{"guid": "7dd9877b-ac4c-45d1-bbbc-544755eac5a4:900ed9d9-9b5f-40f7-8333-04a5ef793bd4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:9011899798.1", "spisova_znacka": "6MCdo/10/2011", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/10/2011 z 26. 6. 2012", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. júna 2012, sp. zn. 6MCdo/10/2011, ECLI:SK:NSSR:2012:9011899798.1", "identifikacne_cislo": "9011899798", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Veselá", "sudca_id": 386, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-vesela-386", "datum_vydania": "2012-06-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov", "Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-148", "nazov": "§ 148 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-148", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-148"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-143", "nazov": "§ 143 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-143", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-143"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-150", "nazov": "§ 150 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-150", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-150"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-148", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-143", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-150"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/900ed9d9-9b5f-40f7-8333-04a5ef793bd4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9011899798.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9011899798.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9011899798.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6MCdo/10/2011\n9011899798\n26. 06. 2012\nJUDr. Ladislav Górász\nECLI:SK:NSSR:2012:9011899798.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky J.N., bývajúcej v G., zastúpenej\nJUDr. Zuzanou Kollárovou, advokátku so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Zimná 59, proti odporcovi\nD., bývajúcemu v G., zastúpenému JUDr. Stanislavom Rešutíkom, advokátom so sídlom v Brezne,\nNámestie M. R. Štefánika 11, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá právna\nvec sa viedla na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. 1 C 47/2003, o mimoriadnom dovolaní\ngenerálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 9.\njúna 2010 č.k. 1 C 47/2003-609 a rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 21. decembra 2010 sp.zn.\n3 Co 241/2010, takto\nrozhodol:\nRozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves z 9. júna 2010 č.k. 1 C 47/2003-609 vo výroku, ktorým\nodporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke 37 222,91 €\ndo 30 dní od právoplatnosti\nrozsudku, vo výroku, ktorým bola účastníkom uložená povinnosť zaplatiť na účet súdu prvého stupňa\nnáhradu trov štátu, a to navrhovateľke v sume 367,03 € a odporcovi v sume 533,01 €, a vo výroku, ktorým\nbola účastníkom uložená povinnosť zaplatiť na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok po 620,50 € a\nrozsudok Krajského súdu v Košiciach z 21. decembra 2010 sp.zn. 3 Co 241/2010 v častiach, ktorými boli\nuvedené výroky súdu prvého stupňa potvrdené, z r u š u j e a vec vracia v rozsahu zrušenia Okresnému\nsúdu Spišská Nová Ves na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvého stupňa\") rozsudkom z 9. júna 2010 č.k.\n1 C 47/2003-609, v spojení s opravným uznesením z 11. júna 2010 č.k. 1 C 47/2003-619\n(vydaným len na opravu lehoty na splnenie povinnosti, ktorej sa mimoriadne dovolanie nedotýka),\nvyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov (ďalej len „BSM\") tak, že hnuteľné veci (uvedené\nv bodoch 1. až 44. prvého výroku jeho rozsudku) a zostatkovú hodnotu členského podielu v bytovom\ndružstve (uvedenú v bode 45. výroku) prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky. Hnuteľné veci\nnachádzajúce sa v malej vodnej elektrárni (uvedené v bodoch 1. až 27. druhého výroku rozsudku),\nmotorové vozidlo, garáž a zostatok pôžičky (uvedené v bodoch 28. až 30. výroku) prikázal do výlučného\nvlastníctva odporcu. Z titulu vyporiadania BSM zaviazal navrhovateľku zaplatiť odporcovi sumu 18\n277,80 € v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Z titulu „výplaty hodnoty výlučného majetku\nžalovaného slúžiaceho pre výkon jeho povolania nadobudnutého zo spoločného majetku účastníkov\"\nodporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 37 222,91 € v lehote 30 dní od právoplatnosti\nrozsudku. Z dôvodu vyporiadania pasív spoločného majetku vzniknutých z pôžičiek uložil navrhovateľke\npovinnosť zaplatiť odporcovi sumu 1 521,10 € v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách\nkonania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu a obidvom účastníkom uložil\npovinnosť zaplatiť na účet súdu náhradu trov preddavkovaných štátom (navrhovateľke v sume 367,03\n€ a odporcovi v sume 533,01 €) a súdny poplatok po 620,50 €. Výrok o povinnosti odporcu zaplatiť\nnavrhovateľke 37 222,91 € „z titulu výplaty hodnoty výlučného majetku žalovaného slúžiaceho pre\nvýkon jeho povolania nadobudnutého zo spoločného majetku účastníkov\" odôvodnil tým, že vykonaným\ndokazovaním bolo preukázané, že si účastníci počas trvania manželstva výlučne zo spoločných\n\nprostriedkov postavili malú vodnú elektráreň, ktorá ale slúži výkonu povolania len odporcu. Z posudkov\nznalcov mal za preukázané, že „východisková hodnota\" stavby malej vodnej elektrárne (podľa súdu\nsuma, ktorá bola vynaložená na jej výstavbu) je „70 695,83 €\" (podľa znaleckého posudku 70 965,83\n€; poznámka dovolacieho súdu) a že hodnota jej strojnotechnologickej časti je 3 475,99 €, a teda že\núčastníci na stavbu malej vodnej elektrárne spoločne vynaložili sumu 74 441,82 €. S poukazom na\nustanovenie § 150, druhá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „O.z.\") potom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke „37 222,91 €\" (podľa súdom\nzachovaného postupu pri určení tejto sumy a hodnôt, z ktorých vychádzal, by to mala byť suma 37\n220,91 €; poznámka dovolacieho súdu). O trovách štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a svoje\nrozhodnutie o nich odôvodnil tým, že na účely znaleckého dokazovania bolo zo štátnych prostriedkov\nvyplatených celkom 900,04 €. Pri rozhodovaní o miere účasti účastníkov na náhrade trov štátu zohľadnil,\nže navrhovateľka zložila preddavkovo o 5 000,-- Sk viac a preto jej podiel na trovách musí byť nižší\no 82,99 € ako podiel odporcu. O povinnosti účastníkov zaplatiť súdny poplatok rozhodol podľa položky\n6 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov. Keďže sa súdne konanie skončilo rozsudkom, je poplatková\npovinnosť každého z účastníkov po 3 % z majetku, ktorý im súd vyporiadal, uviedol súd prvého stupňa.\nKrajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd\") na odvolanie odporcu rozsudkom z 21. decembra\n2010 sp.zn. 3 Co 241/2010 potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v znení jeho opravného\nuznesenia. Účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Dospel k záveru, že odvolaním\nodporcu napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Mal za to, že odporcom tvrdené\nodvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. c/ a e/ O.s.p. nie sú dané.\nProti výrokom rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť\nnavrhovateľke z titulu „výplaty hodnoty výlučného majetku odporcu slúžiaceho pre výkon jeho povolania\"\n37 222,91 €, ktorým bolo rozhodnuté o povinnosti účastníkov nahradiť trovy štátu a zaplatiť súdny\npoplatok, „v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu\", ktorým potvrdil vyššie uvedené výroky rozsudku\nsúdu prvého stupňa, podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „dovolateľ\") mimoriadne\ndovolanie. Uviedol, že tak robí na podnet odporcu, pretože napadnutými časťami rozhodnutí súdov\nbol porušený zákon, pričom ochranu práv a zákonom chránených záujmov tohto účastníka konania\nnie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Navrhol napadnuté časti rozsudkov zrušiť a\nvec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Mimoriadny opravný prostriedok\nodôvodnil dovolacím dôvodom podľa § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. tvrdiac, že napadnuté časti rozhodnutí\nspočívajú v nesprávnom právnom posúdení veci. Na odôvodnenie tohto svojho záveru uviedol:\n„V konaní nie je sporné, že účastníci konania nadobudli malú vodnú elektráreň počas trvania manželstva,\na že táto slúžila na výkon povolania žalovaného. Z tohto dôvodu ju súdy nezahrnuli do BSM, čo je v\nsúlade s § 143 OZ.\nZa nesprávny považujem postup súdu pri určení úhrady vynaložených nákladov na malú vodnú\nelektráreň zo spoločného majetku účastníkov konania. Súdy pri tom vychádzali zo znaleckých posudkov,\npričom znalecký posudok Ing. N. W. (na č.l. 494) určuje všeobecnú cenu malej vodnej elektrárne.\nTakzvaná všeobecná cena nevyjadruje len cenu nehnuteľnosti v závislosti od druhu stavby, použitých\nstavebných materiálov, vybavenosti, konštrukcií, údržby, veku, výmery, ale aj situáciu na trhu s\nnehnuteľnosťami v danom mieste a čase.\nIde o cenu, ktorá predstavuje podiel bývalého manžela na nehnuteľnosti patriacej do zaniknutého BSM,\nza ktorú by ju bolo možné reálne predať.\nZ uvedeného vyplýva, že podľa všeobecnej ceny sa určuje podiel bývalého manžela pri nehnuteľnosti,\nktorá je predmetom vyporiadania BSM - teda patrí do BSM. O takýto prípad v tejto veci nejde.\nSúdy napriek tomu, že malá vodná elektráreň nepatrila do BSM, zaviazali žalovaného uhradiť žalobkyni\npolovicu všeobecnej ceny malej vodnej elektrárne.\n\nPodľa môjho názoru pri určení úhrady vynaložených nákladov na malú vodnú elektráreň mali\nsúdy vychádzať z ustanovenia § 150 druhá veta OZ, ktorý určuje pravidlá\npri vyporiadaní\nmajetku nadobudnutého zo spoločných finančných prostriedkov za trvania manželstva, avšak patrí do\noddeleného vlastníctva iba jedného z bývalých manželov.\nZ jazykového výkladu slovného spojenia uvedeného v druhej vete § 150 OZ vyplýva „ ... nahradiť, čo sa\nzo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok...\", že ide o náklady, ktoré boli vynaložené\nv dobe minulej a ich výška ku dňu zániku manželstva ani\nku dňu vyporiadania BSM nie je nijako\nmodifikovaná.\nVýškou toho, čo bolo vynaložené je teda treba rozumieť výšku nákladov v dobe, kedy boli vynaložené.\nZ vykonaného dokazovania bolo preukázané, že na výstavbu malej vodnej elektrárne boli vynaložené\ntieto finančné prostriedky zo spoločného majetku manželov:\n•pôžička zo Slovenskej štátnej sporiteľne zo 16. mája 1990 v sume 170 000,-- Sk (5 642,97 €),\n•20 000,-- Sk (663,88 €) z Okresného úradu práce v Spišskej Novej Vsi v roku 1993,\n•pôžička od p. C. v sume 15 000,-- Sk (497,90 €),\n•pôžička od rodičov navrhovateľky v sume 35 000,-- Sk (1 161,97 €),\n•pôžička od p. D. v sume 30 000,-- Sk (995,82 €).\nCelkove bola vynaložená suma 270 000,-- Sk (8 962,36 €). Táto suma bola vynaložená zo spoločného\nmajetku na oddelený majetok odporcu a touto sumou sa mali súdy aj zaoberať pri určení jeho povinnosti\nuhradiť navrhovateľke náklady vzniknuté pri výstavbe malej vodnej elektrárne.\nSúdy sa pri vyporiadaní malej vodnej elektrárne neriadili dôsledne ustanoveniami občianskeho\nprocesného práva, ale ani uvedenými ustanoveniami hmotného práva, keď\nna danú vec aplikovali\n§ 150 prvú vetu OZ tak, ako keby táto nehnuteľnosť patrila do BSM.\nNestotožňujem sa ani s výrokom o určení povinnosti úhrady sumy 533,01 € odporcom z titulu\npreddavkovaných trov štátu za vypracovanie znaleckých posudkov. Z vykonaného dokazovania\nvyplýva, že znalecké dokazovanie ohľadne určenia všeobecnej ceny malej vodnej elektrárne navrhla\nnavrhovateľka, pričom znalecké dokazovanie bolo nadbytočné a preto mal súd pri určení, ktorý účastník\nich bude hradiť, prihliadnuť aj na tieto okolnosti.\nVzhľadom na nesprávne určenie povinnosti uhradiť navrhovateľke sumu 37 222,91 € za malú vodnú\nelektráreň, je nesprávne určená aj výška súdneho poplatku, keďže súd vychádzal z ceny majetku, ktorý\núčastníkom vyporiadal.\"\nNavrhovateľka vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedla, že nie je opodstatnené tvrdenie\ndovolateľa, že súdy zaviazali odporcu zaplatiť jej polovicu všeobecnej hodnoty malej vodnej elektrárne.\nV odôvodneniach napadnutých rozsudkov sa takýto záver nenachádza. Práve naopak, z odôvodnenia\nrozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že za základ svojho rozhodnutia vzal „východiskovú hodnotu\"\nstavby malej vodnej elektrárne, ktorá predstavuje hodnotu, za ktorú by bolo možné rovnakú stavbu\nnadobudnúť v čase vyporiadania. Súdy preto pri určení povinnosti odporcu nahradiť to, čo sa zo\nspoločného majetku účastníkov vynaložilo na jeho ostatný majetok, nepochybili. Nesprávny bol ich\npostup jedine pri určení výšky nákladov zriadenia strojno-technologickej časti elektrárne, kde skutočne\nvychádzali so znalcom určenej všeobecnej hodnoty 3 975 € namiesto východiskovej hodnoty 14 994\n€. Vzhľadom na uvedené podľa navrhovateľky celková suma na vyporiadanie z oddeleného majetku\n\nodporcu mala byť správne ešte vyššia, vo výške 85 959 €. Navrhla preto dovolaciemu súdu, aby\nnapadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa zmenil tak, že uloží odporcovi povinnosť zaplatiť jej z\ntitulu výplaty hodnoty výlučného majetku sumu 42 979,50 €.\nOdporca sa vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu stotožnil s jeho dôvodmi a navrhol mu vyhovieť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O.s.p.), po zistení, že mimoriadne\ndovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na tento opravný prostriedok (§ 243g O.s.p.),\npreskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2\nO.s.p.) a dospel k záveru, že mimoriadnym dovolaním napadnuté časti rozhodnutí súdov nie sú správne.\nV zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu\nza podmienok uvedených v § 243e O.s.p., ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/\nkonanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie\nspočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.\nDovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne\nsa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali\nza následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1, druhá veta O.s.p. v spojení s § 243i ods.\n2 O.s.p.). Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa\nobsahu tohto opravného prostriedku.\nPlniac si vyššie uvedené povinnosti dovolací súd sa preto predovšetkým zaoberal otázkou, či konanie\nv tejto právnej veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p.\n(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť\núčastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku\nveci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie\nkonania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka\npred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným).\nDovolací súd nezistil, že by konanie v preskúmavanej právnej veci bolo takou vadou postihnuté; takouto\nvadou konania napokon neodôvodňuje svoj mimoriadny opravný prostriedok ani dovolateľ.\nSo zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1, druhá veta O.s.p., bez ohľadu na to, či dovolateľ odôvodnil\nsvoje mimoriadne dovolanie dovolacím dôvodom aj podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., dovolací súd\nrovnako skúmal, či v konaní nedošlo k tzv. inej procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci. O vadu tejto povahy ide okrem iného tiež vtedy, keď súd skutkové závery, z ktorých\nvyvodil svoje právne závery, založil na výsledkoch dokazovania, ktoré nebolo vykonané v súlade so\nzákonnými ustanoveniami upravujúcimi spôsob vykonania dokazovania určitým dôkazným prostriedkom\nalebo že jeho skutkové závery sú v rozpore s tým, čo vyšlo za konania najavo. V dovolacom konaní\nnevyšli najavo ani vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.\nGenerálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní vytýka napadnutému rozhodnutiu odvolacieho súdu, že\nspočíva v nesprávnom právnom posúdení (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).\nPrávnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a\naplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou dovolacieho súdu v prípade\nmimoriadneho dovolania generálneho prokurátora (i dovolania účastníka) odôvodneného nesprávnym\nprávnym posúdením veci, je posúdiť, či odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny právny\npredpis a či ho aj správne interpretoval.\nDovolací súd dospel k záveru, že dovolateľ dôvodne vytýka súdu prvého stupňa a odvolaciemu súdu\nnesprávne právne posúdenie veci v otázke určenia rozsahu náhrady toho, čo sa zo spoločného majetku\n\núčastníkov konania vynaložilo na osobný majetok odporcu v zmysle ustanovenia § 150, druhej časti\ndruhej vety O.z.\nSúd prvého stupňa pri určení rozsahu tejto náhrady vychádzal z toho, že účastníci za trvania ich\nmanželstva zhotovili malú vodnú elektráreň, na stavbu ktorej boli použité výlučne zdroje z ich spoločného\nmajetku. Elektráreň ale nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, pretože podľa svojej\npovahy slúži výkonu povolania len odporcu. S poukazom na ustanovenia § 150, druhá veta O.z. potom z\ndôvodu vyrovnania toho, čo sa zo spoločného majetku účastníkov konania vynaložilo na osobný majetok\nodporcu, uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke do 30 dní sumu 37 222,91 €. Pri určení\nnáhrady vychádzal z „východiskovej hodnoty\" (nie všeobecnej ceny, ako to tvrdí dovolateľ) stavby malej\nvodnej elektrárne určenej znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhady hodnoty\nnehnuteľností v sume 70 965,83 € a zo „všeobecnej hodnoty\" strojnotechnologickej časti elektrárne v\nsume 3 475,99 € určenej znalcom z odboru strojárstvo. Tento jeho postup, akceptovaný aj odvolacím\nsúdom, ale nebol v súlade so zákonom.\nPodľa § 150 O.z. pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z\nmanželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je\npovinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne\npredovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako\nsa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ\nna starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.\nPodľa druhej vety citovaného ustanovenia pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je každý\nzo spoluvlastníkov oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo\nzo svojho vynaložil na spoločný\nmajetok, a naopak, je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný\nmajetok. Z predmetného ustanovenia vyplýva, že v prípade investícií zo spoločného majetku manželov\ndo ostatného majetku jedného z nich, sú prostriedkami, ktoré je tento manžel povinný nahradiť,\nprostriedky skutočne vynaložené na tieto investície. Pri ich zisťovaní sa vychádza z ceny vecí a prác\nvložených do jeho ostatného majetku v čase, kedy boli vynaložené, a nie zo východiskovej hodnoty\n(znaleckého odhadu hodnoty, za ktorú by bolo možné hodnotenú stavbu nadobudnúť formou výstavby\nv čase ohodnotenia na úrovni bez dane z pridanej hodnoty) alebo všeobecnej hodnoty zhotovenej\nveci (výslednej objektivizovanej hodnoty nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich\nnajpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach\nvoľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou\ni opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou) v oddelenom\nmajetku jedného z manželov.\nPodľa názoru dovolacieho súdu dovolateľ preto dôvodne vytýka súdom, že pri určení rozsahu toho, čo\nsa zo spoločného majetku účastníkov vynaložilo na ostatný majetok odporcu, neprávne vychádzali zo\nvýchodiskovej hodnoty stavby malej vodnej elektrárne (podľa dovolateľa zo všeobecnej ceny elektrárne),\nresp. zo všeobecnej hodnoty strojnotechnologickej časti elektrárne, namiesto prostriedkov skutočne\nvynaložených na investície do ostatného majetku odporcu, pri zisťovaní ktorých sa malo vychádzať z\nceny vecí a prác v čase, kedy boli vynaložené.\nPodľa dovolacieho súdu dovolateľ v súvislosti s vyššie uvedeným pochybením dôvodne vytýka súdom\nnižších stupňov aj vadu pri rozhodovaní o trovách štátu a určení súdneho poplatku.\nAj keď súdne konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je návrhové, ide o\nzvláštny druh súdneho konania, pretože súd je viazaný len tým, že podľa návrhu má vyporiadanie\nvykonať, nie však aj tým, ako to má podľa návrhu urobiť. Postupuje teda pri zisťovaní toho, čo sa má\nvyporiadať, ceny veci a hodnoty vyporiadavaného majetku, ako aj podkladov pre spôsob vyporiadania\npo stránke kvantitatívnej aj kvalitatívnej dispozície s vecami a iným majetkom medzi účastníkmi z úradnej\npovinnosti, vyhľadávacím spôsobom.\n\nPodľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov\nkonania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,\nnáhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.\nPodľa citovaného ustanovenia nemá štát proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil,\nbezvýnimočne, ale podľa výsledkov konania. Tento uvádzaný zákonný predpoklad nie je však totožný\nso zákonným predpokladom „úspechu vo veci\", ako ho uvádza napr. ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p.\nalebo ustanovenie § 143 O.s.p. Ustanovenie § 148 O.s.p. platí totiž ako pre konanie, v ktorom vo vzťahu\nmedzi účastníkmi prichádza do úvahy náhrada trov konania (napr. ustanovení § 142 až 145 O.s.p.) a v\nktorom účastníci majú prevažne postavenie navrhovateľov a odporcov, tak aj pre konanie v ostatných\nobčianskoprávnych veciach, v ktorých vzhľadom na povahu prejednávaných vecí nemožno hodnotiť\núspech či neúspech účastníka vo veci (Zborník I, str. 130).\nKeďže v preskúmavanej veci ide o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda o\nosobitný druh konania, nie je možné úspešnosť v konaní kategoricky posúdiť. V takom prípade ale treba\npri posudzovaní úspechu zobrať do úvahy aj to, ako, resp. na základe akých tvrdení a na návrh ktorého\nz účastníkov bol dôkaz vykonaný (pozri návrhy navrhovateľky na č.l. 48, 117 a 122 spisu).\nTreba naostatok súhlasiť aj s námietkou dovolateľa, že vzhľadom na nesprávne určenie povinnosti\nodporcovi uhradiť navrhovateľke sumu 37 222,91 € za malú vodnú elektráreň, je nesprávne určená aj\nvýška súdneho poplatku, keďže súd vychádzal z ceny majetku, ktorý účastníkom vyporiadal.\nVychádzajúc z uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu v častiach, v\nktorých potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výrokoch, ktorými odporcovi bola uložená povinnosť\nzaplatiť navrhovateľke 37 222,91 €, bolo rozhodnuté o náhrade trov štátu a o súdnom poplatku zrušil\n(§ 243b ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.). Zrušil aj rozsudok súdu prvého stupňa vo\nvyššie uvedených potvrdených častiach, pretože má rovnaké vady, pre ktoré sa zrušili časti rozsudku\nodvolacieho súdu, a vec vrátil v rozsahu zrušenia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods.\n3 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}