{"guid": "27f505da-ad34-4900-8655-cd59f7ee5c25:e893fc57-91d6-49bf-9bcc-35ecd17a8e5d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:9011010207.1", "spisova_znacka": "2Sž/32/2011", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sž/32/2011 z 15. 2. 2012", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15. februára 2012, sp. zn. 2Sž/32/2011, ECLI:SK:NSSR:2012:9011010207.1", "identifikacne_cislo": "9011010207", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "sudca_id": 248, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-singerova-248", "datum_vydania": "2012-02-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/566", "nazov": "zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/566", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/566-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/566/#paragraf-144.odsek-15", "nazov": "§ 144 ods. 15 zákona č. 566/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/566/#paragraf-144.odsek-15", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/566-2001/paragraf-144"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/747", "nazov": "zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/747", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/747-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/747/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 zákona č. 747/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/747/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/747-2004/paragraf-10"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/566#paragraf-144", "/SK/ZZ/2004/747#paragraf-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e893fc57-91d6-49bf-9bcc-35ecd17a8e5d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9011010207.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9011010207.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9011010207.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sž/32/2011\n9011010207\n15. 02. 2012\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2012:9011010207.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Poláčkovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci žalobcu:\nFAROS Financial s.r.o., so sídlom Pribinova ul. č. 25, Bratislava, zastúpeného advokátom: JUDr.\nRudolf Priečinský, advokát, advokátska kancelária HKP Legal, s.r.o., so sídlom Sasinkova ul. č. 6,\nBratislava, proti žalovanému: Národná banka Slovenska, so sídlom ul. Imricha Karvaša č. 1, Bratislava,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. GUV-1013/2011 z 3. augusta 2011, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie žalovaného č. GUV-1013/2011 z 3. augusta 2011 ako\naj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa - NBS - Útvaru dohľadu nad finančným trhom č.\nOPK-15772-4/2009 z 18. februára 2011 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho\nporiadku a vec v r a c i a správnym orgánom na ďalšie konanie.\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 699,02 € na účet právneho zástupcu\nžalobcu vedený v R. a.s., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nŽalobou doručenou Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) 4. októbra 2011\nsa žalobca domáhal, aby najvyšší súd v zmysle § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie NBS - Útvaru dohľadu nad finančným trhom č. OPK-15772-4/2009\nz 18. februára 2011, ako aj rozhodnutie Bankovej rady NBS č. GUV-1013/2011 z 3. augusta 2011 a\nzaviazal žalovaného na náhradu trov konania\nZ obsahu žaloby vyplýva, že v období od 19. mája 2009 do 25. mája 2009 uskutočnili pracovníci\nžalovaného u žalobcu dohľad na mieste podľa § 6 a nasl. zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad\nfinančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o dohľade“), počas\nvykonávania ktorého zistili v činnosti žalobcu nedostatky v súvislosti so sprostredkovaním investičných\nslužieb svojim klientom.\nNa základe vykonaného dohľadu vydal správny orgán prvého stupňa 18. februára 2011 rozhodnutie č.\nOPK-15772-4/2009, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť pokutu vo výške 330.000 € za porušenie\nustanovení § 73b ods. 1 v spojení s § 61 ods. 12 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a\ninvestičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o cenných papieroch“),\nktoré žalovaný videl v tom, že žalobca opakovane poskytoval investičné poradenstvo k nákupu a\npredaju konkrétnych akcií pre svojich klientov, ktoré viedlo k nadmernému obchodovaniu na účtoch\nklientov sprevádzanému generovaním poplatkov v prospech žalobcu a na úkor klientov, čím žalobca ako\nobchodník s cennými papiermi porušil svoju povinnosť konať pri poskytovaní investičných služieb alebo\n\nvedľajších služieb a vykonávaní investičných činností v súlade so zásadami poctivého obchodného styku\ns odbornou starostlivosťou a v záujme svojich klientov.\nProti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca rozklad, o ktorom žalovaný rozhodol\ntak, že prvostupňové rozhodnutie zmenil a výšku pokuty určil na 50.000 €, keď zobral do úvahy\nskutočnosť, že žalobca po začatí výkonu dohľadu, listom z 25. augusta 2009 požiadal NBS o udelenie\npredchádzajúceho súhlasu na vrátenie povolenia na poskytovanie investičných služieb, ktorý bol\nspoločnosti FAROS Financial s.r.o. udelený a v dôsledku toho žalobca od 29. decembra 2009 už nesmie\nvykonávať činnosť sprostredkovateľa investičných služieb.\nŽalobca v žalobe tvrdil, že postupom správnych orgánov boli porušené jeho procesné práva, pretože\nnebol upovedomený o termíne ústneho pojednávania a o výsluchu svedkov, že správne orgány\nnedostatočne zistili skutkový stav a uložili mu správnu sankciu na základe nepriamych dôkazov a v\nneprimeranej výške a predovšetkým namietal, že uvedená pokuta mu bola uložená po márnom uplynutí\nsubjektívnej prekluzívnej lehoty, keďže dohľad na mieste žalovaný vykonával od 19. mája 2009 do 25.\nmája 2009 z čoho vyplýva, že nedostatky zistil najneskôr 25. mája 2009. Pokiaľ by sa súd nestotožnil s\ntýmto začiatkom plynutia spomínanej prekluzívnej dvojročnej lehoty, žalobca poukázal na to, že žalovaný\nmusel zistiť vytýkané nedostatky najneskôr v Protokole o vykonanom dohľade na mieste, ktorý bol\nvypracovaný 28. júla 2009.\nKeďže uvedené rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť až 8. augusta 2011, je nesporné, že\npokuta bola uložená po márnom uplynutí tejto zákonnej lehoty.\nŽalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 8. novembra 2011, ktoré bolo doručené najvyššiemu súdu 14.\nnovembra 2011, v ktorom žiadal, aby najvyšší súd žalobu ako vecne a právne bezdôvodnú zamietol,\nnakoľko žalobca v nej neuvádza žiadne relevantné a hodnoverné dôkazy o údajnej nezákonnosti\nnapadnutých rozhodnutí a postupu žalovaného, v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutých\nrozhodnutí.\nPodľa jeho názoru, pokiaľ ide o márne uplynutie prekluzívnej lehoty, úvahy žalobcu o začiatku jej plynutia\nnie sú správne, nakoľko podľa § 10 ods. 5 zákona o dohľade je dohľad na mieste skončený doručením\npísomného oznámenia dohliadanému subjektu o výsledku preverenia jeho písomných námietok proti\núdajom uvedeným v protokole o vykonanom dohľade na mieste.\nPodľa § 144 ods. 15 zákona o cenných papieroch sa opatrenia na nápravu a pokuty môžu uložiť do\ndvoch rokov od zistenia nedostatkov, pričom nedostatky uvedené v protokole o vykonanom dohľade\nna mieste sa považujú za zistené odo dňa skončenia príslušného dohľadu na mieste podľa osobitného\nzákona.\nPísomné oznámenie o výsledku preverenia písomných námietok žalobcu proti údajom uvedeným v\nprotokole o vykonanom dohľade na mieste boli žalobcovi doručené 2. októbra 2009, t. j. najskôr týmto\ndňom mohla začať plynúť prekluzívna lehota na uloženie pokuty, zakotvená v § 144 ods. 15 zákona\no cenných papieroch. Táto lehota sa skončila dňom zhodujúcim sa svojím označením s rozhodujúcim\ndňom pre jej začiatok, teda 2. októbra 2011, t. j. v danom prípade bola pokuta žalobcovi uložená v\nzákonnej lehote.\nNajvyšší súd ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa § 246 ods. 2 písm. a) OSP a § 33\nzákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom preskúmal v rozsahu žaloby rozhodnutie\nžalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, v zmysle ustanovení druhej hlavy\npiatej časti OSP, vec prejednal na ústnom pojednávaní dňa 15. februára 2012 podľa § 250q ods. 1 OSP,\noboznámil sa s vyjadreniami účastníkov, včítane vyjadrenia žalovaného z 8. novembra 2011, ako aj s\nobsahom administratívneho spisu č. OPK-15772/2009, I. a II. časť a dospel k záveru, že rozhodnutie\nžalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec vrátiť správnym\norgánom na ďalšie konanie pre nesprávne právne posúdenie veci podľa § 250j ods. 2 písm. a) OSP.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP).\n\nV prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom\nsprávnych orgánov, postupuje súd podľa druhej hlavy piatej časti OSP, § 247 a nasl. OSP.\nPodľa § 247 ods. 1 OSP, podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo\nprávnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,\na žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa ods. 2 pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu\npodľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa\npreň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.\nPodľa § 250i ods. 2 ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej\nveci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo\nrozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom\nzisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne\nvykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej\nhlavy.\nCitované ustanovenie § 250i ods. 2 OSP je faktickou transpozíciou požiadavky tzv. „plnej jurisdikcie“ ako\natribútu práva na spravodlivý proces. Súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových\notázkach len tým, čo tu zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu\na hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne a\nnezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení urobených správnym orgánom, a ak pritom\nzistí skutkové či (procesné) právne deficity, môže reagovať jednak tým, že uloží správnemu orgánu ich\nodstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám.\nPodľa § 10 ods. 5 zák. č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov, dohľad na mieste je skončený doručením písomného oznámenia dohliadanému subjektu\no výsledku preverenia jeho písomných námietok proti údajom uvedeným v protokole o vykonanom\ndohľade na mieste, ak dohliadaný subjekt predložil takéto námietky; inak je výkon dohľadu na mieste\nskončený márnym uplynutím lehoty určenej pre dohliadaný subjekt na predloženie písomných námietok\nproti údajom uvedeným v protokole o vykonanom dohľade na mieste.\nPodľa § 144 ods. 15 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch, v znení účinnom v rozhodnom\nčase, opatrenia na nápravu a pokuty možno uložiť do dvoch rokov od zistenia nedostatkov, najneskôr\nvšak do desiatich rokov od ich vzniku. Pokutu podľa odseku 7 možno uložiť do jedného roka od zistenia\nnedostatkov, najneskôr však do troch rokov od ich vzniku.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v preskúmavanej veci dospel k záveru, že žalovaný v predmetnej\nveci náležite nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem, z ktorých dôvodov napadnuté\nrozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, nie je možné považovať\nza súladné so zákonom.\nPorovnaním žaloby a obsahu administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že medzi účastníkmi nie je\nsporné, že v období od 19. mája 2009 do 25. mája 2009 uskutočnili pracovníci žalovaného u žalobcu\ndohľad na mieste podľa § 6 a nasl. zákona o dohľade, počas vykonávania ktorého zistili nedostatky v\nsúvislosti so sprostredkovaním poskytovania investičných služieb klientom žalobcu.\nTaktiež nie je sporné, že Protokol o vykonanom dohľade na mieste (ďalej len „protokol“), v ktorom boli\nopísané a právne kvalifikované všetky zistené nedostatky (neuchovávanie dokumentácie o poskytovaní\ninvestičného poradenstva klientom, čím došlo k porušeniu § 75 ods. 3 zákona o cenných papieroch v\nspojení s § 61 ods. 12 a § 73 až 73 h, § 75 a § 112 až § 134 zákona o cenných papieroch a poskytovanie\ninvestičného poradenstva klientom k nákupu a predaju konkrétnych akcií, ktoré viedlo k nadmernému\nobchodovaniu na účtoch klientov za účelom generovania poplatkov v prospech žalobcu na úkor klientov,\n\nčím došlo k porušeniu § 73b ods. 1 zákona o cenných papieroch v spojení s § 61 ods. 12, § 73 až 73h, §\n75 a § 112 až § 134 zákona o cenných papieroch) bol vypracovaný 28. júla 2009 a konečné rozhodnutie\nvo veci, t. j. napadnuté rozhodnutie žalovaného, nadobudlo právoplatnosť 8. augusta 2011.\nV danom prípade zostalo sporným posúdenie začatia plynutia prekluzívnej lehoty pre uloženie sankcie,\npredovšetkým pokiaľ ide o výklad pojmu „zistenie nedostatkov“ uvedeného v § 144 ods. 15 zákona o\ncenných papieroch v znení účinnom do 31. marca 2011.\nNajvyšší súd považuje za potrebné pripomenúť, že v zmysle ustálenej judikatúry musí súd prihliadať\nk zániku zodpovednosti za správne delikty ex officio (z úradnej povinnosti) bez ohľadu na skutočnosť,\nči zánik zodpovednosti za správny delikt v podanej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného žalobca namietal. Vychádzajúc z čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len ,,Dohovor“), z Odporúčania výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty\no správnych sankciách schváleného Výborom ministrov 13. februára 1991 (ďalej len „Odporúčanie o\nsprávnych sankciách“) ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“, napr.\nrozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976), trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty\nprávnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu\nako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v\ntrestnom zákone a trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je\nvyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 Odporúčania\no správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych\nsankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77)31 aj pevne\nzavedené záruky v trestnom konaní. Nemožno pritom opomenúť, že hranice medzi trestnými deliktami,\nza ktoré ukladá trest súd a správnymi deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené\nprejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi.\nKriminalizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a\njej zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako\naj prísnosti postihu delikventa. Zároveň aj v správnom trestaní je nutné rešpektovať základné princípy\ntrestania, medzi ktoré patrí aj princíp legality (zákonnosti), ktorý je spojený s uplatnením zásady nullum\ncrimen sine lege - nulla poena sine lege (žiadny trestný čin bez zákona - žiadny trest bez zákona),\nz ktorej taktiež vyplýva neprípustnosť analógie v neprospech páchateľa, podobne ako princíp zákazu\nretroaktivity, z ktorého vyplýva aj neprípustnosť výkladu právneho predpisu v neprospech páchateľa v\nprípadoch umožňujúcich rozdielny výklad. Tento princíp je zakotvený aj v čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, pričom táto ústavná ochrana sa týka nielen trestného konania, ale je potrebné ju aplikovať aj\nv konaní o správnych deliktoch. Podmienky trestnej (aj deliktuálnej) zodpovednosti a ukladania sankcií\nsa nesmú rozširovať prostredníctvom analógie.\nŽalovaný tvrdil, že za zistenie nedostatkov je potrebné považovať až písomné oznámenie o výsledku\npreverenia písomných námietok žalobcu proti údajom uvedeným v protokole o vykonanom dohľade\nnamieste, nakoľko až do tejto doby prebieha proces zisťovania a ustaľovania skutočností rozhodujúcich\npre uloženie sankcie, pričom toto svoje tvrdenie oprel o ust. § 10 ods. 5 zákona o dohľade, ktorý hovorí\no tom, kedy je dohľad na mieste ukončený a taktiež o § 144 ods. 15, avšak v znení účinnom od 1. apríla\n2011.\nTakýto právny názor však nemá oporu v právnej úprave účinnej v rozhodnom čase, t. j. v znení zákona o\ncenných papieroch účinnom do 31. marca 2011, nakoľko pri posudzovaní začiatku plynutia prekluzívnej\nlehoty bolo potrebné postupovať podľa zákona účinného v čase, keď táto lehota začala plynúť a na tejto\nskutočnosti nemohol nič zmeniť ani ten fakt, že ust. § 144 ods. 15 bolo v priebehu plynutia tejto lehoty\nnovelizované, vzhľadom na absenciu takejto úpravy v prechodných ustanoveniach zákona č. 46/2011 Z.\nz., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch\na investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „novela“).\n\nPodľa názoru najvyššieho súdu, ktorý sa opiera aj o právny názor Najvyššieho správneho súdu Českej\nrepubliky, začiatok plynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty je daný okamžikom vedomosti o skutkových\nokolnostiach v takom rozsahu, ktorý umožní predbežné právne zhodnotenia, že došlo k porušeniu\nzákona ako takého. Zistenie porušenia zákona ako začiatok plynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty pre\nuloženie sankcie za správny delikt je potrebné spojiť s objektívnou skutočnosťou, kedy príslušný správny\norgán dospel k záveru, že je daný dôvodný predpoklad, že bol porušený zákon (mutatis mutandis S 2122\nSb. NSS 10/2010 s.892, S 2207 Sb. NSS 3/2011 s.200).\nZ obsahu vyššie uvedeného protokolu je nepochybné, že žalovaný už v tomto protokole, ktorý zaslal\nžalobcovi 28. júla 2009, podrobne opísal nedostatky, ktoré zistil pri vykonaní dohľadu na mieste, pričom\ntieto zároveň presne právne kvalifikoval. Porovnaním výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného\na obsahu protokolu je nepochybné, že uvedený protokol je podrobnejší, než ako boli kvalifikované\nporušenia zákona o dohľade a zákona o cenných papieroch vo výroku napadnutého rozhodnutia. Preto\naj ak by sa pristúpilo k výkladu pojmu „zistenie“ v širšom slova zmysle, ktorý zahŕňa nielen zistenie faktov,\nich identifikáciu ako nedostatkov, ale aj ich právnu kvalifikáciu, je zrejmé, že žalovaný zistil nedostatky\nv práci žalobcu najneskôr 28. júla 2009, kedy ich zároveň aj právne kvalifikoval.\nNapriek tomu, že § 10 ods. 5 zákona o dohľade stanovuje, kedy sa končí dohľad na mieste, v súvislosti so\nznením § 144 ods. 15 zákona o cenných papieroch do 31. marca 2011, z uvedeného ustanovenia zákona\no dohľade nemožno bez ďalšieho analogicky vyvodzovať, že až ukončením dohľadu na mieste žalovaný\nzistil porušenia zákona zo strany žalobcu. Takýto rozširujúci výklad bez zákonného splnomocnenia by\nviedol k porušeniu princípu zákonnosti.\nZákonodarca poskytol žalovanému takéto splnomocnenie až novelou, kde sa v čl. II, ktorým sa mení\na dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení zákona č. 291/2002 Z. z., zákona č. 510/2002\nZ. z., zákona č. 162/2003 Z. z., zákona č. 594/2003 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 635/2004\nZ. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 7/2005 Z. z., zákona č. 266/2005 Z. z., zákona č. 336/2005\nZ. z., zákona č. 213/2006 Z. z., zákona č. 644/2006 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 659/2007\nZ. z., zákona č. 70/2008 Z. z., zákona č. 297/2008 Z. z., zákona č. 552/2008 Z. z., zákona č. 160/2009\nZ. z., zákona č. 186/2009 Z. z., zákona č. 276/2009 Z. z., zákona č. 487/2009 Z. z., zákona č. 492/2009\nZ. z., zákona č. 129/2010 Z. z. a zákona č. 505/2010 Z. z., v bode 19. uvádza: „V § 144 ods. 15 sa na\nkonci pripája táto veta: \"Nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi, pobočky zahraničného\nobchodníka s cennými papiermi, centrálneho depozitára alebo inej osoby, nad ktorou sa vykonáva\ndohľad podľa tohto zákona, uvedené v protokole o vykonanom dohľade na mieste sa považujú za zistené\nodo dňa skončenia príslušného dohľadu na mieste podľa osobitného zákona. 114aa)\"“.\nNovela nadobudla účinnosť 1. apríla 2011 z čoho vyplýva, že posudzovať začiatok plynutia prekluzívnej\nlehoty podľa § 144 ods. 15 zákona o cenných papieroch možno iba v tom prípade, ak prekluzívne lehoty\nzačali plynúť po tomto dátume.\nV zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho súdu týkajúcej sa zásady jednotnosti správneho konania, o\nuložení pokút musí byť rozhodnuté z dôvodu právnej istoty konečným a právoplatným rozhodnutím do\nuplynutia stanovených lehôt. Uvedené znamená, že pokuta za zistené nedostatky mohla byť uložená\nžalobcovi najneskôr do 28. júla 2011. Pokuta však bola uložená až 8. augusta 2011, keď bolo žalobcovi\ndoručené rozhodnutie žalovaného, t. j. po uplynutí zákonom stanovenej lehoty.\nVzhľadom k tomu, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný uložil žalobcovi sankciu\npo márnom uplynutí prekluzívnej lehoty, sa najvyšší súd ďalšími námietkami obsiahnutými v žalobe\nnezaoberal, nakoľko táto samotná skutočnosť postačuje na zistenie, že rozhodnutia správnych orgánov\nsú v rozpore so zákonom.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie\nsprávneho orgánu prvého stupňa podľa § 250j ods. 2 písm. a) OSP zrušil a vec vrátil správnym orgánom\nna ďalšie konanie.\n\nV ďalšom konaní bude úlohou žalovaného postupovať v zmysle § 22 ods. 1 písm. d), resp. písm. i)\nzákona o dohľade a konanie voči žalobcovi zastaviť z dôvodu márneho uplynutia lehoty na uloženie\nsankcie.\nPri novom prejednaní veci je správny orgán viazaný právnym názorom najvyššieho súdu (§ 250r OSP).\nO náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa ustanovenia § 250k ods. 1 OSP tak, že úspešnému\nžalobcovi priznal právo na ich náhradu v sume 699,02 €, ktorá suma pozostáva z náhrady zaplateného\nsúdneho poplatku vo výške 66 € a náhrady za 3 úkony právnej služby á 123,50 € (prevzatie a príprava\nzastúpenia, podanie žaloby a vyjadrenie vo veci z 3. novembra 2011), 1 úkon právnej služby 127,16\n€ (účasť na pojednávaní 15. februára 2012), trikrát režijný paušál á 7.21 € a jedenkrát režijný paušál\n7,63 €, + 20% DPH, podľa § 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. a/ a b/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.\nNáhradu trov konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu v lehote\nuvedenej vo výroku tohto rozsudku (§ 149 ods. 1 OSP a § 160 ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá OSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}