{"guid": "0202d0db-ffa1-45ee-9ee9-29f392c9bacf:12d8b2ed-6b5d-4492-aec2-d5f603dd7110", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:9011899726.1", "spisova_znacka": "4MCdo/23/2011", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/23/2011 z 19. 9. 2012", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. septembra 2012, sp. zn. 4MCdo/23/2011, ECLI:SK:NSSR:2012:9011899726.1", "identifikacne_cislo": "9011899726", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Salajová", "datum_vydania": "2012-09-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 243f ods. 1 písm. b) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243f"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243e", "nazov": "§ 243e OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243e"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-580", "nazov": "§ 580 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-580", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-580"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243f", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243e", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-580"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/12d8b2ed-6b5d-4492-aec2-d5f603dd7110", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9011899726.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9011899726.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9011899726.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4MCdo/23/2011\n9011899726\n19. 09. 2012\nJUDr. Eva Sakálová\nECLI:SK:NSSR:2012:9011899726.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu R., bývajúceho v Q., proti žalovanej L. M.,\nbývajúcej v F., o vyporiadanie majetkového podielu v bytovom družstve, vedenej na Okresnom súde\nMartin pod sp. zn 7 C 167/2003, v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej\nrepubliky proti rozsudku Okresného súdu Martin z 11. decembra 2008 č. k. 7 C 167/2003-285 a rozsudku\nKrajského súdu v Žiline z 24. marca 2011 sp. zn. 9 Co 384/2010 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Okresného súdu Martin z 11. decembra 2008 č.k. 7 C\n167/2003-285 a rozsudok Krajského súdu v Žiline z 24. marca 2011 sp. zn. 9 Co 384/2010 z r u š u j\ne a vec vracia Okresnému súdu Martin na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Martin v poradí tretím rozsudkom z 11. decembra 2008 č.k. 7 C 167/2003-285 uložil\nžalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 195 524,-- Sk (6 490,20 Eur) so 16,5% úrokom (správne\n„úrokom z omeškania“) od 1.6.2003 do zaplatenia, všetko do 3 dní, z titulu vyrovnania členského podielu\nv bytovom družstve, keď predchádzajúcimi rozhodnutiami vo zvyšku návrh žalobcu zamietol. V rovnakej\nlehote uložil žalovanej povinnosť zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu náhradu trov konania v sume\n86 740,-- Sk (2 879,24 Eur) a to s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p.\nKrajský súd v Žiline po zrušení jeho predchádzajúceho rozsudku zo 14. mája 2009 sp. zn. 9 Co 120/2009\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. októbra 2010 sp. zn. 4 Cdo 141/2010, ktorým\nmu bola vec vrátená na ďalšie konanie, opätovne rozhodol o odvolaní žalovanej tak, že napadnutý\nrozsudok súdu prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 219 O.s.p. potvrdil a žalovanej uložil\npovinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 227,72 Eur na účet advokáta, do troch dní.\nV plnom rozsahu sa stotožnil s rozhodnutím prvostupňového súdu a jeho odôvodnením, na ktoré ako\npresvedčivé poukázal. Uviedol, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď ustálil hodnotu členského\npodielu ku dňu zrušenia spoločného nájmu bytu a členstva v bytovom družstve a skúmal, či žalovaná\nmá voči žalobcovi pohľadávky spôsobilé na započítanie v zmysle § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka\na v tomto smere vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny právny záver, keď\nnávrhu žalovanej na započítanie pohľadávky v zmysle § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka nevyhovel\nz dôvodu, že sa jedná o premlčané pohľadávky, ktorých premlčania sa žalobca dovolal. Uviedol, že\nnemôže byť na ujmu účastníka skutočnosť, že veriteľ v trojročnej premlčacej lehote neurobil prejav\nsmerujúci k započítaniu, lebo v opačnom prípade by sa prakticky pohľadávka stala nepremlčateľná. O\ntrovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.\na úspech konania vo veci.\nNa základe podnetu žalovanej proti uvedeným rozsudkom okresného i krajského súdu, podal\nmimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol, aby dovolací súd rozsudky\noboch súdov zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Martin na ďalšie konanie. Podľa mimoriadneho\n\ndovolateľa bol napadnutými rozsudkami porušený zákon, pričom ochranu práv a právom chránených\nzáujmov účastníka konania nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Dovolanie odôvodnil\ncitáciou ustanovení § 120 ods. 1, § 132, § 153 ods. 1, § 157 ods. 2 O.s.p. a § 580, § 581 ods. 1,2,\n§ 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. majúc za to, že sa nimi\nokresný ani krajský súd pri svojom rozhodovaní neriadil. Argumentoval, že otázku zániku vzájomných\npohľadávok započítaním a tiež úrokov z omeškania súdy nesprávne právne posúdili (§ 243f ods. 1\npísm. c/ O.s.p.) a preto, že priznané úroky z omeškania nezdôvodnili a odvolací súd sa nevysporiadal s\nnámietkami odvolateľky uvádzanými v odvolaní k výške úrokov z omeškania, je daný aj dovolací dôvod\npodľa § 237 písm. f/ O.s.p. Uviedol, že pre posúdenie otázky premlčania vzájomnej pohľadávky v zmysle\ndoterajšej judikatúry nie je rozhodujúci čas, kedy bol urobený prejav smerujúci k započítaniu, ale okamih\nstretu vzájomných pohľadávok, preto námietku premlčania vzájomnej pohľadávky možno s úspechom\nuplatniť len vtedy, ako bola vzájomná pohľadávka premlčaná už v čase, keď sa pohľadávky stretli. V\nprejednávanej veci podľa generálneho dovolateľa k stretu pohľadávky žalobcu a pohľadávky žalovanej\npostúpenej jej C. H. došlo 29. decembra 2004 a k stretu pohľadávky postúpenej žalovanej G. R. došlo\n17. decembra 2003 a keďže žalobca si uplatnil pohľadávku voči žalovanej 1. júna 2003, k premlčaniu\nnemohlo dôjsť. Pokiaľ žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania od 1.\njúna 2003 vo výške 16,5%, v tejto časti považoval generálny prokurátor rozhodnutie pre nedostatok\nodôvodnenia za neprekúmateľné. Súčasne podľa § 243ha ods. 1 O.s.p. navrhol odklad vykonateľnosti\nnapadnutého rozhodnutia.\nŽalobca vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu poukázal na ustanovenie § 580, § 100 a nasl.\nObčianskeho zákonníka a navrhol napadnutý rozsudok ako správny potvrdiť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s ustanovením § 243ha ods. 1 O.s.p. nevydal samostatné\nrozhodnutie o odložení vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, pretože odklad vykonateľnosti nastal\nuž doručením mimoriadneho dovolania dovolaciemu súdu, pretože generálny prokurátor súčasne s\npodaním mimoriadneho dovolania navrhol odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.), po\nzistení, že mimoriadne dovolanie podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.)\nna základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť\ntýmto opravným prostriedkom (§ 243f ods. 1 a 2 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§\n243i ods. 2 v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie\ngenerálneho prokurátora je dôvodné.\nV zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané z dôvodu, že:\na/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237,\nb/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\nc/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.\nDovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale aj dôvodmi uplatnenými v\nmimoriadnom dovolaní. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými\nvadami uvedenými § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci.\nPredmetom konania bola žalobcom uplatnená pohľadávka na vyrovnanie členského podielu zo\nzaniknutého členstva v bytovom družstve vo výške 300 000,-- Sk (9 958,17 Eur) so 16,5% úrokom z\nomeškania od 1. júna 2003 do zaplatenia, pričom predchádzajúcimi rozhodnutiami bola žaloba žalobcu\ndo sumy 104 476,-- Sk (3 467,96 Eur) s príslušenstvom zamietnutá a v tejto časti rozhodnutie nadobudlo\nprávoplatnosť.\n\nMimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že rozhodnutie okresného súdu a rozhodnutie\nkrajského súdu v otázke zániku vzájomných pohľadávok započítaním a úrokov z omeškania spočívajú\nna nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), pretože súdy v konaní na zistený\nskutkový stav dôsledne neaplikovali ustanovenia § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce zánik\nzáväzkov ich započítaním, keď oba nižšie súdy vychádzali z názoru, že právo na započítanie je potrebné\nuplatniť v trojročnej premlčacej lehote od stretu pohľadávok, teda vychádzali z názoru, že rozhodujúci\nje čas, kedy bol urobený prejav smerujúci k započítaniu a nie okamih stretu pohľadávok.\nNesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O\nnesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce\naplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových\nzáverov vyvodil nesprávne právne závery.\nPodľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je\nrovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči\ndruhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé\nna započítanie.\nPodľa ods. 2 cit. ustanovenia, započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa\nnemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať\npohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.\nZapočítanie (kompenzácia) je spôsob zániku vzájomne sa kryjúcich pohľadávok dlžníka a veriteľa.\nTým odpadá dvojité splnenie vzájomných pohľadávok. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje\ns názorom generálneho prokurátora uvedeným v mimoriadnom dovolaní, že právne účinky (zánik\nzáväzkov) nastávajú ku dňu stretnutia vzájomných pohľadávok, ak sú splnené predpoklady pre\nzapočítanie.\nNemožno však nateraz považovať za správny názor vyslovený mimoriadnym dovolateľom, že „k\nvzájomnému započítaniu nárokov, t.j. k stretu pohľadávok došlo 29. decembra 2004 v prípade\npohľadávky žalovanej postúpenej jej C. H. a 17. decembra 2003 v prípade pohľadávky žalovanej\npostúpenej jej G. R., keďže žalobca si uplatnil svoju pohľadávku voči žalovanej 1. júna 2003“.\nZ obsahu spisu totiž vyplýva, že žalobca si žalobou z 21. augusta 2003, doručenou súdu 26. augusta\n2003 uplatnil nárok na zaplatenie sumy 300 000,-- Sk (9 958,17 Eur) so 16,5% úrokom z omeškania od\n1. júna 2003 tvrdiac, že žalovanú písomne vyzval listom v mesiaci máj 2003 na plnenie. Z rozsudku súdu\nprvého stupňa vyplýva (z ktorého názorom sa stotožnil odvolací súd a rovnako aj generálny dovolateľ),\nže splatnosť pohľadávky žalobcu nastala v rozsudku neuvedenom dni v mesiaci máj 2003, pretože\n„nepochybne od tohto dátumu (1. júna 2003 - pozn. dovolacieho súdu) bola odporkyňa s platením v\nomeškaní“. Ako súd dospel k takémuto záveru, z obsahu spisu ani z odôvodnenia rozsudku nemožno\nzistiť, rovnako, ako nemožno zistiť ani to, na základe čoho súdy určili splatnosť žalovanou žiadaných\nzapočítavaných pohľadávok.\nZ obsahu spisu tiež vyplýva, že žalovaná v konaní poprela, že by bola žalobcom vyzvaná na plnenie skôr,\nnež jej bola súdom doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia predmetnej sumy, t.j. poprela\nskutočnosť, že od 1. júna 2003 bola s plnením v omeškaní (por. č.l. 170) a namietla aj požadovanú výšku\nplnenia. Z obsahu žaloby, ani z obsahu celého spisu nevyplýva, či žalobcom tvrdená výzva na plnenie z\nmája 2003 obsahovala určenie času požadovaného plnenia, pričom žalobca (jeho právny zástupca) na\nvýzvu súdu uviedol, že nemá list ktorým žalovanú vyzýval na plnenie (...“my sme zasielali odporkyni list,\nktorý sme ale nenašli.“ - por. č.l. 191 p.v.). Nielenže súdy nižších stupňov tejto skutočnosti nevenovali\nžiadnu pozornosť, na existenciu tvrdenej výzvy nevykonali žiadne dokazovanie a táto skutočnosť im\nnebránila určiť, že žalovaná je od 1. júna 2003 s plnením v omeškaní, ale naviac nevenovali žiadnu\npozornosť ani tvrdeniu žalovaného, ktorý spochybnil oprávnenosť a existenciu žalovanou uplatnených\n\npohľadávok na započítanie. Tieto skutočnosti nebral na zreteľ ani generálny dovolateľ v mimoriadnom\ndovolaní a to napriek tomu, že bez ich zistenia nie je možné určiť, či účastníci majú voči sebe pohľadávky\nspôsobilé na započítanie v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka. Žalobca totiž doteraz v konaní\nnepreukázal, že žalovanú vyzval na plnenie a určil jej termín splatnosti svojej pohľadávky, pričom je\npotrebné brať zreteľ aj na skutočnosť, že výška plnenia bola ustálená až v súdnom konaní. Kedy a v\nakej výške nastala žalovanej povinnosť plniť (ak mala vzniknúť ešte pred vydaním rozhodnutia), teda\nz obsahu spisu nie je možné zistiť.\nNámietka mimoriadneho dovolateľa, že k stretu pohľadávok v prejednávanej veci došlo 29. decembra\n2004 a 17. decembra 2003 preto nemôže obstáť, keďže pre takýto záver súdy nižších stupňov nevykonali\nžiadne dokazovanie a to nielen ohľadom splatnosti žalobcovej pohľadávky ale ani ohľadom splatnosti\npohľadávok žalovanej uplatnených na započítanie. Až po vyriešení základnej otázky, kedy a v akej\nvýške sa pohľadávka žalobcu voči žalovanej stala splatnou a po vyriešení existencie a splatnosti\nzapočítavaných pohľadávok žalovanej, je možné zaoberať sa otázkou, či medzi účastníkmi existujú\nvzájomne započítateľné pohľadávky v zmysle ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka, kedy došlo\nk ich stretu, prípadne otázkou ich premlčania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky tak dospel k záveru, že oba nižšie súdy nesprávne posúdili\notázku vzájomnej započítateľnosti pohľadávok, pretože vychádzali z názoru premlčania pohľadávok\nuplatnených na započítanie bez toho, aby si pre takéto rozhodnutie zadovážili dostatok skutkových\npodkladov. Tým, že v spojitosti s námietkou premlčania vôbec neposudzovali skutkový stav veci (či\ndošlo k náležitému objasneniu všetkých rozhodujúcich skutočností, či postačujú už zistené skutočnosti,\nresp. či je daná potreba prípadného doplnenia dokazovania) v nadväznosti k právnej stránke veci, kde\nzatiaľ riešili len otázku premlčania vzájomne uplatnených pohľadávok, došlo vo vzťahu k uvedenému\nnesprávnemu právnemu posúdeniu veci k inej vade v konaní, ktorá mala za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci v zmysle § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p. Na túto inú vadu je dovolací súd povinný\nprihliadať aj z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 O.s.p.), a nie je preto rozhodujúce, či tento dovolací dôvod\nbol v mimoriadnom dovolaní generálnym prokurátorom uplatnený alebo nie. Z uvedených dôvodov\ndovolací súd sa potom už nezaoberal námietkou mimoriadneho dovolateľa vo vzťahu k príslušenstvu\npohľadávky, pretože pre takéto posúdenie nie sú nateraz dostatočné skutkové podklady.\nGenerálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e\nv spojení s § 243f ods. 1 O.s.p., keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov\ndotknutej osoby a túto nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov uznesením oba rozsudky nižších súdov zrušil a vec\nvrátil Okresnému súdu Martin na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243b ods. 2, 3, 4 O.s.p.).\nV novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného ako i dovolacieho konania (§ 243d ods.\n1 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}