{"guid": "4a02280e-a9a3-4a5b-85cc-3cb699a4dbc3:9a05e91b-d9de-4f91-8b4c-a64e9ca2a8e9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:9011010193.1", "spisova_znacka": "3Sžf/44/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/44/2012 z 10. 9. 2012", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10. septembra 2012, sp. zn. 3Sžf/44/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:9011010193.1", "identifikacne_cislo": "9011010193", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Vladimír Sopúch", "sudca_id": 995, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-vladimir-sopuch-995", "datum_vydania": "2012-09-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-21.odsek-1", "nazov": "§ 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-21.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-21"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/595#paragraf-21"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9a05e91b-d9de-4f91-8b4c-a64e9ca2a8e9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9011010193.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9011010193.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9011010193.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Najvyšší súd\nSpisová značka: 3Sžf/44/2012\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 9011010193\nDátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2012\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemková\nECLI: ECLI:SK:NSSR:2012:9011010193.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD.\na zo sudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Ivana Rumanu, v právnej veci žalobcu: G. M., W., B.,\nprávne zastúpeného JUDr. Adrianou Ručkayovou, advokátkou so sídlom Jilemnického 27, Nové Mesto\nnad Váhom, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Vazovova 2, Bratislava, o\npreskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. I/226/11012-73274/2011/990526-r zo dňa\n11. júla 2011, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/87/2011-57\nzo dňa 28. marca 2012, jednomyseľne\n\nr o z h o d o l :\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/87/2011-57 zo dňa 28.\nmarca 2012  m e n í  tak, že  z r u š u j e  rozhodnutie žalovaného č. I/226/11012-73274/2011/990526-r\nzo dňa 11. júla 2011 podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec  v r a c i a  žalovanému na ďalšie konanie.\n\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 132 € do 30 dní na účet právneho\nzástupcu žalobcu JUDr. Adriany Ručkayovej, advokátky so sídlom Nové Mesto nad Váhom.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal\npreskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného, ktorý potvrdil rozhodnutie Daňového úradu\nNové Mesto nad Váhom, dodatočný platobný výmer č. 643/230/12469/11/Sko zo dňa 06. apríla 2011,\nktorým bol žalobcovi v zmysle § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a\npoplatkov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.) vyrubený rozdiel dane z príjmov\nfyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2008 v sume 13.825,13 €.\n\nKrajský súd rozsudok odôvodnil tým, že jeho úlohou bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia správneho\norgánu a osobitne, či žalobcom uplatnené daňové výdavky, predstavujúce hotovostné úhrady sporných\nfaktúr od dodávateľských spoločností RUT GROUP, s.r.o., a Z+M INVESTMENT, s.r.o., boli alebo neboli\ndostatočne preukázané.\n\nMedzi účastníkmi nebolo sporné, že dodávateľská spoločnosť RUT GROUP, s.r.o., vystavila žalobcovi\nsporné faktúry č. 080003, č. 080025 a č. 080047, na základe ktorých fakturovala sumu 379.800,-Sk\na spoločnosť Z+M INVESTMENT, s.r.o., sporné faktúry č. 0802212/12, č. 0800312/5, č. 0801912/5, č.\n0801312/5 a č. 0800912/5, na základe ktorých fakturovala sumu 1.939.500,-Sk, a že následne boli týmito\ndodávateľskými spoločnosťami vystavené príjmové pokladničné doklady a odberateľom - žalobcom\nvýdavkové pokladničné doklady o výplate fakturovaných súm v hotovosti, ale spornou bola skutočnosť,\nči dodávky a montáže zo zmlúv o dielo boli aj reálne vykonané dodávateľmi a či za fakturovaný tovar\n\nžalobca skutočne zaplatil. Všetky žalobcom predložené doklady, jeho tvrdenia a svedecké výpovede túto\nskutočnosť dostatočne nepreukázali, t.j. že fakturovaný tovar a služby boli uskutočnené dodávateľmi a\nnajmä, že žalobca skutočne riadne a preukázateľne zaplatil sumy obom dodávateľom.\n\nKrajský súd dospel k záveru, že žalobca v konaní vierohodne a dostatočne, tak ako to vyžaduje ust. §\n21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (ďalej len zákon č. 595/2003 Z.z.) nepreukázal, že\nsporné výdavky fakturované dodávateľom RUT GROUP, s.r.o., v sume 379.800,-Sk, ako aj dodávateľom\nZ+M INVESTMENT, s.r.o., v sume 1.939.500,-Sk, o ktorých účtoval v roku 2008 boli preukázateľne\nvynaložené na daňové účely. Žalovaný aj správca dane zabezpečili potrebné doklady, tieto správne\nvyhodnotili, vyvodili z nich správny právny záver a rozhodli v súlade so zákonom.\n\nProti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol,\naby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného, vec\nmu vráti na ďalšie konanie a prizná náhradu trov konania. V dôvodoch odvolania uviedol, že pokiaľ\nide o vynaloženie výdavkov na základe záväzku voči dodávateľovi - spoločnosti RUT GROUP,\ns.r.o., so sídlom Mokrohájska 6, 841 05 Bratislava, tieto vznikli pri výkone predmetu podnikania v\noblasti nakladania s odpadmi s výnimkou nebezpečných odpadov, ich zhromažďovanie, preprava,\nskladovanie, zber, výkup, úprava triedenia a spracovanie. Nesúhlasí s názorom súdu, že v daňovom\nkonaní nepreukázal opodstatnenosť týchto výdavkov pre absenciu podpisu dodávateľa na výdavkových\npokladničných dokladoch. V nadväznosti na účtovné hľadisko musí byť každý účtovný prípad doložený\núčtovným dokladom už pri jeho vzniku. Účtovné doklady spolu s účtovnými zápismi, účtovnými\nknihami, odpisovými plánmi, inventúrnymi zápismi, účtovnou závierkou a ďalšími dokumentmi tvoria\nsústavu účtovných záznamov, pričom preukázateľný je taký účtovný záznam, ktorého obsah dokazuje\nskutočnosť priamo alebo nepriamo prostredníctvom iných preukázateľných záznamov. Z uvedených\nskutočností vyplýva, že pokiaľ účtovná jednotka vystavila účtovný doklad obsahujúci všetky náležitosti\npodľa § 10 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o\núčtovníctve“), môže byť predmetný výdavok zahrnutý medzi daňové výdavky a povinnosť vyžadovať\npodpisový záznam na vlastnom účtovnom doklade od cudzej účtovnej jednotky nie je stanovená. Ak by\nžalovaný trval na splnení takejto povinnosti, došlo by k porušeniu jeho základných práv garantovaných\nÚstavou Slovenskej republiky, najmä čl. 2 ods. 3 Ústavy, keďže žalovaný pre uznanie daňových\nvýdavkov vyžaduje viac náležitostí, ako predpokladá zákon. Preukázanie daňových výdavkov faktúrou,\nvýdavkovým pokladničným dokladom žalobcu a príjmovým pokladničným dokladom dodávateľa je\ndostatočne podloženým daňovým výdavkom.\n\nĎalej namietal, že prvostupňový súd sa pridržal vyjadrenia žalovaného v časti, v ktorej mu neboli uznané\ndaňové výdavky spojené so spoluprácou so spoločnosťou Z+M INVESTMENT, s.r.o., so sídlom A.\nDubčeka 3543/13, Piešťany na objekte SONY E2 Phase 2.0 Project v Nitre, na základe ktorej bola\nspoločnosťou Z+M INVESTMENT, s.r.o., vystavená faktúra č. 0802212/12, na základe ktorej zaplatil\ntejto spoločnosti sumu 1.961.643,50 Sk (65.114,63 €) a rovnako spolupráce pri natieraní a tmelení VZT\npotrubia (potrubie vzduchotechniky) na objekte - hala na okraji obce Beckov, na základe ktorej boli\nvystavené dodávateľské faktúry č. 0801912/5, č. 0801312/5, č. 0800312/5, č. 0800912/5 a žalobca ako\nodberateľ mal uhradiť celkovo sumu 346.468,50 Sk.\n\nStavebné práce na obidvoch objektoch (SONY E2 Phase 2.0 Project v Nitre a hala v Beckove)\nvykonával pre spoločnosť G+G Slovakia, s.r.o., so sídlom Trenčín subdodávateľsky spoločnosťou Z\n+M INVESTMENT, s.r.o.,. V sústave jeho účtovných záznamov sa nenachádzajú iné výdavky spojené\nso zhotovením diela - stavebných prác, ako výdavky vynaložené na uhradenie dodávateľských faktúr\nspoločnosti Z+M INVESTMENT, s.r.o.,. Tvrdenie žalovaného, že výdavkové pokladničné doklady v\nprípade tejto spoločnosti neboli vôbec predložené nie je pravdivé, o čom svedčí peňažný denník, v\nktorom sú zaúčtované daňové výdavky ako úhrady dodávateľských faktúr, a pri každej faktúre je uvedené\nčíslo výdavkového pokladničného dokladu. Táto skutočnosť vyplýva aj z Dodatočného platobného\nvýmeru Daňového úradu Nové Mesto nad Váhom č. 643/230/12469/11/Sko zo dňa 06.04.2011, str. 7 a\n8. Pri vedení jednoduchého účtovníctva v prípade úhrady v hotovosti si mohol daňovník uplatniť výdavky\nako daňové len na základe vlastných výdavkových pokladničných dokladov.\n\nVzhľadom na uvedené prvostupňový súd a žalovaný nehodnotili dôkazy vo vzájomnej súvislosti a\nneprihliadli na to, že:\n\nl. Žalobca so spoločnosťou Z+M INVESTMENT, s.r.o., uzatvoril na základe ustanovení § 536 a nasl.\nObchodného zákonníka Zmluvy o dielo, na základe ktorej sa spoločnosť Z+M INVESTMENT, s.r.o.,\nzaviazala pre žalobcu zhotoviť dielo, zateplenie objektu SONY E2 Phase 2.0 Project v Nitre v celkovom\nrozsahu 2.280 m2, resp. natieranie a tmelenie VZT potrubia na objekte v Beckove.\n\n2. Počas daňového konania bol Daňovým úradom Nové Mesto nad Váhom predvolaný svedok W. K.,\nbývalý konateľ spoločnosti Z+M INVESTMENT, s.r.o., ktorý vo svojej výpovedi presne uviedol a opísal\nskutočnosti, potvrdzujúce vykonanie predmetných prác rovnako v Nitre, ako aj v Beckove, kto vystavoval\nfaktúry a v akej výške, na základe čoho, kto zabezpečoval za spoločnosť Z+M INVESTMENT, s.r.o.,\nstavby, v akom období boli práce vykonávané, pričom uviedol aj fakt, že práce boli odovzdané na základe\npreberacieho protokolu, ktorý je v účtovníctve tejto spoločnosti, avšak nakoľko nie je už konateľom tejto\nspoločnosti, nemá doklady k dispozícii.\n\n3. Skutočnosť, že samotné práce boli vykonávané spoločnosťou Z+M INVESTMENT, s.r.o., potvrdila\nvo svojej výpovedi na Daňovom úrade Nové Mesto nad Váhom aj Ing. W. V., bytom O., B., ktorá\nzabezpečovala výkon prác na predmetných objektoch. Žalovaný však považoval za úplný rozpor so\nskutočnosťou, ak Ing. V. uviedla, že na miesto zhotovenia diela zabezpečovala pri výkone pracovnej\nčinnosti dodávku potrebných stavebných materiálov.\n\nZáverom uviedol, že pri vedení účtovníctva postupoval v súlade so zákonom a výdavky riadne\nzdokladoval. Výdavky, ktoré boli daňovými výdavkami nakoľko priamo súviseli so zdaniteľným príjmom,\nriadne a dostatočne preukázal, pretože bez týchto výdavkov by nemohol dosiahnuť príjmy, ktoré sú v\ntejto súvislosti riadne zavedené v účtovníctve.\n\nDňa 16.08.2012 žalobca doručil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky doplnenie odvolania, v ktorom\nuviedol, že dňa 21.06.2012 Súdny dvor Európskej únie vyhlásil rozsudok (ktorý v prílohe pripojil, a z\nktorého výrokovú časť citoval) vo veci praxe vnútroštátnych daňových orgánov pri uplatňovaní práva\nna odpočet DPH podľa šiestej smernice Rady 77/38/8EHS a smernice 2006/112/ES pri zamietnutí\npráva na odpočet dane v prípade nezákonného konania osoby, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa\nna tovary alebo služby, na základe ktorého sa požaduje vykonanie práva na odpočet DPH. Uvedené\nrozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie podáva výklad oboch smerníc, teda úpravy DPH, ktorá\nje v slovenskom právnom poriadku upravená zákonom o DPH č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších\npredpisov, a je aplikovateľné aj na postup správcu dane pri dani z príjmu fyzických osôb, ktorá je\nupravená ustanoveniami zákona č. 595/2003 Z.z. Keďže ide o skutkovo veľmi podobnú situáciu, ktorá\nnie je explicitne upravená právnymi predpismi, spomenuté rozhodnutie je možné aplikovať nielen na\nsituácie ohľadne DPH, ale i na situácie, kedy štát preskúmava i iné dane. Ide o logický výklad práva\na preto má za to, že nie je povinnosťou fyzickej alebo právnickej osoby danú situáciu prehodnocovať,\nak jej zákon takúto povinnosť výslovne neukladá a v súvislosti s rozhodnutím súdneho dvora odvolateľ\nuvádza nasledovné skutočnosti:\n\n1. Základným právom každého daňového subjektu podnikajúceho na území Európskej únie je pri plnení\ndaňovej povinnosti odpočítať z finančných prostriedkov, ktoré sú príjmom tohto daňového subjektu,\nvýdavky vynaložené za účelom vzniku tohto príjmu pri výkone podnikateľskej činnosti.\n\n2.  Daňové riaditeľstvo  Slovenskej republiky ako správca dane v konaní vedenom pod č.\nI/226/11012-73274/2011/990526-r zamietol právo na odpočet výdavkov, že daňový subjekt (žalobca) sa\nneubezpečil, či osoba (daňový subjekt), ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na dodaný tovar alebo\nslužbu, na základe ktorej sa navrhuje vykonanie odpočtu, spĺňa podmienky zdaniteľnej osoby (daňového\nsubjektu), či disponovala predmetným tovarom alebo bola schopná dodať tovar alebo vykonať služby,\na že si splnila svoju povinnosť podať daňové priznanie a či spolupracuje so správcom dane, resp. v\nbudúcnosti bude.\n\n3. Správca dane by postupom podľa bodu 2. požadoval od daňového subjektu plnenie výkonu kontroly,\nna ktorý je inak povinný správca dane, a teda správca dane by bol suplovaný daňovým subjektom.\nTu je zároveň potrebné uviesť, že daňový subjekt nedisponuje takým množstvom nástrojov kontroly\n\nako správca dane, a preto by nemal byť na ujmu daňového subjektu rozsah práv daňového subjektu\nuložených zákonom voči iným daňovým subjektom. Daňový subjekt je v zásade oprávnený skontrolovať\nlen skutočné dodanie tovaru alebo služby.\n\n4. Otázka, či príjem daňového subjektu, ktorý dodával tovar alebo službu inému daňovému subjektu,\nbol zahrnutý do príjmov tohto subjektu, nemôže mať vplyv na práva daňového subjektu, ktorý dodávaný\ntovar alebo služby prijal a za tieto riadne zaplatil dohodnutú odplatu.\n\n5. Správca dane nesmie brániť započítaniu príjmov a výdavkov daňového subjektu z dôvodu, že daňový\nsubjekt nemá okrem danej faktúry iné dokumenty, ktorých povaha by preukazovala, že vecné a formálne\npodmienky vzniku a výkonu práva boli splnené.\n\n6. Nie je v súlade so slovenským právnym poriadkom ani s právom Európskej Únie, aby správca\ndane potrestal daňový subjekt prostredníctvom neuznania výdavkov daňového subjektu prostredníctvom\nneuznania práva na zápočet daňových výdavkov, ktorý nevedel a ani nemohol vedieť, že je súčasťou\npodvodného konania zo strany daňového subjektu, ktorý tovar alebo služby dodáva.\n\nVšetky výdavky, ktoré žalobca vynaložil boli daňovými výdavkami, ktoré následne dodával pre tretie\nosoby a so zahrnutím príjmov z dodania týchto tovarov a služieb problém nemal. Žalovanému nič nebráni\nu týchto daňových subjektov vykonať daňovú kontrolu.\n\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne\nsprávny potvrdiť. Keďže ide o námietky v podstate zhodné s námietkami, ktoré už boli predmetom\nsúdneho pojednávania, pridržiava sa podaného stanoviska k žalobe, ako aj právneho názoru\nvysloveného v napadnutom rozhodnutí, ktoré je v súlade s právnymi predpismi.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. l veta prvá\nO.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce v rozsahu a z dôvodov uvedených\nv odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, čo oznámenie o vyhlásení rozhodnutia bolo uverejnené\nna úradnej tabuli súdu a jeho internetovej stránke www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> najmenej päť dní\nvopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. l, 3 O.s.p.).\n\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\n\nZ obsahu predloženého súdneho a administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že Daňový úrad Nové\nMesto nad Váhom ako miestne príslušný správca dane vykonal u žalobcu kontrolu dane z príjmov\nfyzickej osoby za rok 2008, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 643/320/8565/2011/Sed zo dňa\n09.03.2011 a dodatok k protokolu zo dňa 01.04.2011. Protokol bol prerokovaný a doručený žalobcovi\ndňa 05.04.2011. Daňovou kontrolou sa zistilo, že daň z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie\nroku 2008 sa odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní o 13.825,13 €, čo predstavuje 416.496,-\nSk. V nadväznosti na to bol vydaný dodatočný platobný výmer, ktorým bol žalobcovi podľa § 44 ods.\n6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. vyrubený rozdiel dane z príjmov  fyzickej osoby za rok 2008\nv sume 13.825,13 €. Z odôvodnenia vyplýva, že správcom dane neboli uznané výdavky žalobcu vo\nvýške 379.800,-Sk, ktoré predstavujú úhradu dodávateľských faktúr č. 080003, č. 080025 a  č. 080047\nspoločnosti RUT GROUP, s.r.o., Mokrohájska 6, Bratislava, a tiež výdavky spolu vo výške 1.939.500,-\nSk, ktoré predstavujú úhradu dodávateľských faktúr č. 0802212/12, č. 0800312/5, č. 0801912/5, č.\n0801312/5 a č. 0800912/5 spoločnosti Z+M INVESTMENT, s.r.o., A. Dubčeka 3543/13, Piešťany z\ndôvodu, že ich posúdil ako výdavky podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z., ktorých vynaloženie\nna daňové účely nie je dostatočne preukázané. Na základe podaného odvolania žalovaný rozhodnutie\nsprávcu dane potvrdil.\n\nZákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v ustanovení § 1 ods. l upravuje\n\na) daň z príjmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby,\n\nb) spôsob platenia a vyberania dane, ...\n\nLegálna definícia daňového výdavku je uvedená v ustanovení § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z.z.,\npodľa ktorého na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie,\nzabezpečenie a udržanie príjmov, preukázateľne vynaložených daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve\n(v poznámke pod čiarou s odkazom na zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve) daňovníka alebo\nzaevidovaný v evidencii daňovníka, ak tento zákon neustanovuje inak.\n\nPodľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z., daňovým výdavkom nie sú výdavky, ktoré nesúvisia so\nzdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky daňovník účtoval, ako aj výdavky, ktorých vynaloženie na\ndaňové účely nie je dostatočne preukázané.\n\nVystavenie vyššie uvedených faktúr dodávateľskými spoločnosťami nebolo sporné. Sporné medzi\núčastníkmi bolo, či fakturované dodávky a montáže zo zmlúv o dielo boli reálne vykonané na zmluvách\nuvedenými dodávateľmi a či za fakturovaný tovar a práce žalobca skutočne zaplatil v hotovosti\nna základe vystavených príjmových a výdavkových pokladničných dokladov. Teda, či tieto výdavky\n(379.800,-Sk - RUT GROUP, s.r.o.,) a (1.939.500,-Sk - Z+M INVESTMENT, s.r.o.,) boli daňovými\nvýdavkami, ktorých vynaloženie na daňové účely žalobca dostatočne preukázal.\n\nV daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa\nzáujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových\nsubjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej\núvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko,\nčo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 2 ods. 1, 3 zákona č. 511/1992 Zb.).\n\nDaňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je\npovinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom\ndane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií\nalebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.).\n\nListinné dôkazy (faktúry, príjmové a výdavkové pokladničné doklady) nie sú bez ďalšieho preukazovania\ndokladom o tom, že fakturované práce boli dodávateľom uvedeným na dokladoch aj uskutočnené.\nPosudzované doklady môžu byť dôkazom len vtedy, ak boli vystavené na základe skutočného reálneho\nplnenia. Ich predložením daňový subjekt len tvrdí,  že k určitým dodávkam došlo. Spôsob preukázania\nopodstatnenosti uplatnenia svojich výdavkov v daňových výdavkoch je však na daňovom subjekte a táto\npožiadavka (preukaznosti výdavku) vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z.\n\nSprávca dane a žalovaný spochybnili preukázateľnosť žalobcom predložených dokladov, správnosť a\npravdivosť ním tvrdených údajov a preto na zabezpečenie čo najúplnejšieho dôkazového materiálu,\nsprávca dane využil inštitút dožiadania, vypočul svedkov, nariadil ústne pojednávanie, ktorého priebeh\nje zachytený v zápisnici, preveril predložené doklady - pokladničné doklady, faktúry a zmluvy o dielo,\nteda využil zákonnú možnosť viesť dokazovanie tak, ako mu to ukladá platná legislatíva.\n\nNa základe vykonaného dokazovania preveril opodstatnenosť a preukázateľné vynaloženie uplatnených\nvýdavkov  a vyjadril pochybnosti o vyplatení  finančnej hotovosti dodávateľom (spoločnosť RUT GROUP,\ns.r.o., naposledy podala daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2004) a doklady,\nktoré mala vystaviť v roku 2008 obsahovali DPH napriek tomu, že tejto spoločnosti bolo určené posledné\nzdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2007.\n\nPokiaľ ide o spoločnosť Z+M INVESTMENT, s.r.o., podľa správcu dane konateľ spoločnosti v čase\nvystavenia dokladov W. K., nevedel uviesť konkrétne údaje o osobách, ktoré mali vykonať natieranie\na tmelenie potrubia, ani miesto výkonu práce, aj keď potvrdil vystavenie faktúr a prevzatie finančnej\nhotovosti.\n\nZ obsahu námietok žalobcu vyplýva, že v prvom prípade mu správca dane neuznal výdavky (náklady)\nv celkovej výške 379.800,-Sk (12.607,05 Eur) spojené s obchodnou spoluprácou so spoločnosťou\nRUT GROUP, s.r.o., kde jednotlivé faktúry boli vystavené ako dodávateľské za dodávku železa a\nfarebných kovov (ktoré vykupoval a následne predával spracovateľovi) a bezprostredne súviseli s jeho\npodnikateľskou činnosťou v oblasti nakladania s odpadmi (likvidácia kovového odpadu, ktorý vznikol\npri stavebnej činnosti). Ak teda správca dane vzal do úvahy príjmy z predaja kovového odpadu, musí\nvziať do úvahy, že tento odpad musel žalobca nadobudnúť, riadne vykúpiť (od spoločnosti RUT GROUP,\ns.r.o.), v dôsledku čoho mu vznikli výdavky.\n\nV druhom prípade správca dane neuznal daňové výdavky spojené so spoluprácou so spoločnosťou Z\n+M INVESTMENT, s.r.o., ktorá na základe zmluvy o dielo ako subdodávateľ pre žalobcu vykonávala\nstavebné práce na objekte  SONY E2 Phase 2.0 Projekt v Nitre, (zateplenie haly v rozsahu 2.280m2)  pre\nspoločnosť G+G Slovakia, s.r.o., a ktorej zaplatil vyfakturovanú sumu 1.961.643,50 Sk (65.114,63 Eur).\nIdenticky táto spoločnosť pre neho vykonala aj práce na objekte - hala na okraji obce Beckov (natieranie\na tmelenie potrubia vzduchotechniky), za ktoré mal zaplatiť celkom 346.468,50 Sk.\n\nŽalobca tvrdí, že uvedené výdavky boli daňovými výdavkami, nakoľko priamo súviseli so zdaniteľným\npríjmom a ich vynaloženie na daňové účely riadne a dostatočne preukázal. Bez týchto výdavkov by\nnemohol dosiahnuť príjmy, ktoré sú v tejto súvislosti riadne zaevidované v účtovníctve. Samotné práce\nboli vykonané (dodávka a montáž kompletnej fasádnej skladby na stavbe SONY - zateplenie budovy\no výmere 2.280m2  v časovom rozpätí 2 mesiacov, realizované sprostredkovateľsky), odovzdané po\nkontrole vykonaných prác na základe preberacieho protokolu riadne a včas, prevzaté bez výhrad, a\npreto nemôže súhlasiť so žalovaným, ak vylúčil výdavky, ktoré on platil. Dodávateľská spoločnosť práce\nuvedené na faktúrach vykonala a za tieto zaplatil tak, ako je uvedené na dokladoch.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v súvislosti s uvedeným dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf/1/2011, v ktorom judikoval: „Ak daňový subjekt disponuje\nexistenciou materiálneho plnenia, ako je faktúra s prílohami a podrobným položkovým popisom druhu\na ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na\npreukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša\ndôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane“.\n\nAk je povinnosťou daňových orgánov vo vzťahu k určeniu výšky dane posúdenie a zisťovanie, či\ntovar alebo práce boli dodané (dodávky a montáže reálne vykonané dodávateľmi), a či za tovar a\npráce žalobca skutočne zaplatil dodávateľovi uvedenom na predložených faktúrach, potom odvolací súd\nkonštatuje, že v danom prípade dokazovanie vykonané správcom dane, ako aj žalovaným nepovažuje\nza postačujúce pre objektívne zistenie skutkového stavu. Dôvodom pre takéto konštatovanie je jednak\nnevyhnutnosť rozlišovať okruh dôkazov, ktoré daňový subjekt štandardne uchováva (žalobca predložil\ndoklady, ktorými mohol disponovať), ale tiež došetriť, či boli práce vykonané v takom rozsahu, ako tvrdí\nžalobca. S touto otázkou sa musí vysporiadať žalovaný doplnením dokazovania, keďže žalobca dôkazy\no daňovom plnení predložil, avšak obstarávacie procesy svojich dodávateľov nemôže kontrolovať.\n\nPokiaľ ide o rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 21. júna 2012 v spojených veciach C-80/11\na C-142/11, na ktorý žalobca v doplnenom odvolaní poukázal, najvyšší súd považuje za potrebné\nzdôrazniť, že úlohou Súdneho dvora je zabezpečiť, aby sa právne predpisy Európskej únie vykladali a\nuplatňovali rovnakým spôsobom vo všetkých krajinách Európskej únie, teda aby  právo platilo rovnako\npre všetkých. Stará sa o to, aby národné súdy a štátne orgány nevydávali rozdielne rozhodnutia týkajúce\nsa rovnakej záležitosti.\n\nZároveň dodáva, že v predmetnom rozsudku (v ktorom sa riešila otázka priznania práva na odpočet DPH,\nnie otázka uznania daňových výdavkov pri dani z príjmu) Súdny dvor na strane 8 bod 41 pripomína, že\nboj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný smernicou\n2006/112 (pozri vyššie spomínané rozsudky Halifax a i. zo dňa 07. decembra 2010, R, C-285/09,\nTanoarch, C-504/10). V tejto súvislosti Súdny dvor už rozhodol, že osoby podliehajúcej súdnej právomoci\nsa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie. Z toho dôvodu\n(strana 8 bod 42) prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak\nsa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne.\n\nZ týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok Krajského\nsúdu v Trenčíne podľa § 250ja ods. 3 veta prvá O.s.p. zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude došetriť skutkový\nstav veci a postupovať v súlade s vysloveným právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 O.s.p.).\n\nO náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p. a s § 224 ods. 2 O.s.p. tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo\nzaplateného súdneho poplatku za podanie žaloby (66 €) a podanie odvolania (66 €), t.j. spolu 132 €.\n\nŽalobca súdu v lehote stanovenej v § 151 ods. 1 veta druhá O.s.p. vyčíslenie trov právneho zastúpenia\nnepredložil, preto súd postupoval podľa § 151 ods. 2 O.s.p.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13S/87/2011", "guid": "16afd755-ca23-450b-982b-a15da35205d9:f5090bc6-6fc9-4a04-95fc-70014be40793", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}