{"guid": "c5005ffb-a7e2-4878-be20-cce1a3b62969:026ea21d-f78d-4417-b250-2ce414747306", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:9011899899.1", "spisova_znacka": "2MCdo/5/2011", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/5/2011 z 29. 3. 2012", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2012, sp. zn. 2MCdo/5/2011, ECLI:SK:NSSR:2012:9011899899.1", "identifikacne_cislo": "9011899899", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Vladik", "sudca_id": 355, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martin-vladik-355", "datum_vydania": "2012-03-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-138.odsek-1", "nazov": "§ 138 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-138.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-138"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-138"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/026ea21d-f78d-4417-b250-2ce414747306", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9011899899.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9011899899.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9011899899.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2MCdo/5/2011\n9011899899\n29. 03. 2012\nJUDr. Martin Vladik\nECLI:SK:NSSR:2012:9011899899.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa FINIMO, a.s., Mlynské Nivy 54,\nBratislava (predtým SANITAS - SR, a.s., Piešťanská 68, Nové Mesto nad Váhom), zastúpeného JUDr.\nZuzanou Majcherovou, advokátkou v Bratislave, Mlynské Nivy 54, proti odporkyni Fakultnej nemocnici\ns poliklinikou Bratislava, Ružinovská 6, Bratislava (t.č. Univerzitná nemocnica Bratislava, Pažítkova\n4, Bratislava), o zaplatenie 49 144,81 € (1 480 536,50 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom\nsúde Bratislava II pod sp.zn. 10 C 245/2010 (32 Ro 2701/2008), o mimoriadnom dovolaní generálneho\nprokurátora Slovenskej republiky, proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. augusta 2010, sp.zn.\n7 Co 231/2009, 7 Co 320/2010 v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava II z 11. júna 2009,\nč.k. 32 Ro 2701/2008-40, takto\nrozhodol:\nZ r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 31. augusta 2010 sp.zn. 7 Co 231/2009, 7\nCo 320/2010 v časti výroku, ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava II z 11. júna 2009\nč.k. 32 Ro 2701/2008-40 a uznesenie Okresného súdu Bratislava II z 11. júna 2009 č.k. 32 Ro\n2701/2008-40 a vec vracia Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Bratislava II platobným rozkazom z 10. novembra 2008 č.k. 32 Ro 2701/2008-28\nuložil odporkyni, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatila navrhovateľovi sumu\n1 480 536,50 Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 1 480 536,50\nSk od 5. októbra 2007 do zaplatenia, nahradila trovy konania vo výške 88 830,-- Sk a trovy právneho\nzastúpenia vo výške 37 627,-- Sk právnemu zástupcovi navrhovateľa, alebo aby v lehote podala odpor\nna Okresnom súde Bratislava II.\nOdporkyňa podala odpor proti platobnému rozkazu včas. Žiadala návrh zamietnuť.\nOkresný súd Bratislava II uznesením z 30. januára 2009 č.k. 32 Ro 2701/2008-32 uložil odporkyni, aby\nv lehote 10 dní zaplatila súdny poplatok za odpor vo výške 2 948,61 € podľa položky č. 1a Sadzobníka\nsúdnych poplatkov.\nNavrhovateľ vzal návrh v časti istiny späť a žiadal, aby zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi úroky\nz omeškania z uhradenej listiny za obdobie omeškania vo výške 7 348,49 €, trovy konania a trovy\nprávneho zastúpenia.\nOdporkyňa podala odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II z 30. januára 2009 č.k. 32\nRo 2701/2008-32 a zároveň požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 O.s.p.\n(č.l. 35-37). Návrh odôvodnila tým, že jej hlavnou činnosťou je poskytovanie zdravotnej starostlivosti\nobčanom. Zdôraznila, že je štátnou príspevkovou organizáciou pracujúcou na báze verejných financií.\nPri poskytovaní zdravotnej starostlivosti hospodári s prostriedkami verejného zdravotného poistenia\na s príspevkami zo štátneho rozpočtu. Zároveň uviedla, že stále vykazuje akútny nedostatok\nprostriedkov na krytie nákladov jej hlavnej činnosti a časť prostriedkov, ktoré získava činnosťou, ktorú\n\nvykonáva v rámci živnostenského oprávnenia, je nepatrnou oproti potrebe na krytie nákladov jej hlavnej\nčinnosti. Splnenie predpokladov na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v návrhu odporkyňa\nodvodzovala od skutočnosti, že pravidelne dosahuje záporný hospodársky výsledok.\nOkresný súd Bratislava II uznesením z 11. júna 2009 č.k. 32 Ro 2701/2008-40 nepriznal odporkyni\noslobodenie od súdnych poplatkov. V odôvodnení rozhodnutia prihliadol na skutočnosť, že odporkyňa\nje právnickou osobou - štátnou príspevkovou organizáciou, ktorá okrem poskytovania zdravotnej\nstarostlivosti, je aj podnikateľom. Stratové hospodárenie odporkyne nemôže viesť k prenášaniu\npodnikateľského rizika na štát. Súd prvého stupňa uviedol, že konanie, v ktorom si distribútor liekov\nuplatňuje právo na zaplatenie ceny liekov dodaných (predaných) zdravotníckym zariadeniam, nie je\nkonaním vo veci poskytovania zdravotnej starostlivosti a preto nie je oslobodené od súdneho poplatku.\nNa odvolanie odporkyne Krajský súd v Bratislave uznesením z 31. augusta 2010 sp.zn. 7 Co 231/2009,\n7 Co 320/2010, potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 32 Ro 2701/2008-40 z\n11. júna 2009. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia. Uviedol, že na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa poukazuje na\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obo 270/1999. Zároveň uviedol, že\npovinnosťou žiadateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov je preukázať súdu pomery odôvodňujúce\npodanú žiadosť a odporkyňa pomery, ktoré by odôvodňovali požadované oslobodenie od súdnych\npoplatkov nepreukázala.\nProti tomuto uzneseniu krajského súdu v spojení s uznesením okresného súdu podal na základe\npodnetu odporkyne mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Žiadal zrušiť obe\nuznesenia súdov nižšieho stupňa a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietal, že súdy\nsa nesprávne riadili ustanoveniami § 1, § 3, § 138 ods. 1, § 167 ods. 1, 2, § 157 ods. 2 O.s.p. Podľa\nnázoru generálneho prokurátora súdy vec nesprávne právne posúdili (§ 243f ods. 1 písm.c/ O.s.p.),\nkeď nezisťovali a ani nevyhodnotili splnenie či nesplnenie predpokladov pre oslobodenie od súdnych\npoplatkov a konanie tak zaťažili inou vadou konania, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo\nveci (§ 243f ods. 1 písm.b/ O.s.p.), svoje rozhodnutia riadne neodôvodnili v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. a\nneuviedli, na základe čoho dospeli k takémuto právnemu záveru; rozhodnutia sú preto nepreskúmateľné\na porušujú právo účastníka na spravodlivý súdny proces. Uviedol, že postup súdu, ktorý aplikuje určité\nustanovenie zákona bez relevantných dôvodov v rozpore s konštantnou rozhodovacou praxou,\nje potrebné považovať za arbitrárny.\nNavrhovateľ sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.),\npo zistení, že tento opravný prostriedok podal včas (§ 243g O.s.p.) generálny prokurátor Slovenskej\nrepubliky, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 3\nO.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.\na dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu a prvostupňového súdu treba zrušiť.\nAk generálny prokurátor na základe podnetu účastníka, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo\nosoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon,\na ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb\nalebo štátu, a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto\nrozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie (§ 243e ods. 1 O.s.p.). Mimoriadnym dovolaním možno\nnapadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e O.s.p., ak a/ v konaní došlo\nk vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.\nDovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatneným dôvodmi\n(§ 242 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.). Obligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s §\n242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami\nkonania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nZa dovolací dôvod v prejednávanej veci generálny prokurátor označil inú vadu, ktorá mala za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243 ods. 1 písm. b/ O.s.p.), spočívajúcu v neúplnom a nesprávnom\nzistení skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci (§ 243f ods. 1 písm.c/ O.s.p.).\n\nKonkrétne namietal nevykonanie dokazovania na zistenie pomerov účastníka konania pre splnenie\npredpokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov a tiež nedostatok odôvodnenia napadnutých\nuznesení, nespĺňajúcich náležitosti ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p.\nInou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je dovolaním namietaná, je\nprocesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť\nrozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných\nustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Dovolací súd sa vzhľadom\nna zákonnú povinnosť a tiež vzhľadom na obsah mimoriadneho dovolania zaoberal predovšetkým\ntým, či konanie bolo postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f\nods. 1 písm.b/ O.s.p.). Nakoľko z obsahu dôvodov mimoriadneho dovolania vyplýva, že súdy\nnevykonali dokazovanie v potrebnom rozsahu a vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotili, dovolací\nsúd pri zisťovaní existencie tejto inej vady konania vychádzal zo zákonných ustanovení upravujúcich\nvykonávanie dokazovania v konaní na súde.\nPodľa § 138 ods. 1 O.s.p., na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od\nsúdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné\nuplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie\na má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.\nUstanovenie § 138 ods. 1 O.s.p. upravuje tzv. individuálne oslobodenie od súdnych poplatkov, t.j.\noslobodenie, ktoré na rozdiel od oslobodenia zákonného (vecného a osobného) upraveného zákonom č.\n71/1992 Zb., súd môže i nemusí na návrh účastníka priznať. Na to, aby súd takéto oslobodenie priznal,\nmusí byť splnených niekoľko zákonných podmienok.\nNávrh na priznanie individuálneho oslobodenia od súdnych poplatkov podáva účastník konania, teda\nžalobca alebo žalovaný, pričom zákon z možnosti priznať oslobodenie podľa § 138 ods. 1 O.s.p. okrem\nfyzických osôb nevylučuje ani fyzické osoby - podnikateľov a právnické osoby. V zmysle ustálenej\njudikatúry totiž platí, že priznanie oslobodenia, ak sú pre to splnené predpoklady, nerobí rozdiel medzi\nfyzickými a právnickými osobami, preto za splnenia podmienok stanovených citovaným ustanovením, je\nmožné priznať oslobodenie od súdnych poplatkov aj právnickým osobám (napr. uznesenie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky z 30. októbra 2009, sp.zn. 4 Obdo 36/2008, alebo uznesenie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky z 1. mája 2000, sp.zn. 4 Obo 37/2000).\nOkrem spôsobilého subjektu, ktorý návrh na oslobodenie podáva, je podmienkou priznania\nindividuálneho oslobodenia od súdnych poplatkov i skutočnosť, že oslobodenie odôvodňujú pomery\núčastníka. Obsah pojmu „pomery účastníka“ zákon síce nešpecifikuje, no z podstaty oslobodenia\njednoznačne vyplýva, že ide predovšetkým o pomery majetkové, pričom u fyzických osôb sa posudzujú\nzároveň pomery osobné, zárobkové, rodinné, sociálne a zdravotné. Majetkové pomery právnických\nosôb, resp. fyzických osôb - podnikateľov, sa preukazujú najmä výkazom o príjmoch a výdavkoch,\nvýkazom o majetku a záväzkoch, potvrdením o podaní daňového priznania (prípadne samotným\ndaňovým priznaním), výpismi z podnikateľských účtov a inými relevantnými dokladmi. V procese\nskúmania majetkových a iných pomerov účastníka je potom potrebné, aby súd skúmal predovšetkým\ntie okolnosti, ktoré nie sú len prechodnej povahy, pričom tieto okolnosti musia byť natoľko závažné,\nže poplatník objektívne nemôže splniť svoju poplatkovú povinnosť alebo že jej splnenie od neho\nnemožno spravodlivo požadovať (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. decembra\n2000, sp.zn. 5 Obo 169/2000). Rovnako pre právnické osoby a fyzické osoby - podnikateľov platí, že stav\nmajetkových aktív a pasív treba posudzovať z dlhodobejšieho hľadiska, nakoľko momentálna chýbajúca\ndispozícia peňažnými prostriedkami nie je v podnikaní javom zriedkavým a neodzrkadľuje celkové\npomery žiadateľa o oslobodenie (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. januára\n2008, sp.zn. 2 Obo 6/2008). poslednou zákonnou požiadavkou pre priznanie oslobodenia od súdnych\npoplatkov je, že zo strany žiadateľa nesmie ísť o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo\nbránenie práva. O svojvôli pri uplatňovaní či bránení práva možno hovoriť v súvislosti so zneužitím práva\núčastníkom, o zrejme bezúspešné uplatňovanie či bránenie práva pôjde vtedy, ak už zo skutkových\ntvrdení žiadateľa možno bez dokazovania dospieť k nepochybnému záveru o tom, že jeho návrhu\nnemožno vyhovieť.\nOkrem uvedeného súd pri posudzovaní dôvodnosti žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov\nberie na zreteľ aj individuálne okolnosti daného prípadu, vrátane výšky súdneho poplatku a povahy\n\nspoplatňovaného úkonu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. januára 2008, sp.zn.\n2 Obo 6/2008). Súd uvedené skutočnosti posudzuje komplexne, všetky vo vzájomnej súvislosti a\nvzhľadom k tomu, že nepriznaním oslobodenia od súdnych poplatkov by sa účastníkovi mohol sťažiť,\nprípadne úplne odňať, prístup k súdu, resp. k uplatneniu práva na súdnu ochranu, záver súdu o\npriznaní či nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov musí byť dostatočne odôvodnený a podložený\nrelevantnými dôkazmi. Až vtedy, ak by žiadateľ nepreukázal existenciu pomerov, so zreteľom na ktoré\nby nebolo možné individuálne oslobodenie od súdnych poplatkov priznať, by súd mohol návrh na\noslobodenie zamietnuť, resp. oslobodenie účastníkovi nepriznať.\nZ obsahu spisového materiálu dovolací súd zistil, že tak súd prvého stupňa, ako ani odvolací súd, vôbec\nneskúmali majetkové pomery odporkyne za účelom zistenia, či boli splnené podmienky pre priznanie\nindividuálneho oslobodenia od súdnych poplatkov. Súd prvého stupňa rozhodol o jeho nepriznaní\nlen s poukazom na to, že žiadateľka je i podnikateľom, z čoho by malo vyplývať, že má možnosť\nprodukovať zisk, a pokiaľ ho neprodukuje, nemožno tým zaťažovať štát. Odvolací súd sa v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie vecnej správnosti prvostupňového rozhodnutia.\nRovnako sa súdy nezaoberali ďalšou podmienkou pre oslobodenie, a to, či ide o svojvoľné alebo zrejme\nbezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva odporkyňou. Takýto postup súdu je treba považovať\nza postup v rozpore s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku a tiež s príslušnou judikatúrou,\nnakoľko i z doterajšej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že\nmajetkové pomery účastníka v rámci podaného návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa\n§ 138 ods. 1 O.s.p. je potrebné skúmať za každých okolností, a to bez ohľadu na skutočnosť, či je\npodnikateľom alebo fyzickou osobou (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. júna\n2009, sp.zn. 3 Obo 117/2008).\nPrávo na spravodlivý súdny proces je základným právom účastníka súdneho konania a je garantované\ntak Ústavou Slovenskej republiky (čl. 46 a nasl.), Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (čl. 6 ods. 1), ako i zákonmi Slovenskej republiky. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské\npráva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T.\nc/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) i Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12.\nmája 2004, sp.zn. I. ÚS 226/2003) sa za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považuje i\nnedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.\nZákladné požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku v našom právnom poriadku určuje ustanovenie\n§ 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)\ndomáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,\nstručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých\ndôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté\ndôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Citované\nustanovenia platia i o uznesení (§ 167 ods. 2 O.s.p.) s výnimkami podľa § 169 ods. 2 a 3 O.s.p.\nGenerálnym prokurátorom napadnuté rozhodnutia súdov nižších stupňov neobsahujú náležitosti\nodôvodnenia ustanovené v § 157 ods. 2 O.s.p. Súd prvého stupňa nesplnenie podmienok pre priznanie\noslobodenia od súdnych poplatkov u odporkyne skonštatoval bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom\nzhrnul dôkaznú situáciu prípadu, t.j. neuviedol, z akých dôkazov vychádzal, ktoré dôkazy vykonal a ktoré\nnie, a prečo, a akými úvahami sa spravoval pri ich hodnotení, pričom už v náleze zo 16. septembra 2003,\nsp.zn. III. ÚS 119/2003 Ústavný súd Slovenskej republiky skonštatoval, že rozhodnutie všeobecného\nsúdu musí obsahovať dostatočné dôvody, na ktorých je založené. Súd prvého stupňa v tomto prípade\nsíce uviedol, akými úvahami sa riadil (žiadateľ o oslobodenie je podnikateľským subjektom, ktorý\nprodukuje zisk), no vzhľadom k tomu, že v danej veci neboli vykonané žiadne dôkazy na zistenie a\npreukázanie toho, či sú dané dôvody pre oslobodenie odporkyne od súdnych poplatkov (nielen dopytom\nna príslušné inštitúcie, ale ani výzvou adresovanou odporkyni na preukázanie jej tvrdení, že spĺňa\npodmienky pre oslobodenie), je odôvodnenie uznesenia nepresvedčivé, nespravodlivé a v konečnom\ndôsledku arbitrárne, pretože nebolo zdôvodnené zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci\nprichádzali do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2006, sp.zn. I. ÚS\n154/2005). Takéto arbitrárne rozhodnutie súdu porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces a v\nkonečnom dôsledku mu odníma možnosť konať pred súdom (čo zakladá vadu konania podľa § 243f ods.\n1 písm.a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm.f/ O.s.p.), pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne\nargumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov. Keďže ustanovenie § 157 ods. 2\nO.s.p. platí primerane i pre konanie na odvolacom súde (§ 211 ods. 2 O.s.p.), treba rovnako dôsledne\n\ntrvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a presvedčivosti odôvodnenia aj pre rozhodnutie odvolacieho\nsúdu, ktoré sa v tomto prípade obmedzilo len na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom\nprvého stupňa.\nPokiaľ ide o dovolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm.c/\nO.s.p.) namietaný generálnym prokurátorom, tento dovolací súd nepovažuje za daný.\nPrávnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery\na na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je potom\nchybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, ku ktorej dochádza vtedy, ak súd nepoužil správny\nprávny predpis alebo ak síce použil správny právny predpis, ale jeho obsah nesprávne interpretoval,\nalebo ak tento predpis správne interpretoval, no na zistený skutkový stav ho nesprávne aplikoval a zo\nsprávnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. O žiaden z uvedených prípadov sa\nvšak v prejednávanej veci nejedná. Súdy v danom prípade použili správne ustanovenie právneho\npredpisu, ktoré i správne interpretovali a následne ho i aplikovali. Skutočnosť, že potom nezisťovali\nani nevyhodnotili splnenie predpokladov pre individuálne oslobodenie, nezakladá dovolací dôvod podľa\nuvedeného ustanovenia.\nGenerálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e\nods. 1 O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm.a/ v spojení s § 237 písm.f/ a b/ O.s.p., keďže to\nvyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo\nmožné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia\na vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.)\ns tým, že právny názor ním vyslovený je pre okresný súd záväzný.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7Co/231/2009", "guid": null, "vztah": "zrusene"}, {"sz": "7Co/320/2010", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:7bda9553-69af-46e5-93fd-80d943ed4b7e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.292.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 292/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 292/2026 z 20. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.292.2026.1"}]}