{"guid": "4e6ef69c-4e94-4994-ba1a-60f8c47b66d1:ae08ffe3-0135-4255-a147-0343d464b88c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:9011899704.1", "spisova_znacka": "2MCdo/15/2011", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/15/2011 z 27. 9. 2012", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. septembra 2012, sp. zn. 2MCdo/15/2011, ECLI:SK:NSSR:2012:9011899704.1", "identifikacne_cislo": "9011899704", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Vladik", "sudca_id": 355, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-martin-vladik-355", "datum_vydania": "2012-09-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203", "nazov": "§ 203 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-203"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-235.odsek-2", "nazov": "§ 235 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-235.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-235"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-203", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-235"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ae08ffe3-0135-4255-a147-0343d464b88c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9011899704.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9011899704.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9011899704.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2MCdo/15/2011\n9011899704\n27. 09. 2012\nJUDr. Martin Vladik\nECLI:SK:NSSR:2012:9011899704.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnených 1/ L. W., bývajúceho v B., 2/ F. W.,\nbývajúceho v P., proti povinnej DREVOPRODUKT Majerovce s.r.o., naposledy so sídlom v Bratislave,\nSeberíniho 21, o vymoženie 5 264,87 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou\npod sp. zn. 5 Er 2564/2000, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky\nproti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 30. augusta 2010 sp. zn. 7 CoE 79/2010, takto\nrozhodol:\nMimoriadne dovolanie z a m i e t a .\nOprávneným 1/, 2/ náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní nepriznáva.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Vranov nad Topľou uznesením zo 6. októbra 2009 č.k. 5 Er 2564/2000-84 uložil\noprávneným povinnosť zaplatiť exekútorovi trovy exekúcie v sume 268,80 € do troch dní od\nprávoplatnosti uznesenia. Vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov\nodvolacieho konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe návrhu (pôvodného) oprávneného a\npoverenia na vykonanie exekúcie Okresného súdu Vranov nad Topľou z 15. novembra 2000 bolo voči\npovinnej začaté exekučné konanie. Exekúcia bola zastavená pre zánik povinnej (výmaz z obchodného\nregistra). Rozhodnutie o trovách exekúcie odôvodnil poukazom na § 196, § 200 ods. 1, § 203 zákona č.\n233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení\nďalších zákonov, § 14 ods. 1 až 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 23 ods. 1, 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z.\no odmenách a náhradách súdnych exekútorov. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa\n§ 142 ods. 2 O.s.p.\nKrajský súd v Prešove na odvolanie oprávnených uznesením z 30. augusta 2010 sp. zn. 7 CoE 79/2010\nzmenil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o uložení povinnosti oprávneným nahradiť súdnemu\nexekútorovi trovy exekúcie tak, že náhradu trov exekúcie mu nepriznal. Zároveň vyslovil, že oprávneným\nsa náhrada trov konania nepriznáva. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade sa exekučné\nkonanie začalo na návrh právneho predchodcu oprávnených ešte v roku 2000. V tejto súvislosti je\nprávne významné ustanovenie § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučné konania,\nktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. V zásade osobou povinnou\nznášať trovy exekúcie vychádzajúc z § 197 ods. 1 a § 200 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku\nmôže byť iba povinný/á. V prejednávanej veci však povinná zanikla výmazom z obchodného registra\n8. júna 2005. Tomuto už neexistujúcemu subjektu preto nemožno ukladať žiadne povinnosti. Za takejto\nsituácie povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie mohla byť oprávneným uložená len pri\nsplnení podmienok vyplývajúcich z § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002.\nPodľa tohto ustanovenia, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil\ntrovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či\nmohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Skutočnosť, podľa ktorej v roku\n2005 došlo k zániku povinnej, oprávnení a ani ich právny predchodca nemohli ani pri náležitej\nopatrnosti predvídať. Stratu spôsobilosti byť účastníkom konania (§ 19 O.s.p.). nemožno považovať\n\nza zavinenie oprávnených, v dôsledku čoho aplikácia § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom\ndo 31. januára 2002 neprichádza do úvahy. Rovnako nie je možné zaviazať oprávnených k náhrade\ntrov exekúcie z dôvodu, že majetok povinného/povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný\nporiadok takúto možnosť pripustil až novelizáciou ustanovenia § 203 uskutočneného s účinnosťou od 1.\nfebruára 2002 zákonom č. 32/2002 Z.z. Táto novela Exekučného poriadku ale nie je aplikovateľná na\nexekučné konania začaté do 1. februára 2002 (§ 235 ods. 2 Exekučného poriadku). Keďže neexistuje\nsubjekt, ktorý by mohol byť zaviazaný na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi, odvolací súd\npostupom vyplývajúcim z § 220 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a náhradu trov exekúcie\nsúdnemu exekútorovi nepriznal. Uviedol, že pokiaľ ide o trovy konania vzniknuté oprávneným, na\nich náhradu nemohol byť zaviazaný žiadny subjekt.\nProti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu v časti výroku o náhrade trov exekučného konania podal na\npodnet súdneho exekútora mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243e\nods. 1 O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 O.s.p.). Navrhol zrušiť uznesenie krajského súdu v napadnutej časti\na vec mu v rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie. Namietal porušenie ustanovení § 1, § 2, § 251 ods.\n4 O.s.p., § 37 ods. 1, § 57 ods. 1, § 196 ods. 1, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Rozhodnutie krajského\nsúdu podľa neho vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže nezaviazal oprávnených na\núhradu trov exekúcie exekútorovi. Ako vyplýva z obsahu exekučného spisu povinná bola 8. júna 2005\nvymazaná z obchodného registra, čím došlo k zániku povinnej a to ex offo po tom, čo Krajský súd v\nBratislave uznesením z 21. februára 2005 č.k. 1K 79/2001-31 zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu na\nmajetok povinnej pre nedostatok majetku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 1. apríla 2005. Exekučný\nporiadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo úhradu trov exekučného konania, ak\npovinný zanikne („bez zanechania majetku“), preto je potrebné použiť analógiu najbližšieho ustanovenia,\nktorým je § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Ak krajský súd pri rozhodovaní o úhrade trov exekútora\nnepostupoval v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, postupoval v rozpore so zákonom.\nOprávnení vo svojom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky mimoriadne dovolanie ako nedôvodné zamietol.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.),\npo zistení, že mimoriadne dovolanie podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g\nO.s.p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia\ndovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) v rozsahu podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods.\n1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora nie je dôvodné.\nPodľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu\nza podmienok uvedených v § 243e, ak a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b) konanie je\npostihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci.\nDovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne\nsa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.). Dovolacie\ndôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného\nprostriedku. Vady v zmysle § 237 O.s.p. a tzv. iné vady dovolateľ nenamietal, a tieto nevyšli najavo ani\nv dovolacom konaní.\nV mimoriadnom dovolaní sa ako dovolací dôvod uvádza, že rozhodnutie krajského súdu spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.) z dôvodu, že v predmetnej veci\nnebol aplikovaný § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi nebola priznaná\nnáhrada trov exekúcie.\nPrávnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje\nprávnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na\nzistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce\naplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových\nzáverov vyvodil nesprávne právne závery.\n\nV danej veci odvolací súd vyslovil názor, že pokiaľ ide o náhradu trov exekúcie, je v tomto konkrétnom\nprípade nutné aplikovať § 203 Exekučného poriadku v znení do 31. januára 2002 a to v zmysle §\n235 ods. 2 Exekučného poriadku. Naopak generálny prokurátor zastáva názor, že v danej veci mal byť\npoužitý § 203 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu, že povinná zanikla výmazom z obchodného\nregistra, pričom Krajský súd v Bratislave uznesením z 21. februára 2005 č.k. 1K 79/2001-31 zamietol\nnávrh na vyhlásenie konkurzu na majetok povinnej pre nedostatok jej majetku. S týmto názorom však\nnemožno súhlasiť.\nPodľa § 197 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný\nporiadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (v znení účinnom do 31. januára 2002) náklady podľa\n§ 196 uhrádza povinný.\nPodľa § 203 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. januára 2002) ak dôjde k zastaveniu\nexekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy\npotreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod\nzastavenia exekúcie.\nPodľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku (v platnom znení) ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok\npovinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie\nexekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd\nnemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.\nPodľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa\ndokončia podľa doterajších predpisov.\nZo spisu je zrejmé, že exekučné konanie začalo do 31. januára 2002.\nVzhľadom na vyššie citované ustanovenia Exekučného poriadku dovolací súd konštatuje, že rozhodnutie\nodvolacieho súdu je vecne správne. V danom prípade bolo potrebné postupovať podľa právnych\npredpisov účinných do 31. januára 2002 (tak ako správne uviedol krajský súd). Skutočnosť, na základe\nktorej v roku 2005 došlo k zániku povinnej, oprávnený (ani jeho právni nástupcovia) nemohol ani pri\nnáležitej opatrnosti predvídať. Nakoľko v danom prípade nemožno postupovať podľa § 203 ods. 2 O.s.p.,\nktorý bol do Exekučného poriadku vsunutý až s účinnosťou od 1. februára 2002 zákonom č. 32/2002\nZ.z., je zrejmé že k náhrade trov exekučného konania nemožno zaviazať oprávnených, pretože neboli\nsplnené podmienky na uloženie tejto povinnosti oprávneným.\nNútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku je\nsúčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Súčasťou\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je nepochybne\naj nárok na náhradu trov konania. Hoci súdny exekútor má zákonný nárok na úhradu trov, nemusí to\nbezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže (II. ÚS 272/08).\nExekútor vykonáva svoju činnosť aj ako slobodné povolanie (výber exekútora je zverený oprávnenému,\nodmena exekútora je priamoúmerná jeho procesnej aktivite). Samotná skutočnosť, že v konečnom\ndôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie,\nnemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej\nmiery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Dovolací súd v\ntejto súvislosti konštatuje, že na danú vec je primeraným spôsobom aplikovateľný aj právny názor\nEurópskeho súdu pre ľudské práva vyjadrený v jeho rozhodnutí vo veci Van der Mussele proti Belgicku\n(rozsudok z 23. novembra 1983, séria A, č. 70), podľa ktorého riziko spojené s výkonom určitej profesie,\nkam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami\nsúvisiacimi s výkonom tejto profesie (m. m. IV. ÚS 27/08), a to bez ohľadu na to, že Európsky súd pre\nľudské práva vyslovil tento právny názor vo vzťahu k výkonu povolania advokáta (porovnaj napr. II. ÚS\n475/2010).\nPre úplnosť sa uvádza, že pokiaľ súdny exekútor poukázal vo svojom podnete na právny názor\nÚstavného súdu Slovenskej republiky vyslovený v náleze sp. zn. II. ÚS 31/04 tu dovolací súd dodáva,\nže v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 475/2010 bol právny názor\nvyslovený v náleze sp. zn. II. ÚS 31/04 v ďalšom období prekonaný.\n\nVýklad a použitie § 203 Exekučného poriadku nie je v rozpore s účelom a cieľom tohto ustanovenia, ktoré\nvo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie\n(m. m. II. ÚS 12/05).\nZ uvedených dôvodov sa dovolací súd nestotožnil s dôvodmi mimoriadneho dovolania generálneho\nprokurátora a preto mimoriadne dovolanie smerujúce proti uzneseniu krajského súdu zamietol (§ 243i\nods. 2 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 1 O.s.p.).\nV dovolacom konaní úspešným oprávneným vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti\nsúdnemu exekútorovi, ktorý podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania a ktorý úspech nemal (§\n148a ods. 2 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky im náhradu trov dovolacieho konania nepriznal\nz dôvodu, že nepodali návrh na ich náhradu (§ 151 ods. 1 O.s.p. s použitím § 243i ods. 2 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7CoE/79/2010", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}