{"guid": "acde1233-439a-4002-917c-7317f185aadc:9d04f81c-d46f-44ca-9a18-eb4ecd5692fc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:9011899830.1", "spisova_znacka": "3MCdo/3/2011", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/3/2011 z 23. 5. 2012", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. mája 2012, sp. zn. 3MCdo/3/2011, ECLI:SK:NSSR:2012:9011899830.1", "identifikacne_cislo": "9011899830", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Daniela Sučanská", "datum_vydania": "2012-05-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Dedičské právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-175k.odsek-2", "nazov": "§ 175k ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-175k.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-175k"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-175k"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9d04f81c-d46f-44ca-9a18-eb4ecd5692fc", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9011899830.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9011899830.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9011899830.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3MCdo/3/2011\n9011899830\n23. 05. 2012\nJUDr. Daniela Sučanská\nECLI:SK:NSSR:2012:9011899830.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci prejednania dedičstva po poručiteľovi T. Y., narodenom\nXX. L. XXXX, ktorý naposledy býval v U. a zomrel XX. L. XXXX, za účasti 1/ Slovenskej republiky Obvodného úradu v Banskej Bystrici, so sídlom v Banskej Bystrici, Nám. Ľudovíta Štúra č. 1, a 2/ L. U.,\nbývajúceho v R., zastúpeného JUDr. Jurajom Bodnárom, bývajúcim vo S., M.. XXXX/XX, vedenom na\nOkresnom súde Zvolen pod sp. zn. 27 D 153/2009, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora\nSlovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen z 3. júna 2010 č.k. 27 D 153/2009-64, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Okresného súdu Zvolen z 3. júna 2010 č.k. 27 D\n153/2009-64 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Zvolen uznesením z 3. júna 2010 č.k. 27 D 153/2009-64 určil všeobecnú cenu majetku\nporučiteľa sumou 14 535,15 €, výšku dlhov sumou 879,86 € a čistú hodnotu dedičstva sumou 13\n655,29 €. Potvrdil, že dedičstvo, ktoré nenadobudol žiaden dedič, pripadlo štátu. Zároveň určil odmenu\nsúdnej komisárky. Rozhodnutie odôvodnil tým, že poručiteľ zomrel bez zanechania závetu, slobodný,\nbezdetný. Dedičské práva po poručiteľovi ako zákonný dedič v štvrtej skupine dedičov uplatnil L. U.,\nktorý sa postaral o poručiteľov pohreb. Podľa názoru súdu nebola splnená podmienka pre uznanie jeho\ndedičského nároku v zmysle § 474 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzhľadom na to, že nežil s poručiteľom\nv spoločnej domácnosti po zákonom stanovenú dobu. Keďže nebol zistený žiadny dedič poručiteľa,\npripadol majetok poručiteľa štátu ako tzv. odúmrť.\nNa základe podnetu L. U. podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny\nprokurátor“) mimoriadne dovolanie proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen z 3. júna 2010 č.k. 27\nD 153/2009-64 a žiadal napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie\nkonanie. Po podrobnom opísaní sledu rozhodujúcich skutkových okolností a priebehu dedičského\nkonania súdu prvého stupňa vytkol, že v konaní o dedičstve, ktoré je nesporovým konaním, v ktorom\nvzájomné postavenie účastníkov dedičského konania nie je kontradiktórne, súd sám riešil spornú otázku\ndedičského práva L. U.. Vzhľadom na nesporový charakter dedičského konania, sporné otázky v konaní\n(napr. či niekto je alebo nie je dedičom), je potrebné určiť v sporovom konaní. Vyplýva to z § 175k O.s.p., v\nzmysle ktorého po márnom pokuse o zmier, súd odkáže uznesením toho dediča, ktorého dedičské právo\nsa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje práva uplatnil v určenej lehote žalobou. Preto v nesporovom\nkonaní nemôže byť riešený spor o právo alebo právne záujmy osôb. To, či L. U. patrí v konaní o\ndedičstve po poručiteľovi postavenie dediča, je skutkovo spornou otázkou, od vyriešenia ktorej závisí\nrozhodnutie o jeho dedičskom práve. L. U. tvrdil rozhodujúce skutočnosti, podľa neho právne relevantné,\nod ktorých odvodzoval svoje dedičské právo po poručiteľovi, ktoré druhý účastník popieral. Pokiaľ sa\nsúdu v dedičskom konaní nepodarilo dosiahnuť zmier ohľadne práv účastníkov konania, mal postupovať\npodľa § 175k O.s.p. Napriek jednoznačnej právnej úprave súd v typickom nesporovom konaní predvolal\nfyzické osoby, ktorým kládol otázky ako svedkom a následne sám vyriešil spornú skutkovú otázku a\nrozhodol, že dedičstvo pripadá štátu. Týmto postupom súd porušil zákon a L. U. odňal možnosť konať\n\npred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Z týchto dôvodov generálny prokurátor navrhol, aby mimoriadnym\ndovolaním napadnuté uznesenie bolo zrušené a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\nL. U. sa v celom rozsahu stotožnil s mimoriadnym dovolaním; zástupca štátu sa k mimoriadnemu\ndovolaniu písomne nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci o mimoriadnom\ndovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal generálny prokurátor (§\n243e ods. 1 O.s.p.) v lehote jedného roka (§ 243g O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré môže napadnúť týmto\nopravným prostriedkom, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§\n243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) v rozsahu podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods.\n1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.\nPodľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za\npodmienok uvedených v § 243e O.s.p., ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je\npostihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci.\nNa výskyt procesných vád konania vymenovaných v § 237 O.s.p. prihliada najvyšší súd nielen v konaní\no dovolaní (viď § 242 ods. 1 O.s.p.), ale aj v konaní o mimoriadnom dovolaní (viď § 243i ods. 2 O.s.p.\nv spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) bez zreteľa na to, či boli alebo neboli v tomto mimoriadnom opravnom\nprostriedku uplatnené. O procesnú vadu konania v zmysle § 237 O.s.p. ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo\nveci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť\nbyť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/\nv tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal\nsa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu\nodňala možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,\nibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a\ng/ O.s.p. v konaní o mimoriadnom dovolaní nevyšli najavo.\nGenerálny prokurátor namieta, že v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. O vadu\ntejto povahy ide v prípade nesprávneho postupu súdu v občianskom súdnom konaní, ktorý porušuje\nustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a má za následok znemožnenie realizácie procesných\noprávnení účastníka, ktoré sú mu v súdnom konaní priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany\njeho práv.\nV zmysle § 175b vety prvej O.s.p. účastníkmi konania o dedičstve sú tí, o ktorých sa možno dôvodne\ndomnievať, že sú poručiteľovými dedičmi, a ak takých osôb niet, štát. Podľa § 175k ods. 1 O.s.p. ak\nniekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného\ndediča, ktorý dedičstvo neodmietol, vyšetrí súd podmienky dedičského práva oboch a koná ďalej s tým,\nu koho sa domnieva, že je dedičom. Podľa § 175k ods. 2 O.s.p. ak však rozhodnutie o dedičskom\npráve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho\nz dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou.\nNa podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa\nna tohto dediča.\nV predmetnom konaní o dedičstve zostala skutkovo spornou otázkou existencia skutočností, od ktorých\nL. U. odvodzoval svoje dedičské právo po poručiteľovi, ktoré druhý účastník tohto konania popieral;\nod vyriešenia tejto otázky záviselo rozhodnutie o dedičskom práve L. U.. Pokiaľ sa súdu nepodarilo\ndosiahnuť zmier účastníkov konania, mal postupovať podľa § 175k ods. 2 O.s.p. a v súlade s týmto\nustanovením odkázať L. U., ktorého dedičské právo sa javilo ako menej pravdepodobné, na uplatnenie\npráva žalobou v stanovenej lehote. Súd takto ale nepostupoval. Zo spisu vyplýva, že v tomto nesporovom\nkonaní predvolal osoby, ktorým kládol otázky ako svedkom (viď zápisnice z 15. januára 2010 a 5.\n\nfebruára 2010 na č.l. 34 a 35 spisu), sám „vyriešil“ spornú skutkovú otázku a rozhodol, že dedičstvo\npripadá štátu. Týmto postupom súd porušil zákon a L. U. znemožnil realizáciu jeho procesných oprávnení\núčastníka konania.\nNa základe vyššie uvedeného dospel najvyšší súd k záveru, že mimoriadnym dovolaním napadnuté\nuznesenie bolo vydané v konaní, v ktorom došlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (§ 243e\nO.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. a/ O.s.p.). Najvyšší súd vzhľadom na to toto rozhodnutie zrušil a\nvec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).\nAk dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci.\nPritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí\nrozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a konania o mimoriadnom dovolaní (§ 243d ods.\n1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}