{"guid": "f2a4fd3d-9d2e-43b8-8b49-68fad53c59c0:609d5f26-d0e2-4f10-a947-b6954dc79169", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:9011010237.1", "spisova_znacka": "8Sž/37/2011", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sž/37/2011 z 29. 11. 2012", "citacia": "rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 29. novembra 2012, sp. zn. 8Sž/37/2011, ECLI:SK:NSSR:2012:9011010237.1", "identifikacne_cislo": "9011010237", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "CSc., JUDr. Eva Babiaková", "sudca_id": 440, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/csc-judr-eva-babiakova-440", "datum_vydania": "2012-11-29", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-2", "nazov": "§ 250q ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250q"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250q"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/609d5f26-d0e2-4f10-a947-b6954dc79169", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9011010237.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9011010237.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9011010237.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sž/37/2011\n9011010237\n29. 11. 2012\nCSc., JUDr. Eva Babiaková\nECLI:SK:NSSR:2012:9011010237.1\n\nRozhodnutie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a\nčlenov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a Mgr. Petra Melichera v právnej veci navrhovateľa: MARKÍZA\n- SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Bratislavská 1/a, Bratislava - Záhorská Bystrica, IČO: 31 444 873, v\nzastúpení ADVOKÁT ZLÁMALOVÁ ZUZANA, s.r.o., Mgr. Zuzanou Zlámalovou, so sídlom Trnavská 11,\nBratislava, proti odporcovi: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom Dobrovičova 8, Bratislava, v\nkonaní o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu č. RP/99/2011 zo dňa 11. októbra\n2011, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporcu č. RP/99/2011 zo dňa 11. októbra 2011 z r u\nš u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nOdporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 475,93 €, na účet jeho právneho\nzástupcu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo T. U., G., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nRozhodnutím č. RP/99/2011 zo dňa 11. októbra 2011 vydaným v správnom konaní č. 387PLO/\nO-4276/2011 postupom podľa ustanovenia § 71 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o\nzmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z. z.\" alebo „zákon\no vysielaní a retransmisii\") v znení účinnom do 30. decembra 2011 rozhodol tak, že navrhovateľ porušil\npovinnosť ustanovenú v § 38 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že na televíznej programovej službe\nTV Markíza dňa 13. apríla 2011 o cca 6:00 hod. odvysielal sponzorovaný program Teleráno, v ktorom\ndošlo k priamej podpore predaja tovarov alebo nákupu služieb „kurz prežitia\" a „Binka\" spoločnosti ARMY\nTRAINING osobitnými propagačnými zmienkami o týchto službách, za čo mu uložil podľa ustanovenia\n§ 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z. sankciu - pokutu, určenú podľa ustanovenia § 67 ods. 3\npísm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z. vo výške 1000 €, slovom tritisíc eur. Súčasne vyslovil, že podľa § 64\nods. 5 zákona č. 308/2000 Z. z. „Uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia\nuložila\" a v zmysle § 67 ods. 16 zákona je pokuta splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti\nrozhodnutia a je potrebné ju uhradiť na účet uvedený v rozhodnutí.\nProti tomuto rozhodnutiu odporcu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok navrhujúc,\naby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nUviedol, že dňa 13. apríla 2011 v čase cca od 6:00 hod. odvysielal sponzorovaný program s názvom\nTeleráno, ktorého obsahovou súčasťou bolo aj odvysielanie obsahu informačného charakteru o službe\n„kurz prežitia\" a „Binka\" spoločnosti ARMY TRAINING, pričom obsahom programu boli výlučne\ninformácie všeobecne popisujúce predmetné služby bez zmienky o cenách, dostupnosti, výhodách\nslužieb, a obsahom neboli ani informácie, ktoré by nabádali na kúpu, objednanie predmetných služieb.\nMal za to, že všetky informácie, ktoré o predmetných službách v programe odzneli, boli informačného\n\ncharakteru a nepodporovali priamo predaj, nákup ani prenájom tovarov alebo služieb tretej osoby,\nspoločnosti ARMY TRAINING, a to ani osobitnými propagačnými zmienkami o uvedených službách.\nPoukázal na to, že zákon č. 308/2000 Z. z. nedefinuje pojmy ako priama podpora predaja, nákupu a\nprenájmu tovarov a služieb, či osobitné propagačné zmienky o tovaroch alebo službách a uvedené\nabsentuje i v napadnutom rozhodnutí, a preto správny orgán by mal uvedené pojmy definovať tak, aby\nich výklad nebol nejednoznačný a spochybniteľný.\nĎalej poukázal na tú skutočnosť, že správny orgán začal v súvislosti s údajným porušením ustanovenia\n§ 38 ods. 4 citovaného zákona niekoľko správnych konaní začatých pre tú istú skutkovú podstatu\ndomnelého porušenia citovaného ustanovenia, pričom dosiaľ rozhodol vydaním rozhodnutia v správnom\nkonaní v 5-tich prípadoch - rozhodnutia č. RP 100/2011, č. RP 99/2011, č. RP 98/2011, v ktorých uložil\nsankciu vo výške 1000 €, rozhodnutiami č. RZK 84/2011 a č. RZK 83/2011 správne konanie zastavil.\nTvrdil, že kým rozhodnutia o porušení citovaného ustanovenia obsahujú odôvodnenie tzv. negatívny\nvýklad zákona, rozhodnutia o zastavení konania ako dôvod udávajú: „pretože odpadol dôvod konania\".\nTakéto konanie správneho orgánu navrhovateľ považuje za nedôvodné, nevyspytateľné a nezákonné.\nDôvodil, že program s názvom Teleráno dlhodobo vysiela a je aj rôzne sponzorovaný, jeho obsahom\nsú aj informácie spotrebiteľského charakteru, ktoré podľa jeho názoru s odkazom na dlhoročnú\nprax nepresahujú rámec informačného charakteru, a teda ich nemožno definovať ako také, ktoré\nby priamo podporovali predaj, nákup alebo prenájom tovarov a služieb, a preto akékoľvek sankčné\ntrestanie správneho orgánu je v oblasti regulácie neodôvodniteľné, porušujúce ústavné práva, absolútne\nnabúranie právnej istoty a predvídateľnosti práva.\nNavrhovateľ ďalej namietal nepreskúmateľnosť výrokovej časti rozhodnutia, pretože neobsahuje presný,\njednoznačný, pravdivý, nezameniteľný popis skutku alebo ďalších skutočností, na základe ktorých by\ndaný správny delikt bol identifikovaný tak, aby bolo z popisu zrejmé, akým konaním, akými výrokmi bol\nsprávny delikt spáchaný, tvrdiac, že v predmetnej veci je vo výroku tento popis uvedený len slovným\nspojením „v ktorom došlo k priamej podpore predaja tovarov alebo nákupu služieb „kurz prežitia\" a\n„Binka\" spoločnosti ARMY TRAINING osobitnými propagačnými zmienkami\", pričom absentuje popis,\nz ktorého by bolo zrejmé, ktoré konkrétne časti vysielaného programu Teleráno dňa 13. apríla 2011 o\ncca 6:00 hod. boli takého charakteru, že je možné ich považovať za jednoznačnú a nespochybniteľnú\npriamu podporu predaja tovarov alebo nákupu služieb spoločnosti ARMY TRAINING. Poukázal na to,\nže podrobnejšie je vlastné konanie, ktoré podľa odporcu naplnilo skutkovú podstatu ustanovenia § 38\nods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z., popísané a špecifikované len v odôvodnení odvolaním napadnutého\nrozhodnutia odporcu. Vyššie uvedené skutočnosti navrhovateľ považoval za dôležité aj z dôvodu\nzamedzenia dvojitého postihu pre ten istý skutok, vylúčenia prekážky veci už rozhodnutej, pre potreby\nurčenia rozsahu dokazovania a pre zaistenie riadneho práva na obhajobu.\nV tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sž/21/2010,\nktorým zrušil rozhodnutie Rady č. RP/42/2010 a z ktorého je zrejmé, že „výrok rozhodnutia predstavuje\nzáväznú, a teda najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené práva a povinnosti účastníkov\nkonania. Musí byť preto určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom\nsprávneho konania...., alebo výrok rozhodnutia o správnom delikte musí obsahovať špecifikáciu konania\n(deliktu) v takej miere, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver\nvyplýva z ustanovenia § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), ako\naj zo zásad správneho trestania, podľa ktorých v rozhodnutiach sankčného charakteru, ktorými sú i\nrozhodnutia o správnych deliktoch, je nevyhnutné presne vymedziť, za ktoré je subjekt postihnutý...\".\nNamietal, že výrok formulovaný v napadnutom rozhodnutí nespĺňa zákonné požiadavky na jeho\npresnosť a určitosť s ohľadom na nedostatočné vymedzenie spôsobu konania, ktorým došlo k\nspáchaniu správneho deliktu. Poukázal na to, že skutkové vymedzenie protiprávneho konania vo výroku\nrozhodnutia navodzuje dojem, že vysielanie sponzorovaného programu Teleráno dňa 13. apríla 2011 o\ncca 6:00 hod. obsahovalo ako celok len skutočnosti, ktoré možno označiť ako priamu podporu predaja\ntovarov alebo nákupu služieb spoločnosti ARMY TRAINING, teda že celé toto vysielanie je v rozpore s\nustanovením § 38 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z., avšak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia takýto\nzáver nevyplýva, nakoľko rozhodnutie túto skutočnosť popiera v samotnom odôvodnení, kde uvádza,\nktoré konkrétne časti vysielania, ktoré konkrétne výroky z celého sponzorovaného programu mohli\nmať/mali charakter osobitných propagačných zmienok o spoločnosti ARMY TRAINING. Vychádzajúc\n\nz toho, že odôvodnenie rozhodnutia nadväzuje na výrokovú časť a musí byť s ňou v súlade, vyslovil\nnavrhovateľ názor, že preskúmavané rozhodnutie tieto požiadavky nespĺňa, pretože ak prišlo vo\nvysielaní sponzorovaného programu Teleráno dňa 13. apríla 2011 o cca 6:00 hod. k odvysielaniu\nkonkrétnych osobitných propagačných zmienok, mala byť táto konkrétna časť vysielania uvedená a\noznačená aj vo výroku napadnutého rozhodnutia a následne odôvodnenie malo obsahovať odôvodnenie\ntakejto správnej úvahy odporcu.\nNa podporu svojho názoru navrhovateľ ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 5Sž/9/2009 zo dňa 22. septembra 2009, na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu\nČeskej republiky č. 2 As 34/2006-73 zo dňa 15. januára 2008 a na rozhodnutie Mestského súdu v Prahe\nč. 7Ca 315/2007-59 zo dňa 30. januára 2009.\nNavrhovateľ v opravnom prostriedku namietal aj výšku uloženej sankcie. Tvrdil, že sankcia 1000 € v\nponímaní rozpätia sankcie je síce uložená na dolnej hranici, avšak v nadväznosti na všetky začaté\nsprávne konania v rovnakom programe za rovnakú skutkovú podstatu, a preto považuje takto uložené\nsankcie v ich úhrnnej hodnote za neadekvátne a nepodložené nespĺňajúce funkcie sankcie ako takej\n(výchovnú a preventívnu), majúc tiež za to, že takáto forma hromadného sankcionovania nespĺňa\nfunkciu výchovnú alebo preventívnu, ale považuje ju za represiu voči vysielateľovi. Na základe vyššie\nuvedeného zastával názor, že odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe nesprávneho\nposúdenia skutkového a právneho stavu, je nepreskúmateľné vo výrokovej ako i odôvodňujúcej časti a\nneodôvodnené v časti uloženia sankcie.\nOdporca v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa navrhol, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky v súlade s § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie potvrdil majúc za to,\nže v danom prípade ako príslušný správny orgán v dostatočnej miere zistil skutkový stav, na ktorý\nsprávne aplikoval relevantné ustanovenia zákona, rozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené v § 47\nzákona č. 71/1967 Zb., nevykazuje formálne ani logické nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza\nzo skutkového stavu zisteného v zmysle ustanovení zákona č. 71/1967 Zb., pričom navrhovateľ nebol\nukrátený rozhodnutím ani postupom správneho orgánu a napadnuté rozhodnutie a postup je v súlade\nso zákonom. Uviedol, že v predmetnom programe Teleráno dňa 13. apríla 2011 o cca 6:00 hod. došlo k\npriamemu pozitívnemu hodnoteniu služby „kurz prežitia\" spoločnosti ARMY TRAINING, bolo poukázané\nna skúsenosť a profesionalitu osôb zabezpečujúcich túto službu a prezentovaný nový produkt „Binka\".\nVyjadril presvedčenie, že jeho argumentácia v preskúmavanom rozhodnutí je založená na objektívnych\nskutočnostiach a tieto skutočnosti boli interpretované v logických súvislostiach. Tvrdil, že v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia poskytol výklad pojmu „osobitné propagačné zmienky\", a vzhľadom na povahu\na charakter predmetného ustanovenia je však nevyhnutné každú zmienku o tovare alebo službe v\nrámci sponzorovaného programu posudzovať individuálne s prihliadnutím na konkrétny tovar alebo\nslužbu, ako aj na obsah a kontext programu. Argument navrhovateľa o dlhodobom vysielaní informácií\nspotrebiteľského charakteru v rámci sponzorovaného programu Teleráno považoval za bezpredmetný.\nV súvislosti s námietkami navrhovateľa o absencii tzv. pozitívneho výkladu zákona, ktoré zjavne\nsmerujú voči rozhodnutiam č. RZK/83/2011 a RZK/84/2011 uviedol, že keďže smerujú proti uvedeným\nrozhodnutiam, nevidí žiadny dôvod, ako by mohla skutočnosť, či tieto rozhodnutia obsahujú odôvodnenie\nalebo nie, ovplyvniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia v predmetnej veci. Poukázal na § 47 ods.\n1 zákona č. 71/1967 Zb., z ktorého vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia nie je potrebné v prípade,\nak sa vyhovuje všetkým účastníkom konania v plnom rozsahu a keďže Rada sa v týchto konkrétnych\nveciach stotožnila s argumentáciou navrhovateľa, že vyjadrenia o týchto službách a produktoch nemali\npropagačnú povahu a preto správne konania zastavila rozhodnutiami, v ktorých v zmysle § 47 ods. 1\nzákona č. 71/1967 Zb. upustila od odôvodnenia.\nV súvislosti s namietnutou nepreskúmateľnosťou rozhodnutia odporca uviedol, že výroková časť\nrozhodnutia exaktne popisuje konanie, ktorého sa navrhovateľ dopustil a v dôsledku ktorého došlo k\nspáchaniu konkrétneho správneho deliktu, za ktorý mu bola uložená sankcia. Konfrontujúc tvrdenie\nnavrhovateľa o nedostatočnom opise skutku uviedol, že výroková časť napadnutého rozhodnutia je\nformulovaná presne, úplne a dostatočne určito, spôsobom, ktorý vylučuje zameniteľnosť skutku s iným,\nkeď vo výrokovej časti rozhodnutia je uvedený resp. vymedzený čas spáchania správneho deliktu 13. apríla 2011 o cca 06:00 hod., spôsob spáchania správneho deliktu - odvysielanie sponzorovaného\nprogramu Teleráno, v ktorom došlo k priamej podpore predaja alebo nákupu služieb „kurz prežitia\" a\n\n„Binka\" spoločnosti ARMY TRAINING osobitnými propagačnými zmienkami o týchto službách. Odporca\ndal do pozornosti, že navrhovateľovo tvrdenie o tom, že z výroku napadnutého rozhodnutia vyplýva, že\npredmetný sponzorovaný program obsahoval len skutočnosti, ktoré možno označiť ako priamu podporu\npredaja alebo nákupu služieb „kurz prežitia\" a „Binka\" je zjavne nepravdivé a zavádzajúce. Tvrdil, že\nz vymedzeného správneho deliktu je zrejmé, že naplnením jeho skutkovej podstaty nie je odvysielanie\nkonkrétnej informácie alebo časti programu, ktorými došlo k priamej podpore predaja alebo nákupu\nslužieb tretej osoby, a skutkom, ktorým dôjde k porušeniu § 38 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. je až\nodvysielanie programu ako celku, poukazujúc na to, že tento záver jednoznačne vyplýva zo znenia\npredmetného ustanovenia a aj z logiky veci, keď povahu jednotlivých vyjadrení nemožno hodnotiť\nizolovane, ale v kontexte celého programu, a preto až odvysielanie programu ako celku môže naplniť\nskutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 38 citovaného zákona.\nK rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sž/21/2010, na ktoré poukázal\nnavrhovateľ v opravnom prostriedku, odporca uviedol, že aj toto rozhodnutie definuje náležitosti výroku\nrozhodnutia ako skutočnosti, ktoré predmetný správny delikt definujú do takej miery, aby nemohol\nbyť zamenený s iným správnym deliktom, pričom odporca práve vo výroku napadnutého rozhodnutia\njednoznačne a nezameniteľne špecifikoval, odvysielaním ktorého programu došlo k správnemu deliktu\na akým spôsobom. Vyslovil názor, že v danom prípade nemôže dôjsť k žiadnej objektívnej možnosti,\nkedy by došlo k zámene správneho deliktu vymedzeného vo výroku napadnutého rozhodnutia s iným\nsprávnym deliktom, ktorý by spočíval v porušení povinnosti podľa § 38 ods. 4 citovaného zákona.\nOdporca aj vo vzťahu k ďalším rozhodnutiam, na ktoré poukázal navrhovateľ, zdôraznil, že vo výroku\nnapadnutého rozhodnutia v žiadnom prípade neabsentuje skutková veta a výrok je podľa jeho názoru\nv plnej zhode s požiadavkami na výrok rozhodnutia, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky implicitne\ndefinoval v rozhodnutí sp. zn. 5Sž/9/2009, ako aj so závermi, ktoré v citovaných rozsudkoch sformulovali\nNajvyšší správny súd Českej republiky a Mestský súd v Prahe.\nOdporca na podporu svojho tvrdenia upriamil pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 4Sž/2/2010, kde uviedol: „Súd sa nestotožňuje s názorom navrhovateľky, že výrok\nrozhodnutia odporkyne nemá náležitosti vyžadované. Z výroku rozhodnutia jednoznačne vyplýva, kedy,\nv akej relácii a pod akým názvom bol uverejnený príspevok, ktorého obsah a spôsob spracovania\nzasiahol do ľudskej dôstojnosti a práva na ochranu súkromia v príspevku zobrazenej ženy.\" Poukázal na\nto, že obdobný názor vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutiach sp. zn. 2Sž/9/2010,\n5Sž/17/2010, 8Sž/8/2010, 5Sž/8/2010, 4Sž/2/2010, 2Sž/4/2009 a súčasne poukázal na právny názor,\nktorý citoval, vyslovený v rozsudku Mestského súdu v Prahe č. 8Ca 297/2007-4.\nOdporca taktiež nesúhlasil s námietkou navrhovateľa týkajúcou sa výšky uloženej pokuty. Mal za\nto, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia výšku uloženej pokuty riadne odôvodnil, pričom sa\nvysporiadal so všetkými zákonnými kritériami pre posudzovanie výšky pokuty, s poukazom na to,\nže navrhovateľovi uložil za porušenie predmetného ustanovenia celkovo 5 sankcií (a nie 8, ako\ntvrdí navrhovateľ), pričom sa v týchto prípadoch jednalo vždy o samostatné porušenie § 38 ods. 4\nzákona č. 308/2000 Z. z. Tvrdil, že išlo o rôzne spolu nesúvisiace skutky, ktoré boli spáchané iným\nspôsobom a propagovali iné produkty alebo služby a v súvislosti navrhovateľovou námietkou týkajúcou\nsa začatia konaní za rovnaké ustanovenie zákona a za údajné porušenie zákona v rovnakom programe\na hromadného sankcionovania, zdôraznil, že v jednotlivých sponzorovaných programoch došlo k priamej\npodpore predaja alebo nákupu rôznych služieb/produktov tak tretích osôb ako aj sponzora programu a\nspôsob priamej podpory sa tiež v týchto programoch rôznil, od explicitného pozitívneho kvalitatívneho\nhodnotenia cez nepriamu propagáciu poukazovaním na špecifické črty služieb a produktov príp.\nemotívnym sprostredkovaním úžitku z „otestovania\" tejto služby. Poukázal aj na to, že úhrnná výška\ntýchto sankcií bola 5000 €, čo predstavuje presne 7,53% zo sumy, ktorú zákon stanovuje ako hornú\nhranicu pri danom správnom delikte.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nodporcu na základe podaného opravného prostriedku preskúmal napadnuté rozhodnutie a jemu\npredchádzajúce správne konanie postupom podľa § 246 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 250l a\nnasl. O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s obsahom\nadministratívneho spisu č. 387-PLO/O-4276/2011 ako aj s obsahom písomných podaní účastníkov\n\nkonania a po vypočutí zástupcov účastníkov na pojednávaní súdu dňa 29. novembra 2012 dospel k\nzáveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup odporcu - správneho orgánu,\nktorým rozhodnutím bola navrhovateľovi uložená sankcia podľa § 64 ods. 1 písm. d/ v spojení s ust. §\n67 ods. 3 písm. d/ zákona o vysielaní a retransmisii za porušenie povinnosti podľa § 38 ods. 4 zákona\no vysielaní a retransmisii.\nZ obsahu administratívneho spisu mal súd za preukázané, že odporca oznámil navrhovateľovi začatie\nsprávneho konania č. 387PLO/O-4276/2011 vo veci možného porušenia § 38 ods. 4 zákona č. 308/2000\nZ. z. v súvislosti s tým, že na televíznej programovej službe TV MARKIZA dňa 13. apríla 2011 o cca 6:00\nhod. odvysielal sponzorovaný program Teleráno, v ktorom mohlo dôjsť k priamej podpore predaja alebo\nnákupu služieb „kurz prežitia\" a „Binka\" spoločnosti ARMY TRAINING.\nNavrhovateľ vo vyjadrení podanom v správnom konaní namietal, že akékoľvek sankčné trestanie\nsprávneho orgánu je v oblasti regulácie neodôvodniteľné, považujúc ho za porušenie ústavných práv,\nabsolútne nabúranie právnej istoty a predvídateľnosti práva.\nMal za to, že všetky informácie, ktoré o predmetných službách v programe odzneli, boli informačného\ncharakteru a nepodporovali priamo predaj, nákup ani prenájom tovarov alebo služieb tretej osoby,\nspoločnosti ARMY TRAINING, a to ani osobitnými propagačnými zmienkami o uvedených službách.\nPoukázal na to, že ako vysielateľ vysiela program s názvom Teleráno dlhodobo, dlhodobo je\ntento program aj rôzne sponzorovaný, ktorého obsahom sú dlhodobo aj informácie spotrebiteľského\ncharakteru, ktoré podľa jeho výkladu a z ohľadom na dlhoročnú prax nepresahujú rámec informačného\ncharakteru a teda ich nemožno definovať ako také, ktoré by priamo podporovali predaj, nákup alebo\nprenájom tovarov a služieb.\nOdporca dňa 11. októbra 2011 vydal rozhodnutie č. RP/99/2011, ktorým rozhodol tak, že navrhovateľ\nporušil povinnosť ustanovenú v § 38 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že na televíznej programovej\nslužbe TV Markíza dňa 13. apríla 2011 o cca 6:00 hod. odvysielal sponzorovaný program Teleráno,\nv ktorom došlo k priamej podpore predaja tovarov alebo nákupu služieb „kurz prežitia\" a „Binka\"\nspoločnosti ARMY TRAINING osobitnými propagačnými zmienkami o týchto službách, za čo mu uložil\npodľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z. sankciu - pokutu, určenú podľa § 67 ods. 3 písm.\nd/ zákona č. 308/2000 Z. z. vo výške 1000 €, slovom tritisíc eur.\nZ predložených rozhodnutí súd zistil, že Rada dňa 11. októbra 2011 vydala ďalšie rozhodnutia a to:\n- rozhodnutie č. RZK/83/2011, v správnom konaní č.: 387-PLO/O-4276/2011, ktorým správne konanie\nzastavila z dôvodu, že odpadol dôvod konania, začatého na podnet správneho orgánu;\n- rozhodnutie č. RP/98/2011, v správnom konaní č.: 389-PLO/O-4278/2011, ktorým rozhodla tak, že\nnavrhovateľ - MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o. porušil povinnosť ustanovenú v § 38 ods. 4 zákona č.\n308/2000 Z. z. tým, že na televíznej programovej službe TV Markíza dňa 12. apríla 2011 o cca 06:00 hod.\nodvysielal sponzorovaný program Teleráno, v ktorom došlo k priamej podpore predaja alebo nákupu\ntovaru „KIA Pikanto\" spoločnosti Kia Motors Sales SIovensko, s.r.o. a služby „cs link\" spoločnosti Media\nVision, s.r.o. osobitnými propagačnými zmienkami o tomto tovare a o tejto službe, za čo mu ukladá,\npodľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z. sankciu - pokutu, určenú podľa § 67\nods. 3 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z. vo výške 1000 € slovom tritisíc eur;\n- rozhodnutie č. RP/100/2011, v správnom konaní č. 390-PLO/O-4279/2011, ktorým rozhodla tak, že\nnavrhovateľ porušil povinnosť ustanovenú v § 38 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že na televíznej\nprogramovej službe TV Markíza dňa 3. mája 2011 o cca 6:00 hod. odvysielal sponzorovaný program\nTeleráno, v ktorom došlo k priamej podpore predaja tovarov sponzora programu - spoločnosti CeWe\nColor, a.s. osobitnými propagačnými zmienkami o týchto tovaroch, za čo mu uložil podľa ust. § 64 ods.\n1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z. sankciu - pokutu, určenú podľa ust. § 67 ods. 3 písm. d/ zákona č.\n308/2000 Z. z. vo výške 1000 €, slovom tritisíc eur.\n\nNajvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§ 250l a nasl. O.s.p.) je\nposudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Pri\nrozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie),\npreskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.\nPodľa § 250i ods. 2 O.s.p. ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej\nprávnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods.\n1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým\nstavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu,\nopätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej\nčasti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku. Do uvedenej právnej normy bola transformovaná\npožiadavka tzv. „plnej jurisdikcie\" ako atribútu práva na spravodlivý proces, v zmysle ktorej súd pri svojom\nrozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových otázkach len tým, čo vo veci zistil správny orgán, a\nto ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti,\nzákonnosti a pravdivosti.\nPodľa § 38 ods. 1, 4 zákona č. 308/2000 Z. z., sponzorovanie na účely tohto zákona je plnenie\nurčené na priame alebo nepriame financovanie programu, programovej služby alebo audiovizuálnej\nmediálnej služby na požiadanie s cieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku,\ndobrú povesť, tovary alebo aktivity právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá také plnenie poskytla.\nSponzorovanie nie je plnenie podľa prvej vety, ktoré poskytla právnická osoba alebo fyzická osoba,\nktorá je vysielateľom alebo poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo tento\nprogram vyrobila.\nVysielateľ a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie je povinný zabezpečiť, aby\nsponzorovaný program, sponzorovaná programová služba alebo sponzorovaná audiovizuálna mediálna\nslužba na požiadanie priamo nepodporovala predaj, nákup ani prenájom tovarov alebo služieb sponzora\nalebo tretej osoby, a to najmä osobitnými propagačnými zmienkami o uvedených tovaroch či službách\nv týchto programoch, programovej službe alebo v audiovizuálnych mediálnych službách na požiadanie.\nPodľa ust. § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z., za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom\nalebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: d) pokutu.\nPodľa § 67 ods. 3 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z., rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej\nprogramovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 663 € do 66.387 € a vysielateľovi\nrozhlasovej programovej služby od 99 € do 19.916 €, ak porušil podmienky na vysielanie\nsponzorovaných programov a sponzorovanej programovej služby.\nPodľa § 71 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje\nvšeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších\npredpisov - správny poriadok) okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a §\n49, 53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní.\nPodľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov - správneho\nporiadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú\npovinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a\ndôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\n\nPodľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nPodľa § 47 ods. 1, 2, 3 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie\no odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v\nplnom rozsahu.\nVýrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa\nrozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá\núčastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia\nnež ustanovuje osobitný zákon.\nV odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,\nakými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych\npredpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania\na s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v preskúmavanej veci dospel k záveru, že správny orgán v predmetnej\nveci nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si síce zadovážil relevantné\nskutočnosti pre vydanie rozhodnutia, avšak vo výroku rozhodnutia sa dopustil takej vady, ktorá spôsobuje\njeho nepreskúmateľnosť, z ktorých dôvodov napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu\nnemožno považovať za súladné so zákonom.\nPre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia; súd\nprihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1, veta prvá, ods. 3 O.s.p.).\nOdvolací súd v danej veci zistil, že žalovaný správny orgán vo výroku napadnutého rozhodnutia sa\ndopustil pochybenia, keď pri vypísaní slovom výšky uloženej sankcie 1000 € uviedol tritisíc eur.\nOdvolací súd na uvedené pochybenie prihliadol z úradnej povinnosti, aj keď navrhovateľ v konaní ho\nvýslovne nenamietal, a to vzhľadom k tomu, že pochybenie spočívajúce v tom, že vo výroku rozhodnutia\nčíslom uložená pokuta nezodpovedá uloženej pokute slovom, keďže uvedené pochybenie má za\nnásledok nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu pre neurčitosť a\nnezrozumiteľnosť jeho výroku.\nVýrok predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia správneho orgánu. Musí obsahovať zákonom\nustanovené náležitosti a pokiaľ sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníka konania, musí\nbyť určitý a zrozumiteľný tak, aby rozhodnutie správneho orgánu bolo vykonateľné.\nUpriamiac pozornosť na vyššie uvedené, keďže konanie navrhovateľa, ktorým sa mal dopustiť\nsprávneho deliktu, treba posudzovať analogicky podľa právnych predpisov trestnoprávneho charakteru,\nje potrebné posudzovať podľa týchto predpisov aj náležitosti výroku rozhodnutia o určení viny a uložení\ntrestu. Vzhľadom k tomu, že zákon č. 308/2000 Z. z. pokiaľ ide o procesnoprávnu úpravu len odkazuje na\nsprávny poriadok, ktorý v ust. § 47 ods. 2 bližšie neupravuje náležitosti rozhodnutia, ktorým sa určuje vina\na ukladá trest, je potrebné pri posudzovaní zákonnosti výroku rozhodnutia o určení viny a uložení sankcie\nvychádzať z právnej úpravy ustanovujúcej náležitosti rozhodnutia, ktorým sa rozhoduje o trestnoprávnej\nzodpovednosti páchateľa (§ 163 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších\npredpisov, resp. § 77 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov), vychádzajúc\nz pravidla, že výrok o treste má akcesorickú povahu k výroku o vine.\n\nV danom prípade zo skutkových zistení vyplýva, že výrok napadnutého rozhodnutia žalovaného\nsprávneho orgánu tieto zákonom požadované náležitosti obsahuje nesprávne.\nZ uvedených dôvodov najvyšší súd považoval napadnuté rozhodnutie odporcu za nepreskúmateľné\npre nezrozumiteľnosť, pretože výrok rozhodnutia je jadrom celého rozhodnutia, a len výrok je záväzný,\nschopný nadobudnúť právoplatnosť a byť vykonateľný. Podľa názoru senátu najvyššieho súdu takáto\nvada konania pred správnym orgánom má za následok nezákonnosť rozhodnutia, a je preto dôvodom\nzrušenia rozhodnutia správneho orgánu súdom podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. v spojení s § 250l ods.\n2. Najvyšší súd nepovažoval predmetné pochybenie za chybu v písaní, ale za procesnú vadu, majúcu\nza následok nesprávne rozhodnutie v danej veci, keďže z výroku rozhodnutia musí byť zrejmé určitým a\nzrozumiteľným spôsobom, kto je adresátom rozhodnutia a čo sa rozhodnutím zakladá, mení alebo ruší\n(konkrétne právo alebo povinnosť), resp. autoritatívne potvrdzuje.\nV správnom konaní správny orgán konajúci podľa ustanovení zákona o vysielaní a retransmisii postupuje\npodľa ustanovení správneho poriadku, a vzhľadom na nedostatok špeciálnej úpravy je potrebné pri\nposudzovaní správneho deliktu a rozhodovaní o ňom ako aj pri ukladaní sankcie postupovať „analogiae\nlegis\" podľa ustanovení obsahujúcich trestnoprávnu úpravu (Trestný zákonník, Trestný poriadok, resp.\nzákon o priestupkoch). Takýto záver vyplýva aj z čl. 6 ods. 1 prvá časť Európskeho dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd, v zmysle ktorého každý má právo na to, aby jeho\nzáležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti\nakéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu, keďže Slovenská republika článkom 1 ods. 2 ústavy sa\nzaviazala, že uznáva a dodržiava všeobecné záväzné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné\nzmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky a uvedený Dohovor sa podľa článku\n154c ústavy stal súčasťou právneho poriadku SR (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.) a má prednosť pred\nzákonom, ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd.\nV zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva treba pojmy ,,trestné obvinenie\" a ,,práva\na záväzky občianskej povahy\" pokiaľ ide o rozsah aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 dohovoru vykladať\nautonómne od ich definovania vo vnútroštátnom právnom poriadku členských štátov dohovoru (pozri\nnapr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976).\nUvedený záver podporuje aj judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (pozri napr. sp. zn.\n3Sžn/68/2004, 3Sž/85/2007, 8Sžo/28/2007, 8Sžo/147/2008), ktorá je jednotná v tom, že trestnoprávne\nprincípy sa analogicky aplikujú i v správnom trestaní, a že trestanie za správne delikty (priestupky,\nsprávne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) podlieha obdobnému\nrežimu ako trestný postih za trestné činy, resp. priestupky. Z tohto hľadiska treba vykladať aj všetky\nzáruky, ktoré sa poskytujú obvinenému.\nVzhľadom k uvedenému najvyšší súd zastáva názor, že v konaniach zisťovania správneho deliktu,\nrozhodovania o vine páchateľa za spáchanie deliktu a ukladaní sankcie zaň na základe analógie legis\nteda treba postupovať v súlade so zásadami trestnoprávnej zodpovednosti v zmysle právnej úpravy v\nzákone č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, alebo zákona č. 300/2005 Z. z.\nTrestného zákona v znení neskorších predpisov, resp. v zmysle ustanovení zákona č. 301/2005 Z. z.\nTrestného poriadku v znení neskorších predpisov.\nNajvyšší súd v súvislosti s názorom na interpretáciu právnej úpravy uvedenú vyššie súčasne dáva\ndo pozornosti, že zo skutkových okolností v danej veci vyplýva, že navrhovateľovi sa kladie za vinu\nviacero deliktov, ktorých sa dopustil odvysielaním sponzorovaných programov Teleráno na televíznej\nprogramovej službe TV Markíza, za čo mu bola uložená sankcia samostatnými rozhodnutiami vydanými\ndňa 11. októbra 2011, ktoré by napĺňali spáchanie pokračujúceho deliktu. Keďže právne predpisy\nustanovujúce skutkové podstaty správnych deliktov neupravujú postup správnych orgánov pri postihu\nza pokračujúci delikt, podľa názoru súdu vzhľadom na postup v zmysle analogiae legis pri nedostatku\nšpeciálnej úpravy bolo potrebné posúdiť konania navrhovateľa podľa § 122 ods. 10 zákona č. 300/2005\n\nZ. z. Trestný zákon a uložiť navrhovateľovi za uvedené skutky jednu sankciu podľa ustanovení zákona\no vysielaní a retransmisii za pokračujúci správny delikt.\nPodľa § 122 ods. 10 Trestného zákona za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval\nv páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden\ntrestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe\nich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať\nuvedený trestný čin; to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej\nrepubliky.\nRozhodujúcim znakom pokračovania v trestnom čine je, že jednotlivé útoky, z ktorých každý napĺňa\nznaky toho istého trestného činu, sú po subjektívnej stránke spojené jedným a tým istým zámerom\npáchateľa v tom význame, že už od počiatku zamýšľa aspoň v hrubých rysoch aj ďalšie útoky, a\nže po objektívnej stránke sa jednotlivé útoky javia ako postupné realizovanie tohto jediného zámeru.\nPokračovanie v trestnom čine pritom vyžaduje aj blízku súvislosť v čase a predmete útoku. Aj keď časovú\nsúvislosť nemožno presne ohraničiť, spravidla pôjde o niekoľko dní, týždňov či mesiacov. Spomenutá\nčasová súvislosť je z objektívneho hľadiska najvýznamnejšia (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, sp. zn. 2Tz/32/2005).\nPosudzujúc skutky navrhovateľa v intenciách uvedených vyššie navrhovateľ podľa názoru súdu v\ndanej veci naplnil pojmové znaky pokračujúceho deliktu, keďže 1/ skutkami kladenými mu za\nvinu sa dopustil porušenia § 38 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. (rovnaká skutková podstata),\n2/ odvysielanie sponzorovaných programov Teleráno na televíznej programovej službe TV Markíza\n(objektívna súvislosť, čas a spôsob spáchania), 3/ predmetné vysielania programov boli odvysielané\nnavrhovateľom (jednotiaci zámer vysielateľa spáchať uvedený správny delikt).\nZ právnej normy ustanovenej v § 67 ods. 3 písm. d/ zákona. č. 308/2000 Z. z. vyplýva, že Rada\nza porušenie povinnosti môže uložiť pokutu od 663 € do 66.387 €. Rada v danej veci rozširujúcim\nvýkladom, keď zmysel právnej normy vyložila širšie, vzhľadom na to, že sa jedná o pokračovací správny\ndelikt s poukazom na čl. 49 Ústavy SR a Trestný zákon č. 300/2005 Z. z., dospela k záveru, že\nza každé jednotlivé odvysielanie sponzorovaných programov Teleráno v rámci televíznej programovej\nslužby TV Markíza je možné uložiť samostatné pokuty. Takýto rozširujúci výklad podľa názoru súdu v\ndanom prípade vedie k porušeniu princípu zákonnosti, pretože ak navrhovateľ sa dopustil pokračujúceho\nsprávneho deliktu, zákon nedáva možnosť Rade uložiť pokutu za každý jednotlivý odvysielaný program.\nVychádzajúc z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok vo veci Beian v. Rumunsko\nč. 1 zo dňa 6. decembra 2007), ako aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúcej sa\npredvídateľnosti súdnych rozhodnutí a princípu, že v rovnakých podmienkach sa musí dať rovnaká\nodpoveď (napr. nález sp. zn. III. ÚS 192/06 z 3. novembra 2006), treba prihliadnuť na skutočnosť, že\nrozhodujúcu interpretáciu príslušných ustanovení zákona č. 308/2000 Z. z. a zákona č. 300/2005 Z.\nz. a vyhodnotenie doteraz „zisteného\" stavu veci vo vzťahu k prejednávanej veci a preskúmavaným\nrozhodnutiam správneho orgánu stanovil už Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn.\n8Sž/18,22,23,24/2011 zo dňa 24. novembra 2011, v ktorých veciach išlo o obdobnú právnu problematiku.\nNajvyšší súd z uvedených dôvodov námietku navrhovateľa, týkajúcu sa uloženej sankcie považoval\nza dôvodnú, pričom súčasne prihliadol na nezákonnosť rozhodnutia aj z dôvodu, že správny orgán\n„uno actu\" uložil totožnému subjektu viacero pokút za viacero správnych deliktov, hoci podľa vyššie\nuvedených zásad mal uložiť len jednu pokutu.\nZ uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho\norgánu podľa § 250q ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n\nO náhrade trov konania súd rozhodoval podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 a v spojení\ns § 246c ods. 1. Navrhovateľovi priznal náhradu trov konania, pretože bol v konaní úspešný. Súd mu\npriznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli právnym zastúpením v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.\nz. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\nza 2 úkony právnej služby vykonané v roku 2011 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie opravného\nprostriedku) po 123,50 €, za 1 úkon právnej služby vykonaný v roku 2012 (účasť právnej zástupkyne na\npojednávaní dňa 29. novembra 2012) v sume 127,16 €, paušálnu náhradu 2-krát po 7,41 € a 1-krát 7,63\n€ za jeden úkon právnej služby, a DPH 20%, v celosti 475,93 €.\nÚlohou žalovaného správneho orgánu v ďalšom konaní bude postupovať v intenciách názoru súdu,\nktorým je v zmysle § 250r O.s.p. viazaný.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}