/2011 Z. z. vzťahuje zákon o správnom konaní, pričom\n\nzotrval na argumentoch uvedených v podanom návrhu. Súdu predložil rozhodnutie navrhovateľa zo dňa\n30. apríla 2012, č. 433/OER/2012, proti ktorému rozhodnutiu podal rozklad. Namietal, že z obsahu tohto\nrozhodnutia (s. 79) je tiež zrejmé, že na proces konzultácií sa musí vzťahovať zákon o správnom konaní.\nPrávny zástupca odporcu uviedol, že trvá na dôvodoch, ktoré podrobne vyjadril v písomnom vyjadrení\nk návrhu zo dňa 9. mája 2012. Proces konzultácií nemá a nemôže mať charakter správneho konania.\nNavrhol, aby súd návrh zamietol.\nRozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. júna 2012.\nPodľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky je Slovenská republika zvrchovaným,\ndemokratickým a právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je dobre fungujúce správne\nsúdnictvo.\nOchrana verejných subjektívnych práv fyzických a právnických osôb zo strany správnych súdov má\nsubsidiárny charakter vo vzťahu k ochrane, ktorú poskytujú orgány verejnej správy. Preto fyzická alebo\nprávnická osoba, ktorej práva boli porušené alebo ohrozené, má sa prioritne domáhať ochrany svojich\npráv na správnom orgáne. Ak nedošlo k náprave a ochrane zo strany orgánov verejnej správy, je možné,\naby fyzická alebo právnická osoba sa domáhala ochrany svojich práv na správnych súdoch. Vyplýva to\nz historicky daného a v Slovenskej republike ústavne garantovaného postavenia správneho súdnictva,\nktorého úlohou nie je nahrádzanie vecných kompetencií orgánov verejnej správy, ale zabezpečenie ich\nsúdnej kontroly.\nPodľa čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí orgánov\nverejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak\nustanoví zákon. Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy v intenciách článku 46\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sa uskutočňuje podľa ustanovení druhej a tretej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku.\nPodľa § 244 ods. 5, veta prvá O.s.p. súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným\nzásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov. Piata hlava\npiatej časti Občianskeho súdneho poriadku zakotvuje konanie o ochrane pred nezákonným zásahom\norgánu verejnej správy.\nÚčelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je poskytnutie súdnej\nochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená\nna svojich\nprávach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je\nrozhodnutím, a tento zásah bol zameraný proti nej alebo v jeho dôsledkoch bol proti nej priamo vykonaný\nza predpokladu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Súdne konanie\nje zárukou, že súd uložením povinnosti odporcu nepokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a\nv príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom, vytvorí reálny predpoklad na eliminovanie\nnezákonného stavu, ktorý vznikol protiprávnym konaním, prípadne aj nekonaním orgánu verejnej správy.\nPrávna úprava správneho súdnictva v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku\nna rozdiel\nod konania v občianskoprávnych veciach ustanovuje rigoróznu úpravu jednotlivých úkonov. To platí aj\nrovnako pre konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v O.s.p.\nkeďže v odseku 8 citovaného ustanovenia je stanovené, že na konanie podľa tejto hlavy sa použijú\nustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.\nKonanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy predstavuje subsidiárnu formu\nsúdnej ochrany v správnom súdnictve, ktorú možno aplikovať\niba v prípade, ak iná\nprávna možnosť ochrany chýba. V prípade ak bolo vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy je treba\nsa domáhať súdnej ochrany postupom podľa druhej alebo tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku.\nObčiansky súdny poriadok v ustanovení § 250v pojem ,,zásah“ nedefinuje; jeho definíciu neobsahuje\nani iný zákon. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ide o súdnu ochranu pred faktickými nezákonnými\nzásahmi orgánov verejnej moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo iným individuálnym aktom. Judikatúra\npovažuje za zásah nezákonný resp. v širšom zmysle protiprávny útok orgánov verejnej moci proti\n\nsubjektívnym verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu verejnej\nsprávy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne, prípadne nečinnosti. Musí ísť o priamy zásah do\nsubjektívnych verejných práv (napr. porušenie práva na život, práva na osobnú slobodu, práva na\nochranu vlastníctva, práva na ochranu obydlia a pod.). Takýto zásah orgánu verejnej správy správny súd\nnemôže zrušiť, môže však správnemu orgánu zakázať, aby v porušovaní dotknutého práva pokračoval\na ak je to možné správnemu orgánu prikázať, aby obnovil stav pred zásahom.\nCieľom ochrany podľa § 250v O.s.p. je teda ukončenie nezákonného zásahu správneho orgánu, proti\nktorému sa fyzická alebo právnická osoba nemôže brániť inými prostriedkami.\nSúd v danej veci musel posúdiť, či došlo k naplneniu jednotlivých znakov, ktorými je nezákonný zásah\nv ustanovení § 250v O.s.p. vymedzený:\nMusí ísť o návrh, v ktorom fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola ukrátená\nna svojich\nprávach a právom chránených záujmoch a\n- ide o nezákonný zásah orgánu verejnej správy,\n- zásah nie je rozhodnutím,\n- zásah bol zameraný priamo proti fyzickej alebo právnickej osobe alebo proti nim vykonaný,\n- dôsledky zásahu trvajú alebo hrozí jeho opakovanie,\n- navrhovateľ vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis,\n- návrh bol podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr\nvšak do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.\nZ citovaného ustanovenia vyplýva aj negatívne vymedzenie, že návrh nie je úspešný, ak sa navrhovateľ\ndomáha iba určovacieho výroku, že zásah je alebo bol nezákonný.\nPrávne posúdenie splnenia definičných znakov, ktorými je nezákonný zásah v ustanovení § 250v O.s.p.\nvymedzený, predstavuje rozhodovanie vo veci samej, t.j. v merite veci.\nNajvyšší súd posúdil návrh navrhovateľa v intenciách definičných znakov, ktorými je nezákonný zásah\nvymedzený v ustanovení § 250v O.s.p., a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.\nZákladným poslaním zákona č. 351/2011 Z. z. bola transpozícia nových smerníc Európskeho parlamentu\na Rady do právneho poriadku Slovenskej republiky. Ide o nasledovné dokumenty:\n- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa mení a\ndopĺňa smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických\nkomunikačných sietí a služieb, smernica 2002/58/ES týkajúca sa spracovávania osobných údajov a\nochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií a nariadenie (ES) č. 2006/2004 o spolupráci\nmedzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa.\n- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa menia a\ndopĺňajú smernice 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a\nslužby, 2002/19/ES o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení a\n2002/20/ES o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby. Tretím dokumentom je\nNariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1211/2009 z 25. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje\nOrgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) a jeho úrad.\nProces konzultácií je jedným zo základných nástrojov regulácie trhu elektronických komunikácií. Právna\núprava subsumovaná v ustanovení § 10 zákona č. 351/2011 Z. z. vymedzuje rozsah návrhov opatrení, ku\nktorým má úrad povinnosť uskutočniť vnútroštátne konzultácie, ako aj tých, ktorý je povinný konzultovať\nna úrovni Európskej únie.\nPodľa § 10 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. pred prijatím opatrenia, ktoré bude mať značný vplyv na\nrelevantný trh, alebo ak to ustanovuje tento zákon umožní úrad dotknutým osobám vyjadriť sa k návrhu\nopatrenia. Lehota na vyjadrenie je jeden mesiac odo dňa zverejnenia návrhu opatrenia; v zložitých\nprípadoch môže byť lehota predĺžená najviac na dva mesiace. Ak je to primerané, úrad v čo najväčšej\nmiere prihliadne na stanoviská združení koncových užívateľov, výrobcov telekomunikačných zariadení\na podnikov.\nPodľa ods. 2 účel konzultácií úrad zriadi a spravuje na svojom webovom sídle konzultačné miesto,\nna ktorom zverejní pravidlá upravujúce postup úradu a dotknutých osôb v procese konzultácií, návrhy\n\nopatrení, predložené pripomienky okrem informácií, ktoré sú označené ako predmet obchodného\ntajomstva a výsledky konzultácii vrátane vyhodnotenia pripomienok.\nV zmysle ods. 3 výsledky konzultácií, vrátane vyhodnotenia pripomienok, úrad zverejní na konzultačnom\nmieste do jedného mesiaca od uplynutia lehoty na vyjadrenie podľa ods. 1.\nMedzi účastníkmi nebola sporná skutočnosť, že odporca dňa 16. januára 2012\nna\nkonzultačnom mieste na svojom webovom sídle zverejnil návrhy opatrení : Analýzu veľkoobchodného\nrelevantného trhu č. 4 - veľkoobchodný fyzický prístup a Analýzu veľkoobchodného relevantného trhu č.\n5 - veľkoobchodný širokopásmový prístup a vyzval dotknuté osoby vyjadriť sa k predmetným návrhom.\nNavrhovateľ v návrhu tvrdil, že bol ukrátený na svojich právach a chránených záujmoch zásahom\nodporcu, ktorý ho neupovedomil o začatí správneho konania podľa § 18 ods. 3 správneho poriadku a v\ndôsledku neaplikovania správneho poriadku odporcom v procese konzultácií analýz. Ďalej tvrdil, že išlo\no zásah do práv podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku najmä do práva navrhovateľa nazerať do spisu\npodľa § 23 ods. 1 správneho poriadku a zároveň aj do práva vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia podľa\n§ 33 ods. 2 správneho poriadku, a to nečinnosťou odporcu, nevedením spisu o procesoch konzultácií\nanalýz. Návrh odôvodnil ustanovením § 74 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z., podľa ktorého sa na konanie\npodľa tohto zákona, teda aj na konzultácie podľa § 10 vzťahuje správny poriadok. Ustanovenie § 74\nods. 2, na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy (§ 72 ods. 2 písm. a/ zákona č. 610/2003 Z. z.),\nkonzultácie nijako nevyníma spod pôsobnosti správneho poriadku.\nPodľa názoru najvyššieho súdu navrhovateľ nepreukázal, že by boli splnené podmienky stanovené\nObčianskym súdnym poriadkom v ustanovení § 250v na podanie návrhu na ochranu pred nezákonným\nzásahom orgánu verejnej správy.\nPodľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať\niba na\nzáklade ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nZákon č. 351/2011 Z. z. v ustanovení § 6 vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti\nelektronických komunikácií, t.j. Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej\nrepubliky a Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky.\nTelekomunikačný úrad je v konaní podľa zákona č. 351/2011 Z. z. garantom zákonnosti, keď aj s\nodkazom na čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, jedným zo znakov právneho štátu je\ntaká činnosť orgánov verejnej správy, ktorá je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,\npričom na ochrane a presadzovaní zákonnosti je verejný záujem.\nProces konzultácií je podľa názoru najvyššieho súdu jednoznačne upravený z hľadiska hmotného práva,\nale i procesného v ustanovení § 10 zákona č. 351/2011 Z. z. Konzultácie predstavujú verejný postup,\nz ktorého nie je vylúčený žiadny subjekt, t.j. do procesu konzultácií sa môže zapojiť neobmedzený, t.j.\nneurčitý počet subjektov.\nJe síce pravdou, že zákon č. 351/2011 Z. z. na rozdiel od predtým platného zákona expressis verbis v\nustanovení § 74 nevylúčil aplikáciu všeobecného predpisu o správnom konaní na konzultácie podľa §\n10 cit. zákona. Je treba však venovať pozornosť § 74 ods. 1, v ktorom je zakotvené, že ,,na konanie\npodľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje\ninak“. Pri interpretácii slov, „ak tento zákon neustanovuje inak“, treba podľa najvyššieho súdu dospieť\nk názoru, že zákonodarca zakotvil v zákone špeciálnu procesnú úpravu v ustanoveniach zákona, ktoré\nsa vzťahujú na proces konzultácií napr. upravených v ustanovení § 10 cit. zákona. Iný výklad zákona by\nbol podľa názoru najvyššieho súdu v rozpore so zmyslom a účelom inštitútu konzultácií.\nKonzultácie nie sú správnym konaním, v ktorom sa rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch,\nalebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb tak, ako je to stanovené v ustanovení § 1 zákona\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.\nZ ustanovenia § 10 vyplýva, že v procese konzultácií sa realizujú práva Európskej únie a odporca\nspolupracuje aj s Európskou komisiou a orgánom európskych regulátorov.\nAj v tomto\n\nkontexte považoval súd za ústavné konformný výklad § 74 ods. 1 zákona\nZ. z., že na proces konzultácií sa nevzťahuje zákon o správnom konaní.\n\nč. 351/2011\n\nUskutočnenie konzultácií podľa § 10 zákona č. 351/2011 Z. z. je v intenciách zákona v kompetencii\nodporcu.\nPodľa názoru súdu odporca písomnosti v rámci konzultácií transparentne postupom stanoveným v § 10\nzákona č. 351/2011 Z. z. uverejnil na internetovej stránke úradu v záložke Konzultačné miesto. Nebolo\njeho povinnosťou viesť administratívny spis, keďže neprebiehalo správne konanie.\nZ tohto dôvodu navrhovateľ v procese konzultácií podľa § 10 zákona č. 351/2011 Z. z. nemohol byť\nukrátený na svojich subjektívnych právach a právom chránených záujmoch zásahom, ktorý sám o sebe\nnie je nezákonný.\nPreto podľa názoru súdu zo strany odporcu jeho postupom podľa zákona č. 351/2011 Z. z. nedošlo k\nnezákonnému zásahu voči navrhovateľovi.\nNavrhovateľova argumentácia, že s ohľadom na znenie ustanovenia § 74 zákona\nč.\n351/2011 Z. z. treba na proces konzultácií aplikovať zákon o správnom konaní, vychádza podľa názoru\nsúdu z reštriktívneho výkladu, ktorý nerešpektuje samotný účel, obsah a cieľ zákona. Navrhovateľ ani\nnepreukázal, že by odporca konal v rozpore s ustanovením § 10 zákona č. 351/2011 Z. z. a svoje tvrdenia\no zásahu do jeho subjektívnych práv odvodzoval len od vlastnej interpretácie ustanovenia § 74 zákona\nč. 351/2011 Z. z. Argumenty navrhovateľa uvedené v návrhu nepovažoval súd za právne relevantné.\nÚstavný súd Slovenskej republiky vo svojich viacerých nálezoch sa vyjadril k obsahu práva na súdnu\nochranu v podmienkach materiálneho právneho štátu a k výkladu a aplikácii právnych predpisov. Tak\nnapr. v náleze, sp. zn. III. ÚS 341/2007 zo dňa 1. júla 2008 Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval :\n,,Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikácie abstraktných právnych\nnoriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy\nuplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého\nnemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali\nnavzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho\npredpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne treba vychádzať najprv\nz ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne.\nMôže, ba dokonca sa musí od neho (od slovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď\nto zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne\nsúladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne závažných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4\nústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a\nsvoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti\nalebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií\ninterpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o\nktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným\ngramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky, totiž neznamená výslovnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného\ngramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona“.\nÚstavný súd Slovenskej republiky ďalej judikoval :\n,,Súd môže, ba dokonca sa musí od doslovného znenia právneho textu odchýliť v prípade, keď\nto zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne\nsúladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4\nÚstavy Slovenskej republiky). V takýchto prípadoch sa musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti)\na svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii (nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 341/2007 z 1. júla 2008, ďalej tiež uznesenie, sp. zn. III. ÚS 274/2007\nz 11. októbra 2007, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 72/2010 zo 4. mája 2010).\nNajvyšší súd poznamenáva, že akceptovanie interpretácie ustanovenia § 74 vo vzťahu k § 10 zákona\nč. 351/2011 Z. z., tak ako ich chápe navrhovateľ by bolo v rozpore s účelom konzultácií.\n\nPokiaľ sa navrhovateľ odvoláva na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.\n3Sžz/3/2010 z 5. apríla 2011, najvyšší súd musel konštatovať, že v danom prípade išlo o vykonanie\ninšpekcie protimonopolného úradu (dawn raid), pričom bolo preukázané, že inšpekcia nebola vykonaná\nso základnými zásadami správneho konania. Podľa názoru súdu nejde o identické ani obdobné prípady,\ntak ako sa v návrhu domnieva navrhovateľ. Preto súd nezistil dôvody, aby vychádzal zo záverov\nuvedených v predmetnom rozsudku.\nSúd nemohol prihliadať ani na obsah neprávoplatného rozhodnutia odporcu zo dňa\n30. apríla\n2012, č. 433/OER/2012, keďže ide o iné konanie. Napokon navrhovateľa podal proti tomuto rozhodnutiu\nrozklad.\nVzhľadom na horeuvedené skutočnosti najvyšší súd dospel k záveru, že v danej veci neboli splnené\npodmienky definičných znakov nezákonného zásahu, preto postupujúc podľa\n§ 250v ods.\n4 O.s.p. návrh ako nedôvodný zamietol.\nKeďže navrhovateľ nebol v konaní úspešný, súd mu nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250v\nods. 5 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 8\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nNa záver súd poznamenáva, že navrhovateľ namietal postup podľa zákona\nč.\n351/2011 Z. z., ktorý súd s ohľadom na zistený skutkový a právny stav nemohol posúdiť ako nezákonný\nzásah v intenciách ustanovenia § 250v O.s.p. To však neznamená, že ak by sa ďalšie konanie podľa\nzákona č. 351/2011 Z. z. javilo ako nezákonné, nemohol by sa navrhovateľ domáhať súdnej ochrany\nsvojich subjektívnych verejných práv a záujmov na nezávislom súde.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 72/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0"}], "citovane_v": []}