{"guid": "9840d30e-e168-490f-9efc-83de8e7ca1d0:f080833a-f0a3-44a1-886d-8973fb5ef36f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:9011899962.1", "spisova_znacka": "2MCdo/19/2011", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/19/2011 z 31. 1. 2012", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. januára 2012, sp. zn. 2MCdo/19/2011, ECLI:SK:NSSR:2012:9011899962.1", "identifikacne_cislo": "9011899962", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Vladik", "datum_vydania": "2012-01-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-g,h", "nazov": "§ 57 ods. 1 písm. g) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-g,h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203.odsek-1", "nazov": "§ 203 ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-203"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203.odsek-2", "nazov": "§ 203 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-203"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-203"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f080833a-f0a3-44a1-886d-8973fb5ef36f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9011899962.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9011899962.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9011899962.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2MCdo/19/2011\n9011899962\n31. 01. 2012\nJUDr. Martin Vladik\nECLI:SK:NSSR:2012:9011899962.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Ľubomíra Adamčího AUTODOPRAVA, so sídlom v Chocholnej - Velčice č. 356, zastúpeného JUDr. Jozefom Opetom,\nadvokátom v Turčianskych Tepliciach, Šrobárová č. 5, proti povinnému Q. D., naposledy bývajúcom\nv T., o vymoženie 122,07 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 23\nEr 898/2004, v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti\nuzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 30. marca 2011, sp. zn. 6 CoE 49/2011 a uzneseniu Okresného\nsúdu Trenčín z 3. decembra 2010, č.k. 23 Er 898/2004-21, takto\nrozhodol:\nZ r u š u j e uznesenie Okresného súdu Trenčín z 3. decembra 2010 č.k. 23 Er 898/2004-21 v\nspojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 30. marca 2011 sp. zn. 6 CoE 49/2011 v časti výroku\no trovách exekúcie a vec vracia v rozsahu zrušenia Okresnému súdu Trenčín na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Trenčín na návrh oprávneného v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych\nexekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) vydal 5. mája 2004 poverenie na\nvykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Ing. Ivanovi Šteinerovi na vymoženie peňažnej pohľadávky\n122,07 € s príslušenstvom a trovami exekúcie proti povinnému.\nOkresný súd Trenčín uznesením z 3. decembra 2010 č.k. 23 Er 898/2004-21 exekúciu vyhlásil za\nneprípustnú a zastavil ju (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku); súdnemu exekútorovi trovy\nexekučného konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z návrhu súdneho exekútora na\nzastavenie exekúcie zistil, že povinný zomrel a teda stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a z\nuznesenia Okresného súdu Trenčín zo 16. augusta 2010 č.k. 16 D 389/2007-75 zistil, že povinný zomrel\nbez zanechania majetku a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť. Z uvedeného vyvodil,\nže povinný nemal dedičov zodpovedných za dlhy a preto on ani jeho dedičia nemohli byť zaviazaní na\nzaplatenie trov exekúcie ako ani samotný oprávnený. Ten zastavenie exekúcie nezavinil, túto skutočnosť\nnemohol predvídať tak, ako to predpokladá § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Na náhradu trov exekúcie\nho nezaviazal ani podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, nakoľko zo znenia tohto zákonného ustanovenia\nvyplýva, že je možné podľa neho postupovať len v prípade, keď dôvodom zastavenia exekúcie je\nskutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.\nNa odvolanie súdneho exekútora Krajský súd v Trenčíne uznesením z 30. marca 2011 sp. zn. 6\nCoE 49/2011 uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie ako\nvecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v danom\nprípade exekučné konanie začalo 2. apríla 2004 a povinný zomrel XX. I. XXXX., dedičské konanie\nbolo právoplatne zastavené 20. októbra 2010 pre nemajetnosť poručiteľa. Uviedol, že smrť povinného\nako účastníka exekučného konania je objektívnou skutočnosťou, ktorú oprávnený nemohol predvídať.\nPoukázal na to, že sa nejedná o prípad, kedy by zastavenie exekúcie zavinil oprávnený. Nejedená sa\n\nani o prípad, že by exekučné konanie bolo zastavené z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na\núhradu trov exekúcie, nakoľko predmetná exekúcia bola vyhlásená a zastavená podľa § 57 ods. 1 písm.\ng/ Exekučného poriadku z dôvodu, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, nakoľko\npovinný zomrel, stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, nededili po ňom žiadne osoby, a teda žiadne\nosoby nezodpovedajú za jeho dlhy. Odvolací súd mal za to, že skutočnosť že povinný zomrel, niet po ňom\ndedičov, ktorí by v zmysle § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka zodpovedali do výšky nadobudnutého\ndedičstva za jeho dlhy, nie je dôvodom uloženia povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávneného. Na\nzáver odvolací súd konštatoval, že exekútora treba podľa ustanovení Exekučného poriadku považovať\nza príslušníka slobodného povolania, vystupujúceho pri svojej činnosti v postavení podnikateľa,\npričom ho charakterizuje sústavná činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku a na vlastné riziko.\nProti uzneseniu odvolacieho súdu v spojení s uznesením okresného súdu v časti o trovách\nexekúcie, podal na podnet súdneho exekútora generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne\ndovolanie. Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky obe uznesenia v napadnutej časti zrušil a\nvec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Poukázal na to, že súdy sa pri svojom rozhodovaní\nneriadili zákonnými ustanoveniami § 1, § 2, § 251 ods. 4 O.s.p., § 37 ods. 1, § 57 ods. 1, § 196 ods.\n1, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Poukázal na nesprávne závery súdov, ktoré exekučné konanie\nnesprávne zastavili v rozpore so zákonom podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku a vo veci\nnáhrady trov exekúcie aplikovali § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. V danom prípade úmrtie povinného\nsamo osebe nie je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Uviedol, že v prípade ak zosnulý\npovinný zanechá majetok, pokračuje sa v exekúcii s jeho dedičmi. V prípade ak majetok nezanechá,\nsúd exekučné konanie zastaví z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov\nexekúcie. Podľa generálneho prokurátora dôvod zastavenia exekúcie uvedený súdmi je stanovený v\nrozpore so zákonom, nakoľko úmrtie povinného v priebehu exekučného konania nemôže byť dôvodom\nna vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a ani dôvodom na zastavenie exekučného konania. Uviedol, že\nskutočným vecným dôvodom zastavenia exekúcie bolo, že majetok povinného, ktorý zanechal, resp.\nv danom prípade nezanechal, neprešiel na dedičov a tento zároveň nepostačoval ani na úhradu trov\nexekúcie. Povinný majetok nezanechal, preto malo byť exekučné konanie zastavené podľa § 57 ods.\n1 písm. h/ Exekučného poriadku a pri náhrade trov konania mali súdy vychádzať z § 203 ods. 2 prvá\nveta Exekučného poriadku.\nOprávnený sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora nevyjadril.\nSúdny exekútor vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, že sa plne stotožňuje s\npodaným mimoriadnym dovolaním. Poukázal na to, že prvostupňový súd ani odvolací súd nerešpektovali\nprávny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných judikovaných veciach. Žiadal zrušiť\nnapadnuté rozhodnutia.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.)\npo zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g\nO.s.p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho\npojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenia\nv rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p. a dospel k\nzáveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.\nV konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky je dovolací súd viazaný\nrozsahom dovolania, ako aj uplatneným dovolacím dôvodom vrátane jeho obsahového vymedzenia (§\n243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.). Obligatórne sa zaoberá len vadami konania\nuvedenými v § 237 O.s.p. a inými vadami, pokiaľ tieto mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nTakéto vady dovolací súd nezistil; dovolateľ uvedené vady v konaní a rozhodnutí súdov v mimoriadnom\ndovolaní nenamietal.\n\nMimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej súd\nzo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový\nstav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.\nO nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak\nsíce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových\nzáverov vyvodil nesprávne právne závery.\nPri posudzovaní námietok v mimoriadnom dovolaní vzal dovolací súd na zreteľ, že vykonávanie\nexekučnej činnosti je výkonom verejnej moci (§ 5 ods. 2 Exekučného poriadku), ďalej že za výkon\nexekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času\n(§ 196 Exekučného poriadku) a napokon, že súdom poverený exekútor má pri rozhodovaní o trovách\nexekúcie postavenie účastníka konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku).\nPokiaľ k zastaveniu exekúcie došlo rozhodnutím súdu z niektorého z dôvodov uvedených v\nustanovení § 57 Exekučného poriadku, rozhodne súd aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie\n(viď § 200 ods. 2 Exekučného poriadku). Rozhodnutie súdu musí teda v týchto prípadoch okrem výroku\no zastavení exekúcie obsahovať aj výrok o náhrade trov exekúcie.\nPodľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok\npovinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.\nDedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Dedič zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva za\nporučiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou (§ 460 a § 470 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka). Ak poručiteľ nezanechal majetok, súd konanie zastaví (§ 175h ods. 1 O.s.p.); dedičov\nupovedomuje o dedičskom práve len v prípade, že dedičské konanie nebolo zastavené podľa § 175h\nO.s.p. (§ 175i ods. 1 O.s.p.).\nPodľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný\ndôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.\nPodľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí\nani na úhradu trov exekúcie.\nV danej veci povinný v priebehu konania zomrel. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov\nvšak smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov,\nktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich\nžiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však\nporučiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods.\n1 O.s.p. pre jeho nemajetnosť. Dovolací súd sa preto stotožnil so záverom generálneho prokurátora, že\nexekučný súd mal konanie zastaviť správne z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov\nexekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku). Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností\nporučiteľa, nakoľko ten bol nemajetný a preto použitie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku pre\nzastavenie exekúcie bolo nesprávne. Následne okresný súd rozhodol nesprávne aj o trovách exekúcie,\nktoré je povinný znášať oprávnený aj keď zastavenie exekúcie nezavinil, pokiaľ je exekučné konanie\nzastavené pre nemajetnosť povinného (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku). Možno preto uzavrieť, že\nsúdy nižšieho stupňa nesprávne vyhodnotili dôvody zastavenia exekúcie a tým nesprávne rozhodli\naj o trovách exekúcie. Obdobne už vo veci rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v\nrozsudku z 30. novembra 2006, sp. zn. 2 M Cdo 1/2006 a v uznesení z 13. mája 2011, sp. zn. 7 M Cdo\n5/2011. Aj občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa\n13. decembra 2011 schválilo na uverejnenie v zbierke súdnych rozhodnutí rozhodnutie sp. zn. 7 M Cdo\n5/2011 zo dňa 13. mája 2011 s rovnakým právnym záverom.\n\nVychádzajúc z vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že generálny prokurátor Slovenskej\nrepubliky dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e ods. 1 O.s.p. v spojení § 243f ods. 1 písm.\nc/ O.s.p., keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto\nnebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.\nNa základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenia a vec vrátil\nOkresnému súdu Trenčín na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 2, 3 O.s.p.),\nv ktorom bude právny názor dovolacieho súdu vyslovený v tomto rozhodnutí pre tento súd záväzný.\nV novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného ako i dovolacieho konania (§ 243d ods.\n1 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}