{"guid": "aba135bd-3198-40cb-8abc-baff4b2f06e0:d307f2ea-a17d-431b-9e43-6944fd5560d0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:9011010140.1", "spisova_znacka": "8Sž/20/2011", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sž/20/2011 z 14. 2. 2012", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 14. februára 2012, sp. zn. 8Sž/20/2011, ECLI:SK:NSSR:2012:9011010140.1", "identifikacne_cislo": "9011010140", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "datum_vydania": "2012-02-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-33", "nazov": "§ 33 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-33", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-33.odsek-4", "nazov": "§ 33 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-33.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-33.odsek-4.pismeno-a", "nazov": "§ 33 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-33.odsek-4.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308", "nazov": "zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-33"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d307f2ea-a17d-431b-9e43-6944fd5560d0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9011010140.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9011010140.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9011010140.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sž/20/2011\n9011010140\n14. 02. 2012\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2012:9011010140.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej,\nCSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera v právnej veci navrhovateľa: MAC\nTV, s.r.o., Brečtanová č. 1, 831 01 Bratislava, IČO: 00 618 322, zastúpenej Advokátskou kanceláriou\nBugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Drotárska cesta č. 102, 811 02 Bratislava, v zastúpení advokátom Mgr.\nPetrom Ďurčekom, proti odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova č. 8, Bratislava,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne z 21. júna 2011 č. RP/71/2011, č. RP/77/2011, č.\nRP/56/2011 a č. RP/76/2011, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne z 21. júna 2011 č. RP/71/2011, rozhodnutie\nodporkyne z 21. júna 2011 č. RP/77/2011, rozhodnutie odporkyne z 21. júna 2011 č. RP/56/2011 a\nrozhodnutie odporkyne z 21. júna 2011 č. RP/76/2011 z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.\nOdporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 1409,33 € na účet\nAdvokátskej kancelárie Bugala - Ďurček, s.r.o., Bratislava, vedený v Q. T., a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/\nXXXX do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nRozhodnutiami uvedenými vo výroku tohto rozsudku odporkyňa - Rada pre vysielanie a retransmisiu\n(ďalej len „Rada\") ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1\npísm. g/ zákona č.\n308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000\nZ. z. o telekomunikáciách\n(ďalej len „zákon. č. 308/2000 Z. z.\") o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov postupujúc\npodľa § 71 zákona č. 308/2000 Z. z., podľa § 64 ods. 1 písm. d/ a písm. a/ a § 67 ods. 5. písm. a/\nzákona č. 308/2000 Z. z. uložila navrhovateľovi pokutu vo výške 4 x 3320 eur za porušenie povinnosti\nuvedenej v § 33 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že dňa 8. januára 2011 o 21:55 hod.,\no 21:09 hod., o 22:09 hod., dňa 14.2.2011 o cca 18:40 hod. a dňa 19.2.2011 o 15:33 hod. odvysielal v\nrámci televíznej programovej služby JOJ reklamné šoty na lieky Muconasal Retard (8.1.2011), Thera Flu\n(8.1.2011), STODAL (8.1.2011 a 14.2.2011) a MUCOSOLVAN Mäkké pastilky (19.2.2011), pri ktorých\nnezabezpečil, aby reklama na liek obsahovala jednoznačnú a zrozumiteľnú výzvu na pozorné prečítanie\npoučenia o správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej informácii pre používateľov lieku pribalenej\nk lieku. Ďalej vo výroku jednotlivých rozhodnutí uviedla, že podľa § 64 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z. z.\n„uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila\", a že v zmysle § 67 ods.\n16 zákona č. 308/2000 Z. z. je pokuta splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia splatnosti rozhodnutia a\nje potrebné ju uhradiť na účet: 7000088921/8180, VS 7811 a 7911, KS 6548.\nSvoje rozhodnutia Rada odôvodnila, okrem iného, vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami,\npísomným prepisom/popisom uvedeného reklamného šotu na lieky Muconasal Retard, Thera Flu,\n\nSTODAL a MUCOSOLVAN Mäkké pastilky s konštatovaním, že navrhovateľ odvysielaním reklamných\nšotov na vyššie uvedené lieky nezohľadnil, aby text obsahoval zákonom požadovanú výzvu. Podľa Rady\ntext bol zobrazený malými písmenami, bol zobrazený len v dolnej časti obrazovky a jeho celkové trvanie\nzobrazenia nepresiahlo\n3 sekundy. Vzhľadom na uvedené Rada spracovanú výzvu\nnepovažovala za zrozumiteľnú a jednoznačnú.\nPokiaľ ide o výšku pokút, poukázala na to, že navrhovateľ bol od účinnosti zákona\nč. 308/2000\nZ. z. už v minulosti sankcionovaný za porušenie ustanovenia § 33 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z. z. (teraz\n§ 33 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z.) a bola mu uložená sankcia - upozornenie na porušenie zákona.\nRada pri určovaní pokuty za porušenie povinnosti ustanovenej v § 33 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000\nZ. z. podľa dôvodov rozhodnutia vzala do úvahy najmä závažnosť správneho deliktu, trvanie správneho\ndeliktu, predmetný rozsah a dosah vysielania, mieru zavinenia, následky a spôsob porušenia povinnosti.\nTaktiež argumentovala objektívnou zodpovednosťou navrhovateľky za správny delikt.\nProti týmto rozhodnutiam podal navrhovateľ v súlade s § 250l a nasl. Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „OSP\") na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej aj ,,najvyšší súd\") v zákonnej lehote\nopravné prostriedky domáhajúc sa ich zrušenia a vrátenia vecí odporkyni na ďalšie konanie, namietajúc,\nže konanie správneho orgánu predchádzajúce rozhodnutiu trpí takými vadami, ktoré mali vplyv na\nzákonnosť, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nezrozumiteľné,\nneurčité, nemá dostatok dôvodov, a preto je nepreskúmateľné a nezákonné.\nPodľa navrhovateľa výrok rozhodnutia neobsahuje skutkovú vetu, ktorá by určila, v čom presne došlo\nk údajnému porušeniu zákona zo strany vysielateľa.\nPoukázal na absenciu legálnej definície kľúčových pojmov jednoznačnosť\na zrozumiteľnosť\nv ustanovení § 34 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z., z ktorého dôvodu je potrebné ich\ninterpretovať gramatickým a logickým výkladom, čo však Rada vo svojom rozhodnutí priamo neučinila,\nčím postupovala pri aplikácii zákona o vysielaní nad rámec daný zákonom. Navrhovateľ považuje za\nneúnosné a v rozpore s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967\nZb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok\"\nalebo „zákon č. 71/1967 Zb.\"), ak dochádza pri činnosti správneho orgánu k extenzívnemu nepriamemu\nvýkladu ustanovení zákona, bez opory v zákonných alebo podzákonných normách, bez vysporiadania\nsa s pojmami, ku ktorým absentujú legálne definície.\nĎalej uviedol, že vo výklade Rady absentuje akákoľvek systematika a určenie hraníc, v ktorých by sa\nmal trestaný vysielateľ v budúcnosti pohybovať, aby sa nedostal do rozporu so zákonom (skôr však do\nrozporu s výkladom Rady). Prevenčnú funkciu je pritom potrebné považovať v tejto otázke za podstatnú.\nPodľa názoru navrhovateľa je systematika odôvodnenia rozhodnutia nahradená vágnymi tvrdeniami o\n„bežnej (priemernej) rýchlosti čítania\", čo sa najmarkantnejšie prejavuje pri porovnaní rozhodnutí Rady\nv dvoch takmer identických konaniach, kde sa rovnako argumentuje bez ohľadu na dĺžku zobrazenia\ninformácie (napádané rozhodnutie a rozhodnutie RP/64/2011, pričom v neskoršom je informácia\nzobrazená spolu 7 sekúnd a v napádanom rozhodnutí 5 sekúnd). Z odôvodnenia Rady nie je zrejmé aké\nkritériá používa pre stanovenie dostatočnej dĺžky zobrazenia informácie (je zrejmé, že dĺžka zobrazenia\ninformácie, by mohla pravdepodobne byť rozhodujúca pre posúdenie dostatočnosti zobrazenia).\nPoukázal na postup Rady v konaniach 136-PLO/O-1248/2011 (RZK/48/2011) a 253-PLO/O-2096/2011\n(RZK/64/2011), v ktorých Rada rozhodla o zastavení konania, pričom skutkový priebeh bol takmer\ntotožný s napádaným rozhodnutím. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutia o zastavení konania podľa\n§ 30 ods. l písm. h/ zákona č. 308/2000 Z. z. neboli odôvodnené, nie je zrejmé z akého dôvodu Rada\nv určitých prípadoch zastaví konanie a v určitých prípadoch udelí pokutu. Takýmto konaním Rada\npodľa navrhovateľa popiera jeden zo základných princípov právneho štátu, a to princíp právnej istoty.\n\nVysielateľ nevie z rozhodnutia Rady určiť, prečo v predmetnej veci rozhodla o uložení sankcie a v inej\npodobnej, skutkovo takmer totožnej konanie zastavila.\nNavrhovateľ poukázal i na to, že správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia tvrdí, že v čase 1\nsekundy nebolo možné prečítať informáciu v zmysle § 33 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z., avšak\ntoto svoje tvrdenie nepodložil vykonaním dôkazu a ani iným spôsobom, a preto ho nemožno považovať\nza preukázané, nemožno ho preskúmať, pričom Rada poukázala na skutočnosť, že nie je možné v\npriebehu 2 až 5 sekúnd (podľa jednotlivých rozhodnutí) vnímať/prečítať zobrazenú informáciu (výzvu)\naž v odôvodnení rozhodnutia.\nTento postup Rady predstavuje podľa navrhovateľa vadu konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapádaného rozhodnutia, nakoľko účastník sa nemal možnosť vyjadriť k tomuto tvrdeniu Rady v\npriebehu správneho konania, a teda nemal možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia (§ 33 ods. 2\nsprávneho poriadku).\nCitujú rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 4So/226/2004 navrhovateľ\npoukázal na to, že skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal, nepostačuje,\nlebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania, najmä ak sa ním\núčastníkovi ukladá konkrétna povinnosť.\nVzhľadom na vyššie uvedené je toho názoru, že odvysielaná informácia bola obsahovo jednoznačná a\nzrozumiteľná, dôvody uvedené Radou v rozhodnutí považuje za výklad nad rámec zákona, bez opory\nv zákone.\nV prípade úspechu uplatnil náhradu trov „odvolacieho\" konania.\nOdporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému opravnému prostriedku, ktorý navrhovateľ v\nodvolaní proti rozhodnutiam z 21. júna 2011 RP/71/2011, č. RP/77/2011,\nč. RP/56/2011 a č.\nRP/76/2011 uviedla, že navrhuje rozhodnutie Rady potvrdiť s poukazom na príslušné právne predpisy\na riadne zistený skutkový stav veci. Zotrvala na dôvodoch svojho rozhodnutia nesúhlasiac s tvrdeniami\nnavrhovateľa uvedenými v odvolaní, majúc za to, že výzva na pozorné prečítanie poučenia o správnom\npoužití lieku obsiahnutého v písomnej informácii pre používateľov liekov pribalenej k lieku nebola v\nuvedenom šote zrozumiteľná a jednoznačná.\nNa podporu svojho tvrdenia taktiež poukázala na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr.\nvo veciach sp. zn. 3Sž/11/2008, 3Sž/52/2009 a 2Sž/3/2009), ktorými potvrdil najvyšší súd rozhodnutia\nodporkyne ukladajúce vysielateľom sankciu za porušenie § 33 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z. z. (teraz\n§ 33 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z.), v ktorých bol výrok rozhodnutia ukladajúci sankciu za porušenie\npredmetného ustanovenia formulovaný v rovnakom rozsahu ako v prípade rozhodnutia RP/79/2011 a\nrozhodnutia RP/78/2011 ako vecne správne.\nNa nariadenom pojednávaní sa zástupca odporkyne vyjadril k námietke navrhovateľa k určitosti skutku\nuvedeného vo výroku, tak že vo výroku rozhodnutí je presne uvedené miesto a čas porušenia zákona ,\nako aj veta, ktorá skutok popisuje, a ktorá taktiež nie je zameniteľná. V tomto smere opätovne poukázal\nna judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky veciach sp. zn. 3Sž/11/2008 a 3Sž/52/2009, ako\naj 2Sž/3/2009, v ktorých bolo rozhodnuté obdobne ako v danej veci, pričom Rada sa riadila aj v týchto\npreskúmavaných veciach pri formulovaní výroku svojich rozhodnutí právnym názorom najvyššieho súdu\nvysloveným v uvedených rozsudkoch.\nNa základe vyššie uvedeného má odporkyňa za to, že ako príslušný správny orgán v dostatočnej miere\nzistila skutkový stav veci, na ktorý správne aplikovala relevantné ustanovenia zákona. Ďalej má za to,\nže jej rozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené v § 47 zákona č. 71/1967 Zb., nevykazuje formálne\nani logické nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza zo skutkového stavu zisteného v zmysle\n\nustanovení zákona č. 71/1967 Zb., a že navrhovateľ nebol na svojich právach ukrátený rozhodnutím ani\npostupom správneho orgánu, a že napadnuté rozhodnutie a postup je v súlade so zákonom a navrhuje,\naby najvyšší súd v súlade s (§ 250q ods. 2 OSP ) napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 21. júna\n2011 č. RP/71/2011, č. RP/77/2011, č. RP/56/2011 a č. RP/76/2011, ako právne správne potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 2 písm. a/\nOSP a § 64 ods. 5 a 6 zákona č. 308/2000 Z. z.) uznesením z 14. februára 2012 spojil podľa § 112 ods.\n1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP na spoločné konanie veci vedené na Najvyššom súde\nSlovenskej republiky pod sp. zn. 8Sž/20/2011, 8Sž/21/2011, 8Sž/25/2011 a 8Sž/26/2011 tým, že tieto\nsa naďalej budú viesť pod. sp. zn. 8Sž/20/2011, preskúmal rozhodnutia odporkyne v rozsahu opravného\nprostriedku v zmysle ustanovení tretej hlavy piatej časti OSP napadnuté rozhodnutie odporkyne, vec\nprejednal na ústnom pojednávaní (§ 250q ods. 1 OSP ) dňa 14. februára 2012 prítomnosti navrhovateľky\na jej právneho zástupcu. Oboznámil vyjadrenia účastníkov, včítane vyjadrení odporkyne z 29.9.2011\npodanému k veci sp. zn. 8Sž/20,21,25 a 26/2011, ako aj s obsahom administratívnych spisov č. 251PLO/O-2094/2011, č. 248-PLO/O-2091/2011, č. 255-PLO/O-2098/2011 a s obsahom administratívneho\nspisu č. 304-PLO/O-2729/2011 dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne je potrebné zrušiť a vec jej\nvrátiť na ďalšie konanie pre hmotnoprávne i procesné pochybenia a to nedostatočne formulovaný výrok\nrozhodnutí a porušenie zásad správneho trestania.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP).\nV prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti\nneprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy piatej časti OSP (§\n250l ods. 1 OSP).\nPodľa § 2501 ods. 2 OSP pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie\ndruhej hlavy s výnimkou § 250a.\nPodľa § 250i ods. 2 OSP v spojení s § 2501 ods. 2 OSP ak správny orgán podľa osobitného zákona\nrozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných\na obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto\nrozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo\nskutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo\nvykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy.\nCitované ustanovenie § 250i ods. 2 OSP je faktickou transpozíciou požiadavky tzv. „plnej jurisdikcie\" ako\natribútu práva na spravodlivý proces. Súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových\notázkach len tým, čo tu zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu\na hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne a\nnezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení urobených správnym orgánom, a ak pritom\nzistí skutkové či (procesné) právne deficity, môže reagovať jednak tým, že uloží správnemu orgánu ich\nodstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám.\nPodľa § 33 ods. 4, písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii vysielaná reklama na lieky okrem\nliekov podľa odseku 3 a § 31a ods. 10 musí byť rozoznateľná, nezaujatá, pravdivá a overiteľná a musí\nzodpovedať požiadavke ochrany jednotlivca pred poškodením. Reklama musí obsahovať jednoznačnú\na zrozumiteľnú výzvu na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej\ninformácii pre používateľov liekov pribalenej k lieku.\nPodľa § 64 ods. 1, 2, 3 zákona o vysielaní a retransmisii za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom\nalebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: upozornenie na porušenie zákona, odvysielanie\n\noznamu o porušení zákona, pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,\npokutu, odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.\nSankciu podľa odseku 1 písm. d/ rada uloží, ak vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie, poskytovateľ\naudiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo právnická osoba alebo fyzická osoba podľa § 2\nods. 3 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu rady opakovane porušila povinnosť. Rada uloží pokutu\nbez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 19. Rada môže uložiť\npokutu aj bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 16 ods. 2 písm.\na/ a c/, ods. 3 písm. k/, § 20 ods. 1 a 3, § 30, ako aj v prípade vysielania bez oprávnenia [§ 2 ods. 1\npísm. b/] alebo prevádzkovania retransmisie bez oprávnenia [§ 2 ods.1 písm. e/].\nPokutu rada určí podľa závažnosti veci, spôsobu, trvania a následkov porušenia povinnosti, miery\nzavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania, poskytovania audiovizuálnych mediálnych\nslužieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne\nuložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom v rámci vlastného samoregulačného\nsystému.\nPodľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisie Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej\nprogramovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu\nod 3319 eur do 165 969 eur\na vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 497 eur\ndo 49 790 eur, ak porušil\npodmienky na vysielanie mediálnej komerčnej komunikácie vrátane reklamy a telenákupu.\nPodľa § 71 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje\nvšeobecný predpis o správnom konaní ( zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších\npredpisov - správny poriadok) okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a §\n49, 53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní.\nPodľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva\na záujmy fyzických\nosôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\nPodľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\nPodľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v preskúmavanej veci dospel k záveru, že správny orgán v\npredmetnej veci náležite nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem, z ktorých dôvodov\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nie je možné považovať za súladné so zákonom.\nPorovnaním opravného prostriedku a obsahu administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že medzi\núčastníkmi nie je sporné, že navrhovateľ, dňa že dňa 8. januára 2011 o 21:55 hod., o 21:09 hod.,\no 22:09 hod., dňa 14.2.2011 o cca 18:40 hod. a dňa 19.2.2011 o 15:33 hod. odvysielal v rámci\ntelevíznej programovej služby JOJ reklamné šoty na lieky Muconasal Retard (8.1.2011), Thera Flu\n(8.1.2011), STODAL (8.1.2011 a 14.2.2011) a MUCOSOLVAN Mäkké pastilky (19.2.2011), ktoré Rada\nnepovažovala za zrozumiteľné a jednoznačné z dôvodu, že text bol zobrazený malými písmenami, bol\nzobrazený len v dolnej časti obrazovky a jeho celkové trvanie zobrazenia nepresiahlo 2 až 5 sekúnd.\n\nVychádzajúc z čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen ,,dohovor\"), z Odporúčania výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách\nschváleného Výborom ministrov 13. februára 1991 (ďalej aj „odporúčanie o správnych sankciách\") ako\naj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976)\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zastáva názor, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne\ndelikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému\nrežimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú\nzakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu,\nvoči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č.\n6 odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach\nsprávnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77)31\naj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. Nemožno pritom opomenúť, že hranice medzi trestnými\ndeliktami, za ktoré ukladá trest súd a správnymi deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú\nurčené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi.\nPrávna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za proti spoločenské konanie rozoznáva trestné\nčiny, priestupky, iné správne delikty, ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty\nporiadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny\nzákona takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti\nje miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných\nsprávnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť\n(výstižne to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve\npriestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom\nza určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého\ntypu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky,\niné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či\nuž ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda\nreflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia,\nči naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách,\nvoľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti\npostihu delikventa.\nZ týchto hľadísk je potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta\nv rozhodnutí. Zákonná úprava je jednoznačná pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretože\npodľa trestného zákona musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to\nnielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením\nmiesta, času a spôsobu spáchania, poprípade i iných skutočností potrebných, aby skutok nemohol\nbyť zamenený i iným. U priestupkoch je obdobná právna úprava. Výrok rozhodnutia o priestupku\nmusí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času jeho spáchaniu, vyslovenie viny, druh a\nvýmeru sankcie. Široká oblasť iných správnych deliktov však takéto jednoznačné vymedzenie výroku\nrozhodnutia nemá. Odkazuje sa len na správny poriadok (§ 47 ods. 2 správneho poriadku ), čo však\nneznamená, že pri iných správnych deliktoch táto požiadavka dodržaná byť nemusí.\nPodľa § 47 ods. 2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia\nprávneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy\nkonania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí\npre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia než ustanovuje osobitný zákon.\nI keď citované zákonné ustanovenie explicitne neprikazuje, že výrok rozhodnutia musí obsahovať vecné,\nčasové a miestne určenia konania, z ktorého správny delikt vyplýva, je nespochybniteľné, že vo výroku\nrozhodnutia o správnom delikte musí vymedzenie predmetu konania spočívať v špecifikácii deliktu tak,\naby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je z ustanovenia § 47 ods.\n2 správneho poriadku nesporne priamo vyvoditeľný.\n\nV rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch,\nje nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len\nkonkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania,\nprípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s\niným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia\nprekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej,\npre určenie rozsahu dokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané\nrozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé\nskutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny\nskutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o\ntom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti\nrozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov\nkonania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť\nrozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli\nuložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou.\nZáver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie iného správneho deliktu (z hľadiska vecného, časového\na miestneho) plne korešponduje i medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky. Je potrebné\npripomenúť, že i na rozhodovanie o iných správnych deliktoch dopadajú požiadavky čl. 6 ods. 1dohovoru.\nKeď dohovor v článku 6 ods. 1 uvádza ,,akékoľvek trestné obvinenie\", je potrebné poskytnúť záruku tomu\nkto je obvinený v trestnom konaní ako aj v správnom konaní pre podozrenie zo spáchania správneho\ndeliktu. Takto vykladá dohovor stabilne i judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a rovnako\njudikoval Ústavný súd Slovenskej republiky (pozri napr. nález sp. zn. III ÚS 2310/2010-38 zo dňa 25.\naugusta 2010).\nZ uvedeného potom treba vyvodiť, že výrok rozhodnutia o inom správnom delikte musí obsahovať\npopis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i uvedenie iných\nskutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený iný. Ak správny orgán neuvedie tieto\nnáležitosti do výroku svojho rozhodnutia, podstatne poruší ustanovenie o správnom konaní (§ 47 ods.\n2 správneho poriadku.).\nPodľa názoru najvyššieho súdu zo znenia výroku napadnutého rozhodnutia nevyplýva dostatočný opis\nskutku, ktorým sa navrhovateľka dopustila porušenia právnej povinnosti ustanovenej v § 33 ods. 4\npísm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z., za ktoré porušenie jej Rada uložila pokutu, keď v prejednávaných\nrozhodnutiach len konštatuje, že porušenia právnej povinnosti sa dopustila tým, že v určený deň\na hodiny odvysielala v rámci televíznej programovej služby TV Markíza reklamný šot na označené\nlieky, „pri ktorom nezabezpečila, aby reklama na liek obsahovala jednoznačnú a zrozumiteľnú výzvu\nna pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej informácií pre\npoužívateľov lieku pribalenej k lieku\". Skutok, ktorým navrhovateľka „nezabezpečila, aby reklama na\nliek obsahovala jednoznačnú a zrozumiteľnú výzvu na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití\nlieku obsiahnutého v písomnej informácií pre používateľov lieku pribalenej k lieku\" vo výroku súdom\npreskúmavanom rozhodnutí absentuje.\nZ hora uvedená skutočnosť v zmysle posudzovaných hľadísk uvedených vyššie spôsobuje nepresnosť\na neurčitosť výroku napadnutých rozhodnutí, majúce za následok nezákonnosť rozhodnutí pre ich\nnepreskúmateľnosť.\nV tejto súvislosti najvyšší súd dáva do pozornosti, že pokiaľ aj odporkyňa v preskúmavaných\nrozhodnutiach v odôvodnení podrobne opísala skutok, ktorým sa mal navrhovateľ pri jednotlivých\nreklamách lieku dopustiť porušenia § 33 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. a konštatovala dôvody,\npre ktoré mala za to, že navrhovateľka týmto skutkom sa porušenia právnej povinnosti dopustila, opis\nskutku poručenia právnej povinnosti v odôvodnení rozhodnutia nemôže zhojiť jeho absenciu vo výroku\nrozhodnutia.\n\nNajvyšší súd k poukazu odporkyne na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach\nsp. zn. 3Sž/11/2008 a 3Sž/52/2009, či 2Sž/3/2009 uvádza, že vzhľadom na zvýšené nároky na\nrozhodovanie v sankčných veciach, ako aj dnes už jednoznačnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské\npráva i Súdneho dvora Európskej únie, a tiež judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky, ako najvyšší orgán súdnej moci v Slovenskej republike z pohľadu princípu\npredvídateľnosti práva, ktorý je neopomenuteľným komponentom princípu právnej istoty, ako jedného\nzo znakov právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) nesporne svojou rozhodovacou\nčinnosťou musí zohľadňovať aj rozhodovaciu činnosť vyššie uvedených súdnych inštitúcií a túto musí\nrešpektovať aj správny orgán pri rozhodovaní o administratívnej sankcii.\nS poukazom na vyššie uvedené najvyšší súd opätovne dáva do pozornosti, že v správnom trestaní je\nnutné rešpektovať základné princípy trestania, medzi ktoré patrí aj princíp zákonnosti (legality), ktorý\nje spojený s uplatnením zásady nullum crimen sine lege (žiadny trestný čin bez zákona), nulla poena\nsine lege (žiadny trest bez zákona), z ktorej taktiež vyplýva neprípustnosť analógie v neprospech\npáchateľa. Tento princíp je zakotvený aj v čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky, pričom táto ústavná\nochrana sa týka nielen trestného konania, ale je potrebné ju aplikovať aj v konaní o správnych\ndeliktoch. Podmienky trestnej (aj deliktuálnej) zodpovednosti a ukladania sankcií sa nesmú rozširovať\nprostredníctvom analógie a páchateľa možno postihnúť len trestom, ktorý výslovne ustanovuje zákon.\nV danom prípade, za porušenie povinnosti stanovenej právnym predpisom podľa § 33 ods. 4 písm.\na/ zákona č. 308/2000 Z. z., Rada môže uložiť pokutu od 3319 eur do 165 969 eur. Rada rozširujúcim\nvýkladom, keď zmysel právnej normy vyložila širšie vzhľadom na to, že sa jedná o pokračovací správny\ndelikt s poukazom na čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky a trestný zákon č. 300/2005 Z. z., dospela k\nzáveru, že za každý jednotlivý odvysielaný reklamný šot na lieky Muconasal Retard (8.1.2011), Thera\nFlu (8.1.2011), STODAL (8.1.2011 a 14.2.2011) a MUCOSOLVAN Mäkké pastilky (19.2.2011) v rámci\ntelevíznej programovej služby JOJ je možné uložiť samostatné pokuty. Takýto rozširujúci výklad v\ndanom prípade vedie k porušeniu princípu zákonnosti, pretože ak navrhovateľ sa dopustil pokračujúceho\nsprávneho deliktu zákon nedáva možnosť Rade uložiť pokutu za každý jednotlivý odvysielaný reklamný\nšot na liek.\nJudikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (pozri napr. sp. zn. 3Sžn/68/2004, 3Sž/85/2007,\n8Sžo/28/2007, 8Sžo/147/2008) je jednotná v tom, že tieto princípy sa v správnom trestaní v plnom\nrozsahu aplikujú a že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a\nsprávne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za\ntrestné činy. Z tohto hľadiska treba vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému z trestného\nčinu. Hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a deliktami, za ktoré ukladajú sankcie\nsprávne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi\nprincípmi. Z týchto dôvodov nemožno akceptovať ani námietku odporkyne (uvedenú v jej vyjadrení z z\n13.12.2011 podanom k veci sp. zn. 6Sž/19,23 a 27/2011), že na porušenie zásad správneho trestania\nsúd môže prihliadnuť len na námietku navrhovateľa.\nV administratívnom trestaní treba rešpektovať Odporúčanie výboru ministrov [Rady Európy (91)] z 13.\nfebruára 1991 (relative aux sanctions administratives), podľa ktorého pre ukladanie administratívnych\nsankcií platia analogicky zásady ukladania sankcií trestných\ns tým, že správny (administratívny)\npostih protiprávneho chovania možno uplatniť len\nv primeranej lehote.\nKeďže administratívne trestanie má aj podľa štrasburskej judikatúry trestnoprávny charakter, treba\nvychádzať z Ústavy Slovenskej republiky (čl. 50) a analogicky aj z Trestného zákona.\nNa rozdiel od Trestného zákona, právne predpisy, ktoré zakotvujú skutkové podstaty správnych deliktov\nneupravujú postup správnych orgánov pri postihu za pokračovací delikt. Pri pokračovacom správnom\ndelikte pri nedostatku špeciálnej úpravy je potrebné použiť „analogiae legis\" § 122 ods. 10 zákona č.\n300/2005 Z. z.\n\nNa základe analógie teda v danom prípade treba aplikovať pravidlá pre triedenie trestných činov z\nčasového hľadiska, t.j. správny orgán uloží za viaceré čiastkové útoky jednu sankciu podľa ustanovení\nvzťahujúcich sa na správny delikt.\nRozhodujúcim znakom pokračovania v trestnom čine je, že jednotlivé útoky,\nz ktorých každý\nnapĺňa znaky toho istého trestného činu sú po subjektívnej stránke spojené jedným a tým istým zámerom\npáchateľa v tom význame, že už od počiatku zamýšľa aspoň\nv hrubých rysoch aj ďalšie útoky,\na že po objektívnej stránke sa jednotlivé útoky javia ako postupné realizovanie tohto jediného zámeru.\nPokračovanie v trestnom čine pritom vyžaduje aj blízku súvislosť v čase a predmete útoku. Aj keď časovú\nsúvislosť nemožno presne ohraničiť, spravidla pôjde o niekoľko dní, týždňov či mesiacov. Spomenutá\nčasová súvislosť je z objektívneho hľadiska najvýznamnejšia. (pozri napr. Uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 2Tz/32/2005).\nPodľa § 122 ods. 10 zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov za pokračovací trestný čin sa\npovažuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových\nútokov sa posudzuje ako jeden trestný čin. Pokračovací trestný čin je charakterizovaný troma znakmi,\nktoré musia byť splnené súčasne:\n1. rovnaká skutková podstata trestného činu (v uvedenom prípade porušenie § 33 ods. 4 písm. a/\nzákona. č. 308/2000 Z. z.),\n2. všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť (v uvedenom prípade ochrana\njednotlivca pred poškodením),\n- v čase (v uvedenom prípade 7. januára 2011 o 20:32 hod.,18. decembra o 21:29 hod.,\njanuára 2011 o 21:53 hod.,13. januára 2011 o 21.29. hod),\n\n22.\n\n- v spôsobe ich spáchania ( v uvedenom prípade navrhovateľ nezabezpečil, aby reklama na liek\nobsahovala jednoznačnú a zrozumiteľnú výzvu na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku\nobsiahnutého v písomnej informácii pre používateľov lieku pribalenej k lieku),\n3. subjektívna súvislosť najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin (v uvedenom\nprípade odvysielanie navrhovateľom reklamné šoty).\nNa základe analógie teda v danom prípade sa jedná o 1. porušenie § 33 ods. 4\npísm. a/ zákona\nč. 308/2000 Z. z. (rovnaká skutková podstata), 2. ochranu jednotlivca pred poškodením - 8. januára 2011\no 21:10 hod. a o 21:11 hod. navrhovateľ nezabezpečil, aby reklama na liek obsahovala jednoznačnú a\nzrozumiteľnú výzvu na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej\ninformácii pre používateľov lieku pribalenej k lieku (objektívna súvislosť ,čas a spôsob spáchania),\n3. odvysielanie navrhovateľom reklamné šoty (jednotiaci zámer vysielateľa spáchať uvedený správny\ndelikt).\nPodľa názoru najvyššieho súdu touto zásadou sa správny orgán pri rozhodovaní\nsankcií za nimi zistené správne delikty neriadil.\n\na ukladaní\n\nKonajúci správny orgán mal postupovať pri zistení, objasnení, konaní a sankcionovaní v súlade s\nplatnými ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších\npredpisov, na ktorý odkazuje § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 a pre prípad nedostatku špeciálnej zákonnej\núpravy sankcionovanie je potrebné posúdiť analogicky podľa § 122 ods. 10 zákona č. 300/2005 Z. z.\nVychádzajúc z uvedeného, z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok vo veci Beian\nv. Rumunsko č.1 zo dňa 6. decembra 2007 ), ako aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky\ntýkajúcej sa predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a princípu, že v rovnakých podmienkach sa musí dať\nrovnaká odpoveď (napr. nález sp. zn.\nIII. ÚS 192/06 z 3. novembra 2006), treba prihliadnuť\nna skutočnosť, že rozhodujúcu interpretáciu príslušných ustanovení zákona č. 308/2000 Z. z. a zákona\n\nč. 300/2005 Z. z.\na vyhodnotenie doteraz „zisteného\" stavu veci vo vzťahu k prejednávanej\nveci a preskúmavaným rozhodnutím správneho orgánu stanovil už Najvyšší súd Slovenskej republiky\nrozsudkom sp. zn. 8Sž/18,22,23,24/2011 zo dňa 24. novembra 2011 a sp. zn. 6Sž/19,23,27/2011 zo\ndňa 14. decembra 2011 v právnej veci navrhovateľky MARKÍZA - SLOVAKIA, s.r.o. a MAC TV, s.r.o., v\nktorých išlo o rovnakú skutkovú vec.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa\n§ 250q\nods. 2 OSP a § 250j ods. 2 písm. e/ a ods. 3 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP zrušil a vec jej vrátiť\nna ďalšie konanie.\nV ďalšom konaní bude hlavnou úlohou odporkyne spojiť príslušné správne konania a na zistený\nskutkový stav vydať jedno rozhodnutie s dostatočne presným opísaním skutku vo výroku rozhodnutia\na uložiť jednu pokutu. Tiež bude úlohou odporkyne jasne určiť kritéria používané pre stanovenie\ndostatočnej dĺžky zobrazenia informácie a určiť hranice, v ktorých by sa mal trestaný vysielateľ v\nbudúcnosti pohybovať.\nPokiaľ ide o „obavy\" odporkyne o zachovanie lehoty na uloženie sankcie či znemožnenie funkčnosti\nRady, najvyšší súd poukazuje na zhora uvedenú charakteristiku pokračovacieho správneho deliktu, z\nktorej nesporne možno vyvodiť, ktoré čiastkové porušenia zákona možno spojiť pod jeden pokračovací\nsprávny delikt (objektívna súvislosť v čase, spôsobe páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna\nsúvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa).\nV súvislosti s námietkou rozhodovania viacerých senátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nnajvyšší súd dáva do pozornosti ustanovenie § 246d veta prvá OSP, podľa ktorého ak osobitný zákon\nupravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty určuje lehoty pre zánik zodpovednosti,\nprípadne pre výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tejto časti neplynú. Z uvedeného je\nzrejmé, že plynutie prekluzívnej lehoty ustanovenej v § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. bolo prerušené\npočas konania na najvyššom súde o opravnom prostriedku, ktorý navrhovateľka podala proti rozhodnutiu\nodporkyne. Z ustanovenia § 246d veta prvá OSP, konkrétne z formulácie „lehoty pre zánik jasne vyplýva,\nže prerušenie plynutia lehôt sa týka aj prekluzívnej lehoty, čo je jednoznačne vyjadrené v slove „zánik\".\nPri novom prejednaní veci je správny orgán viazaný právnym názorom súdu (§ 250r OSP).\nO náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa ustanovenia § 250l ods. 2\na § 250k ods.\nl OSP, tak že úspešnému navrhovateľovi priznal právo na ich náhradu v sume 475,93 euro ktorá suma\npozostáva z náhrady za 3 úkony právnej pomoci po 8x 123,50 euro (príprava a prevzatie zastúpenia,\npodanie na súd vo veciach 8Sž/20,21,25 a 26/2011,)\na 1x 127,16 euro (účasť na pojednávaní\n14.2.2012) a 9x režijný paušál 8x 7,41 euro\n(rok 2011) a 1x 7,63 euro (rok 2012), t.j. celkom\n1174,44 euro a DPH 20% vo výške\n234,88 euro, teda celkom 1409,33 euro.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}