{"guid": "b4dda048-b3a8-41df-9c70-0cf5b403d0e0:4e838638-3ccc-40b9-96af-23b54206013b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:9011010087.3", "spisova_znacka": "3Sž/13/2011", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sž/13/2011 z 10. 5. 2012", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10. mája 2012, sp. zn. 3Sž/13/2011, ECLI:SK:NSSR:2012:9011010087.3", "identifikacne_cislo": "9011010087", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "datum_vydania": "2012-05-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-56.odsek-3", "nazov": "§ 56 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-56.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/586-2003/paragraf-56"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-56.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 56 ods. 2 písm. d) zákona č. 586/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-56.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/586-2003/paragraf-56"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-56.odsek-1", "nazov": "§ 56 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-56.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/586-2003/paragraf-56"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/586#paragraf-56"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4e838638-3ccc-40b9-96af-23b54206013b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9011010087.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9011010087.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9011010087.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sž/13/2011\n9011010087\n10. 05. 2012\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2012:9011010087.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a\nsudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci žalobcu: JUDr. G. Q.,\nO. XX, právne zastúpený JUDr. Michalom Vlkolinským, advokátom, Námestie SNP 17/29, 960 01\nZvolen, proti žalovanej: Slovenská advokátska komora, Kolárska 4, Bratislava, právne zastúpená JUDr.\nEvou Bušovou, advokátkou, Tobrucká 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Slovenskej\nadvokátskej komory, II. disciplinárneho senátu, č. DS II.-62/10: 1788/2010 zo dňa 01. marca 2011,\njednomyseľne\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie Slovenskej advokátskej komory, II. disciplinárneho\nsenátu pri Slovenskej advokátskej komore č. DS II.-62/10:1788/2010 zo dňa 01.03.2011 vo výroku,\nktorým bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie - pozastavenie výkonu advokácie na tri roky a vo\nvýroku o trovách konania podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej\nna ďalšie konanie.\nVo zvyšku žalobu z a m i e t a.\nŽalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozhodnutím č. DS II.-62/10: 1788/2010 zo dňa 01.03.2011 žalovaná podľa § 56 ods. 1\nzákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom\npodnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii\") rozhodla\ntak, že žalobcu uznala za vinného z dôvodu, že :\n1. v čase od 28.09.2008 do 31.12.2009 zamestnával v rozpore so zákonom o advokácii a Advokátskym\nporiadkom Slovenskej advokátskej komory (ďalej len „advokátsky poriadok\") ako advokátskeho\nkoncipienta JUDr. Q. V.,\n2. že odmeňovanie advokátskeho koncipienta vykonával v rozpore s platnými predpismi a povinnosť\nodvádzať odvody do príslušných subjektov advokát preniesol na advokátskeho koncipienta, a\n3. že nezabezpečil financovanie školení advokátskeho koncipienta v súlade s predpismi advokácie.\nTýmto konaním sa žalobca dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zákona o advokácii,\npretože závažným spôsobom porušil povinnosť advokáta uloženú v § 64 ods. 1, 2, 5 zákona o advokácii,\n\n§ 31 a nasledujúcich Advokátskeho poriadku, a § 5 Uznesenia konferencie advokátov o výchove\nadvokátskych koncipientov a ďalšom vzdelávaní advokátov, za čo mu bolo podľa § 56 ods. 2 písm. d/\nzákona o advokácii uložené disciplinárne opatrenie - pozastavenie výkonu advokácie na tri roky.\nŽalobca podal na najvyšší súd v zákonnej lehote žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovanej, v ktorej namieta premlčanie skutkov, ktorých sa mal dopustiť. V zmysle ustanovení § 58 ods. 1,\n2, 4 zákona o advokácii je pre podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania stanovená subjektívna\nšesťmesačná lehota počítaná odo dňa, keď sa oprávnený subjekt o disciplinárnom previnení dozvedel\na objektívna dvojročná lehota počítaná odo dňa, keď k disciplinárnemu previneniu, skutku, došlo. Aj\npre ustanovenie § 58 ods. 2 zákona o advokácii platí zásada, že subjektívna lehota môže začať plynúť\nneskôr, ako začala plynúť objektívna lehota, avšak plynutie oboch lehôt sa skončí najneskôr uplynutím\nlehoty objektívnej. V danej veci disciplinárne konanie začalo dňa 27.09.2010 podaním návrhu predsedu\nrevíznej komisie. Disciplinárny senát v napadnutom rozhodnutí uviedol, že „... lehoty na disciplinárne\nkonanie podľa § 58 ods. 2 zákona o advokácii vyhodnotil disciplinárny senát ako čiastočne zachované,\nkeďže subjektívna lehota na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania začala revíznej komisii\nSlovenskej advokátskej komory plynúť najskôr dňa 08.04.2010 ...a najneskôr dňa 17.05.2010... a\nobjektívnu lehotu počítal disciplinárny senát spätne odo dňa podania návrhu...\" Z uvedeného počítania\nlehôt vyplýva zrejmá nesprávnosť, pretože počítať objektívnu lehotu spätne odo dňa podania návrhu a\nnie odo dňa disciplinárneho previnenia, t.j. skutku znamená jednoznačné porušenie ustanovení zákona\no advokácii, advokátskeho poriadku, Trestného zákona a Trestného poriadku. Ak by pri skutku č. 1 a\nč. 2 aj došlo k disciplinárnemu previneniu, tak už pri vzniku pracovného pomeru, t.j. dňa 15.11.2007\nobjektívna lehota by uplynula najneskôr dňa 15.11.2009 (pracovná zmluva bola obligatórnou prílohou\nžiadosti o zápis do zoznamu advokátskych koncipientov), teda návrh na začatie disciplinárneho konania\nbol podaný po uplynutí tejto lehoty. Pri skutku č. 3 by bolo možné počítať začiatok plynutia objektívnej\nlehoty od účastí advokátskeho koncipienta na jednotlivých školeniach v roku 2008, avšak dokazovanie\ntýmto smerom nebolo realizované, preto sa možno prikloniť k tvrdeniu, že premlčacia lehota na podanie\nnávrhu na začatie disciplinárneho konania už uplynula.\nŽalobca ďalej uviedol, že jednotlivé skutky uvedené vo výroku rozhodnutia sú formulované všeobecne,\nbez uvedenia miesta, so širokým časovým rozpätím a spôsobom spáchania konkludentne, čo je\nv rozpore s § 20 ods. 3 Disciplinárneho poriadku Slovenskej advokátskej komory schváleného\nKonferenciou advokátov 19.06.2010 (ďalej len „disciplinárny poriadok\"). Výrok musí presne označovať\ndisciplinárne previnenie (skutok) a to nielen zákonným pomenovaním s právnou kvalifikáciou, ale aj s\nuvedením miesta, času a spôsobu spáchania.\nKu skutku pod bodom 1/, že v čase od 28.09.2008 do 31.12.2009 zamestnával v rozpore so zákonom\nako advokátskeho koncipienta Q. V. uviedol, že doložením listinných dôkazov preukázal, že JUDr. V.\nzamestnával ako koncipienta na základe platnej, písomnej a určitej pracovnej zmluvy zo dňa 14.11.2007,\nna základe ktorej ho Slovenská advokátska komora (ďalej aj „SAK\") zapísala ako koncipienta. Senát\nprejednávajúci vec postupoval nesprávne, keď uzavrel, že JUDr. V. nevykonával koncipientskú prax\nv súlade so zákonom o advokácii a najmä s § 31 advokátskeho poriadku, a že v prípade pracovnej\nzmluvy ide o simulovaný právny úkon, a pritom neuvádza, ktorý úkon mal byť zastretý a simulovaný\npracovnou zmluvou. Rozhodnutie o tom, či určitý právny úkon je simulovaným alebo nie nepatrí do\nprávomoci žalovanej, ale všeobecných súdov v zmysle ustanovení Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „O.s.p.\"). Pokiaľ by aj tvrdenia JUDr. V. o nevyplatení mzdy, pracovnoprávnych nárokov, ako\naj nákladov za školenia koncipienta boli pravdivé, mohol ich priamo oznámiť žalovanej, podať trestné\noznámenie pre nevyplatenie mzdy alebo postupovať podľa § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, resp.\npo skončení pracovného pomeru svoje nároky uplatniť v zmysle § 77 tohto zákona. Pokiaľ žalovaná\nv rozhodnutí poukazuje na tzv. stav závislosti žalobcu na koncipientovi, tak akékoľvek pochybnosti\nvyvracia to, že s ním rozviazal pracovný pomer výpoveďou po zistení hrubo neetického správania.\nČo sa týka miesta výkonu práce, JUDr. V. pred disciplinárnym senátom dňa 01.03.2011 pravdivo\nuviedol, že vykonával koncipientskú prax v kancelárii v sídle žalobcu v O., ďalej v mieste svojho\nbydliska a v kancelárii žalobcu v X.. Advokátsky poriadok v § 31 ods. 1 upravuje, že advokát umožňuje\nadvokátskemu koncipientovi primeraný výkon práce, a v tomto prípade je to nesporne pracovisko v X.\n\na B., kde sa sústreďoval výkon prác. Mesto B. je uvedené aj v pracovnej zmluve, ktorú mala SAK k\ndispozícii už pri zapisovaní JUDr. V. za koncipienta žalobcu, a preto žalovaná nesprávne uznala za\nvinu okolnosť, že v pracovnej zmluve s JUDr. V. bol ako miesto výkonu práce uvedený B.. Nedostatok\npracovnej zmluvy bol však už premlčaný, pretože pracovná zmluva s miestom výkonu práce B. bola\nuzatvorená dňa 14.11.2007 a prvý výrok rozhodnutia uvádza v čase od 28.09.2008 do 31.12.2009 (o\ntomto prípadnom nedostatku mala žalovaná vedomosť už odo dňa doručenia pracovnej zmluvy zo dňa\n14.11.2007), keďže tvorila prílohu k žiadosti o zápis do zoznamu advokátskych koncipientov. Dôkazy,\nktoré mala žalovaná k dispozícii nesprávne vyhodnotila ako pravdivé napriek tomu, že vedela aj o\nneprijateľnom konaní JUDr. V. charakterizovanom ako „pokútnictvo\", a tiež v spise sa nachádzajúcu\nsťažnosť zo dňa 05.03.2010, v ktorej žalobca popísal odovzdanie výpovede z pracovného pomeru\n(vtedy koncipientovi JUDr. V. dňa 15.10.2009) priamo na pojednávaní na Okresnom súde Bardejov u\nsudkyne JUDr. Wagshalovej. JUDr. V. tam JUDr. Wagshalovej so zámerom zmariť zamestnávateľovi\ndoručenie výpovede v zmysle Zákonníka práce (zamestnávateľ môže tiež doručiť zamestnancovi\nvýpoveď kdekoľvek bude zamestnanec zastihnutý) klamal priamo JUDr. Wagshalovej na pojednávaní, že\nnie je na pojednávaní ako koncipient, zamestnanec JUDr. Q., ale od klienta má plnú moc na zastupovanie\nako fyzická osoba. Žalovaná mala tiež vedomosť o pokútnom zastupovaní klientov JUDr. V., napr. aj\nna pojednávaní dňa 10.11.2010 na Okresnom súde Bardejov u sudcu JUDr. Marcela Kirnága, kde\nprotistranu v pracovnoprávnej veci zastupoval priamo člen Revíznej komisie Slovenskej advokátskej\nkomory JUDr. J. Q., advokát.\nKu skutku pod bodom 2/, že odmeňovanie advokátskeho koncipienta vykonával v rozpore s\nplatnými predpismi a povinnosť odvádzať odvody preniesol na advokátskeho koncipienta uviedol,\nže v disciplinárnom konaní nebolo preukázané, aby odmeňovanie koncipienta riešil v rozpore s\nplatnými predpismi. Mzdu za každý mesiac vyplatil, zdanil a daň, poistné a ďalšie odvody riadne\npoukázal. Všeobecné konštatovanie o odmeňovaní koncipienta je v rozpore s platnými predpismi,\nnepreskúmateľné a abstraktné na to, aby na jeho základe bolo možné rozhodnúť o vine a uložení\ndisciplinárneho opatrenia. Povinnosť odvádzať odvody nepreniesol na koncipienta, ale ho v zmysle\n§ 9 ods. 1 Zákonníka práce poveril, aby platby fyzicky odniesol a vložil na jeho zamestnávateľské\núčty v Sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni Dôvera. Toto poverenie koncipienta neobmedzovalo v\nplnení pracovných povinností a príprave na povolanie advokáta. Skutočnosťou, že mzda bola vyplatená\nzamestnancovi pri začatí pracovného pomeru, neboli porušené žiadne ustanovenie Zákonníka práce,\nresp. ostatných pracovnoprávnych predpisov, pretože JUDr. V. mal každý mesiac v deň splatnosti k\ndispozícii alikvotnú časť vopred vyplatenej mzdy, a bola tak vylúčená možnosť nedodržania splatnosti\nmzdy pre zamestnanca.\nPostup žalovanej je nesprávny aj preto, že skúmala zákonnosť vedenia účtovníctva napriek tomu,\nže takáto kompetencia a právomoci jej neprináležia a podanie zo dňa 13.05.2010 disciplinárny senát\nnesprávne vyhodnotil ako priznanie sa ku skutkom. Pred podaním sťažnosti zo dňa 05.03.2010\npotreboval zákonným spôsobom získať dôkaz o nedôveryhodnosti JUDr. V. pri opise skutočností počas\npracovného pomeru, preto postupoval v súlade s § 119 ods. 3 veta prvá Trestného poriadku a JUDr.\nV. pár dní pred spísaním sťažnosti odovzdal väčší počet pokladničných dokladov opatrených rukou\npísaným textom na jednotlivých listoch: mzda za január 2009, mzda za február 2009 atď. s tým, že pre\npotreby dôkazu očakával, že nebude hovoriť pravdu ani orgánom Slovenskej advokátskej komory, čo sa\naj stalo. Koncipientovi nič nedlhoval a po zistení hrubo neetického konania s ním ukončil pracovný pomer\nvýpoveďou, osobne doručenou dňa 15.10.2009. Žalovaná si neoverila pravdivosť slov koncipienta na\ndisciplinárnom pojednávaní dňa 01.03.2011, kde klamlivo opisoval konanie, pri ktorom mala účtovníčka\nIng. V. spolu so žalobcom „...vyhotovovať v jeden deň účtovné doklady o poberaní miezd JUDr. V. za\nrok 2008...\". a aplikovala „prezumpciu pravdivosti slov svedka\" napriek tomu, že jeho výpoveď (JUDr. V.)\nbola z obsahu spisu, jeho konania a dôkazov v zjavnom nesúlade s realitou. Žalovaná tak postupovala\nv rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, a nesprávnym právnym posúdením veci nesprávne\nrozhodol o vine žalobcu vo vzťahu ku skutkom kladeným mu za vinu. Žalovaná tiež pochybila, keď\nkonanie žalobcu posudzovala podľa znení jednotlivých právnych predpisov účinných v čase, keď sa\no disciplinárnom previnení rozhodovalo, teda 01.03.2011. Pokiaľ ide o porušenie § 118 Zákonníka\npráce, disciplinárnemu senátu predložil dostatok listinných dôkazov na základe toho, že zamestnancovi\nmzdu vyplatil. Skutočnosť, ak niekto tvrdí, že mu nebola vyplatená mzda a napriek tomu niekoľko\nmesiacov pracoval, všeobecné súdy opakovane vyhodnotili ako nedôveryhodné tvrdenie, napr. rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave sp.zn. 16Co 170/2008 zo dňa 28.08.2008.\n\nK bodu 3/ žalobca uviedol, že nepostupoval v rozpore s vtedy účinným Uznesením Konferencie\nadvokátov o výchove advokátskych koncipientov a ďalšom vzdelávaní advokátov z 19.06.2004. Z jeho\nzáznamov, záznamov žalovanej a výpovede JUDr. V. je zrejmé, že sa zúčastnil všetkých predpísaných\nškolení a náklady spojené s účasťou na nich mu zaplatil (cestovné, ubytovanie, stravu a ostatné výdavky\ns tým spojené). Tvrdenie JUDr. V., že nedostával mzdu, ale viac ako 2 roky bol zamestnaný u žalobcu,\npričom okrem bežných výdavkov si hradil aj nie malé náklady spojené s jednotlivými školeniami, je\nnedôveryhodné. Obsah práce koncipienta bol totožný s obsahom práce ostatných koncipientov, JUDr.\nV. mal miesto výkonu práce v sídle advokátskej kancelárie a podľa potreby, nie však v súčte viac ako tri\nmesiace v kalendárnom roku, vykonával prácu aj na svojej domácej adrese. Žalobca viedol a riadil svojho\nzamestnanca v jednotlivých prípadoch, zabezpečoval jeho výchovu a prípravu v súlade s predpismi\no advokácii a tvrdenie o odmeňovaní v rozpore s platnými predpismi a nezabezpečení financovania\nkoncipientskych školení nebolo preukázané.\nUložené druhé najzávažnejšie disciplinárne opatrenie - pozastavenie výkonu advokácie na 3 roky, je\npre neho vzhľadom na jeho osobu, osobné a rodinné pomery, úctu k demokracii a právu, a na to, že v\nkaždej veci konal čestne a svedomito, jeho doterajší odborný rast, tvorivú prácu a profesionálny život,\ndôstojnosť, príkladnú činnosť advokáta v obvode Krajského súdu v Prešove neprimerané a likviduje\nvšetko, čo svojou každodennou prácou a vedomosťami dosiahol pri skutočnosti, že neporušil svoje\npovinnosti ku klientom, ani orgánom štátnej a verejnej správy. Disciplinárne opatrenie nasledovalo len\nna základe ničím nepodložených obvinení vznesených zo strany bývalého zamestnanca, ktoré boli a sú\nvedené vidinou hmotného prospechu a neobstoja v konfrontácii s predloženými dôkazmi.\nŽalovaná v písomnom vyjadrení navrhla žalobu zamietnuť. Uviedla, že pracovný pomer, ktorý uzavrel\nžalobca s JUDr. V. trval od 15.11.2007 (deň nástupu do práce) do 31.12.2009. Za nedôvodnú\npovažuje námietku o nesprávnom posúdení plynutia objektívnej lehoty na podanie návrhu na začatie\ndisciplinárneho konania, keď plynutie\n2-ročnej objektívnej lehoty podľa § 58 ods. 2\nzákona o advokácii nepočítal od 15.11.2007, ale spätne od podania návrhu na začatie konania od\n22.09.2010. Dôvodom na podanie návrhu bolo konanie advokáta znamenajúce porušovanie jeho\npovinností zakotvených v § 64 ods. 1, 2, 5 zákona o advokácii nielen v období od 15.11.2007 do\n21.09.2008, ale i po tomto období do 31.12.2009, a preto bol návrh podaný v čase, keď objektívna\nlehota ešte neuplynula. Z vyjadrenia žalobcu na č.l. 56 sťažnostného spisu č. 108/1788/2010 vyplýva,\nže pracovná doba, teda týždenný pracovný čas JUDr. V. podľa § 85 Zákonníka práce nebol v pracovnej\nzmluve určený a žalobca nepreukázal, aby zamestnancovi jeho pracovný čas písomne oznámil. Toto\nje od 01.09.2007 dôležité z dôvodu, že podľa § 85 ods. 9 Zákonníka práce priemerný týždenný\npracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie presiahnuť 48 hodín. Vo vyjadrení zo dňa\n03.05.2010 na č.l. 58 Sťažnostného spisu žalobca tiež uviedol, že mzdu za 36 mesiacov (advokátsky\nkoncipient musí absolvovať 3 ročnú prax, pokiaľ mu nie je do koncipientskej praxe započítaná iná\nprávna prax, ak takú má) vo výške 420.000 Sk vyplatil naraz 14.11.2007 (deň uzavretia pracovnej\nzmluvy), o čom mal výdavkový pokladničný doklad, ktorý ale v januári 2008 nevedel dohľadať a preto\npo celý čas roku 2008 vyplácal zamestnancovi mzdu v termínoch podľa pracovnej zmluvy do 10. dňa v\nmesiaci za predchádzajúci kalendárny mesiac. V roku 2009 dohľadal výdavkový pokladničný doklad zo\n14.11.2007, a preto v ďalšom období zamestnanec už nepreberal mesačnú mzdu, pretože tá už mohla\nbyť znova účtovaná na základe výdavkového pokladničného dokladu zo 14.11.2007. Tento spôsob\nvýplaty žalobca hodnotí ako neštandardný, ale správny, s čím sa však žalovaná nestotožňuje a považuje\nto za porušenie § 64 ods. 1 zákona o advokácii. Spôsob koncipientskej praxe koncipienta opísal žalobca\nvo svojom vyjadrení zo dňa 03.05.2010 a jej priebeh preukazuje, že neboli dodržané ustanovenia 6.\nčasti Advokátskeho poriadku. Účelom koncipientskej praxe je dosiahnuť, aby sa advokátsky koncipient\npod bezprostredným vedením advokáta naučil poskytovať právne služby tak, aby mohol po zložení\nodbornej advokátskej skúšky plniť povinnosti advokáta uvedené v § 18 ods. 1 a 2 zákona o advokácii,\npreto má vykonávať prax v sídle advokátskej kancelárie a pri poverení na vykonanie jednotlivého úkonu\n- lebo len pri jednotlivých úkonoch môže advokáta advokátsky koncipient zastúpiť - dostať pokyny\npriamo od advokáta a jemu hneď referovať, ako tento jednotlivý úkon vykonal. Vyžadovať plnenie tejto\npožiadavky je nevyhnutné v záujme ochrany klienta, ktorý udeľuje plnú moc advokátovi a jemu zveruje\nvedenie svojho prípadu. Ponechať na hodnotení koncipienta jeho oznámením, (v prípadoch, keď sa na\nkoncipienta obrátili potenciálni klienti sami), že ide o jednoduché prípady a preto ich koncipient môže\nvybavovať sám, a advokát sa s klientom ani nemusí sám stretnúť (odpoveď žalobcu na otázku č. 4\nvyjadrenia z 03.05.2010 č.l. 64 a 65 Sťažnostného spisu), prípadne sa advokát u koncipienta - ak prišli\n\nadvokátovi listiny a urgencie zo súdov - ide informovať o stave tej ktorej koncipientom vybavovanej veci\n(odpoveď žalobcu na otázku č. 2 vyjadrenia z 03.05.2010 č.l. 64 Sťažnostného spisu), nie je takým\npriebehom koncipientskej praxe, ako mal zákonodarca na mysli, keď povinnú trojročnú koncipientskú\nprax uviedol ako jednu z podmienok pre zápis do zoznamu advokátov. Rozhodnutie II. disciplinárneho\nsenátu, ktorý sa v podrobnom odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal všetkými skutkovými i právnymi\naspektmi konania advokáta, či už ako zamestnávateľa advokátskeho koncipienta alebo advokáta,\nktorému je podľa zákona o advokácii zverená príprava advokátskeho koncipienta na povolanie advokáta,\nje vecne správne a v súlade so zákonom.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd\") ako súd vecne príslušný na preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného, postupom podľa § 246 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 59\nods. 5 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, na pojednávaní dňa 10. mája 2012 preskúmal napadnuté\nrozhodnutie žalovanej v medziach žaloby a po oboznámení sa s vyjadreniami zástupcov účastníkov\nkonania, obsahom pripojeného administratívneho spisu č. 62/10:1788/2010, obsahom rozhodnutia\nžalovaného č. DS II.-62/10:1788/2010 zo dňa 01.03.2011 a s obsahom pripojeného sťažnostného spisu\nč. 108/1788/2010 dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nV intenciách vyššie citovaného ustanovenia musí súd preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho\norgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu\npodľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.\nZ obsahu predloženého spisového materiálu najvyšší súd zistil, že dňa 22.09.2010 podal predseda\nRevíznej komisie Slovenskej advokátskej komory návrh na začatie disciplinárneho konania proti\nžalobcovi z dôvodu, že sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zákona o advokácii\nkonaním, bližšie uvedeným v návrhu doručeným žalobcovi dňa 30.09.2010, a ktoré konkrétne\nznamenalo porušovanie povinností zakotvených v ustanovení § 64 ods. 1, 2 a 5 zákona o advokácii,\n§ 31 Advokátskeho poriadku Slovenskej advokátskej komory a § 5 Uznesenia konferencie advokátov.\nNa ústnom disciplinárnom pojednávaní žalobca uviedol, že v prípade pracovného pomeru uzavretého s\nJUDr. V. postupoval v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými právnym predpismi, dodržal\nsplatnosť mzdy, jej dohodnutú výšku, mzdu vyplatil na celé obdobie koncipientskej praxe vopred a ak by\naj skončil pracovný pomer skôr, mohol by vymáhať neodpracovanú mzdu ako bezdôvodné obohatenie.\nTýmto spôsobom chcel pracovnoprávny vzťah stabilizovať v záujme budúcej spolupráce. K otázke\nzaúčtovania výdavkového pokladničného dokladu na sumu 420.000,-Sk uviedol, že tento doklad bol\ndlhšiu dobu stratený, preto boli vystavované ďalšie doklady na mesačnej báze, avšak po jeho nájdení\nsa vystavené mesačné doklady neodúčtovali. Záver je taký, že každý mesiac bola zaúčtovaná len jedna\nsuma. JUDr. V. na pojednávaní uviedol, že so žalobcom sa dohodol na tom, že mu nebude vyplácaná\nmzda, evidovaná bude iba minimálna mzda pre úrady a odvody si bude platiť vo svojej réžii. Žiadna\nmzda v priebehu pracovného pomeru mu nebola vyplatená. V prípade úspechu v súdnych sporoch\nplatila dohoda, že mu bude vyplatená odmena vo výške 50 % z odmeny dohodnutej s klientom. Za\nčas trvania pracovného pomeru mal vyplatených približne 200.000,-Sk až 300.000,-Sk. Počas svojej\npraxe vybavoval klientov, ktorých si zadovážil a oslovil sám, žalobca komunikoval len s niektorými, každú\nvec so žalobcom konzultoval a na jeho pokyn spracovával písomné vyjadrenia, ktoré pred odoslaním\nskonzultoval. Ku konfliktu uviedol, že žalobca ho sklamal, lebo v právoplatne vyhraných veciach mu\nodmietol vyplatiť dohodnutú odmenu a čo sa týka hradenia nákladov na školenia, všetky si hradil z\nvlastných prostriedkov, koncipientskú prax vykonával väčšinou v B., tiež u žalobcu, a kanceláriu mali\naj v X.. Advokátom sa chcel stať a mať splnené podmienky na skúšky aj za cenu takýchto atypických\npodmienok výkonu koncipientskej praxe. Vzťah so žalobcom bol vždy pracovný, nikdy nepripúšťal\npriateľský vzťah, pred uzavretím pracovného pomeru sa nenavštevovali, nemali bližší vzťah a spoločné\nzáľuby.\nSúčasťou disciplinárneho spisu sú listinné dôkazy, a to kópie rozpisov hovorov žalobcu, kópie účtovných\ndokladov za obdobie jednotlivých mesiacov, doklad na 420.000,- Sk (mzdy na obdobie 36 mesiacov),\n\nkópia registračného listu zamestnávateľa a registračného listu fyzickej osoby do sociálnej poisťovne,\nkópia ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby\nza rok 2007, kópia evidenčného listu dôchodkového poistenia, kópia potvrdenia o nemocenských\ndávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou, kópia rozpisu platieb a ich použitia Zdravotnej poisťovne\nDôvera.\nUznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3 Sž/13/2011-48 zo dňa 14.07.2011 bola\nodložená vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného č. DS II.-62/10:1788/2010 zo dňa\n01.03.2011 do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod\nsp. zn. 3 Sž/13/2011 z dôvodu, že žalobca pri okamžitom výkone rozhodnutia stráca zdroj príjmu, čo\nje radikálnym opatrením a má bezprostredný účinok na jeho majetkové a zárobkové pomery, z ktorých\nsi zabezpečuje svoje životné potreby. Odložením vykonateľnosti sankcie do doby rozhodnutia súdu,\nvzhľadom na povahu skutku, nie je dotknutý oprávnený záujem, ktorý žalovaný chráni.\nAdvokátsky poriadok Slovenskej advokátskej komory je vnútorným predpisom, ktorý upravuje povinnosti\nadvokáta vo vzťahu k advokátskemu koncipientovi v ustanovení § 31.\nPodľa § 31 ods. 1 Advokátskeho poriadku, advokát alebo spoločnosť zabezpečuje koncipientovi, ktorého\nzamestnáva, počas výkonu koncipientskej praxe prípravu na povolanie advokáta. Vytvára mu na to\nvhodné podmienky a umožňuje mu primeraný výkon praxe.\nAdvokát alebo spoločnosť sú povinní zabezpečiť prípravu advokátskeho koncipienta, ktorého\nzamestnávajú, na výkon advokátskeho povolania. Na tento účel sú advokát alebo spoločnosť povinní\ndbať najmä na to, aby mal advokátsky koncipient zabezpečenú vyhovujúcu materiálno technickú a\npriestorovú vybavenosť advokátskej kancelárie zodpovedajúcu príslušným predpisom a normám, ktoré\nupravujú pracovné podmienky. Výchova a prax advokátskeho koncipienta na výkon advokátskeho\npovolania je možná len v advokátskej kancelárii advokáta zamestnávajúceho advokátskeho koncipienta,\npričom advokátsky koncipient môže vykonávať prax mimo sídla advokáta maximálne tri mesiace v\nroku. Advokát je povinný riadiť prácu advokátskeho koncipienta tak, aby bol pripravený vykonať úkony,\nktorými ho advokát poverí. Advokát je povinný zabezpečiť advokátskemu koncipientovi prax vo všetkých\nprávnych odvetviach pozitívneho práva, najmä občianskeho práva, obchodného práva, trestného práva\na správneho práva, o čom je advokátsky koncipient povinný viesť primerané záznamy (§ 31 ods. 2\nAdvokátskeho poriadku).\nPodľa § 31 ods. 3, 4, 5 Advokátskeho poriadku, advokát je povinný poučiť koncipienta o pravidlách\nvýkonu advokácie. Advokát je oprávnený po predchádzajúcej príprave poveriť advokátskeho koncipienta\nvykonaním iba takého úkonu, ktorý je primeraný odborným schopnostiam a dĺžke praxe koncipienta.\nKoncipient nesmie bez predchádzajúceho súhlasu advokáta alebo advokáta - spoločníka prevziať\nzastúpenie alebo obhajobu.\nŽalovaná ako samosprávna stavovská organizácia zriadená na základe zákona č. 586/2003 Z.z. o\nadvokácii a o zmene a doplnení živnostenského zákona disciplinárnou komisiou rozhoduje\n- v disciplinárnych senátoch o disciplinárnych previneniach advokátov, euroadvokátov, advokátskych\nkoncipientov, zahraničných advokátov a medzinárodných advokátov.\nDisciplinárne konanie sa začína na návrh predsedu revíznej komisie (§ 73) alebo ministra spravodlivosti\nSlovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ\") (§ 58 ods. 1 zákona o advokácii).\nPodľa § 58 ods. 2 zákona o advokácii návrh na začatie disciplinárneho konania možno podať do šiestich\nmesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr však do dvoch\nrokov odo dňa, keď k disciplinárnemu previneniu došlo.\n\nPodľa § 64 ods. 1, 2 zákona o advokácii, pracovný pomer advokátskeho koncipienta sa spravuje\npracovnoprávnymi predpismi. Advokátsky koncipient vykonáva pod vedením a dohľadom advokáta,\nspoločníka verejnej obchodnej spoločnosti, komplementára komanditnej spoločnosti alebo konateľa\nspoločnosti s ručením obmedzeným právnu prax, ktorej účelom je nadobudnúť vedomosti a osvojiť si\nskúsenosti potrebné na výkon advokácie. Počas tejto praxe je advokát oprávnený poveriť advokátskeho\nkoncipienta vykonaním jednotlivých úkonov právnych služieb, ktoré advokátsky koncipient robí\nsamostatne.\nAdvokát, verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť alebo spoločnosť s ručením\nobmedzeným, ktorá zamestnáva advokátskeho koncipienta, je povinná vytvárať také pracovné\npodmienky, ktoré advokátskemu koncipientovi umožnia riadnu prípravu na povolanie advokáta.\nAdvokátskemu koncipientovi sa umožní najmä účasť na školeniach usporiadaných komorou, riadna\npríprava na advokátsku skúšku, ako aj účasť na advokátskej skúške (§ 64 ods. 5 zákona o advokácii).\nV preskúmavanej veci sa najvyšší súd primárne zaoberal námietkou žalobcu týkajúcou sa premlčania\nskutkov, ktorých sa mal svojím konaním dopustiť a nestotožnil sa s názorom žalobcu. Je nepochybné,\nže pracovný pomer medzi žalobcom a advokátskym koncipientom JUDr. V. trval od 15.11.2007\ndo 31.12.2009. V danom prípade boli predmetom disciplinárneho konania skutky, ktoré možno\ncharakterizovať ako trvajúce, a preto plynutie objektívnej lehoty začalo skončením pracovného pomeru\n(31.12.2009) z dôvodu, že až do tohto dátumu si žalobca ako advokát svoje povinnosti neplnil. Keďže\nnávrh na začatie disciplinárneho konania bol podaný dňa 22.09.2010 a žalobcovi bol doručený dňa\n30.09.2010, objektívna lehota zostala zachovaná. Pokiaľ ide o subjektívnu lehotu, začala plynúť dňa\n08.04.2010 doručením vyjadrenia JUDr. V. žalovanej.\nKonanie žalobcu, konkrétne vyplatenie mzdy na celé obdobie koncipientskej praxe vopred (deň pred\nvznikom pracovného pomeru), považuje najvyšší súd za v rozpore s ust.\n§ 129 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to\nnajneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej\nzmluve nedohodlo inak. Ak bola celá mzda vyplatená deň pred vznikom pracovného pomeru, nemohla\npodliehať právnemu režimu následne uzavretej pracovnej zmluvy. Ide o vady v pracovnoprávnom\npostupe zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktoré žalovaná správne kvalifikovala ako disciplinárne\nprevinenie.\nTakýto postup pri vyplácaní mzdy zamestnancovi na základe pracovnej zmluvy je neakceptovateľný\n(tri roky vopred), pretože vývoj pracovnoprávneho vzťahu do budúcna nemožno predpokladať. Z toho\ndôvodu treba súhlasiť so stanoviskom žalovanej.\nK ďalšej námietke je potrebné poznamenať, že dohodnutým miestom výkonu práce v pracovnej zmluve\nbolo mesto B., ktoré nie je sídlom a miestom výkonu advokátskej praxe žalobcu. Z vykonaného\ndokazovania vyplýva, že žalobca nezabezpečil svojmu zamestnancovi primeranú materiálno-technickú\na priestorovú vybavenosť, preto v prejednávanom prípade vznikajú oprávnené pochybnosti o tom, že\nžalobca kvalifikovane riadil výchovu, vzdelávanie a prax svojho koncipienta. V otázke zabezpečenia\njeho účasti na seminároch organizovaných Slovenskou advokátskou komorou nie je možné dokázať ani\nvyvrátiť tvrdenia žalobcu alebo JUDr. V., kto hradil a znášal tieto náklady, pretože žalobca nenavrhol\nžiadny relevantný dôkaz preukazujúci, že svojmu koncipientovi prispieval v súlade s vnútornými\npredpismi Slovenskej advokátskej komory na semináre organizované Slovenskou advokátskou\nkomorou, a na druhej strane ani JUDr. V. nepredložil dôkaz o tom, že náklady spojené so školeniami\nkoncipientov, ktorých sa zúčastnil, si hradil z vlastných prostriedkov.\nNa základe výsledkov vykonaného dokazovania zdokumentovaného v spisovom materiáli niet pochýb\no tom, že v tomto prípade obaja účastníci pracovnoprávneho vzťahu ignorovali dodržiavanie pravidiel\nstanovených právnym poriadkom a internými normami Slovenskej advokátskej komory v dôsledku čoho\ndošlo nielen k porušeniu povinnosti advokáta vo vzťahu k zamestnancovi, ale aj jeho základných\n\npovinností, pretože pri výkone advokácie má postupovať tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho\nstavu a v záujme toho dodržiavať pravidlá profesijnej etiky.\nPodiel zodpovednosti v danom prípade má aj advokátsky koncipient JUDr. V., ktorý akceptovaním\nžalobcom nastavených pracovných podmienok zanedbal svoje vzdelávanie a prípravu na povolanie\nadvokáta. Ak mal eminentný záujem na tom, aby sa stal advokátom a to aj za cenu obchádzania\nprávnych predpisov, prestal tým spĺňať jednu zo základných podmienok na zápis do zoznamu advokátov,\na to podmienku bezúhonnosti (§ 3 ods. 4 zákona o advokácii), a keďže svoju koncipientsku prax bol\nochotný vykonávať v rozpore s platným právom, vzniká pochybnosť, že bude čestne a svedomito plniť\npovinnosť advokáta.\nV postupe žalovanej, ktorá z konania žalobcu vyvodila disciplinárne dôsledky opierajúc sa o\nvýsledky kontroly zaznamenané v zápisniciach, senát vzhľadom na obsah spisu a skutkové okolnosti\ndisciplinárneho previnenia podrobne uvedené v odôvodnení rozhodnutia, ktoré považuje za naplnené,\nnezistil rozpor so zákonom. Súd preto žalobu v časti o preskúmanie zákonnosti výroku o uznaní žalobcu\nza vinného z disciplinárneho previnenia zamietol.\nSpornou otázkou podľa senátu však zostal druh a intenzita uloženého disciplinárneho opatrenia v\nkvalitatívnom pomere k porušeným povinnostiam advokáta. Zistené skutky disciplinárneho previnenia sa\ntýkajú vzťahov advokáta a jeho koncipienta. Ide o vzťah súvisiaci s výkonom advokácie, ktorý však nie je\npriamym výkonom advokácie. Výkonom advokácie sa rozumie poskytovanie právnych služieb vo vzťahu\nk tretím osobám (§ 1 ods. 2 zákona o advokácii). Disciplinárne opatrenie spočívajúce v pozastavení\nvýkonu advokácie má priamu súvislosť s výkonom advokácie. Len na ilustráciu ho možno prirovnať k\ntrestu zákazu činnosti.\nUrčenie druhu uloženého disciplinárneho opatrenia nepodlieha voľnej správnej úvahe disciplinárneho\nsenátu. Z obsahu administratívneho spisu nie je zrejmé dodržanie zásad pri ukladaní disciplinárnych\nopatrení (§ 56 ods. 3 zákona o advokácii).\nPodľa § 56 ods. 3 zákona o advokácii disciplinárny senát pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliada\nnajmä na rozsah a povahu porušenej povinnosti, na spôsob konania, následok a mieru zavinenia .\nV danom prípade nebola odôvodnená súvislosť pozastavenia výkonu advokácie s povahou porušenej\npovinnosti. Zákonné kritéria pre uloženie disciplinárneho opatrenia sú uvedené demonštratívne. Pri\nvýklade je potrebné dbať i na všeobecné princípy deklarované trestným zákonom v zásadách ukladania\ntrestov. Napr. podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol\nzabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Analogicky v danom prípade treba\nzohľadňovať i záujem klientely advokáta.\nSkutočnosť, že medzi povahu deliktu a jeho sankciou existuje vnútorný vzťah je napr. v prípade\npriestupkov a trestných činov vyjadrená v osobitných častiach zákona pri jednotlivých skutkových\npodstatách, určením druhu trestu k jednotlivým skutkovým podstatám. Okolnosť, že ide o disciplinárne\nprevinenia neznamená, že tento princíp vnútorného vzťahu medzi povahou porušenej povinnosti a\nukladaným disciplinárnym opatrením nemusí byť dodržaný. Z pohľadu judikatúry ESĽP všeobecné\nprincípy trestania sú jednotné. Je len vyjadrením trestnej politiky zákonodarcu, ktorý kategorizuje\njednotlivé delikty.\nZ vyššie uvedených dôvodov sa senát najvyššieho súdu pri otázke uloženia disciplinárneho opatrenia\nnestotožnil s právnym názorom žalovanej a dospel k záveru, že nie je v súlade s vyššie citovaným\nustanovením § 56 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z.z., pretože takéto závažné opatrenia sa v zásade ukladajú\nv súvislosti s výkonom advokácie (v prípade žalobcu ide o vzťah advokát - advokátsky koncipient (resp.\nzamestnávateľ - zamestnanec) a trestanie musí byť primerané povahe porušenej povinnosti.\n\nŽalovaná v konaní dostatočne neprihliadala a nezvážila povahu a intenzitu skutku, a preto vychádzajúc\nzo zásady, že uloženie disciplinárneho opatrenia má na žalobcu pôsobiť nielen sankčne, ale aj výchovne\na preventívne treba zdôrazniť, že u žalobcu ide o prvé porušenie právnych predpisov, v dôsledku čoho\nexistuje reálna možnosť jeho nápravy.\nZ uvedených dôvodov posúdil najvyšší súd rozhodnutie žalovanej v časti výroku, ktorým bolo žalobcovi\nuložené disciplinárne opatrenie - pozastavenie výkonu advokácie na tri roky za nesprávne právne\nposúdenie veci, preto v tejto časti rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.\nV ďalšom konaní bude povinnosťou žalovanej, ktorá je viazaná právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7\nO.s.p.), vyhodnotiť rozsah a povahu porušenej povinnosti, prihliadnuť na spôsob konania, následok a\nmieru zavinenia žalobcu a vo veci opätovne rozhodnúť.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011).\nVzhľadom na dôvody rozsudku súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania (§ 250k ods. l O.s.p.),\nkeďže vo veci nemal plný úspech.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}