{"guid": "181b0c3f-47bb-49d8-b050-362f7b84ae31:12c6c739-98cf-4586-9e07-0a4e29caea0d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:9011010165.1", "spisova_znacka": "6Sž/26/2011", "identifikacne_cislo": "9011010165", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "datum_vydania": "2012-07-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-64.odsek-1.pismeno-d", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-64.odsek-1.pismeno-d"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-67.odsek-5.pismeno-a", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-67.odsek-5.pismeno-a"}], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/12c6c739-98cf-4586-9e07-0a4e29caea0d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9011010165.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9011010165.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9011010165.1/text", "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sž/26/2011\n9011010165\n18. 07. 2012\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2012:9011010165.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Ivana Rumanu v právnej veci\nnavrhovateľa: MAC TV, s.r.o., Brečtanová č. 1, Bratislava, IČO: 00 618 322, zastúpenej Advokátskou\nkanceláriou Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Drotárska cesta č. 102, Bratislava, v zastúpení advokátom\nMgr. Petrom Ďurčekom, proti odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova č. 8, Bratislava,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne z 21. júna 2011 č. RP/55/2011, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/55/2011 z 21. júna 2011\nzuje.\n\npotvrd\n\nNavrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nNavrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok v sume 66 € do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku\nna účet Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vedený v štátnej pokladnici, Bratislava.\nodôvodnenie:\nRozhodnutím uvedeným vo výroku tohto rozsudku odporkyňa - Rada pre vysielanie a retransmisiu (ďalej\nlen „Rada“) ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1 písm. g/ a h/ zákona č. 308/2000 Z.\nz. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách (ďalej len „zákon.\nč. 308/2000 Z. z.“) v znení neskorších predpisov postupujúc podľa § 71 zákona č. 308/2000 Z. z., podľa\n§ 64 ods. 1 písm. d/ a § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. uložila navrhovateľovi pokutu vo\nvýške 3.320 € za porušenie povinnosti uvedenej v § 33 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. tým,\nže dňa 14.2.2011 o 18:08 hod. odvysielal v rámci televíznej programovej služby JOJ reklamný šot na\nliek Ibalgin Fast, pri ktorom nezabezpečil, aby reklama na liek obsahovala jednoznačnú a zrozumiteľnú\nvýzvu na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej informácii pre\npoužívateľov lieku pribalenej k lieku. Ďalej vo výroku rozhodnutia uviedla, že podľa § 64 ods. 5 zákona\nč. 308/2000 Z. z. „uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila“, a že\nv zmysle § 67 ods. 16 zákona č. 308/2000 Z. z. je pokuta splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia\nprávoplatnosti rozhodnutia a je potrebné ju uhradiť na účet: 7000088921/8180, VS 5511, KS 6548.\nSvoje rozhodnutie Rada odôvodnila, okrem iného, vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami,\npísomným prepisom/popisom uvedeného reklamného šotu na liek Ibalgin Fast s konštatovaním, že\nnavrhovateľ odvysielaním reklamného šotu na uvedený liek nezohľadnil, aby text obsahoval zákonom\npožadovanú výzvu. Podľa Rady text bol zobrazený malými písmenami, bol zobrazený len v dolnej\n\nčasti obrazovky a jeho celkové trvanie zobrazenia nepresiahlo 3 sekundy. Vzhľadom na uvedené Rada\nspracovanú výzvu nepovažovala za zrozumiteľnú a jednoznačnú.\nPokiaľ ide o výšku pokuty, poukázala na to, že navrhovateľ bol od účinnosti zákona č. 308/2000 Z. z. už\nv minulosti sankcionovaný za porušenie ustanovenia § 33 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z. z. (teraz § 33\nods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z.) a bola mu uložená sankcia - upozornenie na porušenie zákona. Rada\npri určovaní pokuty za porušenie povinnosti ustanovenej v § 33 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.\nz. podľa dôvodov rozhodnutia vzala do úvahy najmä závažnosť správneho deliktu, trvanie správneho\ndeliktu, predmetný rozsah a dosah vysielania, mieru zavinenia, následky a spôsob porušenia povinnosti.\nTaktiež argumentovala objektívnou zodpovednosťou navrhovateľa za správny delikt.\nProti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v súlade s § 250l a nasl. Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „O.s.p.“) na Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ,,najvyšší súd“) v zákonnej\nlehote opravný prostriedok domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci odporkyni na ďalšie konanie.\nNamietal, že konanie správneho orgánu predchádzajúce rozhodnutiu trpí takými vadami, ktoré mali\nvplyv na zákonnosť jeho rozhodnutia, keď vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je\nnezrozumiteľné, neurčité, nemá dostatok dôvodov, a preto je nepreskúmateľné a nezákonné. Podľa\nnavrhovateľa výrok rozhodnutia neobsahuje skutkovú vetu, ktorá by určila, v čom presne došlo k\núdajnému porušeniu zákona zo strany vysielateľa. Poukázal na absenciu legálnej definície kľúčových\npojmov jednoznačnosť a zrozumiteľnosť v ustanovení § 33 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z., z\nktorého dôvodu je potrebné ich interpretovať gramatickým a logickým výkladom, čo však Rada vo svojom\nrozhodnutí priamo neurobila, čím postupovala pri aplikácii zákona o vysielaní nad rámec daný zákonom.\nNavrhovateľ považoval za neúnosné a v rozpore s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a §\n3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „správny poriadok“ alebo „zákon č. 71/1967 Zb.“), ak dochádza pri činnosti správneho orgánu\nk extenzívnemu nepriamemu výkladu ustanovení zákona, bez opory v zákonných alebo podzákonných\nnormách, bez vysporiadania sa s pojmami, ku ktorým absentujú legálne definície. Ďalej uviedol, že vo\nvýklade Rady absentuje akákoľvek systematika a určenie hraníc, v ktorých by sa mal trestaný vysielateľ v\nbudúcnosti pohybovať, aby sa nedostal do rozporu so zákonom (skôr však do rozporu s výkladom Rady)\ns poukazom na to, že prevenčnú funkciu je pritom potrebné považovať v tejto otázke za podstatnú. Podľa\nnázoru navrhovateľa je systematika odôvodnenia rozhodnutia nahradená vágnymi tvrdeniami o „bežnej\n(priemernej) rýchlosti čítania“, čo sa najmarkantnejšie prejavuje pri porovnaní rozhodnutí Rady v dvoch\ntakmer identických konaniach, kde sa rovnako argumentuje bez ohľadu na dĺžku zobrazenia informácie\n(napádané rozhodnutie a rozhodnutie RP/64/2011, pričom v neskoršom je informácia zobrazená spolu 7\nsekúnd a v napádanom rozhodnutí 3 sekundy). Z odôvodnenia Rady nie je zrejmé, aké kritériá používa\npre stanovenie dostatočnej dĺžky zobrazenia informácie (je zrejmé, že dĺžka zobrazenia informácie, by\nmohla pravdepodobne byť rozhodujúca pre posúdenie dostatočnosti zobrazenia). Poukázal na postup\nRady v konaniach 136-PLO/O-1248/2011 (RZK/48/2011) a 253-PLO/O-2096/2011 (RZK/64/2011), v\nktorých Rada rozhodla o zastavení konania, pričom skutkový priebeh bol takmer totožný s napádaným\nrozhodnutím. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutia o zastavení konania podľa § 30 ods. l písm. h/\nzákona č. 308/2000 Z. z. neboli odôvodnené, nie je zrejmé, z akého dôvodu Rada v určitých prípadoch\nzastaví konanie a v určitých prípadoch udelí pokutu. Takýmto konaním Rada podľa navrhovateľa popiera\njeden zo základných princípov právneho štátu, a to princíp právnej istoty. Vysielateľ nevie z rozhodnutia\nRady určiť, prečo v predmetnej veci rozhodla o uložení sankcie a v inej podobnej, skutkovo takmer\ntotožnej konanie zastavila.\nNavrhovateľ poukázal i na to, že správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia tvrdí, že v čase 2\naž 3 sekúnd nebolo možné prečítať informáciu v zmysle § 33 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.\nz., avšak toto svoje tvrdenie nepodložil vykonaním dôkazu a ani iným spôsobom, a preto ho nemožno\npovažovať za preukázané, nemožno ho preskúmať, pričom Rada poukázala na skutočnosť, že nie\nje možné v priebehu 2 až 3 sekúnd vnímať/prečítať zobrazenú informáciu (výzvu) až v odôvodnení\nrozhodnutia. Tento postup Rady predstavuje podľa navrhovateľa vadu konania, ktorá mohla mať vplyv\nna zákonnosť napádaného rozhodnutia, nakoľko účastník sa nemal možnosť vyjadriť k tomuto tvrdeniu\nRady v priebehu správneho konania, a teda nemal možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia (§ 33\nods. 2 správneho poriadku). Citujúc rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn.\n4So/226/2004 navrhovateľ poukázal taktiež na to, že skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre\n\norgán, ktorý ho vydal, nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov\nkonania, najmä ak sa ním účastníkovi ukladá konkrétna povinnosť. Vzhľadom na vyššie uvedené vyslovil\nnázor, že odvysielaná informácia bola obsahovo jednoznačná a zrozumiteľná, dôvody uvedené Radou\nv rozhodnutí považoval za výklad nad rámec zákona, bez opory v zákone. V prípade úspechu uplatnil\nnáhradu trov „odvolacieho“ konania.\nNa nariadenom pojednávaní právny zástupca navrhovateľa poukázal tiež na skutočnosť, že\n„rozhodnutia Rady v ďalších 13 -ich prípadoch boli zrušené z dôvodu, že Rada neprihliadla na\nskutočnosť, že išlo o pokračujúci správny delikt“. Na otázku zo strany súdu nevedel „presne určiť, či voči\nnavrhovateľovi sa vedie konanie o administratívnom trestaní v inej obdobnej veci“.\nOdporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému opravnému prostriedku navrhla rozhodnutie\nRady potvrdiť s poukazom na príslušné právne predpisy a riadne zistený skutkový stav veci. Zotrvala na\ndôvodoch svojho rozhodnutia nesúhlasiac s tvrdeniami navrhovateľa uvedenými v odvolaní, majúc za to,\nže výzva na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej informácii\npre používateľov liekov pribalenej k lieku nebola v uvedenom šote zrozumiteľná a jednoznačná. Na\npodporu svojho tvrdenia taktiež poukázala na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr.\nvo veciach sp. zn. 3Sž/11/2008, 3Sž/52/2009 a 2Sž/3/2009), ktorými najvyšší súd potvrdil rozhodnutia\nodporkyne ukladajúce vysielateľom sankciu za porušenie § 33 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z. z. (teraz\n§ 33 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z.), a v ktorých bol výrok rozhodnutia ukladajúci sankciu za\nporušenie predmetného ustanovenia formulovaný v rovnakom rozsahu ako v prípade preskúmavaného\nrozhodnutia ako vecne správne. Na základe vyššie uvedeného mala odporkyňa za to, že ako príslušný\nsprávny orgán v dostatočnej miere zistila skutkový stav veci, na ktorý správne aplikovala relevantné\nustanovenia zákona. Ďalej mala za to, že jej rozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené v § 47\nzákona č. 71/1967 Zb., nevykazuje formálne ani logické nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza\nzo skutkového stavu zisteného v zmysle ustanovení zákona č. 71/1967 Zb., ako aj že navrhovateľ nebol\nna svojich právach ukrátený rozhodnutím ani postupom správneho orgánu, a že napadnuté rozhodnutie\na postup je v súlade so zákonom, a preto navrhla, aby najvyšší súd v súlade s § 250q ods. 2 O.s.p.\nnapadnuté rozhodnutie zo dňa 21. júna 2011 č. RP/55/2011 ako právne správne potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení\ns § 64 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne v rozsahu a z\ndôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu\nodporkyne, obrazovo-zvukovým záznamom, ako aj s obsahom písomných podaní účastníkov konania\na po vypočutí ich zástupcov na pojednávaní súdu dňa 18. júla 2012 dospel k záveru, že opravný\nprostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.\nZ obsahu administratívneho spisu, ako aj po oboznámení sa s obsahom obrazovo-zvukového záznamu\nreklamného šotu najvyšší súd zistil, že navrhovateľ odvysielal v rámci televíznej programovej služby\nJOJ dňa 14.2.2011 o cca 18:08:44 hod. - 18:08:46 hod. reklamný šot na liek Ibalgin Fast, na záver\nktorého bola odvysielaná textová informácia: ,,Ibalgin Fast je liek na vnútorné použitie. Obsahuje liečivo\nibuprofen-lyzinát. Čítajte pozorne písomnú informáciu pre používateľov. O použití lieku sa poraďte s\nlekárom alebo lekárnikom.“ Uvedená textová informácia bola odvysielaná v spodnej časti obrazovky,\npričom text zobrazený v troch riadkoch v časovom rozsahu cca 2 až 3 sekundy, bol menšej veľkosti a\nbol mierne rozmazaný, v dôsledku čoho bol slabšie čitateľný. Písmená textu výzvy boli menej výraznej\nfarby ako všetky ostatné texty na obrazovke, zobrazené na bledom sivo-bielom pozadí, čo tiež sťažovalo\nich čitateľnosť.\nPodľa § 33 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. vysielaná reklama na lieky okrem liekov\npodľa odseku 3 a § 31a ods. 10 musí byť rozoznateľná, nezaujatá, pravdivá a overiteľná a musí\nzodpovedať požiadavke ochrany jednotlivca pred poškodením. Reklama musí obsahovať jednoznačnú\na zrozumiteľnú výzvu na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej\ninformácii pre používateľov liekov pribalenej k lieku.\n\nPodľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom\nalebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie - pokutu.\nPodľa § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. sankciu podľa odseku 1 písm. d/ rada uloží, ak\nvysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie, poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie\nalebo právnická osoba alebo fyzická osoba podľa § 2 ods. 3 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu\nrady opakovane porušila povinnosť. Rada uloží pokutu bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola\nporušená povinnosť uložená v § 19. Rada môže uložiť pokutu aj bez predchádzajúceho upozornenia,\nak bola porušená povinnosť uložená v § 16 ods. 2 písm. a/ a c/, ods. 3 písm. k/, § 20 ods. 1 a 3, § 30,\nako aj v prípade vysielania bez oprávnenia [§ 2 ods. 1 písm. b/] alebo prevádzkovania retransmisie bez\noprávnenia [§ 2 ods. 1 písm. e/].\nPodľa § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. pokutu rada určí podľa závažnosti veci, spôsobu, trvania\na následkov porušenia povinnosti, miery zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania,\nposkytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné\nobohatenie a sankciu, ktorú už prípadne uložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom\nv rámci vlastného samoregulačného systému.\nPodľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej\nslužby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3.319 € do 165.969 € a vysielateľovi rozhlasovej\nprogramovej služby od 497 € do 49.790 €, ak porušil podmienky na vysielanie mediálnej komerčnej\nkomunikácie vrátane reklamy a telenákupu.\nPodľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný\npredpis o správnom konaní okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49,\n53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní.\nPodľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a\nostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.\nPodľa § 47 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní rozhodnutie musí obsahovať výrok,\nodôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom\nkonania vyhovuje v plnom rozsahu.\nPodľa § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní výrok obsahuje rozhodnutie vo veci\ns uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o\npovinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na\nplnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný právny\npredpis.\nZ dikcie ustanovenia § 33 ods. 4 písm. a/, b/ zákona č. 308/2000 Z. z. vyplývajú zákonné podmienky\nna vysielanie reklamy na lieky. Vysielaná reklama na lieky musí byť rozoznateľná, nezaujatá, pravdivá\na overiteľná a musí zodpovedať požiadavke ochrany jednotlivca pred poškodením. Reklama musí\nobsahovať jednoznačnú a zrozumiteľnú výzvu na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku\nobsiahnutého v písomnej informácii pre používateľov liekov pribalenej k lieku, ako aj odporúčanie poradiť\nsa o použití lieku s osobou oprávnenou predpisovať alebo vydávať lieky.\nSenát najvyššieho súdu po oboznámení sa s obsahom obrazovo-zvukového záznamu predmetnej\nreklamy mal preukázané, že reklama síce obsahovala písomnú výzvu na pozorné prečítanie informácie\npre používateľa, ako aj odporúčanie poradiť sa o použití lieku s lekárom alebo lekárnikom, avšak na\nzáklade skutkových zistení, z ktorých vyplýva, že výzva danej reklamy bola zobrazená len vizuálne na\nspodnom okraji obrazovky, text výzvy bol menšej veľkosti, mierne rozmazaný, písmená textu boli menej\n\nvýraznej farby ako ostatná časť reklamného šotu, výzva bola zobrazená v troch riadkoch v časovom\nrozmedzí cca 2 až 3 sekundy, taktiež zastáva názor, že vzhľadom na krátkosť času a s prihliadnutím na\nspôsob a kvalitu zobrazenia, nebolo umožnené ani priemernému divákovi prečítať celé poučenie výzvy\npredmetnej reklamy. Z uvedených dôvodov najvyšší súd v danej veci dospel k záveru, že posudzovaná\nreklama na predmetný liek nesplnila podmienky stanovené zákonom č. 308/2000 Z. z. na vysielanie\nreklamy na lieky, keďže neobsahovala jednoznačnú a zrozumiteľnú písomnú výzvu ani výzvu v ústnej\nforme tak, ako to stanovuje § 33 ods. 4 písm. a/ citovaného zákona.\nSenát najvyššieho súdu v tejto súvislosti dáva navrhovateľovi do pozornosti, že pokiaľ v danom prípade\nzvolil ako vysielateľ vizuálnu formu výzvy, bolo jeho povinnosťou zabezpečiť kritériá jednoznačnosti a\nzrozumiteľnosti tejto výzvy na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku obsiahnutého v\npísomnej informácii pre používateľov liekov pribalenej k lieku, ktorú povinnosť si však nesplnil, keďže\nvzhľadom na dĺžku textu, ako aj na formu zobrazenia výzvy, uvedenú výzvu nemožno považovať za\njednoznačnú a zrozumiteľnú, pretože vzhľadom na spôsob a časový okamih jej zobrazenia, nebolo\nmožné prečítať celý text informácie určenej pre diváka, plne ho vnímať a porozumieť mu. Aby bolo možné\nvýzvu v predmetnej reklame považovať za jednoznačnú a zrozumiteľnú, musela by byť zrealizovaná\nv čitateľnejšej forme a samotný text by musel byť na obrazovke zobrazený dlhšie, prípadne by mala\nbyť výzva zrealizovaná v inej forme a to zvukovej, s poukazom na to, že reklama musí obsahovať\nvýzvu, ktorá musí byť formulovaná jasne, stručne a pritom prezentovaná určite, aby spĺňala požiadavky\nustanovenia § 33 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z., zároveň tak, aby divák mohol bez\npochybností poznať cieľ výzvy. Uvedené kritériá jednoznačnosti a zrozumiteľnosti a teda aj presnosti\nvýzvy posudzovaný reklamný šot však nenaplnil.\nPodľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie\ndruhej hlavy s výnimkou § 250a O.s.p.\nZ dispozičnej zásady, ktorou sa súd v správnom súdnictve riadi, vyplýva navrhovateľovi (§ 249 ods. 2\nO.s.p. v spojení s § 250l O.s.p.), zákonná povinnosť uviesť v opravnom prostriedku, okrem všeobecných\nnáležitostí podania (§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O.s.p.), aj rozsah, v ktorom rozhodnutie napáda. Nestačí\nlen všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený.\nSúd nevyhľadáva za účastníka konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré\npodľa § 249 ods. 2 O.s.p. majú tvoriť obsah opravného prostriedku a určovať rozsah preskúmavania\nzákonnosti súdom (bližšie pozri R 58/2001).\nZ koncentračnej zásady obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku v ustanovení § 250h ods. 1 za\nbodkočiarkou, vyplýva, že rozsah napadnutia administratívneho rozhodnutia je možné rozšíriť len v\nlehote podľa § 250b O.s.p. a v konaní podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§§\n250l a nasl.) podľa § 250m ods. 2 v spojení s § 250l ods. 2.\nVzhľadom k uvedenému pokiaľ právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní súdu žiadal zohľadniť\nskutočnosť, že v posudzovanej veci išlo o pokračujúci správny delikt, senát najvyššieho súdu dáva do\npozornosti, že povinnosťou navrhovateľa bolo domáhať sa aplikácie inštitútu pokračujúceho správneho\ndeliktu v rámci opravného prostriedku s tým, že súčasne bol povinný presne identifikovať všetky ďalšie\nskutky. Navrhovateľ v opravnom prostriedku netvrdil, že v danom prípade ide o pokračujúci správny\ndelikt a ani na pojednávaní súdu jeho právny zástupca nevedel uviesť, či voči navrhovateľovi sa vedie\nkonanie o administratívnom trestaní v inej obdobnej veci, pričom zástupca odporkyne uviedol, že podľa\njeho vedomia vo všetkých konaniach, v ktorých rozhodnutia Rady boli zrušené a vrátené, sú ukončené a\nboli vydané nové rozhodnutia o uložení sankcie. Z uvedených dôvodov senát najvyššieho súdu nemohol\nprihliadnuť na tvrdenia prednesené právnym zástupcom navrhovateľa na pojednávaní súdu.\nNajvyšší súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku navrhovateľa, ktorou namietal, že výrok\nnapadnutého rozhodnutia neobsahuje skutkovú vetu, ktorá by určila, v čom presne došlo k porušeniu\n\nzákona zo strany vysielateľa. Podľa názoru senátu najvyššieho súdu z výroku napadnutého rozhodnutia\nje zrejmé, akú zákonnú povinnosť navrhovateľ porušil a kedy a akým konaním bola porušená. Skutok\nformulovaný vo výroku napadnutého rozhodnutia je dostatočne konkretizovaný na to, aby nemohol byť\nzamenený s iným a tým výrok rozhodnutia spĺňa požiadavku určitosti, jasnosti a stručnosti.\nPokiaľ právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní súdu poukázal na to, že najvyšší súd v obdobných\nveciach rozhodol tak, že preskúmavané rozhodnutia Rady zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie z\ndôvodu nepreskúmateľnosti, neurčitosti a nejasnosti výroku napádaného rozhodnutia, keď Rada vo\nvýroku rozhodnutia náležitým spôsobom neuviedla skutkovú vetu, čím vysielateľ porušil zákonnom\nstanovenú povinnosť a súčasne poukázal na to, že rozhodnutia Rady v ďalších 13 prípadoch boli\nzrušené z dôvodu, že Rada neprihliadla na skutočnosť, že išlo o pokračujúci správny delikt, najvyšší súd\npovažoval jeho tvrdenia za právne irelevantné pre posúdenie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia\nv danej veci. Neurčitosť, nejasnosť a nezrozumiteľnosť výroku administratívneho rozhodnutia je takou\nvadou rozhodnutia, ktorá má za následok jeho nezákonnosť. Súd v rámci súdneho prieskumu posudzuje\nzákonnosť napádaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu samostatne vzhľadom na všetky\nkonkrétne skutočnosti posudzovaného prípadu. Skúma, či výrok administratívneho rozhodnutia o\nuložení sankcie spĺňa náležitosti v súlade s § 47 ods. 2 správneho poriadku a na základe analógie\nlegis, či spĺňa náležitosti v zmysle trestnoprávnej úpravy zodpovednosti za spáchanie deliktu (napr. § 77\nzákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov). Kritériá určitosti a zrozumiteľnosti\nvýroku rozhodnutia o vyslovení viny a o uložení sankcie za spáchanie trestného ako aj administratívneho\ndeliktu sledujú rovnaký cieľ a to, aby páchateľ nemohol byť uznaný vinným a potrestaný za zhodný skutok\ndvakrát. Senát najvyššieho súdu v danom prípade z dôvodov uvedených vyššie i vzhľadom na uvedené\npovažuje výrok napadnutého rozhodnutia Rady za dostatočne určitý a zrozumiteľný tak, aby nemohol\nbyť zameniteľný s iným skutkom. V danej veci nebolo možné prihliadať na právne závery vyslovené\nnajvyšším súdom v rozsudkoch, ktorými boli zrušené rozhodnutia rady v obdobných prípadoch, pretože\ndôvodom pre zrušenie rozhodnutí Rady boli splnené podmienky pre posudzovanie administratívnej\nzodpovednosti vysielateľa za pokračujúci správny delikt, pričom v danom prípade zo skutkových zistení\nvyplýva, že nejde o pokračujúci delikt.\nNajvyšší súd taktiež nepovažoval za dôvodné námietky navrhovateľa ohľadom nepreukázania\nskutkového stavu veci a nemožnosti vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Z administratívneho spisu\nodporkyne vyplýva, že obsahuje obrazovo-zvukový záznam a aj jeho popis/prepis, s ktorými dôkazmi\nsa mohol navrhovateľ v správnom konaní oboznámiť, keďže správnym orgánom bol náležite vyzvaný a\npoučený aj o práve vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, avšak svoje práva v správnom konaní nevyužil.\nZ uvedených dôvodov najvyšší súd nezistil zákonný dôvod na zrušenie rozhodnutia odporkyne z\ndôvodov namietaných navrhovateľom, že výrok rozhodnutia neobsahuje skutkovú vetu. Poukazuje na\nto, že tak ako je už uvedené vyššie, výrok napadnutého rozhodnutia odporkyne obsahuje akú zákonnú\npovinnosť navrhovateľ porušil a kedy a akým konaním navrhovateľa bola povinnosť porušená, t.j. opis\nskutku aj s presným časovým vymedzením, kedy sa posudzovaný skutok stal. Najvyšší súd dospel\nk záveru, že výrok preskúmavaného rozhodnutia obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle § 47\nods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, vrátane skutkovej vety a preto sa s argumentáciou\nnavrhovateľa nestotožnil.\nKeďže v rozsahu navrhovateľom vymedzených odvolacích dôvodov nebolo zistené pochybenie pri\naplikácii relevantných zákonných ustanovení, Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie\nuvedené napadnuté rozhodnutie Rady podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.\nO náhrade trov konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.\ntak, že navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože v konaní nemal úspech.\nO povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za podaný opravný prostriedok vo výške 66 € rozhodol\nsúd podľa § 2 ods. 4 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z\nregistra trestov v znení neskorších predpisov, z dikcie ktorého vyplýva, že poplatníkom je tiež ten, kto\n\npodal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Výška poplatku\nbola určená podľa položky č. 10 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č.\n71/1992 Zb.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}}