{"guid": "5f0f25c1-f524-423c-9c63-ebdabacc90c5:211d72df-e7ec-42a5-908f-7ff83f6c4c6e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:9012010014.1", "spisova_znacka": "5Sž/3/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sž/3/2012 z 23. 8. 2012", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. augusta 2012, sp. zn. 5Sž/3/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:9012010014.1", "identifikacne_cislo": "9012010014", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "sudca_id": 47, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-milan-morava-47", "datum_vydania": "2012-08-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/211d72df-e7ec-42a5-908f-7ff83f6c4c6e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9012010014.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9012010014.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9012010014.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sž/3/2012\n9012010014\n23. 08. 2012\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2012:9012010014.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a\nčlenov senátu JUDr. Milana Moravu a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci žalobcu Slovak Telekom,\na. s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469, proti žalovanému Telekomunikačnému\núradu Slovenskej republiky, so sídlom Továrenská 7, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného (predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky) č. 54/01/2011 zo dňa 25.\nnovembra 2011, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej\nrepubliky č. 54/01/2011 zo dňa 25. novembra 2011, ako aj rozhodnutie žalovaného č. 1110531029 zo\ndňa 09. augusta 2011 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaný j e\np o v i n n ý\nprávoplatnosti rozsudku.\n\nzaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 66 € do 3 dní od\n\nodôvodnenie:\nŽalobou došlou Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ,,najvyšší súd“) dňa 30. januára 2012\nsa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a postupu rozhodnutia predsedu Telekomunikačného\núradu Slovenskej republiky č. 54/01/2011 zo dňa 25. novembra 2011, a jeho zrušenia ktorým tento\nako druhostupňový správny orgán rozhodujúc o rozklade žalobcu proti časti (výroku č. 2) rozhodnutia\nTelekomunikačného úradu Slovenskej republiky (ďalej aj „Telekomunikačný úrad“ alebo ,,Úrad“)\nžalovaného č. 1110531029 zo dňa 09. augusta 2011 zamietol rozklad žalobcu zo dňa 24. augusta 2011\na rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil.\nTýmto rozhodnutím žalovaný ako prvostupňový správny orgán rozhodol, že:\n1. podľa § 32 ods. 21 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších\npredpisov účinného do 31. októbra 2011 (ďalej aj „zákon č. 610/2003 Z. z.“) sa platnosť povolenia na\npoužívanie frekvencií č. 8396/2000 zo dňa 28. júla 2000 predlžuje do 31. augusta 2021,\n2. podľa § 33 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. sa určuje jednorazová úhrada za predĺženie pridelenia\nfrekvencií vo výške 47.766.928,40 eura.\nPredmetnou žalobou žalobca výslovne napadol rozhodnutia a postup žalovaného správneho orgánu,\nako aj správneho orgánu prvého stupňa výlučne v rozsahu, ktorý sa týka určenia výšky jednorázovej\núhrady za predĺženie pridelenia frekvencií (ďalej aj „úhrada“). Výslovne uviedol, že prvostupňové\nrozhodnutie ani rozhodnutie o rozklade a ani postup dotknutých správnych orgánov v konaniach\npredchádzajúcich vydaniu týchto rozhodnutí v rozsahu, v ktorom sa tieto rozhodnutia a postupy týkajú\n\npredĺženia platnosti Licencie do 30. augusta 2021 nenapáda, nakoľko prvostupňové rozhodnutie,\nrozhodnutie o rozklade a im predchádzajúce postupy považuje spoločnosť Slovak Telekom, a. s. (ďalej\naj ,,ST“), čo do doby predĺženia Licencie za zákonné a správne.\nŽalobca vytýkal žalovanému nesprávne právne posúdenie veci majúc za to, že úrad ani predseda úradu\nneaplikovali princíp právnej istoty vyplývajúci z čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj ,,Ústava\nSR“) z toho hľadiska, že uloženie tejto povinnosti je v rozpore zo zákazom spätného (retroaktívneho\npôsobenia) všeobecne záväzných právnych predpisov a úrad a ani predseda úradu v tomto konaní\nnepostupovali v súlade s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR a čl. 154c ods. 1 Ústavy SR. Ďalej uviedol, že\nuloženie povinnosti zaplatiť úhradu je v rozpore tiež s princípom právnej istoty vyplývajúci z čl. 1 ods.\n1 Ústavy SR) z toho hľadiska, že uloženie tejto povinnosti sa opiera o právnu úpravu, ktorá nespĺňa\nprincíp predvídateľnosti aplikácie právnych noriem a rozhodnutia sú v napadnutej časti svojvoľné. Tak\nisto výška úhrady je podľa žalobcu neprimeraná, pričom princíp primeranosti je imanentným znakom\nprávneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) a výpočet úhrady vychádza z chybných predpokladov a údajov,\nktoré obsahujú množstvo nepresností a chýb.\nV ďalšej skupine argumentov žalobca namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu na posúdenie\nveci. Vytkol žalovanému, že v procese zisťovania skutkového stavu vychádzal\nzo skutočností, ktoré boli z hľadiska § 33 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. irelevantné a z údajov,\nktoré boli nesprávne (čo úrad priznáva aj sám v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia). Tvrdil, že\núrad sa nevysporiadal s argumentáciou žalobcu z hľadiska právneho a skutkového, jeho úvaha nie\nje založená na rozumných (logických) dôvodoch, ale obsahuje zjavné chyby a v konečnom dôsledku\nje nekonzistentná. Navyše, podľa žalobcu oceňovanie spektra prostredníctvom extrapolácie výsledkov\nhospodárenia operátorov v minulosti, ako napr. výnosnosť zákazníckej bázy, nemá právnu oporu ani v\nzákone č. 610/2003 Z. z., ani v regulačnom rámci danom právom.\nŽalobca poukázal aj na nepreskúmateľnosť a nedostatok dôvodov rozhodnutí žalovaného, keďže\nvýpočet neobsahoval informácie o tom, ako a na základe čoho úrad pristúpil ku kalkulácii výšky\núhrady, prečo si zvolil práve predmetnú metódu výpočtu a prečo ju považoval za správnu. Výpočet\n- oceňovania frekvenčného spektra nebol dostatočne zdôvodnený a logický tak, aby nepredstavoval\nžiadnu pochybnosť berúc do úvahy, že medzi zisteniami správnych orgánov a ich závermi nie je\nsúvislosť. Tým bol podľa žalobcu porušený § 47 ods. 1 s poukazom na § 43 ods. 3 zákona č. 71/1967\nZb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“).\nNavyše správne konanie, ktoré predchádzalo vydaniu prvostupňového rozhodnutia, malo podľa žalobcu\nzásadné procesné vady. Žalobcovi nebol včas a riadne sprístupnený obsah spisu; spis bol o zásadný\npodklad doplnený iba niekoľko dní pred vydaním rozhodnutia, správny orgán stanovoval účastníkovi na\nvyjadrenie extrémne krátke, šikanózne lehoty, bez možnosti reálneho naplnenia tohto práva účastníka\nsprávneho konania poskytol spoločnosti ST právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Úrad teda\nlen formálne nechal možnosť spoločnosti ST vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, obsahu spisov a\npodkladov rozhodnutia, avšak na vyjadrenie spoločnosti ST nebral žiaden zreteľ a spisy neobsahovali\nvšetky dôkazy a listiny, o ktoré sa úrad opieral pri svojich rozhodnutiach. Uvedené podľa žalobcu\npredstavuje vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nDomáhal sa preto zrušenia žalobou napadnutých rozhodnutí žalovaného v oboch stupňoch a vrátenia\nveci žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky žalobu\nžalobcu v plnom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.\nV úvode svojho vyjadrenia žalovaný vyslovil názor, že žalobný návrh v znení, v akom ho prezentuje\nžalobca, je v rozpore s Občianskym súdnym poriadkom (ďalej aj „OSP“), konkrétne jeho § 250j, ktorý\nupravuje možnosti meritórnych rozsudkov súdov v správnom\nsúdnictve, konkrétne pri rozhodovaní o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.\nNa základe uvedeného mal za to, že súdy v správnom súdnictve pri rozhodovaní o žalobách proti\nrozhodnutiam a postupom správnych orgánov podľa § 247 a nasl. OSP môžu meritórne rozhodovať o\nzákonnosti rozhodnutí (a postupov) správnych orgánov len v ich celosti, t. j. bez možnosti rozhodnúť\n\ntak, že časť výroku napadnutého rozhodnutia sa ponechá v platnosti a časť výroku sa zruší, resp. zruší\na vráti správnemu orgánu na nové konanie a rozhodnutie. To, že žalobca žiada Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky, aby v meritórnym rozsudkom rozhodol tak, že časť výroku prvostupňového rozhodnutia\nponechal v platnosti, resp. to, že žalobca žalobou napadá len časť prvostupňového rozhodnutia\nspôsobuje, že takto formulovaný žalobný návrh je podľa názoru žalovaného nevykonateľný a v rozpore\ns OSP. Podľa názoru žalovaného v tomto prípade ide o taký výrok rozhodnutia, ktorý nemožno oddeliť,\nkeďže podľa § 33 ods. 1 posledná veta zákona č. 610/2003 Z. z. Úrad zruší rozhodnutie o predĺžení\nindividuálneho povolenia, ak žiadateľ o predĺženie neuhradil jednorazovú úhradu v lehote splatnosti. To\npodľa žalovaného znamená, že zákon č. 610/2003 Z. z. neumožňoval predĺžiť licenciu bez zaplatenia\njednorazovej úhrady a rovnako tak neumožňoval uložiť žalobcovi povinnosť jednorazovej úhrady bez\ntoho aby žalovanému pridelil alebo predĺžil individuálne povolenie. Navyše, ak by žalovaný predĺžil\nplatnosť povolenia o inú dobu, tak aj jednorazová úhrada by bola stanovená v rozličnej výške.\nK žalobcovej námietke, v ktorej napadá porušenia zákazu retroaktivity a deľby moci, žalovaný uviedol, že\nuvedené argumenty nesúvisia s prejednávaným prípadom. V uvedenej veci už Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky pod sp. zn. 3Sž/29/2011 rozhodol rozsudkom dňa 07. februára 2012.\nK ostatným bodom žaloby sa žalovaný vyjadril tak, že zo žiadnou argumentáciou v uvedených bodoch\nžalobcu sa nestotožňuje. Má zato, že uloženie povinnosti žalobcovi zaplatiť úhradu je legitímne a\nplne v súlade s právnym poriadkom, keďže vychádza z právnej úpravy, ktorá bola v čase vydania\nprvostupňového rozhodnutia účinná a nedávala žalovanému priestor na iný postup. Žalovaný mal zato,\nže výška úhrady je stanovená dostatočne objektívne, nediskriminačne a transparentne a vychádza\nz metódy kvalifikovaného odborného odhadu. Uviedol, že neporušil žiadne ustanovenia správneho\nporiadku, počas procesu vydávania napadnutých rozhodnutí aktívne spolupracoval so žalobcom,\numožňoval mu nahliadať do spisového materiálu a vyjadrovať sa k nemu a svoje rozhodnutie dostatočne\nzdôvodnil.\nV replike na vyjadrenie žalovaného zo dňa 07. marca 2012 žalobca namietol tvrdenie žalovaného\nspochybňujúce obsah podanej žaloby z dôvodu jej údajného rozporu s OSP s poukazom na ustanovenie\n§ 247 a nasl. OSP. Podľa žalobcu uvedené tvrdenia žalovaného sú v rozpore s doterajším výkladom a tiež\njudikatúrou týkajúcimi sa správneho súdnictva. Takýto výklad žalovaného zároveň nerešpektuje princípy\nprávneho štátu s poukazom na ustanovenie § 249 ods. 2 OSP a rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. III. ÚS 241/08. Žalobca sa rovnako nestotožnil s názorom žalovaného ohľadom\nvzájomného vzťahu výrokov napadnutého prvostupňového rozhodnutia. Z obsahu tohto rozhodnutia\nje totiž zrejmé, že výrok č. 1 napadnutého prvostupňového rozhodnutia nie je závislý od výroku č. 2.\nHoci opačne to neplatí (t. j. pre prípad uloženia povinnosti jednorazovej úhrady bez predĺženia platnosti\nindividuálneho povolenia). Zmena výroku č. 2 totiž nemá a nemôže mať vplyv na obsah výroku č. 1. Výrok\nč. 1 tak, ako je formulovaný úradom, obstojí popri výroku o výške jednorazovej náhrady bez ohľadu na to,\nči v konečnom dôsledku bude výška jednorazovej úhrady vyššia, nižšia alebo žiadna, t. j. aj samostatná.\nŽalobca považujúc všetky svoje argumenty uvedené v žalobe za relevantné a dôvodné zotrval\nna názore, že rozhodnutie vo výroku č. 2 Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky, odboru\nsprávy frekvenčného spektra č. 1110531029 zo dňa 09. augusta 2011, a rozhodnutie predsedu\nTelekomunikačného úradu Slovenskej republiky č. 54/01/2011 zo dňa 25. novembra 2011, ako aj\npostupy Úradu, odboru správy frekvenčného spektra a predsedu Úradu predchádzajúce vydaniu vyššie\nuvedeného prvostupňového rozhodnutia týkajúce sa jeho výroku č. 2 a vydaniu vyššie uvedeného\ndruhostupňového rozhodnutia sú nezákonné.\nPodľa žalobcu žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 06. marca 2011 neuviedol žiadne relevantné\nskutočnosti, ktoré by vyvrátili tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe, ale naopak žalovaný potvrdil závažné\nprocesné vady konania týkajúce sa stanovovania výšky jednorazovej úhrady, najmä úplnú absenciu\npodkladov pre rozhodnutie v administratívnom spise, stanovovanie extrémne krátkych, šikanóznych\nlehôt na realizáciu práv účastníka konania napriek značnému významu dotknutého správneho konania\npre žalobcu aj pre Slovenskú republiku.\nNa nariadenom ústnom pojednávaní žalobca zdôraznil, že musel procedúru s ohľadom predĺženia\npovolenia absolvovať dvakrát, pretože prvé konanie pred žalovaným, ktorého predmetom bola žiadosť\n\npodaná v januári 2011, bolo v dôsledku účelovej novely zákona o elektronických komunikáciách\nprijatej v apríli 2011 zastavené a konanie muselo potom začať znova, keď novú žiadosť podali v júni\n2011, pričom od 01. novembra 2011 bol potom prijatý nový zákon o elektronických komunikáciách.\nTaktiež osobitne poukázal na nedostatok dôkazov vykonaných žalovaným, keď pôvodne žalovaný išiel\nrozhodovať vo veci za toho stavu, že administratívny spis tvorila ich žiadosť a výzva na vyjadrenie.\nPodľa žalobcu v rozhodnutí žalovaného v oboch stupňoch taktiež chýba akákoľvek správna úvaha\nžalovaného, akým spôsobom vypočítal hodnotu frekvenčného spektra a v spise chýbajú akékoľvek\núdaje ohľadom kalkulácie, ktorú tým z týchto dôvodov nie je možné preskúmať. Rozhodnutie je podľa\nžalobcu nepreskúmateľné. Vzhľadom na uvedené navrhol rozhodnutie žalovaného o rozklade ako aj\nprvostupňové rozhodnutie žalovaného v časti o určenie úhrady jednorazovej úhrady za predĺženie\npridelenia frekvencií zrušiť.\nŽalovaný sa na ústnom pojednávaní vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu tak, že pokiaľ ide o prijatie\nnovely zákona i o elektronických komunikáciách, oni boli povinní podľa nich postupovať. Pokiaľ prvé\nkonanie bolo zastavené, toto bolo zastavené zo zákona, pričom v tejto veci sa už vyjadril najvyšší\nsúd vo svojom rozsudku sp. zn. 3Sž/29/2011. Znova namietal aj rozsah žaloby opakujúc, že konanie\no predĺženie frekvencií a úhrade za ne tvorí jeden celok a ak by bola licencia predĺžená na inú dobu\nnapríklad dlhšiu tak by bola úhrada v inej sume. Mal za to, že skutkový stav veci bol zistený náležitým\nspôsobom aj náležité posúdený po právnej stránke. Priznal, že pre účely výpočtu si nevyžiadavali\nosobitné dokumenty, ale porovnávali údaje, ktoré mali k dispozícii, a ktoré považovali za dostatočné a\nktoré boli poskytnuté v inom konaní. Pokiaľ použili pre výpočet ARPU, ide o stabilný štatistický výpočet\npričom porovnávali aj spôsoby výpočtu v iných krajinách. Taktiež poukázal na to, že so zástupcami\nžalobcu a zástupcami spoločnosti Orange bolo konané, a bolo im vysvetlené, ako bude úrad postupovať\npri výpočte a o pár dní bolo potom vo veci rozhodnuté. Z vyššie uvedeného žiadajú žalobu zamietnuť.\nK vyjadreniu žalobcu ktoré im bolo doručené krátkou cestou uviedol, že s týmto boli oboznámený pretože\nžalobca im ho tiež doručil a s ním nesúhlasia.\nK dotazu súdu, či bol najvyššiemu súdu poskytnutý kompletný administratívny spis zástupca žalovaného\npo nahliadnutí do spisu uviedol, že áno.\nŽalobca k prednesu žalovaného poznamenal, že ak žalovaný uvádza, že bolo so žalobcom ako aj\nspoločnosťou Orange jednané, prečo to nie je obsahom administratívneho spisu, pričom poukázal na\nto, že v danom konaní je žalovaný povinný postupovať podľa správneho poriadku. Ďalej poukázal na\nto, že nepopierajú, že žalovaný mal pre výpočet k dispozícii údaje, ktoré mu poskytli, avšak oni mu tieto\núdaje poskytli za iným účelom; ak by vedeli, že ide o údaje potrebné pre výpočet úhrady, boli by poskytli\núdaje na tento účel\nvhodne v zodpovedajúcej štruktúre. K nesúhlasu žalovaného s ich vyjadrením poznamenal, že výnosy\nz predaja telefónov nemajú nič spoločné s výpočtom hodnoty frekvencie. K vyjadreniu žalovaného\nohľadom použitej metódy výpočtu uviedol, že je síce pravdou, že žiaden zákon tento spôsob výpočtu\nneurčuje, ale existujú európske štandardy a princípy, ktoré podľa jeho názoru v danom prípade boli\nporušené. V tomto smere poukázal napríklad na metódu použitú v roku 2006 a metódu použitú vo\nvzťahu k operátorom. V uvedenom smere vidí žalobca diskrimináciu. Záverom pokiaľ ide o námietku\nnesprávnosti žalobného petitu, trval na oddeliteľnosti výrokov majúc za to, že tento žalobný petit je\nsprávny.\nŽalovaný dodal, že pokiaľ jednania so žalobcom a so spoločnosťou Orange nie sú súčasťou\nadministratívneho spisu, úrad sa tiež v tomto riadil tým, ako prebiehajú tieto konania v okolitých štátoch,\na preto uskutočnil neformálne jednania. K tvrdenej diskriminácii uvádza, že spoločnosť Telefónica 02\nvstupovala na trh za celkom iných podmienok.\nNa záver prítomný podpredseda úradu uviedol, že výpočet ARPU robil on so svojimi kolegami a v\npodstate ide o konštantu a priemer a keby bola použitá iná metóda, úhrada by bola ešte vyššia.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd vecne príslušný (§ 246 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení\ns § 74 ods. 4 zákona č. 610/2003 Z. z.), prejednal v súlade s § 250g OSP na ústnom pojednáva\ndňa 23. augusta 2012 napadnuté rozhodnutie predsedu Telekomunikačného úradu a konania mu\npredchádzajúce postupom podľa § 247 a nasl. OSP, v rozsahu žaloby a z dôvodov v nej uvedených a po\noboznámení sa s obsahom spisového materiálu včítane prednesov účastníkov na ústnom pojednávaní\ndospel k záveru, že žaloba je dôvodná.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo\nv správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť\nrozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu\na vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude\núčastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.\nZákladným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve podľa V. časti druhej hlavy\nObčianskeho súdneho poriadku je preskúmavať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej\nsprávy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní\nskutkového stavu, ale preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení\nkonkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne\npredpisy. Súd v správnom súdnictve nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne\notázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy.\nPodľa § 250 ods. 2 veta prvá OSP žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že\nako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich\nprávach.\nZ citovaného ustanovenia § 250 ods. 2 prvá veta OSP vyplýva obmedzenie procesnej legitimácie len\nna tie fyzické a právnické osoby, ktoré boli účastníkmi správneho konania a ktoré o sebe tvrdia, že\nako účastníci správneho konania boli rozhodnutím správneho orgánu ukrátené na svojich právach,\nt. j. že im takýmto rozhodnutím bola spôsobená ujma. Pritom nepostačuje samotné iba tvrdenie\nžalobcu o tom, že bol ukrátený na svojich právach, ale s takýmto tvrdením musí korešpondovať\njeho subjektívne oprávnenie, ktoré vychádza z konkrétneho právneho predpisu. Správny súd v každej\nkonkrétnej veci v intenciách príslušných zákonných ustanovení posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom\nstanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve.\nKonanie v správnom súdnictve je ovládané dispozičnou zásadou. Základnou podmienkou úspešnosti\nžaloby je tvrdenie, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, teda je v rozpore s právnym poriadkom.\nSúd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy predovšetkým v\nrozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (t. j. v medziach žaloby). Rozsahom tvrdení uvedených v\nžalobe je súd viazaný a nemôže ho prekročiť. Tu platí v správnom súdnictve koncentračná zásada, keď\nžalobca môže rozsah žaloby a žalobné dôvody síce meniť, avšak rozširovať ich môže len do konca\nlehoty na podanie žaloby (§ 250h ods. 1 OSP). Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu\nkonania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike na\nvyjadrenie žalovaného ani na pojednávaní. To znamená, že k žalobným bodom uplatneným po uplynutí\nlehoty na podanie žaloby správny súd nemôže prihliadať. Rozsahom a dôvodmi žaloby nie je súd viazaný\niba v prípade, ak zrušuje rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250j ods. 3 OSP.\nZ uvedeného je zrejmé, že je vecou žalobcu, aby stanovil medze súdneho prieskumu, a to tak po stránke\nkvantitatívnej (označením výrokov rozhodnutia, ktoré žiada preskúmať), ako aj kvalitatívnej (uvedením\nkonkrétnych žalobných dôvodov), pričom v zmysle ustanovenia § 250 ods. 2 veta prvá OSP by žalobcovi\nv danej veci chýbala procesná legitimácia na napadnutie výroku rozhodnutia týkajúceho sa predĺženia\n\nplatnosti Licencie do 30. augusta 2021, nakoľko týmto výrokom bolo vyhovené jeho žiadosti a nebol ním\nnijako ukrátený na svojich právach.\nVychádzajúc zo všeobecnej procesnej teórie závislých výrokov treba uviesť, že výrok prvostupňového\nsprávneho rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté o predĺžení platnosti Licencie do 30. augusta 2021, nie\nzávislý od výroku, ktorým bolo rozhodnuté o určení výšky úhrady, a teda môže existovať i samostatne.\nNaopak to však neplatí, keď výrok o určení výšky úhrady od výroku o predĺžení platnosti licencie závislý\nje. Preto je i možné samostatne preskúmať len výrok o určení výšky úhrady bez toho, aby tým výrok o\npredĺžení licencie musel byť dotknutý. Zmena výroku o určení výšky úhrady nemá a ani nemôže mať\nvplyv na obsah výroku o predĺžení licencie, a to bez ohľadu na to, či v konečnom dôsledku bude výška\njednorazovej úhrady nižšia alebo vyššia.\nZ týchto dôvodov bola námietka žalovaného ohľadom nesprávnosti žalobného petitu a možnosti\nrozsahu súdneho prieskumu správnych rozhodnutí neopodstatnená, nemajúca oporu v príslušných\nzhora citovaných ustanoveniach OSP.\nPredmetom preskúmavaného konania v danej veci je rozhodnutie predsedu Telekomunikačného úradu\nSlovenskej republiky a postup mu predchádzajúci, ktorým rozhodnutím bolo s konečnou platnosťou\nrozhodnuté o žiadosti žalobcu o vydaní platnosti Individuálneho povolenia na používanie frekvencií č.\n8396/2000 zo dňa 28. júla 2011, tak, že podľa § 32 ods. 21 zákona č. 610/2003 Z. z. sa predlžuje do 31.\naugusta 2021, a vzápätí sa podľa § 33 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. sa určuje jednorazová úhrada\nza predĺženie pridelenia frekvencií vo výške 47.766.928,40 eura.\nZ obsahu pripojeného spisového materiálu, osobitne administratívneho spisu žalovaného správneho\norgánu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky, odbor\nfrekvenčného spektra ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní a podľa § 6 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/, v spojení s § 11 ods. 1 písm. c/ a § 6 ods.\n3 písm. i/ zákona č. 610/2003 Z. z., dňa 09. augusta 2011 pod č. 1110531029 rozhodol o žiadosti\nspoločnosti Slovak Telekom, a. s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO 35 763 469 vo veci\npredĺženia individuálneho povolenia na používanie frekvencií č. 8396/2000 zo dňa 28. júla 2000 tak, že:\n1. podľa § 32 ods. zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov\nsa platnosť povolenia na používanie frekvencií č. 8396/2000 zo dňa 28. júla 2000 predlžuje do 31.\naugusta 2021,\n2. podľa § 33 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. sa určuje jednorazová úhrada za predĺženie pridelenia\nfrekvencií vo výške 47.766.928,40 eura.\nSvoje rozhodnutie Úrad odôvodnil tým, že pri svojom rozhodovaní v bode 1 výroku vychádzal z potreby\nzabezpečenia kontinuity poskytovania uvedených služieb a ich dostupnosti širokému spektru užívateľov.\nTelekomunikačný úrad ďalej žiadosť posúdil v kontexte aktuálnej situácie na trhu poskytovania mobilných\nverejných elektronických komunikačných služieb a služieb mobilného širokopásmového prenosu dát s\ndôrazom na efektivitu využívania frekvenčného spektra a dostupnosť služieb koncovým užívateľom na\núzemí Slovenskej republiky.\nPodľa dôvodov rozhodnutia prvostupňový správny orgán komplexne preskúmal skutkový stav a\npodmienky predĺženia povolenia a konštatoval, že niet zákonného dôvodu na nepredĺženie povolenia\npodľa § 32 ods. 25 zákona č. 610/2003 Z. z.. Úrad preto vyhovel žiadosti účastníka konania a rozhodol\no predĺžení povolenia podľa § 32 ods. 21 zákona č. 610/2003 Z. z. tak, ako je vyššie uvedené v bode\n1. výroku rozhodnutia.\nTelekomunikačný úrad pri svojom rozhodovaní v bode 2 výroku zobral do úvahy:\n-Východiská z údajov účastníka konania, ako aj spoločnosti Orange Slovensko, a. s. ktorej platnosť\npridelenia frekvencií končí k rovnakému dátumu a tiež požiadala o predĺženie povolenia, majúc na zreteli\n\nzásadu správneho konania vyjadrenú v § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb., a to, aby správne orgány\npri rozhodovaní O skutkovo zhodných alebo obdobných prípadoch postupovali rovnako, aby nevznikali\nneodôvodnené rozdiely.\n- Použitú metódu pre výpočet výšky úhrady za predĺženie platnosti povolenia na používanie frekvencií\nARPU (Average Revenue per User) - priemerné výnosy na jedného zákazníka.\n- Postup stanovenia výšky úhrady, keď stanovil predpokladaný vývoj priemerného mesačného výnosu\n(ARPU) na zákazníka na trhu a elektronickými komunikáciami v SR v rokoch 2011 až 2021 podľa výnosov\nžalobcu a spoločnosti Orange za roky 2001 až 2010, počtu zákazníkov žalobcu a spoločnosti Orange\nza roky 2001 až 2010 a priemerného ročného výnosu na jedného zákazníka, a predpokladaný vývoj\npočtu zákazníkov na trhu a elektronickými komunikáciami v SR v rokoch 2011 až 2021 a z tohto potom\nstanovil výpočet ceny úhrady.\nPredseda Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky napadnutým rozhodnutím o rozklade č.\n54/01/2011 zo dňa 25. novembra 2011, ako príslušný správny orgán podľa § 5 zákona č. 71/1967 Zb.\na § 74 ods. 3 v spojení s § 78 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách na\nzáklade návrhu osobitnej komisie podľa § 59 ods. 2 v spojení s § 61 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb.\npotvrdil prvostupňové rozhodnutie žalovaného č. 1110531029 zo dňa 09. augusta 2011 a rozklad žalobcu\nzamietol, ktorý taktiež smeroval proti výške úhrady za predĺženie licencie.\nRozhodnutie o rozklade odôvodnil tým, že pri svojom rozhodovaní vychádzal zo spoľahlivo zisteného\nstavu veci a objektívne posúdil žiadosť žalobcu postupom podľa správneho poriadku a zákona č.\n610/2003 Z. z. (v súlade s § 78 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného\nod 01. novembra 2011, keď námietky žalobcu uvedené v rozklade a jeho doplnení nepovažoval za\ndôvodné a zotrval na svojom názore vyslovenom už v prvostupňovom rozhodnutí.\nZo spisového materiálu mal najvyšší súd za preukázané, že medzi účastníkmi súdneho prieskumu je\npredovšetkým sporná výška povinnej jednorazovej úhrady za vydanie platnosti individuálneho povolenia\nna používanie frekvencií č. 8396/2000 do 31. augusta 2021, ktorú Úrad stanovil sumou 47.766.928,40\neura, a metodika ‚,Oceňovania frekvenčného spektra - výpočet“, z ktorej bola uvedená jednorazová\núhrada vypočítaná.\nPodľa § 6 ods. 6 písm. i/ zákona č. 610/2003 Z. z. je úrad pri určovaní úhrad vrátane úhrad za právo\npoužívať frekvencie, povinný dodržiavať ustanovenia zákona č. 610/2003 Z. z. upravujúce základné\nzásady vzťahujúce sa na výkon jeho činnosti regulátora.\nPodľa § 6 ods. 7 zákona č. 610/2003 Z. z. je úrad povinný vykonávať všetky činnosti a svoje rozhodnutia\nvydávať v súlade s princípmi efektívnosti, objektívnosti, transparentnosti, nediskriminácie, primeranosti\na odôvodnenosti.\nPodľa § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 610/2003 Z. z. úrad pri regulácii zabezpečuje, aby nedochádzalo\nk narušovaniu alebo obmedzovaniu súťaže a diskriminácii podnikov, podporuje efektívne investície do\nkvalitnej a modernej infraštruktúry, dbá na zachovanie celistvosti a bezpečnosti verejných sietí.\nPodľa § 32 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. individuálne povolenie na používanie frekvencii (ďalej len\n„individuálne povolenie“) je rozhodnutie úradu o pridelení frekvencií a o povolení na prevádzkovanie\nrádiového zariadenia alebo rozhodnutie o pridelení frekvencií, alebo rozhodnutie o povolení na\nprevádzkovanie rádiového zariadenia.\nPodľa § 32 ods. 21 zákona č. 610/2003 Z. z. úrad udelí individuálne povolenie najviac na desať rokov.\nÚrad je oprávnený individuálne povolenie opakovane predĺžiť najviac na obdobie desiatich rokov. Ak\nje to odôvodnené dobou návratnosti investície, úrad je oprávnený udeliť individuálne povolenie aj na\ndlhšie obdobie alebo individuálne povolenie o dlhšiu dobu predĺžiť. Ak ide o individuálne povolenie\n\nna prevádzkovanie rádiového zariadenia na rozhlasové analógové a televízne analógové pozemské\nvysielanie vydané na základe licencie na analógové pozemské vysielanie, možno toto individuálne\npovolenie udeliť na dobu uvedenú v žiadosti o povolenie, najviac na dobu, na ktorú bola udelená licencia\nna analógové pozemské vysielanie.\nPodľa § 33 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. v znení účinnom a platnom do 30. apríla 2011 úhrada\nza právo používať frekvencie zohľadňuje zaručenie efektívneho a bezporuchového použitia frekvencií.\nÚhrada za právo používať frekvencie je jednorazová úhrada za vymedzenie alebo pridelenie frekvencie.\nOpakovaná úhrada je úhrada za používanie každej frekvencie a identifikačných znakov. Jednorazová\núhrada je splatná podľa rozhodnutia úradu v individuálnom povolení. Úrad zruší rozhodnutie o pridelení\nfrekvencií, ak úspešný účastník výberového konania neuhradil jednorazovú úhradu v lehote splatnosti.\nPodľa § 33 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. v znení účinnom a platnom od 01. mája 2011 úhrada za právo\npoužívať frekvencie zohľadňuje zaručenie efektívneho a bezporuchového použitia frekvencií. Úhrada\nza právo používať frekvencie je jednorazová úhrada za vymedzenie alebo pridelenie frekvencie alebo\nza pridelenie takéhoto vymedzenia alebo pridelenia frekvencie. Opakovaná úhrada je za používanie\nkaždej frekvencie a identifikačných znakov. Jednorazová úhrada je splatná podľa rozhodnutia úradu\nv individuálnom povolení alebo v rozhodnutí o predĺžení tohto individuálneho povolenia (§ 32 ods.\n21). Úrad zruší rozhodnutie o pridelení frekvencií, ak úspešný účastník výberového konania neuhradil\njednorazovú úhradu v lehote splatnosti.\nPodľa § 33 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z. z. opakovaná úhrada podľa odseku 1 sa platí podľa\nsadzobníka úhrad do výšky 1.000.000 Sk alebo ich ekvivalent v EUR, pričom za každú frekvenciu\nna účely rozhlasového vysielania sa platí ročne úhrada do výšky 90.000 Sk alebo ich ekvivalent v\nEUR a na účely televízneho vysielania ročne úhrada do výšky 180.000 Sk alebo ich ekvivalent v\nEUR. Opakovaná úhrada sa nevzťahuje na frekvencie na rozhlasové digitálne alebo televízne digitálne\npozemské vysielanie. Sadzobník úhrad ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.\nPodľa § 76d zákona č. 610/2003 Z. z. v znení účinnom a platnom od 01. mája 2011 konanie o predĺžení\nindividuálneho povolenia, ktoré sa začalo pred 01. májom 2011, sa k 01. máju 2011 zastavuje.\nPodľa článku 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nPodľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v\nrozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nVychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení najvyšší súd k žalobcovej námietke ohľadom porušenia\nzákazu retroaktivity uvádza, že uvedené argumenty v tejto časti žaloby sa prejednávali na Najvyššom\nsúde Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 3Sž/29/2011, v ktorom rozsudkom zo dňa 07.\nfebruára 2012 najvyšší súd zrušil obe rozhodnutia žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší\nsúd uvedeným rozsudkom zrušil napadnuté rozhodnutia z dôvodu rozporu s ustanoveniami § 30 ods. 1\npísm. j/ správneho poriadku a rozporu s ustanovením § 76d zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických\nkomunikáciách v znení zákona č. 122/2011 Z. z., ktoré vo vzájomnej aplikácii nepripúšťajú, aby už\nzastavené konanie bolo zastavené duplicitne rozhodnutím úradu.\nS odkazom na čl. 1 Ústavy SR považoval najvyšší súd za opodstatnenú námietku žalobcu ohľadom\nprincípu predvídateľnosti a určitosti právnych noriem, keď ustanovenie § 33 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.\nz. len ťažko spĺňa ústavné požiadavky predvídateľnosti a určitosti právnych noriem, pretože nestanovuje\nžiadne relevantné pravidlá pre určovanie úhrady.\n\nK tejto otázke sa vyjadril aj Ústavný súd Českej republiky, a to opakovane, keď s odvolaním sa na\nstanovisko Európskeho súdu pre ľudské práva konštatoval, že úroveň určitosti a predvídateľnosti práva\nmusí byť výrazne vyššia tam, kde právo umožňuje orgánom verejnej správy zasahovať do práv a slobôd\nadresátov takýchto verejnoprávnych zásahov (pozri k tomu bližšie napr. nález Ústavného súdu Českej\nrepubliky č. PL.ÚS 44/02, či jeho nálezy č. PL.ÚS 24/07, č. PL. ÚS 4/98, č. PL. ÚS 9/95, PL. ÚS 25/96\nako aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Harshman a Harrup v. UK).\nPokiaľ ide o námietku primeranosti výšky úhrady a spôsobu jej „výpočtu“ z obsahu pripojeného\nspisového materiálu nesporne vyplynulo, že žalovaný vychádzal z nesprávnych vstupných údajov a\nchýb vo výpočte, vychádzal z nesprávneho prístupu úradu k ohodnoteniu frekvencií v pásme 450 MHz,\nnezohľadniac efektívnosť využívania frekvenčného spektra ani podporu súťaže a istoty pre plánovanie.\nŽalovaný nerešpektoval a vôbec pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy v tom čase relevantný\ndokument vydaný Európskou komisiou, komunikačným výborom - COCOM, t. j. pracovný dokument\nCOCOM04-21 „Obnovenie 2G práv používania“ a pracovný dokument COCOM04-46 „Obnova 2G práv\npoužívania“ - nadväznosť na dokument COCOM04-37.\nPracovným dokumentom č. COCOM04-21 „Obnovenie 2G práv používania“ boli veľmi jasne\nzadefinované princípy a postupy, ktoré bolo potrebne uplatniť pri predlžovaniach individuálnych\npovolení stým, aby tieto predlžovania boli v súlade s európskym regulačným rámcom pre elektronické\nkomunikácie:\n- konzistentnosť prístupov vrátane potreby konzultovať s inými národnými regulátormi a zúčastnenými\nstranami,\n- transparentnosť a konzultácie, vrátane potreby objektívne odôvodniť zvolený postup,\n- nediskriminácia podmienok predlžovania,\n- potrebu zabezpečiť, aby poplatky / úhrady za predlžovanie boli objektívne odôvodnené, transparentne\nstanovene, nediskriminačné a primerane účelu,\n- podpora súťaže vrátane potreby poskytnúť operátorom istotu pre plánovanie,\n- prospech pre spotrebiteľa vrátane konštatácie, že rozhodnutia ktoré znižujú ochotu operátorov\ninvestovať, sú jasne v neprospech spotrebiteľa.\nZ uvedených dokumentov je zrejmé že regulačný rámec Európskej únie (ďalej aj „EU“) pre\ntelekomunikácie prikazuje členským štátom zabezpečiť, aby poplatky za práva na používanie rádiových\nfrekvencií boli najmä objektívne odôvodnené, transparentné, nediskriminačné a primerané vo vzťahu k\nich zamýšľanému účelu.\nĎalej v dokument COCOM04-46 k výške úhrady sa uvádza, že jej výška:\n- má zohľadniť potrebu zabezpečiť optimálneho využitia frekvencií, ak ide nad rámec potreby vykryť\nadministratívne náklady,\n- je objektívne odôvodnená, transparentná, nediskriminačná a primeraná vo vzťahu k účelu,\n- zohľadňuje všeobecné princípy podľa čl.8 Rámcovej Smernice,\n- môže zahŕňať prvok odvodený od výšky relevantného obratu dotknutých operátorov.\nDokument komunikačného výboru Európskej Komisie COCOM č. 04-46 uvádza, že jednorazová úhrada\nsa môže odvíjať od výnosov podnikov, ktoré žiadajú o predĺženie povolení. Preto základom pre výpočet\nje správny metodicky prístup k výnosom.\n\nUvedená požiadavka je do istej miery premietnutá i v zákone č. 610/2003 Z. z., a to vo vyššie citovanom\nustanovení § 33 ods. 1. Túto požiadavku podľa zistení najvyššieho súdu Úrad nijako nezohľadnil, keď\nneposudzoval, či výška úhrady túto zákonnú požiadavku naozaj spĺňa.\nPodľa názoru najvyššieho súdu nie je tiež možné, aby pre výpočet výšky úhrady žalovaný zohľadňoval\naj výnosy za frekvencie, za ktoré už v minulosti bola zaplatená úhrada. Ide o pridelenie frekvencie 3G\nv pásme 2100 MHz.\nŽalovaný nezohľadnil pri svojom výpočte ani vysokú mieru nasýtenia trhu penetrácie SIM kariet na\nslovenskom trhu, kde k 30. júnu 2011 dosiahla hodnotu 112 % a k dnešnému dňu dosahuje hodnotu\n117 %.\nTakisto nie je z rozhodnutí ani z obsahu správneho spisu jasné a žalovaný vôbec neodôvodnil, prečo, keď\nvytváral fiktívneho operátora, nezohľadnil existenciu tretieho mobilného operátora spoločnosti Telefónica\nSlovakia, s. r. o. (O2), ktorý sa nachádza na trhu od roku 2006, ale bral do úvahy iba údaje spoločnosti\nST a spoločnosti Orange Slovensko, a. s..\nObsah administratívneho spisu nesporne svedčí o tom, že žalovaný pracoval s nesprávnymi údajmi o\npočte zákazníkov ST a vo svojom rozhodnutí použil predpoklady o výnosoch na jedného zákazníka\n(ARPU) bez zdôvodnenia a analýzy. Pri stanovení licenčného poplatku, ktorý žalovaný určil (odhadoval)\nsám, neodôvodnil, prečo má ísť o uvedené mesačné tržby.\nDôsledkom takéhoto konania žalovaného došlo k nedostatkom pri výpočte úhrady.\nNajvyšší súd dáva do pozornosti námietku žalobcu k podpore súťaže a istote pre dlhodobé plánovanie aj\nvzhľadom na neštandardné postupy Telekomunikačného úradu SR ako regulátora, ktoré by v konečnom\ndôsledku mohli narúšať hospodársku súťaž a spĺňať znaky nedovolenej verejnej podpory, lebo bez\nobjektívne ospravedlniteľného dôvodu robí rozdiely medzi operátormi.\nPodľa názoru najvyššieho súdu Úrad tiež porušil požiadavku zadefinovanú v odporúčaniach vydaných\nv rámci činnosti Európskej komisie a patriacich k európskej regulačnej praxi, aby princípy a postupy\npoužité pri predlžovaní individuálnych povolení slúžili cieľu podpory súťaže, vrátane potreby poskytnúť\noperátorom istotu pre plánovanie (k tomu pozri bližšie rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nvo veci sp. zn. 5Sž/57/2007).\nS poukazom na princíp rovného zaobchádzania zakotveného v práve Európskej únie najvyšší súd dáva\ndo pozornosti, že aj keď právo Európskej únie podrobne neupravuje problematiku prideľovania rádiových\nfrekvencií, spôsob ich prideľovania zvolený národným regulátorom musí vždy rešpektovať základné\nzásady komunitárneho práva. Jednou s týchto základných zásad je aj princíp rovného zaobchádzania\nzakotvený v smernici 2002/20/EC, ktorý je národný regulátor povinný dodržiavať nie len pri prideľovaní\nrádiových frekvencií, ale taktiež pri stanovení ceny za ich využívanie. V súlade s týmto princípom musí\nbyť proces prideľovania spektra objektívny, transparentný, nediskriminačný a proporcionálny (čl. 107\nZmluvy o fungovaní Európskej únie).\nFrekvenčné prídely oprávňujúce operátorov k využívaniu rádiových frekvencií majú ekonomickú\nhodnotu, ktorá musí byť národným regulátorom zohľadnená pri stanovení ceny frekvenčných prídelov.\nAk sa rozhodne národný regulátor pre konkrétny spôsob pridelenia rádiových frekvencií a stanovenia\nceny za ich využívanie, je podľa mňa povinný aplikovať tento spôsob voči všetkým operátorom jednotne.\nV opačnom prípade totiž hrozí, že niektorý z operátorov bude oproti iným zvýhodnený.\n\nTaktiež najvyšší súd dáva do pozornosti Rozhodnutie Európskeho Parlamentu a Rady č. 243/2012/\nEU zo dňa 14. marca 2012 o vytvorení viacročného programu politiky rádiového spektra (RSPP), ktorý\npredpokladá, že členské štáty môžu prijímať určité opatrenia vymenované v čl. 5 ods. 2, ale ich prijatie\nvšak musí byť prevedené v súlade s postupmi, ktoré ustanovuje smernica 2002/20/ES (čl. 5 ods. 3).\nPodľa bodu 4. rozhodnutia Európskeho Parlamentu a Rady č. 243/2012/EU zo dňa 14. marca 2012\nv súvislosti so správou, prideľovaním a využívaním frekvenčného spektra by sa mal prijať obnovený\nhospodársky a sociálny prístup. Uvedený prístup by sa mal osobitne zamerať na politiku frekvenčného\nspektra, a to s cieľom zabezpečiť väčšiu efektívnosť využívania frekvenčného spektra, lepšie frekvenčné\nplánovanie a ochranu proti správaniu obmedzujúcemu hospodársku súťaž.\nZákonom č. 610/2003 Z. z. bola prevzatá okrem ďalších aj Smernica Európskeho parlamentu a Rady\nč. 2002/22/ES zo 07. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné siete a služby (smernica\no povolení), Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 07. marca 2002 o spoločnom\nregulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) v znení smernice\n2009/140/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2002/21/ES o spoločnom\nregulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete, služby a 2002/19/ES o prístupe a prepojení\nelektronických komunikačných sieti a príslušných zariadení a 2002/20/ES o povolení na elektronické\nkomunikačné sieťové systémy a služby (ďalej len „Smernica 2009/140/ES“), ktorá určuje pravidlá výkonu\npôsobnosti úradu vo vzťahu k princípu nediskriminácie najmä z čl. 8 ods. 5 písm. b/, podľa ktorého\nnárodné regulačné orgány zabezpečujú, aby za podobných okolností nedochádzalo k diskriminácii pri\nzaobchádzaní s podnikmi, ktoré poskytujú elektronické komunikačné siete a služby.\nK námietkam žalobcu k procesnému postupu žalovaného treba uviesť, že podľa § 72 ods. 1 zákona č.\n610/2003 Z. z., na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak\ntento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 72 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z. z. všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na:\na) konzultácie (§ 10 ods. 1 až 5) a vydanie dočasného opatrenia (§ 10 ods. 6),\nb) vydávanie všeobecných povolení (§ 13),\nc) oznamovaciu povinnosť (§ 14),\nd) určenie relevantných trhov a analýzu relevantných trhov (§ 15 a 16),\ne) určenie metódy kalkulácie cien (§ 22 až 24),\nf) výberové konanie na pridelenie frekvencií (§ 32 ods. 6 až 15),\ng) vydávanie osvedčení o osobitnej odbornej spôsobilosti (§ 36),\nh) mimosúdne riešenie sporov (§ 73).\nZ citovaného zákonného ustanovenia § 72 ods. 1 v spojení s ods. 2 zákona č. 610/2003 Z. z. vyplýva, že\npredpokladá aplikáciu správneho poriadku, ak to nie je vylúčené predmetným zákonom, pričom zákon\nč. 610/2003 Z. z. v § 72 ods. 2 nevylučuje aplikáciu správneho poriadku na konanie podľa § 33 ods.\n1 daného zákona.\nTo znamená, že povinnosťou žalovaného pri rozhodovaní podľa § 33 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.\nz. bolo postupovať podľa jednotlivých ustanovení správneho poriadku a pri ich aplikácii vychádzať zo\nzákladných zásad správneho konania (§ 3 správneho poriadku). Správny orgán je viazaný zásadou\nzákonnosti (§ 3 ods. 1 správneho poriadku), v intenciách ktorej je povinný v konaní a pri rozhodovaní\nzachovať procesné predpisy ako aj predpisy hmotnoprávne. Musí postupovať v konaní tak, aby\n\nzabezpečoval ochranu práv osôb a súčasne vyžadoval plnenie ich povinností v nadväznosti na ochranu\nzáujmov štátu a spoločnosti. Ide o presadzovanie cieľov hmotnoprávnej úpravy v konkrétnej veci.\nV druhom rade najvyšší súd zdôrazňuje, že správny poriadok rovnako zakotvuje zásadu materiálnej\npravdy, ktorá požaduje, že rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného\nstavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných\nprípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\nZásada materiálnej pravdy je upravená najmä v ustanovení § 3 ods. 4 správneho poriadku a ďalej\nkonkretizovaná v ďalších ustanoveniach správneho poriadku (§ 32 a § 46 správneho poriadku). Zásadu\nmateriálnej pravdy treba aplikovať spolu so zásadou zákonnosti a zásadou voľného hodnotenia dôkazov\n(§ 34 ods. 5 správneho poriadku), ktoré sú vlastne jej základom. Táto zásada vyslovuje požiadavku,\npodľa ktorej správny orgán je povinný zistiť skutočný stav veci, teda subsumuje aj požiadavku zistiť úplný\na presný stav veci. Za zistenia skutočného stavu veci treba považovať zistenie všetkých skutočností,\nktoré sú podľa príslušného hmotnoprávneho predpisu právne významné.\nPovinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí\nprospech svedčia. Z povinnosti správneho orgánu zistiť úplný stav veci tiež vyplýva, že správny orgán\nnie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dôkazov (§ 32 ods. 1 správneho poriadku).\nStav veci sa musí zistiť súčasne presne, čo znamená, že musí zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie\núplného a presného stavu vecí je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia\nsprávneho orgánu.\nSprávny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred\nvydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho\ndoplnenie (§ 33 ods. 2 správneho poriadku).\nZ uvedeného logicky vyplýva, že tieto podklady musia mať k dispozícii. Správny orgán je povinný\nposkytnúť k nahliadnutiu všetky podklady, ak to pripúšťa ich povaha, pričom je žiaduce, aby tak urobil\npriebežne. Je v rozpore zo zákonom, ak sa účastník konania o nejakom podklade pre rozhodnutie\ndozvedá nie vlastnou vinou len priamo z rozhodnutia vo veci.\nÚčastníci konania a zúčastnené osoby sa vyjadrujú aj k spôsobu získavania podkladov, vyjadrujú sa\nnajmä k tomu, či dôkazy boli vykonané v súlade so zákonom, či proces vykonania dôkazu bol vhodný,\nsprávny a primeraný.\nÚčastníci konania teda majú právo vyjadriť sa k meritórnej stránke dôkazu (stotožniť sa s dôkazom alebo\nho neakceptovať), ako aj k procesnej stránke získania dôkazu (spôsob jeho obstarania a vykonania).\nKedykoľvek pred vydaním rozhodnutia majú uvedené osoby aj právo navrhnúť ďalší dôkaz, resp. doplniť\ndokazovanie.\nUvedený postup by sa logicky mal aplikovať v tých prípadoch, keď je to relevantné vzhľadom na povahu\nveci, najmä v prípadoch sporového konania, príp. ak sa predpokladá, že rozhodnutím správny orgán\nrozhodne o určitej povinnosti.\nŽalovaný jednoznačne zanedbal túto svoju povinnosť uloženú mu procesným predpisom, keďže si\nnezadovážil relevantné podklady vo vzťahu k výpočtu úhrady a nepožiadal spoločnosť ST o zaslanie\nrelevantných informácií, ktoré by predstavovali vstupy pre výpočet úhrady ale svojvoľne využil správnu\núvahu a zvolil si „vlastnú“ metódu stanovovania výšky úhrady za predĺženie povolenia na využívanie\nfrekvencií.\n\nTaktiež dĺžka lehôt poskytnutých žalobcovi na vyjadrenie sa k novým dokumentom nachádzajúcich\nsa v spise (lehota 2 pracovných dní) nie je v zmysle § 27 ods. 1 správneho poriadku štandardná. V\nuvedenom smere neobstojí ani žalovaného argumentácia, že vzhľadom na okolnosti prípadu, časovú\ntieseň spôsobenú snahou žalovaného vydať rozhodnutie pred uplynutím platnosti licencie, a dovtedajšiu\nvzájomnú komunikáciu medzi účastníkom konania a žalovaným nemožno považovať určenú lehotu za\nnedostatočnú a jej dĺžku za prejav úsilia žalovaného umožniť využitie práva na vyjadrenie podľa § 33\nods. 2 správneho poriadku len z dôvodu formálneho naplnenia ustanovení správneho poriadku. (zásada\nhospodárnosti nesmie kolidovať so zásadou materiálnej pravdy, nesmie ísť na jej úkor).\nPodľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nPodľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti\nboli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu\núvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a\nnámietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nNajvyšší súd preto považuje za nesporné, že správne orgány oboch stupňov pri vydaní rozhodnutí\nnepostupovali podľa uvedených ustanovení správneho poriadku a potrebné relevantné dôkazy v záujme\nnáležitého ozrejmenia skutkového stavu veci nevykonali.\nRiadny chod spravodlivosti v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „Dohovor“) ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaväzuje súdy a orgány verejnej\nsprávy na odôvodňovanie rozhodnutí. Nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a tento\npostup je nezlučiteľný so zásadou spravodlivosti konania.\nTomuto procesnému právu účastníka zodpovedá podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku povinnosť\nsprávnych orgánov nielen rozhodnúť, ale tiež vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a\nktoré nie. Ak tak neurobia, zaťažia svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou v tom, že rozhodnutia sú\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a účastníkovi konania sa postupom súdu odníme možnosť\nkonať pred súdom (§ 250j ods. 3 písm. d/ OSP) a súčasne postupujú aj v rozpore čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.\nNajvyšší súd vzhľadom na námietky uplatnené žalobcom uvádza, že napadnuté rozhodnutie žalovaného\nani napriek počtu strán zjavne vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a nezakladá ani\nriadne logické a právne posúdené veci.\nTakto potom vzhľadom na vyššie uvedené skutkové zistenia a právne závery Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky rozhodnutie žalovaného ako aj napadnutú časť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa\npodľa § 250j ods. 2 písm. a/, c/ a e/ OSP zrušil v rozsahu napadnutom žalobou pre nesprávne právne\nposúdenie veci, v dôsledku nedostatočne zisteného skutkového stavu ako aj z dôvodu nedostatku\nrelevantného odôvodnenia a nedostatočného zohľadnenia vyjadrenia žalobcu a vec vrátiť žalovanému\nna ďalšie konanie.\nRozhodnutie Úradu ako prvostupňového správneho orgánu v časti výroku 1., ktorým bolo podľa § 32\nods. 21 zákona č. 610/2003 Z. z. rozhodnuté o predĺžení platnosti povolenia na používanie frekvencií\nč. 8396/2000 zo dňa 28. júla 2000 do 31. augusta 2021, zostáva týmto rozsudkom nedotknuté, nakoľko\nani rozkladom ani žalobou táto časť rozhodnutia napadnutá nebola.\nV ďalšom konaní žalovaný súc viazaný právnym názorom najvyššieho súdu vysloveným v tomto\nrozsudku (§ 250j ods. 7 OSP) po zadovážení si všetkých relevantných podkladov pre výpočet úhrady a\n\nza súčinnosti žalobcu opätovne pristúpi k jej výpočtu, tak aby tento zodpovedal zákonu, pričom je tiež\nnevyhnutné aby bol i v súlade s právom Európskej únie. V rozhodovacom procese musia byť pritom\ndodržané príslušné ustanovenia správneho poriadku tak, aby účastník správneho konania neutrpel\nujmu ani na svojich procesných právach. Svoje nové rozhodnutie Úrad taktiež dostatočne podrobne a\nzrozumiteľne odôvodní tak, aby rozhodnutie zodpovedalo zákonu i po tejto stránke.\nO náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v\nkonaní úspech priznal ich náhradu titulom zaplatenia súdneho poplatku 66 eur.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:79c14aac-73a2-4ee8-bfa7-e7e560a2ad13", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 241/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 241/08 z 12. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-12", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:79c14aac-73a2-4ee8-bfa7-e7e560a2ad13"}, {"guid": "ussr:1c2d75a9-a18c-4c9d-bd3e-5888e4e73d8f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 24/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 24/07 z 11. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c2d75a9-a18c-4c9d-bd3e-5888e4e73d8f"}], "citovane_v": []}