{"guid": "d898c9a8-0b05-4f98-9b20-b7782873e1eb:5b75c8ff-7d95-4529-b662-b9f319c3fbf9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:9011899742.1", "spisova_znacka": "3MCdo/18/2011", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/18/2011 z 13. 9. 2012", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. septembra 2012, sp. zn. 3MCdo/18/2011, ECLI:SK:NSSR:2012:9011899742.1", "identifikacne_cislo": "9011899742", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Emil Franciscy", "sudca_id": 499, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-emil-franciscy-499", "datum_vydania": "2012-09-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-18", "nazov": "§ 18 zákona č. 58/1969 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-18", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/58-1969/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/1969/58", "nazov": "zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1969/58", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/58-1969"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "nazov": "§ 157 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-157"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "nazov": "§ 243i ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243i"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243d.odsek-1", "nazov": "§ 243d ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243d.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243d"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1969/58#paragraf-18", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-157", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243i", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243d"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5b75c8ff-7d95-4529-b662-b9f319c3fbf9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9011899742.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9011899742.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9011899742.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3MCdo/18/2011\n9011899742\n13. 09. 2012\nJUDr. Emil Franciscy\nECLI:SK:NSSR:2012:9011899742.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu T.I., bývajúceho v X., proti žalovaným 1/\nSlovenskej republike - Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štúrova č. 2,\n2/ Slovenskej republike - Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné\nnámestie č. 13, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, vedenej na Okresnom\nsúde Košice I pod sp. zn. 23 C 415/2002, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej\nrepubliky proti rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 30. septembra 2010 sp. zn. 4 Co 53/2010 a\nOkresného súdu Košice I z 8. októbra 2009 č.k. 23 C 415/2002-367, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok\na) Krajského súdu v Košiciach z 30. septembra 2010 sp. zn. 4 Co 53/2010 a\nb) Okresného súdu Košice I z 8. októbra 2009 č.k. 23 C 415/2002-367 vo výroku, ktorým bola žalovaná\n2/ zaviazaná zaplatiť žalobcovi 39 616,54 € a úrok z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 38\n281,68 € od 3. decembra 1999 do 31. decembra 2001 a zo sumy 31 096,49 € od 1. januára 2002 do\nzaplatenia; zároveň zrušuje výrok tohto rozsudku o trovách konania.\nVec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Košice I (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 8. októbra 2009 č. k. 23 C\n415/2002-367 uložil žalovanej 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 39 616,54 € a tiež úrok z omeškania vo\nvýške 17,6 % ročne zo sumy 38 281,68 € od 3. decembra 1999 do 31. decembra 2001 a zo sumy\n31 096,49 € od 1. januára 2002 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu voči žalovanej 2/ zamietol.\nŽalobu voči žalovanej 1/ zamietol v celom rozsahu. Rozhodol tiež o trovách konania. Súd prvého stupňa\nvychádzal z toho, že žalobca sa v konaní domáhal voči štátu náhrady škody spôsobenej mu nesprávnym\núradným postupom [§ 18 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím\norgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.“)]. Výsledkami\nvykonaného dokazovania mal preukázané, že opatrením Krajskej prokuratúry v Košiciach z 5. februára\n1998 sp. zn. 2KV 0053/97-262 boli podľa § 79b zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom\nvo vtedy účinnom znení (ďalej len „Trestný poriadok“) zaistené peňažné prostriedky žalobcu na jeho\nsúkromných a podnikateľských účtoch v G. banke, a.s., pobočka Košice (išlo o prostriedky vo výške\n27 576,96 USD a 256 675,13 Sk), ktorú Národná banka Slovenska vyhlásila za neschopnú vyplácať\nvklady a zakázala jej disponovať s účtami. Zaistenie peňažných prostriedkov trvalo od 5. februára 2001\ndo 28. júna 2001. Po žalobcovom upozornení adresovanom orgánom činným v trestnom konaní, že\nje ohrozená prosperita G. banky, a.s., nedošlo z ich strany ani k zrušeniu, ani k zmene (obmedzeniu)\nzaistenia. Po zrušení zaistenia bola žalobcovi vyplatená len časť jeho pôvodne uložených finančných\nprostriedkov (216 461 Sk). Podľa názoru súdu prvého stupňa bolo v danom prípade povinnosťou\norgánov činných v trestnom konaní zaoberať sa predmetným upozornením žalobcu. Neurobili ale žiadne\n\nopatrenia vhodné na zabezpečenie ochrany vlastníctva žalobcu, i keď túto možnosť mali a zaistením\nfinančných prostriedkov nezanikla ich povinnosť chrániť jeho vlastníctvo, ak tak žalobca nemohol spraviť\nsám. Podľa názoru súdu prvého stupňa mali preto orgány činné v trestnom konaní prijať opatrenia\nsmerujúce k ochrane vlastníctva žalobcu. Pokiaľ sa konkrétnymi možnosťami navrhovanými žalobcom\nnezaoberali, je dôvodné jeho tvrdenie, že mu postupom orgánu štátu bola spôsobená škoda vo výške 31\n096,49 €. V danom prípade popierala svoju pasívnu vecnú legitimáciu tak žalovaná 1/, ako aj žalovaná\n2/. Podľa právneho názoru súdu prvého stupňa žalovaná 1/ nie je pasívne legitimovaná (v rozhodujúcom\nčase nebola Generálna prokuratúra Slovenskej republiky ústredným štátnym orgánom v zmysle § 25\nods. 1 a 2 zákona č. 58/1969 Zb.), preto žalobu voči nej v celom rozsahu zamietol. Pasívne legitimovaná\nje žalovaná 2/, žaloba proti nej smerujúca je však opodstatnená len sčasti (viď výrokovú časť tohto\nrozsudku). Žalobe v opodstatnenej časti preto vyhovel, vo zvyšku ju zamietol ako bezdôvodnú. O trovách\nkonania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p.\nNa odvolanie žalovanej 2/ Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 30. septembra\n2010 sp. zn. 4 Co 53/2010 rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej vyhovujúcej časti ako\naj vo výroku o trovách konania potvrdil. Rozhodol tiež o trovách odvolacieho konania. Vec prejednal\nbez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.\n1 O.s.p. a zistil, že sú dané dôvody pre potvrdenie rozhodnutia súdu prvého stupňa. Stotožnil sa s\nodôvodnením napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 O.s.p.), a to tak vo vzťahu k otázke výšky priznanej\nsumy, ako aj pasívnej legitimácie účastníčok na žalovanej strane. Podľa názoru odvolacieho súdu\ndospel prvostupňový súd k správnemu záveru, že ak peňažné prostriedky žalobcu boli v ohrození, bolo\npovinnosťou orgánov činných v trestnom konaní zaoberať sa upozornením žalobcu, že situácia banky\nje zlá a jeho peňažné vklady v nej sú ohrozené. Keďže napriek tomu neprijali opatrenia zabezpečujúce\nohrozené prostriedky žalobcu, došlo na strane žalobcu ku škode vo výške vyčíslenej súdom prvého\nstupňa. Vzhľadom na to odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním\nnapadnutej časti potvrdil.\nGenerálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) na základe podnetu\nžalovanej 2/ napadol potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu a tiež odvolaním napadnuté výroky\nrozsudku súdu prvého stupňa mimoriadnym dovolaním, ktoré odôvodnil tým, že nimi bol porušený zákon.\nUviedol, že v konaní došlo k inej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1\npísm. b/ O.s.p.) a napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods.\n1 písm. c/ O.s.p.). Poukázal na § 79b ods. 1 a 4 Trestného poriadku a zdôraznil, že súdy oboch nižších\nstupňov nijakým spôsobom nevyhodnotili, akým nesprávnym úradným postupom prokuratúry v zmysle\nustanovenia § 18 zákona č. 58/1969 Zb. vznikla žalobcovi škoda a aká bola príčinná súvislosť medzi\ntakýmto (bližšie nešpecifikovaným) postupom a vznikom žalobcovej škody. Štát in generale zodpovedá\nza (každú) škodu, ktorá vznikla v súvislosti s vedením trestného stíhania, a pre vznik jeho zodpovednosti\nza škodu je vždy nevyhnutný určitý predpoklad, napríklad nezákonnosť, prieťahy, zjavná bezdôvodnosť a\niné. Podľa názoru generálneho prokurátora bolo v predmetnom konaní dostatočne skutkovo vymedzené,\nže úkony vykonané v trestnom stíhaní v podobe opatrenia prokurátora o zaistení finančných prostriedkov\nna účte žalobcu nemožno klasifikovať ako nesprávny úradný postup. Aby bolo možné určitý úradný\npostup kvalifikovať ako nesprávny, musí byť normatívne záväzne predpísaný ten postup orgánu štátu,\nktorý je správny. Pokiaľ súdy dospeli k záveru, že postup prokuratúry v danej veci vykazuje znaky\nnesprávneho úradného postupu, mali vysvetliť, aký mal byť jej správny, zákonu zodpovedajúci postup. V\ndanom prípade záver o nesprávnom úradnom postupe prichádzal do úvahy, len ak by existovala právna\nmožnosť realizovať požiadavku žalobcu obsiahnutú v jeho upozornení (presunúť zaistené peňažné\nprostriedky do inej banky). Trestný poriadok však prokurátorovi umožňoval iba zaistenie buď zrušiť\nalebo predmetnej žiadosti nevyhovieť. Prvá alternatíva v danom prípade neprichádzala do úvahy,\nlebo vtedy aktuálny stav trestného konania ju neodôvodňoval. Zvolená bola preto druhá alternatíva.\nProkurátor v rámci svojich zákonom daných kompetencií, ktoré nemohol prekročiť, nemal právnu\nmožnosť disponovať s prostriedkami žalobcu uloženými na bankovom účte, ani prikázať banke, aby\nich previedla na iný účet. Z týchto dôvodov dospel generálny prokurátor k záveru, že pokiaľ prokurátor\nnereagoval na danú žiadosť žalobcu, nemožno postup prokurátora považovať za nesprávny úradný\npostup v zmysle § 18 zákona č. 58/1969 Zb. Ak súdy dospeli k záveru, že prokurátor mal vykonať\nakékoľvek opatrenia smerujúce k ochrane vlastníctva žalobcu v dôsledku platobnej neschopnosti banky,\nmali konkretizovať, o aké zákonom upravené opatrenia malo ísť; skutočnosť, že súdy nepoukázali na\nzákonné ustanovenie upravujúce povinnosť, ktorú (podľa ich názoru) prokurátor nesplnil, len potvrdzuje\n\nto, že prokurátor žiadnu takú povinnosť nemal. Preto ani nemožno ustáliť, v akej príčinnej súvislosti je\nsúdmi nešpecifikované a nekonkretizované porušenie povinností prokurátora s nesprávnym úradným\npostupom a so vznikom žalobcom tvrdenej škody. Dôvodnosť podania mimoriadneho dovolania vyplýva\naj z toho, že súd sa nevysporiadal s posúdením vzniku škody. Predmetom sporu je náhrada škody v\nrežime zákona č. 58/1969 Zb., žalobca si na takto vzniknutú škodu uplatnil nárok aj v konkurznom konaní.\nKeďže konkurzné konanie nebolo do rozhodnutia súdov v konaní o náhradu škody skončené, nebolo\n(ešte) možné uzavrieť, či žalobcovi škoda vznikla alebo nevznikla (prípadne v akej výške). Odvolací\nsúd sa tiež nijakým spôsobom nevysporiadal s námietkou odvolateľky, že žalobcovi nemožno priznať\núroky z omeškania. Ani z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vo vzťahu k priznaným úrokom\nz omeškania nie je zrejmé, z akých skutočností vychádzal a akými úvahami sa pri tom riadil; súd iba\nkonštatoval, že príslušenstvo podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznal zo sumy 38 281,68 €\nod 3. decembra 1999 do 31. decembra2001, kedy Fond na ochranu vkladov poskytol žalobcovi sumu 7\n185,19 €. Generálny prokurátor namietol existenciu inej vady konania majúcej za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci (§ 243f písm. b/ O.s.p.) tiež vo vzťahu k rozhodnutiam súdov o trovách konania.\nÚčastníci konania sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadrili.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci o mimoriadnom\ndovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal generálny prokurátor (§\n243e ods. 1 O.s.p.) v lehote jedného roka (§ 243g O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré môže napadnúť týmto\nopravným prostriedkom, preskúmal napadnuté rozhodnutia bez nariadenia dovolacieho pojednávania\n(§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) v rozsahu podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242\nods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.\nObčiansky súdny poriadok upravuje tri samostatné dôvody, ktoré môže generálny prokurátor úspešne\nuplatniť v procesne prípustnom mimoriadnom dovolaní. Podľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym\ndovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v\nkonaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Na výskyt\nprocesných vád konania vymenovaných v § 237 O.s.p. a tiež tzv. iných procesných vád konania majúcich\nza následok nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada najvyšší súd v konaní o mimoriadnom dovolaní\nbez zreteľa na to, či boli alebo neboli generálnym prokurátorom uplatnené (viď § 243i ods. 2 O.s.p. v\nspojení s § 242 ods. 1 O.s.p.).\n1. So zreteľom na § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. najvyšší súd skúmal, či v\nkonaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k procesným vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p.\nO vady tejto povahy ide, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v\nkonaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal\nprocesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo\nv tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol\npotrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval\nvylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.\nGenerálny prokurátor vady konania v zmysle § 237 O.s.p. nenamietal a v konaní o mimoriadnom\ndovolaní takéto procesné vady nevyšli najavo.\n2. Mimoriadne dovolanie napadnutým rozsudkom vytýka ich nepreskúmateľnosť. V zmysle rozhodnutia\nnajvyššieho súdu, publikovaného pod R 111/1998, je generálnym prokurátorom vytýkané nedostatočné\nodôvodnenie rozhodnutia súdu kvalifikované ako tzv. iná vada konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.,\nresp. § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.).\nNajvyšší súd pripomína, že rozhodnutie súdu (až na výnimky - viď napr. § 157 ods. 4 O.s.p. alebo § 219\nods. 2 O.s.p.) musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie. V súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.\n\nmusí súd v odôvodnení rozsudku podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozsudku; zákon mu\nukladá vyporiadať sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a svoj myšlienkový postup dostatočne\nvysvetliť s poukazom na rozhodujúce skutkové okolnosti a tiež ich právne posúdenie. Právne závery\nsúdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak súd v odôvodnení rozhodnutia vymedzí po\nskutkovej stránke predmet konania a následne podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení\nzákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako interpretoval aplikované ustanovenia a prečo\npod ne podriadil zistený skutkový stav. V rozhodnutí súdu musí byť jasne a zrozumiteľne vysvetlený\nmyšlienkový postup súdu vo všetkých otázkach, ktoré sú pre posúdenie veci významné. Ak rozhodnutie\nsúdu nemá uvedené náležitosti, je nepreskúmateľné.\nV prejednávanej veci sa žalobca voči štátu domáhal náhrady škody, ktorá mu mala byť spôsobená\nnesprávnym úradným postupom orgánov činných v trestnom konaní (§ 18 zákona č. 58/1969 Zb.). Zákon\nč. 58/1969 Zb. je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom špeciálnym, preto pokiaľ tento špeciálny\nzákon neobsahuje vlastnú úpravu, právne vzťahy sa riadia Občianskym zákonníkom (viď § 20 zákona\nč. 58/1969 Zb.).\nZodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom má povahu objektívnej\nzodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch\npodmienok, a to: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym\núradným postupom a vznikom škody.\nPrvotnou podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným\npostupom je existencia nesprávneho úradného postupu. Zákon č. 58/1969 Zb. v ustanovení § 18 bližšie\nnevysvetľuje, čo treba rozumieť pod nesprávnym úradným postupom. Bezpochyby ale nesprávnym\núradným postupom môže byť akýkoľvek postup štátneho orgánu pri výkone jeho právomoci, pokiaľ pri\nňom alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami. Nesprávnym\núradným postupom je teda postup (tých, ktorí plnia úlohy štátneho orgánu - viď § 18 ods. 1 zákona č.\n58/1969 Zb.), ktorým štátny orgán porušil určitú konkrétnu povinnosť vyplývajúcu mu z právnej normy a\npostupoval nie tak, ako mu to prikazoval alebo umožňoval ten-ktorý všeobecne záväzný právny predpis,\nale v rozpore s pravidlom vyplývajúcim z tohto právneho predpisu.\nZákon č. 58/1969 Zb. bližšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Preto treba\naj v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy (§ 442 Občianskeho zákonníka)\na škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá a/ nastala v majetkovej sfére poškodeného, b/ je\nobjektívne vyjadriteľná v peniazoch a c/ je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým\npeňažného.\nNapokon, zákon č. 58/1969 Zb. nevysvetľuje ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi\nnesprávnym úradným postupom a škodou. O vzťah príčinnej súvislosti (vzťah príčiny a následku) medzi\nnesprávnym úradným postupom a vznikom škody ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho\núradného postupu. To znamená, že príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom\nje daná len vtedy, ak by škoda inak (nebyť nesprávneho úradného postupu) nevznikla. Ak by príčinou\nvzniku majetkovej ujmy bola iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastane.\nSúdy nižších stupňov dospeli k záveru, že preskúmavanej veci sú splnené predpoklady vzniku\nzodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, dostatočne ale nevysvetlili,\nv čom spočíva ich danosť.\nNajvyšší súd sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, že nevyhnutným predpokladom pre\nzáver o tom, že postup prokurátora v preskúmavanej veci bol nesprávny, je normatívne vyjadrenie\n„správneho úradného postupu“ a zistenie, že prokurátor tento postup nezachoval. V predmetnom\nkonaní žalobca netvrdil, že by samo zaistenie jeho finančných prostriedkov bolo nesprávnym úradným\npostupom; namietal, že prokurátor nereagoval primerane na jeho upozornenie o ohrození prosperity\n\nbanky, v ktorej boli zaistené finančné prostriedky. Pri posudzovaní opodstatnenosti tohto tvrdenia\nbolo potrebné zohľadniť § 79b ods. 1 a 4 Trestného poriadku vymedzujúci podmienky, za ktorých\nmôže prokurátor zrušiť alebo obmedziť existujúce zaistenie peňazí na účte v banke. Súdy nižších\nstupňov konštatovali, že prokurátor sa dopustil nesprávneho úradného postupu, v odôvodneniach\nsvojich rozhodnutí ale nevysvetlili, konkrétne ktoré ustanovenia prokurátor porušil (nerešpektoval)\na aký mal byť podľa ich názoru správny (zákonu zodpovedajúci) postup prokurátora po doručení\npredmetného upozornenia. Odôvodnenia ich rozhodnutí nekonkretizujú, podľa ktorého ustanovenia\na akého všeobecne záväzného právneho predpisu mal prokurátor konať tak, aby jeho postup nebol\nsúdmi považovaný za nesprávny úradný postup a aby nedošlo ku škode, náhrady ktorej sa žalobca\ndomáhal. Nevysvetleným v odôvodneniach ich rozhodnutí teda zostalo predovšetkým to, konkrétne\nktorú (z ktorého ustanovenia vyplývajúcu) povinnosť prokurátor nesplnil. Z týchto dôvodov najvyšší súd\nkonštatuje, že myšlienkový postup súdov nie je dostatočne vysvetlený a ich rozhodnutia sú v tomto\nsmere nepreskúmateľné.\nSúdy v danej veci nepodali zrozumiteľný a jasný výklad ani pokiaľ ide o podstatu údajnej žalobcovej\nškody. Zo spisu vyplýva, že žalobca podal žalobu o náhradu škody, okrem toho ale uplatnil svoje nároky\nvoči banke v konkurznom konaní (viď medziiným str. 7 rozsudku súdu prvého stupňa). So zreteľom na\nto mali súdy uviesť, na akom podklade bolo možné pred jeho právoplatným skončením konkurzného\nkonania ustáliť, že u žalobcu nastala škoda (a v akej výške), navyše škoda, za ktorú by zodpovedal štát (§\n18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb.). Súdy v tomto smere svoj myšlienkový postup adekvátne neodôvodnili\na obmedzili sa len na výpočet finančnej straty, ktorú žalobca v danom prípade zaznamenal. V dôsledku\ntoho odôvodnenia ich rozhodnutí nezodpovedajú požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods.\n2 O.s.p.\nVzhľadom na to, že mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutia súdov nižších stupňov sú v danej\nveci nepreskúmateľné tak pokiaľ ide o prvý z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu (nesprávny\núradný postup), ako aj druhý z predpokladov tejto zodpovednosti (vznik škody), neodôvodnenými zostali\naj závery súdov o existencii príčinnej súvislosti medzi postupom prokurátora a vznikom žalobcom\ntvrdenej škody.\nK vyššie uvedenému najvyšší súd dodáva, že generálny prokurátor opodstatnene namieta aj to, že\nsúd prvého stupňa nevysvetlil, z čoho vyvodil záver, že žalobcovi patrí úrok z omeškania (súd iba\nskonštatoval, že ide o príslušenstvo podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a že ho priznal zo sumy\n38 281,68 € od 3. decembra 1999 do 31. decembra 2001, kedy žalobcovi Fond na ochranu vkladov\nposkytol sumu 7 185,19 €); námietkou odvolateľky, že žalobcovi nemožno priznať úroky z omeškania,\nsa odvolací súd nezaoberal.\nSo zreteľom na konštatovanie, že napadnuté rozhodnutia nie sú vo vyššie uvedenom zmysle\ndostatočne preskúmateľné, najvyšší súd vyhovel mimoriadnemu dovolaniu a v ňom obsiahnutému\nnávrhu generálneho prokurátora zrušiť rozhodnutia, proti ktorým smeroval tento mimoriadny opravný\nprostriedok.\n3. V mimoriadnom dovolaní sa uvádza aj § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p., ktorý upravuje samostatný\ndôvod na podanie mimoriadneho dovolania - nesprávne právne posúdenie veci. Právnym posúdením\nje činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav\naplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil\nsprávny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval\nalebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Najvyšším súdom v bode\n2. odôvodnenia tohto uznesenia konštatovaná tzv. iná vada neumožňovala v konaní o mimoriadnom\ndovolaní preskúmať, či napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f\nods. 1 písm. c/ O.s.p.).\n\nZ týchto dôvodov najvyšší súd zrušil rozsudky prvostupňového a odvolacieho súdu v rozsahu\nnapadnutom mimoriadnym dovolaním a vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie súdu prvého\nstupňa.\nAk dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci.\nPritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí\nrozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a konania o mimoriadnom dovolaní (viď primerane\n§ 243d ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}