{"guid": "9ee49dcb-283f-4c00-ad24-cad2ca5b9347:67efbd26-211f-4f4b-be50-b15c18307165", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:9011010158.1", "spisova_znacka": "2Sž/25/2011", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sž/25/2011 z 15. 2. 2012", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15. februára 2012, sp. zn. 2Sž/25/2011, ECLI:SK:NSSR:2012:9011010158.1", "identifikacne_cislo": "9011010158", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "sudca_id": 248, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-singerova-248", "datum_vydania": "2012-02-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-33.odsek-4.pismeno-a", "nazov": "§ 33 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-33.odsek-4.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-64.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-64.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-64"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/209-1992/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-122.odsek-10", "nazov": "§ 122 ods. 10 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-122.odsek-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-122"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-33", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-64", "/SK/ZZ/1992/209#paragraf-6", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-122"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/67efbd26-211f-4f4b-be50-b15c18307165", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9011010158.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9011010158.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9011010158.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sž/25/2011\n9011010158\n15. 02. 2012\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2012:9011010158.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa:\nMARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s.r.o., Bratislavská č. 1/A, Bratislava, IČO: 31 444 873, zastúpeného Mgr.\nZuzanou Zlámalovou, advokátkou a konateľkou spoločnosti ADVOKÁT ZLÁMALOVÁ ZUZANA, s.r.o.,\nso sídlom Trnavská č. 11, Bratislava, proti odporcovi: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova\nč. 8, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. RP/32/2011 zo 7. júna 2011, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporcu č. RP/32/2011 zo 7. júna 2011 z r u š u j e a\nvec mu vracia na ďalšie konanie.\nOdporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 313,70 € na účet advokátskej\nkancelárie ADVOKÁT ZLÁMALOVÁ ZUZANA, s.r.o., Bratislava, vedený vo H., a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/\nXXXX do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nRozhodnutím uvedeným vo výroku tohto rozsudku odporca - Rada pre vysielanie a retransmisiu (ďalej\nlen „Rada“) ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1, písm. g/ zákona č. 308/2000 Z. z.\no vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách (ďalej len „zákon č.\n308/2000 Z. z.“) o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov postupujúc podľa § 71 zákona\nč. 308/2000 Z. z., podľa § 64 ods. 1 písm. d/ a § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. uložil\nnavrhovateľovi pokutu vo výške 3.320 € za porušenie povinnosti uvedenej v § 33 ods. 4 písm. a/ zákona\nč. 308/2000 Z. z. tým, že dňa 12.2.2011 o cca 18:35 hod. odvysielal v rámci televíznej programovej\nslužby TV MARKÍZA reklamný šot na liek Mucoplant Spitzwegerich Hustensaft, pri ktorom nezabezpečil,\naby reklama na liek obsahovala jednoznačnú a zrozumiteľnú výzvu na pozorné prečítanie poučenia\no správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej informácii pre používateľov lieku pribalenej k lieku.\nĎalej vo výroku rozhodnutia uviedol, že podľa § 64 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z. z. „uložením sankcie\nnezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila,“ a že v zmysle § 67 ods. 16 zákona č.\n308/2000 Z. z. je pokuta splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia splatnosti rozhodnutia a je potrebné\nju uhradiť na účet: 7000088921/8180, VS 3211, KS 6548.\nSvoje rozhodnutia Rada odôvodnila, okrem iného, vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami,\npísomným prepisom/popisom uvedeného reklamného šotu na liek Mucoplant Spitzwegerich Hustensaft\na písomným vyjadrením navrhovateľa s konštatovaním, že navrhovateľ odvysielaním reklamných\nšotov na uvedený liek nezohľadnil, aby text obsahoval zákonom požadovanú výzvu. Podľa Rady\npredmetná výzva bola zrealizovaná iba vizuálne, text na spodnom okraji obrazovky bol menšej veľkosti\n\na rozmazaný, v dôsledku čoho bol slabo čitateľný, aj keď jeho písmená boli čiernej farby, zobrazené na\nbielom pozadí; bol zobrazený v jednom riadku, v časovom rozsahu cca 2 až 3 sekundy.\nPokiaľ ide o výšku pokuty, poukázala Rada na to, že navrhovateľ bol od účinnosti zákona č. 308/2000\nZ. z. sankcionovaný za porušenie ustanovenia § 33 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z. z. (v súčasnosti § 33\nods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z.) v minulosti, a boli mu právoplatne uložené sankcie - upozornenie na\nporušenie zákona rozhodnutím, pokuty 3.320 eur a pokuta 4.000 eur.\nRada pri určovaní pokuty za porušenie povinnosti ustanovenej v § 33 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000\nZ. z. vzala do úvahy najmä závažnosť správneho deliktu, trvanie správneho deliktu, predmetný rozsah\na dosah vysielania, mieru zavinenia, následky a spôsob porušenia povinnosti. Taktiež argumentovala\nobjektívnou zodpovednosťou navrhovateľa za správny delikt.\nProti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v súlade s § 250l a nasl. Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „OSP“) na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) v zákonnej lehote\nopravný prostriedok (označený ako odvolanie) domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci odporcovi\nna ďalšie konanie, respektíve, pri potvrdení rozhodnutia najvyšším súdom, žiadal o adekvátne zníženie\nvýšky finančnej sankcie namietajúc, že konanie správneho orgánu predchádzajúce rozhodnutiu trpí\ntakými vadami, ktoré mali vplyv na zákonnosť, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, je nezrozumiteľné, neurčité, nemá dostatok dôvodov, a preto je nepreskúmateľné a\nnezákonné. Uviedol, že reklamný spot bol rozoznateľný, teda bolo zrejmé, že sa jedná o reklamu,\nnezaujatý, teda sa nevenoval porovnávaniu predmetu reklamy s inými produktmi, neobsahoval\nvyjadrenia obzvlášť vyzdvihujúce vlastnosti produktu, neprimerane produkt nepropagoval, pravdivý,\nneobsahoval pravdu skresľujúce informácie, všetky informácie obsiahnuté v reklamnom spote sú\ndostupné a ľahko verifikovateľné. Ďalej uviedol, že vo výrokovej časti absentuje popis, na základe\nktorého by bolo zrejmé a nespochybniteľné, že dňa 12.2.2011 o cca 18:35 hod. počas vysielania\nreklamného spotu na liek Mucoplant Spitzwegerich Hustensaft, nedošlo k odvysielaniu jednoznačnej a\nzrozumiteľnej výzvy na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej\ninformácii pre používateľov liekov pribalenej k lieku. Podľa tvrdenia navrhovateľa z výrokovej časti\nrozhodnutí nie je zrejmé, akým spôsobom prišlo k porušeniu zákonom stanovenej povinnosti, v čom\nspočívala nezrozumiteľnosť a v čom spočívala nejednoznačnosť preskúmavaného poučenia. Podľa\nnázoru navrhovateľa vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia správneho orgánu musí byť\nšpecifikované tak, aby nemohlo byť zamenené s iným konaním, v danom prípade s inými výrokmi, pričom\ntáto miera podrobnosti je nesporná pre celé sankčné konanie z dôvodu zamedzenia dvojitého postihu\npre ten istý skutok, z dôvodu vylúčenia prekážky veci už rozhodnutej, pre potreby určenia rozsahu\ndokazovania a v neposlednej rade pre zaistenie riadneho práva na obhajobu. V tomto smere poukázal aj\nna rozhodnutia tak Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj Najvyššieho správneho súdu Českej\nrepubliky. K výške uložených sankcií uviedol, že sú neprimerane vysoké, nemajúce oporu vo vykonanom\ndokazovaní ani v zákone a nespĺňajú funkciu výchovnú ani preventívnu. Vzhľadom na vyššie uvedené\nnavrhovateľ prezentoval názor, že odvysielaná informácia bola obsahovo jednoznačná a zrozumiteľná\na že divák bol jednoznačne, zrozumiteľne a v súlade so zákonom informovaný. Pre prípad úspechu si\nuplatnil náhradu trov konania.\nRada (odporca) v písomnom vyjadrení k podanému opravnému prostriedku uviedla, že navrhuje\nnapadnuté rozhodnutie potvrdiť s poukazom na príslušné právne predpisy a riadne zistený skutkový\nstav veci. Zotrvala na dôvodoch svojich rozhodnutí nesúhlasiac s tvrdeniami navrhovateľa uvedenými v\nodvolaní, majúc za to, že výzva na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku obsiahnutého\nv písomnej informácii pre používateľov liekov pribalenej k lieku nebola v uvedenom šote zrozumiteľná\na jednoznačná. Uviedla, že pri posudzovaní skutkového stavu v danom správnom konaní vychádzala\nz právnych záverov vyslovených v rozsudkoch najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sž 52/2009 a sp. zn. 2 Sž\n3/2009 v skutkovo obdobných prípadoch vo veci porušenia § 33 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z. z. (teraz §\n33 ods. 4 písm. a/ uvedeného zákona), ktoré rozsudky sú navrhovateľovi známe, nakoľko nimi najvyšší\nsúd potvrdil rozhodnutia ukladajúce sankciu priamo navrhovateľovi. Na základe uvedeného má odporca\nza to, že ako príslušný správny orgán v dostatočnej miere zistil skutkový stav veci, na ktorý správne\naplikoval relevantné ustanovenia zákona; napadnuté rozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené v §\n\n47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj\n„správny poriadok“), nevykazuje formálne ani logické nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza zo\nskutkového stavu zisteného v zmysle ustanovení zákona č. 71/1967 Zb.; navrhovateľ nebol na svojich\nprávach ukrátený rozhodnutím ani postupom správneho orgánu; napadnuté rozhodnutie a postup je v\nsúlade so zákonom a navrhuje, aby najvyšší súd v súlade s § 250q ods. 2 OSP napadnuté rozhodnutie\nč. RP/32/2011 zo 7. júna 2011 ako právne správne potvrdil. Na ústnom pojednávaní zástupca odporcu\npoukázal aj na potvrdzujúce rozsudky najvyššieho súdu zo 17. januára 2012 sp. zn. 3 Sž 20/2011 a sp.\nzn. 3 Sž 22/2011.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 2 písm. a/\nOSP a § 64 ods. 5 a 6 zákona č. 308/2000 Z. z.) preskúmal rozhodnutie odporcu v rozsahu opravného\nprostriedku v zmysle ustanovení tretej hlavy piatej časti OSP, vec prejednal na ústnom pojednávaní (§\n250q ods. 1 OSP) dňa 15. februára 2012 v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právnej zástupkyne (§\n250g ods. 2 v spojení s § 250l ods. 2 OSP), oboznámil sa s vyjadreniami účastníkov, ako aj s obsahom\nadministratívneho spisu č. 275-PLO/O-2406/2011 a dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu je potrebné\nzrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie pre procesné i hmotnoprávne pochybenia, a to nedostatočne\nformulovaný výrok rozhodnutia a porušenie zásad správneho trestania.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP).\nV prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti\nneprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy piatej časti OSP (§\n250l ods. 1 OSP).\nPodľa § 2501 ods. 2 OSP pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie\ndruhej hlavy s výnimkou § 250a.\nPodľa § 250i ods. 2 OSP v spojení s § 2501 ods. 2 OSP ak správny orgán podľa osobitného zákona\nrozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných\na obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto\nrozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo\nskutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo\nvykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy.\nCitované ustanovenie § 250i ods. 2 OSP je faktickou transpozíciou požiadavky tzv. „plnej jurisdikcie“ ako\natribútu práva na spravodlivý proces. Súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových\notázkach len tým, čo tu zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu\na hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne a\nnezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení urobených správnym orgánom, a ak pritom\nzistí skutkové či (procesné) právne deficity, môže reagovať jednak tým, že uloží správnemu orgánu ich\nodstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám.\nPodľa § 33 ods. 4, písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii vysielaná reklama na lieky okrem liekov\npodľa odseku 3 a § 31a ods. 10 musí byť rozoznateľná, nezaujatá, pravdivá a overiteľná a musí\nzodpovedať požiadavke ochrany jednotlivca pred poškodením. Reklama musí obsahovať jednoznačnú\na zrozumiteľnú výzvu na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej\ninformácii pre používateľov liekov pribalenej k lieku.\nPodľa § 64 ods. 1, 2, 3 zákona o vysielaní a retransmisii za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom\nalebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: upozornenie na porušenie zákona, odvysielanie\noznamu o porušení zákona, pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,\npokutu, odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.\n\nSankciu podľa odseku 1 písm. d/ rada uloží, ak vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie, poskytovateľ\naudiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo právnická osoba alebo fyzická osoba podľa § 2\nods. 3 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu rady opakovane porušila povinnosť. Rada uloží pokutu\nbez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 19. Rada môže uložiť\npokutu aj bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 16 ods. 2 písm.\na/ a c/, ods. 3 písm. k/, § 20 ods. 1 a 3, § 30, ako aj v prípade vysielania bez oprávnenia (§ 2 ods. 1\npísm. b/) alebo prevádzkovania retransmisie bez oprávnenia (§ 2 ods. 1 písm. e/).\nPokutu rada určí podľa závažnosti veci, spôsobu, trvania a následkov porušenia povinnosti, miery\nzavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania, poskytovania audiovizuálnych mediálnych\nslužieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne\nuložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom v rámci vlastného samoregulačného\nsystému.\nPodľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej\nprogramovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3.319 € do 165.969 € a vysielateľovi\nrozhlasovej programovej služby od 497 € do 49.790 €, ak porušil podmienky na vysielanie mediálnej\nkomerčnej komunikácie vrátane reklamy a telenákupu.\nPodľa § 71 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje\nvšeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších\npredpisov - správny poriadok) okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a §\n49, 53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní.\nPodľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a\nprávnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\nPodľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\nPodľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v preskúmavanej veci dospel k záveru, že správny orgán v predmetnej\nveci náležite nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem, z ktorých dôvodov napadnuté\nrozhodnutie žalovaného správneho orgánu nie je možné považovať za súladné so zákonom.\nPorovnaním opravného prostriedku a obsahu administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že medzi\núčastníkmi nie je sporné, že navrhovateľ dňa 12.2.2011 o cca 18:35 hod. odvysielal reklamný šot na\nliek Mucoplant Spitzwegerich Hustensaft, ktorý Rada nepovažovala za zrozumiteľné a jednoznačné\nz dôvodu, že zákonom požadovaná výzva bola zrealizovaná iba vizuálne, text na spodnom okraji\nobrazovky bol menšej veľkosti a rozmazaný, v dôsledku čoho bol slabo čitateľný, aj keď jeho písmená\nboli čiernej farby, zobrazené na bielom pozadí; bol zobrazený v jednom riadku, v časovom rozsahu cca\n2 až 3 sekundy.\nVychádzajúc z čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen ,,dohovor“), z Odporúčania výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách\nschváleného Výborom ministrov 13. februára 1991 (ďalej aj „odporúčanie o správnych sankciách“) ako\naj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976)\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zastáva názor, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne\ndelikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému\nrežimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú\nzakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu,\nvoči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č.\n6 odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach\nsprávnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77)31\naj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. Nemožno pritom opomenúť, že hranice medzi trestnými\ndeliktami, za ktoré ukladá trest súd a správnymi deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú\nurčené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi.\nPrávna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné\nčiny, priestupky, iné správne delikty, ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty\nporiadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny\nzákona takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti\nje miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných\nsprávnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť\n(výstižne to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve\npriestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom\nza určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého\ntypu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky,\niné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či\nuž ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda\nreflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia,\nči naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách,\nvoľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti\npostihu delikventa.\nZ týchto hľadísk je potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta\nv rozhodnutí. Zákonná úprava je jednoznačná pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretože\npodľa trestného zákona musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to\nnielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením\nmiesta, času a spôsobu spáchania, poprípade i iných skutočností potrebných, aby skutok nemohol\nbyť zamenený i iným. U priestupkoch je obdobná právna úprava. Výrok rozhodnutia o priestupku\nmusí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času jeho spáchaniu, vyslovenie viny, druh a\nvýmeru sankcie. Široká oblasť iných správnych deliktov však takéto jednoznačné vymedzenie výroku\nrozhodnutia nemá. Odkazuje sa len na správny poriadok (§ 47 ods. 2 správneho poriadku), čo však\nneznamená, že pri iných správnych deliktoch táto požiadavka dodržaná byť nemusí.\nPodľa § 47 ods. 2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia\nprávneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy\nkonania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí\npre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia než ustanovuje osobitný zákon.\nI keď citované zákonné ustanovenie explicitne neprikazuje, že výrok rozhodnutia musí obsahovať vecné,\nčasové a miestne určenia konania, z ktorého správny delikt vyplýva, je nespochybniteľné, že vo výroku\nrozhodnutia o správnom delikte musí vymedzenie predmetu konania spočívať v špecifikácii deliktu tak,\naby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je z ustanovenia § 47 ods.\n2 správneho poriadku nesporne priamo vyvoditeľný.\nV rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch,\nje nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len\nkonkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania,\nprípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s\niným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia\n\nprekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej,\npre určenie rozsahu dokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané\nrozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé\nskutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny\nskutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o\ntom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti\nrozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov\nkonania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť\nrozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli\nuložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou.\nZáver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie iného správneho deliktu (z hľadiska vecného, časového\na miestneho) plne korešponduje i medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky. Je potrebné\npripomenúť, že i na rozhodovanie o iných správnych deliktoch dopadajú požiadavky čl. 6 ods. 1\ndohovoru. Keď dohovor v článku 6 ods. 1 uvádza ,,akékoľvek trestné obvinenie“, je potrebné poskytnúť\nzáruku tomu, kto je obvinený v trestnom konaní ako aj v správnom konaní pre podozrenie zo spáchania\nsprávneho deliktu. Takto vykladá dohovor stabilne i judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a\nrovnako judikoval Ústavný súd Slovenskej republiky (pozri napr. nález sp. zn. III ÚS 2310/2010-38 zo\ndňa 25. augusta 2010).\nZ uvedeného potom treba vyvodiť, že výrok rozhodnutia o inom správnom delikte musí obsahovať popis\nskutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i uvedenie iných skutočností,\nktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený iným. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti\ndo výroku svojho rozhodnutia, podstatne poruší ustanovenie o správnom konaní (§ 47 ods. 2 správneho\nporiadku.).\nPodľa názoru najvyššieho súdu zo znenia výroku napadnutého rozhodnutia nevyplýva dostatočný\nopis skutku, ktorým sa navrhovateľ dopustil porušenia právnej povinnosti ustanovenej v § 33 ods. 4\npísm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z., za ktoré porušenie mu Rada uložila pokutu, keď v prejednávaných\nrozhodnutiach len konštatuje, že porušenia právnej povinnosti sa dopustil tým, že v určený deň\na hodiny odvysielal v rámci televíznej programovej služby TV Markíza reklamný šot na označené\nlieky, „pri ktorom nezabezpečil, aby reklama na liek obsahovala jednoznačnú a zrozumiteľnú výzvu\nna pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej informácii pre\npoužívateľov lieku pribalenej k lieku“. Skutok, ktorým navrhovateľ „nezabezpečil, aby reklama na\nliek obsahovala jednoznačnú a zrozumiteľnú výzvu na pozorné prečítanie poučenia o správnom\npoužití lieku obsiahnutého v písomnej informácii pre používateľov lieku pribalenej k lieku“ vo výroku\nsúdom preskúmavaného rozhodnutia absentuje. Uvedená skutočnosť v zmysle posudzovaných hľadísk\nuvedených vyššie spôsobuje nepresnosť a neurčitosť výroku napadnutého rozhodnutia a má za\nnásledok nezákonnosť rozhodnutia pre jeho nepreskúmateľnosť.\nV tejto súvislosti najvyšší súd dáva do pozornosti, že pokiaľ aj odporca v preskúmavanom rozhodnutí v\nodôvodnení podrobne opísal skutok, ktorým sa mal navrhovateľ pri jednotlivých reklamách lieku dopustiť\nporušenia § 33 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. a konštatoval dôvody, pre ktoré mal za to,\nže navrhovateľ sa týmto skutkom dopustil porušenia právnej povinnosti, opis skutku porušenia právnej\npovinnosti v odôvodnení rozhodnutia nemôže zhojiť jeho absenciu vo výroku rozhodnutia.\nNajvyšší súd k poukazu odporcu na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach sp.\nzn. 3Sž/52/2009 a 2Sž/3/2009 uvádza, že vzhľadom na zvýšené nároky na rozhodovanie v sankčných\nveciach, ako aj dnes už jednoznačnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva i Súdneho dvora\nEurópskej únie, a tiež judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky, ako najvyšší orgán súdnej moci v Slovenskej republike z pohľadu princípu predvídateľnosti\npráva, ktorý je neopomenuteľným komponentom princípu právnej istoty, ako jedného zo znakov\nprávneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) nesporne svojou rozhodovacou činnosťou\nmusí zohľadňovať aj rozhodovaciu činnosť vyššie uvedených súdnych inštitúcií a túto musí rešpektovať\n\naj správny orgán pri rozhodovaní o administratívnej sankcii. To platí aj vo vzťahu k potvrdzujúcim\nrozsudkom najvyššieho súdu zo 17. januára 2012 sp. zn. 3 Sž 20/2011 a sp. zn. 3 Sž 22/2011.\nS poukazom na vyššie uvedené najvyšší súd opätovne dáva do pozornosti, že v správnom trestaní je\nnutné rešpektovať základné princípy trestania, medzi ktoré patrí aj princíp zákonnosti (legality), ktorý\nje spojený s uplatnením zásady nullum crimen sine lege (žiadny trestný čin bez zákona), nulla poena\nsine lege (žiadny trest bez zákona), z ktorej taktiež vyplýva neprípustnosť analógie v neprospech\npáchateľa. Tento princíp je zakotvený aj v čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky, pričom táto ústavná\nochrana sa týka nielen trestného konania, ale je potrebné ju aplikovať aj v konaní o správnych\ndeliktoch. Podmienky trestnej (aj deliktuálnej) zodpovednosti a ukladania sankcií sa nesmú rozširovať\nprostredníctvom analógie a páchateľa možno postihnúť len trestom, ktorý výslovne ustanovuje zákon.\nV danom prípade za porušenie povinnosti stanovenej právnym predpisom podľa § 33 ods. 4 písm. a/\nzákona č. 308/2000 Z. z. Rada môže uložiť pokutu od 3.319 € do 165.969 €. Rada rozširujúcim výkladom,\nkeď zmysel právnej normy vyložila širšie vzhľadom na to, že sa jedná o pokračovací správny delikt s\npoukazom na čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky a trestný zákon č. 300/2005 Z. z., dospela k záveru,\nže za každý jednotlivý odvysielaný reklamný šot na lieky v rámci televíznej programovej služby TV\nMarkíza je možné uložiť samostatné pokuty. Takýto rozširujúci výklad v danom prípade vedie k porušeniu\nprincípu zákonnosti, pretože ak sa navrhovateľ dopustil pokračujúceho správneho deliktu, zákon nedáva\nmožnosť Rade uložiť pokutu za každý jednotlivý odvysielaný reklamný šot na liek.\nJudikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (pozri napr. sp. zn. 3 Sžn 68/2004, 3Sž 85/2007, 8Sžo\n28/2007, 8Sžo 147/2008, 2 Sžf 9/2010, 2 Sžf 21/2010 a 2 Sžf 44/2011) je jednotná v tom, že tieto princípy\nsa v správnom trestaní v plnom rozsahu aplikujú a že trestanie za správne delikty (priestupky, správne\ndelikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému\nrežimu ako trestný postih za trestné činy. Z tohto hľadiska treba vykladať aj všetky záruky, ktoré sa\nposkytujú obvinenému z trestného činu. Hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd\na deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie\nsú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi. Z týchto dôvodov nemožno akceptovať ani námietku\nodporcu (uvedenú v jeho vyjadrení z 13.12.2011 podanom k veci sp. zn. 6 Sž 19, 23 a 27/2011), že na\nporušenie zásad správneho trestania súd môže prihliadnuť len na námietku navrhovateľa.\nV administratívnom trestaní treba rešpektovať Odporúčanie výboru ministrov [Rady Európy (91)] z 13.\nfebruára 1991 (relative aux sanctions administratives), podľa ktorého pre ukladanie administratívnych\nsankcií platia analogicky zásady ukladania sankcií trestných s tým, že správny (administratívny) postih\nprotiprávneho chovania možno uplatniť len v primeranej lehote.\nKeďže administratívne trestanie má aj podľa štrasburskej judikatúry trestnoprávny charakter, treba\nvychádzať z Ústavy Slovenskej republiky (čl. 50) a analogicky aj z Trestného zákona.\nNa rozdiel od Trestného zákona, právne predpisy, ktoré zakotvujú skutkové podstaty správnych deliktov\nneupravujú postup správnych orgánov pri postihu za pokračovací delikt. Pri pokračovacom správnom\ndelikte pri nedostatku špeciálnej úpravy je potrebné použiť „analogiae legis\" § 122 ods. 10 zákona č.\n300/2005 Z. z..\nNa základe analógie teda v danom prípade treba aplikovať pravidlá pre triedenie trestných činov z\nčasového hľadiska, t. j. správny orgán uloží za viaceré čiastkové útoky jednu sankciu podľa ustanovení\nvzťahujúcich sa na správny delikt.\nRozhodujúcim znakom pokračovania v trestnom čine je, že jednotlivé útoky, z ktorých každý napĺňa\nznaky toho istého trestného činu sú po subjektívnej stránke spojené jedným a tým istým zámerom\npáchateľa v tom význame, že už od počiatku zamýšľa aspoň v hrubých rysoch aj ďalšie útoky, a\nže po objektívnej stránke sa jednotlivé útoky javia ako postupné realizovanie tohto jediného zámeru.\nPokračovanie v trestnom čine pritom vyžaduje aj blízku súvislosť v čase a predmete útoku. Aj keď časovú\n\nsúvislosť nemožno presne ohraničiť, spravidla pôjde o niekoľko dní, týždňov či mesiacov. Spomenutá\nčasová súvislosť je z objektívneho hľadiska najvýznamnejšia (pozri napr. Uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 2Tz 32/2005).\nPodľa § 122 ods. 10 zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov za pokračovací trestný čin sa\npovažuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových\nútokov sa posudzuje ako jeden trestný čin. Pokračovací trestný čin je charakterizovaný troma znakmi,\nktoré musia byť splnené súčasne:\n1. rovnaká skutková podstata trestného činu (v uvedenom prípade porušenie § 33 ods. 4 písm. a/ zákona\nč. 308/2000 Z. z.),\n2. všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť (v uvedenom prípade ochrana\njednotlivca pred poškodením),\n- v čase (v uvedenom prípade 7. januára 2011 o 20:32 hod.,18. decembra o 21:29 hod., 22. januára\n2011 o 21:53 hod.,13. januára 2011 o 21.29 hod.),\n- v spôsobe ich spáchania (v uvedenom prípade navrhovateľ nezabezpečil, aby reklama na liek\nobsahovala jednoznačnú a zrozumiteľnú výzvu na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku\nobsiahnutého v písomnej informácii pre používateľov lieku pribalenej k lieku),\n3. subjektívna súvislosť najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin (v uvedenom\nprípade navrhovateľom odvysielané reklamné šoty).\nNa základe analógie teda v danom prípade sa jedná o 1. porušenie § 33 ods. 4 písm. a/ zákona č.\n308/2000 Z. z. (rovnaká skutková podstata), 2. ochranu jednotlivca pred poškodením - 12. februára 2011\no cca 18:35 hod. navrhovateľ nezabezpečil, aby reklama na liek obsahovala jednoznačnú a zrozumiteľnú\nvýzvu na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej informácii pre\npoužívateľov lieku pribalenej k lieku (objektívna súvislosť, čas a spôsob spáchania); a 3. odvysielanie\nreklamného šotu navrhovateľom (jednotiaci zámer vysielateľa spáchať uvedený správny delikt).\nPodľa najvyššieho súdu touto zásadou sa správny orgán pri rozhodovaní a ukladaní sankcií za nimi\nzistené správne delikty neriadil.\nKonajúci správny orgán mal postupovať pri zistení, objasnení, konaní a sankcionovaní v súlade s\nplatnými ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších\npredpisov, na ktorý odkazuje § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. a pre prípad nedostatku špeciálnej\nzákonnej úpravy sankcionovanie je potrebné posúdiť analogicky podľa § 122 ods. 10 zákona č. 300/2005\nZ. z..\nVychádzajúc z uvedeného, z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok vo veci\nBeian v. Rumunsko č.1 zo dňa 6. decembra 2007), ako aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky týkajúcej sa predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a princípu, že v rovnakých podmienkach sa\nmusí dať rovnaká odpoveď (napr. nález sp. zn. III. ÚS 192/06 z 3. novembra 2006), treba prihliadnuť\nna skutočnosť, že rozhodujúcu interpretáciu príslušných ustanovení zákona č. 308/2000 Z. z. a zákona\nč. 300/2005 Z. z. a vyhodnotenie doteraz „zisteného“ stavu veci vo vzťahu k prejednávanej veci\na preskúmavaným rozhodnutím správneho orgánu stanovil už Najvyšší súd Slovenskej republiky\nrozsudkom sp. zn. 8 Sž 18, 22, 23, 24/2011 zo dňa 24. novembra 2011 a sp. zn. 6 Sž 19, 23, 27/2011\nzo dňa 14. decembra 2011 v právnej veci navrhovateľa MARKÍZA - SLOVAKIA, s.r.o. a MAC TV, s.r.o.,\nv ktorých išlo o rovnakú skutkovú vec.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 OSP a §\n250j ods. 2 písm. e/ a ods. 3 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nV ďalšom konaní bude hlavnou úlohou odporcu spojiť príslušné správne konania a na zistený skutkový\nstav vydať jedno rozhodnutie s dostatočne presným opísaním skutku vo výroku rozhodnutia a uložiť\n\njednu pokutu. Tiež bude úlohou odporcu jasne určiť kritériá používané pre stanovenie dostatočnej dĺžky\nzobrazenia informácie a určiť hranice, v ktorých by sa mal trestaný vysielateľ v budúcnosti pohybovať.\nPri novom prejednaní veci je správny orgán viazaný právnym názorom súdu (§ 250r OSP).\nO náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa ustanovenia § 250l ods. 2 a § 250k ods. l OSP tak,\nže úspešnému navrhovateľovi priznal právo na ich náhradu v sume 313,70 €, ktorá suma pozostáva z\nnáhrady za 2 úkony právnej služby vykonané v roku 2011 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie\nžaloby) 1 úkon á 123,50 € plus 2x režijný paušál á 7,21 € + 20% DPH 52,30 € (§ 11 ods. 4 , § 14 ods.\n1 písm. a/ a b /, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.\n655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov). Náhradu trov konania je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi na účet právnej zástupkyne\nnavrhovateľa v lehote uvedenej vo výroku tohto rozsudku (§ 149 ods. 1 OSP a § 160 ods. 1 veta prvá\nOSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}