{"guid": "a59609fc-0d59-4367-82d7-5058d55780de:d290557a-d372-47fc-af8e-88b919e0dcae", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:9011899692.1", "spisova_znacka": "4MCdo/11/2011", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/11/2011 z 25. 10. 2012", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. októbra 2012, sp. zn. 4MCdo/11/2011, ECLI:SK:NSSR:2012:9011899692.1", "identifikacne_cislo": "9011899692", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miriam Szárazová", "sudca_id": 102, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miriam-szarazova-102", "datum_vydania": "2012-10-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-150.odsek-1", "nazov": "§ 150 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-150.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-150"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 243f ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243f"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-3", "nazov": "§ 243b ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "nazov": "§ 243i ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243i"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-150", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243f", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243i"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d290557a-d372-47fc-af8e-88b919e0dcae", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9011899692.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9011899692.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9011899692.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4MCdo/11/2011\n9011899692\n25. 10. 2012\nJUDr. Lubor Šebo\nECLI:SK:NSSR:2012:9011899692.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu X. K., bytom K., proti žalovanej S. I., bytom K.,\no zaplatenie 17 260,80 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 7 C 119/2009,\no mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu\nv Žiline z 30. novembra 2010 sp. zn. 8 Co 205/2010, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 30. novembra 2010 sp. zn. 8\nCo 205/2010 vo výroku, ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu Martin zo 7. apríla 2010 č.k. 7 C\n119/2009-339 vo výroku o trovách prvostupňového konania a vo výroku o náhrade trov odvolacieho\nkonania z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Martin rozsudkom zo 7. apríla 2010 č.k. 7 C 119/2009-339 zaviazal žalovanú zaplatiť\nžalobcovi 17 260,80 € s 8,5 % úrokom z omeškania od 5. mája 2007 až do zaplatenia a uhradiť trovy\nkonania v sume 5 487,89 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\nKrajský súd v Žiline na odvolanie žalovanej rozsudkom z 30. novembra 2010 sp. zn. 8 Co 205/2010 sp.\nzn. 8 Co 205/2010 rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako\nvecne správny. Vo výroku o trovách konania rozsudok súdu prvého stupňa zmenil (§ 220 O.s.p.) tak, že\nžalobcovi náhradu trov prvostupňového konania nepriznal a nepriznal mu ani náhradu trov odvolacieho\nkonania. Svoje rozhodnutie v časti trov konania odôvodnil tým, že výrok o trovách prvostupňového\nkonania zmenil aplikujúc ustanovenie § 150 O.s.p., v zmysle ktorého súd nemusí výnimočne náhradu\ntrov konania celkom alebo sčasti priznať, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. „Tieto odvolací\nsúd videl v okolnostiach prejednávanej veci v tom, že obaja účastníci svojim správaním prispeli k vzniku\nsporu. Navrhovateľ tým, že kúpnu zmluvu aj napriek vyplateniu (nevyplateniu) kúpnej ceny podpísal\nbez toho, aby predtým opravil jej znenie. Aj keď, tak ako už bolo uvedené, motívy svojho správania\ndostatočným spôsobom a najmä presvedčivo objasnil, sám sa dostal do stavu zníženej právnej istoty,\na tým pádom významnou mierou prispel k vzniku samotného sporu. Z toho istého dôvodu mu odvolací\nsúd nepriznal ani náhradu trov odvolacieho konania“.\nProti tomuto rozsudku krajského súdu v časti výroku, ktorým odvolací súd zmenil výrok rozsudku súdu\nprvého stupňa o trovách konania a vo výroku, ktorým nepriznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho\nkonania, podal na základe podnetu žalobcu mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „generálny prokurátor“) podľa § 243e ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm.\nc/ O.s.p. Navrhol uvedený rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na\nďalšie konanie. V dôvodoch mimoriadneho dovolania namietal nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 150\nO.s.p. odvolacím súdom, keď tento vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania nevzal do úvahy\nvšetky okolnosti z neho vyplývajúce, ktoré bol zo zákona povinný zohľadniť pri posudzovaní možnosti\njeho aplikácie a bližšie sa tak nezaoberal okolnosťami významnými z hľadiska rozhodovania podľa\n\ntohto zákonného ustanovenia. Poukázal na to, že § 150 O.s.p. je vyjadrením jednej z výnimiek zo\nzásady náhrady trov konania podľa pomeru úspechu vo veci vyjadrenej v § 142 O.s.p. Aplikácia §\n150 O.s.p. je možná iba v prípade existencie zákonom bližšie nešpecifikovaných dôvodov hodných\nosobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane účastníkov\nkonania. Použitie tohto ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v\nprípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde\nk záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti\nneprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený.\nNepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a\njedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť\nvoči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom. § 150 O.s.p. nezakladá jeho voľnú možnosť\naplikácie (v zmysle svojvôle), naopak, ukladá súdu povinnosť skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú\nokolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy\nkonania výnimočne prihliadnuť. Preto ho nie je možné vykladať tak, že naň možno prihliadnuť kedykoľvek\nbez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. V danej veci z rozhodnutia odvolacieho\nsúdu vyplýva, že odvolací súd vec takto právne neposúdil a z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. ani\nneodôvodnil s poukazom na celý komplex okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov\nkonania. Generálny prokurátor zdôraznil, že správanie sa žalovanej ako pred súdnym konaním, tak aj\nv jeho priebehu, je dôležitou okolnosťou, ktorá vylučuje aplikáciu § 150 O.s.p. Nepriznanie náhrady\ntrov konania úspešnému účastníkovi konania odvolacím súdom v tejto právnej veci sa preto v značnej\nmiere javí ako odporujúce dobrým mravom, navyše sčasti spochybňujúce zásadu občianskeho súdneho\nkonania deklarujúcu zabezpečenie spravodlivej ochrany práv účastníka konania - žalobcu, ktorý v\ndôsledku ich porušenia zo strany žalovanej dovolával sa na súde svojim návrhom súdnej ochrany\ngarantovanej mu Ústavou Slovenskej republiky.\nŽalobca sa v písomnom vyjadrení stotožnil v celom rozsahu s právnym názorom generálneho\nprokurátora.\nŽalovaná sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora nevyjadrila.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O.s.p.), po zistení, že mimoriadne\ndovolanie podal včas generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 O.s.p.),\nproti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 243f ods. 1 a 2 O.s.p.), bez\nnariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal\nrozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že\nmimoriadne dovolanie je dôvodné.\nV zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu\nza podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je\npostihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania,\nale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi (§ 242 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).\nObligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) sa zaoberá procesnými\nvadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci. Generálny prokurátor uvedené vady nenamietal a tieto nezistil ani dovolací súd.\nV mimoriadnom dovolaní sa ako dovolací dôvod uvádza, že rozhodnutie v napadnutej časti výroku\no trovách konania spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).\nPrávnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje\nkonkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,\nak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny predpis, nesprávne ho ale\ninterpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n\nPodľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu\ntrov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa\npriznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,\nak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.\nPredpokladom použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípady hodné osobitného zreteľa, avšak aj vtedy\nmá byť jeho použitie výnimočné. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 142 O.s.p.) i\nzo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnená tým, že strohá aplikácia ustanovení\no náhrade trov konania, teda aj o náhrade trov konania štátu (§ 148 O.s.p.), by mohla v konkrétnych\nprípadoch viesť k nežiadúcej tvrdosti. Aplikácia tohto ustanovenia má dopad na toho účastníka, ktorý by\nmal inak nárok na náhradu trov konania. Ak sú podmienky pre použitie tohto ustanovenia, súd vysloví,\nže sa mu náhrada trov nepriznáva, a to celkom, prípadne aká časť a v tom prípade zostávajúcu časť\nnáhrady trov prisúdi. Výnimočnosť použitia tohto ustanovenia ako aj to, v čom súd vidí, že ide o prípad\nhodný osobitného zreteľa, musí súd náležitým spôsobom odôvodniť. Vo všeobecnosti možno povedať,\nže vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen na strane toho, v koho prospech\nmá byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný, či\ntotiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, keď\nmal v konaní úspech. Konkrétnejšie hľadiská pre použitie tohto ustanovenia možno čerpať zo súdnej\npraxe, podľa ktorej pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť na osobné,\nmajetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, ktorého by podľa\nvšeobecného ustanovenia zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj toho, ktorého majetková\nsféra by použitím tohto ustanovenia bola dotknutá; pritom treba brať do úvahy tiež okolnosti, ktoré viedli\nk uplatneniu nároku na súde a prihliadnuť aj k postoju účastníkov v konaní. Ak súd pri rozhodnutí o\ntrovách konania použije § 150 ods. 1 O.s.p., musí to v rozsudku odôvodniť (pozri tiež napr. uznesenia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 5/2006, sp. zn. 4 M Cdo 2/2008).\nV preskúmavanej veci, ako to vyplýva z odôvodnenia mimoriadnym dovolaním napadnutého rozsudku,\ndôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. pre zmenu prvostupňového rozsudku\nvo výroku o trovách konania odvolací súd „... videl v okolnostiach prejednávanej veci v tom, že obaja\núčastníci svojim správaním prispeli k vzniku sporu. Navrhovateľ tým, že kúpnu zmluvu aj napriek\nvyplateniu (zrejme malo byť správne uvedené „nevyplateniu“ - pozn. dovolacieho súdu) kúpnej ceny\npodpísal bez toho, aby predtým opravil jej znenie. Aj keď, tak ako to už bolo uvedené, motívy svojho\nsprávania dostatočným spôsobom a najmä presvedčivo objasnil, sám sa dostal do stavu zníženej\nprávnej istoty, a tým pádom významnou mierou prispel k vzniku samotného sporu. Z toho istého dôvodu\nmu odvolací súd nepriznal ani náhradu trov odvolacieho konania“.\nZ citovaného odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu v jeho zmeňujúcej časti je tak zrejmé, že hoci\nna jednej strane konštatuje, že dôvody hodné osobitného zreteľa pre použitie § 150 (ods. 1) O.s.p., videl\nv tom, „že obaja účastníci svojim správaním prispeli k vzniku sporu“, na druhej strane súdne uplatnenie\nnároku kladie za vinu iba žalobcovi, keďže v „správaní sa“ žalovanej, ktoré „prispelo k vzniku sporu“\nnie je v dôvodoch rozhodnutia odvolacieho súdu žiadna zmienka, napriek tomu, že odvolací súd mal\nvedomosť o správaní sa žalovanej ako pred súdnym sporom, tak aj v jeho priebehu, v dôsledku čoho\nuznal dôvodnosť podanej žaloby s tým, že konštatoval dostatočným spôsobom a najmä presvedčivo\nobjasnené motívy správania žalobcu; čo je nesporne okolnosťou, ktorá, ako to správne uvádza generálny\nprokurátor, vylučuje aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania.\nPreto s poukazom na vyššie v odôvodnení tohto uznesenia uvedené teoretické východiská pre použitie\nustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., ak odvolací súd napriek plnému úspechu žalobcu vo veci, tomuto\n(v zásade) z umelo vykonštruovaného, relevantným spôsobom neodôvodneného dôvodu hodného\nosobitného zreteľa odvolávajúc sa na „§ 150 O.s.p.“ náhradu trov prvostupňového a ani odvolacieho\nkonania nepriznal, jeho rozhodnutie v časti napadnutej mimoriadnym dovolaním je rozhodnutím, ktoré\nspočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto\nrozhodnutia a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p. v spojení s § 243i\nods. 2 O.s.p.) s tým, že právny názor ním vyslovený je pre súd záväzný.\n\nV novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§\n243d ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}