{"guid": "6b3b62c0-2cc5-4136-aa1e-59738ab35e15:c62bebbc-c48e-4128-895c-dd3e8010be8d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:9012010027.1", "spisova_znacka": "5Sžnč/2/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžnč/2/2012 z 29. 3. 2012", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2012, sp. zn. 5Sžnč/2/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:9012010027.1", "identifikacne_cislo": "9012010027", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Baricová", "sudca_id": 384, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-baricova-384", "datum_vydania": "2012-03-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Nečinnosti orgánu verejnej správy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-22", "nazov": "§ 22 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-22", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-21.odsek-1", "nazov": "§ 21 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-21.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-3", "nazov": "§ 20 ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "nazov": "§ 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480", "nazov": "zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-22", "nazov": "§ 22 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-22", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "nazov": "§ 13a zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-22", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-21", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-20", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c62bebbc-c48e-4128-895c-dd3e8010be8d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9012010027.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9012010027.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9012010027.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžnč/2/2012\n9012010027\n29. 03. 2012\nJUDr. Jana Baricová\nECLI:SK:NSSR:2012:9012010027.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky S. nar. XX. mája XXXX, štátnej\npríslušníčky I., zastúpenej JUDr. Miroslavou Mittelmannovou, advokátkou so sídlom Hurbanovo nám.\n5, Bratislava, proti odporcovi Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, so sídlom\nPivonková 6, Bratislava, o návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy v konaní o žiadosti\nnavrhovateľky o udelenie azylu ČAS: MU-469-60/PO-Ž-2007, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky návrh z a m i e t a .\nÚčastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNávrhom doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 06. marca 2012 sa navrhovateľka\ndomáhala, aby súd odporcovi uložil povinnosť vyznačiť právoplatnosť výroku o poskytnutí doplnkovej\nochrany v rozhodnutí Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ČAS: MU-469-60/POŽ-2007 zo dňa 06. apríla 2009 do 1 mesiaca odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku (správne\nuznesenia) Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Zároveň uplatnila i náhradu trov konania.\nNávrh odôvodnila tým, že opustila krajinu svojho pôvodu, Irán, spolu so svojim manželom pre\nprenasledovanie z politických dôvodov a dňa 06. marca 2007 požiadala aj s manželom o azyl na území\nSlovenskej republiky. Počnúc rokom 2007 posudzoval správny orgán jej žiadosť už štyri razy, pričom\nraz zmenil svoje rozhodnutie v časti o doplnkovej ochrane a navrhovateľke poskytol doplnkovú ochranu\nna území Slovenskej republiky, ale v prvej časti týkajúcej sa azylu opätovne rozhodoval v neprospech\nnavrhovateľky, a to tak, že jej neudelil azyl, a to aj napriek právnym názorom súdov preskúmavajúcich\nzákonnosť rozhodnutia správneho orgánu. Po štvrtý raz, posudzoval navrhovateľkinu žiadosť o azyl, ale\nznovu jej vydal rozhodnutie, ČAS: MU-469-114/PO-Ž-2007 zo dňa 14. októbra 2011, ktorým jej neudelil\nazyl na území Slovenskej republiky.\nNavrhovateľka v návrhu uviedla, že súhlasila s výrokovou časťou rozhodnutia o poskytnutí doplnkovej\nochrany, preto proti tejto výrokovej časti nepodala opravný prostriedok. Keďže však nesúhlasila s\nrozhodnutím správneho orgánu v časti o neudelení azylu a zároveň má za to, že spĺňa podmienky\npre udelenie medzinárodnej ochrany vo forme azylu podľa zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) a rovnako aj podľa Dohovoru OSN\no právnom postavení utečencov z roku 1951, opätovne uplatnila právo podať opravný prostriedok aj\nproti poslednému rozhodnutiu správneho orgánu, ČAS: MU-469-114/PO-Ž-2007 zo dňa 14. októbra\n2011 a v súčasnosti sa domáha na Krajskom súde v Košiciach zrušenia výroku o neudelení azylu.\nNavrhovateľka je presvedčená o dôvodoch svojej žiadosti o azyl a nechce sa vzdať svojho práva na\nsúdne preskúmanie zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu v časti o neudelení azylu,\na aktívne toto svoje právo aj využíva. Na druhej strane správny orgán jej poskytol doplnkovú ochranu\nuž vo svojom rozhodnutí, ČAS: MU-469-60/PO-Ž-2007 zo dňa 06. apríla 2009 a keďže proti výroku o\nposkytnutí doplnkovej ochrany nepodala opravný prostriedok, po márnom uplynutí lehoty na podanie\nopravného prostriedku dňa 11. mája 2009 má za to, že táto časť rozhodnutia sa stala právoplatnou.\n\nKeďže správny orgán v poslednom konaní vydal navrhovateľke, po takmer 5 rokoch v azylovom konaní\nrozhodnutie, podľa ktorého sa jej opätovne neudeľuje azyl, rozhodla sa podať dňa 16. novembra 2011\nsprávnemu orgánu žiadosť o vyznačenie právoplatnosti rozhodnutia v časti o poskytnutí doplnkovej\nochrany z toho dôvodu, aby mohla požívať svoje práva vyplývajúce z poskytnutia doplnkovej ochrany.\nOdporca jej žiadosť zamietol.\nCitujúc ustanovenia § 8, § 9, § 10 a § 2 písm. f/ zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) ako aj na ustanovenie §\n47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „správny poriadok“) ako aj judikatúru Vrchného súdu v Prahe a Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky poukazovala na to, že výrok obsahuje rozhodnutie vo veci (autoritatívny úsudok správneho\norgánu o otázke, ktorá je predmetom konania); je teda jadrom celého rozhodnutia; preto len výrok je\nzáväzný, schopný nadobudnúť právoplatnosť a byť vykonateľný, a že výrok rozhodnutia je jadrom celého\nrozhodnutia ktorým sa určujú konkrétne práva a povinnosti účastníkom správneho konania.\nPoukazovala i na to, že podľa ustanovenia § 20 ods. 3 zákona o azyle sa doplnková ochrana poskytuje\nna jeden rok, a to bez vyžadovania splnenia ďalších podmienok, pod ktorými správny orgán považuje\naj právoplatné rozhodnutie o výrokovej časti týkajúcej sa azylu.\nMala za to, že z vyššie uvedených zákonných ustanovení a súdnych rozhodnutí je zrejmé, že nielen\nrozhodnutie ako také, ale aj sám výrok o poskytnutí doplnkovej ochrany má schopnosť nadobudnúť\nprávoplatnosť bez toho, aby bol závislý na právoplatnosti výroku o azyle.\nDôvodila tým, že požiadala 16. novembra 2011 o vyznačenie právoplatnosti rozhodnutia v časti o\nposkytnutí doplnkovej ochrany z dôvodu, aby mohla požívať práva, na ktoré má po poskytnutí doplnkovej\nochrany právo, a to aj v priebehu doby, počas ktorej sa preskúmava zákonnosť rozhodnutia správneho\norgánu v časti o azyle. Vyznačením právoplatnosti výroku o doplnkovej ochrane by sa navrhovateľke\ni zmenilo právne postavenie zo žiadateľky o azyl na osobu s poskytnutou doplnkovou ochranou. V\nprípade, že by správny orgán v konečnom dôsledku udelil navrhovateľke azyl, doplnková ochrana by jej\nzanikla podľa ustanovenia §15a ods. 1 zákona o azyle.\nPodľa navrhovateľky oba výroky rozhodnutia správneho orgánu sú navzájom nezávislé, nakoľko každý\nvýrok samostatne upravuje iný druh medzinárodnej ochrany. Pri azyle správny orgán posudzuje splnenie\npodmienok podľa zákona o azyle, a teda zároveň aj podľa Ženevského dohovoru, pričom cudzinec\nmusí primárne preukázať, že má opodstatnenú obavu z prenasledovania z rasových, národnostných\nalebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastavania určitých politických názorov alebo príslušnosti\nk určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť to krajiny\npôvodu. Správny orgán môže udeliť azyl cudzincovi aj podľa podmienok ustanovených priamo v Ústave\nSlovenskej republiky, resp. v prípadoch ak v jeho prípade existujú humanitné dôvody, napr. ak sa jedná\no traumatizovanú osobu a pod. a rovnako aj v prípadoch, keď sa azyl udeľuje na účel zlúčenia rodiny.\nPrávnym základom pre poskytovanie doplnkovej ochrany na našom území cudzincom je Smernica\nRady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych\npríslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak\npotrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany. Doplnková ochrana sa poskytuje v\nprípadoch, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že cudzinec by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu\nvystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia. Pričom pod vážnym bezprávím sa rozumie uloženie trestu\nsmrti alebo jeho výkon, mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest alebo\nvážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas\nmedzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.\nNavrhovateľka uviedla, že podaním žiadosti o vyznačenie právoplatnosti využila všetky právne\nprostriedky, ktoré mala k dispozícii.\nVecnú príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky navrhovateľka odvodzovala od ustanovenia\n§ 246 ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).\nPodľa navrhovateľky konanie správneho orgánu, ktoré spočíva v tom, že správny orgán odmietol\nvyznačiť právoplatnosť výroku o poskytnutí doplnkovej ochrany, a teda bez vážneho dôvodu a bez\nexistencie konkrétnej prekážky pre uskutočnenie daného úkonu nekoná spôsobom ustanoveným v §\n52 ods. 1 správneho poriadku, a teda, že nevyznačil právoplatnosť výroku o poskytnutí doplnkovej\nochrany z dôvodu, že navrhovateľka využila svoje právo podať opravný prostriedok proti výrokovej často\no neudelení azylu je možné považovať za nečinnosť správneho orgánu.\nOdporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu došlým súdu 22. marca 2012, s poukazom na\nustanovenie § 22 písm. g/ a písm. h/, § 13a, § 20 ods. 4 a § 21 ods. 1 zákona o azyle a § 52 ods. 1\nsprávneho poriadku uviedol, že konanie o udelenie azylu je jednotným konaním, keďže sa rozhoduje\n\no dvoch formách medzinárodnej ochrany. Neexistuje samostatné konanie o poskytnutie doplnkovej\nochrany. To podľa odporcu znamená, že v prípade, ak sa zastaví konanie o udelenie azylu zastaví sa\nkonanie tak vo vzťahu k azylu, ako aj k doplnkovej ochrane. Taktiež, ak sa napríklad zamietne žiadosť o\nudelenie azylu ako neprípustná alebo sa zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnená\npredmetná žiadosť sa zamieta vo vzťahu k azylu aj k doplnkovej ochrane. O poskytnutí doplnkovej\nochrany sa rozhoduje iba v prípade, ak sa žiadateľovi o udelenie azylu neudelí azyl. Poskytnutie\ndoplnkovej ochrany alebo neposkytnutie doplnkovej ochrany sa teda vo výroku rozhodnutia vydaného\nv konaní o udelenie azylu uvádza len vtedy, ak sa neudeľuje azyl. Výrok o poskytnutí doplnkovej\nochrany alebo o neposkytnutí doplnkovej ochrany je teda závislý od výroku o neudelení azylu. Zrušenie\nrozhodnutia o neudelení azylu vo výroku o neudelení azylu a vrátenie veci na ďalšie konanie znamená\nv zmysle § 20 ods. 4 zákona o azyle nielen nové posudzovanie podmienok na udelenie azylu, ale v\nprípade opätovného neudelenia azylu tiež opätovné posúdenie podmienok na poskytnutie doplnkovej\nochrany, resp. neposkytnutie doplnkovej ochrany. Navyše zrušenie rozhodnutí len vo výrokovej časti o\nneudelení azylu a vrátenie veci na ďalšie konanie znamená, že nie je splnená jedna z podmienok na\nposkytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13a - neudelenie azylu.\nS poukazom na ustanovenie § 206 OSP odporca trval na tom, že v prípade poskytnutia alebo\nneposkytnutia doplnkovej ochrany ide o výrok, ktorý je závislý od výroku o neudelení azylu.\nAko z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, nie je možné, aby z rozhodnutia o neudelení azylu\nnadobudla právoplatnosť len tá časť výroku o poskytnutí doplnkovej ochrany ak účastník konania v\nopravnom prostriedku žiada, aby súd zrušil rozhodnutie odporcu v časti výroku o neudelení azylu a vec\nmu vrátil na nové konanie.\nPodľa názoru odporcu znenie zákona o azyle a zákona o správnom konaní neumožňuje vyznačiť\nprávoplatnosť výroku o poskytnutí doplnkovej ochrany, resp. o neposkytnutí doplnkovej ochrany v\nprípade, ak nenadobudol právoplatnosť výrok o neudelení azylu, nakoľko v takom prípade nemohol\nnadobudnúť právoplatnosť ani výrok o poskytnutí doplnkovej ochrany, resp. o neposkytnutí doplnkovej\nochrany. Migračný úrad preto postupoval zákonne a neporušil žiadny zákon tým, že nevyznačil\nprávoplatnosť výroku o poskytnutí doplnkovej ochrany.\nVzhľadom na uvedené odporca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky žalobu (správne návrh)\nna nečinnosť migračného úradu vo veci vyznačenia právoplatnosti výroku o poskytnutí doplnkovej\nochrany v rozhodnutí ČAS: MU-469-60/PO-Ž-2007 zo dňa 06. apríla 2009 zamietol.\nVyjadrenie odporcu Najvyšší súd Slovenskej republiky zaslal navrhovateľke a zároveň vyžiadal\nod Krajského súdu v Košiciach informácie zo spisu sp. zn. 4Saz/3/2011 ohľadom doručenia\nrozhodnutia odporcu ČAS: MU-469-60/PO-Ž-2007 zo 06. apríla 2009 navrhovateľke a stavu súdneho\npreskúmavacieho konania a na základe týchto skutočností ako súd vecne príslušný na konanie o návrhu\nproti nečinnosti podľa § 246 ods. 2 písm. b/ OSP (nie § 246 ods. 2 písm. a/ OSP, ako nesprávne uvádzala\nnavrhovateľka) po preskúmaní veci, oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, ako aj zberného\nspisu tunajšieho súdu sp. zn. 1Sža/57/2010 a rozhodnutím odporcu ČAS: MU-469-114/PO-Ž-2007 zo\n14. októbra 2011 dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť.\nPodľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy\nnekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v\nkonaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať\na rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje\nosobitný predpis.\nPodľa § 250t ods. 4 OSP súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie,\nvo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania\na primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť.\nSúd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh\nsúd zamietne.\nKonaním správneho orgánu možno rozumieť správne akty a úkony správneho orgánu vydané alebo\nvykonané v čase od začatia konania až do právoplatnosti rozhodnutia, ktoré sú upravené právnymi\nnormami.\nNečinnosťou orgánu verejnej správy sa rozumie jeho pasivita vo veciach, ktoré mu boli predložené na\nrozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a\nrozhodol. Nečinnosť môže spočívať v opomenutí správneho orgánu vykonať predpísaný úkon alebo v\nzbytočných prieťahoch v jeho postupe, ale môže spočívať aj v tom, že namiesto rozhodnutia správny\norgán tvrdí nedostatok svojej právomoci a vec vybaví iba listom alebo informáciou, prípadne záznamom\n\nv spise. V poslednom prípade musí byť obsahom návrhu na začatie konanie tvrdenie, že v konaní niet\nžiadnej prekážky na úkony správneho orgánu, a napriek tomu správny orgán nekoná, a toto nekonanie\nje nečinnosťou. Nekonanie musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje\npríkaz pre správny orgán postupovať, konať, vykonávať určité procesné úkony a rozhodovať (k tomu\npozri napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR I. ÚS 225/08, III. ÚS 282/08, III. ÚS 70/09 - www.concourt.sk\n<http://www.concourt.sk>). Pod nečinnosťou orgánu verejnej správy treba rozumieť nie len absolútnu\nnečinnosť, ale aj to, ak orgán verejnej správy koná spôsobom, ktorý znamená porušenie práva na\nkonanie bez zbytočných prieťahov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu pripojeného a zadováženého spisového materiálu včítane\nobsahu zberného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1Sža/57/2010 zistil, že dňa 06. marca 2007 požiadala\nnavrhovateľka (spolu s manželom) o udelenie azylu. Ako dôvod svojej žiadosti označila obavy o život,\npretože v krajine pôvodu je stále pod tlakom iránskej vlády. Odporca rozhodnutím ČAS: MU-469/POŽ-2007 zo dňa 11. mája 2007 neudelil navrhovateľke azyl, neposkytol jej doplnkovú ochranu a vyslovil,\nže neexistuje prekážka jej administratívneho vyhostenia do Iránu. Krajský súd v Bratislave na základe\nopravného prostriedku navrhovateľky rozsudkom č. k. 10Saz/12/2007-61 zo dňa 10. októbra 2008\nzrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c/ OSP predmetné rozhodnutie odporcu, pretože dospel k záveru,\nže posúdenie skutkového stavu odporcom bolo nedostačujúce pre rozhodnutie v predmetnej veci a\nvrátil mu vec na ďalšie konanie. Odporcovi uložil prehodnotiť skutočnosť, či by v prípade návratu do\nkrajiny pôvodu nebola navrhovateľka vystavená prenasledovaniu a šikanovaniu, pokiaľ by sa nevrátil\njej manžel do krajiny pôvodu, ako aj poskytnutie azylu z humanitných dôvodov, prípadne na účel\nzlúčenia rodiny. Na základe novo zisteného a doplneného skutkového stavu vydal odporca dňa 06.\napríla 2009, ČAS: MU-469-60/PO-Ž-2007 rozhodnutie, ktorým vyslovil, že navrhovateľke neudeľuje\nazyl, no poskytne jej doplnkovú ochranu na dobu 1 roka od právoplatnosti rozhodnutia. Konštatoval, že\nnavrhovateľka neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by potvrdzovali opodstatnenosť jej žiadosti. V krajine\nnevyvíjala žiadnu činnosť, pre ktorú by jej hrozila perzekúcia, nebola členkou žiadnej strany ani hnutia\na dôvodom jej žiadosti boli manželove politické problémy. Taktiež konštatoval, že rozhodnutie súdu o\nodňatí slobody na 1 mesiac nemožno považovať za perzekúciu, ale za následok protiprávneho konania,\na teda aj trest za porušenie zákonov. Odporca ďalej dôvodil, že strana Mojahedin-e-Khalq je jednou z\nnajaktívnejších militantných iránskych opozičných zoskupení a svoje ciele dosahuje aj s použitím násilia\na vzhľadom na jej militantnosť považoval kroky štátnych orgánov Iránu za opodstatnené. O tom, že\nnavrhovateľke poskytne doplnkovú ochranu, odporca rozhodol podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o\nazyle s odôvodnením, že v prípade nedobrovoľného návratu menovanej do krajín: pôvodu nemožno\nvylúčiť, že by sa mohla stať terčom neľudského zaobchádzania, a preto je potrebné jej poskytnúť\ndoplnkovú ochranu, a to do doby, pokiaľ nedôjde k plnej demokratizácii v krajine a v zmysle ústavy\nbudú zabezpečené všetky základné ľudské práva. Rozhodnutie ČAS: MU-469-60/PO-Ž-2007 zo 06.\napríla 2009 bolo právnej zástupkyni navrhovateľky doručené dňa 09. apríla 2009 a navrhovateľka ho\nv časti o neudelenie azylu napadla v zákonnej lehote podaným opravným prostriedkom. Krajský súd\nv Bratislave preskúmajúc v poradí druhé rozhodnutie odporcu v rozsudku, č. k. 9Saz/22/2009-38 z 24.\nfebruára 2010 sa so záverom odporcu stotožnil a poukázal na nedôveryhodnosť navrhovateľky, ktorá má\nvyplývať z postupne sa meniacich dôvodoch žiadosti o azyl, ako i z toho, že ak by uvádzané skutočnosti\nexistovali, uviedla by ich už v priebehu prvého pohovoru. Konštatoval, že odporca sa dostatočným\nspôsobom venoval právnemu názoru vyslovenému v rozsudku zo dňa 10. októbra 2008, pretože pre\nkladnú aplikáciu § 10 zákona o azyle nebolo zákonného opodstatnenia a na udelenie azylu podľa\n§ 9 niet právneho nároku a jeho udelenie závisí výlučne od správnej úvahy odporcu. Na základe\nodvolania navrhovateľky Najvyšší súd Slovenskej republiky nesúhlasiac s názorom krajského súdu o\nnavrhovateľkinej nedôveryhodnosti, poukazujúc pritom na ústavný rámec ochrany cudzincov v podobe\npráva na azyl zakotvený v článku 53 Ústavy Slovenskej republiky, rozsudkom z 13. júla 2010, sp. zn.\n1Sža/57/2010 v spojení s opravným uznesením zo 17. augusta 2010 sp. zn. 1Sža/57/2010 rozsudok\nkrajského súdu, č. k. 9 Saz/22/2009-8 z 24. februára 2010 zmenil tak, že rozhodnutie odporcu ČAS:\nMU-469-60/PO-Ž-2007 zo dňa 06. apríla 2009 v časti o neudelení azylu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. Odporca na základe výpovede navrhovateľky, ako aj všetkých dostupných informácií svojim\nrozhodnutím vedeným pod číslom ČAS: MU-469/PO-Ž-2007 zo 06. decembra 2010 rozhodol podľa §\n13 ods. 1 a § 20 ods. 1 zákona o azyle tak, že navrhovateľke azyl na území neudelil. Proti uvedenému\nrozhodnutiu podala navrhovateľka v zákonnej lehote opravný prostriedok na Krajský súd v Bratislave,\nktorý rozhodnutie migračného úradu rozsudkom sp. zn. 9Saz/1/2011 z 20. apríla 2011 zrušil a vec\nvrátil na ďalšie konanie. Odporca dňa 14. októbra 2011 pod č. ČAS: MU-469-114/PO-Ž-2007 vydal v\nporadí už štvrté rozhodnutie, ktorým opätovne rozhodol o neudelení azylu navrhovateľke. Na základe\n\nopravného prostriedku navrhovateľky je preskúmanie tohto rozhodnutia predmetom súdneho prieskumu\nna Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 4Saz/3/2011. Krajský súd v Košiciach dňa 21. marca 2012\nvyhlásil vo veci rozsudok, ktorým rozhodnutie odporcu zo 14. októbra 2011, pod ČAS: MU-469-114/POŽ-2007 opätovne zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nZ uvedeného je zrejmé, že vo veci udelenia či neudelenia azylu navrhovateľke doposiaľ nebolo\nprávoplatne rozhodnuté.\nPodľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo\nazyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej\nhrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 20 ods. 3 zákon o azyle doplnková ochrana podľa § 13a a 13b sa poskytuje na jeden rok; po\nuplynutí jedného roka sa poskytovanie doplnkovej ochrany na žiadosť predĺži vždy o jeden rok, ak sú\nsplnené podmienky uvedené v § 13a alebo 13b a nie sú dôvody na jej neposkytnutie podľa § 13c ods.\n2 až 4. Cudzinec je povinný podať žiadosť podľa predchádzajúcej vety najskôr 90 dní a najneskôr 60\ndní pred uplynutím jednoročnej lehoty. Žiadosť sa podáva na úradnom tlačive, ktorého vzor je uvedený\nv prílohe č. 2a, osobne na policajnom útvare podľa miesta pobytu; vyplnenú žiadosť policajný útvar\nbezodkladne zašle ministerstvu.\nPodľa § 20 ods. 4 zákon o azyle (v znení účinnom od 01. decembra 2008) ak ministerstvo rozhodne o\nneudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i/, rozhodne tiež, či\ncudzincovi poskytne doplnkovú ochranu.\nZo znenia § 20 ods. 4 zákona o azyle možno pritom vyvodiť, že pri poskytnutí doplnkovej ochrany\nv súvislosti s neudelením azylu ide o osobitný prípad spojeného konania, pričom jej poskytnutie je\npodmienené negatívnym rozhodnutím správneho orgánu v podobe neudelenia azylu.\nZmyslom a účelom doplnkovej ochrany je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho pobytu\nna území Slovenskej republiky tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale\nbolo by pre nich neúnosné (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone), neprimerané či inak nežiadúce\npožadovať ich návrat do krajiny pôvodu.\nHoci sa aplikácia inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate\nžiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než v\nprípade aplikácie inštitútu azylu, pre rozhodnutie o udelenie doplnkovej ochrany v zmysle 13a zákona\no azyle, je rozhodujúce, že azyl udelený nebol.\nVychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a uvedených zásad treba mať za to, že žiadateľ,\nktorému nebol udelený azyl a bola mu podľa § 13a zákona o azyle poskytnutá doplnková ochrana môže\ndoplnkovú ochranu začať využívať až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o neudelení azylu, čo\nnapokon vyplýva zo subsidiárnej povahy doplnkovej ochrany, ktorá je vyjadrená priamo aj vo výroku\nrozhodnutia odporcu zo 06. apríla 2009 pod ČAS: MU-469-60/PO-Ž-2007. Pokiaľ o udelení, či neudelení\nazylu nie je právoplatne rozhodnuté, na žiadateľa o azyl, t. j. v danom prípade aj na navrhovateľku, sa\nvzťahuje právny režim azylového konania.\nVýrok o poskytnutí doplnkovej ochrany podľa § 13a zákona o azyle v rozhodnutí žalovaného je\npodmienený výrokom o neudelení azylu (ide teda o osobitný súvisiaci výrok), a to bez ohľadu na to, že\nnavrhovateľka túto časť výroku rozhodnutia odporcu nenapadla, a že ani súdy v preskúmavacom konaní\npodľa § 250l a nasl. OSP na základe opravného prostriedku podaného navrhovateľkou proti časti výroku\no neudelení azylu, sa poskytnutím doplnkovej ochrany nezaoberali a nezaoberal sa ňou ani odporca\nv ďalších konaniach po zrušení jeho rozhodnutí. Pritom Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom\nz 13. júla 2010 sp. zn. 1Sža/57/2010 v spojení s opravným uznesením zo 17. augusta 2010 sp. zn.\n1Sža/57/2010 zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 24. februára 2010, č. k. 9Saz/22/2009-38\ntak, že rozhodnutie odporcu ČAS: MU-469-60/PO-Ž-2007 zo dňa 06. apríla 2009 zrušil len v časti o\nneudelení azylu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, avšak bez uvedenia rozsahu, v akom sa vec na ďalšie\nkonanie vracia. Napriek tomu možno vyvodiť, a to i s ohľadom na dôvody uvedené v rozhodnutí odporcu\nČAS: MU-469-60/PO-Ž-2007 zo dňa 06. apríla 2009, že podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany\nnaďalej trvajú a odporca tiež už nepovažoval za nevyhnutné o nej znova rozhodovať.\nV tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje i na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\nktorá prevažne rozhodnutia odporcu o neudelení azylu a poskytnutí doplnkovej ochrany posudzuje ako\ncelok (k tomu pozri bližšie napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sža/31/2008 z\n01. októbra 2008, sp. zn. 8Sža/43/2009 zo 04. augusta 2009, sp. zn. 1Sža/12/2010 z 23. februára 2010,\nsp. zn. 1Sža/53/2010 z 22. júna 2010, sp. zn. 1Sža/56/2010 z 13. júla 2010, sp. zn. 9Sža/13/2010 z 20.\noktóbra 2010 či sp. zn. 1Sža/38/2011 z 13. septembra 2011 - www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>), zatiaľ\n\nčo výnimočne výroky o neudelení azylu a poskytnutí, či neposkytnutí doplnkovej ochrany posudzuje a\nrozhoduje o nich oddelene (k tomu pozri bližšie napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 8Sža/42/2008 zo 04. decembra 2008, či sp. zn. 1Sža/72/2010 zo 14. septembra 2010, kedy\nnajvyšší súd ako súd odvolací výrok o neudelení azylu potvrdený krajským súdom potvrdil a výrok o\nneposkytnutí doplnkovej ochrany, resp. výrok v časti neexistencie prekážok vyhostenia zmenil tak, že\nho zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie - www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>).\nNajvyšší súd s poukazom na ustanovenie § 20 ods. 3 zákona o azyle dáva do pozornosti, že\nnavrhovateľka sa vo svojom návrhu nezmieňuje o tom, kedy by podľa jej názoru výrok rozhodnutia\nodporcu zo 06. apríla 2009, ČAS: MU-469-60/PO-Ž-2007 o poskytnutí doplnkovej ochrany mal\nnadobudnúť právoplatnosť.\nPodľa § 52 ods. 2 zákona o azyle na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o\nsprávnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.\nTýmto všeobecným predpisom je správny poriadok a podľa § 52 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie,\nproti ktorému sa nemožno odvolať (podať rozklad), je právoplatné.\nV spornej veci rozhodnutie ČAS: MU-469-60/PO-Ž-2007 zo 06. apríla 2009 o neudelení azylu a\nposkytnutí doplnkovej ochrany bolo navrhovateľke doručené dňa 09. apríla 2009 a ak by bolo možné\nvychádzať z tvrdenia navrhovateľky, že výrok o poskytnutí doplnkovej ochrany nenapadla opravným\nprostriedkom, a že by tento mal nadobudnúť samostatne právoplatnosť, táto by nastala uplynutím\nlehoty na podanie opravného prostriedku, ktorá je 30 (tridsať) dní (§ 21 ods. 1 zákona o azyle, §\n250m ods. 2 OSP) a ktorá by v zmysle § 27 ods. 2 správneho poriadku uplynula dňa 11. mája\n2009 (pondelok). V prípade, že doplnková ochrana bola navrhovateľke poskytnutá na jeden rok od\nprávoplatnosti rozhodnutia (jeho časti nenapadnutej opravným prostriedkom), skončila by v takomto\nprípade dňom 11. mája 2010, pričom z návrhu ani z obsahu spisového materiálu nevyplýva, že by\nnavrhovateľka žiadala o jej predĺženie v zmysle § 20 ods. 3 zákona o azyle.\nZ uvedeného je zrejmé, že vyznačenie právoplatnosti tej časti rozhodnutia odporcu ČAS: MU-469-60/\nPO-Ž-2007 zo 06. apríla 2009, ktorou bola navrhovateľke poskytnutá doplnková ochrana, dňom 11. mája\n2009 (keď iný deň neprichádza do úvahy) by ani nemohlo byť v záujme navrhovateľky, nakoľko by jej\ndoplnková ochrana dňom 11. mája 2010 skončila. Pritom ani tvrdenie navrhovateľky, že vyznačením\nprávoplatnosti výroku o doplnkovej ochrane by sa zmenilo jej právne postavenie zo žiadateľky o azyl na\nosobu s poskytnutou doplnkovou ochranou, nemá v právnych predpisoch Slovenskej republiky nijakú\noporu.\nZ citovaných zákonných ustanovení a z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že na vyhovenie návrhu\nv danej veci nebola splnená ani základná podmienka ustanovenia § 250t ods. 1 veta prvá OSP, a to, že\nby odporca 2 nevydaním potvrdenia o nadobudnutí právoplatnosti súvisiaceho výroku rozhodnutia vo\nveci nekonal bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom. Postupom\nodporcu navrhovateľka vzhľadom na jeho „nečinnosť“ neutrpela ujmu na svojich právach ani jej nebolo\nodňaté právo podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu o neudelení azylu na súde.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky dáva súčasne do pozornosti, že súd, ktorý je príslušný rozhodovať o\nnávrhu proti nečinnosť správneho orgánu musí splnenie podmienok podľa § 250t ods. 1 OSP posudzovať\nindividuálne vo svetle okolností konkrétneho prípadu, rešpektujúc účel tohto právneho prostriedku,\nktorým je poskytnutie efektívnej a účinnej ochrany osobe, ktorej práva alebo právom chránené záujmy\nmôžu byť dotknuté nečinnosťou orgánu verejnej správy v konkrétnom konaní.\nZo všetkých vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh podľa § 250t ods. 4\nOSP veta štvrtá OSP zamietol ako nedôvodný.\nPre prípad právneho názoru odporcu, že zrušenie rozhodnutia o neudelení azylu vo výroku o neudelení\nazylu a vrátenie veci na ďalšie konanie znamená v zmysle § 20 ods. 4 zákona o azyle nielen\nnové posudzovanie podmienok na udelenie azylu, ale v prípade opätovného neudelenia azylu tiež\nopätovné posúdenie podmienok na poskytnutie doplnkovej ochrany, resp. neposkytnutie doplnkovej\nochrany, ako aj vzhľadom na prevažujúcu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, je v záujme\nnavrhovateľky, aby v ďalšom konaní pred správnym orgánom, t. j. po vrátení veci odporcovi na ďalšie\nkonanie na základe rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 21. marca 2012 sp. zn. 4Saz/3/2011 naďalej\ntrvala aj na poskytnutí doplnkovej ochrany.\nO trovách konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa ustanovenia § 250t ods. 1 OSP,\nkeď účastníkom náhradu trov konania nepriznal, nakoľko navrhovateľka v konaní nebola úspešná a\nodporcovi zo zákona náhrada trov konania neprislúcha.\n\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.\nmája 2011).\nneudelenie azylu a poskytnutie doplnkovej ochrany, vyznačenie právoplatnosti\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:1ef0df66-4a15-4bf9-9178-12b764c05084", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 70/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 70/09 z 2. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-02", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ef0df66-4a15-4bf9-9178-12b764c05084"}, {"guid": "ussr:a1b49023-7515-4b75-bd61-4373fea192bc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 282/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 282/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 83, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a1b49023-7515-4b75-bd61-4373fea192bc"}, {"guid": "ussr:55083fce-3ed9-425b-a0d8-385fcd8c5d67", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 225/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 225/08 z 3. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-03", "citacie_n": 110, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55083fce-3ed9-425b-a0d8-385fcd8c5d67"}, {"guid": "77b333d7-81b1-4179-b4d0-06f4e9276138:b7695644-66e8-4a22-9e3c-1f0355345ee3", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2012:1011201839.1", "spisova_znacka": "4Saz/3/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Saz/3/2011 z 20. 3. 2012", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2012-03-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:1011201839.1"}], "citovane_v": []}