{"guid": "85a1b976-d4cd-42fc-a533-602e6773f876:c763fd91-ead5-48ef-bd7f-b8cf3ed348cd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:9011010238.2", "spisova_znacka": "6Sž/36/2011", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž/36/2011 z 28. 11. 2012", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. 6Sž/36/2011, ECLI:SK:NSSR:2012:9011010238.2", "identifikacne_cislo": "9011010238", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2012-11-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-2", "nazov": "§ 250q ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250q"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250q"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c763fd91-ead5-48ef-bd7f-b8cf3ed348cd", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9011010238.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9011010238.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9011010238.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sž/36/2011\n9011010238\n28. 11. 2012\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2012:9011010238.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a\nčleniek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej, v právnej veci navrhovateľa:\nMARKÍZA - SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Bratislavská 1/a, Bratislava - Záhorská Bystrica, IČO: 31\n444 873, v zastúpení ADVOKÁT ZLÁMALOVÁ ZUZANA, s.r.o., Mgr. Zuzanou Zlámalovou, so sídlom\nTrnavská 11, Bratislava, proti odporcovi: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom Dobrovičova 8,\nBratislava, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu č. RP/98/2011 zo\ndňa 11.10.2011, jednomyseľne takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporcu č. RP/98/2011 zo dňa 11. októbra 2011 z r u\nš u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nOdporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 269,58 € k rukám jeho právnej\nzástupkyne v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nOdporca rozhodnutím č. RP/98/2011 zo dňa 11.10.2011, vydaným v správnom konaní č. 389-PLO/\nO-4278/2011 postupom podľa ust. § 71 zák. č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene\nzákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení účinnom ku dňu 30.12.2011 (ďalej len „zákon\nč. 308/2000 Z. z.“, alebo „zákon o vysielaní a retransmisii“) rozhodol, že navrhovateľ porušil povinnosť\nustanovenú v § 38 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že na televíznej programovej službe TV Markíza\ndňa 12.4.2011 o cca 06:00 hod. odvysielal sponzorovaný program Teleráno, v ktorom došlo k priamej\npodpore predaja alebo nákupu tovaru „KIA Pikanto“, spoločnosti Kia Motors Sales Slovensko, s.r.o. a\nslužby „CS link“ spoločnosti Media Vision, s.r.o. osobitnými propagačnými zmienkami o tomto tovare\nalebo tejto službe, za čo mu uložil podľa ust. § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 308/2000 Z. z. sankciu\n- pokutu, určenú podľa ust. § 67 ods. 3 písm. d) zákona č. 308/2000 Z. z. vo výške 1.000 € slovom\ntritisíc eur. Súčasne vyslovil, že podľa § 64 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z. z. uložením sankcie nezaniká\npovinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila, pričom v zmysle § 67 ods. 16 zákona je pokuta splatná\ndo 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a je potrebné ju uhradiť na účet uvedený\nv rozhodnutí.\nProti uvedenému rozhodnutiu odporcu v zákonnej lehote podal opravný prostriedok navrhovateľ, ktorý\nžiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie. V odvolaní navrhovateľ skonštatoval, že dňa 12.4.2011 v čase cca od 06:00\nhod. odvysielal sponzorovaný program s názvom Teleráno, ktorého obsahovou súčasťou bolo aj\nodvysielanie aktuálnej reportáže z autosalóna v Bratislave, ktorý sa v týchto dňoch práve uskutočňoval.\nUviedol, že reportáž obsahovala výlučne informácie spotrebiteľského charakteru o novinkách v oblasti\n\nautomobilového priemyslu, a to rozhovormi s niektorými zástupcami automobilových dovozcov. Mal za\nto, že žiadna informácia ani žiaden rozhovor nepresiahol rámec výlučne informatívneho spotrebiteľského\ncharakteru. V programe boli ďalej odvysielané aj aktuálne informácie o možnostiach digitálneho príjmu,\na to v čase aktuálneho prechodu analógového vysielania na digitálne, keď informácie poskytol zástupca\nspoločnosti CS Link, ako odborný garant v oblasti digitálneho satelitného vysielania. Obsahom rozhovoru\nboli výlučne informácie spotrebiteľského a výukového charakteru poskytujúce divákovi nové vedomosti\nv oblasti digitálneho satelitného príjmu signálu. Navrhovateľ mal za to, že všetky informácie, ktoré o\npredmetnej službe a tovaroch v programe odzneli, boli informačného charakteru a nepodporovali priamo\npredaj, nákup ani prenájom tovarov alebo služieb tretej osoby, teda spoločnosti KIA Motors Slovensko,\ns.r.o. a spoločnosti Media Vision, s.r.o. a to ani osobitnými propagačnými zmienkami o uvedenej službe\na tovaroch. Poukázal na to, že zákon č. 308/2000 Z. z. nedefinuje pojmy ako priama podpora predaja,\nnákupu a prenájmu tovarov a služieb, či osobitné propagačné zmienky o tovaroch alebo službách a\nuvedené absentuje i v napadnutom rozhodnutí. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že správny orgán začal\nv súvislosti s údajným porušením ustanovenia § 38 ods. 4 citovaného zákona niekoľko správnych konaní\nzačatých pre tú istú skutkovú podstatu domnelého porušenia citovaného ustanovenia, pričom dosiaľ\nrozhodol vydaním rozhodnutia v správnom konaní v 5-tich prípadoch - rozhodnutia č. RP 100/2011, č.\nRP 99/2011, č. RP 98/2011, v ktorých uložil sankciu vo výške 1.000 €, rozhodnutiami č. RZK 84/2011 a\nč. RZK 83/2011 správne konanie zastavil. Tvrdil, že kým rozhodnutia o porušení citovaného ustanovenia\nobsahujú odôvodnenie tzv. negatívny výklad zákona, rozhodnutia o zastavení konania ako dôvod\nudávajú: „pretože odpadol dôvod konania“. Takéto konanie správneho orgánu navrhovateľ považoval\nza nedôvodné, nevyspytateľné a nezákonné. Dôvodil, že program s názvom Teleráno dlhodobo vysiela\na je aj rôzne sponzorovaný, pričom obsahom sú aj informácie spotrebiteľského charakteru, ktoré podľa\njeho názoru s odkazom na dlhoročnú prax nepresahujú rámec informačného charakteru a teda ich\nnemožno definovať ako také, ktoré by priamo podporovali predaj, nákup alebo prenájom tovarov a\nslužieb, preto akékoľvek sankčné trestanie správneho orgánu je v oblasti regulácie neodôvodniteľné,\nporušujúce ústavné práva, absolútne nabúranie právnej istoty a predvídateľnosti práva.\nNavrhovateľ ďalej namietal nepreskúmateľnosť výrokovej časti rozhodnutia, pretože neobsahuje presný,\njednoznačný, pravdivý, nezameniteľný popis skutku, ktorým bola naplnená skutková podstata správneho\ndeliktu. Vo výrokovej časti teda absentuje popis, na základe ktorého by bolo zrejmé a nespochybniteľné,\nže dňa 12.4.2011 o cca 06:00 hod. boli odvysielané konkrétne osobitné propagačné zmienky spoločnosti\nKia Motors Sales Slovensko, s.r.o. na produkt „Kia Picanto“ a spoločnosti Media Vision, s.r.o. na\nslužbu „CS link“, teda ktoré konkrétne časti vysielaného programu Teleráno dňa 12.4.2011 o cca\n06:00 hod. boli takého charakteru, že je možné ich považovať za jednoznačnú a nespochybniteľnú\npriamu podporu predaja tovarov alebo nákupu služieb spoločnosti Kia Motors Slovensko, s.r.o. a\nspoločnosti Media Vision, s.r.o. Podrobnejšie je vlastné konanie, ktoré podľa Rady naplnilo skutkovú\npodstatu ust. § 38 ods. 4 zák. č. 308/2000 Z. z., popísané a špecifikované len v odôvodnení\nodvolaním napadnutého rozhodnutia. Uvedené skutočnosti navrhovateľ považoval za dôležité aj z\ndôvodu zamedzenia dvojitého postihu pre ten istý skutok, vylúčenia prekážky veci už rozhodnutej, pre\npotreby určenia rozsahu dokazovania a pre zaistenie riadneho práva na obhajobu. V tejto súvislosti\npoukázal navrhovateľ na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2Sž 21/2010, ktorým\nzrušil rozhodnutie Rady č. RP/42/2010 a z ktorého je zrejmé, že „výrok rozhodnutia predstavuje\nzáväznú, a teda najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené práva a povinnosti účastníkov\nkonania. Musí byť preto určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom\nsprávneho konania...., alebo výrok rozhodnutia o správnom delikte musí obsahovať špecifikáciu\nkonania (deliktu) v takej miere, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním.\nTento záver vyplýva z ust. § 47 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok),\nako aj zo zásad správneho trestania, podľa ktorých v rozhodnutiach sankčného charakteru, ktorými\nsú i rozhodnutia o správnych deliktoch, je nevyhnutné presne vymedziť konanie, za ktoré je subjekt\npostihnutý“. Mal za to, že výrok sformulovaný v napadnutom rozhodnutí nespĺňa zákonné požiadavky\nna jeho presnosť a určitosť s ohľadom na nedostatočné vymedzenie spôsobu konania, ktorým došlo\nk spáchaniu správneho deliktu, a tiež, že nespĺňa zákonné požiadavky na jeho presnosť a určitosť\ns ohľadom na nedostatočné vymedzenie spôsobu konania, ktorým došlo k spáchaniu správneho\ndeliktu. Uviedol, že skutkové vymedzenie protiprávneho konania vo výroku rozhodnutia navodzuje\ndojem, že vysielanie sponzorovaného programu Teleráno dňa 12.4.2011 o cca 06:00 hod. obsahovalo\nako celok len skutočnosti, ktoré možno označiť ako priamu podporu predaja alebo nákupu tovarov\n„Kia Pikanto“ spoločnosti Kia Motors Sales Slovensko, s.r.o. a služby „CS link“ spoločnosti Media\n\nVision, s.r.o., že celé toto vysielanie je v rozpore s ust. § 38 ods. 4 zák. č. 308/2000 Z. z., pričom\nz odôvodnenia napadnutého rozhodnutia takýto záver nevyplýva, nakoľko túto skutočnosť popiera v\nsamotnom odôvodnení, kde uvádza, ktoré konkrétne časti vysielania, ktoré konkrétne výroky z celého\nsponzorovaného programu mohli mať/mali charakter osobitných propagačných zmienok o sponzorovi\nprogramu, s poukazom na to, že odôvodnenie rozhodnutia nadväzuje na výrokovú časť a musí byť\ns ňou v súlade, vysloviac názor, že preskúmavané rozhodnutie tieto požiadavky nespĺňa, pretože ak\nprišlo vo vysielaní sponzorovaného programu Teleráno dňa 12.4.2011 o cca 06:00 hod. k odvysielaniu\nkonkrétnych osobitných propagačných zmienok, mala byť táto konkrétna časť vysielania uvedená a\noznačená aj vo výroku napadnutého rozhodnutia a následne odôvodnenie malo obsahovať zdôvodnenie\ntakejto správnej úvahy odporcu. Na podporu svojho názoru navrhovateľ ďalej poukázal na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5 Sž 9/2009 zo dňa 22.9.2009, na rozhodnutie Najvyššieho\nsprávneho súdu Českej republiky č. 2 As 34/2006-73 zo dňa 15.1.2008 a na rozhodnutie Mestského\nsúdu v Prahe č. 7Ca 315/2007-59 zo dňa 30.1.2009. V súvislosti s výškou uloženej sankcie 1.000\neur mal odvolateľ za to, že táto v ponímaní rozpätia sankcie je síce uložená na dolnej hranici, avšak\nv nadväznosti na všetky začaté správne konania v rovnakom programe považoval odvolateľ takto\nuložené sankcie v ich úhrnnej hodnote za neadekvátne a nepodložené nespĺňajúce funkcie sankcie\nako takej (výchovnú a preventívnu), ale považoval ju za represiu voči vysielateľovi. Na základe vyššie\nuvedeného a argumentácie odvolateľ zastal názor, že odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo vydané na\nzáklade nesprávneho posúdenia skutkového a právneho stavu, je nepreskúmateľné vo výrokovej ako i\nodôvodňujúcej časti a neodôvodnené v časti uloženia sankcie.\nOdporca vo svojom vyjadrení naďalej zotrval na svojej argumentácii a bol presvedčený, že v predmetnom\nsponzorovanom programe došlo k priamej podpore predaja alebo nákupu tovaru „KIA Pikanto“\nspoločnosti Kia Motors Sales Slovensko, s.r.o. a služby „CS link“ spoločnosti Media Vision, s.r.o.\nosobitnými propagačnými zmienkami o tomto tovare a o tejto službe. Vyslovil názor, že argumentácia\nRady v preskúmavanom rozhodnutí je založená na objektívnych skutočnostiach, ktoré v programe\npreukázateľne odzneli a tieto skutočnosti boli interpretované v logických súvislostiach. Tvrdil, že v\nodôvodnení napadnutého rozhodnutia Rada poskytla výklad pojmu „osobitné propagačné zmienky“,\na vzhľadom na povahu a charakter predmetného ustanovenia je však nevyhnutné každú zmienku\no tovare alebo službe v rámci sponzorovaného programu posudzovať individuálne s prihliadnutím\nna konkrétny tovar alebo službu, ako aj na obsah a kontext programu. Argument navrhovateľa o\ndlhodobom vysielaní informácií spotrebiteľského charakteru v rámci sponzorovaného programu Teleráno\npovažoval za bezpredmetný. V súvislosti s námietkami odvolateľa ohľadne absencie tzv. pozitívneho\nvýkladu zákona, ktoré zjavne smerujú voči rozhodnutiam č. RZK/83/2011 a RZK/84/2011 uviedol,\nže keďže smerujú proti uvedeným rozhodnutiam, nevidí žiadny dôvod, ako by mohla skutočnosť, či\ntieto rozhodnutia obsahujú odôvodnenie alebo nie ovplyvniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia v\npredmetnej veci. Poukázal na ust. § 47 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb., z ktorého vyplýva, že odôvodnenie\nrozhodnutia nie je potrebné v prípade, ak sa vyhovuje všetkým účastníkom konania v plnom rozsahu\na keďže rada sa v týchto konkrétnych veciach stotožnila s argumentáciou účastníka konania, v týchto\nčastiach konanie zastavila a upustila od odôvodnenia. V súvislosti s namietnutou nepreskúmateľnosťou\nrozhodnutia odporca uviedol, že výroková časť rozhodnutia exaktne popisuje konanie, ktorého sa\nnavrhovateľ dopustil a v dôsledku ktorého došlo k spáchaniu konkrétneho správneho deliktu, za ktorý\nmu bola uložená sankcia. Konfrontujúc tvrdenie navrhovateľa o nedostatočnom opise skutku uviedol, že\nvýroková časť napadnutého rozhodnutia je formulovaná presne, úplne a dostatočne určito, spôsobom,\nktorý vylučuje zameniteľnosť skutku s iným, keď vo výrokovej časti rozhodnutia je uvedený resp.\nvymedzený čas spáchania správneho deliktu - 12.4.2011 o cca 06:00 hod., spôsob spáchania správneho\ndeliktu - odvysielanie sponzorovaného programu Teleráno, v ktorom došlo k priamej podpore predaja\nalebo nákupu tovaru „KIA Pikanto“ spoločnosti Kia Motors Sales Slovensko, s.r.o. a služby „CS link“\nspoločnosti Media Vision, s.r.o. osobitnými propagačnými zmienkami o tomto tovare a o tejto službe.\nOdporca považoval argumentáciu navrhovateľa za irelevantnú, nakoľko bol presvedčený, že výroková\nčasť rozhodnutia je vymedzená precízne a v súlade s požiadavkami, ktoré na ňu kladie nielen pozitívne\nprávo, ale aj teória práva. K rozhodnutiu NS SR č. k. 2 Sž 21/2010, na ktoré poukázal navrhovateľ v\nopravnom prostriedku, odporca uviedol, že aj toto rozhodnutie definuje náležitosti výroku rozhodnutia\nako skutočnosti, ktoré predmetný správny delikt definujú do takej miery, aby nemohol byť zamenený\ns iným správnym deliktom, pričom Rada práve vo výroku napadnutého rozhodnutia jednoznačne\na nezameniteľne špecifikovala, odvysielaním ktorého programu došlo k správnemu deliktu a akým\nspôsobom. Vyslovil názor, že v danom prípade nemôže dôjsť k žiadnej objektívnej možnosti, kedy by\n\ndošlo k zámene správneho deliktu vymedzeného vo výroku napadnutého rozhodnutia s iným správnym\ndeliktom, ktorý by spočíval v porušení povinnosti podľa ust. § 38 ods. 4 citovaného zákona. Odporca\naj vo vzťahu k ďalším rozhodnutiam, na ktoré poukázal odvolateľ, zdôraznil, že vo výroku napadnutého\nrozhodnutia v žiadnom prípade neabsentuje skutková veta a výrok je podľa jeho názoru v plnej zhode\ns požiadavkami na výrok rozhodnutia, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky implicitne definoval v\nrozhodnutí 5 Sž 9/2009, ako aj so závermi, ktoré v citovaných rozsudkoch sformulovali Najvyšší správny\nsúd Českej republiky a Mestský súd v Prahe. Odporca na podporu svojho tvrdenia upriamil pozornosť\nna rozsudok NS SR č. k. 4 Sž 2/2010, kde uviedol: „Súd sa nestotožňuje s názorom navrhovateľky, že\nvýrok rozhodnutia odporkyne nemá náležitosti vyžadované. Z výroku rozhodnutia jednoznačne vyplýva,\nkedy, v akej relácii a pod akým názvom bol uverejnený príspevok, ktorého obsah a spôsob spracovania\nzasiahol do ľudskej dôstojnosti a práva na ochranu súkromia v príspevku zobrazenej ženy.“ Poukázal\nna to, že obdobný názor vyslovil NS SR aj v rozhodnutiach 2 Sž 9/2010, 5 Sž 17/2010, 8 Sž 8/2010, 5\nSž 8/2010, 4 Sž 2/2010, 2 Sž 4/2009 a súčasne poukázal na právny názor, ktorý citoval, vyslovený v\nrozsudku Mestského súdu v Prahe č. 8Ca 297/2007-4.\nOdporca taktiež nesúhlasil s námietkou navrhovateľa týkajúcou sa výšky uloženej pokuty. Mal za to,\nže Rada v odôvodnení napadnutého rozhodnutia výšku uloženej pokuty riadne odôvodnila, pričom\nsa vysporiadala so všetkými zákonnými kritériami pre posudzovanie výšky pokuty a poukázal na to,\nže navrhovateľovi uložila za porušenie predmetného ustanovenia celkovo 5 sankcií (a nie 8, ako\ntvrdí navrhovateľ), pričom sa v týchto prípadoch jednalo vždy o samostatné porušenie § 38 ods.\n4 zákona č. 308/2000 Z. z. V súvislosti s odvolateľovou námietkou týkajúcou sa začatia konaní za\nrovnaké ustanovenie zákona a za údajné porušenie zákona v rovnakom programe a hromadného\nsankcionovania, že v jednotlivých sponzorovaných programoch došlo k priamej podpore predaja alebo\nnákupu rôznych služieb/produktov, tak tretích osôb ako aj sponzora programu a spôsob priamej podpory\nsa tiež v týchto programoch rôznil od explicitného pozitívneho kvalitatívneho hodnotenia cez nepriamu\npropagáciu poukazovaním na špecifické črty služieb a produktov príp. emotívnym sprostredkovaním\núžitku z „otestovania“ tejto služby - odporca tvrdil, že išlo o rôzne spolu nesúvisiace skutky, ktoré boli\nspáchané iným spôsobom a propagovali iné produkty alebo služby. Poukázal tiež na to, že úhrnná\nvýška týchto sankcií bola 5.000 €, čo predstavuje presne 7,53 % zo sumy, ktorú zákon stanovuje ako\nhornú hranicu pri danom správnom delikte. Vyslovil názor, že v danom prípade príslušný správny orgán\nv dostatočnej miere zistil skutkový stav, na ktorý správne aplikoval relevantné ustanovenia zákona,\nrozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené v ust. § 47 zák. č. 71/1967 Zb., nevykazuje formálne\nani logické nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza zo skutkového stavu zisteného v zmysle ust.\nzákona č. 71/1967 Zb. a navrhovateľ nebol ukrátený rozhodnutím ani postupom správneho orgánu na\nsvojich právach a napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol,\naby odvolací súd v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p. odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil.\nSplnomocnený zástupca odporcu na pojednávaní poukázal na existenciu protichodných rozhodnutí\nNajvyššieho súdu SR v totožných veciach, keď senát 6S rozsudkom sp. zn. 6Sž/37/2011 jej rozhodnutie\nzrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie, iný senát rozsudkom sp. zn. 3Sž/41/2011 jej rozhodnutie týkajúce\nsa tej istej problematiky, potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nRady na základe podaného opravného prostriedku, preskúmal napadnuté rozhodnutie a jemu\npredchádzajúce správne konanie postupom podľa § 246 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s §§ 250l\na nasl. v rozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku\na po oboznámení sa s obsahom\nadministratívneho spisu č. 389-PLO10-4278/2011, ako aj s obsahom písomných podaní účastníkov\nkonania, vypočutím zástupcu odporcu na pojednávaní súdu dňa 28. novembra 2012, dospel k záveru,\nže opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup odporcu - správneho orgánu,\nktorým rozhodnutím bola navrhovateľovi uložená sankcia podľa § 64 ods. 1 písm. d) zákona o vysielaní\na retransmisii za porušenie povinnosti podľa § 38 ods. 4 zákona o vysielaní a retransmisii.\n\nZ obsahu administratívneho spisu mal súd za preukázané, že odporca oznámil navrhovateľovi začatie\nsprávneho konania č. 389-PLO/O-4278/2011 vo veci možného porušenia § 38 ods. 4 zák. č. 308/2000\nZ. z. v súvislostí s tým, že na televíznej programovej službe TV Markíza dňa 12.4.2011 o cca 06:00\nhod. odvysielala sponzorovaný program Teleráno, v ktorom mohlo dôjsť k priamej podpore predaja\nalebo nákupu tovarov spoločnosti Kia Motors Sales Slovensko, s.r.o., Mercedes - Benz Slovakia, s.r.o.\na CITROËN SLOVAKIA, s.r.o. a služby „CS link“ spoločnosti Media Vision, s.r.o. Odporca vydal dňa\n11.10.2011 rozhodnutie č. RP/98/2011, na základe ktorého rozhodol, že navrhovateľ porušil povinnosť\nustanovenú v § 38 ods. 4 zák. č. 308/2000 Z. z. tým, že na televíznej programovej službe TV Markíza\ndňa 12.4.2011 o cca 06:00 hod. odvysielal sponzorovaný program Teleráno, v ktorom došlo k priamej\npodpore predaja alebo nákupu tovaru „KIA Pikanto“ spoločnosti Kia Motors Sales Slovensko, s.r.o. a\nslužby „CS link“ spoločnosti Media Vision, s.r.o. osobitnými propagačnými zmienkami o tomto tovare a\no tejto službe, za čo mu uložil podľa ust. § 64 ods. 1 písm. d) zák. č. 308/2000 Z. z. sankciu - pokutu,\nurčenú podľa ust. § 67 ods. 3 písm. d) zák. č. 308/2000 Z. z. vo výške 1.000 € (slovom tritisíc eur).\nOdvolanie voči uvedenému rozhodnutiu je predmetom tohto konania, podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p.\nZ administratívneho spisu ďalej vyplýva, že odporca vydal rozhodnutie č. RZK/84/2011, (správne konanie\n389-PLO/O-4278/2011) zo dňa 11.10.2011, ktorým zastavil správne konanie v časti týkajúcej sa možnej\npriamej podpory predaja alebo nákupu tovarov spoločnosti Mercedes - Benz Slovakia s.r.o. a CITROËN\nSLOVAKIA, pretože odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu.\nNajvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 250l a nasl. O.s.p.)\nje posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Pri\nrozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie),\npreskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.\nPodľa ust. § 250i ods. 2 O.s.p., ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej\nprávnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods.\n1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým\nstavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu,\nopätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej\nčasti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku. Do uvedenej právnej normy bola transformovaná\npožiadavka tzv. „plnej jurisdikcie“ ako atribútu práva na spravodlivý proces, v zmysle ktorej súd pri svojom\nrozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových otázkach len tým, čo vo veci zistil správny orgán, a\nto ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti,\nzákonnosti a pravdivosti.\nPodľa ust. § 4 ods. 1 až 3 zák. č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii v znení zákona ku\ndňu 30.12.2011, poslaním rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie,\nslobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v\noblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie.\nRada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú\nna základe zákona alebo na základe licencie podľa tohto zákona. Dohliada na dodržiavanie právnych\npredpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na\npožiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych\nmediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom.\nRada je právnická osoba so sídlom v Bratislave. Pri výkone štátnej správy v oblasti vysielania,\nretransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie má postavenie orgánu\nštátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou v rozsahu vymedzenom týmto zákonom a osobitnými\npredpismi.\n\nPodľa ust. § 5 ods. 1 písm. g), h) zák. č. 308/2000 Z. z., do pôsobnosti rady v oblasti výkonu štátnej správy\npatrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov, ukladať\nsankcie vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie a poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej\nslužby na požiadanie, ako aj tým, ktorí vysielajú alebo prevádzkujú retransmisiu bez oprávnenia.\nPodľa ust. § 38 ods. 1 zák. č. 308/2000 Z. z., sponzorovanie na účely tohto zákona je plnenie\nurčené na priame alebo nepriame financovanie programu, programovej služby alebo audiovizuálnej\nmediálnej služby na požiadanie s cieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku,\ndobrú povesť, tovary alebo aktivity právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá také plnenie poskytla.\nSponzorovanie nie je plnenie podľa prvej vety, ktoré poskytla právnická osoba alebo fyzická osoba,\nktorá je vysielateľom alebo poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo tento\nprogram vyrobila.\nPodľa ust. § 38 ods. 4 zák. č. 308/2000 Z. z., vysielateľ a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby\nna požiadanie je povinný zabezpečiť, aby sponzorovaný program, sponzorovaná programová služba\nalebo sponzorovaná audiovizuálna mediálna služba na požiadanie priamo nepodporovala predaj, nákup\nani prenájom tovarov alebo služieb sponzora alebo tretej osoby, a to najmä osobitnými propagačnými\nzmienkami o uvedených tovaroch či službách v týchto programoch, programovej službe alebo v\naudiovizuálnych mediálnych službách na požiadanie.\nPodľa ust. § 64 ods. 1 písm. a), b), c), d), e) zák. č. 308/2000 Z. z., za porušenie povinnosti uloženej\ntýmto zákonom alebo osobitnými predpismi 7)rada ukladá tieto sankcie:\na) upozornenie na porušenie zákona,\nb) odvysielanie oznamu o porušení zákona,\nc) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,\nd) pokutu,\ne) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.\nPodľa ust. § 67 ods. 3 písm. d) zák. č. 308/2000 Z. z., rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej\nprogramovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 663 eur do 66.387 eur a vysielateľovi\nrozhlasovej programovej služby od 99 eur do 19.916 eur, ak porušil podmienky na vysielanie\nsponzorovaných programov a sponzorovanej programovej služby.\nPodľa ust. § 71 ods. 1 zák. č. 308/2000 Z. z., na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný\npredpis o správnom konaní 49) okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a\n§ 49, 53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní.\nPodľa § 3 ods. 1, zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov - správneho\nporiadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú\npovinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a\ndôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\nPodľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n\nPodľa § 47 ods. 1, 2, 3 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie\no odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v\nplnom rozsahu.\nVýrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa\nrozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá\núčastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,\nnež ustanovuje osobitný zákon.\nV odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,\nakými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych\npredpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania\na s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že obdobnou\nvecou, ktorá bola predmetom konania pred odvolacím súdom, sa už vo svojej rozhodovacej činnosti\nzaoberal, preto v súlade s ust. § 250ja ods. 7 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. poukazuje\nna odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sž/37/2011, s ktorým sa v\nplnom rozsahu stotožňuje a ktorého časť odôvodnenia uvádza v nasledovnom znení:\n„Najvyšší súd Slovenskej republiky v preskúmavanej veci dospel k záveru, že správny orgán v\npredmetnej veci nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si síce zadovážil\nrelevantné skutočnosti pre vydanie rozhodnutia, avšak vo výroku rozhodnutia sa dopustil takej vady,\nktorá spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť, z ktorých dôvodov napadnuté rozhodnutie žalovaného\nsprávneho orgánu nemožno považovať za súladné so zákonom.\nV správnom konaní správny orgán konajúci podľa ustanovení zákona o vysielaní a retransmisii postupuje\npodľa ustanovení správneho poriadku, a vzhľadom na nedostatok špeciálnej úpravy je potrebné pri\nposudzovaní správneho deliktu a rozhodovaní o ňom ako aj pri ukladaní sankcie postupovať „analogiae\nlegis“ podľa ustanovení obsahujúcich trestnoprávnu úpravu (Trestný zákonník, Trestný poriadok, resp.\nzákon o priestupkoch). Takýto záver vyplýva aj z čl. 6 ods. 1 prvá časť Európskeho dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd, v zmysle ktorého každý má právo na to, aby jeho\nzáležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti\nakéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu, keďže Slovenská republika článkom 1 ods. 2 ústavy sa\nzaviazala, že uznáva a dodržiava všeobecné záväzné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné\nzmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky a uvedený Dohovor sa podľa článku\n154c ústavy stal súčasťou právneho poriadku SR (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.) a má prednosť pred\nzákonom, ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd.\nV zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva treba pojmy ,,trestné obvinenie“ a ,,práva\na záväzky občianskej povahy“ pokiaľ ide o rozsah aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 dohovoru vykladať\nautonómne od ich definovania vo vnútroštátnom právnom poriadku členských štátov dohovoru (pozri\nnapr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976).\nUvedený záver podporuje aj judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (pozri napr. sp. zn. 3\nSžn 68/2004, 3Sž 85/2007, 8Sžo 28/2007, 8Sžo 147/2008), ktorá je jednotná v tom, že trestnoprávne\nprincípy sa analogicky aplikujú i v správnom trestaní, a že trestanie za správne delikty (priestupky,\nsprávne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) podlieha obdobnému\nrežimu ako trestný postih za trestné činy, resp. priestupky. Z tohto hľadiska treba vykladať aj všetky\nzáruky, ktoré sa poskytujú obvinenému.\nVzhľadom k uvedenému najvyšší súd zastáva názor, že v konaniach zisťovania správneho deliktu,\nrozhodovania o vine páchateľa za spáchanie deliktu a ukladaní sankcie zaň na základe analógie legis\nteda treba postupovať v súlade so zásadami trestnoprávnej zodpovednosti v zmysle právnej úpravy v\nzákone č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, alebo zákona č. 300/2005 Z. z.\n\nTrestného zákona v znení neskorších predpisov, resp. v zmysle ustanovení zákona č. 301/2005 Z. z.\nTrestného poriadku v znení neskorších predpisov.\nPre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia; súd\nprihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1, veta prvá, ods. 3 O.s.p.).\nOdvolací súd v danej veci zistil, že žalovaný správny orgán vo výroku napadnutého rozhodnutia sa\ndopustil pochybenia, keď pri vypísaní slovom výšky uloženej sankcie 1.000 € uviedol tritisíc eur.\nOdvolací súd na uvedené pochybenie prihliadol z úradnej povinnosti, aj keď navrhovateľ v konaní ho\nvýslovne nenamietal, a to vzhľadom k tomu, že pochybenie spočívajúce v tom, že vo výroku rozhodnutia\nčíslom uložená pokuta nezodpovedá uloženej pokute slovom, keďže uvedené pochybenie má za\nnásledok nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu pre neurčitosť a\nnezrozumiteľnosť jeho výroku.\nVýrok predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia správneho orgánu. Musí obsahovať zákonom\nustanovené náležitosti a pokiaľ sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníka konania, musí\nbyť určitý a zrozumiteľný tak, aby rozhodnutie správneho orgánu bolo vykonateľné.\nUpriamiac pozornosť na vyššie uvedené, keďže konanie navrhovateľa, ktorým sa mal dopustiť\nsprávneho deliktu, treba posudzovať analogicky podľa právnych predpisov trestnoprávneho charakteru,\nje potrebné posudzovať podľa týchto predpisov aj náležitosti výroku rozhodnutia o určení viny a uložení\ntrestu. Vzhľadom k tomu, že zákon č. 308/2000 Z. z. pokiaľ ide o procesnoprávnu úpravu len odkazuje na\nsprávny poriadok, ktorý v ust. § 47 ods. 2 bližšie neupravuje náležitosti rozhodnutia, ktorým sa určuje vina\na ukladá trest, je potrebné pri posudzovaní zákonnosti výroku rozhodnutia o určení viny a uložení sankcie\nvychádzať z právnej úpravy ustanovujúcej náležitosti rozhodnutia, ktorým sa rozhoduje o trestnoprávnej\nzodpovednosti páchateľa (§ 163 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších\npredpisov, resp. § 77 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov), vychádzajúc\nz pravidla, že výrok o treste má akcesorickú povahu k výroku o vine.\nV danom prípade zo skutkových zistení vyplýva, že výrok napadnutého rozhodnutia žalovaného\nsprávneho orgánu tieto zákonom požadované náležitosti obsahuje nesprávne.\nZ uvedených dôvodov najvyšší súd považoval napadnuté rozhodnutie odporcu za nepreskúmateľné\npre nezrozumiteľnosť, pretože výrok rozhodnutia je jadrom celého rozhodnutia, a len výrok je záväzný,\nschopný nadobudnúť právoplatnosť a byť vykonateľný. Podľa názoru senátu najvyššieho súdu takáto\nvada konania pred správnym orgánom má za následok nezákonnosť rozhodnutia, a je preto dôvodom\nzrušenia rozhodnutia správneho orgánu súdom podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. v spojení s § 250l ods.\n2. Najvyšší súd nepovažoval predmetné pochybenie za chybu v písaní, ale za procesnú vadu, majúcu\nza následok nesprávne rozhodnutie v danej veci, keďže z výroku rozhodnutia musí byť zrejmé určitým a\nzrozumiteľným spôsobom, kto je adresátom rozhodnutia a čo sa rozhodnutím zakladá, mení alebo ruší\n(konkrétne právo alebo povinnosť), resp. autoritatívne potvrdzuje.\nNajvyšší súd v súvislosti s názorom na interpretáciu právnej úpravy uvedenú vyššie súčasne dáva\ndo pozornosti, že zo skutkových okolností v danej veci vyplýva, že navrhovateľovi sa kladie za\nvinu viacero deliktov, ktorých sa dopustil odvysielaním sponzorovaných programov Teleráno na\ntelevíznej programovej službe TV Markíza, za čo mu bola uložená sankcia samostatnými rozhodnutiami\nvydanými dňa 11.10.2011, ktoré by napĺňali spáchanie pokračujúceho deliktu. Keďže právne predpisy\nustanovujúce skutkové podstaty správnych deliktov neupravujú postup správnych orgánov pri postihu\nza pokračujúci delikt, podľa názoru súdu vzhľadom na postup v zmysle analógie legis pri nedostatku\nšpeciálnej úpravy bolo potrebné posúdiť konania navrhovateľa podľa § 122 ods. 10 zákona č. 300/2005\nZ. z. Trestný zákon a uložiť navrhovateľovi za uvedené skutky jednu sankciu podľa ustanovení zákona\no vysielaní a retransmisii za pokračujúci správny delikt.\nPodľa § 122 ods. 10 Trestného zákona za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval\nv páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden\ntrestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe\n\nich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať\nuvedený trestný čin; to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej\nrepubliky.\nRozhodujúcim znakom pokračovania v trestnom čine je, že jednotlivé útoky, z ktorých každý napĺňa\nznaky toho istého trestného činu, sú po subjektívnej stránke spojené jedným a tým istým zámerom\npáchateľa v tom význame, že už od počiatku zamýšľa aspoň v hrubých rysoch aj ďalšie útoky, a\nže po objektívnej stránke sa jednotlivé útoky javia ako postupné realizovanie tohto jediného zámeru.\nPokračovanie v trestnom čine pritom vyžaduje aj blízku súvislosť v čase a predmete útoku. Aj keď časovú\nsúvislosť nemožno presne ohraničiť, spravidla pôjde o niekoľko dní, týždňov či mesiacov. Spomenutá\nčasová súvislosť je z objektívneho hľadiska najvýznamnejšia (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.\n2 Tz 32/2005).\nPosudzujúc skutky navrhovateľa v intenciách uvedených vyššie navrhovateľ podľa názoru súdu\nv danej veci naplnil pojmové znaky pokračujúceho deliktu, keďže 1/ skutkami kladenými mu za\nvinu sa dopustil porušenia § 38 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. (rovnaká skutková podstata),\n2/ odvysielanie sponzorovaných programov Teleráno na televíznej programovej službe TV Markíza\n(objektívna súvislosť, čas a spôsob spáchania), 3/ predmetné vysielania programov boli odvysielané\nnavrhovateľom (jednotiaci zámer vysielateľa spáchať uvedený správny delikt).\nZ právnej normy ustanovenej v § 67 ods. 3, písm. d) zákona. č. 308/2000 Z. z. vyplýva, že Rada\nza porušenie povinnosti môže uložiť pokutu od 663 € do 66.387 €. Rada v danej veci rozširujúcim\nvýkladom, keď zmysel právnej normy vyložila širšie, vzhľadom na to, že sa jedná o pokračovací správny\ndelikt s poukazom na čl. 49 Ústavy SR a Trestný zákon č. 300/2005 Z. z., dospela k záveru, že\nza každé jednotlivé odvysielanie sponzorovaných programov Teleráno v rámci televíznej programovej\nslužby TV Markíza je možné uložiť samostatné pokuty. Takýto rozširujúci výklad podľa názoru súdu v\ndanom prípade vedie k porušeniu princípu zákonnosti, pretože ak navrhovateľ sa dopustil pokračujúceho\nsprávneho deliktu, zákon nedáva možnosť Rade uložiť pokutu za každý jednotlivý odvysielaný program.\nVychádzajúc z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok vo veci Beian v. Rumunsko\nč. 1 zo dňa 6. decembra 2007), ako aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúcej sa\npredvídateľnosti súdnych rozhodnutí a princípu, že v rovnakých podmienkach sa musí dať rovnaká\nodpoveď (napr. nález sp. zn. III. ÚS 192/06 z 3. novembra 2006), treba prihliadnuť na skutočnosť, že\nrozhodujúcu interpretáciu príslušných ustanovení zákona č. 308/2000 Z. z. a zákona č. 300/2005 Z.\nz. a vyhodnotenie doteraz „zisteného“ stavu veci vo vzťahu k prejednávanej veci a preskúmavaným\nrozhodnutiam správneho orgánu stanovil už Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn.\n8Sž/18,22,23,24/2011 zo dňa 24. novembra 2011, v ktorých veciach išlo o obdobnú právnu problematiku.\nNajvyšší súd z uvedených dôvodov námietku navrhovateľa, týkajúcu sa uloženej sankcie považoval za\ndôvodnú, pričom súčasne prihliadol na nezákonnosť rozhodnutia aj z dôvodu, že správny orgán „uno\nactu“ uložil totožnému subjektu viacero pokút za viacero správnych deliktov, hoci podľa vyššie uvedených\nzásad mal uložiť len jednu pokutu.“\nZ uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250q\nods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nO náhrade trov konania súd rozhodoval podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a\ns § 246c ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania, ktoré mu\nvznikli právnym zastúpením v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za\nposkytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v sume 269,58 €, ktorá suma pozostáva\nz náhrady za 2 úkony právnej pomoci, po 2x 127,16 eur (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie na\nsúd) a 2x 7,63 eur (rok 2012), t.j. celkom 269,58 €.\n\nÚlohou správneho orgánu v ďalšom konaní bude postupovať v intenciách názoru súdu, ktorým je v\nzmysle § 250r O.s.p. viazaný.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}