{"guid": "f3266b70-7974-42c8-baea-8df3f65f5a7b:c59a5014-c441-4d35-9141-eb070c08563a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:9011010194.1", "spisova_znacka": "3Sžf/54/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/54/2012 z 10. 9. 2012", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10. septembra 2012, sp. zn. 3Sžf/54/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:9011010194.1", "identifikacne_cislo": "9011010194", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Vladimír Sopúch", "sudca_id": 995, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-vladimir-sopuch-995", "datum_vydania": "2012-09-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-35.odsek-4", "nazov": "§ 35 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-35.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/582-2004/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-35", "/SK/ZZ/2004/582#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c59a5014-c441-4d35-9141-eb070c08563a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9011010194.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9011010194.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9011010194.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Najvyšší súd\nSpisová značka: 3Sžf/54/2012\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 9011010194\nDátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2012\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemková\nECLI: ECLI:SK:NSSR:2012:9011010194.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD.\na zo sudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Ivana Rumanu, v právnej veci žalobcu: STROJTECH,\ns.r.o., Trenčianska 17, Nové Mesto nad Váhom, právne zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou,\nadvokátkou so sídlom Odborárska 23, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, Vazovova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.\nI/226/10180-68314/2011/994139-r zo dňa 27. júna 2011, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/88/2011-36 zo dňa 16. mája 2012, jednomyseľne\n\nr o z h o d o l :\n\nNajvyšší   súd   Slovenskej    republiky    rozsudok     Krajského    súdu     v   Trenčíne\n\nč. k. 13S/88/2011-36 zo dňa 16. mája 2012  m e n í  tak, že rozhodnutie žalovaného č.\nI/226/10180-68314/2011/994139-r zo dňa 27. júna 2011 v spojení s rozhodnutím Mesta Nové Mesto nad\nVáhom č. k. OFIS 121/2011 zo dňa 09. marca 2011  m e n í  tak, že žalobcovi STROJTECH, s.r.o.,\nTrenčianska 17, Nové Mesto nad Váhom  u k l a d á  pokutu vo výške 500 € (päťsto eur), určenú podľa\n§ 35 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov, ktorú je\npovinný zaplatiť na účet Mesta Nové Mesto nad Váhom, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.\n\nŽalobcovi náhradu trov konania  n e p r i z n á v a.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal\npreskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. I/226/10180-68314/2011/994139-r zo dňa\n27. júna 2011, ktorým žalovaný rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, Mesta Nové Mesto\nnad Váhom, č. k. OFIS 121/2011 zo dňa 09. marca 2011 o uložení pokuty žalobcovi zmenil tak, že\n„ ustanovenie § 35 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov\nvo výrokovej časti rozhodnutia nahrádza ustanovením § 35 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní\na poplatkov v znení neskorších predpisov“.\n\nKrajský súd rozsudok odôvodnil tým, že jeho úlohou bolo preskúmať, či žalobca podal oneskorene\ndaňové priznanie k dani z nehnuteľnosti za rok 2011 a či správca dane oprávnene vydal rozhodnutie\no povinnosti žalobcu zaplatiť pokutu vo výške 2.000 € za porušenie povinnosti podať daňové priznanie\nv zákonnej lehote, ktoré žalovaný vo výrokovej časti zmenil nahradením ustanovenia právneho\npredpisu, pričom výšku pokuty zachoval. Medzi účastníkmi bola sporná skutočnosť, či za niekoľkodňové\nomeškanie podania daňového priznania, za ktoré je možné uložiť pokutu so spodnou hranicou 66,38 €\nsprávca dane oprávnene uložil pokutu vo výške 2.000 €.\n\nKrajský súd dospel k záveru, že konanie žalobcu bolo v rozpore s ustanovením § 19 ods. 1 zákona č.\n582/2004 Z.z., ktorý ustanovuje lehotu podania do 31. januára daného zdaňovacieho obdobia. Uvedené\nustanovenie obligatórne zaväzuje daňovníka na podanie daňového priznania v ňom určenej lehote a\npre jeho porušenie je bezpredmetné koľkodňové bolo oneskorenie podania. Nedodržaním zákonnej\nlehoty sa žalobca dopustil správneho deliktu a jeho námietky o nespravodlivosti a neodôvodnenosti\npostupu správcu dane sú neopodstatnené. Pokuta za nepodanie daňového priznania v zákonnej lehote\nje sankciou a nemožno ju považovať za účelové suplovanie finančných prostriedkov žalobcu z dôvodu\nreštrukturalizačného konania. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa vstupu do reštrukturalizačného konania\nkrajský súd uviedol, že konanie vo veciach miestnych daní sa začína dňom, keď podanie daňového\npriznania alebo iných písomností došlo príslušnému správcovi dane, ale aj dňom, keď správca dane\nvykonal voči daňovníkovi prvý úkon v daňovom konaní. Táto skutočnosť deklaruje, že daňové konanie\nso žalobcom bolo začaté, a nakoľko § 95a ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. ustanovuje, že povolením\nreštrukturalizácie sa daňové konanie neprerušuje, skutočnosť, že žalobca je v reštrukturalizácii, že\nu neho došlo k reorganizácii a personálnym zmenám neoprávnila žalobcu ako daňový subjekt k\nnedodržaniu právneho predpisu. Pokuta 2.000 € správcom dane bola uložená oprávnene, v súlade s §\n35 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. a žalovaný v súlade so zákonom zmenil prvostupňové rozhodnutie\na potvrdil výšku pokuty. Správca dane a žalovaný dostatočne zistili skutkový stav, zabezpečili potrebné\npodklady, ktoré správne vyhodnotili a vyvodili z nich správny právny záver, a žalovaný sa s jednotlivými\nnámietkami žalobcu podrobne vysporiadal.\n\nProti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote prostredníctvom advokátky odvolanie žalovaný\nz dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. c/ a písm. d/ O.s.p. a v petite navrhol, aby odvolací súd zrušil\nrozsudok Krajského súdu v Trenčíne a aj rozhodnutie žalovaného č. I/226/10180-68314/2011/994139-\nr zo dňa 27.06.2011.\n\nV dôvodoch odvolania uviedol, že svoju zákonnú povinnosť podať daňové priznanie k dani z\nnehnuteľnosti si splnil, hoci sa o niekoľko dní oneskoril. Poukázal na ustanovenie § 35 ods. 4 zákona č.\n511/1992 Zb.o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“),\nz ktorého vyplýva, že v prípade oneskorenia podania daňového priznania obec alebo správca dane môže\nuložiť pokutu najmenej 66,38 € ak ide o právnickú osobu, ale aj to, že obec ako správca dane môže,\navšak nemusí pokutu uložiť. Je teda na posúdení správcu dane či a v akej výške pokutu daňovníkovi\nuloží, mala by byť primeraná porušenej povinnosti a pôsobiť najmä preventívne a nie likvidačne. V danom\nprípade správca dane uložil pokutu vo výške 2.000 € aj keď v iných, skutkovo podobných konaniach ju\nbežne udeľuje na spodnej hranici. Keďže sa s podaním daňového priznania  omeškal len o niekoľko dní,\nmá za to, že uložená pokuta vo výške 2.000 € je neprimeraná a voči žalobcovi, ako spoločnosti ktorá\nsa nachádzala v reštrukturalizácii, pôsobí likvidačne.\n\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť, zotrval\nna stanovisku podanom ku žalobe, právnom názore a skutočnostiach uvedených v rozhodnutiach\nsprávnych orgánov, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku\nďalej len O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce v rozsahu a z dôvodov\nuvedených v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p., § 246c ods. l veta prvá O.s.p.) bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo vyhlásenie rozhodnutia\noznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nwww.nsud.sk <http://www.nsud.sk>, najmenej 5 dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3\nO.s.p.).\n\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\n\nZ obsahu predloženého súdneho a administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že rozhodnutím\nprvostupňového správneho orgánu č. k. OFIS 121/2011 zo dňa 09.03.2011 bola žalobcovi uložená\n\npokuta za oneskorené podanie daňového priznania vo výške 2.000 €. Na základe podaného odvolania\nžalovaný (predtým Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky) rozhodnutie o uložení pokuty vo výroku\nzmenil tak, že „rozhodnutie o uložení pokuty Mesta Nové Mesto nad Váhom č. k. OFIS 121/2011 zo\ndňa 09.03.2011, ktorým bola v zmysle ustanovenia § 35 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní\na poplatkov v znení neskorších predpisov uložená pokuta za oneskorené podanie daňového priznania\nvo výške 2.000 €, slovom dvetisíc eur daňovému subjektu STROJTECH, s.r.o., v reštrukturalizácii,\nTrenčianska 17, 915 32 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 312 436, DIČ: 2020182527 mení tak, že\nustanovenie § 35 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní vo výrokovej časti rozhodnutia nahrádza\nustanovením § 35 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších\npredpisov“.\n\nPodľa  § 19  ods. 1 veta prvá zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za\nkomunálny odpad a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 582/2004\nZ.z.“), daňové priznanie k dani z nehnuteľností je daňovník povinný podať príslušnému správcovi dane\ndo 31. januára toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť podľa stavu k 1.\njanuáru zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak a v ďalších zdaňovacích obdobiach\ndo tohto termínu, len ak nastali zmeny skutočností rozhodujúcich na vyrubenie dane z nehnuteľností.\n\nPodkladom pre uloženie sankcie žalobcovi bolo porušenie právnej povinnosti oneskoreným podaním\ndaňového priznania. Žalobca nepopiera, že daňové priznanie k dani z nehnuteľností na rok 2011 podľa\nzákona č. 582/2004 Z.z. odovzdal do podateľne  Mestského úradu Nové Mesto nad Váhom oneskorene,\ndňa 09. februára 2011, čo vyplýva aj z podacej pečiatky úradu.\n\nPodstatou námietok žalobcu je však výška uloženej pokuty, ktorú považuje za neprimeranú, likvidačnú\na nespravodlivú za niekoľkodňové omeškanie, neúplne zistený skutkový stav veci, keďže príčinou\noneskorenia sú interné zmeny v spoločnosti a sťahovanie s cieľom zachovania prevádzky a tiež to, že\nje na posúdení správcu dane či a v akej výške pokutu uloží a napokon, že ju v skutkovo podobných\nkonaniach bežne udeľuje na spodnej hranici zákonného rozpätia.\n\nAk daňový subjekt podá daňové priznanie po lehote ustanovenej osobitným zákonom, správca dane,\nktorým je daňový úrad alebo colný úrad, mu uloží pokutu do 16.596,95 €, najmenej 33,19 €, ak ide o\nfyzickú osobu a najmenej 66,38 € ak ide o právnickú osobu. Ak je správcom dane obec, môže uložiť\npokutu, ak ide o fyzickú osobu najmenej 6,63 € a ak ide o právnickú osobu najmenej 66,38 € (§ 35 ods.\n4 zákona č. 511/1992 Zb.).\n\nV danom prípade správny orgán svoje oprávnenie, ktoré mu vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia §\n35 ods. 4 zákona č. 582/2004 Z.z. využitím možnosti aplikovať zákonom mu dovolenú správnu úvahu\nvyužil, a žalobcovi uložil pokutu vo výške 2.000 €.\n\nNámietka žalobcu, že v čase uloženia pokuty je v reštrukturalizácii, nie je dôvodom nedodržania zákona\ntak, ako to správne uviedol prvostupňový súd, keďže podľa ustanovenia § 95a ods. 2 zákona č. 511/1992\nZb. sa povolením reštrukturalizácie (19.10.2010) daňové konanie neprerušuje. Z daňového priznania k\ndani z nehnuteľností na rok 2011  je zrejmé, že u žalobcu došlo k zmenám skutočností rozhodujúcich na\nvyrubenie dane z nehnuteľností (§ 19 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z.) oproti roku 2009 a to vo výmere\nnehnuteľností, ktoré sú predmetom dane a preto bol žalobca povinný daňové priznanie podať, čo aj\nurobil, ale oneskorene.\n\nPodľa § 250i ods. 3 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu\nsúd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia.\n\nPodľa § 250j ods. 5 O.s.p. vo veciach uvedených  v § 250i ods. 2 O.s.p. môže súd rozhodnúť rozsudkom\no náhrade škody, o peňažnom plnení alebo o peňažnej sankcii, ak na základe vykonaného dokazovania\n\ndospel k záveru, že o spore, o inej právnej veci alebo o uložení sankcie má byť rozhodnuté inak, ako\nrozhodol správny orgán. Rozsudok súdu nahrádza rozhodnutie správneho orgánu v takom rozsahu, v\nakom je rozsudkom súdu rozhodnutie správneho orgánu dotknuté. Tento rozsah musí byť uvedený vo\nvýroku rozsudku, pričom súd dotknutý výrok zmení. Súd rozhodne o trovách konania vrátane trov, ktoré\nvznikli v konaní pred správnym orgánom.\n\nV danom prípade správca dane (obec) pri zisťovaní, či si žalobca splnil svoje  daňové povinnosti, zistil\nich porušenie oneskoreným podaním daňového priznania, ktoré sankcionoval uložením pokuty vo výške\n2.000 €. Výšku uloženej pokuty v rozhodnutí nezdôvodnil.\n\nNajvyšší súd vychádzajúc zo skutkového stavu podľa obsahu administratívneho spisu, v čase vydania\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 veta prvá O.s.p.), a vzhľadom na uvedené dospel k záveru,\nže na splnenie výchovného a preventívneho pôsobenia postačuje aj nižšia sankcia uložená na spodnej\nhranici sadzby stanovenej platným predpisom. Išlo o prvé porušenie ustanovenia § 19 ods. 1 zákona\nč. 582/2004 Z.z., ktoré bolo zistené u účastníka konania v minimálnej miere a s prihliadnutím na túto\nskutočnosť odvolací súd, oproti rozhodnutiu žalovaného a prvostupňovému rozhodnutiu, v súlade s §\n250j ods. 5 O.s.p. a § 35 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. znížil uloženú pokutu žalobcovi zo sumy 2.000 €\nna sumu 500 €. Za rozhodujúce pre zníženie pokuty považoval odvolací súd trvanie protiprávneho stavu,\nvýšku daňovej povinnosti a skutočnosť, že neboli preukázané  škodlivé následky porušenia povinností\nžalobcom. Uloženie sankcie má plniť najmä preventívnu funkciu a teda byť opatrením na predchádzanie\nprotiprávneho stavu.\n\nSenát najvyššieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o\nsúdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).\n\nO náhrade trov konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 5 O.s.p.\na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\n\nŽalobca v konaní nebol úspešný, pretože preskúmavané rozhodnutia boli vydané zákonne, k ich\nzrušeniu v rámci súdneho prieskumu zákonnosti neprišlo. Pokuta bola uložená dôvodne a v súlade so\nzákonom pre nesplnenie povinnosti podať daňové priznanie v zákonnej lehote a odvolací súd zmenil len\nvýšku uloženej pokuty, ktorá nemá vplyv na výšku súdneho poplatku ani na trovy právneho zastúpenia,\nkeďže úspech žalobcu by v tomto prípade nastal podľa ustálenej judikatúry najvyššieho súdu len vtedy,\nak by prišlo k zrušeniu preskúmavaných rozhodnutí resp. rozsudku krajského súdu.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}