{"guid": "3f27a423-8938-4d9b-a533-1eba2eb79444:f730eecd-1140-4525-af7c-e861b2bb846a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:9011010113.1", "spisova_znacka": "6Sž/16/2011", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž/16/2011 z 26. 9. 2012", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2012, sp. zn. 6Sž/16/2011, ECLI:SK:NSSR:2012:9011010113.1", "identifikacne_cislo": "9011010113", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2012-09-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-2", "nazov": "§ 250q ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250q"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 250j ods. 2 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250l.odsek-2", "nazov": "§ 250l ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250l.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250l"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250q", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250l"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f730eecd-1140-4525-af7c-e861b2bb846a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9011010113.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9011010113.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9011010113.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sž/16/2011\n9011010113\n26. 09. 2012\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2012:9011010113.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nF. súd J. republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členiek senátu JUDr.\nZdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci navrhovateľa: H. Z. H. S. B. P. J. J.,\nso sídlom C. R., P. 1X, Poprad, zastúpeného Mgr. Róbertom Kučerom, advokátom so sídlom v Žiline,\nVeľká okružná 39, proti odporcovi: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave,\nNámestie SNP 33, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. MK-175/2011-12/6511 z 13. mája\n2011, jednomyseľne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporcu č. MK-175/2011-12/6511 z 13. mája 2011 z r\nu š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nOdporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v sume 366,05 € na účet jeho právneho\nzástupcu Mgr. Róberta Kučeru, v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nRozhodnutím č. MK-175/2011-12/6511 z 13. mája 2011 odporca ako registrujúci orgán podľa § 16 ods.\n2 zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností\nv znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozhodnutia len „zák. č. 308/1991 Zb.“) odmietol registráciu\nB. Slovenska (ďalej v texte rozhodnutia len „B.) so sídlom Dom viery, Karpatská 17, 058 01 Poprad z\ndôvodu, že založenie a jej činnosť je v zmysle § 15 zák. č. 308/1991 Zb. v rozpore s týmto zákonom a\nostatnými zákonmi, so zásadami ľudskosti a znášanlivosti, s ochranou zdravia občanov a sú ohrozené\npráva občanov.\nV odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po tom ako Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej v\ntexte „Najvyšší súd SR“ alebo „najvyšší súd“) rozsudkom sp. zn. 5Sž 86/2007 z 24.3.2009 jeho\npredchádzajúce rozhodnutie vo veci registrácie navrhovateľa č.: MK 1487/2007-12/10307 z 22.6.2007\n- z dôvodu nedostatočného odôvodnenia podľa § 250j ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „O.s.p.“) - zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ďalšom konaní opätovne preskúmal\nvšetky známe podklady a skutočnosti a zároveň vykonal nové dokazovania, ktoré mali prispieť k úplnému\nposúdeniu splnenia podmienok návrhu na registráciu podľa zákona č. 308/1991 Zb. Pre tento účel si\nvyžiadal ďalšie odborné stanoviská a podklady týkajúce sa súladu činnosti B. s § 15 cit. zák. a posúdenia,\nči sa v B. uplatňujú všeobecne známe znaky autoritatívnych spoločenstiev, a to:\n4.6.2009 požiadal Ústav pre vzťahy štátu a cirkví (odborná organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti\nMinisterstva kultúry SR, ktorá sa venuje aj neregistrovaným duchovným spoločenstvám) o stanovisko (a\n20.8.2009 o jeho doplnenie) k činnosti B. so zameraním na analýzu periodickej i neperiodickej literatúry\na nahrávok z bohoslužobných podujatí, seminárov a konferencií s osobitným zreteľom na znášanlivosť,\n\n20.8.2009 pripravil a následne rozposlal dotazník pozostávajúci z desiatich otázok,\n19.10.2009 požiadal o stanovisko p. Ľubomíra Martina Ondrášeka, M.C.., Q..E.., v súvislosti s jeho\nodbornými vedomosťami o kresťanskom náboženskom hnutí - pentekostalizme, ku ktorému sa hlási\nB., ako aj jeho širším religionistickým a sociologickým prehľadom, ktoré sa malo týkať aj posúdenia\ninterných a extenzívnych prejavov náboženskej tolerancie B.,\n1.3.2010 sa stretol so zástupcami odboru všeobecnej vnútornej správy Ministerstva vnútra SR v\nnadväznosti na podozrenia, že B. porušuje ustanovenia § 1 ods. 3 písm. c) zákona č. 83/1990 Zb. o\nzdružovaní občanov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „zák. č. 83/1990 Zb.“ alebo „zákon\no združovaní“).\n22.3.2010 vydal rozhodnutie č. MK-120/2010-12/6434 o ustanovení p. Ľubomíra Martina Ondrášeka,\nM.Div., Th.M., za znalca v správnom konaní, ktorý mal v znaleckom posudku odborne posúdiť\nskutočnosti dôležité pre rozhodnutie, a to činnosť a pôsobenie CKSS s prihliadnutím na § 15 zák. č.\n308/1991 Zb. a odpovedať na otázky, ktoré pre tieto účely špecifikoval.\nProti rozhodnutiu o ustanovení znalca prípravný orgán podal rozklad, ktorý minister kultúry SR\nrozhodnutím č. MK-1880/2010-10/9189 z 29.6.2010 zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.\n31.8.2010 ustanovený znalec predložil odporcovi znalecký posudok č. 1/2010 z 29.8.2010 vo veci\nnávrhu na registráciu B. v rozsahu 67 strán a 26 príloh, v ktorom znalec odpovedal na otázky zadané\nregistrujúcim orgánom tak, že v nich okrem iného uviedol:\n„Vzťah B. k spoločnosti a jej inštitúciám je charakteristický v prevažnej miere nedôverou, konfrontačným\nprístupom a vyvolávaním dojmu, že ich veriaci sú objektom prenasledovania. Vonkajšia činnosť B. je\nzameraná najmä na intenzívnu evanjelizáciu, pričom spôsob jej prevedenia býva častokrát vnímaný\nako nepríjemný a obťažujúci. ...sú uzatvorení voči dialógu... Predstavitelia B. nemajú problém používať\nneprimerané a zastrašujúce spôsoby jednania i vyjadrovania, aby dosiahli svoj deklarovaný cieľ záchranu ľudí od večného zatratenia skrze proklamáciu Božieho slova a rozširovanie svojho vplyvu na\núzemí SR i v zahraničí.\nČinnosť a pôsobenie B. voči iným cirkvám je v súčasnosti determinované radikálnym exkluzivizmom,\nvychádzajúcim z presvedčenia, že práve ich Boh povolal, pripravil a poslal, aby priniesli bezprecedentné\nnáboženské prebudenie na Slovensko a do okolitých krajín. Postoje voči iným cirkvám a náboženským\nspoločnostiam sa pohybujú od poukazovania na ich nedostatky, cez pohŕdanie, až po rôzne prejavy\nnáboženskej neznášanlivosti a snahami pritiahnuť ich členov do vlastných radov.\nB. v súčasnosti nespolupracuje ani s jednou z registrovaných cirkví a náboženských spoločnosti v\nSlovenskej republike pri bohoslužobných, pastoračných a misijných aktivitách a nie je známa ani\nžiadna výraznejšia dlhodobá miera spolupráce s nejakým spoločenstvom, resp. občianskym združením\nvykonávajúcim náboženskú, vzdelávaciu, sociálnu alebo charitatívnu činnosť v SR. B. sa vnímajú ako\nšpeciálny Boží nástroj, ktorý si Boh v posledných časoch vyvolil a použije na uskutočnenie svojich cieľov\nna Slovensku.\nV učení a hlavne v praxi B. je kladený veľmi siný dôraz na uzdravenie, ktoré je skrze Kristovo vykupiteľské\ndielo zasľúbené a prístupné každému veriacemu. Je možné pozorovať nebezpečne predimenzovaný\ndôraz na zázračné uzdravenie pomocou viery a modlitby a určité podceňovanie úlohy lekárov v procese\nuzdravenia. Znalec sa nestretol s prípadom, že by bolo zo strany pastora odporučené veriacemu\nzanedbať lekársku starostlivosť, hoci niektorí veriaci cítili potrebu konzultovať ďalšiu liečbu so svojím\npastorom predtým, ako ju začali. Pri praxi uzdravovania je modlitba častokrát spojená s praktikami\nzväzovania a vyháňania zlých duchov, nakoľko sa verí, že mnohé choroby majú démonický pôvod.\nUčenie B. o uzdravení má pôvod v tzv. Hnutí viery a môže mať negatívne až nebezpečné dôsledku pre\nduchovné, duševné a samozrejme telesné zdravie človeka, ktorý by toto učenie nekriticky prijal. Vplyv\ntakéhoto učenia môže pôsobiť negatívne predovšetkým na osoby žijúce s hendikepom alebo dlhodobým\nochorením.\nZmeny, ktoré nastanú u jednotlivcov a v rodinách po vstupe do zborov B., sú zreteľné a nepopierateľné a\nmajú ambivalentné dôsledky. O pozitívnom vplyve svedčia osobné svedectvá členov B., ktorí poukazujú\n\nna zásadné kladné zmeny v ich osobnom, partnerskom i rodinnom živote. K takýmto pozitívnym zmenám\nv rodinách dochádza vtedy, ak sa obaja partneri, resp. rodinní príslušníci pripojili k B., v opačnom prípade\nale vedie členstvo v B. k vážnemu narušeniu rodinných väzieb na viacerých úrovniach. Prispieva k tomu\naj učenie o tzv. familiárnych démonoch, resp. duchoch, ktorí chcú ovládať život nového stúpenca B. a\nbrániť mu naplniť vo svojom živote „Božiu vôľu“. Familiárni démoni pôsobia cez rodinných príslušníkov,\nktorí nie sú súčasťou B. (sú bez vyznania, patria k tradičnej cirkvi alebo k inému náboženstvu) a\nktorých vplyvu chcú členovia B. zamedziť a uniknúť pred nimi, napríklad trávením množstva času v\nspoločenstve kresťanov z B. alebo odsťahovaním sa od rodiny. Toto učenie je veľmi silné a rodinní\npríslušníci, ktorí poukazujú na negatívne javy spojené s B., týmto toto učenie iba potvrdzujú. Rodinní\npríslušníci, ktorí nie sú súčasťou B. sa zároveň okamžite stávajú objektom intenzívneho evanjelizačného\núsilia a presviedčania pre vstup do tohto spoločenstva, čo v prípade negatívnej odozvy vedie k rôznym\nproblémom v oblasti vzťahov, financií, výchovy detí a pod.\nVplyv členstva v B. na osobnosť a konanie veriacich má nepopierateľne svoju pozitívnu stránku,\ndokumentovanú svedectvami o oslobodení od rôznych závislostí alebo kladnými zmenami v správaní\nsa k blízkym. Znalec však považoval za potrebné upozorniť na častú redukciu pozitívnych zmien len na\nzávislosti a absenciu komplexného pohľadu a zhodnotenia vplyvu členstva v B. na osobnosť veriacich\na ich konanie. Výpovede a materiály, ktoré znalec ďalej preskúmal, poukazovali na znepokojujúci\nnegatívny vplyv členstva v B., a to predovšetkým v oblasti cenzurovania vlastných myšlienok a potláčania\nrozvoja kritického myslenia, straty vlastnej individuality a dôstojnosti, budovania pocitu viny a strachu\n(ovplyvňovanie cítenia a prežívania) a závislosti na spoločenstve a vedúcej osobe pastora (najmä\nprostredníctvom učenia o démonoch a duchovných mocnostiach), nekritického formovania svetonázoru\n(fascinácia novým učením prináša zneistenie, odmietnutie doterajších názorov a postojov, ktoré sú\npostupne nahrádzané novými), formovania exkluzivistického sebavnímania s následným vplyvom na\nvznik spoločenskej izolácie (posilňovanie fóbie z vonkajšieho sveta) a postojov náboženskej intolerancie.\nSpôsob poskytovania príspevkov a darov v B. a tiež ich využitie, hospodárenie s nimi znalec považoval\nza problematické. Za inak verejne deklarovanou dobrovoľnosťou dávania v B. sa nachádza konkrétne\nbiblické učenie - a veriaci sú priamo alebo nepriamo vedení k očakávaniu osobnej prosperity, požehnaní\na ďalších „výhod“ od Boha v prípade, že budú dávať. V opačnom prípade môžu očakávať trest od Boha\nv rôznych formách, pričom vážnou je už len absencia požehnaní a prosperity. Problémom samozrejme\nnie je to, ak sa veriaci človek informovane a slobodne rozhodne, že bude dávať 10% a niekedy aj\nvyššiu čiastku so svojho príjmu na chod a potreby svojej cirkvi a prípadne aj iné charitatívne účely problémom však je, ak sú veriaci k tomuto motivovaní podobným spôsobom, s akým sa stretávame v B..\nZnalec uviedol, že z pohľadu kresťanskej teológie a etiky, ku ktorej sa B. hlási, je myšlienka, že človek\nprináša Bohu obete a dary preto, aby za to niečo od Boha získal späť, vážne problematická. Spôsob\nposkytovania príspevkov a darov a ich vykazovania v B. je v porovnaní s inými registrovanými cirkvami\nzreteľne odlišný. Znalec mal dôvodné pochybnosti - napr. s tzv. fialovou zbierkou (pozn. tisíc korunové\nbankovky v Sk), a tiež desiatkami - o tom, či sú všetky príjmy B. riadne evidované a výdaje eticky a v\nsúlade s platnými zákonmi vykazované. Z pohľadu znalca prax poskytovania príspevkov a darov v B.\nhraničí s ekonomickým využívaním veriacich.\nPri pôsobení a činnosti B. prevažuje vodcovská autorita vedúceho predstaviteľa. B. z pohľadu znalca\nučí a praktikuje autoritársky prístup vo vedení cirkvi ako na národnej - kde je dominantnou autoritou\nsenior pastor D. P., tak i na lokálnej úrovni - kde je pre veriacich autoritou miestny pastor. V B. neexistujú\ndostatočné ochranné mechanizmy a postupy, ktoré by mali za cieľ intencionálne zabrániť alebo aspoň\nznížiť možnosť zneužitia moci duchovnej autority.\nPodľa názoru znalca všetky uvedené skutočnosti nie vyčerpávajúco, avšak bez dôvodných pochybností\ndokazujú, že stotožnenie B. s evanjelikálnym kresťanstvom všeobecne a Lausannským prehlásením\nkonkrétne - nie je autentické, ale naopak účelové a zavádzajúce s cieľom legitimizovať postavenie\nB. pred registrujúcim orgánom a v slovenskej spoločnosti. Tento záver je závažný nielen z etického\nhľadiska, ale môže byť aj z hľadiska samotného registračného konania. Je pravdepodobné, že ak\nby si boli signatári petície podporujúce registráciu B. vedomí, že v prípade tohto spoločenstva sa\nnejedná o kresťanskú cirkev hlavného prúdu, ale o neocharizmatické spoločenstvo sympatizujúce s\nU. R., mnohí by petíciu nepodpísali. Naskytuje sa teda otázka, či by sa v tom prípade podarilo B.\nzískať potrebných 20.000 podpisov a splniť tak jednu z podmienok registrácie. Znalec konštatoval, že\ninformácie, ktoré získal počas jeho znaleckého úkonu boli v značnej miere v nesúlade s vypracovanými\nstanoviskami a posudkami predloženými Prípravným orgánom B. 19.2.2010. Znalec mal záujem\n\npreskúmať tieto tvrdenia, ale nebola mu ani v jednom prípade poskytnutá súčinnosť. Znalec dal\ndo pozornosti registrujúcemu orgánu spornú objektivitu týchto vypracovaných stanovísk a posudkov,\nnakoľko sú ich autori v prevažnej miere aktívnymi členmi tohto spoločenstva.\nČo sa týka iných zistení znalec uviedol, že z časových dôvodov a nekooperatívneho prístupu B. sa\nnedotkol niektorých závažných tém, ako napr. čo veriaci v B. vnímajú ako „prejavy Ducha svätého“ počas\nbohoslužobných zhromaždení (tzv. padanie pod mocou Ducha, trasenie sa, kričanie, svätý smiech a\npod.), avšak vyjadril presvedčenie, že súčasná forma posudku v jeho kvalite i kvantite je adekvátnym\nnaplnením zadanej úlohy.“\nOdporca do registračného spisu zaradil ako dôkaz aj odbornú štúdiu Neocharizmatické hnutie na\nSlovensku, Analýza základných aspektov teológie a praxe Kresťanských spoločenstiev z 22.12.2010 č.\nMK-120/2010-12/18034, ktorú vypracoval p. Ondrášek, ktorý bol zároveň ustanoveným znalcom.\nOdporca podrobne opísal chronologický ďalší postup vo veci registrácie, uviedol dôvody, pre ktoré\nnávrhom navrhovateľa na vymenovanie znalcov: Akademie věd České republiky a H.. Q. A., H..\nnevyhovel, taktiež odmietol ustanovenie Q.. D. T., H.. za znalca v registračnej žiadosti navrhovateľa.\nV rámci rozhodnutia odporca tiež chronologicky opísal postup navrhovateľa, jeho návrhy, s ktorými\nsa zároveň podrobne vysporiadal, a to: jeho žiadosť o prehodnotenie otázok, ktoré boli súčasťou\ndotazníka, ktorý navrhovateľ rozposlal, s námietkami voči ustanovenému znalcovi, s návrhom na\nustanovenie osôb a subjektov za znalcov ad hoc, s návrhom na vykonanie dôkazov výsluchom svedkov,\nnakoľko ustanovený znalec vo svojom znaleckom posudku použil výpovede svedka, ktorý zmenil svoje\nsvedectvo.\nRegistrujúci orgán v rozhodnutí uviedol, že pri posudzovaní žiadosti navrhovateľa o registráciu B.\npostupoval predovšetkým podľa ustanovení zákona č. 308/1991 Zb. a správneho poriadku, pričom\npri rozhodovaní vychádzal z návrhu na registráciu B., zo znaleckého posudku ustanoveného znalca\nč. 1/2010 z 29.8.2010, vyžiadaných odborných stanovísk a podkladov, ktoré predložilo Ministerstvo\nvnútra SR, Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, občianske združenie Integra - Centrum prevencie v oblasti\nsiekt, teológ a religionista p. Z. a dotazníkov, ktoré vyplnili bývalí členovia B., rodinní príslušníci členov\na duchovní niektorých cirkví a náboženských spoločností, ako aj nevyžiadaných listov a vyplnených\ndotazníkov členov B.. Vychádzal tiež zo všetkých relevantných skutočností, ktoré sú mu známe z\njeho úradnej činnosti, ako vecne príslušného štátneho orgánu podľa § 18 zákona č. 575/2001 Z. z. o\norganizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, pre vzťahy\ns cirkvami a náboženskými spoločnosťami.\nOdporca po preskúmaní a vyhodnotení predmetných podkladov dospel k nasledovným zisteniam a\nprávnemu názoru:\nA/: Registrujúci orgán na základe § 15 zák. č. 308/1991 Zb. preskúmal, či založenie a činnosť B. nie je\nv rozpore s týmto zákonom a ostatnými zákonmi.\nB. porušovaním ust. § 1 ods. 3 písm. c) zák. č. 83/1990 Zb. nespĺňa podmienku uvedenú v §\n15 zák. č. 308/1991 Zb., že jej činnosť nie je v rozpore s týmto zákonom a ostatnými zákonmi.\nNemožno spochybňovať právo B. založiť si vlastné občianske združenie podľa zák. č. 83/1990\nZb., je však jednoznačným zneužitím a zavádzaním, keď B. vyvíja svoju náboženskú činnosť ako\nobčianske združenie podľa zákona o združovaní občanov, ktorý združovanie v cirkvách a náboženských\nspoločnostiach výslovne vylučuje v § 1 ods. 3 písm. c). Tieto skutočnosti potvrdzuje propagačný leták\nP. J. J., v ktorom sa označujú za „cirkev“. V letáku sa uvádza, že „činnosť P. J. J. je schválená\nMinisterstvom vnútra Slovenskej republiky pod číslom VVS/1-900/90-7827“. Z aktuálnych stanov\nobčianskeho združenia P. J. jednoznačne vyplýva, že ide cirkevné spoločenstvo určené na praktizovanie\nnáboženskej viery a napĺňajúce znaky a štruktúru cirkvi a náboženskej spoločnosti. Predmetné stanovy\n\nuvádzajú, že „štruktúru KS tvoria: a/ miestne zbory a miestne skupiny, b/ Kolégium pastorov, c/ Rada KS,\nd/ vyšetrovacia komisia, prípadne Revízna komisia, e/ účelové zariadenie KS“. Takto členená vnútorná\nštruktúra a jej kompetencie v podstate kopírujú organizačnú štruktúru a pôsobnosť orgánov B., ktorú v\nnávrhu na registráciu predložil prípravný orgán. Ďalším dôkazom je formulácia pôvodného podpisového\nhárku predloženého prípravným orgánom registrujúcemu orgánu 19.2.2007, v ktorom predkladajú\n„podpisy plnoletých osôb s trvalým pobytom na území SR, hlásiacich sa k návrhu vedenia občianskeho\nzdruženia P. J., aby toto združenie bolo uznané štátom za cirkev“. Vo vysvetlení prípravného orgánu,\nktoré je súčasťou zápisnice zo 4.4.2007 sa uvádza, že dôvodom takto zvolenej dikcie podpisového hárku\nje „úsilie o transformáciu občianskeho združenia P. J. J. na cirkevnú organizáciu B. a žiadosť o registráciu\nB. podáva spoločenstvo veriacich, ktoré doteraz pracovalo ako toto občianske združenie.“ Skutočnosť,\nže občianske združenie P. J. sa považuje za cirkev a navonok tak aj vystupuje, potvrdzuje aj list tohto\nsubjektu obsiahnutý v stanovisku Ústavu pre vzťahy štátu a cirkví z 3.9.2009, v ktorom zástupca B.\npriznáva, že registrované občianske združenie je zároveň cirkvou a o vedomom porušovaní § 1 ods.\n3 písm. c) zák. č. 83/1990 Zb. svedčí aj vyjadrenie hovorcu B. a člena prípravného orgánu p. C.Z.,\npublikované v časopise Život, 19/2008, ktorého vyjadrenie citoval.\nOdporca na základe vyššie uvedeného podľa § 15 zák. č. 308/1991 Zb. dospel k záveru, že založenie\na činnosť B. nie je v súlade s týmto zákonom a ostatnými zákonmi. Neregistrované cirkvi a náboženské\nspoločnosti môžu vykonávať svoje náboženské obrady a ďalšie prejavy náboženskej slobody, ale\nnemajú postavenie právnických osôb a svoju cirkevnú a náboženskú činnosť nemôžu vykonávať\nako občianske združenia. Posudzujú sa teda ako občianske združenia osôb bez právnej subjektivity.\nNadobudnutie postavenia právnickej osoby nie je aktom, ktorý by primárne súvisel s výkonom práv\nnáboženskej slobody. Tento právny názor odporcu potvrdzuje aj rozhodnutie Ústavného súdu SR z\n3.2.2010 (PL.ÚS 10/08-70).\nB/: Registrujúci orgán na základe § 15 zák. č. 308/1991 Zb. preskúmal, či založenie a činnosť B. nie je\nv rozpore so zásadami ľudskosti a znášanlivosti.\nV tejto súvislosti poukázal na závery znaleckého posudku, z ktorého ako aj z vlastných podkladov je\nzrejmé, že „Vzťah B. k spoločnosti a jej inštitúciám je charakteristický v prevažnej miere nedôverou,\nkonfrontačným prístupom a vyvolávaním dojmu, že ich veriaci sú objektom prenasledovania. Vonkajšia\nčinnosť B. je zameraná najmä na intenzívnu evanjelizáciu, pričom spôsob jej prevedenia býva často\nvnímaný ako nepríjemný a obťažujúci. ...sú uzatvorení voči dialógu... Predstavitelia B. nemajú problém\npoužívať neprimerané a zastrašujúce spôsoby jednania i vyjadrovania, aby dosiahli svoj deklarovaný\ncieľ - záchranu ľudí od večného zatratenia skrze proklamáciu Božieho slova a rozširovanie svojho vplyvu\nna území SR i v zahraničí. Činnosť a pôsobenie B. voči iným cirkvám je v súčasnosti determinované\nradikálnym exkluzivizmom, vychádzajúcim z presvedčenia, že práve ich Boh povolal, pripravil a poslal,\naby priniesli bezprecedentné náboženské prebudenie na Slovensko a do okolitých krajín. Postoje\nvoči iným cirkvám a náboženským spoločnostiam sa pohybujú od poukazovania na ich nedostatky,\ncez pohŕdanie, až po rôzne prejavy náboženskej neznášanlivosti a snahami pritiahnuť ich členov do\nvlastných radov. Pri pôsobení a činnosti B. prevažuje vodcovská autorita vedúceho predstaviteľa. B. z\npohľadu znalca učí a praktikuje autoritársky prístup vo vedení cirkvi ako na národnej, tak i na lokálnej\núrovni, kde je pre veriacich autoritou miestny pastor. V B. neexistujú dostatočné ochranné mechanizmy\na postupy, ktoré by mali za cieľ intencionálne zabrániť alebo aspoň znížiť možnosť zneužitia moci\nduchovnej autority.“\nOdporca poveril 4.6.2009 a 20.8.2009 Ústav pre vzťahy štátu a cirkví vypracovať odbornú analýzu\nperiodickej a neperiodickej literatúry a nahrávok z bohoslužobných podujatí, seminárov a konferencií\nB. s osobitným zreteľom na znášanlivosť. Na základe predmetnej analýzy konštatoval, že vo viacerých\nčíslach časopisu Logos vydávaného P. J. E. v Banskej Bystrici a na internetových stránkach P. J. (V.\n<http://www.milost.sk>) sa nachádzajú príspevky a články svedčiace o náboženskej neznášanlivosti a\nodmietaní súčasného ekumenizmu, nepriateľské tvrdenia voči registrovaným cirkvám a náboženským\nspoločnostiam, obviňujúce ich okrem iného z okultizmu a pôsobenia diabla, odmietavý postoj k obradovej\ntradícii iných cirkví, vrátane spochybňovania cyrilo-metodskej tradície. Presné citácie a fotokópie sú\nsúčasťou spisu.\n\nV záujme objektívneho posúdenia návrhu na registráciu odporca zostavil dotazník pozostávajúci\nz desiatich otázok, cieľom ktorých malo byť preskúmanie indícií o nesúhlase činnosti B. s\nniektorými ustanoveniami § 15 zák. č. 308/1991 Zb., pričom po citácii svedectiev z niektorých\ndoručených dotazníkov konštatoval, že B. je charakteristická autoritárskym vedením duchovných\nvodcov, direktívnym určením pravidiel správania a životných zásad, uzavretou komunitou, elitárstvom a\nvýlučnosťou učenia, deštrukciou a pretrhávaním rodinných väzieb v prípade, že člen rodiny nie je alebo\nsa odmieta stať členom komunity, kontroverznými udržiavacími praktikami. Tieto zistenia sa zhodovali\nso skutočnosťami v stanoviskách, ktoré zhromaždil registrujúci orgán pri registračnom konaní a ktoré sú\nsúčasťou spisu. Vyhodnotil tiež množstvo listov a dotazníkov, ktoré z vlastnej iniciatívy vyplnili členovia B.\na ktoré sa vyznačovali často úprimným presvedčením o pozitívnom prínose B. pre ich život a spoločnosť.\nV tejto súvislosti poukázal na odpoveď znalca, z ktorej vyplýva, že „možno poukázať na znepokojujúci\nnegatívny vplyv členstva v B., a to predovšetkým v oblasti cenzurovania vlastných myšlienok a potláčania\nrozvoja kritického myslenia, straty vlastnej individuality a dôstojnosti, budovania pocitu viny a strachu\n(ovplyvňovanie cítenia a prežívania) a závislosti na spoločenstve a vedúcej osobe pastora (najmä\nprostredníctvom učenia o démonoch a duchovných mocnostiach), nekritického formovania svetonázoru\n(fascinácia novým učením prináša zneistenie, odmietnutie doterajších názorov a postojov, ktoré sú\npostupne nahrádzané novými), formovania exkluzivistického sebavnímania s následným vplyvom na\nvznik spoločenskej izolácie (posilňovanie fóbie z vonkajšieho sveta) a postojov náboženskej intolerancie.\nOdporca uviedol, že z vieroučného hľadiska je k B. z registrovaných cirkví najbližšia Apoštolská\ncirkev na Slovensku. Avšak zo stanoviska Rady banskobystrickej oblasti Apoštolskej cirkvi na\nSlovensku zo 17.9.2009 vyplýva, že miestny zbor B. Kresťanské spoločenstvo Milosť v Banskej Bystrici\nnespolupracuje s ich miestnymi zbormi, ale ani s ostatnými cirkvami. Navyše správanie týchto členov\nje podľa tohto stanoviska „charakterizované aroganciou a výstredným správaním voči iným cirkvám,\nako aj deštrukčnou činnosťou vo vzťahovej oblasti. V praxi sa to prejavuje agresívnym prozelytizmom,\nohováraním a verbálnym napádaním.“\nOdporca v rámci rozhodnutia v súvislosti s postojom a vzťahom B. k iným cirkvám a osobám bez\nvyznania, poukázal na vyjadrenia odborníka, teológa a religionistu pána Ondrášeka v jeho obsiahlej\nodbornej štúdii Neocharizmatické hnutie na Slovensku, Analýza základných aspektov teológie a praxe\nKresťanských spoločenstiev z 22.12.2010, z ktorej časť citoval. Zároveň odporca ako príklad postojov B.\nk iným neregistrovaným náboženským spoločenstvám uviedol úryvok doslovného prepisu kázne Duch\ndoby zo X.X.XXXX. ich senior pastora D.\nOdporca konštatoval, že neznášanlivé správanie B., ktorá nespolupracuje so žiadnou registrovanou\ncirkvou, vyúsťuje do exkluzívnych postojov a prah tolerancie a rešpektu voči ľuďom inej viery a\nnáboženstva je nižší, než je spoločensky žiaduce a prípustné.\nNa základe vyššie uvedeného odporca podľa § 15 zák. č. 308/1991 Zb. dospel k záveru, že založenie\na činnosť B. nie je v súlade so zásadami ľudskosti a znášanlivosti.\nC/: Registrujúci orgán na základe § 15 zák. č. 308/1991 Zb. preskúmal, či založenie a činnosť B. nie je\nv rozpore s ochranou zdravia občanov a či nie sú ohrozené práva občanov.\nZo stanoviska Ústavu pre vzťahy štátu a cirkví z XX.X.XXXX, ktoré bolo spracované aj z podkladov\nE. psychologičky a psychoterapeutky z R. H., odporca zistil, že B. v rámci svojich bohoslužieb „kladie\ndôraz na intenzívne prežívanie emócií, čo môže viesť u niektorých jednotlivcov k zmenenému stavu\nvedomia. Vytvára sa tu široký priestor na manipuláciu s vedomím a podvedomím účastníka, lebo v\ntakomto stave stráca človek vedomú kontrolu nad psychickými procesmi, je nekritický voči vonkajšiemu\nprostrediu. Tieto techniky by mal používať iba odborník na duševné zdravie. Vo všeobecnosti existuje\nriziko, že pastori ako laici, ktorí nemajú psychologické vzdelanie, nevedia správne zareagovať pri\nprípadnej psychickej dekompenzácii účastníka bohoslužby. Členovia B. ostro popierajú akúkoľvek\npsychickú manipuláciu, no pritom nemajú vedomosť a ani nie sú upozornení, že de facto praktizujú počas\nbohoslužieb hypnotické postupy. Hypnóza aj psychický tranz je psychickou manipuláciou. Neobstojí\nani argumentácia členov B. o úrovni ich vzdelania vo vzťahu k psychickej manipulácii. Vysokoškolské\nvzdelanie nie je žiadnou obranou pred psychickou manipuláciou.“\n\nOdporca vzal do úvahy názor psychologičky, ktorá jednoznačne konštatovala, že v rámci B. sa vyskytujú\nniektoré vyššie uvedené znaky deštruktívneho spoločenstva a že B. zároveň svojím pôsobením vytvárajú\npriestor na využívanie psychickej manipulácie. Zároveň poukázal aj na konkrétny prípad psychického\nzneužívania členov B. prostredníctvom vyháňania démonov, ku ktorému sa priznal pastor B. p. D. P.,\nsvedectvo ktoré je súčasťou jeho kázne a je uvedené aj v znaleckom posudku. Znalec uviedol, že\n„v učení a hlavne v praxi B. je možné pozorovať nebezpečne predimenzovaný dôraz na zázračné\nuzdravenie pomocou viery a modlitby a určité podceňovanie úlohy lekárov v procese uzdravenia. Znalec\nsa nestretol s prípadom, že by bolo zo strany pastora odporučené veriacemu zanedbať lekársku\nstarostlivosť, hoci niektorí veriaci cítili potrebu konzultovať ďalšiu liečbu so svojím pastorom predtým,\nako ju začali. Pri praxi uzdravovania je modlitba častokrát spojená s praktikami zväzovania a vyháňania\nzlých duchov, nakoľko sa verí, že mnohé choroby majú démonický pôvod. Učenie B. o uzdravení má\npôvod v tzv. Hnutí viery a môže mať negatívne až nebezpečné dôsledku pre duchovné, duševné a\nsamozrejme telesné zdravie človeka, ktorý by toto učenie nekriticky prijal. Vplyv takéhoto učenia môže\npôsobiť negatívne predovšetkým na osoby žijúce s hendikepom alebo dlhodobým ochorením.“\nOdporca vzal do úvahy aj stanovisko občianskeho združenia O. H. z X.XX.XXXX, podľa ktorého „na\nzáklade dlhodobých skúseností s bývalými členmi B. a ich rodinnými príslušníkmi, u ktorých sa po\nodchode z tejto náboženskej skupiny opakovane prejavujú problémy, najmä odcudzenie detí a rodičov,\nznefunkčnenie rodiny a rozvod v prípade, že jeden z manželov bol a druhý nebol v komunite, pocit viny\na strachu z démonov, prepuknutie psychickej choroby“.\nNa základe vyššie uvedeného odporca podľa § 15 zák. č. 308/1991 Zb. dospel k záveru, že založenie\na činnosť B. nie je v súlade s ochranou zdravia občanov a sú ohrozené práva občanov. Vzhľadom\nku všetkým uvedeným skutočnostiam a predloženým či zhromaždeným dôkazom, odporca dospel k\nprávnemu názoru, že B. nespĺňa podmienky podľa § 15 zák. č. 308/1991 Zb., a preto jej registráciu\nodmietol.\nRozhodnutie obsahovalo poučenie o možnosti podľa § 17 zák. č. 308/1991 Zb. do 60 dní od jeho\ndoručenia podať návrh na preskúmanie Najvyšším súdom Slovenskej republiky.\nII.\nNavrhovateľ návrhom na preskúmanie rozhodnutia, doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\ndňa 14. júla 2011, sa domáhal postupom podľa ustanovenia § 17 zákona č. 308/1991 Zb. preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia odporcu č. MK-175/2011-12/6511 z 13.5.2011.\nNavrhovateľ k jednotlivým dôvodom, pre ktoré odporca odmietol registráciu B., podal odvolanie, ktoré\nskutkovo a právne odôvodnil nasledujúcimi skutočnosťami.\n\nI. rozpor so zákonom č. 308/1991 Zb. a ostatnými zákonmi\nSprávny orgán podľa názoru navrhovateľa v rámci napadnutého rozhodnutia dospel k nesprávnemu\nprávnemu posúdeniu veci a napadnuté rozhodnutie je v tejto časti aj nepreskúmateľné pre\nnezrozumiteľnosť, a to v dôsledku rozporu tvrdení odporcu s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn.\nPL.ÚS 10/08-70 zo dňa 3.2.2010, na ktoré odkazuje priamo správny orgán. Právny záver odporcu je\nzároveň protiústavný v rozpore s čl. 24 zák. č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky. Odporca totiž\nna str. 16 napadnutého rozhodnutia uviedol, že „B. porušovaním ustanovenia § 1 ods. 3 písm. c) zákona\nč. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov nespĺňa podmienku uvedenú v § 15\nzákona č. 308/1991 Zb., že jej činnosť nie je v rozpore s týmto zákonom a ostatnými zákonmi. Je však\njednoznačným zneužitím a zavádzaním, keď B. vyvíja náboženskú činnosť ako občianske združenie\npodľa zákona o združovaní občanov, ktorý združovanie v cirkvách a náboženských spoločnostiach\nvylučuje v § 1 ods. 3 písm. c). Vzhľadom k uvedenému správny orgán na str. 17 napadnutého\n\nrozhodnutia dospel k nesprávnym záverom, že „založenie a činnosť B. nie je v súlade so zákonom č.\n308/1991 Zb. a ostatnými zákonmi. Neregistrované cirkvi a náboženské spoločnosti môžu vykonávať\nnáboženské obrady a ďalšie prejavy náboženskej slobody, ale nemajú postavenie právnických osôb\na svoju cirkevnú a náboženskú činnosť nemôžu vykonávať ako občianske združenia“. Predmetný\nnesprávny názor odporca oprel o rozhodnutie ÚS SR č. PL.ÚS 10/08-70, z ktorého navrhovateľ\nna vec sa vzťahujúcu časť citoval a zároveň v rámci ktorej citácie, časť textu zvýraznil, a to, že\n„prezumpcia, že právo slobodne určovať svoje náboženské učenie a obrady, poskytovať duchovné\na hmotné služby, vyučovať náboženstvo atď. môže len subjekt, ktorý má status právnickej osoby, je\nsama protiústavná. ...občania ... môžu teda, či už v pozícii právnickej osoby alebo vo voľnom združení\nfyzických osôb bez právnej subjektivity plne využívať náboženskú slobodu, vrátanie kreovania rôznych\nnáboženských komunít...Cirkvi a náboženské spoločnosti môžu teda de iure aj de facto slobodne pôsobiť\nbez ohľadu na to, či sú alebo nie sú registrované. Pôsobenie občianskeho združenia realizujúceho\nprávo chránené v článku 24 Ústavy Slovenskej republiky nie je v rozpore s ústavou a zákonom....Zrejme\nprotiústavná by bola prax, ktorá by registráciu občianskeho združenia, resp. registrovanej cirkvi alebo\nnáboženskej spoločnosti odmietla vykonať s poukázaním na iné dôvody ako sú uvedené v Ústave\nSR. ...Nemôže však vylúčiť založenie náboženskej právnickej osoby ako občianskeho združenia s\npoukazom, že uplatňovanie práv uvedených v čl. 24 Ústavy Slovenskej republiky je možné len na základe\nzákona č. 308/1991 Zb... V praxi zákon č. 83/1990 Zb. umožňuje registrovať spolky, kluby, spoločnosti,\nktoré sa môžu obsahovo venovať svojim náboženským aktivitám s tým, že tieto nie sú považované za\ncirkvi a náboženské spoločnosti podľa zákona č. 308/1991 Zb. Ide o občianske združenia registrované\nna Ministerstve vnútra Slovenskej republiky vedené pod kapitolou Cirkevná a náboženská oblasť. Zákon\nč. 83/1990 Zb. umožňuje fyzickým osobám združovať sa do spolkov, klubov aj spoločností, v ktorých\nsa môžu venovať svojim náboženským činnostiam, ale na inom právnom základe ako poskytuje zákon\nč. 308/1991 Zb.“\nVzhľadom k uvedenému navrhovateľ uviedol, že považuje napadnuté rozhodnutie správneho orgánu\nv časti, v ktorej registrujúci orgán dospel k záveru, že založenie a činnosť CKSS nie je v súlade\ns týmto zákonom a ostatnými zákonmi, za protiústavné, správny orgán v tejto časti dospel k\nnesprávnemu právnemu posúdeniu veci a napadnuté rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné pre\nnezrozumiteľnosť.\nII. nesúlad založenia a činnosti B. so zásadami ľudskosti a znášanlivosti\nNavrhovateľ uviedol, že všetky poklady, ktoré vzal odporca do úvahy, keď dospel k tomuto záveru, sú\nnezákonnými dôkazmi, a to z nasledujúcich dôvodov.\nZnalecký posudok č. 1/2010 z 29.8.2010 a odborná štúdia F., Analýza základných aspektov teológie a\npraxe P. z 22.12.2010:\nNavrhovateľ uviedol, že s jeho námietkou zaujatosti ustanoveného znalca pre jeho pomer k veci, k\nsprávnemu orgánu, ako aj k B. ako účastníkovi správneho konania sa odporca vysporiadal v rámci\nodôvodnenia rozhodnutia (na str. 11) okopírovaním vyjadrenia p. Ľubomíra Martina Ondrášeka, MDiv.,\nTh.M. k námietke zaujatosti, uspokojil sa s vysvetlením osoby, ktorej zaujatosť navrhovateľ namietal,\nneuviedol aké dôkazy vykonal pri zhodnotení námietky zaujatosti ustanoveného znalca, a preto je v\ntejto otázke napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Odporca v rozhodnutí\nuviedol, že aby bol znalec vylúčený, nie je potrebné jeho predpojatosť dokázať, stačí, že v tomto smere\nvznikli pochybnosti, vždy je však potrebné zvážiť, či sú tieto pochybnosti dôvodné, pričom členstvo\np. Ondráška v cirkevnom zbore I. B. v rokoch 1992 až 1995 a kontakt s pracovníkmi cirkevného\nodboru ministerstva absolvovaný v rámci letného študijného pobytu teda zakladajú jeho pomer k veci a\nzadávateľovi, avšak ich intenzita nezakladá vznik dôvodných pochybností o jeho predpojatosti. Na strane\ndruhej odporca rozhodnutím č. MK-175/2011-12/780 z 18.1.2011 odmietol ustanoviť navrhovateľom\nnavrhovaného Q.. D. T., H.. za znalca v predmetnej veci okrem iného s odôvodnením, že bol z\ntitulu svojej funkcie najvyššieho predstaviteľa Apoštolskej cirkvi, zastávajúcej v rokoch 1989-1999\nv častom pracovnom kontakte s pracovníkmi cirkevného odboru Ministerstva kultúry SR, z dôvodu\nktorého mal odporca za jednoznačne preukázané pochybnosti o nezaujatosti p. D. T. pre jeho osobné\n\nvzťahy a dlhoročné kontakty s pracovníkmi cirkevného zboru, ktoré by spochybňovali objektívnosť\njeho ustanovenia za znalca ad hoc v predmetnej kauze. Navrhovateľ zdôraznil, že odporca teda na\nzáklade rovnakej právnej skutočnosti (pochybností o nezaujatosti osoby voči účastníkom konania a pre\npomer k veci) na jednej strane odmietol námietku zaujatosti vznesenú voči ustanovenému znalcovi p.\nOndrášekovi ako neopodstatnenú a na strane druhej odmietol návrh navrhovateľa na ustanovenie p. T.\nza znalca v správnom konaní z rovnakého dôvodu, ktorý však neakceptoval v prípade ustanoveného\nznalca p. Ondrášeka. Takýto postup odporcu podľa navrhovateľa spochybňuje nielen objektívnosť\nustanovenia tohto znalca, ale aj objektívnosť celého znalcom Ondrášekom vypracovaného znaleckého\nposudku. V konaní správneho orgánu bola teda zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia. Navrhovateľ tiež poukázal na skutočnosť, že pán Ondrášek nemohol byť\nzákonne ustanovený za znalca v registračnom konaní o návrhu prípravného orgánu B. na registráciu B.\nako cirkvi, keďže zadávateľ odbornej štúdie Ústav pre vzťahy štátu a cirkví mu zadal vypracovať odbornú\nštúdiu týkajúcu sa subjektu dňa 24.5.2010, ktorú pán Ondrášek odovzdal zadávateľovi dňa 30.11.2010,\nteda pred ustanovením do funkcie znalca v správnom konaní. Na základe uvedeného je zrejmé, že pán\nOndrášek už v čase, kedy mal prevziať funkciu znalca, pracoval na odbornej štúdii týkajúcej sa subjektu\na problematiky, s ktorou sa mal oboznámiť až pri vypracovaní odborného posudku. Tieto skutočnosti\nopätovne jednoznačne preukazujú nezákonný postup odporcu, pretože pán Ondrášek nemohol byť\nobjektívnym vypracovateľom znaleckého posudku, keďže vopred bol oboznámený s určitými aspektmi,\nktoré mal zistiť a posúdiť až pri vypracovaní znaleckého posudku, pričom mal vopred ucelenú predstavu\no subjekte a skutočnostiach, ku ktorým mal dospieť až pri vypracovaní znaleckého posudku. S uvedenou\nnámietkou sa však správny orgán vôbec nevysporiadal.\nNavrhovateľ videl tiež pochybenie odporcu v tom, správnym orgánom ustanovený znalec postupoval pri\nzložení sľubu v rozpore s ust. § 15 ods. 2 a § 5 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch\na prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zák. č. 382/2004 Z. z.“ alebo „zákon o znalcoch“), pretože Ľubomír Martin Ondrášek, M.Div., Th.M. mal\n13.04.2010 zložiť sľub, t.j. pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia MK SR o jeho ustanovení\nza znalca č. MK-120/2010-12/3830 z 22.3.2010, ktoré v spojitosti s rozhodnutím ministra kultúry SR\nč. MK-1880/2010-10/9189 nadobudlo právoplatnosť až dňa 8.7.2010. Navrhovateľ zdôraznil, že sľub,\nktorý mal pán Ondrášek zložiť 13.4.2010, nebol zložený v súlade s § 15 ods. 2 v spojitosti s ust. § 5\nods. 7 cit. zák., podľa ktorého osoba ustanovená za znalca má povinnosť po nadobudnutí právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým bola ustanovená za znalca v správnom konaní, zložiť predpísaný sľub pred orgánom\nverejnej moci, ktorý ho ustanovil za znalca, t.j. pred Ministerstvom kultúry SR k rukám ministra kultúry\nSR. Pán Ondrášek však nezložil sľub pred orgánom verejnej moci, ktorý ho ustanovil za znalca, ale\nlistinu, na základe ktorej malo dôjsť k zloženiu sľubu, podpísal dňa 13.4.2010 v Chicagu a túto odoslal\npoštovou prepravou na adresu a k rukám riaditeľa cirkevného odboru Ministerstva kultúry SR, p. D. D., a\nnie ministra kultúry SR. Z uvedeného vyplýva, že znalecký posudok č. 1/2010 z 29.8.2010 je nezákonným\ndôkazom, na ktorý nemohol správny orgán prihliadať pri rozhodovaní.\nNavrhovateľ tiež zdôraznil, že znalec pri vypracovaní znaleckého posudku použil na viacerých\nmiestach ako dôkaz Vyjádření k činnosti a působení křesťanských společenství Slovenska z 19.7.2010\nrespondentky pani E.. Q. U., pričom zo strany Ústavu pre vzťahy štátu a cirkví dňa 24.5.2010 mu\nbola zadaná úloha vypracovať odbornú štúdiu, pri vypracovaní ktorej mu ako „výskumná asistentka“\npomáhala pani E.. Q. U., ktorá skutočnosť spochybňuje celý znalecký posudok, v rámci ktorého na\nmnohých miestach ustanovený znalec pán Ondrášek čerpal zo svedeckej výpovede „výskumnej\nasistentky“, s ktorou spoločne pracovali na odbornej štúdii pre zadávateľa Ústav pre vzťahy štátu a cirkví.\nSamotná táto skutočnosť svedčí nielen o neobjektívnosti pani U., ale aj samotného znalca, pričom s\ntouto námietkou sa správny orgán vôbec nevysporiadal.\nTiež uviedol, že z dôvodu, že odporca aj napriek spochybneniu znaleckého posudku v dôsledku použitia\ndôkazu vyjadrenia pani E.. Q. U., výskumnej asistentky znalca, ktorá so znalcom pracovala na odbornej\nštúdii a v dôsledku nepravdivých informácií poskytnutých svedkom O. Q., ktorý dodatočne uviedol, že\nznalcovi poskytol nepravdivé a skreslené informácie o činnosti a pôsobení B., pretože sa „hneval“ na\njedného z jej členov. Vzhľadom na uvedené zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie\nveci a v konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nStanovisko Ústavu pre vzťahy štátu a cirkví z 24.7.2009 a 3.9.2009:\n\nNavrhovateľ poukázal na nejednoznačnosť uvedeného stanoviska, pretože nie je z neho možné\njednoznačne určiť, ktorú z podmienok ustanovených zákonom nespĺňa, resp. spĺňa k tomu, aby\njeho návrh na registráciu bol zamietnutý. ÚVŠC dospel k uvedeným záverom bez akejkoľvek bližšej\nšpecifikácie, ktorý zo záujmov chránených ust. § 15 zák. č. 308/1991 Zb. by mal byť ohrozený a\nzároveň bez jasného konštatovania, či dochádza aj k reálnemu porušeniu niektorých, v citovanom\nzákone uvedených záujmov. Zdôraznil, že stanovisko ÚVŠC je absolútne nepreskúmateľné, keďže z\nneho nie je zrejmé a možné preskúmať a overiť závery, ku ktorým dospel ÚVŠC. Uviedol, že odporca\nopätovne - po tom ako bolo jeho predchádzajúce rozhodnutie rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n5Sž 86/2007 z 24.3.2009 zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie - bez preverenia považoval\nskutočnosti o činnosti B. uvedené v stanovisku ÚVŠC, za tak dôveryhodné a objektívne, že z nich ako\nz preukázaných, vyvodil záver o odmietnutí registrácie B.. Odporca pritom nemal v tejto časti potrebu\nvykonať vlastné dokazovanie a dospieť k vlastným skutkovým zisteniam, teda nie k sprostredkovaným,\nvšeobecne uvedeným poznatkom v stanoviskách ÚVŠC, v ktorých sa vyjadroval ku skutočnostiam, na\nktoré nie je oprávnený. Keďže stanovisko ÚVŠC vychádza v prevažnej miere z odborného posudku Q.,\nktorý dôkaz sám správny orgán na str. 10 napadnutého rozhodnutia vylúčil z podkladov rozhodnutia,\nodporca vychádzal z dôkazu, ktorý sám vylúčil, v konaní správneho orgánu sa vyskytla taká vada, ktorá\nmohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nDotazník správneho orgánu pozostávajúci z desiatich otázok:\nNavrhovateľ uviedol, že odporca oslovil viaceré subjekty so žiadosťou, aby v registračnom procese\nposkytli správnemu orgánu súčinnosť odpovedaním na 10 otázok, o prepracovanie ktorých z dôvodu\nich neobjektívnosti v priebehu konania žiadal. Otázky totiž boli neprofesionálne, nebolo nimi možné\nobjektívne a spoľahlivo zistiť skutočný stav veci pre rozhodnutie o registrácii, keďže to boli otázky\nkapciózne, mätúce, úskočné a navádzali k odpovedi, ktorú si pýtajúci subjekt prial. Zároveň išlo o\notázky sugestívne, obsahujúce náznak odpovede, ktorá sa mala otázkou zistiť, ba dokonca v niektorých\nprípadoch otázky obsahovali už aj samotnú negatívnu odpoveď. V tomto smere poukázal aj na výhrady\nzo strany samotných dotazovaných subjektov (p. Q. J., p. D. A.). Vzhľadom na použitie nezákonného\ndôkazu mal navrhovateľ za to, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a v\nkonaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia.\nStanovisko Rady banskobystrickej oblasti Apoštolskej cirkvi na Slovensku zo 17.9.2009:\nPodľa názoru navrhovateľa je zjavne poznačené sugestívnymi otázkami správneho orgánu, ktoré mu\nboli predložené na zodpovedanie, ako aj zaujatosťou a neobjektívnym prístupom.\n\nIII. nesúlad založenia a činnosti B. s ochranou zdravia občanov a ohrozenie práv občanov\nNavrhovateľ namietal, že k tomuto nesprávnemu záveru správny orgán dospel na základe podkladov,\nktoré sú podľa jeho názoru nezákonnými dôkazmi. Ohľadne jednotlivých podkladov uviedol, že znalecký\nposudok a stanovisko Ústavu pre vzťahy štátu a cirkví zo dňa 3.9.2009 predstavujú nezákonné dôkazy\nz dôvodov, ktoré uviedol v bode II. návrhu na preskúmanie. Stanovisko občianskeho združenia O. R. W.\nopätovne neobsahuje jednoznačné závery na odmietnutie registrácie B. a je tiež opätovne poznačené\nkonfliktom záujmov prameniacim z návrhu P. J. E. z roku 2006 na rozpustenie tohto občianskeho\nzdruženia. Zdôraznil, že anonymné listy, ktoré občianske združenie používa ako dôkaz svojich záverov,\nsú však absolútne neprípustnými dôkaznými prostriedkami pre orgán štátnej správy v procese jeho\nrozhodovacej činnosti, keďže takýto dôkaz nemožno podrobiť jeho preskúmaniu. Odporca opätovne\nbez preverenia považoval skutočnosti o činnosti B. uvedené v tomto stanovisku za tak dôveryhodné\na objektívne, že z nich ako z preukázaných vyvodil záver o odmietnutí registrácie B.. Nevykonal\npritom žiadne dokazovanie, na základe ktorého by dospel k vlastným skutkovým zisteniam a nie k\nsprostredkovaným, všeobecne uvedeným poznatkom v stanovisku občianskeho združenia. Navrhovateľ\ntiež uviedol, že odporca sa opätovne nevysporiadal so skutočnosťou uvedenou už v rozsudku NS SR sp.\n\nzn. 5Sž 86/2007 z 24.3.2009, v ktorom súd konštatoval, že objektivita stanoviska a posudku občianskeho\nzdruženia O. je spochybnená pre rozpory medzi občianskym združením a B.. Navrhovateľ zdôraznil,\nže sa v prípade občianskeho združenia O. sa nejedná o odborné stanovisko podľa zákona č. 382/2004\nZ. z., ale o stanovisko založené na všeobecných, nepreskúmateľných tvrdeniach o Kresťanských\nspoločenstvách Slovenska cit. „znefunkčnenie a rozvod rodiny, prepuknutie psychickej choroby, pocit\nviny a strachu z démonov, odcudzenie detí a rodičov“, bez uvedenia žiadnych konkrétnych prípadov\nalebo osôb, pričom hovorí len vo všeobecnosti o sťažujúcich sa anonymných „klientoch“.\nNavrhovateľ nezákonnosť rozhodnutia a ukrátenie na svojich právach videl tiež v tom, že odporca v\nskutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nerozhodoval rovnako. V tejto súvislosti poukázal na\nrozhodnutie odporcu č. MK 1488/2007-12/6083 z 19.4.2007, ktorým rozhodol o registrácii Bahájskeho\nspoločenstva v Slovenskej republike so sídlom v Bratislave, Nábrežie Gen. Ludvíka Svobodu 58, a to\nnapriek tomu, že podkladom pre rozhodnutie odporcu bol aj odborný posudok H.. L. Z., PhD. zo dňa\nX.X.XXXX, ktorá podrobne opísala a odôvodnila všetky negatíva tejto cirkvi a návrh cirkvi považovala\nza nevyhovujúci, pričom v závere posudku uviedla, že registráciu uvedeného spoločenstva na základe\nnávrhu prípravného orgánu neodporúča.\nNavrhovateľ tiež uviedol, že odporca nevyhodnotil dôkazy v jeho prospech, Stanovisko k registrácii B.\nz 9.3.2007 vyhotovené Ekumenickou spoločnosťou pre štúdium siekt str. 3, Stanovisko Ministerstva\nkultúry Českej republiky, kde B. P. J. je zaregistrovaná od roku XXXX. V závere svojho návrhu na\npreskúmanie s poukazom na ust. § 3, § 46, § 32, § 34 a § 47 správneho poriadku, ktoré citoval, navrhol,\naby Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe ust. § 250j O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporcu\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň žiadal o priznanie náhrady trov konania pozostávajúcich\nzo súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia podľa vyčíslenia predloženého na pojednávaní, a to\ndo 30 dní od doručenia rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľa.\nIII.\nOdporca vo svojom písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku uviedol, k jednotlivým námietkam\nnasledovné.\nNámietka navrhovateľa, že nesprávny záver odporcu v napadnutom rozhodnutí je protiústavný, pretože\nuplatňovanie práv z čl. 24 Ústavy SR je možné len na základe zákona č. 308/1991 Zb. je zmätočná,\npretože odporca k tomuto záveru nedospel. Odporca zastáva a prezentuje názor, že základné ľudské\npráva a slobody garantované čl. 24 Ústavy SR majú rovnakým spôsobom zabezpečené členovia\nregistrovaných aj neregistrovaných cirkví a náboženských spoločností. Zdôraznil, že súbežné pôsobenie\nčlenov neregistrovanej cirkvi a zároveň členov občianskeho združenia nie je v rozpore so zákonom,\npokiaľ občianske združenie nevykonáva činnosti charakteristické pre kultovú činnosť typickú pre cirkev.\nK opakovaným námietkam navrhovateľa k osobe znalca p. Ondrášeka a spôsobu jeho vymenovania\nuviedol, že sa s nimi dostatočne vysporiadal v priebehu registračného konania, čo vyplýva z jednotlivých\nmateriálov v registračnom spise. Zdôraznil, že ustanovenie p. Ondrášeka za znalca nebolo založené na\nosobných vzťahoch, ale na základe jeho profesijných a odborných znalostí, ktoré ho kvalifikovali na túto\npozíciu, čo bolo doložené jeho životopisom, pričom poukázal na skutočnosť, že tohto odborníka oslovil aj\nsamotný navrhovateľ. Odmietol argumenty o neplatnosti znaleckého úkonu z dôvodu nezloženia sľubu\nustanoveného znalca, lebo znalecký sľub zložil 13.4.2010 v súlade s § 5 ods. 5 a § 15 zák. č. 382/2004\nZ. z., čo je zadokumentované v spise. Navrhovateľom podaný rozklad proti rozhodnutiu o ustanovení\nznalca nemal vplyv na rozsah a obsah zadaného znaleckého úkonu, pretože rozhodnutie odporcu č.\nMK-120/2010/13/3830 z 22.3.2010 o ustanovení znalca a samotný znalecký úkon minister kultúry SR\nrozhodnutím č. MK-1880/2010-10/9189 z 29.6.2010 potvrdil a rozklad zamietol. Zdôraznil, že by bolo\nnadbytočné a duplicitné opätovne žiadať ustanoveného znalca o zloženie sľubu, ktorý už bol zložený\n13.4.2010. Nakoľko podľa organizačného poriadku ministerstva kultúry č. MK-2785/2010-10/15174 z\n20.10.2010 registráciu cirkví a náboženských spoločností vykonáva cirkevný odbor, jeho riaditeľ mal\nplnú právomoc vymenovať znalca ad hoc a prijať jeho znalecký sľub.\n\nČo sa týka navrhovateľovho návrhu ustanoviť Q.. D. T., H.. za znalca ad hoc vo veci registrácie B., tento\nbol odporcom odmietnutý, pretože ide o stále aktívneho člena štátom registrovanej Apoštolskej cirkvi na\nSlovensku - jej bývalého najvyššieho predstaviteľa do roku 1999 - teda z pohľadu B. „konkurenčnej“\ndenominácie, čo bol počas registračného procesu často používaný argument navrhovateľa o nemožnosti\nobjektívneho pohľadu človeka z inej cirkvi či ateistu na činnosť B.. Posudok pána T., ktorý je\nteológom, by vychádzal najmä z teologickej perspektívy, pričom súčasťou spisu je už rozsiahly\nposudok od ustanoveného znalca, ktorý je teológom a religionistom. Odporca tiež zistil, že pán T. v\npredloženom profesijnom životopise uvádzal neseriózne údaje týkajúce sa jeho publikačnej činnosti.\nZ titulu horeuvedenej funkcie zastávanej v rokoch 1989 až 1999 bol v častom pracovnom kontakte\ns pracovníkmi ministerstva kultúry, a preto možno jednoznačne preukázať pochybnosti o nezaujatosti\npána T. pre jeho osobné vzťahy a dlhoročné kontakty s pracovníkmi ministerstva kultúry, ktoré by\nspochybňovali objektívnosť jeho ustanovenia ako znalca v predmetnej kauze. Odporca tiež chcel v tejto\nsúvislosti predísť prípadným námietkam zaujatosti, ktoré by mohli byť ex post predložené žalobcom\ntak, ako ich namietal pri ustanovenom znalcovi. V tomto smere poukázal tiež na mail p. T. adresovaný\nriaditeľovi cirkevného odboru ministerstva kultúry p. D. z X.XX.XXXX, ktorý svedčí o pomere p. T. k\nnavrhovateľovi.\nOdporca námietku navrhovateľa týkajúcu sa účasti E.. Q. U. ako svedka v znaleckom posudku p.\nOndrášeka a jej následné angažovanie ako výskumnej asistentky pri príprave štúdie „Neocharizmatické\nhnutie na Slovensku - Analýza základných aspektov teológie a praxe Kresťanských spoločenstiev“\nz XX.XX.XXXX považoval za neodôvodnenú a nezrozumiteľnú. Uviedol, že v zmysle § 34 ods. 1\nsprávneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť\nskutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.\nOhľadne ďalších námietok uviedol, že zo stanoviska Ústavu pre vzťahy štátu a cirkví z XX.X.XXXX\na X.X.XXXX ako podklad pre rozhodnutie boli využité len citáty týkajúce sa odbornej analýzy\nperiodickej a neperiodickej literatúry B., ktorú vypracovali priamo zamestnanci uvedeného ústavu,\npričom analýza bola len čiastkovým podkladom pri koncipovaní právneho názoru odporcu o náboženskej\nneznášanlivosti praktizovanej v rámci B..\nOdporca odmietol tvrdenia, že na zistenie skutočného stavu veci použil nezákonnú formu získania\ndôkazov, a to formou sugestívnych, kapcióznych, mätúcich a úskočných otázok, ktoré zaradil do\ndotazníka, nakoľko znenie otázok považuje za dostatočne objektívne a relevantné. Dotazník bol\nodporcom zasielaný najmä odborníkom, bývalým členom B., rodinným príslušníkom členov B. a\nduchovným niektorých cirkví a náboženských spoločností, pričom do registračného spisu boli zaradené\naj ním nevyžiadané vyplnené dotazníky, ktoré zasielali členovia a sympatizanti B., ktorých odpovede\nboli presne opačné.\nStanovisko Rady banskobystrickej oblasti Apoštolskej cirkvi na Slovensku zo 17.9.2009 č.\nMK-3492/2009-12/11913 bolo vyžiadané odporcom osobitným listom vzhľadom na závery odborného\nposudku, tiež jej bol zaslaný dotazník, vyplnenie ktorého bolo ponechané na jej zváženie. Zo stanoviska\nvyplýva, že miestny zbor B. P. J. E. v Banskej Bystrici nespolupracuje s ich miestnymi zbormi, ale ani\ns ostatnými cirkvami. Navyše správanie týchto členov je „charakterizované aroganciou a výstredným\nsprávaním voči iným cirkvám, ako aj deštrukčnou činnosťou vo vzťahovej oblasti. V praxi sa to\nprejavuje agresívnym prozelytizmom, ohováraním a verbálnym napádaním“. Odporca tiež uviedol, že\nRada banskobystrickej oblasti Apoštolskej cirkvi na Slovensku neodpovedala na dotazník, ako to tvrdí\nnavrhovateľ.\nK námietke o nepreskúmateľnosti stanoviska občianskeho združenia O. z X.XX.XXXX uviedol, že toto\nje založené na dlhoročných skúsenostiach z poradenskej činnosti s bývalými členmi B. a ich rodinnými\npríslušníkmi.\nOdporca uviedol, že nepriateľský postoj voči občianskemu združeniu O., ostatným kritikom, nezávislým\npozorovateľom, ako aj ustanovenému znalcovi je typickým prejavom uzavretosti B.. Ich predstavitelia\npoužívajú neprimerané a zastrašujúce spôsoby jednania i vyjadrovania, aby dosiahli svoj deklarovaný\ncieľ. Táto uzavretosť a nespolupráca bola signifikantná aj pri realizácii znaleckého úkonu ustanoveného\nznalca p. Ondrášeka, keď mu bol zamedzený vstup zo strany predstaviteľov B. na ich bohoslužobné\nzhromaždenia (od 7.7.2010) alebo neposkytnutie spolupráce pri vyžiadaní periodickej literatúry B. na\nštudijné účely, ktoré vyžadoval Ústav pre vzťahy štátu a cirkví v rámci svojej analytickej práce.\n\nOdporca na argument navrhovateľa, že vo veci nevykonal vlastné dokazovanie a nedospel k vlastným\nskutkovým zisteniam, uviedol, že v súlade s § 34 ods. 1 správneho poriadku použil na dokazovanie\nvšetky dostupné právne prostriedky, ktorými mohlo zistiť a objasniť skutočný stav veci. Okrem\nznaleckého posudku, stanoviska Ústavu pre vzťahy štátu a cirkví a stanoviska občianskeho združenia\nO., odporca vykonal rozsiahle zisťovanie a zhromažďovanie dôkazov, ktoré sú súčasťou registračného\nspisu a samotného napadnutého rozhodnutia.\nNámietku navrhovateľa, že odporca registráciou Bahájskeho spoločenstva na Slovensku, nepostupoval\nv skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch rovnako, považoval odporca za neopodstatnenú.\nZdôraznil, že v uvedenej veci sa stotožnil s komplexným stanoviskom Ústavu pre vzťahy štátu a\ncirkví, ktoré bolo v súlade so skutočnosťami známymi z úradnej činnosti odporcu. Nešlo teda o\nrozhodovanie v skutkovo zhodných, resp. podobných veciach. Zdôraznil tiež, že každý prípad návrhu\nna registráciou cirkvi a náboženskej spoločnosti je jedinečný a špecifický, pri jeho posudzovaní odporca\nvychádza predovšetkým z ustanovení zákona č. 308/1991 Zb., nejde teda o bežné rozhodovanie v\nidentických prípadoch podľa správneho poriadku. Uviedol tiež, že v prípade Bahájskeho spoločenstva\nide o homogénny celok, ktorý má v každej krajine svojho pôsobenia rovnakú štruktúru a učenie. Cirkvi\nletničného typu organizované na základe kongregačného princípu, ku ktorým patrí aj B., sú však\nvšeobecne známe svojou voľnou štruktúrou a rôznymi prejavmi, ktoré sa môžu i v rámci jednej cirkvi líšiť.\nK stanovisku Ekumenickej spoločnosti pre štúdium siekt k registrácii B. z X.X.XXXX, ktoré navrhovateľ\npovažuje za dôkaz v jeho prospech, odporca uviedol, že ide o stanovisko staršieho dáta a registračné\nkonanie od roku 2009 tento dôkaz nepotvrdilo.\nOdporca tiež počas registračného konania dostatočne preukázal odlišnosť medzi v Českej republike\nregistrovanej Cirkvi P. v Českej republike a B.. Za účelom objektívneho zhromaždenia dôkazov odporca\npožiadal Ministerstvo kultúry Českej republiky o stanovisko a skúsenosti s pôsobením Cirkvi P.í v Českej\nrepublike registrovanej od roku 2002, registračné konanie od roku 2009 predpoklad o jeho totožnej\nčinnosti a povahe a B. nepotvrdilo. Znalecký posudok č. 1/2010 v odpovedi na otázku č. 2 jasne poukázal\nna odlišnosti medzi činnosťou a charakterom CKSS v Českej republike a B., ktoré sú vidieť práve vo\nvzťahu voči iným cirkvám a k iným kresťanom. Cirkev P. J. v Českej republike verejne deklaruje a v\npraxi sa snaží rozvíjať dobré ekumenické vzťahy s inými cirkvami bez toho, aby kompromitovala svoju\nvlastnú teologickú identitu.\nOdporca tiež uviedol, že dôkazy v prospech navrhovateľa boli v odôvodnených prípadoch vyhodnotené.\nZ dôvodu, že sa stotožnil s niektorými jeho pripomienkami k odbornému stanovisku Q.. E. W., H.., ktoré\nbolo súčasťou komplexného stanoviska predloženého Ústavom pre vzťahy štátu a cirkví z XX.X.XXXX,\nodborné stanovisko H. bolo z podkladov pre rozhodnutie vylúčené.\nNakoľko navrhovateľ neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by náležite odôvodňovali nesprávne skutkové\nzistenia a následné nesprávne právne posúdenie veci odporcom, navrhol, aby súd podľa § 250j ods. 1\nO.s.p. napadnuté rozhodnutie potvrdil.\nPoukázal na skutočnosť, že navrhovateľ v procese registrácie rovnakým spôsobom spochybňoval všetky\nstanoviská a vyjadrenia vyznievajúce v jeho neprospech, keď ich autorov napádal z dôvodu inej, resp.\nžiadnej náboženskej príslušnosti.\n\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej v texte rozhodnutia len „najvyšší súd“) ako súd vecne príslušný\n(§ 246 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 64 ods. 5 zák. č. 308/2000 Z. z.) preskúmal napadnuté\nrozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a to v rozsahu námietok navrhovateľa obsiahnutých\nv podanom opravnom prostriedku a po prejednaní veci na ústnom pojednávaní (§ 250q ods. 1 O.s.p.)\ndospel k záveru, že rozhodnutie odporcu č. MK-175/2011-12/6511 z 13. mája 2011 nie je v súlade so\nzákonom.\n\nPodľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný,\ndemokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\nPodľa čl. 24 ods. 1 ústavy sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručujú.\nPodľa čl. 24 ods. 2 ústavy každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru buď sám,\nbuď spoločne s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, náboženskými úkonmi, zachovávaním\nobradov alebo zúčastňovať sa na jeho vyučovaní.\nPodľa čl. 29 ods. 1 ústavy právo slobodne sa združovať sa zaručuje. Každý má právo spolu s inými sa\nzdružovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach.\nPodľa čl. 9 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) každý\nmá právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania, toto právo zahŕňa slobodu zmeniť\nsvoje náboženské vyznanie alebo presvedčenie, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženské vyznanie\nalebo presvedčenie sám alebo s inými, či už verejne alebo súkromne, bohoslužbou, vyučovaním,\nvykonávaním náboženských úkonov a zachovávaním obradov.\nPodľa čl. 11 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu pokojného zhromažďovania a na slobodu\nzdružovať sa s inými, včítane práva zakladať na obranu svojich záujmov odbory alebo vstupovať do nich.\nPodľa čl. 11 ods. 2 veta prvá dohovoru na výkon týchto práv sa nemôžu uvaliť žiadne obmedzenia\nokrem tých, ktoré ustanovuje zákon a sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej\nbezpečnosti, verejnej bezpečnosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo\nmorálky alebo ochrany práv a slobôd iných.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).\nÚlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku, na základe navrhovateľom včas podaného návrhu, preskúmať\nzákonnosť rozhodnutia č. MK-175/2011-12/6511 z 13. mája 2011, ktorým odporca ako registrujúci orgán\npodľa § 16 ods. 2 zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských\nspoločností v znení neskorších predpisov odmietol registráciu Cirkvi P. J. J. so sídlom C. R., P. z dôvodu,\nže založenie a jej činnosť je v zmysle § 15 zák. č. 308/1991 Zb. v rozpore s týmto zákonom a ostatnými\nzákonmi, so zásadami ľudskosti a znášanlivosti, s ochranou zdravia občanov a sú ohrozené práva\nobčanov.\nV posudzovanej veci ide o preskúmanie neprávoplatného rozhodnutia odporcu.\nV prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti\nneprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p.\n(§ 250l ods. 1 O.s.p.).\nPodľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané\nrozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí\nobdobne.\nPodľa § 250l ods. 2 O.s.p., pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie\nz druhej hlavy s výnimkou § 250a.\n\nPodľa § 4 ods. 4 zák. č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských\nspoločností v znení neskorších predpisov, štát uznáva len tie cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré sú\nregistrované.\nPodľa § 10 ods. 1 zák. č. 308/1991 Zb. cirkvi a náboženské spoločnosti registruje Ministerstvo kultúry\nSlovenskej republiky (ďalej len „registrujúci orgán“).\nPodľa § 5 zák. č. 308/1991 Zb. registrujúci orgán preskúma, či založenie a činnosť cirkvi alebo\nnáboženskej spoločnosti nie je v rozpore s týmto zákonom a ostatnými zákonmi, ochranou bezpečnosti\nobčanov a verejného poriadku, zdravia a mravnosti, zásadami ľudskosti a znášanlivosti, alebo či nie sú\nohrozené práva iných právnických osôb a občanov.\nPodľa § 16 ods. 1 cit. zákona, ak sú splnené podmienky uvedené v § 15 zákona, registrujúci orgán\nrozhodne o tom, že sa cirkev alebo náboženská spoločnosť registruje.\nPodľa § 16 ods. 2 cit. zákona, ak nie sú tieto podmienky splnené, registrujúci orgán registráciu odmietne.\nPodľa § 17 cit. zákona, prípravný orgán môže do 60 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o odmietnutí\nregistrácie podať návrh na preskúmanie rozhodnutia najvyššiemu súdu republiky.\nRozsah prieskumu zo strany registračného orgánu (Ministerstva kultúry SR) pre účely správneho\nkonania o návrhu na registráciu cirkvi alebo náboženskej spoločnosti zákonodarca vymedzil v\nustanovení § 15 zák. č. 308/1991 Zb. tak, že registrujúci orgán preskúma:\n1. či založenie a činnosť cirkvi alebo náboženskej spoločnosti nie je v rozpore:\n- s týmto zákonom a ostatnými zákonmi,\n- s ochranou bezpečnosti občanov a verejného poriadku,\n- s ochranou zdravia a mravnosti,\n- so zásadami ľudskosti a znášanlivosti,\n2. či nie sú ohrozené práva iných právnických osôb a občanov.\nVzhľadom na uvedené bolo úlohou najvyššieho súdu preskúmať, či odporca návrh navrhovateľa\nna registráciu B. po jeho formálnom posúdení, dôsledne posúdil aj z hľadiska vecného podľa\nhoreuvedených zákonných podmienok.\nZ podkladov administratívneho spisu je zrejmé, že navrhovateľ v priebehu registračného konania, ako\naj v rámci opravného prostriedku, vzniesol pripomienky, ktorými reagoval na postup správneho orgánu.\nZ návrhu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ v prvom rade namietal\nskutočnosť, že správny orgán v napadnutom rozhodnutí dospel k nesprávnym záverom, že „založenie\na činnosť B. nie je v súlade so zákonom č. 308/1991 Zb. a ostatnými zákonmi. Neregistrované\ncirkvi a náboženské spoločnosti môžu vykonávať náboženské obrady a ďalšie prejavy náboženskej\nslobody, ale nemajú postavenie právnických osôb a svoju cirkevnú a náboženskú činnosť nemôžu\nvykonávať ako občianske združenia“. Predmetný nesprávny názor odporca oprel o nález Ústavného\nsúdu SR č. PL.ÚS 10/08-70, z ktorého však podľa navrhovateľa vyplýva, že „prezumpcia, že právo\nslobodne určovať svoje náboženské učenie a obrady, poskytovať duchovné a hmotné služby, vyučovať\n\nnáboženstvo atď. môže len subjekt, ktorý má status právnickej osoby, je sama protiústavná. ...občania ...\nmôžu teda, či už v pozícii právnickej osoby alebo vo voľnom združení fyzických osôb bez právnej\nsubjektivity plne využívať náboženskú slobodu, vrátane kreovania rôznych náboženských komunít...\nCirkvi a náboženské spoločnosti môžu teda de iure aj de facto slobodne pôsobiť bez ohľadu na to,\nči sú alebo nie sú registrované. Pôsobenie občianskeho združenia realizujúceho právo chránené v\nčlánku 24 Ústavy Slovenskej republiky nie je v rozpore s ústavou a zákonom. Nemôže však vylúčiť\nzaloženie náboženskej právnickej osoby ako občianskeho združenia s poukazom, že uplatňovanie práv\nuvedených v čl. 24 Ústavy Slovenskej republiky je možné len na základe zákona č. 308/1991 Zb. V praxi\nzákon č. 83/1990 Zb. umožňuje registrovať spolky, kluby, spoločnosti, ktoré sa môžu obsahovo venovať\nsvojim náboženským aktivitám s tým, že tieto nie sú považované za cirkvi a náboženské spoločnosti\npodľa zákona č. 308/1991 Zb. Ide o občianske združenia registrované na Ministerstve vnútra Slovenskej\nrepubliky vedené pod kapitolou Cirkevná a náboženská oblasť. Zákon č. 83/1990 Zb. umožňuje fyzickým\nosobám združovať sa do spolkov, klubov aj spoločností, v ktorých sa môžu venovať svojim náboženským\nčinnostiam, ale na inom právnom základe ako poskytuje zákon č. 308/1991 Zb.“\nNajvyšší súd ohľadne námietok navrhovateľa a zároveň argumentácie odporcu konštatuje, že úlohou\nregistračného orgánu nebolo posúdenie aktivít občianskeho združenia, ale jeho úlohou bolo dôsledne\nskúmať splnenie zákonných podmienok za účelom rozhodnutia o návrhu na registráciu B.. V zmysle\nzákona č. 83/1990 Zb. rozhodovanie vo veciach občianskych združení je výlučne v právomoci\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky, ktoré jediné má právomoc rozhodovať o ich registrácii (§ 6 a\nnasl.), vzniku ako aj zániku (§ 12).\nV zmysle § 12 ods. 1 písm. b) zák. č. 83/1990 Zb. združenie zaniká právoplatným rozhodnutím\nministerstva o jeho rozpustení.\nPodľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. c) zák. č. 83/1990 Zb. tento zákon sa nevzťahuje na združovanie\nobčanov v cirkvách a náboženských spoločnostiach.\nPodľa § 12 ods. 3 zák. č. 83/1990 Zb. ak ministerstvo zistí, že združenie vyvíja činnosť,\na/ ktorá je vyhradená politickým stranám a politickým hnutiam alebo organizáciám združujúcim\nobčanov na zárobkovú činnosť alebo vykonávanie náboženstva alebo viery v cirkvách a náboženských\nspoločnostiach (§ 1 ods. 3),\nb/ ktorá porušuje zásady uvedené v § 3 ods. 1 a 2,\nc/ ktorá je v rozpore s § 4 alebo § 5,\nbez meškania ho na to upozorní a vyzve ho, aby od takej činnosti upustilo. Ak združenie v tejto činnosti\npokračuje, ministerstvo ho rozpustí.\nV posudzovanej veci však z administratívneho spisu postup v zmysle citovaného ustanovenia zo strany\nMinisterstva vnútra SR zistený nebol.\nNajvyšší súd zároveň v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že 1.3.2010 sa odporca stretol so\nzástupcami odboru všeobecnej vnútornej správy Ministerstva vnútra SR v nadväznosti na podozrenia,\nže B. porušuje ustanovenia § 1 ods. 3 písm. c) zákona č. 83/1990 Zb., pričom sám v rámci odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia skonštatoval, že z vyhotoveného záznamu z tohto stretnutia zo 16.3.2010\nvyplynulo, že stanovy občianskeho združenia P. J. J. obsahujú aj ustanovenia, ktoré sú v súlade s\nčinnosťou občianskych združení v zmysle príslušnej legislatívy a neregistrujú v súčasnosti podnet, ktorý\nby nasvedčoval, že toto občianske združenie vyvíja činnosť v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej\nrepubliky. Registrujúci orgán podľa tohto záznamu uviedol možnosť posúdenia celej problematiky\nGenerálnou prokuratúrou Slovenskej republiky. Z podkladov spisu však žiadne ďalšie zistenia v tomto\nsmere nevyplývajú.\n\nNajvyšší súd s poukazom na nález Ústavného súdu SR č. PL.ÚS 10/08 zdôrazňuje, že zákon č. 83/1990\nZb. umožňuje fyzickým osobám združovať sa do spolkov, klubov aj spoločností, v ktorých sa môžu\nvenovať svojim náboženským činnostiam na inom právnom základe ako poskytuje zákon č. 308/1991\nZb. Ústavný súd tiež v uvedenom náleze skonštatoval, že „stavom, keď určitá cirkev alebo náboženská\nspoločnosť nie je zaregistrovaná podľa zákona č. 308/1991 Zb., sa však nijako nezasiahlo do výkonu\nzákladných práv alebo slobôd osôb hlásiacich sa k tejto cirkvi alebo k náboženskej spoločnosti, ktoré\nsa môžu realizovať aj prostredníctvom iného právneho subjektu (občianskeho združenia). Registrácia\ncirkvi alebo náboženskej spoločnosti nie je v tomto zmysle nevyhnutnou podmienkou (conditio sine\nqua non) výkonu slobody alebo práva podľa čl. 24 ústavy a čl. 9 dohovoru, týka sa iba podmienok ich\nvzniku ako štátom uznaných cirkví a náboženských spoločností a má právnu relevanciu najmä z hľadiska\nekonomických aspektov ich fungovania.“\nZa stavu, že predmetom konania odporcu bolo posúdenie splnenia zákonných podmienok vo veci\nžiadosti navrhovateľa o registráciu B. podľa zákona č. 308/1991 Zb., otázka aktivít občianskeho\nzdruženia v zmysle zákona č. 83/1990 Zb. bola v rámci registračného konania právne irelevantná.\nPodľa ust. § 21 zák. č. 308/1991 Zb., pre konanie podľa tohto zákona platia všeobecné predpisy o\nsprávnom konaní, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.\nVšeobecným právnym predpisom platným na území Slovenskej republiky je zákon č. 71/1967 Zb. o\nsprávnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších právnych predpisov.\nPodľa § 3 ods. 1, 2, 4 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických\nosôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné\npostupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami,\nktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať,\nnajmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným\nosobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia,\naby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí\nvychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo\nzhodných, alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\nPodľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci, a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov\nkonania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu\norgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny\norgán.\nPodľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nNajvyšší súd preskúmajúc napadnuté rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce, po oboznámení sa\ns administratívnym spisom a so skutkovým a právnym stanoviskom účastníkov konania, konštatuje\nnasledovné.\nNavrhovateľ v rámci svojho návrhu na preskúmanie, ako aj v priebehu prieskumného konania, vzniesol\nzávažné námietky v súvislosti s nariadeným znaleckým dokazovaním, pričom išlo námietky ako\nprocesné, tak aj vecné.\n\nV predmetnej veci odporca po predchádzajúcom emailovom oslovení Ľubomíra Martina Ondrášeka\nM.Div., Th.M. (odoslaným dňa 19.3.2010) a po jeho následnom súhlase, vydal dňa 22.3.2010\nrozhodnutie č. MK-120/2010-12/6434 o ustanovení p. Ľubomíra Martina Ondrášeka M.Div., Th.M. za\nznalca v správnom konaní, ktorý mal v znaleckom posudku odborne posúdiť skutočnosti dôležité pre\nrozhodnutie, a to činnosť a pôsobenie B. s prihliadnutím na § 15 zák. č. 308/1991 Zb. a odpovedať\nna otázky, ktoré pre tieto účely špecifikoval. Proti rozhodnutiu o ustanovení znalca prípravný orgán\npodal rozklad, ktorý minister kultúry SR rozhodnutím č. MK-1880/2010-10/9189 z 29.6.2010 zamietol\na napadnuté rozhodnutie potvrdil. Ohľadne námietok navrhovateľa uviedol, že námietku o zaujatosti p.\nOndrášeka vo vzťahu k ministerstvu kultúry nemôže akceptovať. Zdôraznil, že aby bol znalec vylúčený,\nnie je potrebné jeho predpojatosť dokázať, stačí, že v tomto smere vznikli pochybnosti, vždy je však\npotrebné zvážiť, či sú tieto pochybnosti odôvodnené. Odporca uviedol, že členstvo p. Ondrášeka v\ncirkevnom zbore Apoštolskej cirkvi v rokoch 1992 až 1995 a kontakt s pracovníkmi cirkevného odboru\nministerstva absolvovaný v rámci letného študijného pobytu teda zakladajú jeho pomer k veci a k\nzadávateľovi, avšak ich intenzita nezakladá vznik dôvodných pochybností o jeho predpojatosti. Uviedol\ntiež, že zo správneho poriadku nevyplýva právny nárok účastníka konania na výber konkrétneho znalca,\nsprávny orgán sa môže opierať o posudok znalca, ktorého si sám ustanovil bez ohľadu na prípadné\nposudky iných znalcov.\nNajvyšší súd postupujúc podľa ustanovenia § 245 ods. 1 O.s.p. - v zmysle ktorého pri preskúmavaní\nzákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho\nrozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie\nzáväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup - považoval za potrebné posúdiť i\nzákonnosť horeoznačeného rozhodnutia o rozklade navrhovateľa. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva,\nže za znalca bol ustanovený pán Ondrášek podľa § 15 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch,\ntlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,\nna základe jeho profesijných a odborných znalostí - bol študentom Letničnej biblickej akadémie v\nKolíne, Česká republika (1993-1995), následne sa stal študentom na pentekostálnej inštitúcii Zion Bible\nInstitute v Barringtone, Rhode Island, USA (1995-1999), členom pentekostálneho cirkevného zboru Glad\nTidings Community Church v Chepachet, Rhode Island, USA (1996-2003) a licencovaným (2001-2003)\na neskôr ordinovaným (2003-2006) duchovným v Assemblies of Gold, najväčšej pentekostálnej\ndenominácii na svete. Vo vzdelaní pokračoval graduálnym štúdiom na Gordon-Conwell Theological\nSeminary (1999-2003) a postgraduálnym štúdiom na Harward Univerzity (2003-2005). Od roku 2003\nje členom Society for Pentecostal Studies, najvýznamnejšej akademickej spoločnosti pre štúdium\npentekostálneho a charizmatického kresťanstva. V súčasnosti pôsobí na University of Chicago, ktorá je\npodľa akademického rebríčka ARWA na 9. mieste svetových univerzít. Na základe uvedeného správny\norgán skonštatoval, že pán Ondrášek má špeciálne odborné znalosti a skúsenosti, a preto je schopný\npodať o odborných skutočnostiach alebo stavoch odborný posudok.\nUstanovenie znalca zo strany správneho orgánu aj podľa názoru najvyššieho súdu bolo v súlade s\n§ 39 správneho poriadku, v zmysle ktorého ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre\nrozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. Pán Ondrášek bol ustanovený\nza znalca ad hoc ako osoba, ktorá nie je zapísaná v zozname znalcov, a to po tom ako si správny\norgán overil jeho odborné a osobné predpoklady a vyžiadal si jeho súhlas. Najvyšší súd prisvedčil\nnavrhovateľovi v tom, že došlo k procesnému pochybeniu zo strany správneho orgánu v tom, že\nznalec zložil sľub predtým, ako bol za znalca právoplatne ustanovený, t.j. pred právoplatnosťou\nrozkladom napadnutého prvostupňového rozhodnutia. Táto skutočnosť však sama osebe nemá vplyv\nna zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia odporcu, pretože v zmysle ustanovenia § 250i ods.\n3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady\nkonania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa\norganizačného poriadku ministerstva kultúry registráciu cirkví a náboženských spoločností vykonáva\ncirkevný odbor, a preto jeho riaditeľ mal plnú právomoc vymenovať znalca ad hoc a prijať jeho znalecký\nsľub.\nUstanovený znalec predložil odporcovi znalecký posudok č. 1/2010 z 29.8.2010 vo veci návrhu na\nregistráciu B. dňa 31.8.2010. Zo znaleckého posudku vyplýva, že zo strany navrhovateľa nebola znalcovi\n\nposkytnutá pri jeho vypracovaní súčinnosť. S poukazom na túto skutočnosť najvyšší súd konštatuje, že\nzávery znaleckého posudku sú neúplné a pre rozhodnutie vo veci nepostačujúce.\nZ administratívneho spisu je zrejmé, že pán Ondrášek pred ustanovením do funkcie znalca v\nregistračnom konaní o návrhu prípravného orgánu B. na registráciu B. ako cirkvi, pracoval na odbornej\nštúdii týkajúcej sa B. pre zadávateľa Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, ktorý mu ju zadal vypracovať dňa\n24.5.2010, teda pred ustanovením do funkcie znalca v správnom konaní. Uvedená štúdia, ktorú pán\nOndrášek odovzdal zadávateľovi dňa 30.11.2010, bola tiež podkladom registračného orgánu, z ktorého\nvychádzal pri rozhodovaní.\nNa základe uvedeného možno konštatovať, že registračný orgán pre účely konania si zadovážil od toho\nistého subjektu (pána Ondrášeka) dva samostatné dôkazy. Podľa názoru senátu najvyššieho súdu sa\ntento postup síce javí ako neefektívny, ktorý vo vzťahu k navrhovateľovi mohol vyvolať obavy o objektivite\nznalca - keďže vopred bol oboznámený s určitými aspektmi, ktoré mal zistiť a posúdiť až pri vypracovaní\nznaleckého posudku - avšak skutočnosť, že správny orgán ako dôkaz zaradil aj odbornú štúdiu týkajúcu\nsa B., sama osebe nemá za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nNavrhovateľ spochybnil objektivitu znaleckého posudku aj z dôvodu, že ustanovený znalec na mnohých\nmiestach čerpal zo svedeckej výpovede pani E.. Q. U., ktorá znalcovi ako výskumná asistentka\npomáhala vypracovať odbornú štúdiu zadanú Ústavom pre vzťahy štátu a cirkví. Z obsahu napadnutého\nrozhodnutia vyplýva, že s touto námietkou sa správny orgán vôbec nevysporiadal. Na tomto mieste\nnajvyšší súd považuje za potrebné zdôrazniť, že podľa konštantnej judikatúry dôvody uvedené v rámci\nvyjadrenia správneho orgánu k návrhu na preskúmanie, nemôžu nahradiť dôvody preskúmavaného\nrozhodnutia.\nAko opodstatnenú vyhodnotil najvyšší súd tiež námietku, že správny orgán v posudzovanej\nveci nevykonal žiadne vlastné dokazovanie. Za stavu, že znalecký posudok bol navrhovateľom\nspochybňovaný v dôsledku použitia dôkazu vyjadrenia pani E.. Q. U., výskumnej asistentky znalca, ktorá\nso znalcom pracovala na odbornej štúdii, ako aj v dôsledku, podľa tvrdení navrhovateľa, nepravdivých\ninformácií poskytnutých svedkom O. Q. - ktorý dodatočne uviedol, že znalcovi poskytol nepravdivé\ninformácie o činnosti a pôsobení B. pretože sa „hneval“ na jedného z jej členov - podľa názoru\nnajvyššieho súdu, za účelom objektívneho zistenia skutočného stavu veci, bolo potrebné vypočuť tieto\nosoby ako svedkov v rámci správneho konania, a to za prítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa.\nČo sa týka námietok navrhovateľa ohľadne nevyhovenia jeho návrhu ustanoviť Q.. D. T., H.. za znalca\nad hoc vo veci registrácie B., senát najvyššieho súdu konštatuje, že táto námietka je neopodstatnená.\nVykonávanie dôkazov v zmysle ustanovenia § 34 ods. 4 správneho poriadku patrí správnemu orgánu.\nNavrhovateľ mal možnosť si znalecký posudok od uvedeného subjektu zadovážiť sám a predložiť\nsprávnemu orgánu, ktorý by bol povinný v prípade odlišných záverov nariadiť vo veci kontrolné znalecké\ndokazovanie.\nOhľadne znaleckého posudku najvyšší súd konštatuje, že predstavuje jeden z dôkazov v správnom\nkonaní, ktorý hodnotí správny orgán ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený\nposudzovať jeho správnosť (jeho závery), ale hodnotí iba to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám\nlogiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom.\nČo sa týka námietok navrhovateľa proti stanovisku Ústavu pre vzťahy štátu a cirkví z XX.X.XXXX\na X.X.XXXX - ktorý poukázal na nejednoznačnosť uvedeného stanoviska, pretože nie je z neho\nmožné jednoznačne určiť, ktorú z podmienok ustanovených zákonom nespĺňa, resp. spĺňa k tomu, aby\njeho návrh na registráciu bol zamietnutý - táto námietka je aj podľa názoru senátu najvyššieho súdu\nopodstatnená. ÚVŠC dospel k uvedeným záverom bez akejkoľvek bližšej špecifikácie, ktorý zo záujmov\nchránených ust. § 15 zák. č. 308/1991 Zb. by mal byť ohrozený a zároveň bez jasného konštatovania,\nči dochádza aj k reálnemu porušeniu niektorých, v citovanom zákone uvedených záujmov. Odporca\n\nopätovne - po tom ako bolo jeho predchádzajúce rozhodnutie rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n5Sž 86/2007 z 24.3.2009 zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie -bez preverenia považoval\naj skutočnosti o činnosti B. uvedené v stanovisku ÚVŠC, za dôveryhodné a objektívne pre záver o\nodmietnutí registrácie B.. Najvyšší súd sa stotožnil s názorom navrhovateľa v tom, že stanovisko ÚVŠC\nvychádza v značnom rozsahu z odborného posudku Q.. E. W., ktorý dôkaz sám správny orgán na str.\n10 napadnutého rozhodnutia vylúčil z podkladov rozhodnutia. Za tohto stavu vo veci odporca vychádzal\naj z dôkazu, ktorý sám vylúčil. Z obsahu stanoviska ÚVŠC z 23.7.2010 tiež vyplýva, že v podstatnom\nrozsahu vychádzal aj so záverov E.. Q. S., psychologičky a psychoterapeutky z R.j psychológie a\npatopsychológie R., ktorú by podľa názoru senátu najvyššieho súdu bolo vhodné vypočuť ako svedkyňu\nza účasti navrhovateľa, resp. jeho právneho zástupcu. S poukazom na námietky navrhovateľa, by\npodľa názoru senátu najvyššieho súdu bolo vhodné vypočuť v procesnej pozícii svedka aj zástupcu\nobčianskeho združenia O.\nAko neopodstatnené vyhodnotil najvyšší súd námietky navrhovateľa týkajúce sa dotazníka\npozostávajúceho z desiatich otázok. Po dôkladnom oboznámení sa s textom otázok uvedených v\ndotazníku, najvyšší súd dospel k záveru, že uvedené otázky nebolo potrebné prepracovať, pretože nejde\no otázky sugestívne, kapciózne, mätúce, úskočné a ani navádzajúce.\nNavrhovateľ tiež namietal nezákonnosť rozhodnutia a ukrátenie na jeho právach z dôvodu, že odporca\nv skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nerozhodoval rovnako, keď rozhodnutím č. MK\n1488/2007-12/6083 z 19.4.2007, rozhodol o registrácii Bahájskeho spoločenstva v Slovenskej republike\nso sídlom v Bratislave, Nábrežie Gen. Ludvíka Svobodu 58, a to napriek tomu, že podkladom pre\nrozhodnutie odporcu bol aj odborný posudok H.. L. Z., H.. zo dňa X.X.XXXX, ktorá v závere posudku\nuviedla, že registráciu uvedeného spoločenstva na základe návrhu prípravného orgánu neodporúča.\nNajvyšší súd tejto námietke nemohol priznať úspech, a to s poukazom na skutočnosť, že v správnom\nsúdnictve je predmet konania striktne daný výrokom napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. Z\ntohto dôvodu bola otázka okolností registrácie iného subjektu, v rámci preskúmavaného konania právne\nirelevantná.\nNa základe uvedených skutočností najvyšší súd dospel k záveru, že odporca v zmysle citovaných\nzákonných ustanovení dôsledne nepostupoval. Aj napriek doplnenému dokazovaniu - po tom ako jeho\npredchádzajúce rozhodnutie bolo rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 5Sž 86/2007 zrušené a vec mu\nbola vrátená na ďalšie konanie - skutkový stav nebol zistený v predmetnej veci v dostatočnom rozsahu,\nresp. zadovážené dôkazy do t.č. nie sú pre objektívne rozhodnutie predmetnej veci postačujúce.\nZa tohto stavu vo veci najvyššiemu súdu nezostávalo nič iné, ako napadnuté rozhodnutie odporcu podľa\n§ 250q ods. 2 O.s.p. a § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. zrušiť a vec mu\nvrátiť na ďalšie konanie.\nV ďalšom konaní je odporca povinný postupovať vo vyššie naznačenom smere, dôkladne zistiť skutkový\nstav (doplnením znaleckého dokazovania, prípadne kontrolným znaleckým posudkom, vypočutím\nsvedkov za účasti navrhovateľa, resp. jeho právneho zástupcu), pričom vzhľadom na časový odstup,\nako i s poukazom na skutočnosť, že vo veci je rozhodujúci stav - skutkový aj právny - existujúci v čase\nvydania rozhodnutia, je vhodné zadovážiť aj aktualizované stanoviská k registrácii B. od Ekumenickej\nspoločnosti pre štúdium siekt, Ministerstva kultúry Českej republiky, Apoštolskej cirkvi na Slovensku. A\nlen po zadovážení ďalších pokladov pre rozhodnutie, vo veci návrhu registrácie B., vo veci opätovne\nrozhodnúť a rozhodnutie náležite odôvodniť.\nNajvyšší súd záverom považuje za potrebné uviesť, že je povinnosťou navrhovateľa, aby v rámci\nsprávneho konania za účelom objektívneho zistenia skutočného stavu veci poskytol požadovanú\nsúčinnosť správnemu orgánu ako aj znalcovi. V opačnom prípade je v dispozícii správneho orgánu\naplikovať poriadkové opatrenia v zmysle správneho poriadku.\nPri novom prejednaní veci je správny orgán viazaný právnym názorom súdu (§ 250r O.s.p.).\n\nV predmetnom preskúmavacom konaní navrhovateľovi vznikli trovy konania v sume 732, 09 €, ktorá\nsuma pozostáva z náhrady:\n- za 3 úkony právnej pomoci, po 2x 123,50 € (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie na súd) a 1x\n127,16 € (účasť na pojednávaní 26.9.2012) a 3x režijný paušál 2x 7,41 € (rok 2011) a 1x 7,63 € (rok\n2012), t.j. celkom 396,61 € a DPH 20% vo výške 79,32 €, teda celkom 475,93 €,\n- z nákladov za cestovné v sume 134,14 € (dňa 26.9.2012 - Žilina-Bratislava-Žilina - 402 km, náhrada\nza použitie motorového vozidla 402 km x 0,183 € = 88,27 € plus spotreba PHL: 402km x 7,11/100km\nx 1,607 € = 45,87 €),\n- náhrada za stratu času v sume 122,02 € (dňa 26.9.2012 ....12,71 € x osem 1 hodín % = 101,68 +\n20,34 (DPH) = 122,02 €).\nO náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa ustanovenia § 250l ods. 2 a § 250k ods. l O.s.p., tak,\nže v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal právo na ich náhradu v sume 366,05 €, t.j. v polovičnej\nvýške. K priznaniu len čiastočnej náhrady trov konania najvyšší súd pristúpil z dôvodu, že zo strany\nnavrhovateľa v priebehu registračného konania nebola preukázateľne poskytnutá súčinnosť znalcovi.\nOdporca je povinný náhradu trov konania podľa § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s 250l ods. 2, § 246c ods. 1\nO.s.p. uhradiť na účet právneho zástupcu navrhovateľka, č. ú.: 0423689743/0900, VS:6162011 vedený\nv Slovenskej sporiteľni, a.s., Žilina v lehote uvedenej vo výroku tohto rozsudku.\nPovinnosť platiť súdny poplatok za podaný opravný prostriedok navrhovateľovi nevznikla, keďže v\nkonaní bol úspešný (§ 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších\npredpisov).\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:52cf163c-ad97-4ee3-b1a8-a37d2057ee55", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 10/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/08 z 3. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-03", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:52cf163c-ad97-4ee3-b1a8-a37d2057ee55"}], "citovane_v": []}