{"guid": "c7e2c09a-f94b-431b-a866-bcbb8b1ee787:3ac1459b-d2f6-499f-ad5e-45d11cbf97a0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:9011010168.1", "spisova_znacka": "2Sž/27/2011", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sž/27/2011 z 15. 2. 2012", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15. februára 2012, sp. zn. 2Sž/27/2011, ECLI:SK:NSSR:2012:9011010168.1", "identifikacne_cislo": "9011010168", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "datum_vydania": "2012-02-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308", "nazov": "zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-33.odsek-4.pismeno-a", "nazov": "§ 33 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-33.odsek-4.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-64.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-64.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-64"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-122.odsek-10", "nazov": "§ 122 ods. 10 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-122.odsek-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-122"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-33", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-64", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-122", "/SK/ZZ/1992/209#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3ac1459b-d2f6-499f-ad5e-45d11cbf97a0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9011010168.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9011010168.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9011010168.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sž/27/2011\n9011010168\n15. 02. 2012\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2012:9011010168.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a\nčlenov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa MAC\nTV, s.r.o., Brečtanová č. 1, Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom\nDrotárska cesta č. 102, Bratislava, proti odporcovi Rade pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova č. 8,\nP.O.Box 155, Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu č. RP/65/2011\nzo dňa 21.6.2011, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporcu č. RP/65/2011 zo dňa 21. júna 2011 z r u š u\nj e a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.\nOdporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 475,93 € na účet právneho\nzástupcu navrhovateľa advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Drotárska\ncesta 102, vedený v K., a.s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX v lehote 3 dní.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozhodnutím Rada pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len „Rada“) rozhodla tak, že\nnavrhovateľ porušil povinnosť stanovenú v § 33 ods. 4 písm. a/ zák. č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a\nretransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách (ďalej len „zák. č. 308/2000 Z. z.“)\na to tým, že dňa 19. februára 2011 o cca 16:09 hod. odvysielal v rámci televíznej programovej služby JOJ\nreklamný šot na liek MAXFLU, pri ktorom nezabezpečil, aby reklama na liek obsahovala jednoznačnú a\nzrozumiteľnú výzvu na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej\ninformácii pre používateľov lieku pribalenej k lieku, za čo mu uložila podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zák.\nč. 308/2000 Z. z. sankciu - pokutu, určenú podľa § 67 ods. 5 písm. a/ zák. č. 308/2000 Z. z. vo výške\n3.320 €. Zároveň odporca rozhodol v zmysle ust. § 64 ods. 5 zák. č. 308/2000 Z. z., že uložením sankcie\nnezaniká povinnosť, za ktoré porušenie sa sankcia uložila. Odporca takto rozhodol, keď uviedol, že\npredmetná výzva bola zrealizovaná iba vizuálne textom na spodnom okraji obrazovky. Text obsahujúci\npredmetnú výzvu bol bielej farby, menšej veľkosti ako všetky ostatné texty na obrazovke, zobrazené na\ntmavomodrom pozadí. Text obsahujúci predmetnú výzvu v podobe textovej informácie, cit.: „MAXFLU\nje liek na vnútorné použitie. Pred použitím si prečítajte príbalový leták. O správnom použití lieku a\nprípadných nežiaducich účinkoch sa poraďte s lekárom alebo lekárnikom.“ bol zobrazený na dvoch\nriadkoch v časovom rozsahu cca 2 až 3 sekundy. Vzhľadom na krátkosť času, po ktorý bol text obsahujúci\npredmetnú výzvu zobrazený, nebolo ani priemerne vnímavému divákovi umožnené prečítať celé znenie\njej textu počas doby, po ktorú bola zobrazená na obrazovke. Jednoznačne a zrozumiteľne bolo možné\ntext prečítať až po zastavení obrazu. Veľkosť písma predmetnej výzvy bola podstatne menšia ako\nveľkosť ostatných textov, ktoré sa v reklamnom šote objavili. Čo sa týka podmienky uvedenej v § 33\nods. 4 písm. b/ zák. č. 308/2000 Z. z., t. j. že reklama na liek musí obsahovať „odporúčanie poradiť\nsa o použití lieku s osobou oprávnenou predpisovať alebo vydávať lieky“, zákon nešpecifikuje, akú\n\nformu musí mať toto odporúčanie, pričom podľa názoru Najvyššieho súdu SR je uvedená požiadavka\nsplnená, ak šot takéto odporúčanie obsahuje bez ohľadu na jeho formu. Zo zisteného skutkového\nstavu vyplýva, že predmetný šot zákonom požadované odporúčanie obsahoval. Príslušná výzva nebola\ntakého charakteru, že by ju bolo možné bez zvláštneho sústredenia diváka prečítať v čase, a to\npo ktorý bola zobrazená na obrazovke, a preto nezodpovedala zákonnej požiadavke jednoznačnosti\na zrozumiteľnosti. Rada ďalej v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedla, že navrhovateľ sa dopustil\npredmetného porušenia už v minulosti a rozhodnutím č. RL/46/2008 zo dňa 23.9.2008 mu bola uložená\nsankcia - upozornenie pre porušenie § 33 ods. 5 zák. č. 308/2000 Z. z.. Nakoľko ide o opakované\nporušenie uvedených povinností, Rada uloží pokutu, pretože ide o kogentné ustanovenie zákona. Pri\nurčovaní výšky pokuty vzala Rada do úvahy závažnosť správneho deliktu, mieru zavinenia účastníka\nkonania, rozsah a dosah vysielania, trvanie a následky porušenia povinností a spôsob porušenia\npovinností zo strany účastníka.\nProti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v súlade s § 250l a nasl. Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „O.s.p.“) na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej aj ,,najvyšší súd“) v zákonnej\nlehote opravný prostriedok domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie,\nnamietajúc, že konanie správneho orgánu predchádzajúce rozhodnutiu trpí takými vadami, ktoré\nmali vplyv na zákonnosť, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je\nnezrozumiteľné, neurčité, nemá dostatok dôvodov, a preto je nepreskúmateľné a nezákonné.\nPodľa navrhovateľa výrok rozhodnutia neobsahuje skutkovú vetu, ktorá by určila, v čom presne došlo\nk údajnému porušeniu zákona zo strany vysielateľa.\nPoukázal na absenciu legálnej definície kľúčových pojmov jednoznačnosť a zrozumiteľnosť v ustanovení\n§ 34 ods. 4 písm. a/ zák. č. 308/2000 Z. z., z ktorého dôvodu je potrebné ich interpretovať gramatickým a\nlogickým výkladom, čo však Rada vo svojom rozhodnutí priamo neučinila, čím postupovala pri aplikácii\nzákona o vysielaní nad rámec daný zákonom. Navrhovateľ považuje za neúnosné a v rozpore s článkom\n2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 3 ods. 1 zákom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny\nporiadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“ alebo „zák. č. 71/1967 Zb.“), ak\ndochádza pri činnosti správneho orgánu k extenzívnemu nepriamemu výkladu ustanovení zákona, bez\nopory v zákonných alebo podzákonných normách, bez vysporiadania sa s pojmami, ku ktorým absentujú\nlegálne definície.\nĎalej uviedol, že vo výklade Rady absentuje akákoľvek systematika a určenie hraníc, v ktorých by sa\nmal trestaný vysielateľ v budúcnosti pohybovať, aby sa nedostal do rozporu so zákonom (skôr však do\nrozporu s výkladom Rady). Prevenčnú funkciu je pritom potrebné považovať v tejto otázke za podstatnú.\nPodľa názoru navrhovateľa je systematika odôvodnenia rozhodnutia nahradená vážnymi tvrdeniami\no „bežnej (priemernej) rýchlosti čítania“. Z odôvodnenia Rady nie je zrejmé aké kritériá používa pre\nstanovenie dostatočnej dĺžky zobrazenia informácie (je zrejmé, že dĺžka zobrazenia informácie, by mohla\npravdepodobne byť rozhodujúca pre posúdenie dostatočnosti zobrazenia).\nPoukázal na postup Rady v konaniach 136-PLO/O-1248/2011 (RZK/48/2011) a 253-PLO/O-2096/2011\n(RZK/64/2011), v ktorých Rada rozhodla o zastavení konania, pričom skutkový priebeh bol takmer\ntotožný s napádaným rozhodnutím. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutia o zastavení konania podľa\n§ 30 ods. 1 písm. h/ zák. č. 308/2000 Z. z. neboli odôvodnené, nie je zrejmé z akého dôvodu Rada v\nurčitých prípadoch zastaví konanie a v určitých prípadoch udelí pokutu. Takýmto konaním Rada podľa\nnavrhovateľa popiera jeden zo základných princípov právneho štátu, a to princíp právnej istoty. Vysielateľ\nnevie z rozhodnutia Rady určiť, prečo v predmetnej veci rozhodla o uložení sankcie a v inej podobnej,\nskutkovo takmer totožnej konanie zastavila.\nNavrhovateľ poukázal i na to, že správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia tvrdí, že v čase 2\nsekúnd nebolo možné prečítať informáciu v zmysle § 33 ods. 4 písm. a/ zák. č. 308/2000 Z. z., avšak toto\nsvoje tvrdenie nepodložil vykonaním dôkazu a ani iným spôsobom, a preto ho nemožno považovať za\npreukázané, nemožno ho preskúmať, pričom Rada poukázala na skutočnosť, že nie je možné v priebehu\n2 sekúnd vnímať/prečítať zobrazenú informáciu (výzvu) až v odôvodnení rozhodnutia.\n\nTento postup Rady predstavuje podľa navrhovateľa vadu konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapádaného rozhodnutia, nakoľko účastník sa nemal možnosť vyjadriť k tomuto tvrdeniu Rady v\npriebehu správneho konania, a teda nemal možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia (§ 33 ods. 2\nsprávneho poriadku).\nPoukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 4So/226/2004, v zmysle\nktorého nepostačuje, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal, lebo rozhodnutie musí\nbyť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania, najmä ak sa ním účastníkovi ukladá konkrétna\npovinnosť.\nVzhľadom na vyššie uvedené je toho názoru, že odvysielaná informácia bola obsahovo jednoznačná a\nzrozumiteľná, dôvody uvedené Radou v rozhodnutí považuje za výklad nad rámec zákona, bez opory\nv zákone.\nOdporca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému opravnému prostriedku žiadal rozhodnutie Rady\npotvrdiť s poukazom na príslušné právne predpisy a riadne zistený skutkový stav veci. Zotrval na\ndôvodoch svojho rozhodnutia nesúhlasiac s tvrdeniami navrhovateľa uvedenými v odvolaní, majúc za to,\nže výzva na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej informácii\npre používateľov liekov pribalenej k lieku nebola v uvedenom šote zrozumiteľná a jednoznačná.\nNa podporu svojho tvrdenia taktiež poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr.\nvo veciach sp. zn. 3Sž/11/2008, 3Sž/52/2009 a 2Sž/3/2009), ktorými potvrdil najvyšší súd rozhodnutia\nodporcu ukladajúce vysielateľom sankciu za porušenie § 33 ods. 5 zák. č. 308/2000 Z. z. (teraz § 33 ods.\n4 zák. č. 308/2000 Z. z.), v ktorých bol výrok rozhodnutia ukladajúci sankciu za porušenie predmetného\nustanovenia formulovaný v rovnakom rozsahu ako v prípade napadnutého rozhodnutia RP/79/2011.\nNa nariadenom pojednávaní sa zástupca odporcu vyjadril k námietke navrhovateľa k určitosti skutku\nuvedeného vo výroku, tak že vo výroku rozhodnutí je presne uvedené miesto a čas porušenia zákona,\nako aj veta, ktorá skutok popisuje, a ktorá taktiež nie je zameniteľná. V tomto smere opätovne poukázal\nna judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky veciach sp. zn. 3Sž/11/2008 a 3Sž/52/2009, ako\naj 2Sž/3/2009, v ktorých bolo rozhodnuté obdobne ako v danej veci, pričom Rada sa riadila aj v týchto\npreskúmavaných veciach pri formulovaní výroku svojich rozhodnutí právnym názorom najvyššieho súdu\nvysloveným v uvedených rozsudkoch.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 2 písm. a/\nO.s.p. a § 64 ods. 5 a 6 zák. č. 308/2000 Z. z.), preskúmal rozhodnutie odporcu v rozsahu dôvodov\nopravného prostriedku v zmysle ustanovení tretej hlavy piatej časti O.s.p. a vec prejednal na ústnom\npojednávaní (§ 250q ods. 1 O.s.p.) dňa 15. februára 2012 a dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu je\npotrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).\nV prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti\nneprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p.\n(§ 250l ods. 1 O.s.p.).\nPodľa § 2501 ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie\ndruhej hlavy s výnimkou § 250a.\nPodľa § 250i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 2501 ods. 2 O.s.p. ak správny orgán podľa osobitného zákona\nrozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných\na obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto\nrozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo\n\nskutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo\nvykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy.\nCitované ustanovenie § 250i ods. 2 O.s.p. je faktickou transpozíciou požiadavky tzv. „plnej jurisdikcie“\nako atribútu práva na spravodlivý proces. Súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v\nskutkových otázkach len tým, čo tu zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov,\nani ich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom\nsamostatne a nezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení urobených správnym orgánom,\na ak pritom zistí skutkové, či (procesné) právne deficity, môže reagovať jednak tým, že uloží správnemu\norgánu ich odstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám.\nPodľa § 33 ods. 4 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii vysielaná reklama na lieky okrem liekov\npodľa odseku 3 a § 31a ods. 10 musí byť rozoznateľná, nezaujatá, pravdivá a overiteľná a musí\nzodpovedať požiadavke ochrany jednotlivca pred poškodením. Reklama musí obsahovať jednoznačnú\na zrozumiteľnú výzvu na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej\ninformácii pre používateľov liekov pribalenej k lieku.\nPodľa § 64 ods. 1, 2, 3 zákona o vysielaní a retransmisii za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom\nalebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: upozornenie na porušenie zákona, odvysielanie\noznamu o porušení zákona, pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,\npokutu, odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.\nSankciu podľa odseku 1 písm. d/ Rada uloží, ak vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie, poskytovateľ\naudiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo právnická osoba alebo fyzická osoba podľa § 2\nods. 3 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu Rady opakovane porušila povinnosť. Rada uloží pokutu\nbez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 19. Rada môže uložiť\npokutu aj bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 16 ods. 2 písm.\na/ a c/, ods. 3 písm. k/, § 20 ods. 1 a 3, § 30, ako aj v prípade vysielania bez oprávnenia [§ 2 ods. 1\npísm. b/] alebo prevádzkovania retransmisie bez oprávnenia [§ 2 ods. 1 písm. e/].\nPokutu Rada určí podľa závažnosti veci, spôsobu, trvania a následkov porušenia povinnosti, miery\nzavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania, poskytovania audiovizuálnych mediálnych\nslužieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne\nuložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom v rámci vlastného samoregulačného\nsystému.\nPodľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisie Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej\nprogramovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3.319 € do 165.969 € a vysielateľovi\nrozhlasovej programovej služby od 497 € do 49.790 €, ak porušil podmienky na vysielanie mediálnej\nkomerčnej komunikácie vrátane reklamy a telenákupu.\nPodľa § 71 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje\nvšeobecný predpis o správnom konaní (zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších\npredpisov - správny poriadok) okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a §\n49, 53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní.\nPodľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a\nprávnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\n\nPodľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\nPodľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nMedzi účastníkmi nie je sporné, že navrhovateľ dňa 19. februára 2011 o cca 16:09 hod. odvysielal v\nrámci televíznej programovej služby JOJ reklamný šot na liek MAXFLU, ktorý Rada nepovažovala za\nzrozumiteľný a jednoznačný z dôvodu, že text bol zobrazený malými písmenami, bol zobrazený len v\ndolnej časti obrazovky a jeho celkové trvanie zobrazenia nepresiahlo 2 sekundy.\nVychádzajúc z čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen ,,dohovor“), z Odporúčania výboru ministrov č. R (91) pre členské štáty o správnych sankciách\nschváleného Výborom ministrov 13. februára 1991 (ďalej aj „odporúčanie o správnych sankciách“) ako\naj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zastáva názor, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne\ndelikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému\nrežimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú\nzakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu,\nvoči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č.\n6 odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach\nsprávnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77) 31\naj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. Nemožno pritom opomenúť, že hranice medzi trestnými\ndeliktami, za ktoré ukladá trest súd a správnymi deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú\nurčené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi.\nPrávna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné\nčiny, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne\ndelikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré\nkonkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa\nzávažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty,\nu iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu\ndopustiť (výstižne to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie\npráve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom\nza určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého\ntypu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky,\niné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či\nuž ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda\nreflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia,\nči naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách,\nvoľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti\npostihu delikventa.\nZ týchto hľadísk je potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta\nv rozhodnutí. Zákonná úprava je jednoznačná pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretože\npodľa trestného zákona musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to\nnielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením\nmiesta, času a spôsobu spáchania, poprípade i iných skutočností potrebných, aby skutok nemohol\nbyť zamenený i iným. U priestupkoch je obdobná právna úprava. Výrok rozhodnutia o priestupku\nmusí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času jeho spáchaniu, vyslovenie viny, druh a\nvýmeru sankcie. Široká oblasť iných správnych deliktov však takéto jednoznačné vymedzenie výroku\nrozhodnutia nemá. Odkazuje sa len na správny poriadok (§ 47 ods. 2 správneho poriadku), čo však\nneznamená, že pri iných správnych deliktoch táto požiadavka dodržaná byť nemusí.\n\nPodľa § 47 ods. 2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia\nprávneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy\nkonania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí\npre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia než ustanovuje osobitný zákon.\nI keď citované zákonné ustanovenie explicitne neprikazuje, že výrok rozhodnutia musí obsahovať vecné,\nčasové a miestne určenia konania, z ktorého správny delikt vyplýva, je nespochybniteľné, že vo výroku\nrozhodnutia o správnom delikte musí vymedzenie predmetu konania spočívať v špecifikácii deliktu tak,\naby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je z ustanovenia § 47 ods.\n2 správneho poriadku nesporne priamo vyvoditeľný.\nV rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch,\nje nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len\nkonkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania,\nprípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s\niným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia\nprekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej,\npre určenie rozsahu dokazovania, a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané\nrozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé\nskutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny\nskutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o\ntom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti\nrozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov\nkonania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť\nrozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli\nuložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou.\nZáver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie iného správneho deliktu (z hľadiska vecného, časového\na miestneho) plne korešponduje i s medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky. Je potrebné\npripomenúť, že i na rozhodovanie o iných správnych deliktoch dopadajú požiadavky čl. 6 ods. 1\ndohovoru. Keď dohovor v článku 6 ods. 1 uvádza ,,akékoľvek trestné obvinenie“, je potrebné poskytnúť\nzáruku tomu kto je obvinený v trestnom konaní, ako aj v správnom konaní pre podozrenie zo spáchania\nsprávneho deliktu. Takto vykladá dohovor stabilne i judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a\nrovnako judikoval Ústavný súd Slovenskej republiky (pozri napr. nález sp. zn. III ÚS 2310/2010-38 zo\ndňa 25. augusta 2010).\nZ uvedeného potom treba vyvodiť, že výrok rozhodnutia o inom správnom delikte musí obsahovať popis\nskutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i uvedenie iných skutočností,\nktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený iný. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti\ndo výroku svojho rozhodnutia, podstatne poruší ustanovenie o správnom konaní (§ 47 ods. 2 správneho\nporiadku.).\nPodľa názoru najvyššieho súdu zo znenia výroku napadnutého rozhodnutia nevyplýva dostatočný opis\nskutku, ktorým sa mal navrhovateľ dopustiť porušenia právnej povinnosti ustanovenej v § 33 ods. 4\npísm. a/ zák. č. 308/2000 Z. z., za ktoré porušenie mu Rada uložila pokutu, keď v prejednávaných\nrozhodnutiach len konštatuje, že porušenia právnej povinnosti sa dopustil tým, že v určený deň a\nhodinu odvysielal v rámci televíznej programovej služby TV JOJ reklamný šot na označené lieky,\n„pri ktorom nezabezpečila, aby reklama na liek obsahovala jednoznačnú a zrozumiteľnú výzvu\nna pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej informácií pre\npoužívateľov lieku pribalenej k lieku“. Skutok, ktorým navrhovateľ „nezabezpečil, aby reklama na liek\nobsahovala jednoznačnú a zrozumiteľnú výzvu na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití\nlieku obsiahnutého v písomnej informácií pre používateľov lieku pribalenej k lieku“ vo výroku súdom\npreskúmavanom rozhodnutí absentuje.\n\nZ hora uvedená skutočnosť v zmysle posudzovaných hľadísk uvedených vyššie spôsobuje nepresnosť\na neurčitosť výroku napadnutých rozhodnutí, majúce za následok nezákonnosť rozhodnutí pre ich\nnepreskúmateľnosť.\nV tejto súvislosti najvyšší súd dáva do pozornosti, že pokiaľ aj odporca v preskúmavaných rozhodnutiach\nv odôvodnení podrobne opísal skutok, ktorým sa mal navrhovateľ pri reklame lieku dopustiť porušenia\n§ 33 ods. 4 písm. a/ zák. č. 308/2000 Z. z. a konštatoval dôvody, pre ktoré mala za to, že navrhovateľ\ntýmto skutkom sa porušenia právnej povinnosti dopustil, opis skutku poručenia právnej povinnosti v\nodôvodnení rozhodnutia nemôže zhojiť jeho absenciu vo výroku rozhodnutia.\nNajvyšší súd k poukazu odporcu na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn.\n3Sž/11/2008 a 3Sž/52/2009, či 2Sž/3/2009 uvádza, že vzhľadom na zvýšené nároky na rozhodovanie\nv sankčných veciach, ako aj dnes už jednoznačnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\ni Súdneho dvora Európskej únie, a tiež judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky, ako najvyšší orgán súdnej moci v Slovenskej republike z pohľadu princípu\npredvídateľnosti práva, ktorý je neopomenuteľným komponentom princípu právnej istoty, ako jedného\nzo znakov právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) nesporne svojou rozhodovacou\nčinnosťou musí zohľadňovať aj rozhodovaciu činnosť vyššie uvedených súdnych inštitúcií a túto musí\nrešpektovať aj správny orgán pri rozhodovaní o administratívnej sankcii.\nS poukazom na vyššie uvedené najvyšší súd opätovne dáva do pozornosti, že v správnom trestaní je\nnutné rešpektovať základné princípy trestania, medzi ktoré patrí aj princíp zákonnosti (legality), ktorý\nje spojený s uplatnením zásady nullum crimen sine lege (žiadny trestný čin bez zákona), nulla poena\nsine lege (žiadny trest bez zákona), z ktorej taktiež vyplýva neprípustnosť analógie v neprospech\npáchateľa. Tento princíp je zakotvený aj v čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky, pričom táto ústavná\nochrana sa týka nielen trestného konania, ale je potrebné ju aplikovať aj v konaní o správnych\ndeliktoch. Podmienky trestnej (aj deliktuálnej) zodpovednosti a ukladania sankcií sa nesmú rozširovať\nprostredníctvom analógie a páchateľa možno postihnúť len trestom, ktorý výslovne ustanovuje zákon.\nV danom prípade, za porušenie povinnosti stanovenej právnym predpisom podľa § 33 ods. 4 písm.\na/ zák. č. 308/2000 Z. z., Rada môže uložiť pokutu od 3.319 € do 165.969 €. Rada rozširujúcim\nvýkladom, keď zmysel právnej normy vyložila širšie vzhľadom na to, že sa jedná o pokračovací správny\ndelikt s poukazom na čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky a trestný zákon č. 300/2005 Z. z., dospela k\nzáveru, že za každý jednotlivý odvysielaný reklamný šot na lieky (MAXFLU, Mig 400, Talcid a Aspirin\nComplex a pod.) v rámci televíznej programovej služby JOJ je možné uložiť samostatné pokuty. Takýto\nrozširujúci výklad v danom prípade vedie k porušeniu princípu zákonnosti, pretože ak navrhovateľ sa\ndopustil pokračujúceho správneho deliktu zákon nedáva možnosť Rade uložiť pokutu za každý jednotlivý\nodvysielaný reklamný šot na liek.\nJudikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (pozri napr. sp. zn. 3Sžn/68/2004, 3Sž/85/2007,\n8Sžo/28/2007, 8Sžo/147/2008) je jednotná v tom, že tieto princípy sa v správnom trestaní v plnom\nrozsahu aplikujú, a že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a\nsprávne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih\nza trestné činy. Z tohto hľadiska treba vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému z\ntrestného činu. Hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a deliktami, za ktoré ukladajú\nsankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzenoprávnymi princípmi. Z týchto dôvodov nemožno akceptovať ani námietku odporcu, že na porušenie\nzásad správneho trestania súd môže prihliadnuť len na námietku navrhovateľa.\nV administratívnom trestaní treba rešpektovať Odporúčanie výboru ministrov [Rady Európy (91)] z 13.\nfebruára 1991 (relative aux sanctions administratives), podľa ktorého pre ukladanie administratívnych\nsankcií platia analogicky zásady ukladania sankcií trestných s tým, že správny (administratívny) postih\nprotiprávneho chovania možno uplatniť len v primeranej lehote.\nKeďže administratívne trestanie má aj podľa štrasburskej judikatúry trestnoprávny charakter, treba\nvychádzať z Ústavy Slovenskej republiky (čl. 50) a analogicky aj z Trestného zákona.\n\nNa rozdiel od Trestného zákona, právne predpisy, ktoré zakotvujú skutkové podstaty správnych deliktov\nneupravujú postup správnych orgánov pri postihu za pokračovací delikt. Pri pokračovacom správnom\ndelikte pri nedostatku špeciálnej úpravy je potrebné použiť „analogiae legis“ § 122 ods. 10 zákona č.\n300/2005 Z. z..\nNa základe analógie teda v danom prípade treba aplikovať pravidlá pre triedenie trestných činov z\nčasového hľadiska, t. j. správny orgán uloží za viaceré čiastkové útoky jednu sankciu podľa ustanovení\nvzťahujúcich sa na správny delikt.\nRozhodujúcim znakom pokračovania v trestnom čine je, že jednotlivé útoky, z ktorých každý napĺňa\nznaky toho istého trestného činu sú po subjektívnej stránke spojené jedným a tým istým zámerom\npáchateľa v tom význame, že už od počiatku zamýšľa aspoň v hrubých rysoch aj ďalšie útoky, a\nže po objektívnej stránke sa jednotlivé útoky javia ako postupné realizovanie tohto jediného zámeru.\nPokračovanie v trestnom čine pritom vyžaduje aj blízku súvislosť v čase a predmete útoku. Aj keď časovú\nsúvislosť nemožno presne ohraničiť, spravidla pôjde o niekoľko dní, týždňov, či mesiacov. Spomenutá\nčasová súvislosť je z objektívneho hľadiska najvýznamnejšia (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 2Tz/32/2005).\nPodľa § 122 ods. 10 zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov za pokračovací trestný čin sa\npovažuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových\nútokov sa posudzuje ako jeden trestný čin. Pokračovací trestný čin je charakterizovaný troma znakmi,\nktoré musia byť splnené súčasne:\n1. rovnaká skutková podstata trestného činu (v uvedenom prípade porušenie § 33 ods. 4 písm. a/ zák.\nč. 308/2000 Z. z.),\n2. všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť (v uvedenom prípade ochrana\njednotlivca pred poškodením),\n- v čase (v uvedenom prípade 10. decembra 2010 o 21.56 hod., 19. februára 2011 o 16.09 hod., 7.\njanuára 2011 o 20:32 hod., 18. decembra o 21:29 hod., 22. januára 2011 o 21:53 hod.,13. januára 2011\no 21:29 hod. a v ďalších prípadoch, ako to vyplýva napr. z rozsudku NS SR sp. zn. 5Sž/21/2011 zo\ndňa 15. decembra 2011),\n- v spôsobe ich spáchania (v uvedenom prípade navrhovateľ nezabezpečil, aby reklama na liek\nobsahovala jednoznačnú a zrozumiteľnú výzvu na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku\nobsiahnutého v písomnej informácii pre používateľov lieku pribalenej k lieku),\n3. subjektívna súvislosť najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin (v uvedenom\nprípade odvysielanie navrhovateľom reklamné šoty).\nNa základe analógie teda v danom prípade sa jedná o:\n1. porušenie § 33 ods. 4 písm. a/ zák. č. 308/2000 Z. z. (rovnaká skutková podstata),\n2. ochranu jednotlivca pred poškodením - 19. februára 2011 o 16.09 hod. navrhovateľ nezabezpečil,\naby reklama na liek obsahovala jednoznačnú a zrozumiteľnú výzvu na pozorné prečítanie poučenia\no správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej informácii pre používateľov lieku pribalenej k lieku\n(objektívna súvislosť, čas a spôsob spáchania),\n3. odvysielanie navrhovateľom reklamné šoty (jednotiaci zámer vysielateľa spáchať uvedený správny\ndelikt).\nPodľa názoru najvyššieho súdu touto zásadou sa správny orgán pri rozhodovaní a ukladaní sankcií za\nnimi zistené správne delikty neriadil.\n\nKonajúci správny orgán mal postupovať pri zistení, objasnení, konaní a sankcionovaní v súlade s\nplatnými ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších\npredpisov, na ktorý odkazuje § 71 ods. 1 zák. č. 308/2000 Z. z. a pre prípad nedostatku špeciálnej\nzákonnej úpravy sankcionovanie je potrebné posúdiť analogicky podľa § 122 ods. 10 zákona č. 300/2005\nZ. z..\nVychádzajúc z uvedeného, z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok vo veci\nBeian v. Rumunsko č. 1 zo dňa 6. decembra 2007), ako aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky týkajúcej sa predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a princípu, že v rovnakých podmienkach sa\nmusí dať rovnaká odpoveď (napr. nález sp. zn. III. ÚS 192/06 z 3. novembra 2006), treba prihliadnuť\nna skutočnosť, že rozhodujúcu interpretáciu príslušných ustanovení zák. č. 308/2000 Z. z. a zák.\nč. 300/2005 Z. z. a vyhodnotenie doteraz „zisteného“ stavu veci vo vzťahu k prejednávanej veci\na preskúmavaným rozhodnutím správneho orgánu stanovil už Najvyšší súd Slovenskej republiky\nrozsudkom sp. zn. 8 Sž 18, 22, 23, 24/2011 zo dňa 24. novembra 2011 a sp. zn. 6 Sž 19, 23, 27/2011\nzo dňa 14. decembra 2011 v právnej veci navrhovateľa MARKÍZA - SLOVAKIA, s. r. o. a MAC TV, s. r.\no., v ktorých išlo o rovnakú skutkovú vec.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 O.s.p. a §\n250j ods. 2 písm. e/ a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nV ďalšom konaní bude hlavnou úlohou odporcu spojiť príslušné správne konania a na zistený skutkový\nstav vydať jedno rozhodnutie s dostatočne presným opísaním skutku vo výroku rozhodnutia a uložiť\njednu pokutu. Tiež bude úlohou odporcu jasne určiť kritéria používané pre stanovenie dostatočnej dĺžky\nzobrazenia informácie a určiť hranice, v ktorých by sa mal trestaný vysielateľ v budúcnosti pohybovať.\nPokiaľ ide o „obavy“ odporcu o zachovanie lehoty na uloženie sankcie, či znemožnenie funkčnosti Rady,\nnajvyšší súd poukazuje na zhora uvedenú charakteristiku pokračovacieho správneho deliktu, z ktorej\nnesporne možno vyvodiť, ktoré čiastkové porušenia zákona možno spojiť pod jeden pokračovací správny\ndelikt (objektívna súvislosť v čase, spôsobe páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť,\nnajmä jednotiaci zámer páchateľa).\nV súvislosti s námietkou rozhodovania viacerých senátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nnajvyšší súd dáva do pozornosti ustanovenie § 246d veta prvá OSP, podľa ktorého ak osobitný zákon\nupravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty určuje lehoty pre zánik zodpovednosti,\nprípadne pre výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tejto časti neplynú. Z uvedeného je\nzrejmé, že plynutie prekluzívnej lehoty ustanovenej v § 64 ods. 3 zák. č. 308/2000 Z. z. bolo prerušené\npočas konania na najvyššom súde o opravnom prostriedku, ktorý navrhovateľ podal proti rozhodnutiu\nodporcu. Z ust. § 246d veta prvá O.s.p., konkrétne z formulácie „lehoty pre zánik jasne vyplýva, že\nprerušenie plynutia lehôt sa týka aj prekluzívnej lehoty, čo je jednoznačne vyjadrené v slove zánik“.\nPri novom prejednaní veci je správny orgán viazaný právnym názorom súdu (§ 250r O.s.p.).\nO náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p.,\ntak, že úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 475,93 €. Navrhovateľ si\nvýšku trov právneho zastúpenia vyčíslil vo výške 313,70 € za 2 úkony právnej služby po 123,50 € a 1\núkon v hodnote 127,16 € (prevzatie a príprava zastúpenia a písomný opravný prostriedok a účasť na\npojednávaní dňa 15.2.2012) ako i režijný paušál vo výške 2x 7,41 € a 1x režijný paušál 7,63 € čo spolu\npredstavuje 396,61 € + 20% DPH zo sumy 396,61 € predstavuje 79,32 € a celkové trovy konania, ktoré\nnavrhovateľovi v konaní vznikli, potom predstavujú 475,93 €. Uplatnené trovy konania sú v súlade s\nvyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. a preto ich Najvyšší súd SR navrhovateľovi\npriznal.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}