{"guid": "31a604f5-0628-433c-87b7-c144d86a1406:a039684c-12dc-4cf8-a860-52ed64a09b81", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:9011010215.1", "spisova_znacka": "3Sž/33/2011", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sž/33/2011 z 7. 2. 2012", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 7. februára 2012, sp. zn. 3Sž/33/2011, ECLI:SK:NSSR:2012:9011010215.1", "identifikacne_cislo": "9011010215", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2012-02-07", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-34.odsek-2", "nazov": "§ 34 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-34.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-35.odsek-3", "nazov": "§ 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-35.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-36.odsek-2", "nazov": "§ 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-36.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-37a", "nazov": "§ 37a zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-37a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-37a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-34", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-35", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-36", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-37a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a039684c-12dc-4cf8-a860-52ed64a09b81", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9011010215.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9011010215.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9011010215.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sž/33/2011\n9011010215\n07. 02. 2012\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2012:9011010215.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu\nJUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Gabriely Gerdovej v\nprávnej veci navrhovateľky: MAC TV, s.r.o., Brečtanová 1, Bratislava, právne zastúpená: Advokátskou\nkanceláriou Bugala - Ďurček, s.r.o., Drotárska cesta 102, Bratislava, proti odporkyni: Rada pre vysielanie\na retransmisiu, Dobrovičova 8, Bratislava, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľky proti\nrozhodnutiu odporkyne č. RP/92/2011 zo dňa 30. augusta 2011, jednomyseľne\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/92/2011 zo dňa\n30. augusta 2011 podľa § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.\nz r u š u j e a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie.\nOdporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania, pozostávajúcich z náhrady trov\nprávneho zastúpenia 475,93 €, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu\nnavrhovateľky Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. so sídlom Drotárska cesta č. 102, 811 02\nBratislava.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozhodnutím č. RP/92/2011 zo dňa 30.08.2011 odporkyňa (ďalej aj Rada) ako orgán\npríslušný podľa § 4 ods. 1 a 3 a § 5 ods. 1 písm. g/ zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a\no zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 308/2000 Z.z.“) rozhodla, že účastník správneho konania č. 345-PLO/O-3236/2011 MAC TV s.r.o.\n(navrhovateľka) porušila povinnosť ustanovenú v § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že „dňa\n05.03.2011 v čase 20:00 hod. - 21:00 hod. na televíznej programovej službe JOJ odvysielala reklamné\nšoty v časovom rozsahu vyššom ako 12 minút. Za uvedené uložila navrhovateľke podľa § 64 ods. 1\npísm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu - pokutu určenú podľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000\nZ.z. vo výške 3.319 €“.\nNapadnutý výrok II. rozhodnutia odôvodnila tým, podľa ustanovenia § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000\nZ.z. vysielací čas vyhradený reklamným šotom v jednej celej hodine nesmie presiahnuť 20% (12 min).\nAko vyplýva zo záznamu vysielania programovej služby JOJ v čase od 20:00 hod. do 21:00 hod., ako\naj z prepisu skutkového stavu, v tomto časovom úseku boli odvysielané dva reklamné bloky v trvaní\ncca 6 minút a 24 sekúnd a cca 5 minút a 4 sekundy. Reklamné šoty odvysielané v týchto blokoch boli v\nzmysle § 34 ods. l zákona č. 308/2000 Z.z. riadne oddelené, pričom zo samotného záznamu vysielania je\nzrejmé, že tieto šoty naplnili definíciu reklamy podľa § 32 ods. l zákona č. 308/2000 Z.z. V tomto časovom\n\núseku bol tiež odvysielaný reklamný šot propagujúci spoločnosť Uni Credit Bank v trvaní cca 30 sekúnd,\nktorý bol taktiež oddelený od programu Hitman zvukovo-obrazovým prostriedkom, pričom jeho obsah\nnaplnil definíciu reklamy v zmysle § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. Uvedené reklamné šoty teda\nv súhrne trvali 11 minút a 59 sekúnd. Navrhovateľka však v rámci predmetnej hodiny tiež odvysielala\nkomunikát propagujúci film „Decká sú v pohode“ v trvaní 19 sekúnd. Tento komunikát bol odvysielaný v\nrámci bloku upútavok a oznámení o vlastnom programe. Vzhľadom na vyššie uvedený časový rozsah\nreklamných šotov odvysielaných v reklamných blokoch a reklamného šotu propagujúceho spoločnosť\nUni Credit Bank (11 minút 59 sekúnd) je zrejmé, že pre predmet správneho konania bolo nevyhnutné\nposúdiť, či daný komunikát naplnil definíciu reklamy v zmysle § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. Na\nzáklade obsahu komunikátu bolo nutné konštatovať, že odvysielaný komunikát je verejným oznámením,\nktorého zámerom je propagovať predmetný film, a teda podporiť jeho predaj prostredníctvom zvýšenia\njeho návštevnosti v kinách. Predmetný komunikát nepatrí medzi taký obsah vysielania, ktorý by sa\nnezapočítaval do času vyhradeného reklame (charitatívna výzva, oznam vo verejnom záujme vysielaný\nbezplatne, politická reklama vysielaná bezplatne alebo v čase podľa osobitného predpisu, vlastná\npropagácia, oznámenie o vlastnom programe). Na základe uvedených skutočností Rada skonštatovala,\nže komunikát propagujúci film „Decká sú v pohode“, odvysielaný dňa 05.03.2011 o cca 20:10 v rámci\nprogramovej služby JOJ je reklamou podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. a jeho trvanie (cca 19\nsekúnd) je nutné započítať do celkového vysielacieho času vyhradeného reklame medzi 20-21 hod.\nProti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľa včas opravný prostriedok. Namietala, že Rada\npostupovala v konaní v rozpore so zákonom a zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie\nveci. Sporným bol obsah odvysielaného komunikátu k filmu „Decká sú v pohode“, keďže rozsah\nreklamného vysielania pre naplnenie 12 minútovej kvóty bol prekročený práve týmto komunikátom. Rada\npovažovala tento komunikát za reklamný šot. Navrhovateľka poukázala na § 32 ods. 1, § 36 ods. 2\na § 37a zákona č. 308/2000 Z.z. Uviedla, že uvádzajúci film „Decká sú v pohode“ spĺňa náležitosti\nvlastnej propagácie podľa § 37a ods. 1, 2 zákona č. 308/2000Z.z. Vysielateľ mal ku dňu odvysielania\npredmetného komunikátu zabezpečenú licenciu na vysielanie predmetného filmu v budúcnosti v rámci\nsvojej programovej služby. Právnym titulom je zmluva medzi spoločnosťami Slovenská produkčná, a.s.\na CONTINENTAL FILM, s.r.o., na základe ktorej vysielateľ získal oprávnenie v budúcnosti vysielať\nvyššie uvedený film v rámci svojej programovej služby. V uvedenom prípade teda nejde o reklamný\nšot zameraný na propagáciu tovaru alebo služby tretej osoby, ale ide výlučne o propagáciu budúceho\nvysielania samotného vysielateľa, a teda o propagáciu vlastnej služby poskytovanej v rámci oprávnenia\nvysielať programovú službu. Navrhovateľka poukázala na to, že predmetný komunikát bol odvysielaný\nv rámci vysielania viacerých podobných upútavok a oznámení o vlastnom programe a tiež na to, že\npo celú dobu bol označený piktogramom 15, v zmysle klasifikácie jednotného systému označovania,\nčo by v prípade vysielania reklamného šotu nebolo zrejme mysliteľné. Z uvedeného preto muselo\nbyť priemernému spotrebiteľovi zrejmé, že ide o vlastnú propagáciu budúceho programu vysielateľa.\nAko dôkaz navrhovateľka označila licenčnú zmluvu predstavujúcu titul vysielateľa na základe, ktorého\nmôže v budúcnosti vysielať predmetný film v rámci svojej programovej služby. Uviedla, že zmluvu\npo anonymizovaní údajov predstavujúcich obchodné tajomstvo predloží súdu. Navrhovala rozhodnutie\nodporkyne č.RP/92/2011 zo dňa 30.08.2011 zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.\nK podanému opravnému prostriedku sa odporkyňa vyjadrila dňa 01.12.2011. Navrhla napadnuté\nrozhodnutie Rady č. RP/92/2011 zo dňa 30.08.2011 potvrdiť. Namietala, že pri rozhodnutí vychádzala\nzo skutkového stavu tak, ako bol zistený v čase vydania rozhodnutia. Navrhovateľka v rozpore s\npovinnosťou podľa § 34 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. odporkyni neuviedla skutočnosť, že zakúpila práva\nna vysielanie filmu „Decká sú v pohode“, a teda na túto skutočnosť nie je možné v odvolacom konaní\nprihliadnuť. Zákon č. 308/2000 Z.z. žiadnym spôsobom nediferencuje medzi zaraďovaním reklamy\na vlastnej propagácie do televíznej programovej služby. Naopak pre obe zložky programovej služby\nplatí rovnaká povinnosť (§ 34 ods. 1), ktorá upravuje ich oddelenie od ostatných zložiek programovej\nslužby. Skutočnosť, či bol predmetný komunikát odvysielaný v rámci bloku upútaviek alebo medzi\nreklamnými šotmi je teda z hľadiska ustanovení zákona č. 308/2000 Z.z. irelevantný pre posúdenie, či\ndaný komunikát bol vlastnou propagáciou alebo reklamou.\nPre právnu kvalifikáciu predmetného komunikátu je podstatný jeho obsah, pričom zo záznamu vysielania\njednoznačne vyplýva, že obsahom tohto komunikátu boli informácie o danom filme spolu s autentickými\n\nvýňatkami z tohto filmu, pričom komunikát tiež obsahoval explicitnú informáciu o skutočnosti, kedy bude\ntento film premietaný v kinách. Odporkyňa teda jednoznačne trvá na svojom závere, ku ktorému dospela\npo spoľahlivom zistení skutkového stavu a uviedla v napadnutom rozhodnutí, že predmetný komunikát\nje verejným oznámením, ktorého zámerom je propagovať predmetný film, a teda podporiť jeho predaj\nprostredníctvom zvýšenia jeho návštevnosti v kinách.\nTento komunikát teda spĺňal definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. a bolo ho nutné\nzapočítať medzi reklamné šoty odvysielané dňa 05.03.2011 v čase 20:00 hod. - 21:00 hod. na televíznej\nprogramovej službe JOJ.\nĎalej namietala, že navrhovateľka v rámci správneho konania neuviedla pred odporcom skutočnosti\nrozhodujúce pre posúdenie predmetu správneho konania napriek tomu, že mu tieto skutočnosti boli v\nčase správneho konania známe (ako uvádza sama navrhovateľka v odvolaní, cit: „Vysielateľ mal ku\ndňu odvysielania predmetného komunikátu zabezpečnú licenciu na vysielanie predmetného programu\nv budúcnosti v rámci televíznej programovej služby“ a z oznámenia o začatí správneho konania\njednoznačne vyplýval význam tejto skutočnosti pre predmet správneho konania. Navrhovateľka si tak\nnesplnila svoju procesnú povinnosť podľa § 34 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb., čím vzhľadom na povahu\npredmetnej skutočnosti znemožnila spoľahlivé zistenie skutkového stavu v danej veci. Odporkyňa je\npreto presvedčená, že pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia nie je možné brať túto\nskutočnosť do úvahy, keďže odporkyňa nemala z dôvodu porušenia zákonom ustanovených procesných\npovinností zo strany navrhovateľky ani nemohla mať vedomosť o tejto skutočnosti pred vydaním\nnapadnutého rozhodnutia.\nTento záver potvrdzuje aj odborná literatúra, cit.: „Z povinnej procesnej súčinnosti správneho orgánu a\núčastníka konania vyplýva, že správnemu orgánu nemožno vytýkať ako vadu konania, ak neprihliadol\nna skutočnosti jemu neznáme, ktoré podľa povahy veci mohol uviesť len účastník konania (a neuviedol)\nlebo na dôkazy, ktoré mohol navrhnúť len účastník konania a v rozpore s § 34 ods. 3 ich nenavrhol.\n(Soňa Košičiarová, Správny poriadok Komentár, HEURÉKA 2004).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie\nodporkyne postupom podľa § 246 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 250l ods. 1 Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „O.s.p.“) a § 64 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z.z. a na pojednávaní súdu dňa 07.02.2012\npo preskúmaní dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s ústnymi vyjadreniami\nzástupcov účastníkov konania, ako aj s obsahom pripojeného administratívneho spisu č. 345-PLO/\nO-3236/2011, s obsahom rozhodnutia Rady RP/92/2011 zo dňa 30.08.2011, ako aj s obsahom obrazovozvukového záznamu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky je dôvodný.\nZ obsahu spisového materiálu, ktorý bol predložený súdu vyplýva, že v tejto veci bolo začaté správne\nkonanie oznámením o začatí správneho konania č. 345-PLO/O-3236/2011 zo dňa 24.05.2011, ktoré bolo\ndoručené právnemu zástupcovi navrhovateľky dňa 08.06.2011. V spise je pripojená kópia obrazovozvukového záznamu predmetného programu, zápisnica o hlasovaní Rady a napadnuté rozhodnutie\nRady. Navrhovateľka v priebehu správneho konania svoje vyjadrenie odporkyni nedoručila.\nNavrhovateľka v štádiu konania pred súdom vzniesla námietku, že skutkový stav je nedostatočne\nzistený z dôvodu, že vysielateľ mal ku dňu odvysielania predmetného komunikátu zabezpečenú licenciu\nna vysielanie predmetného filmu v budúcnosti v rámci svojej programovej služby. Právnym titulom je\nzmluva medzi spoločnosťami Slovenská produkčná, a.s. a CONTINENTAL FILM, s.r.o., na základe ktorej\nvysielateľ získal oprávnenie v budúcnosti vysielať vyššie uvedený film v rámci svojej programovej služby.\nV uvedenom prípade teda nejde o reklamný šot zameraný na propagáciu tovaru alebo služby tretej\nosoby, ale ide výlučne o propagáciu budúceho vysielania samotného vysielateľa, a teda o propagáciu\nvlastnej služby poskytovanej v rámci oprávnenia vysielať programovú službu.\n\nPodľa § 250i ods. 2 O.s.p. ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej\nprávnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods.\n1), alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým\nstavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu,\nopätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti\ndruhej hlavy.\nNajvyšší súd konštatuje, že napadnutým rozhodnutím odporkyne bola navrhovateľke uložená sankcia.\nVzhľadom na to rozhodnutie i jemu predchádzajúci procesný postup sa spravujú systémom úplnej\njurisdikcie v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p., ktorý sankcionovanému subjektu umožňuje predkladať nové\ndôkazy i v štádiu súdneho prieskumu zákonnosti. Zásada povinnej procesnej súčinnosti účastníkov\nkonania so správnym orgánom sa v prípade sankčného administratívneho konania neuplatňuje, pretože\nsubjekt, voči ktorému sa vedie sankčné konanie sa môže v konaní brániť aj tým spôsobom, že\nzostane v konaní pasívny. Ak je predmetom súdneho prieskumu uložená sankcia, nie je prípustné\nobmedziť účastníka konania, aby dôkazy vo svoj prospech predložil i v štádiu konania pred súdom.\nPokiaľ oneskorené predkladanie dôkazov by malo charakter obštrukcie, bolo by možné tento postoj\nzohľadňovať pri priznávaní náhrady trov konania ako dôvod hodný osobitného zreteľa (§ 250k ods. 1\ntretia veta O.s.p.).\nOdporkyňa vychádzala v procesnom postupe z iného právneho názoru tak, ako ho prezentovala vo\nvyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľky. Z toho dôvodu bolo nevyhnutné, aby najvyšší súd pre\nďalší procesný postup odporkyne vyslovil záväzný právny názor.\nPredloženú licenčnú zmluvu medzi nadobúdateľom: Slovenská produkčná, a.s., Bratislava a\nposkytovateľom: Continental film, s.r.o. Bratislava hodnotí najvyšší súd ako potenciálne relevantnú,\npričom však neprejudikuje význam jej ustanovení vo vzťahu k predmetu konania. Podrobná analýza\nzmluvy vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu bude predmetom ďalšieho konania odporkyne, a to\nnajmä z hľadiska dátumu uzavretia zmluvy, záväzkov nadobúdateľa na mediálnu podporu diela v blokoch\nvlastnej propagácie formou upútaviek v období od 27.02.2011 do 06.03.2011 (čl. V ods. 5 zmluvy) a\nlicenčnej doby od 17.06.2012 do 26.11.2011 (čl. IV ods. 1).\nPodľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. reklama na účely tohto zákona je akékoľvek verejné\noznámenie vysielané za odplatu alebo inú podobnú protihodnotu vrátane vlastnej propagácie, ktorého\nzámerom je podporiť predaj, nákup alebo nájom tovaru alebo služieb vrátane nehnuteľností, práv a\nzáväzkov alebo dosiahnuť iný účinok sledovaný objednávateľom reklamy alebo vysielateľom.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. vysielací čas vyhradený reklamným šotom a telenákupným\nšotom počas jednej celej hodiny nesmie presiahnuť 20% (12 min). Vysielací čas vyhradený reklame\nv čase od 19.00 h do 22.00 h nesmie presiahnuť u vysielateľa na základe zákona osem minút počas\njednej celej hodiny.\nPodľa § 37a ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. do vysielacieho času vyhradeného reklame sa na\núčely § 36 a 37 nezapočítava čas venovaný vlastnej propagácii vrátane oznámení vysielateľa o vlastnom\nprograme.\nPodľa § 37a ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. vlastná propagácia na účely tohto zákona je činnosť\nvysielateľa určená na získanie a udržanie pozornosti verejnosti na vlastné vysielanie, programy, tovary\nalebo služby, priamo spojené s vysielaním a programami; za vlastnú propagáciu sa nepovažuje\noznámenie vysielateľa, ktorým informuje verejnosť o vlastnom programe.\nSenát najvyššieho súdu konštatuje, že právny záver odporkyne, či komunikát „Decká sú v pohode“\nnapĺňa právnu kvalifikáciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. je predčasný. Skutkový\nstav preto musí byť v ďalšom konaní došetrený v súvislosti s predloženou licenčnou zmluvou. Ide\n\no zásadné právne otázky, preto nové rozhodnutie sa musí argumentačne vyrovnať s kolíziou cudzej\nreklamy a vlastnej propagácie.\nO náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.\ntak, že úspešnej navrhovateľke priznal náhradu účelne vynaložených trov, ktoré pozostávali z náhrady\ntrov právneho zastúpenia 3 úkony právnej služby podľa\n§ 11 ods. 4 prvá veta vyhlášky č. 655/2004 Z.z. 396,61 € + 20% DPH = 475,93 € (príprava a prevzatie\nzastúpenia 123,50 €, podanie opravného prostriedku 123,50 €, zastupovanie na pojednávaní dňa\n07.02.2012 127,16 €, režijný paušál 2 x 7,41 €, 1 x 7,63 €).\nPriznanú náhradu trov konania je odporkyňa povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľky\nvedený v Z., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX.\n.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}