{"guid": "56273627-4a46-4db3-853a-5ecf07673665:ff8dde55-0311-4e1a-b6c4-b231b1693716", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:9011010205.1", "spisova_znacka": "3Sžnč/8/2011", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžnč/8/2011 z 19. 6. 2012", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. júna 2012, sp. zn. 3Sžnč/8/2011, ECLI:SK:NSSR:2012:9011010205.1", "identifikacne_cislo": "9011010205", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "sudca_id": 393, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-zemkova-393", "datum_vydania": "2012-06-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Nečinnosti orgánu verejnej správy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250t", "nazov": "§ 250t OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250t", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250t"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250t"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ff8dde55-0311-4e1a-b6c4-b231b1693716", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9011010205.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9011010205.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9011010205.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžnč/8/2011\n9011010205\n19. 06. 2012\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2012:9011010205.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: JUDr. C. C. K., F., právne\nzastúpený JUDr. Kristínou Mitrovou Polkovou, advokátkou, Na Priekope 174/13, Žilina, proti odporcovi:\nMinisterstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, v konaní o návrhu proti\nnečinnosti orgánu verejnej správy, jednomyseľne\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky u k l a d á odporcovi povinnosť konať a rozhodnúť o odvolaní\nnavrhovateľa zo dňa 30. mája 2011 vo veci vedenej pod č. 21368/2011/150 v lehote do 30 dní od\nprávoplatnosti tohto uznesenia.\nOdporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 392,73 € do 30\ndní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet právnej zástupkyne navrhovateľa JUDr. Kristíny Mitrovej\nPolkovej, advokátky, Žilina.\nodôvodnenie:\nNavrhovateľ, návrhom zo dňa 16. septembra 2011, došlým na Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej\nlen najvyšší súd) 30. septembra 2011, sa domáhal, aby súd postupom podľa ustanovenia § 250t ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) uložil odporcovi povinnosť konať vo veci jeho odvolania\nvedenej pod č. 21368/2011/150 a rozhodnúť v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia\nsúdu.\nV odôvodnení návrhu navrhovateľ podrobne chronologicky opísal priebeh konania vo veci jeho odvolania\nproti platovému dekrétu predsedu Krajského súdu v F. sp. zn. Spr. 7139/2011-Oú zo dňa 04.04.2011,\nktoré - potom ako mu podpredsedníčka Krajského súdu v F. oznámila (pod č. Spr. 276/2011 zo dňa\n01.06.2011), že nezistila podmienky pre uplatnenie autoremedúry - bolo predložené odporcovi ako\nodvolaciemu orgánu. Navrhovateľovi bol doručený platový dekrét s novou úpravou platu, napriek tomu,\nže príslušné orgány doteraz nerozhodli o odvolaní proti platovému dekrétu predsedu Krajského súdu\nv F. Spr. 7019/2011-Oú zo dňa 18.01.2011. Príslušným orgánom na odvolacie konanie je Ministerstvo\nspravodlivosti Slovenskej republiky, tento orgán je však podľa navrhovateľa nečinný a nerešpektuje ani\nrozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžnč/4/2011 zo dňa 22.06.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť\ndňa 06.07.2011. Žalobca v tejto súvislosti podal návrh na uloženie pokuty podľa § 250u O.s.p. (konanie\nje vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. značkou 3Sžnč/7/2011).\nNavrhovateľ uviedol, že odporca bol nečinný, a preto písomne dňa 30.08.2011 požiadal o oznámenie\ndôvodov nečinnosti. Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len ministerka spravodlivosti)\nlistom č. 21368/2011/150 zo dňa 07.09.2011, ktorý bol navrhovateľovi doručený na vedomie dňa\n14.09.2011, oznámila predsedovi Krajského súdu v F., že oznámenie o výške a zložení platu sudcovi\n(platový dekrét) nie je rozhodnutím v správnom konaní, a teda nie je možné voči nemu podať opravný\nprostriedok, pričom v prílohe listu vrátila odvolanie navrhovateľa. Navrhovateľ zdôraznil, že zotrváva na\nnázore, že platový dekrét je rozhodnutím o plate sudcu, ktoré vydal predseda krajského súdu v rámci\n\nsvojich práv, povinností a pôsobnosti zverenej mu zákonom č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 757/2004 Z.z.), pričom\nplatový dekrét považuje za individuálny správny akt predsedu krajského súdu, ktorý zasahuje do práv\na povinností, a teda ide o správny akt sui generis. Poukázal tiež na ustanovenie § 90 ods. 2 zákona č.\n385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len zákon č. 385/2000 Z.z.), z ktorého vyplýva, že akt predsedu súdu, ktorý sa týka\nplatových vecí sudcu, je rozhodnutím. Navrhovateľ zdôraznil, že jeho názor je v súlade s ustanovením\n§ 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny\nporiadok), pretože zákon č. 757/2004 Z.z. výslovne nevylučuje aplikáciu správneho poriadku a nemá\nani osobitnú procesnú úpravu procesného postupu, ktorého výsledkom je vydanie aktu ovplyvňujúceho\nprávne postavenie sudcu z hľadiska jeho materiálneho zabezpečenia, ktorým rozhodnutie predsedu\nsúdu o plate sudcu vydaním platobného dekrétu nesporne je.\nPrávny názor navrhovateľa je plne v súlade s právnym názorom, ktorý vyslovil najvyšší súd v uznesení\nsp. zn. 6Sžnč/4/2011 zo dňa 22.06.2011. Dôvody, ktorými odôvodňuje svoju nečinnosť v odvolacom\nkonaní ministerka spravodlivosti v liste č. 21368/2011/150 zo dňa 07.09.2011 podľa navrhovateľa\nneobstoja. Navrhovateľ uviedol, že ministerka spravodlivosti odmietnutím vydania rozhodnutia v\nodvolacom konaní, mu odopiera právo na spravodlivý proces priznané čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len Ústava) a súdny prieskum zákonnosti jej rozhodnutia. Poukázal tiež na skutočnosť,\nže právo sudcu na funkčný plat, ktorý bude v súlade so zákonom, spĺňa podmienky legitímneho\nočakávania na rozmnoženie jeho majetku, a preto sa mu priznáva ochrana čl. 20 Ústavy a čl. 1\nDodatkového protokolu č. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor),\npričom vo svetle týchto skutočností je postup ministerky spravodlivosti v rozpore aj s čl. 46 ods. 2 Ústavy.\nS poukazom na ustanovenie § 250t O.s.p. navrhovateľ dôvodil, že nemá žiadne prostriedky nápravy,\nktoré by mu umožňoval osobitný predpis. Poukázal tiež na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, ďalej len ústavný súd (III. ÚS 282/08, I. ÚS 225/08), v zmysle ktorej za nečinnosť orgánu\nverejnej správy treba v podstate považovať jeho pasivitu vo veciach, ktoré mu boli predložené na\nrozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a\nrozhodol. Nečinnosť môže spočívať v opomenutí správneho orgánu vykonať predpísaný úkon alebo v\nzbytočných prieťahoch v jeho postupe, ale môže spočívať aj v tom, že namiesto rozhodnutia správny\norgán tvrdí nedostatok svojej právomoci a vec vybaví iba listom alebo informáciou, prípadne záznamom\nv spise. Nekonanie musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre\nsprávny orgán postupovať, konať, vykonávať určité procesné úkony a rozhodovať (I. ÚS 232/2010).\nNavrhovateľ ďalej uviedol, že odporca je ústredným orgánom štátnej správy súdov a jeho povinnosťou je\nrozhodnúť o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu orgánu štátnej správy na nižšej úrovni (predseda\nkrajského súdu), ktorá povinnosť mu vyplýva z ustanovenia § 58 ods. 1 a § 59 ods. 1 správneho\nporiadku. Keďže z obsahu listu ministerky spravodlivosti zo dňa 07.09.2011 zjavne vyplýva, že odmieta\nplniť povinnosti uložené zákonom, navrhovateľovi neostáva nič iné len sa domáhať svojich práv súdnou\ncestou.\nNavrhovateľ si zároveň uplatnil právo na náhradu trov konania, ktorých výšku vyčísli na výzvu súdu do\n3 dní.\nII.\nOdporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že pre úspešné využitie procesného inštitútu\nv zmysle § 250t ods. 1 O.s.p. je nevyhnutné preukázať, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho\ndôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný. Uviedol, že\nnečinnosť je v podstate pasivita správneho orgánu vo veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie,\naj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol.\nZdôraznil, že nekonanie musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje\npríkaz pre správny orgán postupovať, konať, robiť určené procesné úkony vrátane rozhodovania,\npričom v žalobe sa tento právny predpis musí výslovne uviesť a uvedie sa aj to, v ktorej časti\ntento zákon obsahuje predpísaný spôsob postupu konania. V žalobe sa musí preukázať aj to, že\nnavrhovateľ vyčerpal prostriedky, ktorých použitie na nápravu umožňuje osobitný zákon, spravidla\nzákon, ktorý ukladá správnemu orgánu povinnosť konať, ale nemožno vylúčiť ani iný zákon, napríklad\nzákon č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre. Pôjde o právne prostriedky, ktorých vyčerpanie je v dispozícii\n\nnavrhovateľa. Právnymi prostriedkami nie sú len opravné prostriedky, ale aj podania, na ktoré je účastník\nadministratívneho konania oprávnený a ktorých použitie má za následok vznik povinnosti na strane\nsprávneho orgánu urobiť potrebné úkony na odstránenie nečinnosti. K návrhu navrhovateľa odporca\nuviedol, že sa nedopustil žiadneho nezákonného postupu, či nečinnosti, pretože žiadny zákon neukladá\nodporcovi povinnosť rozhodovať o odvolaniach sudcov proti platovým dekrétom, navyše za situácie, keď\nplatový dekrét nie je rozhodnutím podľa správneho poriadku, ale je len písomnou informáciou o zložení\na výške funkčného platu, ktorý patrí sudcovi zo zákona (§ 65 ods. 1, § 71 ods. 1, 2 zákona č. 385/2000\nZ.z.). Zo strany odporcu tak nemohlo dôjsť k nedodržaniu procesných lehôt alebo inému pochybeniu,\nktoré by sa dalo považovať za nečinnosť zo strany odporcu ako správneho orgánu, pričom ministerka\nspravodlivosti upovedomila navrhovateľa o dôvodoch, pre ktoré nie je možné konať a rozhodnúť o jeho\nodvolaní proti platovému dekrétu. Odporca zároveň poukázal na neprípustnosť návrhu podľa § 250t ods.\n1 O.s.p., nakoľko navrhovateľ v návrhu nepreukázal vyčerpanie prostriedkov, ktorých použitie umožňuje\nosobitný predpis na zamedzenie nečinnosti správneho orgánu (napr. podanie sťažnosti podľa zákona č.\n9/2010 Z.z. o sťažnostiach, podanie podnetu prokurátorovi podľa § 28 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z.\no prokuratúre v znení neskorších predpisov atď.). Na základe vyššie uvedeného odporca mal za to, že\nnávrh navrhovateľa je nielen nedôvodný, pretože v konaní nedošlo k nečinnosti zo strany odporcu, ale\naj neprípustný, pretože navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.\nV súlade s § 250t ods. 4 O.s.p. preto žiadal návrh zamietnuť.\nZároveň uviedol, že náhradu trov konania si neuplatňuje.\nNa záver uviedol, že proti uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžnč/4/2011 zo dňa 22.06.2011 podal\nústavnú sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy, ktorá bola ústavnému súdu doručená dňa 26.08.2011 a je vedená\npod sp. zn. Rvp 2222/2011. Odporca túto ústavnú sťažnosť odôvodnil najmä tým, že najvyšší súd v\nnapadnutom uznesení vyvodil závery, ktoré sú zjavne neodôvodnené a arbitrárne, a tak z ústavného\nhľadiska neudržateľné, čo má za následok porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods.\n1 Ústavy. Keďže odporca podal na ústavný súd sťažnosť proti uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn.\n6Sžnč/4/2011 zo dňa 22.06.2011, pričom nemožno vylúčiť, že ústavný súd svojím rozhodnutím zruší\nsťažnosťou napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu, odporca navrhol prerušiť konanie vedené na\nnajvyššom súde pod sp. zn. 3Sžnč/8/2011 a to až do rozhodnutia ústavného súdu o ústavnej sťažnosti\nodporcu, keďže rozhodnutie ústavného súdu, ktorým by sa vyhovelo sťažnosti odporcu, by malo význam\npred rozhodnutie aj vo veci vedenej pred najvyšším súdom pod sp. zn. 3Sžnč/8/2011.\nIII.\nNavrhovateľ vo svojej duplike zo dňa 19.12.2011 uviedol, že vyjadrenie odporcu neobsahuje žiadne\nskutkové okolnosti a právne úvahy, ktoré by boli významné pre zmenu právneho názoru navrhovateľa\nvyjadreného v návrhu, ktorý je plne v súlade s uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžnč/4/2011 zo dňa\n22.06.2011. Tvrdenie odporcu o nevyužití prostriedkov nápravy nezodpovedá skutočnosti. Prostriedkom\nnápravy v danej veci nie je a nemôže byť sťažnosť podľa § 3 zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach,\npretože podľa § 4 ods. 1 písm. b/ uvedeného zákona sťažnosťou podľa tohto zákona nie je podanie,\nktoré poukazuje na konkrétne nedostatky v činnosti orgánu verejnej správy, ktorých odstránenie alebo\nvybavenie je upravené iným právnym predpisom. Upozornenie prokurátora je oprávnením prokurátora\na nie dotknutej osoby. Prokurátor nemá zákonom obligatórne uloženú povinnosť podávať upozornenie,\nale je v jeho kompetencii rozhodnúť o podaní upozornenia. Toto oprávnenie prokurátora nemôže byť\nefektívnym prostriedkom nápravy, pretože je v právomoci prokurátora rozhodnúť o podaní upozornenia,\nresp. o jeho nepodaní. Podnet adresovaný prokuratúre nie je prostriedkom nápravy rovnako ako napr.\npodnet na podanie mimoriadneho dovolania, pretože na ďalšie konanie prokuratúry nemá navrhovateľ\nprávny nárok. Odporca svojvoľne a účelovo vykladá ustanovenie § 71 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z.\nOznačené ustanovenie nie je v žiadnom rozpore s ustanovením § 90 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z.,\nktoré odporca vo vyjadrení vedome obchádza. Nie je možné sa stotožniť s tvrdením odporcu, podľa\nktorého v prípade rozhodnutia predsedu súdu o platových veciach sudcu absentuje prvok konania v\noblasti verejnej správy, pretože takéto rozhodnutie nie je správou verejných záležitostí a nie je vykonané\nvo verejnom záujme.\nPoužiť správny poriadok je podľa navrhovateľa potrebné vždy, ak sú súčasne splnené nasledovné\npodmienky:\n\n- ide o konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom\nchránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických alebo právnických osôb (tzv. pozitívne vymedzenie\nrozsahu pôsobnosti),\n- osobitný zákon výslovne použitie správneho poriadku nevylučuje (tzv. negatívne vymedzenie rozsahu\npôsobnosti).\nPod pojmom konanie sa rozumie postup v súvislosti s rozhodovacou činnosťou správnych orgánov.\nDaný postup musí byť upravený právnym predpisom; prípadnú zákonnú absenciu úpravy postupu pri\nrozhodovaní správnych orgánov by bolo potrebné kvalifikovať ako porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy, ktorý\nupravuje právo na súdnu a inú právnu ochranu. V tejto súvislosti možno spomenúť, že ústavný súd svojím\nnálezom zo dňa 10.05.1994 (sp. zn. I. ÚS 26/1994) vyslovil, že obsah tohto ústavného práva nespočíva\nlen v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.\nUstanovenie procesného postupu je teda nevyhnutnou požiadavkou ústavnosti každého zákona pri\núprave rozhodovania vo verejnej správe.\nOblasť verejnej správy vyjadruje množinu všetkých spoločenských vzťahov, v ktorých sa realizuje\nverejná správa. Verejná správa je správou verejných záležitostí, vykonaná vo verejnom záujme. Je\nprejavom výkonu verejnej moci, ktorou nedisponuje len štát, ale aj ďalšie neštátne subjekty v prípade,\nak tak ustanovuje zákon. Verejná správa pozostáva z dvoch základných zložiek, a to zo štátnej správy\na samosprávy (územnej a záujmovej).\nRozhodovanie je prejavom výkonu verejnej moci správneho orgánu, výsledkom ktorého je vydanie\nsprávneho aktu ovplyvňujúceho právne postavenie fyzických a právnických osôb. Keďže v takomto\nprípade ide vždy o rozhodovanie voči konkrétnej fyzickej alebo právnickej osobe v konkrétnej veci,\nznamená to, že správny poriadok sa - i keď to z jeho znenia výslovne nevyplýva - nevzťahuje na\nvydávanie právnych predpisov v oblasti verejnej správy.\nVýsledkom rozhodovania správneho orgánu na základe správneho poriadku môže byť rozhodnutie,\ntýkajúce sa buď hmotnoprávneho postavenia osoby (napr. povinnosť zaplatiť pokutu za porušenie\npovinnosti ustanovenej stavebným zákonom), alebo procesnoprávneho postavenia osoby (napr.\nrozhodnutie o zastavení konania podľa § 30 správneho poriadku). Rozhodnutím správny orgán\nautoritatívnym spôsobom určí rozsah a obsah zákonného práva alebo povinnosti adresáta rozhodnutia.\nNávrh na prerušenie konania považuje navrhovateľ za obštrukciu odporcu. Odporca vedome\nnerešpektuje právoplatné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a prípadné prerušenie\nkonania by bolo v rozpore s významom § 250t ods. 1 O.s.p., účelom ktorého je zabezpečiť rýchlu a\núčinnú ochranu práv navrhovateľa v správnom konaní.\nK obsahu ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy navrhovateľ uvádza, že napadnuté rozhodnutie\nobsahuje dostatočné skutkové a právne dôvody, na ktorých založil najvyšší súd svoje rozhodnutie\na nemožno ho považovať za zrejme neodôvodnené a arbitrárne. Dôvody, na ktorých založil svoje\nrozhodnutie nie sú svojvoľné ani rozporné. Hodnotenie skutkového stavu nevykazuje žiadne odchýlky\nod pravidiel logického uvažovania. Skutočnosť, že odporca sa s právnym názorom najvyššieho súdu\nnestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a\nnezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor najvyššieho súdu jeho vlastnými. O\nsvojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom je možné uvažovať len v prípade,\nak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a\nvýznam. Preto navrhovateľ požiadal, aby konajúci súd konanie neprerušil a meritórne rozhodol. Uplatnil\nsi náhradu trov konania vo výške 392,73 € za 3 úkony právnej služby.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods. 2\npísm. b/ O.s.p. preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 250t ods. 4 veta prvá O.s.p.) a v senáte\nrozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).\n\nPodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva\nna nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej\nrepubliky.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo\nv správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť\nrozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu\na vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude\núčastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.\nZ podkladov súdneho spisu je zrejmé, že navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal postupu súdu podľa\nustanovenia § 250t ods. 1 O.s.p., t.j. postupu podľa štvrtej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku, upravujúcej „Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy“.\nPodľa § 250t ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy\nnekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v\nkonaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať\na rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje\nosobitný predpis.\nPodľa odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia orgán verejnej správy, proti ktorému návrh smeruje,\nje povinný bezodkladne po doručení návrhu predložiť súdu vyjadrenie k návrhu a príslušný spis. K\nrozhodnutiu o návrhu si súd môže vyžiadať stanovisko nadriadeného správneho orgánu.\nPodľa § 250t ods. 4 O.s.p. súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie,\nvo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania\na primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť.\nSúd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh\nsúd zamietne.\nPodľa § 250t ods. 8 O.s.p. na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto\nčasti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.\nVôľou zákonodarcu vyjadrenou v zákonnej úprave ustanovenej v § 250t O.s.p. bolo zabezpečiť ochranu\npráv fyzických alebo právnických osôb, ak orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom\nustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný tak, že sa fyzická alebo\nprávnická osoba môže domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy konať a rozhodnúť.\nPredpokladom priznania uvedenej ochrany fyzickej alebo právnickej osobe súdom, v zmysle uvedenej\nprávnej normy, je preukázanie, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom\nustanoveným príslušným právnym predpisom, a to tým, že je v konaní nečinný a jeho nečinnosťou sú\nalebo by mohli byť práva alebo právom chránené záujmy fyzickej alebo právnickej osoby, domáhajúcej\nsa takejto ochrany návrhom, porušené alebo inak dotknuté (§ 250t ods. 8 O.s.p. v spojení s § 247 ods.\n1 O.s.p.).\nPodľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak\nprebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd\ndal na takéto konanie podnet.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na návrh odporcu uznesením č. k. 3Sžnč/8/2011 zo dňa\n12.04.2012 prerušil konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vyčkal aj na výsledok konania o podanej\nústavnej sťažnosti odporcu vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp/2222/2011,\nI.ÚS 289/2012, keďže ústavná sťažnosť bola podaná v skutkovo i právne obdobnej veci, s rovnakými\n\núčastníkmi, vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. značkou 6Sžnč/4/2011, ktorá sa\ntýkala rovnako konania proti nečinnosti odporcu a vychádzala z totožného právneho základu ako je\nto v tomto konaní, naviac najvyšší súd vo veci sp. značkou 6Sžnč/4/2011 vyriešil predbežnú právnu\notázku významnú i v tejto veci - týkajúcu sa aplikácie zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny\nporiadok), ďalej len správny poriadok, aj na konanie o odvolaní v prípade rozhodnutia predsedu súdu\no platových veciach sudcu.\nO uvedenej ústavnej sťažnosti rozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky dňa 13.06.2012 tak,\nže sťažnosť odporcu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky odmietol ako podanú zjavne\nneoprávnenou osobou.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní danej veci a oboznámením sa so spisovým materiálom\nodporcu, postupom v intenciách citovaných právnych noriem, dospel k záveru, že návrh navrhovateľa\npodľa štvrtej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je dôvodný.\nZ podkladov administratívneho spisu v predmetnej veci vyplýva, že podpredsedníčka Krajského súdu v\nF., poverená zastupovaním predsedu súdu, predložila dňa 08.06.2011 odporcovi odvolanie navrhovateľa\nproti platovému dekrétu predsedu Krajského súdu v F. sp. zn. Spr. 7139/2011-Oú zo dňa 04.04.2011.\nZ pripojenej predkladacej správy zo dňa 01.06.2011 vyplýva, že podpredsedníčka Krajského súdu v\nF. poverená zastupovaním predsedu súdu ako správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie - platový\ndekrét vydal, nezistila podmienky pre uplatnenie autoremedúry v zmysle § 57 ods. 1 správneho poriadku.\nPokiaľ ide o obsah a dôvodnosť podaného odvolania podpredsedníčka Krajského súdu v F. uviedla,\nže úprava platu navrhovateľa na základe platového dekrétu predsedu Krajského súdu v F. sp. zn. Spr.\n7139/2011-Oú z 04. apríla 2011 bola zrealizovaná:\n- v zmysle zákona č. 385/2000 Z.z. a v súlade s § 2 ods. 1 a § 29g ods. 1 zákona Národnej rady SR č.\n500/2010 Z.z. z 02. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady SR č. 120/1993 Z.z.\no platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov,\n- v zmysle listu vedúceho kancelárie Národnej rady SR z 28. decembra 2010 pod č. 3287/2010\na v nadväznosti na list Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 10. januára 2010 pod č.\n14624/2011/41-382 a v zmysle „Platovej tabuľky pre sudcov s účinnosťou od 01. januára 2011“.\nPodpredsedníčka Krajského súdu v F., vychádzajúc z uvedeného, v súlade s ustanovením § 57 ods. 2\nsprávneho poriadku, predložila odvolanie navrhovateľa proti platovému dekrétu, zaevidované pod Spr.\n7139/2011-Oú, odporcovi ako odvolaciemu orgánu.\nMinisterka spravodlivosti reagovala na odvolanie navrhovateľa listom zo dňa 07.09.2011 č.\n21368/2011/150, v ktorom s poukazom na ustanovenia § 65 ods. 1, § 71 ods. 1, 2 zákona č. 385/2000\nZ.z., uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že výška platu sudcu je určená zákonom, „možno konštatovať,\nže oznámenie o výške a zložení platu sudcovi (platový dekrét) nie je rozhodnutím v správnom konaní,\na teda nie je možné voči nemu podať opravný prostriedok“.\nV posudzovanej veci kľúčovou, a teda právne a skutkovo relevantnou otázkou bolo preskúmať, či\nodporca v predmetnom konaní je skutočne nečinný, resp. či vo veci nekoná bez vážneho, t.j. právne\nrelevantného a akceptovateľného dôvodu.\nZa týmto účelom sa senát najvyššieho súdu primárne musel zaoberať posúdením platového dekrétu z\ntoho hľadiska, či má právnu povahu rozhodnutia.\nPodľa názoru senátu najvyššieho súdu východiskom pre posúdenie právnej povahy platového dekrétu\nje ustanovenie § 90 ods. 2 zákona č. 385/2000 Zb., ktoré znie: „V platových veciach rozhoduje predseda\nsúdu, na ktorom sudca vykonáva funkciu“.\nPlatový dekrét sa týka platových vecí sudcov, je zrejmé, že ho možno jednoznačne kvalifikovať ako\nrozhodnutie predsedu súdu v platových veciach. Ide teda o individuálny správny akt predsedu súdu,\nktorý zasahuje do práv a povinností sudcu, pretože ovplyvňuje právne postavenie sudcu z hľadiska\njeho materiálneho zabezpečenia, a teda ide o správny akt sui generis. Vzhľadom na túto skutočnosť\nargumentácia odporcu, že platový dekrét nie je rozhodnutím v správnom konaní, právne neobstojí.\n\nOhľadne procesného postupu pri vydávaní platového dekrétu senát najvyššieho súdu konštatuje\nnasledovné:\nNa základe novely zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) - zákonom č. 527/2003\nZ.z. došlo k rozšíreniu rozsahu pôsobnosti správneho poriadku.\nPodľa ustanovenia § 1 ods. 1 správneho poriadku sa tento zákon vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti\nverejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach\nfyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.\nRozsah pôsobnosti správneho poriadku bol citovanou novelou vymedzený nielen pozitívne, ale aj\nnegatívne. Správny poriadok je treba použiť na konanie v súvislosti s rozhodovacou činnosťou\nsprávneho orgánu v prípade, že:\n- ide o konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom\nchránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických alebo právnických osôb (tzv. pozitívne vymedzenie\nrozsahu pôsobnosti),\n- osobitný zákon výslovne aplikáciu správneho poriadku nevylučuje (tzv. negatívne vymedzenie rozsahu\npôsobnosti).\nKonanie správneho orgánu predstavuje stanovený postup, ktorý správny orgán musí dodržiavať pri\nrozhodovaní v konkrétnych veciach. Výsledkom rozhodovania ako prejavu výkonu verejnej moci\nsprávneho orgánu je vydanie rozhodnutia, ktoré sa vzťahuje na právne postavenie fyzických a\nprávnických osôb.\nSprávny poriadok je procesnoprávnym predpisom, ktorý má všeobecný charakter. Vyššie citovaná\nnovela správneho poriadku výslovne zakotvila tzv. subsidiárny charakter správneho poriadku vo vzťahu\nk osobitným zákonom upravujúcim rozhodovanie správnych orgánov. To znamená, že ak osobitný zákon\núplne nevylúčil uplatňovanie správneho poriadku, správny orgán pri rozhodovaní podľa tohto osobitného\nzákona použije správny poriadok v plnom rozsahu.\nZákon č. 385/2000 Z.z. výslovne nevylučuje aplikáciu správneho poriadku a nemá ani osobitnú procesnú\núpravu procesného postupu, ktorého výsledkom je vydanie platového dekrétu v zmysle § 90 ods. 2\nzákona č. 385/2000 Z.z., ktorý podľa názoru najvyššieho súdu rozhodnutím nesporne je.\nS ohľadom na tzv. subsidiárny charakter správneho poriadku vo vzťahu k osobitným zákonom konajúci\nsúd zastáva názor, že na rozhodovanie odporcu o odvolaní navrhovateľa v predmetnej veci sa vzťahuje\nsprávny poriadok. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia senát najvyššieho súdu dospel\nk záveru, že rozhodnutie predsedu súdu treba považovať za individuálny správny akt týkajúci sa práv\nnavrhovateľa, pričom jedným zo základných práv subjektu je možnosť domôcť sa svojich práv na\npríslušnom orgáne v rámci správneho konania, resp. na súde. Nestotožnil sa preto s argumentáciou\nodporcu, že o individuálny správny akt v tomto prípade nejde.\nZákonodarca zakotvil v ustanovení § 59 správneho poriadku právo brániť sa proti prvostupňovému\nrozhodnutiu podaním riadneho opravného prostriedku, t.j. odvolania.\nPodľa ustanovenia § 58 ods. 1 správneho poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím\norgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté\nrozhodnutie vydal.\nPodľa ustanovenia § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v\ncelom rozsahu, ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.\nOdporca je ústredným orgánom štátnej správy súdov (§ 34 ods. 1, § 71 zákona č. 757/2004 Z.z.) a\njeho povinnosťou je rozhodnúť o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam orgánov štátnej správy\nna nižšej úrovni.\nPokiaľ odporca namietal neprípustnosť návrhu podľa § 250t ods. 1 O.s.p., nakoľko navrhovateľ v\nnávrhu nepreukázal vyčerpanie prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis na zamedzenie\nnečinnosti správneho orgánu (napr. podanie sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach,\n\npodanie podnetu prokurátorovi podľa § 28 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení\nneskorších predpisov atď.) s tým, že navrhol, aby najvyšší súd jeho návrh zamietol podľa § 250t ods.\n4 poslednej vety O.s.p. ako neprípustný, senát najvyššieho súdu konštatuje, že aj táto námietka je\nnedôvodná.\nV okolnostiach danej veci - vzhľadom na skutočnosť, že ministerka spravodlivosti v liste zo dňa\n07.09.2011 jednoznačne vyjadrila svoj názor a odmietla rozhodnúť o odvolaní, keď vec vybavila listom\n- podľa názoru senátu najvyššieho súdu nemožno považovať upozornenie prokurátora a ani sťažnosť\nza účinný prostriedok nápravy. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nestačí totiž, aby\nsťažovateľ mal k dispozícii prostriedky nápravy, ale tieto musia byť aj efektívne (viac pozri aj v rozhodnutí\nÚstavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 124/08). Odmietnutie návrhu podľa § 250t O.s.p. len z toho\ndôvodu, že sťažovateľ nevyužil podanie podnetu u prokurátora, nemôže byť dôvodom na zamietnutie\njeho návrhu. Aj keď orgány prokuratúry disponujú prostriedkami umožňujúcimi uplatnenie ochrany práv\na právom chránených záujmov navrhovateľa, s prihliadnutím na okolnosti danej veci, nemožno rozumne\nočakávať naplnenie ich účelu vo vzťahu k namietanej nečinnosti.\nProstriedkom nápravy v danej veci nie je a nemôže byť ani sťažnosť podľa § 3 zákona č. 9/2010 Z.z. o\nsťažnostiach, pretože podľa § 4 ods. 1 písm. b/ uvedeného zákona, sťažnosťou podľa tohto zákona nie je\npodanie, ktoré poukazuje na konkrétne nedostatky v činnosti orgánu verejnej správy, ktorých odstránenie\nalebo vybavenie je upravené iným právnym predpisom (napr. Občiansky súdny poriadok). Ministerka\nspravodlivosti pritom v liste zo dňa 07.09.2011 jednoznačne vyjadrila svoj názor a odmietla rozhodnúť\no odvolaní, keď vec vybavila listom.\nEurópsky súd pre ľudské práva už v súvislosti s existenciou efektívneho prostriedku nápravy vo\nvnútroštátnom poriadku viacnásobne konštatoval, že v zmysle čl. 35 Dohovoru považuje za efektívny\nprostriedok nápravy taký, ktorý je dostupný a umožňuje dosiahnuť nápravu alebo zadosťučinenie za\nnamietané porušenia. Existencia prostriedku nápravy musí byť dostatočne konkrétna, nie len v teórii, ale\naj v praxi, v opačnom prípade nemá požadovanú dosiahnuteľnosť a účinnosť (Feldek versus Slovensko\nz 15. júna 2000, Vernillo v. Francúzsko, 20. február 1991, Johnston and Others v. Írsko, 18. december\n1986, Van Droogenbroeck judgment versus Belgicko, 24. jún 1982).\nEurópsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre viackrát potvrdil, že vnútroštátny prostriedok nápravy,\nktorý sťažovateľom zároveň neumožňuje domáhať sa a teoreticky i prakticky dosiahnuť náhradu za\nspôsobenú nemateriálnu ujmu, nemôže byť považovaný za efektívny.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti najvyšší súd dospel k záveru, že v posudzovanej veci sú\nsplnené zákonné podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 250t O.s.p., a preto návrhu navrhovateľa\nvyhovel a rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia, keď lehotu 30 dní, v ktorej je\nodporca povinný rozhodnúť o odvolaní navrhovateľa považoval vzhľadom na všetky okolnosti prípadu\nza primeranú. Najvyšší súd dodáva, že predmetom a účelom súdneho konania proti nečinnosti orgánu\nverejnej správy nie je určiť ani rozhodnúť o spôsobe samotného rozhodnutia správneho orgánu.\nO trovách konania súd rozhodol podľa § 250t ods. 5 O.s.p. Navrhovateľ mal v konaní úspech, preto mu\nvzniklo právo na náhradu trov konania.\nPrávna zástupkyňa navrhovateľa doručila súdu dňa 22.12.2011 vyúčtovanie trov právneho zastúpenia\nv celkovej výške 392,73 €. Najvyšší súd Slovenskej republiky priznal trovy právneho zastúpenia\nnasledovne:\nTrovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby podľa predloženej špecifikácie trov právneho\nzastúpenia a to za prevzatie zastúpenia zo dňa 15.09.2011, návrh zo dňa 16.09.2011 a písomné podanie\nzo dňa 19.12.2011 vo výške 3 x 123,50 € podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a\nnáhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších v platnom znení (ďalej len\nvyhláška č. 655/2004 Z.z.) vo výške 1/6 výpočtového základu, ktorý v roku 2011 bol vo výške 741 €,\nrežijný paušál 3x 7,41 €.\nCelkom boli priznané navrhovateľovi na náhradu trovy konania vo výške 392,73 €. Účet právnej\nzástupkyne navrhovateľa je č.: XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo D.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}