{"guid": "79596959-32c6-419b-b5c9-3a7ef4c1006b:def40c35-660a-43d3-ac0b-994c43131aae", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:9011010153.1", "spisova_znacka": "2Sž/24/2011", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sž/24/2011 z 15. 2. 2012", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15. februára 2012, sp. zn. 2Sž/24/2011, ECLI:SK:NSSR:2012:9011010153.1", "identifikacne_cislo": "9011010153", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Štefan Juhás", "sudca_id": 339, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stefan-juhas-339", "datum_vydania": "2012-02-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308", "nazov": "zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/308-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-33.odsek-4.pismeno-a", "nazov": "§ 33 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-33.odsek-4.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-64.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-64.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-64"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-64.odsek-5", "nazov": "§ 64 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-64.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-64"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-122.odsek-10", "nazov": "§ 122 ods. 10 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-122.odsek-10", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-122"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-33", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-64", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-122", "/SK/ZZ/1992/209#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/def40c35-660a-43d3-ac0b-994c43131aae", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9011010153.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9011010153.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9011010153.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sž/24/2011\n9011010153\n15. 02. 2012\nJUDr. Alena Poláčková\nECLI:SK:NSSR:2012:9011010153.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Poláčkovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci navrhovateľa:\nMAKRÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o., Bratislavská č. 1/a, Bratislava, zastúpeného: Mgr. Zuzana Zlámalová,\nadvokátka a konateľka spoločnosti ADVOKÁT ZLÁMALOVÁ ZUZANA, s.r.o., so sídlom Trnavská č.\n11, Bratislava, proti odporcovi: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova č. 8, Bratislava, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. RP/42/2011 zo 7. júna 2011, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporcu č. RP/42/2011 zo 7. júna 2011 z r u š u j e a\nvec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nOdporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 313,70 € na účet právneho\nzástupcu navrhovateľa, vedený vo N., a.s., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX do 3 dní odo dňa právoplatnosti\nrozsudku.\nodôvodnenie:\nRozhodnutím č. RP/42/2011 zo 7. júna 2011 odporca ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 až 3 a § 5\nods. 1 písm. g) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o\ntelekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysielaní a retransmisii“) postupom\npodľa § 71 zákona o vysielaní a retransmisii rozhodol, že navrhovateľ porušil povinnosť uloženú mu v\n§ 33 ods. 4 písm. a) zákona o vysielaní a retransmisii tým, že odvysielal v rámci televíznej programovej\nslužby TV MARKÍZA 31. decembra 2010 o cca 18:11 hod. a 22. januára 2011 o cca 20:11 hod. reklamný\nspot na liek Muconasal plus, pri ktorom nezabezpečil, aby reklama na liek obsahovala jednoznačnú a\nzrozumiteľnú výzvu na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej\ninformácii pre používateľov lieku pribalenej k lieku, za čo mu uložil podľa § 64 ods. 1 písm. d) a § 67\nods. 5. písm. a) zákona o vysielaní a retransmisii pokutu vo výške 3.320 €.\nSvoje rozhodnutie odporca odôvodnil, okrem iného, vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami,\npísomným prepisom uvedeného reklamného šotu na liek Muconasal plus a písomným vyjadrením\nnavrhovateľa s konštatovaním, že navrhovateľ odvysielaním reklamného spotu na vyššie uvedený liek\nnezohľadnil, aby text obsahoval zákonom požadovanú výzvu. Podľa odporcu, z jeho rozhodovacej\npraxe, ako aj z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vyplýva,\nže pokiaľ je vysielateľom zvolené vizuálne spracovanie predmetnej výzvy, je potrebné, aby text takejto\nvýzvy bol dostatočne dlho prítomný na televíznej obrazovke, a dostatočne výrazný a čitateľný, aj s\nprihliadnutím na jeho grafické spracovanie a pozadie, na ktorom je zobrazený, tak, aby bolo možné,\npri (normálnych) priemerných schopnostiach čítania prečítať celý text výzvy počas doby, po ktorú je\nzobrazený na obrazovke. Jednoznačná a zrozumiteľná výzva je podľa názoru odporcu taká, ktorá\nnevyžaduje zvláštne sústredenie sa priemerne vnímavého diváka, konkrétne, pokiaľ je zvolené vizuálne\n\nspracovanie, musí byť text výzvy dostatočne výrazný a čitateľný a musí byť na obrazovke zobrazený\ndostatočne dlhú dobu, tak aby aj pri bežnej (priemernej) rýchlosti čítania bol jej text čitateľný.\nPredmetná výzva bola zrealizovaná iba vizuálne, textom na spodnom okraji obrazovky, ktorý sa počas\nvysielania predmetného šotu objavil jedenkrát v dĺžke trvania cca 3 sekundy.\nText predmetnej výzvy bol bielej farby a počas trvania výzvy bol zobrazený na modrom pozadí, bol\nmenšej veľkosti (najmä v porovnaní s názvom lieku na škatuľke, so sloganom nad škatuľkou a s textom\ninformujúcim o obsahu škatuľky) a informácia o vlastnostiach lieku Muconasal plus obsahujúca aj výzvu\nna pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku v podobe textovej informácie, cit.: „Liek na\nvonkajšie použitie. Pozorne čítajte písomnú informáciu pre používateľa. O najvhodnejšom použití sa\nporaďte so svojím lekárom alebo v lekárni.“, bola zobrazená na dvoch riadkoch, v časovom rozmedzí\ncca 3 sekundy.\nOdporca preto dospel k záveru, že vzhľadom na krátkosť času, po ktorý bol vyššie uvedený text\nzobrazený a na skutočnosť, že text výzvy bol zobrazený menším písmom, nebolo ani priemerne\nvnímavému divákovi umožnené prečítať celé znenie textu výzvy, v dôsledku čoho predmetná výzva\nnebola jednoznačná a zrozumiteľná. Poukázal pritom na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.\n3Sž/11/2008, 3Sž/52/2009 ako aj 2Sž/3/2009.\nPokiaľ ide o výšku pokuty, poukázal na to, že navrhovateľ bol od účinnosti zákona o vysielaní a\nretransmisii sankcionovaný za porušenie ustanovenia § 33 ods. 5 zákona o vysielaní a retransmisii (v\nsúčasnosti § 33 ods. 4 zákona o vysielaní a retransmisii) už v minulosti niekoľkokrát a boli mu právoplatne\nuložené sankcie (rozhodnutím č. RL/47/2008 z 23. septembra 2008 - upozornenie na porušenie zákona,\nrozhodnutím č. RP/21/2009 zo 7. júla 2009 - pokuta 3.320 € a rozhodnutím č. RP/30/2009 z 25. augusta\n2009 - pokuta 4.000 €).\nOdporca pri určovaní pokuty za porušenie povinnosti ustanovenej v § 33 ods. 4 písm. a) zákona\no vysielaní a retransmisii argumentoval objektívnou zodpovednosťou navrhovateľa za správny delikt\na vzal do úvahy najmä závažnosť správneho deliktu, mieru zavinenia, rozsah a dosah vysielania,\ntrvanie, spôsob a následky porušenia povinností. Keďže zo skutkového stavu nevyplýva, že pri naplnení\nskutkovej podstaty správneho deliktu došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia, uvedená skutočnosť\nv konečnom dôsledku nemala vplyv na určenie výšky pokuty.\nProti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v súlade s § 250l a nasl. Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „OSP“) v zákonnej lehote opravný prostriedok domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci\nodporcovi na ďalšie konanie, respektíve, pri potvrdení rozhodnutia najvyšším súdom, žiadal o adekvátne\nzníženie výšky finančnej sankcie namietajúc, že konanie správneho orgánu predchádzajúce rozhodnutiu\ntrpí takými vadami, ktoré mali vplyv na zákonnosť, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, je nezrozumiteľné, neurčité, nemá dostatok dôvodov, a preto je nepreskúmateľné a\nnezákonné.\nPodľa navrhovateľa reklamný spot bol rozoznateľný, teda bolo zrejmé, že sa jedná o reklamu, nezaujatý,\nteda sa nevenoval porovnávaniu predmetu reklamy s inými produktmi, neobsahoval vyjadrenia obzvlášť\nvyzdvihujúce vlastnosti produktu, neprimerane produkt nepropagoval, pravdivý, neobsahoval pravdu\nskresľujúce informácie, overiteľný, všetky informácie obsiahnuté v reklamnom spote sú dostupné a ľahko\nverifikovateľné.\nĎalej uviedol, že vo výrokovej časti absentuje presný, jednoznačný, pravdivý a nezameniteľný popis\nskutku, ktorým bola naplnená skutková podstata správneho deliktu, na základe ktorého by bolo zrejmé\na nespochybniteľné, že 31. decembra 2010 o cca 18:11 hod. a 22. januára 2011 o cca. 20:11 hod.\npočas vysielania reklamného spotu na liek Muconasal plus nedošlo k odvysielaniu jednoznačnej a\nzrozumiteľnej výzvy na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej\ninformácii pre používateľov liekov pribalenej k lieku. Podľa tvrdenia navrhovateľa z výrokovej časti\nrozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom prišlo k porušeniu zákonom stanovenej povinnosti, v čom\nspočívala nezrozumiteľnosť a v čom spočívala nejednoznačnosť preskúmavaného poučenia.\n\nPodľa názoru navrhovateľa vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia správneho orgánu\nmusí byť špecifikované tak, aby nemohlo byť zamenené s iným konaním, v danom prípade s inými\nvýrokmi, pričom táto miera podrobnosti je nesporná pre celé sankčné konanie z dôvodu zamedzenia\ndvojitého postihu pre ten istý skutok, z dôvodu vylúčenia prekážky veci už rozhodnutej, pre potreby\nurčenia rozsahu dokazovania a v neposlednej rade pre zaistenie riadneho práva na obhajobu. V\ntomto smere poukazoval na rozhodnutia tak Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj Najvyššieho\nsprávneho súdu Českej republiky.\nK výške uložených sankcií uviedol, že sú neprimerane vysoké, nemajúce oporu vo vykonanom\ndokazovaní ani v zákone a nespĺňajú funkciu výchovnú ani preventívnu.\nVzhľadom na vyššie uvedené bol navrhovateľ toho názoru, že odvysielaná informácia bola obsahovo\njednoznačná a zrozumiteľná a že divák bol jednoznačne, zrozumiteľne a v súlade zo zákonom\ninformovaný.\nPre prípad úspechu si uplatnil náhradu trov konania.\nOdporca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému opravnému prostriedku z 9. septembra 2011\nuviedol, že navrhuje napadnuté rozhodnutie potvrdiť s poukazom na príslušné právne predpisy a\nriadne zistený skutkový stav veci. Zotrval na dôvodoch svojho rozhodnutia nesúhlasiac s tvrdeniami\nnavrhovateľa uvedenými v odvolaní, majúc za to, že výzva na pozorné prečítanie poučenia o správnom\npoužití lieku odvysielaná v reklamnom šote na liek Muconasal plus nebola jednoznačná a zrozumiteľná\na pripomenul, že v napadnutom rozhodnutí nebola spochybnená pravdivosť, overiteľnosť alebo\nnezaujatosť odvysielaných informácií, ale za nezákonný považoval spôsob zobrazenia výzvy - slabú\nčitateľnosť zobrazeného textu, v zmysle § 33 ods. 4 písm. a) zákona o vysielaní a retransmisii, čo bolo\npodľa jeho názoru vo výroku napadnutého rozhodnutia jasne uvedené.\nPreto námietky navrhovateľa týkajúce sa zrozumiteľnosti a jednoznačnosti výzvy považoval odporca za\nzavádzajúce. Podľa názoru odporcu správny delikt bol vo výroku dostatočne definovaný a jeho podrobný\npopis je obsiahnutý, v súlade so zákonom, v odôvodnení rozhodnutia.\nPokiaľ ide o výšku uloženej sankcie, odporca poukázal na to, že navrhovateľ bol už v minulostí\nsankcionovaný za spáchanie skutkovo obdobných správnych deliktov. Na základe vykonaného\nkontrolného monitoringu bolo začatých voči navrhovateľovi viacero správnych konaní v súvislosti s\nmožným porušením § 33 ods. 4 písm. a) zákona o vysielaní a retransmisii, ktorých počet zodpovedal\nmnožstvu zistených možných porušení zákona. Vzhľadom na skutočnosť, že pri väčšine týchto\nsprávnych konaní odporca skonštatoval, že došlo k porušeniu zákona (21), čo len odzrkadľuje stav a\nobsah vysielania, prihliadol na túto skutočnosť pri rozhodovaní o výške sankcie. Napriek tomu uložil\nnavrhovateľovi sankciu v minimálnej výške, keď súhrnná výška sankcií za všetky správne konania (podľa\nnavrhovateľa ide o sumu 73.040 €) nedosahuje ani polovicu hornej hranice zákonom stanovenej sadzby,\nktorú umožňuje uložiť zákon o vysielaní a retransmisii za jedno porušenie predmetného ustanovenia.\nVzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je odporca presvedčený, že sankcia uložená napadnutým\nrozhodnutím je riadne odôvodnená, má oporu v zákone, aj vo vykonanom dokazovaní.\nNa ústnom pojednávaní sa zástupca odporcu vyjadril k námietke navrhovateľa k určitosti skutku\nuvedeného vo výroku tak, že vo výroku rozhodnutí je presne uvedené miesto a čas porušenia zákona,\nako aj veta, ktorá skutok popisuje, a ktorá taktiež nie je zameniteľná, pričom opätovne poukázal na\njudikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v zhora uvedených veciach, v ktorých bolo rozhodnuté\nobdobne ako v danej veci, pričom Rada sa riadila aj v tejto preskúmavanej veci pri formulovaní výroku\nsvojho rozhodnutia právnym názorom najvyššieho súdu vysloveným v uvedených rozsudkoch. Taktiež\npoukázal na rozsudky najvyššieho súdu vo veciach sp. zn. 3 Sž 20/2011 a 22/2011.\nNa základe vyššie uvedeného mal odporca za to, že ako príslušný správny orgán v dostatočnej miere\nzistil skutkový stav veci, na ktorý správne aplikoval relevantné ustanovenia zákona. Ďalej mal za to, že\njeho rozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené v § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „správny poriadok“), nevykazuje formálne\nani logické nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza zo skutkového stavu zisteného v zmysle\n\nustanovení zákona č. 71/1967 Zb., a že navrhovateľ nebol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\nani postupom správneho orgánu, a že napadnuté rozhodnutie a postup je v súlade so zákonom a\nnavrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s § 250q ods. 2 OSP napadnuté rozhodnutie\nč. RP/42/2011 zo 7. júna 2011, ako vecne správne a zákonné potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 2 písm. a/\nOSP a § 64 ods. 5 a 6 zákona o vysielaní a retransmisii) preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu\nv rozsahu opravného prostriedku v zmysle ustanovení tretej hlavy piatej časti OSP, vec prejednal na\nústnom pojednávaní (§ 250q ods. 1 OSP) 15. februára 2011 v neprítomnosti navrhovateľa a jeho\nprávneho zástupcu (§ 250g ods. 2 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP), oboznámil sa s vyjadreniami\núčastníkov, včítane vyjadrenia odporcu z 9. septembra 2011, ako aj s obsahom administratívneho spisu\nč. 158-PLO/O-1621/2011 a dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť\nna ďalšie konanie pre procesné i hmotnoprávne pochybenia, a to nedostatočne formulovaný výrok\nrozhodnutia a porušenie zásad správneho trestania.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP).\nV prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti\nneprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy piatej časti OSP (§\n250l ods. 1 OSP).\nPodľa § 2501 ods. 2 OSP pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie\ndruhej hlavy s výnimkou § 250a.\nPodľa § 250i ods. 2 OSP v spojení s § 2501 ods. 2 OSP ak správny orgán podľa osobitného zákona\nrozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných\na obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto\nrozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo\nskutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo\nvykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy.\nCitované ustanovenie § 250i ods. 2 OSP je faktickou transpozíciou požiadavky tzv. „plnej jurisdikcie“ ako\natribútu práva na spravodlivý proces. Súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových\notázkach len tým, čo zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu\na hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne a\nnezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení urobených správnym orgánom, a ak pritom\nzistí skutkové či (procesné) právne deficity, môže reagovať jednak tým, že uloží správnemu orgánu ich\nodstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám.\nPodľa § 33 ods. 4 písm. a) zákona o vysielaní a retransmisii vysielaná reklama na lieky okrem liekov\npodľa odseku 3 a § 31a ods. 10 musí byť rozoznateľná, nezaujatá, pravdivá a overiteľná a musí\nzodpovedať požiadavke ochrany jednotlivca pred poškodením. Reklama musí obsahovať jednoznačnú\na zrozumiteľnú výzvu na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej\ninformácii pre používateľov liekov pribalenej k lieku.\nPodľa § 64 ods. 1, 2, 3 zákona o vysielaní a retransmisii za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom\nalebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: upozornenie na porušenie zákona, odvysielanie\noznamu o porušení zákona, pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,\npokutu, odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.\nSankciu podľa odseku 1 písm. d) rada uloží, ak vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie, poskytovateľ\naudiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo právnická osoba alebo fyzická osoba podľa § 2\n\nods. 3 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu rady opakovane porušila povinnosť. Rada uloží pokutu\nbez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 19. Rada môže uložiť\npokutu aj bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 16 ods. 2 písm.\na/ a c/, ods. 3 písm. k/, § 20 ods. 1 a 3, § 30, ako aj v prípade vysielania bez oprávnenia (§ 2 ods. 1\npísm. b/) alebo prevádzkovania retransmisie bez oprávnenia (§ 2 ods. 1 písm. e/).\nPokutu rada určí podľa závažnosti veci, spôsobu, trvania a následkov porušenia povinnosti, miery\nzavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania, poskytovania audiovizuálnych mediálnych\nslužieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne\nuložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom v rámci vlastného samoregulačného\nsystému.\nPodľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej\nprogramovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3.319 € do 165.969 € a vysielateľovi\nrozhlasovej programovej služby od 497 € do 49.790 €, ak porušil podmienky na vysielanie mediálnej\nkomerčnej komunikácie vrátane reklamy a telenákupu.\nPodľa § 71 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje\nvšeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších\npredpisov - správny poriadok) okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a §\n49, 53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní.\nPodľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a\nprávnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\nPodľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\nPodľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v preskúmavanej veci dospel k záveru, že správny orgán v predmetnej\nveci náležite nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem, z ktorých dôvodov napadnuté\nrozhodnutie žalovaného správneho orgánu nie je možné považovať za súladné so zákonom.\nPorovnaním opravného prostriedku a obsahu administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že medzi\núčastníkmi nie je sporné, že navrhovateľ 31. decembra 2010 o cca 18:11 hod. a 22. januára 2011 o\ncca. 20:11 hod., odvysielal v rámci televíznej programovej služby TV Markíza reklamný šot na liek s\nnázvom Muconasal plus, ktorý odporca nepovažoval za zrozumiteľný a jednoznačný z dôvodu, že text\nbol zobrazený v dvoch riadkoch, v časovom rozmedzí 1x cca 3 sekundy, malými písmenami bielou farbou\nna modrom podklade a bol zobrazený len v dolnej časti obrazovky.\nVychádzajúc z čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen ,,Dohovor“), z Odporúčania výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách\nschváleného Výborom ministrov 13. februára 1991 (ďalej len „Odporúčanie“) ako aj z judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976) najvyšší\nsúd zastáva názor, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a\nsprávne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za\ntrestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a\ntrestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná\n\nadministratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 Odporúčania, podľa ktorej\nje nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk\nspravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77)31 aj pevne zavedené záruky v trestnom\nkonaní. Nemožno pritom opomenúť, že hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a\nsprávnymi deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu\na nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi.\nPrávna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné\nčiny, priestupky, iné správne delikty, ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty\nporiadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny\nzákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti\nje miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných\nsprávnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť\n(výstižne to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve\npriestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom\nza určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého\ntypu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky,\niné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či\nuž ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda\nreflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia,\nči naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách,\nvoľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti\npostihu delikventa.\nZ týchto hľadísk je potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta\nv rozhodnutí. Zákonná úprava je jednoznačná pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretože\npodľa trestného zákona musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to\nnielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením\nmiesta, času a spôsobu spáchania, poprípade i iných skutočností potrebných, aby skutok nemohol\nbyť zamenený s iným. Pri priestupkoch je obdobná právna úprava. Výrok rozhodnutia o priestupku\nmusí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času jeho spáchania, vyslovenie viny, druh a\nvýmeru sankcie. Široká oblasť iných správnych deliktov však takéto jednoznačné vymedzenie výroku\nrozhodnutia nemá. Odkazuje sa len na správny poriadok (§ 47 ods. 2 správneho poriadku), čo však\nneznamená, že pri iných správnych deliktoch táto požiadavka dodržaná byť nemusí.\nPodľa § 47 ods. 2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia\nprávneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy\nkonania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí\npre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia než ustanovuje osobitný zákon.\nI keď citované zákonné ustanovenie explicitne neprikazuje, že výrok rozhodnutia musí obsahovať vecné,\nčasové a miestne určenia konania, z ktorého správny delikt vyplýva, je nespochybniteľné, že vo výroku\nrozhodnutia o správnom delikte musí vymedzenie predmetu konania spočívať v špecifikácii deliktu tak,\naby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je z ustanovenia § 47 ods.\n2 správneho poriadku nesporne priamo vyvoditeľný.\nV rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch,\nje nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len\nkonkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania,\nprípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s\niným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia\nprekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej,\npre určenie rozsahu dokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané\nrozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé\nskutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny\n\nskutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o\ntom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti\nrozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov\nkonania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť\nrozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli\nuložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou.\nZáver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie iného správneho deliktu (z hľadiska vecného, časového\na miestneho) plne korešponduje s medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky. Je potrebné\npripomenúť, že i na rozhodovanie o iných správnych deliktoch dopadajú požiadavky čl. 6 ods. 1\nDohovoru. Keď Dohovor v článku 6 ods. 1 uvádza ,,akékoľvek trestné obvinenie“, je potrebné poskytnúť\nzáruku tomu kto je obvinený v trestnom konaní ako aj v správnom konaní pre podozrenie zo spáchania\nsprávneho deliktu. Takto vykladá dohovor stabilne i judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a\nrovnako judikoval Ústavný súd Slovenskej republiky (pozri napr. nález sp. zn. III ÚS 2310/2010-38 z 25.\naugusta 2010).\nZ uvedeného potom treba vyvodiť, že výrok rozhodnutia o inom správnom delikte musí obsahovať popis\nskutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i uvedenie iných skutočností,\nktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený iným. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti\ndo výroku svojho rozhodnutia, podstatne poruší ustanovenie o správnom konaní (§ 47 ods. 2 správneho\nporiadku).\nPodľa názoru najvyššieho súdu zo znenia výroku napadnutého rozhodnutia nevyplýva dostatočný opis\nskutku, ktorým sa navrhovateľ dopustil porušenia právnej povinnosti ustanovenej v § 33 ods. 4 písm. a)\nzákona o vysielaní a retransmisii, za ktoré porušenie mu odporca uložil pokutu, keď v prejednávanom\nrozhodnutí len konštatuje, že porušenia právnej povinnosti sa dopustil tým, že v určený deň a hodinu\nodvysielal v rámci televíznej programovej služby TV Markíza reklamný šot na označený liek, „pri ktorom\nnezabezpečil, aby reklama na liek obsahovala jednoznačnú a zrozumiteľnú výzvu na pozorné prečítanie\npoučenia o správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej informácii pre používateľov liekov pribalenej\nk lieku“. Skutok, ktorým navrhovateľ „nezabezpečil, aby reklama na liek obsahovala jednoznačnú a\nzrozumiteľnú výzvu na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej\ninformácii pre používateľov liekov pribalenej k lieku“ vo výroku súdom preskúmavaného rozhodnutia\nabsentuje.\nVyššie uvedená skutočnosť v zmysle posudzovaných hľadísk uvedených vyššie spôsobuje nepresnosť\na neurčitosť výroku napadnutých rozhodnutí, majúce za následok nezákonnosť rozhodnutí pre ich\nnepreskúmateľnosť.\nV tejto súvislosti najvyšší súd dáva do pozornosti, že pokiaľ aj odporca v preskúmavanom rozhodnutí v\nodôvodnení podrobne opísal skutok, ktorým sa mal navrhovateľ pri jednotlivých reklamách lieku dopustiť\nporušenia § 33 ods. 4 písm. a) zákona o vysielaní a retransmisii a konštatoval dôvody, pre ktoré mal\nza to, že navrhovateľ týmto skutkom sa porušenia právnej povinnosti dopustil, opis skutku porušenia\nprávnej povinnosti v odôvodnení rozhodnutia nemôže zhojiť jeho absenciu vo výroku rozhodnutia.\nNajvyšší súd k poukazu odporcu na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn.\n3Sž/11/2008 a 3Sž/52/2009, či 2Sž/3/2009 uvádza, že vzhľadom na zvýšené nároky na rozhodovanie\nv sankčných veciach, ako aj dnes už jednoznačnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\ni Súdneho dvora Európskej únie, a tiež judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky, ako najvyšší orgán súdnej moci v Slovenskej republike z pohľadu princípu\npredvídateľnosti práva, ktorý je neopomenuteľným komponentom princípu právnej istoty, ako jedného\nzo znakov právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) nesporne svojou rozhodovacou\nčinnosťou musí zohľadňovať aj rozhodovaciu činnosť vyššie uvedených súdnych inštitúcií a túto musí\nrešpektovať aj správny orgán pri rozhodovaní o administratívnej sankcii.\n\nS poukazom na vyššie uvedené najvyšší súd opätovne dáva do pozornosti, že v správnom trestaní je\nnutné rešpektovať základné princípy trestania, medzi ktoré patrí aj princíp zákonnosti (legality), ktorý\nje spojený s uplatnením zásady nullum crimen sine lege (žiadny trestný čin bez zákona), nulla poena\nsine lege (žiadny trest bez zákona), z ktorej taktiež vyplýva neprípustnosť analógie v neprospech\npáchateľa. Tento princíp je zakotvený aj v čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky, pričom táto ústavná\nochrana sa týka nielen trestného konania, ale je potrebné ju aplikovať aj v konaní o správnych\ndeliktoch. Podmienky trestnej (aj deliktuálnej) zodpovednosti a ukladania sankcií sa nesmú rozširovať\nprostredníctvom analógie a páchateľa možno postihnúť len trestom, ktorý výslovne ustanovuje zákon.\nV danom prípade, za porušenie povinnosti stanovenej právnym predpisom podľa § 33 ods. 4 písm.\na) zákona o vysielaní a retransmisii, odporca môže uložiť pokutu od 3.319 € do 165.969 €. Odporca\nrozširujúcim výkladom, keď zmysel právnej normy vyložil širšie vzhľadom na to, že sa jedná o\npokračovací správny delikt s poukazom na čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky a trestný zákon č.\n300/2005 Z. z., dospel k záveru, že za každý jeden odvysielaný reklamný šot na rôzne druhy liekov,\nnakoľko, ako bolo uvedené vyššie, v rozhodnom období odporca zistil u navrhovateľa až 21 prípadov\nodvysielania rovnakého druhu reklamy na lieky v rámci televíznej programovej služby TV Markíza,\nje možné uložiť samostatné pokuty. Takýto rozširujúci výklad v danom prípade vedie k porušeniu\nprincípu zákonnosti, pretože ak sa navrhovateľ dopustil pokračujúceho správneho deliktu, zákon nedáva\nmožnosť odporcovi uložiť pokutu za každý jednotlivý odvysielaný reklamný šot na liek.\nJudikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (pozri napr. sp. zn. 3 Sžn 68/2004, 3 Sž 85/2007, 8\nSžo 28/2007, 8 Sžo 147/2008) je jednotná v tom, že tieto princípy sa v správnom trestaní v plnom rozsahu\naplikujú a že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty\nfyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Z\ntohto hľadiska treba vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému z trestného činu. Hranice\nmedzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne\norgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi. Z\ntýchto dôvodov nemožno akceptovať ani námietku odporcu, že na porušenie zásad správneho trestania\nsúd môže prihliadnuť len na námietku navrhovateľa.\nV administratívnom trestaní treba rešpektovať Odporúčanie výboru ministrov [Rady Európy (91)] z 13.\nfebruára 1991 (relative aux sanctions administratives), podľa ktorého pre ukladanie administratívnych\nsankcií platia analogicky zásady ukladania sankcií trestných s tým, že správny (administratívny) postih\nprotiprávneho chovania možno uplatniť len v primeranej lehote.\nKeďže administratívne trestanie má aj podľa štrasburskej judikatúry trestnoprávny charakter, treba\nvychádzať z Ústavy Slovenskej republiky (čl. 50) a analogicky aj z Trestného zákona.\nNa rozdiel od Trestného zákona, právne predpisy, ktoré zakotvujú skutkové podstaty správnych deliktov\nneupravujú postup správnych orgánov pri postihu za pokračovací delikt. Pri pokračovacom správnom\ndelikte pri nedostatku špeciálnej úpravy je potrebné použiť „analogiae legis\" § 122 ods. 10 zákona č.\n300/2005 Z. z..\nNa základe analógie teda v danom prípade treba aplikovať pravidlá pre triedenie trestných činov z\nčasového hľadiska, t. j. správny orgán uloží za viaceré čiastkové útoky jednu sankciu podľa ustanovení\nvzťahujúcich sa na správny delikt.\nRozhodujúcim znakom pokračovania v trestnom čine je, že jednotlivé útoky, z ktorých každý napĺňa\nznaky toho istého trestného činu, sú po subjektívnej stránke spojené jedným a tým istým zámerom\npáchateľa v tom význame, že už od počiatku zamýšľa aspoň v hrubých rysoch aj ďalšie útoky, a\nže po objektívnej stránke sa jednotlivé útoky javia ako postupné realizovanie tohto jediného zámeru.\nPokračovanie v trestnom čine pritom vyžaduje aj blízku súvislosť v čase a predmete útoku. Aj keď časovú\nsúvislosť nemožno presne ohraničiť, spravidla pôjde o niekoľko dní, týždňov či mesiacov. Spomenutá\n\nčasová súvislosť je z objektívneho hľadiska najvýznamnejšia (pozri napr. Uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 2Tz 32/2005).\nPodľa § 122 ods. 10 zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov za pokračovací trestný čin sa\npovažuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových\nútokov sa posudzuje ako jeden trestný čin. Pokračovací trestný čin je charakterizovaný troma znakmi,\nktoré musia byť splnené súčasne:\n1. rovnaká skutková podstata trestného činu (v uvedenom prípade porušenie § 33 ods. 4 písm. a/ zákona\no vysielaní a retransmisii),\n2. všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť (v uvedenom prípade ochrana\njednotlivca pred poškodením),\n- v čase (v uvedenom prípade 31. decembra 2010 o cca 18:11 hod. a 22. januára 2011 o cca 20:11 hod.\na v ďalších prípadoch tiež 22. januára 2011 o 21:53 hod., 13. januára 2011 o 21:29 hod.),\n- v spôsobe ich spáchania (v uvedenom prípade navrhovateľ nezabezpečil, aby reklama na liek\nobsahovala jednoznačnú a zrozumiteľnú výzvu na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku\nobsiahnutého v písomnej informácii pre používateľov lieku pribalenej k lieku),\n3. subjektívna súvislosť najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin (v uvedenom\nprípade odvysielanie reklamných šotov).\nNa základe analógie teda v danom prípade sa jedná o 1. porušenie § 33 ods. 4 písm. a) zákona o\nvysielaní a retransmisii (rovnaká skutková podstata), 2. ochranu jednotlivca pred poškodením - 31.\ndecembra 2010 o cca 18:11 hod. a 22. januára 2011 o cca 20:11 hod. navrhovateľ nezabezpečil,\naby reklama na liek obsahovala jednoznačnú a zrozumiteľnú výzvu na pozorné prečítanie poučenia\no správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej informácii pre používateľov lieku pribalenej k lieku\n(objektívna súvislosť, čas a spôsob spáchania); a 3. odvysielanie reklamných šotov navrhovateľom\n(jednotiaci zámer vysielateľa spáchať uvedený správny delikt).\nPodľa najvyššieho súdu touto zásadou sa správny orgán pri rozhodovaní a ukladaní sankcií za ním\nzistené správne delikty neriadil.\nKonajúci správny orgán mal postupovať pri zistení, objasnení, konaní a sankcionovaní v súlade s\nplatnými ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších\npredpisov, na ktorý odkazuje § 71 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii a pre prípad nedostatku\nšpeciálnej zákonnej úpravy sankcionovanie je potrebné posúdiť analogicky podľa § 122 ods. 10 zákona\nč. 300/2005 Z. z..\nVychádzajúc z uvedeného, z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok vo veci\nBeian v. Rumunsko č.1 zo 6. decembra 2007), ako aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky\ntýkajúcej sa predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a princípu, že v rovnakých podmienkach sa musí\ndať rovnaká odpoveď (napr. nález sp. zn. III. ÚS 192/06 z 3. novembra 2006), treba prihliadnuť na\nskutočnosť, že rozhodujúcu interpretáciu príslušných ustanovení zákona o vysielaní a retransmisii a\nzákona č. 300/2005 Z. z. a vyhodnotenie doteraz „zisteného“ stavu veci vo vzťahu k prejednávanej\nveci a preskúmavaným rozhodnutím správneho orgánu stanovil už Najvyšší súd Slovenskej republiky\nrozsudkom sp. zn. 8 Sž 18, 22, 23, 24/2011 z 24. novembra 2011 a sp. zn. 6 Sž 19, 23, 27/2011 zo 14.\ndecembra 2011 v právnej veci navrhovateľa MARKÍZA - SLOVAKIA, s.r.o. a MAC TV, s.r.o., v ktorých\nišlo o rovnakú skutkovú vec.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 OSP a §\n250j ods. 2 písm. e) a ods. 3 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n\nV ďalšom konaní bude hlavnou úlohou odporcu spojiť príslušné správne konania a na zistený skutkový\nstav vydať jedno rozhodnutie s dostatočne presným opísaním skutku vo výroku rozhodnutia a uložiť\njednu pokutu. Tiež bude úlohou odporcu jasne určiť kritériá používané pre stanovenie dostatočnej dĺžky\nzobrazenia informácie a určiť hranice, v ktorých by sa mal trestaný vysielateľ v budúcnosti pohybovať.\nPokiaľ ide o „obavy“ odporcu o zachovanie lehoty na uloženie sankcie či znemožnenie jeho funkčnosti,\nnajvyšší súd poukazuje na zhora uvedenú charakteristiku pokračovacieho správneho deliktu, z ktorej\nnesporne možno vyvodiť, ktoré čiastkové porušenia zákona možno spojiť pod jeden pokračovací správny\ndelikt (objektívna súvislosť v čase, spôsobe páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť,\nnajmä jednotiaci zámer páchateľa).\nV súvislosti s námietkou rozhodovania viacerých senátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nnajvyšší súd dáva do pozornosti ustanovenie § 246d veta prvá OSP, podľa ktorého ak osobitný zákon\nupravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty určuje lehoty pre zánik zodpovednosti,\nprípadne pre výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tejto časti neplynú. Z uvedeného je\nzrejmé, že plynutie prekluzívnej lehoty ustanovenej v § 64 ods. 3 zákona o vysielaní a retransmisii bolo\nprerušené počas konania na najvyššom súde o opravnom prostriedku, ktorý navrhovateľ podal proti\nrozhodnutiu odporcu. Z ustanovenia § 246d veta prvá OSP, konkrétne z formulácie „lehoty pre zánik“\njasne vyplýva, že prerušenie plynutia lehôt sa týka aj prekluzívnej lehoty, čo je jednoznačne vyjadrené\nv slove „zánik“.\nPri novom prejednaní veci je správny orgán viazaný právnym názorom súdu (§ 250r OSP).\nO náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa ustanovenia § 250l ods. 2 a § 250k ods. l OSP tak,\nže úspešnému navrhovateľovi priznal právo na ich náhradu v sume 313,70 €, ktorá suma pozostáva z\nnáhrady za 2 úkony právnej služby vykonané v roku 2011 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie\nžaloby) 1 úkon á 123,50 € + 2x režijný paušál á 7,21 € + 20% DPH 52,30 € (§ 11 ods. 4 , § 14 ods. 1 písm.\na/ a b/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.\nz. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov).\nNáhradu trov konania je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi na účet právneho zástupcu\nnavrhovateľa v lehote uvedenej vo výroku tohto rozsudku (§ 149 ods. 1 OSP a § 160 ods. 1 veta prvá\nOSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:ac6997f5-6acc-4019-ba69-692cecfe27c1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 192/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 192/06 z 3. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-03", "citacie_n": 620, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac6997f5-6acc-4019-ba69-692cecfe27c1"}], "citovane_v": []}