{"guid": "4f70690d-e3fb-42d4-912f-45604afea17f:44283531-b92f-40dd-82ba-bf9db05ccb50", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:9011010220.1", "spisova_znacka": "2Sž/35/2011", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sž/35/2011 z 15. 2. 2012", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15. februára 2012, sp. zn. 2Sž/35/2011, ECLI:SK:NSSR:2012:9011010220.1", "identifikacne_cislo": "9011010220", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "sudca_id": 248, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-singerova-248", "datum_vydania": "2012-02-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308", "nazov": "zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-20.odsek-4", "nazov": "§ 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-20"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-20"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/44283531-b92f-40dd-82ba-bf9db05ccb50", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9011010220.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9011010220.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9011010220.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sž/35/2011\n9011010220\n15. 02. 2012\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2012:9011010220.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a\nčlenov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa: MAC\nTV, s.r.o., Bratislava, Brečtanová 1 zastúpeného advokátskou kanceláriou Bugala - Ďurček, s.r.o., so\nsídlom v Bratislave, Drotárska cesta 102 proti odporcovi: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Bratislava,\nDobrovičova 8, P.O.Box 155 o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu č. RP/93/2011\nzo dňa 13.9.2011, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporcu č. RP/93/2011 zo dňa 13.9.2011 p o t v r d z u j e .\nÚčastníci nemajú právo na náhradu trov konania.\nNavrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 € (šesťdesiatšesť eur) na účet Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky vedený v Š., č. účtu X., variabilný symbol X. v lehote 10 (desať) dní od\nprávoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nOdporca napadnutým rozhodnutím č. RP/93/2011 zo dňa 13.9.2011 (vydaným v správnom konaní č.\n346-PLO/O-3237/2011) konštatoval porušenie povinnosti zo strany navrhovateľa ustanovenej v § 20\nods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o\ntelekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z. z.“) tým, že v rámci\nprogramovej služby JOJ odvysielal dňa 5.3.2011 o cca 20:45 hod. a o cca 21:49 hod. upútavky na\nprogram Áno, šéfe!, a o cca 20:07, o cca 20:20, o cca 20:39, o cca 20:46, o cca 20:47, o cca 21:14,\no cca 21:22, o cca 21:23, o cca 21:43, o cca 21:49, o cca 21:50, o cca 22:36 a o cca 22:49 hod.,\nupútavky na program Šéfka a dňa 11.3.2011 o cca 00:16 upútavku na program Šéfka, ktoré neboli\noznačené grafickým symbolom Jednotného systému označovania, čím došlo k nesprávnemu uplatneniu\nJednotného systému označovania, za čo bola navrhovateľovi uložená sankcia - pokuta vo výške 700\n€ podľa § 64 ods. 1 písm. d/, § 67 ods. 3 písm. c/ zákona č. 308/2000 Z. z.. Podľa § 64 ods. 5\nuvedeného zákona uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila. Svoje\nrozhodnutie odôvodnil tým, že účastník konania je podľa § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. povinný\nzaviesť a uplatňovať jednotný systém označovania, ktorý je bližšie upravený vo vyhláške Ministerstva\nkultúry Slovenskej republiky č. 589/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o jednotnom systéme\noznačovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel,\nprogramov alebo iných zložiek programovej služby a spôsobe jeho uplatňovania (ďalej len „vyhláška č.\n589/2007 Z. z.“). Upútavka je podľa § 1 ods. 6 vyhlášky č. 589/2007 Z. z. zložkou televíznej programovej\nslužby, ktorá je určená na získanie a udržanie pozornosti verejnosti na vlastné vysielanie a programy.\nUpútavka ako iná zložka programovej služby musí byť označená príslušným grafickým symbolom\n\njednotného systému označovania po celý čas svojho vysielania. Upútavka sa označí totožným grafickým\nsymbolom ako samotný program. Pre označovanie upútaviek grafickými symbolmi platia prísnejšie\npravidlá ako pre označovanie zložiek programovej služby. Odporca v súvislosti s posudzovanými\nupútavkami posudzoval rozdiel medzi oznámením o vlastnom programe a upútavkou. Z definície\nupútavky je zrejmé, že je spracovaná tak, aby upútala pozornosť divákov na vysielanie konkrétneho\nprogramu. Naproti tomu oznámenie o vlastnom programe je zložkou programovej služby, ktorá obsahuje\nstrohé informácie o čase a dni vysielania programu v rámci programovej služby vysielateľa a o jeho\nnázve. Odvysielané komunikáty (špecifikované vyššie) vzhľadom na ich spracovanie posúdil odporca\nako upútavky. Navrhovateľ upútavky neoznačil po celý čas ich vysielania grafickým symbolom.\nTým porušil svoju povinnosť označiť upútavky príslušným grafickým symbolom jednotného systému\noznačovania po celý čas ich vysielania, čo viedlo k porušeniu povinnosti podľa § 20 ods. 4 zákona\nč. 308/2000 Z. z.. Pri rozhodovaní o výške sankcie vychádzal zo závažnosti správneho deliktu (ktorú\nvyhodnotil ako minimálnu), z miery zavinenia (objektívna zodpovednosť navrhovateľa za správny delikt),\nz rozsahu a dosahu vysielania (navrhovateľ je multiregionálnym vysielateľom), z trvaní a následkov\nporušenia povinností (neoznačenie trvalo krátko - niekoľko sekúnd) a zo spôsobu porušenia povinnosti\núčastníkom konania. Odporca zároveň konštatoval, že pri naplnení skutkovej podstaty správneho deliktu\nnedošlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Na základe uvedeného odporca uložil navrhovateľovi\nsankciu vo výške 700 €, ktorá sa približuje k dolnej hranici zákonom stanoveného rozsahu (najnižšia\nsadzba je 663 €).\nProti tomuto rozhodnutiu odporcu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok, v ktorom\nnavrhol rozhodnutie odporcu zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a uložiť žalovanému správnemu\norgánu povinnosť nahradiť vysielateľovi (navrhovateľovi) trovy odvolacieho (zrejme mal na mysli\nsúdneho preskúmavacieho) konania. Podľa jeho názoru je rozhodnutie odporcu nepreskúmateľné\npre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, nakoľko absentuje zákonné kritérium, pre ktoré\nodporca zaradil odvysielané komunikáty medzi upútavky. Uviedol, že odporca vyhodnotil komunikáty\nako upútavky napriek skutočnosti, že v uvedených komunikátoch neboli odvysielané časti programov,\nna ktorých vysielanie upozorňovali. Ďalej uviedol, že odporca vec nesprávne právne posúdil, nakoľko\nnesprávne určil, že sa v prípade odvysielaných komunikátov jedná o upútavky, pričom tento svoj záver\nodôvodnil prítomnosťou záberov s vyobrazením hercov prípadne informácie o menách účinkujúcich\nosôb. Navrhovateľ považoval za neodôvodnený a nemajúci oporu v zákone výklad odporcu ustanovení\nzákona o vysielaní a retransmisii, ktorým dospel k záveru, že predpokladom posúdenia komunikátu ako\noznámenia podľa § 37a ods. 2 uvedeného zákona je „strohosť“ informácie. Navrhovateľ v opravnom\nprostriedku poukázal aj na rozdielnu rozhodovaciu činnosť odporcu v totožných veciach - v týchto iných\nveciach odporca uložil sankciu za porušenie § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z., následne došlo\nk zastaveniu konania v časti zo zákonného dôvodu podľa § 30 ods. 1 písm. h/ Správneho poriadku,\nnakoľko odpadol dôvod konania (rozhodnutie RKZ/58/2011). Keďže v spomínaných rozhodnutiach,\nktorými odporca konal s rovnakým skutkovým stavom aký predchádzal napadnutému rozhodnutiu v tejto\nveci v časti zastavil, absentuje odôvodnenie (pričom podľa navrhovateľa mal odporca v prvom rade\nmeritórne rozhodnúť a určiť, že zákon porušený nebol), nie je navrhovateľovi zrejmé, podľa akého kľúča\nodporca pri rozhodovaní v jednotlivých prípadoch postupoval a postupuje. Navrhovateľovi nie je zrejmé,\npre aký dôvod odporca postupuje v rovnakej veci rôzne a režim sankcionovania vysielateľa je preto\nnemožné považovať za zákonný, nakoľko je v priamom rozpore s garanciou právneho štátu, najmä s\nprincípom právnej istoty (II. ÚS 34/95), a teda nespĺňa ani podmienku ústavnosti.\nOdporca v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa navrhol napadnuté rozhodnutie\npotvrdiť. Uviedol, že komunikáty špecifikované vo výroku jeho rozhodnutia zjavne naplnili definíciu\nupútavky, nakoľko propagovali vysielanie konkrétnych programov (určených ich názvom, časom a\ndňom vysielania) odvysielaním informácií súvisiacich so samotným programom vo forme spôsobilej\npropagovať tento program. Záver o spracovaní komunikátov do podoby spôsobilej propagovať\nkonkrétny program bol odôvodnený verbálnou aj vizuálnou zložkou týchto komunikátov (napr.\nodvysielaním informácií o získaní prestížneho ocenenia hlavným protagonistom programu, záberov\nna hlavného protagonistu pri predvádzaní rôznych kúskov, replík protagonistov, vyjadrujúcich ich\nodhodlanie uspieť v súťaži...) a nielen poukazom na odvysielanie záberov na protagonistov alebo\ninformácií o menách osôb (str. 7 až 9 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Ďalej uviedol, že v\nnapadnutom rozhodnutí (str. 6 a 7) sa vyporiadal aj s rozdielom medzi oznámením o vlastnom programe\na upútavkou. Oznámenie o vlastnom programe obsahuje strohé informácie o názve programu, dni\n\na čase jeho vysielania. Komunikát, ktorý okrem toho obsahuje aj informácie spôsobilé propagovať\nkonkrétny program je upútavkou. Posudzované komunikáty zjavne obsahovali aj informácie, ktoré boli\nspôsobilé propagačne pôsobiť na diváka a teda upútavali diváka na daný program. Preto bolo zákonnou\npovinnosťou navrhovateľa označiť posudzované upútavky rovnakým grafickým symbolom ako samotný\nprogram.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný (§ 246 ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho\nporiadku v spojení s § 64 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z. z.) preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu\nako aj postup, ktorý mu predchádzal a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je\ndôvodný. Vo veci rozhodol na pojednávaní rozsudkom, ktorý dňa 15. februára 2012 verejne vyhlásil (§\n156 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou bol aj administratívny\nspis odporcu č. 346-PLO/O-3237/2011 vrátane zvukovo-obrazových záznamov (TV JOJ 5.3.2011 19.50\n- 23.00, TV JOJ 10.3.2011 Črepiny 23.30) zistil, že odporca dňa 24.5.2011 začal správne konanie voči\nnavrhovateľovi vo veci možného porušenia § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. v súvislosti s tým, že\ndňa 5.3.2011 odvysielal v rámci programovej služby JOJ upútavku na program Áno, šéfe! o cca 20:45\nhod. a 21:49 hod. a upútavku na program Šéfka o cca 20:07, o cca 20:20, o cca 20:39, o cca 20:46, o cca\n20:47, o cca 21:14, o cca 21:22, o cca 21:23, o cca 21:43, o cca 21:49, o cca 21:50, o cca 22:36 a o cca\n22:49 hod. a dňa 11.3.2011 o cca 00:16 hod., ktoré neboli označené grafickým symbolom jednotného\nsystému označovania, čím mohlo dôjsť k nesprávnemu uplatneniu jednotného systému označovania.\nZároveň navrhovateľa vyzval na vyjadrenie sa k veci; právny zástupca navrhovateľa oznámenie o začatí\nsprávneho konania prevzal dňa 8.6.2011. V stanovisku z 26.8.2011 k správnemu konaniu uviedol,\nže identifikácia obsahu programu odporcu (zasadnutie dňa 30.8.2011) je nedostatočná a zmätočná,\nvysielateľ (navrhovateľ) konal v súlade so zákonom o vysielaní a žiadne jeho ustanovenie neporušil. Vec\nprejednal odporca na ústnom pojednávaní 13.9.2011.\nSkutkový stav v predmetnej právnej veci bol zistený na základe zvukovo-obrazových záznamov, keď\nupútavky, uvedené vyššie, boli odvysielané bez označenia grafickým symbolom jednotného systému\noznačovania.\nV záujme ochrany maloletých a ich fyzického, psychického a morálneho vývinu bol zavedený jednotný\nsystém označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych\ndiel, programov alebo iných zložiek programovej služby. Vysielateľ televíznej programovej služby\na poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, tak ako to vyplýva z § 20 ods. 4\nzákona č. 308/2000 Z. z., sú povinní na ochranu maloletých zaviesť a uplatňovať jednotný systém\noznačovania ustanovený zákonom č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a\nuchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a\no zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon č. 343/2007 Z. z.“). Jednotným systémom označovania je systém klasifikácie audiovizuálnych\ndiel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel, programov poskytovaných\nprostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programov alebo iných zložiek\nprogramovej služby vekovou vhodnosťou z hľadiska ich neprístupnosti, nevhodnosti alebo vhodnosti pre\nvekovú skupinu maloletých do 7, 12, 15 alebo 18 rokov veku (§ 12 ods. 1 zákona č. 343/2007 Z. z.).\nPodrobnosti o jednotnom systéme označovania uvedených diel upravuje vyhláška č. 589/2007 Z.\nz.. Podľa § 6 ods. 5 citovanej vyhlášky programy alebo iné zložky televíznej programovej služby\nklasifikované ako nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 7 rokov, do 12 rokov, do 15 rokov alebo\nnevhodné a neprístupné pre vekovú skupinu maloletých do 18 rokov a programy alebo iné zložky\ntelevíznej programovej služby klasifikované ako vhodné pre vekovú skupinu maloletých do 7 rokov, od 7\nrokov, do 12 rokov, od 12 rokov alebo od 15 rokov sa označujú grafickým symbolom jednotného systému\noznačovania po celý čas vysielania týchto programov alebo iných zložiek televíznej programovej služby\nv pravom alebo ľavom hornom rohu televíznej obrazovky. Upútavka k programu sa označí totožným\ngrafickým symbolom ako samotný program. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že pre programy a\nupútavky k programu platí rovnaký režim jednotného systému označovania. Preto ak sa program po\n\ncelý čas jeho vysielania označuje v pravom alebo ľavom hornom rohu televíznej obrazovky grafickým\nsymbolom (piktogramom) jednotného systému označovania, tak aj upútavka k programu po celý čas\njej vysielania musí byť označená v pravom alebo ľavom hornom rohu televíznej obrazovky grafickým\nsymbolom (piktogramom) jednotného systému označovania. Pod celým časom vysielania treba rozumieť\nobsahovú jednotu programu, rovnako tak aj upútavky.\nV predmetnej právnej veci boli odvysielané upútavky na programy „Áno, šéfe!“ a „Šéfka“ v podobe,\nktorá odporuje § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z., § 12 zákona č. 343/2007 Z. z. a § 6 ods.\n5 vyhlášky č. 589/2007 Z. z.. Uvedené upútavky neboli označené piktogramom jednotného systému\noznačovania. Tým sa navrhovateľ dopustil správneho deliktu, za ktorý mu bola uložená sankcia.\nSkutková podstata správneho deliktu bola riadne vymedzená vo výroku rozhodnutia odporcu spolu s\nuvedením hmotnoprávneho predpisu.\nUkladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná\nprávomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom\nstanovených hraniciach uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie. Pri preskúmavaní správnych\nrozhodnutí o uložení peňažnej sankcie, správny súd nepreskúmava len zákonnosť použitia správnej\núvahy (§ 245 ods. 2 OSP), ale aj jej správnosť. Voľná správna úvaha neznamená ľubovôľu\nsprávneho orgánu, pretože je obmedzená určitými hranicami a môže sa pohybovať v určitom,\nzákonom vymedzenom rozsahu. V predmetnej právnej veci odporca sa zaoberal všetkými okolnosťami\novplyvňujúcimi uloženie sankcie a jej výšky (závažnosti správneho deliktu, z miery zavinenia, z rozsahu\na dosahu vysielania, z trvaní a následkov porušenia povinností a zo spôsobu porušenia povinnosti\núčastníkom konania), ktoré podrobne odôvodnil. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konštatuje, že\npoužitie správnej úvahy pri ukladaní sankcie nevybočilo zo zákonných hraníc a uložená sankcia plní\nindividuálnu, generálnu, výchovnú, preventívnu a represívnu funkciu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky k námietke navrhovateľa ohľadom rozhodovacej činnosti odporcu\nv skutkovo podobných veciach uvádza, že jeho úlohou nie je in abstracto posudzovať rozhodovaciu\nčinnosť odporcu. Navrhovateľ v opravnom prostriedku nešpecifikoval, o aké iné rozhodnutia odporcu\nide, nešpecifikoval skutkový stav v týchto iných veciach (o aké porušenie právnych predpisov malo ísť,\nprípadne skutkovú vetu správneho deliktu), rozhodnutia odporcu ani nepriložil. Túto námietku Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky vyhodnotil ako abstraktnú bez možnosti k nej sa vyjadriť pre nedostatok\ndôkazov predložených navrhovateľom.\nVychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250q ods. 2\nObčianskeho súdneho poriadku rozhodnutie odporcu č. RP/93/2011 zo dňa 13.9.2011 potvrdil, pretože\nv postupe a rozhodnutí odporcu nezistil porušenie zákona.\nO náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 Občianskeho súdneho\nporiadku, keď neúspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal a odporcovi náhrada trov konania\nneprináleží.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zároveň navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za\nkonanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu vo výške 66 € podľa položky č.\n10 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zákonu č. 71/1992 Zb. o súdnych\npoplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, a to v lehote 10 dní od\nprávoplatnosti tohto rozsudku. Navrhovateľovi vznikla poplatková povinnosť podľa § 2 ods. 4 druhá veta\ncitovaného zákona, pretože podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní\nnebol úspešný.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}